Deviaty deň rokovania

36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. októbra 2000

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram deviaty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali títo poslanci: Farkas, Weiss, Kandráč, Hudec, Andrejčák, Osuský, pani poslankyňa Malíková, Prokeš, pani poslankyňa Slavkovská.

Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, akciovej spoločnosti, v roku 2000.

Máte to ako tlač 723.

Prosím ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku pani Machovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána poslanca Palacku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

(Ruch v sále.)

Prosil by som pánov poslancov, aby sa upokojili.

Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Oberhauser.

Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, máš slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

pani ministerka,

dámy a páni,

väčšinu času minulého kalendárneho roku sme počúvali, ako je na tom vláda zle, pretože zlá Mečiarova garnitúra ju priviedla do hroznej situácie výplatou dlhopisov, ktoré nie sú kryté, a preto táto nešťastná vládna koalícia musí chtiac-nechtiac predať, resp. privatizovať všetky strategické podniky a, samozrejme, Slovenské telekomunikácie na prvom mieste.

Dámy a páni, dostávame materiál 723, ktorým Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády predkladá správu o použití finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000, a tam sa môžeme dočítať, že celá táto dymová clona minulého roku bola skutočne len dymovou clonou, pretože o dlhopisoch tam nie je ani zmienky.

(Hlasy v sále.)

Pán predseda, nerád by som rušil diskutujúcich, ani pani ministerku financií prípadne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu v diskusii pána poslanca Hofbauera.

Poslanec R. Hofbauer:

Páni, nemusíte mi venovať pozornosť, stačí, keď idete diskutovať von.

Predseda NR SR J. Migaš:

Tak, nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

Pôvodné zdôvodnenie, prečo bolo potrebné takzvane privatizovať Slovenské telekomunikácie, zjavne padlo. Úhrada dlhopisov zo získaných finančných prostriedkov sa nekoná. Výberové konanie bolo ukážkou koaličnej frašky, keď tu prítomný bývalý minister dopravy pán Palacka zrušil výberové konanie na poradcu pre privatizáciu telekomunikácií a vypísal čosi iné na základe zmenených podmienok. To znamená, že to nesignalizovalo nič iné, iba to, že ten, kto dostane Slovenské telekomunikácie, je už vybratý a v podstate ide len o ruvačku o to, kto dostane províziu za sprostredkovateľskú činnosť.

Celý proces tzv. privatizácie potvrdil, že táto vtedy hypotéza sa ukázala ako pravdivá teória potvrdená realitou, keď poradca bol postavený pred veľmi kurióznu úlohu, že mal vybrať spomedzi jedného uchádzača. Tým jediným uchádzačom bol Deutsche Telekom. Takže privatizácia Slovenských telekomunikácií, štátnych Slovenských telekomunikácií, a. s., ako štátneho monopolu sa uskutočnila do rúk štátnych nemeckých telekomunikácií, teda Slovenská republika sa zbavila svojho štátneho technologického telekomunikačného monopolu v prospech nemeckého štátneho technologického monopolu. Je to krok, ktorý je v civilizovanom štáte bezprecedentný, no takto koalícia dokumentuje, že Slovensko pre ňu ako štát nie je.

Z materiálu som sa pokúšal podobne ako pán poslanec Husár zistiť, čo sa vlastne udialo a akým spôsobom privatizácia prebehla. Priznám sa, že sa mi to nepodarilo napriek tomu, že som robil ministra tohto rezortu, pretože z toho, čo pani ministerka vypracovala, predpokladám, že to vypracovala ona, jej rezort, a nie pán Dzurinda, uznesením vlády sa rozhodlo o priamom predaji časti akcií na základnom imaní pre spoločnosť Deutsche Telekom so sídlom v Bonne, Spolková republika Nemecko v hodnote 600 mil. euro, to znamená približne 25 mld. Sk.

Ak je niekomu známe z tejto dikcie, čo sa vlastne predalo, tak nech mi to objasní, ale mne to známe nie je, pretože tu nie je uvedený akciový podiel, koľko je 100 %, nie je uvedené základné imanie Slovenských telekomunikácií, to znamená, nie je zrozumiteľné, aký podiel sa vlastne predal v rámci akcií, aká je cena tejto akcie a vlastne k akej transakcii prišlo. Prišlo, po slovensky povedané, k výpredaju, k predaju, nie k privatizácii! Privatizácia je, keď vstúpi ktosi do čohosi, ale toto bol predaj. Nikto do žiadneho podniku nevstúpil!

