Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca.
Poslanec Š. Zelník:
Návrh vrátiť neprešiel.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, ja nepočujem ani jedno vaše slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Po štvrté: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky hľadať iné riešenia zvýšenia finančných prostriedkov do zdravotníctva, ako je zvyšovanie príspevku na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov. Prosím vás, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Aibekovej nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky samostatnú "platovku" pre zdraotníckych praovníkov, ktorá bude zapracovaná do zákona o verejnej službe a kde bude zohľadnená aj tretia etapa zvýšenia platových taríf zdravotníckych praovníkov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Poslanec Š. Zelník:
Ja som dával takýto návrh na uznesenie.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Zruším toto hlasovanie.
Pán poslanec, to bol koho návrh?
Páni poslanci, nehádajte sa. Ak sme začali hlasovať o návrhoch, ktoré podala pani poslankyňa, tak to musíme dokončiť. Vy ste dali tri. V poriadku. Hlasovali sme o vašom návrhu. A okrem toho ste dali ďalší. Neskoršie, až po vystúpení pani poslankyne Aibekovej. Takže dvakrát ste vystúpili. Nech sa páči, budeme hlasovať o vašom návrhu. Ešte raz, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec Š. Zelník:
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky samostatnú "platovku" pre zdravotníckych pracovníkov, ktorá bude zahrnutá do zákona o verejnej službe, kde bude zohľadnená tretia etapa zvýšenia platov zdravotníckych pracovníkov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Poslanec Š. Zelník:
Posledným návrhom na uznesenie je: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Toto je uznesenie Národnej rady v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Budeme o tomto hlasovať. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenia súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 683, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 683a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister zdravotníctva.
Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v oblasti zdravotníctva upravuje v súčasnosti Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky pre oblasť zdravotnej starostlivosti, ktorá bola podpísaná 29. októbra 1992 v Prahe. Táto medzivládna dohoda je však príliš všeobecná a poplatná obdobiu svojho vzniku. Preto predkladáme návrh na novú zmluvu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán minister, ešte chvíľku.
Vážení páni poslanci, prosím trošku pokoja v rokovacej sále, lebo nepočujeme ani hlas pána ministra.
Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Základným princípom predkladanej zmluvy je zrovnoprávnenie poistencov jednej zmluvnej strany s poistencami druhej zmluvnej strany pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Z hľadiska štruktúry má zmluva tri časti. Časť prvú - Všeobecné ustanovenie, časť druhú, ktorá hovorí o rozsahu a úhrade zdravotnej starostlivosti, a časť tretiu, ktorá obsahuje záverečné ustanovenie. Na základe predkladanej zmluvy nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť sa poskytne poistencom jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany za rovnakých podmienok ako poistencom poskytujúcej zmluvnej strany. Náklady hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa poistencov. To bola otázka nevyhnutnej a neodkladnej starostlivosti.
Špecializovaná zdravotná starostlivosť a kúpeľná zdravotná starostlivosť, ktorá sa aktuálne neposkytuje v zdravotníckych zariadeniach jednej zmluvnej strany, sa poskytne poistencom na území druhej zmluvnej strany, pokiaľ príslušná zdravotná poisťovňa vopred vysloví súhlas s jej poskytnutím. Náklady hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa poistencov. Zmluva čiastočne rieši aj poskytovanie inej zdravotnej starostlivosti v rozsahu povinného zdravotného poistenia, napríklad preventívne prehliadky, zdravotná starostlivosť pri chronických ochoreniach a tak ďalej. Táto zdravotná starostlivosť sa poskytne na vlastnú žiadosť poistenca, ak príslušná zdravotná poisťovňa vopred vysloví písomný súhlas s jej poskytnutím. Náklady hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.
Teda v zmluve sú ustanovené tri režimy. Prvý režim je pre nevyhnutnú a pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, kde sa nevyžaduje predbežný súhlas poisťovne poistenca, pre špecializovanú zdravotnú starostlivosť a kúpeľnú, kde sa vyžaduje súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne, a ostatná zdravotná starostlivosť, mám na mysli tú prevenciu alebo chronické ochorenia, kde je nutné najprv získať písomný súhlas vlastnej poisťovne, aby uhradila túto zdravotnú starostlivosť.