Ďalej materiál uvádza, že slovenská strana dostala za predaj tohto podielu, ktorý materiál neuvádza, 600 mil. euro a 400 mil. predstavuje navŕšenie základného imania z Deutsche Telekom do Slovenských telekomunikácií. Takže otázka znie: Ak Deutsche Telekom navŕšil o 400 mil. euro, tak vlastne aký podiel zostal Slovenskej republike a čo vlastní Deutsche Telekom. Z klebiet z tlače, doslova z klebiet z tlače, nie z materiálov vlády sme sa mohli dočítať, že bol predaný podiel 51 % akcií. Možno je to tak, možno to tak nie je. Ak bol podiel 51 % predaný za 600 mil. euro a Deutsche Telekom navŕšil základné imanie Slovenských telekomunikácií o 400, tak koľko potom vlastní Deutsche Telekom a čo zostalo Slovenskej republike?

Dámy a páni, môžeme povedať, že každá telefónna búdka, ktorá stojí na ulici, je už nemecká a každý meter káblov v tomto štáte je takisto nemecký. Takýto nezmysel mohla spraviť len Dzurindova vláda, pretože jej záujmom nebol rozvoj tohto štátu, ale pravý opak. Slovenské telekomunikácie boli teda predané nemeckému vlastníkovi za stavu, že sa lamentovalo, akým spôsobom Slovenské telekomunikácie nie sú schopné zabezpečovať svoj vlastný rozvoj.

Materiál neuvádza doslova hanblivo skutočnosť, že v minulom kalendárnom roku 1999 Slovenské telekomunikácie vykázali hrubý zisk 5,5 mld. Sk, čistý zisk po zdanení 3,2 mld. Sk. Podnik, ktorý je ziskový 3,2 mld. ročne, predáva sa za 25 mld. cash. Toto nie je už obchod, ale je to zločin.

Keď Slovenská republika vznikla v roku 1993, tak jedným z najnaliehavejších problémov bol rozvoj telekomunikácií, pretože rozvoj telekomunikačnej siete v rámci federácie prebiehal takým federálnym spôsobom ako výroba slávičej paštéty: na jeden slávičí jazýček jeden kôň. Ten kôň bol, samozrejme, český a slávičí jazýček slovenský. Takže Slovenská republika obišla tak, že nemala ani vlastnú digitálnu medzinárodnú ústredňu a každý telefonický rozhovor bolo potrebné realizovať cez Českú republiku a cez Prahu. Prirodzene, chýbalo prepojenie cez družicové siete ako pre námornú, tak pre cestnú, železničnú dopravu, pre všetko.

Na tieto účely si Slovenské telekomunikácie zobrali úver v roku 1992 a 1993. Podklady na tento úver z Európskej investičnej banky prechádzali, samozrejme, rezortom, pretože rezort bol garantom. Európska investičná banka úver poskytla bez najmenších problémov, pretože sama si zrátala, že návratnosť tohto úveru je 2,3 roka, opakujem, 2,3 roka. Výška úveru nebola limitovaná obmedzeniami zo strany Európskej investičnej banky, ale bola limitovaná tým, čo Slovenské telekomunikačné a stavebné firmy dokážu zrealizovať, teda prestavať.

Takže hovoriť o tom, že Slovenské telekomunikácie nemajú finančné prostriedky a na ich rozvoj bolo potrebné ich predať, sú jednoducho nezmyslami a klamaniami naivných ľudí a luhaniami luhárov. Prirodzene, aj Mečiarova vláda sa zaujímala o vstup strategických investorov a ja ako minister dopravy, pôšt, spojov a verejných prác som bol v rokovaní s významnými partnermi. Spomeniem dvoch, nórsky Nortel a americko-britskú internacionálnu firmu Salomon Brothers. Salomon Brothers mal záujem vstúpiť do Slovenských telekomunikácií podielom približne 20 %, Nortel Telecom mal záujem o vstup podielom približne 15 %, nie viac. Čiže tam išlo doslova o vstup zahraničného kapitálu, ktorý by sa realizoval formou navŕšenia kapitálu tejto firmy, nie formou výpredaja. Ako dopadol Salomon Brothers, to je známe, pán Palacka ho jednoducho z územia tohto štátu vyhnal, pretože zrejme boli iné kritériá pre sprostredkovateľov a aj iné požiadavky pre predajcu.

Dámy a páni, toto sú približne východiskové predpoklady výpredaja Slovenských telekomunikácií. Zbytočne rozpráva Dzurindova vláda, ako to bolo pre slovenskú stranu výhodné, pretože ide o nezmysel. Zdokumentujem to v porovnaní s maďarskou stranou, kde Maďarsko predalo 26-percentný podiel telekomunikácií za obnos približne 1 mld. USD. V prepočte to znamená, že Maďari za štvrtinový podiel telekomunikácií, za to získali v tom čase 40 mld. Sk, teraz pri páde koruny by to reprezentovalo približne 50 mld. Sk, čiže štvornásobne väčší, ako sa realizoval výpredajom Slovenských telekomunikácií Nemecku.

Tento výpredaj, samozrejme, mal svoje hlboké pozitíva, podobne ako výpredaj Východoslovenských železiarní, najväčšieho priemyselného gigantu Slovenska americkej U. S. Steel. Krátko na to prezident Clinton pochválil a potľapkal premiéra Dzurindu za jeho ústretový prístup a za ústretový prístup slovenskej strany voči americkému investorovi. Nuž a nemecká strana zmenila svoj negatívny prístup vo veci postoja k Slovensku v okruhu vstupu do OECD z negatívneho na pozitívny.

Takže ak takýmto spôsobom si Slovensko chce získavať svojich priaznivcov, tak hor sa do toho, ale takýmto spôsobom nepostupuje žiadny civilizovaný štát, pretože sedliak, ktorý predá roľu, už nie je sedliakom, už je iba bírešom. Domkár, ktorý predá dom, už nie je obyvateľom domu, už je iba bezdomovcom. Tejto vláde v podstate ide o toto, pretože je to vláda poverená subjektmi a osobnosťami, ktoré zarputilo boli proti slovenskej vlastnej štátnosti, zamietajú slovenskú identitu, a prevažná väčšina zo subjektov, ktoré tvoria túto koalíciu, odmietala ako zvrchovanosť, tak aj slovenskú štátnosť. A sú v podstate hrobármi našej štátnosti.

Dámy a páni, výpredaj Slovenských telekomunikácií má však ďalší okruh nechceného čara. Veď predsa Slovenské telekomunikácie boli obrovským veriteľom voči celému radu ďalších podnikov. Ako je to teda? Vláda sa zaviazala údajne podľa ministra Macejka, že pohľadávky voči Slovenským telekomunikáciám sa zo strany Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie vyrovnajú do jedného alebo do dvoch rokov - nemám o tom ani tušenie, pretože o tomto nie je v predkladanom materiáli ani zmienky -, pripusťme, že do dvoch rokov. To znamená, v roku 2002 tieto pohľadávky vo výške stoviek miliónov korún majú byť vyrovnané. Kým? Materákovsko-buzákovskou televíziou, ktorá údajne nemá peniaze, ale zato má peniaze pre minimálne dva tucty rehotačov a vysmievačov slovenskej štátnosti, tzv. humoristov charakteru breinerovsko-štrasserovsko-wimmerovského humoru?

Dámy a páni, ako to vlastne bude s dlžobami, s ktorými Slovenské telekomunikácie vstúpili do predaja v prospech nemeckého vlastníka? O tomto v predkladacej správe materiálu, ktorý máme na stoloch, nie je, samozrejme, taktiež ani zmienky. Veď prečo aj? Zato sa môžeme dočítať hŕby taľafatiek. Taľafatiek preto, lebo sa zdôvodňuje, že Slovenské telekomunikácie bolo potrebné sprivatizovať čiže predať a získané prostriedky investovať čiže minúť - a teraz môžeme čítať: "Na dostavbu Národného divadla!" Dostavba Národného divadla si vyžaduje 2 mld. korún. Ak ktosi chce dať 330 miliónov, tak sú to splátky na ďalších 10 rokov. Národné divadlo, ktoré bolo vyprojektované ako titanská stavba vrcholného socializmu, ak by náhodou bolo dostavané, tak jeho ročné prevádzkové náklady zhltnú 200 miliónov korún v cenách záveru socializmu. Už v tom čase bolo záhadou, z akých finančných prostriedkov táto titanská budova môže byť financovaná.

Finančné prostriedky získané z predaja Slovenských telekomunikácií sa vraj využijú na opravy tečúcich striech škôl a niektorých iných objektov, to je skutočne impozantná investícia, na plynofikáciu a modernizáciu kotolní, to je tiež parádička. Miliarda sa dáva do Štátneho fondu cestného hospodárstva na úroky. Čoho? 1,7 mld. sa leje do Poštovej banky. Ozaj, z akého dôvodu? Poštovú banku som zakladal v decembri 1992 preto, aby bolo možné do slovenskej finančnej inštitúcie preliať finančné prostriedky z delenej Československej poštovej banky. Výhovorky, že Poštová banka mala zlé úvery z obdobia federácie či z obdobia rokov 1990 až 1992, sú totálnym nezmyslom, pretože Poštová banka sa narodila ako vyslovene zdravé dieťa v januári 1993 alebo, ešte presnejšie, v decembri roku 1992. Ale teraz sa do toho leje 1,7 mld. Sk. Z akého dôvodu?

Pani ministerka, v rámci Slovenských telekomunikácií sa teda predali Nemcom všetky televízne vysielače, všetky rozhlasové vysielače, všetky zosilňovače, všetky klasické aj optokáble, všetky rekreačné a školiace pracoviská Slovenských telekomunikácií, ktoré sa budovali na území nášho štátu od roku 1918, spojenia družicové a všetky satelitné spojenia pre Inmarsat a Eutelsat. Toto je džob za 25 mld. Sk? Nuž tak za toto Dzurindovu vládu netreba hladkať, ale priamo nosiť na rukách, pretože iných takýchto darebákov na svete jednoducho niet.