Tretia časť tejto zmluvy ustanovuje výmeny informácií z oblasti ochrany verejného zdravia, výmenu právnych predpisov a rozhodnutí, ktoré súvisia s vykonávaním zmluvy, spôsob riešenia prípadných nejasností a sporov.
Dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy sa končí platnosť dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky zo dňa 29. októbra 1992. Vláda Slovenskej republiky na zasadnutí 17. mája t. r. uznesením číslo 328 súhlasila s uzatvorením Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Predmetná zmluva bola následne podpísaná v Prahe 23. mája predsedom vlády Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom a predsedom vlády Českej republiky Milošom Zemanom. Vzhľadom na to, že je to prezidentská zmluva, nadobudne platnosť až po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a parlamentom Českej republiky a jej následnej ratifikácii prezidentmi oboch zmluvných strán.
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zmluvného dokumentu, na ktorý netrpezlivo čakajú poistenci obidvoch našich štátov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Alojza Rakúsa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania tohto materiálu vo výboroch a takisto aj o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.
Nech sa páči.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, tlač 683.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 778 z 11. septembra 2000 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou na prerokovanie výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a zahraničnému výboru s termínom do 19. septembra 2000. Ako gestorský výbor pritom určil výbor pre zdravotníctvo.
Zahraničný výbor súhlasil s návrhom a odporučil vysloviť súhlas so zmluvou.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou dňa 19. septembra 2000. Vyslovil súhlas s návrhom a vo svojom uznesení číslo 127 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou. Gestorský výbor konštatoval, že obidva výbory návrh prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou. Súčasťou tejto spoločnej správy je potom návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré má takéto znenie:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti."
Ďakujem pekne za slovo, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pánov poslancov a vážených paní poslankýň, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám, že pán minister alebo spoločný spravodajca by sa chceli vyjadriť k rozprave, ktorá nebola. Takže pristúpime k hlasovaniu, budeme hlasovať.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec A. Rakús:
Pán predsedajúci, teda v zmysle uznesenia navrhujem, aby sme toto uznesenie prijali v tom znení: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pánu ministrovi a takisto aj pánu spoločnému spravodajcovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať správou k
návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000.
Správu vlády ste dostali ako tlač 723 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 723a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pani ministerka Machová.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení prítomní poslanci,
dámy, páni,
dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom slove veľmi stručne poinformovala Národnú radu o plnení uznesenia Národnej rady, ktorým zaviazala vládu Slovenskej republiky podať informáciu, ako naložila s prostriedkami získanými z privatizácie Slovenských telekomunikácií.
Dňa 12. júla t. r. vláda schválila rozhodnutie o privatizácii Slovenských telekomunikácií, ktorého realizáciou spoločnosť Deutsche Telekom AG so sídlom v Bonne Nemecká spolková republika zaplatila za 51 percent akcií Slovenských telekomunikácií sumu 1 miliardu euro, z toho 600 miliónov euro išlo priamo do Fondu národného majetku a 400 miliónov znamená vstup investora prostredníctvom zvýšenia základného imania do tejto spoločnosti. Zo 600 miliónov euro, ktoré v reálnom kurze a v aktuálnom kurze predstavovali niečo málo vyše 25 miliárd Sk, boli uspokojené tieto potreby a rozdelené do týchto skupín.