Ak sa na Slovensku niečo takýmto spôsobom ide rozkradnúť, tak si všimnite, čo tomu predchádza. Zvyšovanie cien za poskytované služby a produkty, ktoré sa zdôvodňuje tým, že doterajšie ceny za služby a produkty sú nízke. Z dôvodov, ktoré neboli zdôvodnené, prišlo k zvýšeniu cien zo strany Slovenských telekomunikácií predtým, než sa uskutočnil predaj za hovorové impulzy. Čo sa na tom zdražilo, prepánajána, pre Slovenské telekomunikácie, aké prevádzkové náklady? Prišlo k zvýšeniu cien za používanie telefónnych staníc. Dnes každý účatník telefónnej stanice platí 159 korún. Za čo? Veď telefónne stanice nám boli zriadené v predchádzajúcich desiatkach rokov a telekomunikácie do toho neinvestovali ani korunu. A pokiaľ sa do toho investovalo, tak sa to už dávno vracalo, pretože všetky ceny boli obsiahnuté v poplatkoch za telekomunikácie už dovtedy. Telefónne prístroje, ktoré nám doteraz prekážali v bytoch, prekážajú aj ďalej, ale teraz treba, aby každý občan platil za ne 18,50. Za čo 18,50? Za to, že ten telefónny prístroj, ktorý má 20 rokov, môžem mať ďalej? Takže summa summarum bez toho, že by telekomunikácie či už pod šéfovaním tu prítomného pána Palacku alebo Macejka preložili krížom slamky alebo stehno na stoličke, zdražili svoje služby každému občanovi o 177,50 mesačne, prirodzene, vo vidine toho, že sa to všetko aj tak predá Nemcom.

Presne tento istý proces, dámy a páni, prebieha v súčasnosti so Slovenským plynárenským priemyslom, kde sa do omrzenia zdôvodňuje, že treba zvýšiť ceny plynu na svetové ceny plynu, čo je, samozrejme, volovina, pretože Slovensko nežije z plynu, ktorý nakupuje a predáva, ale z tranzitu plynu. Slovensko je tranzitná zem, nie ťažobná a distribučná zem, takisto ako Sýria žije z tranzitu iránskej a irackej ropy, takisto ako všetky mnohé iné štáty žijú z tranzitu, napríklad vrátane Turecka.

No a aby sme si osviežili, o čo vlastne ide, tak mi dovoľte, aby som odcitoval názory kohosi iného, aby sa do omrzenia neodvolávalo, že ide o názory a postoje Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré údajne tento štát rozkradlo a rozplienilo. Takže mi dovoľte, aby som citoval pána Noama Chomskeho. A takisto citujem, o koho ide, lebo napriek tomu, že tu sedíte, ako sa skromne nazývate, elita národa, mám podozrenie, že viacerí z vás vôbec neviete, kto tento pán je. Ide o jednu z najvýraznejších postáv lingvistiky a politológie 20. storočia. Narodil sa vo Filadelfii v USA v roku 1928 v rodine židovských prisťahovalcov. Vo veku 32 rokov sa stal riadnym profesorom na massachusettskom Inštitúte technológie, kde učil do roku 1955. Dnes je známym politickým a politologickým publicistom. Chomsky, to je vzdelanec a fakty v jeho knihách sú skutočne faktmi a každý záver podporuje obsažný dôkazový materiál. To nehovorím ja, to je americký citát z amerického vydania americkej knihy tohto amerického autora.

Takže, dámy a páni, čo uvádza Chomsky v súvislosti so súčasným politickým vývojom vo svete. "Obyčajne sa postupuje tak," citujem Chomskeho, "že sa privodí ekonomická pohroma" veľmi často podľa presného návodu amerických poradcov M.E.S.A.10, "a potom sa rozhodne nechať civilov riešiť tento problém. Potom tu už nie je potrebná žiadna vojenská kontrola, keďže sa objavujú nové prostriedky, napríklad kontrola prostredníctvom Medzinárodného menového fondu, ktorý podobne ako Svetová banka požičiava národom tretieho sveta finančné prostriedky pochádzajúce výlučne od industriálnych veľmocí." Opäť stále citujem Chomskeho: "Ako výmenu za pôžičku vyžaduje Medzinárodný menový fond transformáciu a liberalizáciu, ekonomiku otvorenú voči cudziemu prieniku a kontrole, veľkú likvidáciu sociálnych služieb obyvateľstvu atď. Tieto prostriedky potom umožnia ešte silnejšie premiestniť moc do rúk bohatých tried a zahraničných investorov a vnútia typickú dvojvrstvovú spoločnosť tretieho sveta - superbohatí s pomerne dobre zabezpečenou profesionálnou kompradorskou triedou, ktorá im slúži," - to je súčasná koaličná vláda, "a na druhej strane veľká masa schudobnených a trpiacich ľudí a to je zvyšné obyvateľstvo, zadlženosť a ekonomický chaos, to vždy znamená, že potom sa budú musieť dodržiavať pravidlá Medzinárodného menového fondu."

Čo k spolupráci Dzurindovcov uvádza pán Chomsky? Uvádza sa všeobecne, Chomsky o tom píše: "Musíte ich trochu potľapkať po pleci a nechať ich myslieť, že si ich ceníte." Opakujem: "Musíte ich trochu potľapkať po pleci a nechať ich myslieť, že si ich ceníte." Pripomínam návštevy pána Dzurindu v USA, kde údajne náhodou na ulici sa stretol s prezidentom Clintonom, ktorý mu poďakoval za ústretový prístup Slovenska. Nuž tak historky tohto druhu skutočne možno rozprávať len mentálne zaostalým ľuďom, a nie normálnym ľuďom.

Aký je perspektívny plán pre východnú Európu? Opäť citujem pána Chomskeho, nepridávam ani slovo vlastné: "Výhľady pre východnú Európu sú temné. Západ má pre ňu svoj plán. Má v úmysle premeniť väčšiu časť východnej Európy na novú ľahko vykorisťovateľnú súčasť tretieho sveta." Deje sa to. Predaj telekomunikácií je jeden z krokov.

Materiál, ktorý predkladá predseda vlády Dzurinda do Národnej rady za účelom prerokovania vo veci návrhu použitia finančných prostriedkov, sa opiera o veľmi dôležitý faktor, a to o vyhlásenie dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pána Traubnera, ktorý potvrdzuje, že premiér Dzurinda je zdravý. Tento fakt ma veľmi potešil. Dámy a páni, ak premiér Dzurinda je zdravý, tak zvyšok štátu bezpochyby umrie, pretože za predajom Slovenských telekomunikácií, nie privatizáciou - pani ministerka, nehovorte o privatizácii -, za výpredajom Slovenských telekomunikácií príde výpredaj Slovenského plynárenského priemyslu, príde výpredaj slovenských bánk.

Bolo by dobré, keby ste sa zmienili, pani ministerka, za aké ceny budete predávať banky. Sú to totiž smiešne ceny, pokiaľ viem, Všeobecná úverová banka za 7,5 mld. - polovicu z toho má cenu dom, v ktorom sídli, 5 mld., ak sa nemýlim -, Slovenská sporiteľňa za 18 mld., kde ležia úspory väčšiny našich obyvateľov, 5 mld. stojí len štruktúra budov a ich filiálok na území Slovenska.

Dámy a páni, po skončení tejto vlny výpredaja vlastne Slovenská republika nebude existovať, pretože to bude akási výpredajová krajina, ktorá nebude mať vlastnú ekonomiku, vlastné banky, vlastné strategické podniky a vlastne nebude schopná postaviť žiadny štátny rozpočet, pretože ani vlastne štátom nebude. Veď aj načo? Však vy ste za tento štát nehlasovali a ani sa ním ďalej nezaoberáte. V tomto smere, myslím si, že jediným korektným subjektom v parlamente je Strana maďarskej koalície, ktorá otvorene potvrdzuje, že ide o nacionálnu stranu na etnickom základe, a ktorá sa riadi princípmi maďarskej politiky v Budapešti premiéra Viktora Orbána.

Ďakujem za pozornosť a ak ste ma vypočuli, som tomu rád, pretože možno ste sa niečo dozvedeli, čo ste nevedeli. A pokiaľ ste sa dozvedeli to, čo viete, tým horšie, pretože konáte vedome a zámerne zlo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera - ako prvý pán poslanec Husár. Posledný prihlásený je pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči.

Poslanec S. Husár:

Pri vystúpení pána kolegu Hofbauera som si spomenul aj na moje včerajšie vystúpenie a musím povedať, že táto rozprava je pre mňa trochu trápna z jedného jediného dôvodu. Všetky naše výhrady smerujeme na pani ministerku, ktorá v podstate bola poverená vládou, aby tento materiál predložila a obhajovala, avšak tento materiál nie je v podstate ničím iným, iba súhrnom požiadaviek jednotlivých rezortov, ktoré vláda odklepla a schválila. Preto, pani ministerka, by sme prosili, aby ste nebrali naše pripomienky ako útok na vašu odbornosť alebo kompetentnosť. Zároveň však by sme vás chceli požiadať, aby ste všetky výhrady tlmočili tým, komu patria, teda vláde a vašim kolegom, pretože naozaj baviť sa v tejto rozprave o tom, keď sa už Slovenské telekomunikácie predali, že peniaze sa idú skasírovať spôsobom, ako je v niektorých pasážach uvádzané, je smiešne, trápne, trápne rovnako pre vás ako pre nás. A preto by sme naozaj veľmi dôrazne žiadali vládu, aby budúce kroky v privatizácii boli dôvodné, seriózne, zrozumiteľné a predovšetkým pre tento parlament odôvodniteľné tak, aby ich mohol prijať bez výhrad, aj keď použije pri prerokovaní politikum.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcel by som pripomenúť, že Slovenské telekomunikácie a majoritný balík Slovenských telekomunikácií sprivatizovala nemecká štátna firma. Predali ste 51 % za 600 mil. euro, čo nemusím už zdôrazňovať, že je hlboko pod cenu. Ako sa dá, dámy a páni z koalície, nazvať takáto privatizácia, takáto rabovačka? Na to skutočne momentálne nenachádzam slová. Je to, dá sa povedať, katastrofa takto odovzdať majetok, peniaze zaň prejesť a ešte k tomu vyplatiť pol miliardy korún sprostredkovateľovi, ktorý nič iné neurobil, len vybral jedného záujemcu, jedného výhercu.

Kde sú, dámy a páni z koalície, slová, ktoré ste tak často hovorili v predvolebnej kampani o transparentnosti privatizácie, ktorú budete vykonávať? Nezabudnite, že predávate majetok v obrovskej hodnote a chyby, ktoré sa pri tejto privatizácii urobia, sa len ťažko dajú odstrániť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcel by som v nadväznosti na slová pána poslanca Hofbauera hovoriť o Slovenských telekomunikáciách v tejto chvíli len z pohľadu verejnoprávnej Slovenskej televízie a verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Takou privatizáciou, ako boli sprivatizované telekomunikácie, sa v podstate zabezpečil zánik verejnoprávnych inštitúcií a, čuduj sa, svete, že štátny tajomník ministerstva dopravy a spojov vlastne otvorene hovorí o privatizácii Slovenskej televízie. Je to nielen nenáležité, je to skutočne likvidačné a v tejto chvíli naozaj neviem, čo si mám myslieť o rezorte, ktorý absolútne potiera verejnoprávnosť týchto dvoch inštitúcií preto, lebo privatizovaním jedného programu Slovenskej televízie bez náležitej alternatívy by sa vlastne stratila schopnosť tejto televízie zo zákona vysielať. Myslím si, že skutočne sa v tejto chvíli naozaj treba zamyslieť nad tým, čo ďalej so Slovenskou televíziou, akým spôsobom vyriešiť rébus Slovenskej televízie po tejto privatizácii. Myslím si, že v tomto zmysle ešte ani pani ministerka by nemala povedať posledné slovo.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Pridávam sa tiež k tým, ktorí hovoria adresne k pani ministerke, že si všetci uvedomujeme, že ona nie je zodpovedná za to, čo bolo predložené. Ale, tak ako hovoril pán Hofbauer, mňa by zaujímala predsa len jedna vec. Kde v Európskej únii vlastnia telekomunikácie jedného štátu súkromné firmy vo väčšine, ale špeciálne, kde ich vlastní štátna firma druhého štátu? Pretože tu sa dostávame k cene, teraz nebudem hovoriť o tom, či je suma za telekomunikácie malá alebo veľká, mne totiž nezáleží na sume, ktorú za telekomunikácie dostaneme. Zaujíma ma totiž, kto sa opováži rúcať tento štát. Kto je za tým, že sa tu robí najklasickejší ekonomický rozklad štátu a z 5 miliónov občanov robí rukojemníkov? Siete totiž sú najlepším vodidlom, najlepším mechanizmom a prostredím, kde sa dá odpočúvať, a následne všetky ostatné veci s tým súvisiace napríklad aj vydieranie.

Kladiem do pozornosti zákon, ktorý bol prijatý v USA v roku 1996, ktorý hovorí o tom, že môže byť odsúdená na 15 rokov väzenia alebo na 500 tisíc dolárov osoba alebo 10 mil. organizácia, ktorá ukradne alebo zničí obchodné tajomstvo niektorej firmy pre benefit zahraničnej moci. Takže mňa by zaujímali trochu iné súvislosti.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcel by som doplniť pána kolegu poslanca Hofbauera. Trošku sa mi zdá, pani ministerka, že sme príliš zhovievaví a dokonca vás aj tak trošku ľutujeme, že ste predkladateľkou tohto materiálu. Samozrejme, musím povedať, že z mojej strany až taká ľútosť nie je, lebo ak ste sa rozhodli tento materiál predložiť, tak minimálne by bolo potrebné, aby sa veci pomenovali pravdivo a tak ako sú. Prepáčte, veď je to absolútny nonsens, keď sa rekonštrukcia plochých striech nazve rozvojovým programom, keď sa plynofikácia škôl nazve rozvojovým programom, keď sa bohapustý prevod akcií Poštovej banky nazve rozvojovým programom v oblasti špecifického bankovníctva. Prosím vás pekne, aspoň neurážajte odborníkov, ktorí v Národnej rade sedia, takýmito konštatáciami, pretože je to všetko úplne inak. Ak sa vláda rozhodla, a nespochybňujem jej legitímne právo, že sa tak môže rozhodnúť, nech to nazve pravým menom, tak ako to je.