Zákon číslo 92/1991 Zb. presne vymedzuje možnosť použitia a celá táto zmienená suma bola presne použitá v zmysle zákona. Najväčšia suma alebo teda prvá suma 9 709 miliónov bola určená na rozvojové programy, ktorých najväčšiu sumu predstavuje rozvojový program na realizáciu zámerov bytovej výstavby. Je to 2,3 miliardy Sk. 1,1 miliardy 600 miliónov bola poskytnutá na podporu poľnohospodárov, ale aj ďalšie rozvojové programy, ktoré sú uvedené v predloženom materiáli. 10 miliárd Sk bolo použitých z uvedenej sumy na realizáciu štátnych záruk, ktoré sú opäť podrobne rozpísané v predloženom materiáli. 3 miliardy boli použité na úhradu časti záväzkov zdravotníctva, pred chvíľočkou pán minister podrobne informoval, kedy a ako z týchto 3 miliárd idú jednotlivé prostriedky na oddlženie do Sociálnej poisťovne, zdravotným poisťovniam či iným subjektom, voči ktorým zdravotníctvo eviduje svoje záväzky. 1 060 miliónov je určená na úhradu časti záväzkov Štátneho fondu cestného hospodárstva, 745 miliónov použije Fond národného majetku na odkúpenie 55 tisíc kusov dlhopisov Fondu národného majetku, ktoré boli použité na úhradu odkúpenia bytu. A posledná suma na úhradu nákladov poradcu je určená suma do 500 miliónov Sk.
Na použitie všetkých týchto prostriedkov vláda prijala metodicky usmernený pokyn, ktorým jednotlivé rezorty, ktoré si nárokujú niektorú z uvedených súm, podpisujú v podstate vzájomnú zmluvu. Ministerstvo financií je poverené vládou Slovenskej republiky prísne kontrolovať účelovosť použitia jednotlivých zdrojov. Účet Fond národného majetku má vedený v Národnej banke, aby sa určitým spôsobom zmiernili inflačné a menové tlaky, ktoré s takouto obrovskou sumou, ktorá jednorazovo priplynula zo zahraničia do Slovenskej republiky, aby tento problém bol riešený. Prostriedky sú uvoľňované postupne, tak ako jednotlivé rezorty predložia konkrétne požiadavky, konkrétne projekty v tejto sume, ktorá je schválená.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ide o materiál, ktorý má informačný charakter, aj návrh uznesenia, ktorý vláda pripravila, je, aby Národná rada prijala tento materiál ako informáciu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Gabriela Palacku, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu vlády na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Tento návrh bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Gestorský výbor schválil spoločnú správu, ktorú ste dostali predloženú pod číslom 723a. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby tento návrh zobrala na vedomie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal jedinú prihlášku od pána podpredsedu Andela, ktorý aj na základe § 28 ods. 1 má možnosť vystúpiť ako prvý.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tlači 723, skrátene nazvaná správa o použití finančných prostriedkov za Slovenské telekomunikácie.
Nedá mi, aby som nepovedal, že to, čo sa píše v tejto správe, vlastne v podstate znamená premrhanie finančných prostriedkov na úkor budúceho rozvoja nášho štátu. Som si vedomý, že finančné prostriedky navrhnuté do jednotlivých sfér podľa tejto správy sú určite potrebné, lenže týmto spôsobom sa minú, respektíve, prepáčte za výraz, prejedia a nevytvoria následne nové finančné prostriedky a pracovné miesta. Podľa tejto správy nebudú finančné prostriedky vyhodené síce von oknom, to je pravda, ale nebudú ani vynaložené na rozvojové programy. Možno vychádzajúc aj z toho, čo povedala pani ministerka, po dlhej diskusii by sme mohli hádam súhlasiť, že iba nepatrná, opakujem nepatrná časť z týchto prostriedkov by sa dala nazvať rozvojovými prostriedkami.
V dostupných ekonomických publikáciách sa uvádza, že jednoduchá reprodukcia v štátnom sektore by mala dosiahnuť 28 percent zo štátneho rozpočtu. Reálne číslo rozšírenej reprodukcie by sa malo pohybovať okolo 39 až 41 percent zo štátneho rozpočtu. Ale o tom som už nie raz rozprával v mojich predošlých vystúpeniach.
Dámy a páni, my si pripomeňme, že naša reprodukcia podľa štátneho rozpočtu sa pohybuje v roku 2000 na úrovni 12 percent, teda jednoduchá reprodukcia 28 percent, rozšírená 39 až 41 percent, teda nedá sa nič iné iba konštatovať, že táto naša súčasná reprodukcia sa nedá nazvať nijak inak, nedá sa nazvať ani stagnačnou, lebo stagnácia je jednoduchá reprodukcia, táto teda súčasná reprodukcia je likvidačná reprodukcia, ktorá žije na úkor budúcich období.