Prepáčte, ako sa môže hovoriť o tom, že do zdravotníctva idú 3 miliardy? Ani koruna nejde do zdravotníctva okrem tých 500 mil. alebo 496 mil. Sk. Ide to do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. A sú to dlhy týchto inštitúcií voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni. Tak už naozaj by sme mali nájsť mechanizmus, aby sa veci pomenovali objektívne pravdivo, tak ako sú.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem pekne.

Rád by som nadviazal na pána poslanca Hofbauera, aj na pani kolegyňu Belohorskú a kolegu Maxona hlavne v tom smere, že materiál je úplne o inom, ako je jeho názov. Názov znie Správa k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií. Tu nejde o privatizáciu. Predsa keď sa predáva štátna firma štátnej firme, to nie je privatizácia. Privatizácia by bola vtedy, keby prechádzal majetok do privátnych rúk. Ale prechádza zo štátnej úrovne do štátnej úrovne iného štátu. Možno by sa mal ten materiál nazývať Správa k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných zo straty zvrchovanosti Slovenskej republiky v prospech Nemeckej spolkovej republiky. Ale ako sa môže nazývať materiál - prostriedky získané z privatizácie -, keď tu nejde o privatizáciu. Tu sa jednoducho predáva jedna štátna firma inej štátnej firme, bohužiaľ, medzi dvoma štátmi.

Skutočne navrhujem, aby sme veci nazývali pravým menom, a odmietam, zásadne sa odmietam vyjadrovať k materiálu, ktorý má taký názov, že chce mýliť verejnosť, chce mýliť adresátov, lebo nejde o privatizáciu, ale ide o prevod štátnych akcií na inú štátnu firmu v inom štáte.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer chce reagovať.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Pani ministerka, na rozdiel od mojich predrečníkov vás nijako nešetrím. Ste plne zodpovedná a plne vinná za nehoráznosť tohto kroku, za paškvil, ktorý ste predložili do vlády, pretože bol vypracovaný vaším rezortom a nesiete za to plnú vinu, uškŕňajúci a škľabiaci sa poslanec Palacka presne takisto a jeho nasledovník Macejko presne takisto a celá vláda takisto, pretože vy rozdávate a rozpredávate to, čo ste nevytvorili a čo vám nepatrí. Vy ste iba správcovia.

Za sprostredkovanie sa odsúhlasilo sprostredkovateľskej firme 0,5 mld. Je to taká istá čiastka, ako dostal rezort poľnohospodárstva na rozvoj. To je skutočne miera vašej odbornosti a vášho prístupu k záujmom tohto štátu. Ten polmiliardový podiel je odôvodnený a takisto bude odôvodnený aj pri predaji bánk, pri predaji plynárenského priemyslu a pôjde do vrecka komplotu Dzurinda - Harach - Černák, ktorí si budujú mediálny reťazec na budúcu volebnú kampaň. Vy to dobre viete, ako to dobre vieme aj my. To nie sú žiadne statočne získané prostriedky. Sú to prostriedky ukradnuté zo spoločného vlastníctva v prospech týchto zlodejov.

A ešte mi dovoľte povedať, že z peňazí tohto štátu, z predaja podniku tohto štátu vláda iba plní svoje vlastné dlhy, pretože ak sa uhrádzajú dlžoby Sociálnej a zdravotnej poisťovni, tam najväčšími dlžníkmi sú štátne firmy, štátne organizácie. Aký je prínos zdravotníctvu? Ani koruna. Je to iba uhrádzanie svojich vlastných nekorektností a vlastných dlžôb presne takisto, ako keď sa prelievali peniaze do železníc. Železnice dodali zdravotnej a Sociálnej poisťovni a tvrdilo sa, že železniciam sa pomohlo. Vôbec nie. Vy ste vláda luhárov a zlodejov, a tak s vami bude aj zaobchádzané.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, po ňom vystúpi pán poslanec Húska.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predseda,

vážení páni ministri,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 723 - návrh na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000 v tomto znení:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevyplatila odmenu poradcovi pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií, a. s., vo výške 500 mil. Sk a tieto finančné prostriedky použila na oddlženie zdravotníctva a školstva."

Svoj návrh zdôvodňujem takto. Vítam prítomnosť pána ministra Čarnogurského na dnešnom rokovaní, lebo práve on otvoril v súvislosti s poradcom pre privatizáciu vo vláde Slovenskej republiky jednu kľúčovú otázku: Či bol tento poradca vybratý korektne. A sám povedal, že má dôkazy, že došlo k porušeniu zákonov, a na základe jeho iniciatívy tu dnes sedí pán Palacka paradoxne ako spravodajca práve k tejto téme. Zrejme si chce odsledovať, či budú peniaze poradcovi vyplatené. Ale chcel by som vyzvať práve pána ministra Čarnogurského, aby dotiahol vec do konca, aby povedal, v čom bola nezákonnosť výberu tohto poradcu pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií, aby sa naozaj tomuto poradcovi peniaze vzhľadom na to, že od začiatku to bolo v neporiadku, že to zo začiatku bolo protizákonné, aby sa mu peniaze nevyplatili. V tom je zodpovednosť každého ministra vo vláde, lebo v tej vláde sa hlasovalo o prijatí tohto materiálu a vo vláde sa aj odsúhlasilo práve pridelenie prostriedkov poradcovi.

Čiže prvý dôvod, prečo mu nevyplatiť odmenu, založil práve pán minister Čarnogurský a vyzývam ho, aby vec dotiahol do konca, aby si netrúfol len na JUDr. Štefanka a podobne, ale aby si trúfol aj na doriešenie takých vážnych vecí, ako je privatizácia majetku štátu.

Druhá vec, na ktorú by som v tejto súvislosti chcel upozorniť, je vec, ktorú som zistil včera pri diskusii s občanmi Nemeckej spolkovej republiky, kde mi povedali, ako oni vidia predaj Slovenských telekomunikácií z pohľadu, čo sa o tom hovorí v Nemecku. V Nemecku sa v tomto čase predalo 12 frekvencií pre ďalšie mobilné telefóny vyššej kvality, ktoré sa objavujú už na trhu za 95,5 mld. nemeckých mariek. Tam sa ide celý štátny rozpočet oddlžovať týmto veľmi vážnym obchodom. A v tejto súvislosti sa pozerajú, čo urobilo Slovensko. Predalo Slovenské telekomunikácie za zlomkovú cenu. A jednoducho veď keď si zoberiete poradcu, aby ste niečo predali, tak asi preto, aby ste to predali čo najvýhodnejšie, nie čo najhoršie. V Nemecku sme padli ľuďom v očiach. Celá odborná verejnosť, ktorá pozná, čo sú to telekomunikácie, žasla, že sme predali tento podiel, odhadli to na pätinovú cenu, teda za pätinovú cenu toho, čo sme mohli predať. A v tom je ďalšia nelogickosť, že poradcovi, ktorý to tak geniálne poradil, a my sme prišli o štyri pätiny, ešte dáme odmenu 500 mil. Sk.

A tretia vážna vec, ktorá už bola veľakrát aj citovaná, preto ju nebudem bližšie rozvádzať, je v tom, že tento poradca sa vyberal z jedného, a ešte väčší žart je, že to boli traja poradcovia, ktorí vybrali z jedného jedného. No tak to je nonsens, ktorý je hoden len pána Palacku.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci: Tóthová, Belohorská, Delinga, Gajdoš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Plne podporujem vystúpenie pána poslanca Oberhausera. Myslím si, že bude potrebné žiadať vládu, aby tieto prostriedky poradcovi neboli vyplatené. Poviem prečo. Komunikovala som s ekonomickým expertom z Európskej únie prof. Riedingerom, ktorý sa tiež pozastavil nad tým, že sme si vlastne nevybrali vlastných odborníkov do komisie a neprizvali bezplatných ekonomických poradcov, ktorých má Európska únia. A takéto poradenie, aby sme predali telekomunikácie za balík peňazí, ktorý vlastne v západnej Európe prezentuje finančnú čiastku prestupu futbalistu z jedného klubu do druhého, tak sme sa stali v očiach západnej Európy absolútne smiešni.

Pani ministerka, chcem povedať jedno. Napriek sympatiám k vám musím vám povedať, že som sedela v dvoch vládach a vždy som musela niesť plnú zodpovednosť za materiál, ktorý som predkladala. A tak túto zodpovednosť nesiete aj vy. Nikto ani dnes, ani v budúcnosti vás tejto zodpovednosti nemôže zbaviť.

Ďalej chcem na vás apelovať, keď ste už činná v takejto smiešnej kauze predaja jedného štátneho vlastníctva do iného štátneho vlastníctva a smiešne to nazývate privatizáciou, čo jednoznačne nie je, aspoň sa zasaďte za nevyplatenie 500 mil. poradcovi, ktorý nám vlastne nič neporadil.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.