Som si plne vedomý, že štát by mal iba obmedzene využívať rozvoj svojho priameho podnikania. Ale cez rozvojové programy by sa mal nepriamo alebo mal by sa snažiť nepriamo podporovať podnikanie, mal by vytvárať infraštruktúrne programy, mal by zainteresovať domácich, ale i zahraničných investorov, mal by vytvárať podmienky na zlepšenie a zvýšenie hrubého domáceho produktu a tak ďalej, aby vytvoril nové podmienky na zvyšovanie štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, ruku na srdce, ktorý zo súčasných projektov, ktoré tu boli menované, by bol podporený z rozvojových programov Európskej únie? Podporilo by sa oddlženie, tak ako to tu spomínala pani ministerka? Nie. Podporila by sa reštrukturalizáciu úverov? Opäť nie. Podporili by sa opravy? Nie. Podporili by fondy? Nie. Podporili by realizáciu záruk na bankové úvery minulých rokov? Nie. Podporili by elimináciu pohľadávok? Odpoveď opäť znie nie. Nepodporili a všetci dobre vieme prečo. Preto, lebo to nie sú rozvojové programy. No napriek tomu, že to všetci dobre vieme, mlčíme. Pýtam sa, prečo mlčíme. Zákulisne viem, že niektorí z vás o týchto rozvojových programoch si myslia to isté ako ja. Bez ohľadu na to, či sú to opoziční alebo koaliční poslanci. Z týchto dôvodov uznajte sami, že táto správa sa jednoducho nedá podporiť. Dávam však návrh, aby vláda zapojila expertov odhliadnuc od ich sympatií, respektíve politického zaradenia do polemiky a variantného rozhodnutia o účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov na rozvojové programy.
Ešte by som sa zopár vetami vrátil k privatizácii Slovenských telekomunikácií. Keď porovnávam túto privatizáciu k privatizácii Obchodnej banky, kde sme za 19 percent dostali 17 miliárd korún, čiže inak povedané, keby sme predávali z tejto banky 51 percent, tak ako teraz pri telekomunikáciách, dostali by sme takmer 50 miliónov korún. Určite by to bol veľmi dobrý obchod. Telekomunikácie sú však v porovnaní s touto bankou 20-násobne, opakujem ešte raz slovom dvadsaťnásobne hodnotnejšie, ale my sme ich predali iba za polovičnú cenu tejto banky. My sme predali alebo, prepáčte mi, páni koaliční kolegovia, vy ste predali Slovenské telekomunikácie hlboko pod cenu, pritom možno ste si ani neuvedomili, o čo ide. Prepáčte mi kolegovia z koalície za tieto tvrdé slová, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, je to skutočne tak, ak mi neveríte, prosím vás, overte si to.
Použijem ďalší príklad, príklad možno za všetkých, budem operovať zo športovej oblasti. Či už za bývalého režimu alebo i po roku 1990 telovýchovné jednoty a kluby prevádzali svoj majetok na bohaté organizácie za symbolickú jednu korunu, aby im tieto spravovali majetok, aby mal kto za nich platiť daň z nehnuteľnosti, aby mali na investície a aby mali na sponzorov. Iba vo veľkej Bratislave to predstavuje v majetku telekomunikácií 21 športovísk. Viete, koľko je to na Slovensku? Chcem sa spýtať, či sa vyňali tieto športoviská z majetku telekomunikácií alebo či aspoň sa tieto pozemky a budovy trhovo ohodnotili. Odpoveď znie nie. Budúci väčšinový vlastník zarobí na celú privatizáciu, keď tieto nehnuteľnosti jednoducho komerčne predá. A kde je šport? A čo deti? A čo ľudia, ktorí sú na hranici alebo dokonca za hranicou chudoby.
Vrátim sa k ešte jednej veci, ktorá vám koaličným poslancom bude určite v budúcnosti vytýkaná. O čo ide. To, že minulá vláda bola roznesená za niektoré privatizácie a narobilo jej to zlé meno, to je pravda. Zoberme si ale iba jeden príklad, najviac kritizovanú privatizáciu podniku Nafta Gbely, kde za 47 percent mal vlastník aj s investíciami zaplatiť 1,5 miliardy korún, pričom v hotovosti mal dať pol miliardy korún. Celý podnik mal bilančnú hodnotu 2,9 miliardy korún. Keď berieme trojnásobnú trhovú hodnotu, čiže 8,7 miliardy korún, zaplatil za svoje akcie vlastník 18,9 percenta trhovej hodnoty. Takto aspoň uvádza dnešná koalícia. Prosím. Ale, keď si v kontexte toho prepočítame a zoberieme si privatizáciu Slovenských telekomunikácií, tak zahraničný investor zaplatil zaň iba 9,2 percenta trhovej hodnoty. Pritom zástupcovia najväčšej americkej telekomunikačnej spoločnosti hovoria, že v prípade seriózneho postupu by boli ponúkli minimálne 3 až 5-násobok terajšej ceny. Čiže ak prirovnáme tak najviac kritizovanú privatizáciu predošlej vlády Nafty Gbely, tak nebola taká zlá ako privatizácia Slovenských telekomunikácií. Kolegyne, kolegovia, prosím vás, uvedomme si to.
Poviem vám ďalej niekoľko závažných faktov o privatizácii Slovenských telekomunikácií. Štát dostane z tejto privatizácie 25 miliárd korún, ale musí z toho zaplatiť, ako pani ministerka spomínala, pol miliardy korún za úhradu prémie pre sprostredkovateľa. Za zvýšenie, respektíve prevod akcií z portfólia Slovenských telekomunikácií, akcií Poštovej banky zaplatí štát viac ako 1,7 miliardy korún. Keď si k tomu pripočítame dlh Slovenskej televízie, dostane štát voľačo viac ako 22 miliardy korún. Ale čo je nepochopiteľné, dámy a páni, a tiež v nadväznosti na to, čo povedala pani ministerka, že štát zaplatí sprostredkovateľovi týchto 500 miliónov korún aj viac ako 30 miliónov, na ktoré už nemal nárok, lebo berie províziu i z nákupu akcií Poštovej banky. Opakujem, na ktoré nemá nárok. Myslím si, že v tomto prípade ide o čosi viac, zdôrazňujem, o čosi viac ako o nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Ja sa pýtam, nie je to náhodou porušenie zákona?
Druhá škoda vznikla tým, že štát kupuje Poštovú banku od telekomunikácií za nominál, no jej hodnota a predajná cena je rádovo oveľa nižšia.
Vážené dámy a páni koaliční kolegovia, nemrzí vás, že v tejto sociálnej biede, v ktorej sa nachádza väčšina občanov Slovenskej republiky, takto sa narába s majetkom nás všetkých? Skutočne s majetkom nás všetkých. Nedokážeme spoločne v tomto parlamente tomu zabrániť? Má sa o tom hovoriť, až keď bude neskoro? V rôznych politických šarvátkach, na predvolebných mítingoch, prípadne, ja neviem, v trestnom stíhaní? Keby sa bol prijal návrh pána Fica alebo aspoň niektoré moje pozmeňujúce návrhy k privatizácii Slovenských telekomunikácií, verte mi, že štát by nebol ochudobňovaný, ale mal by celkom slušný zisk. Bohužiaľ, nevieme si vážiť jeden druhého navzájom medzi sebou, i keď mimo tejto rokovacej miestnosti možno povedať, že sme priatelia. Nevieme vypočuť a dať za pravdu opozičnému poslancovi, či už som to ja alebo tu pani Aibeková, aj keď mala pomerne dlhé vystúpenie, ale bolo to vystúpenie, kde skutočne išlo o rezort, o rezort zdravotníctva, a myslím si, že tam nebolo žiadne politikum a ani ako v mojom vystúpení, ja som nehľadal žiadne politikum. Nakoniec aj keď som nezávislý, teda aj keď som opozičný poslanec, som nezávislý, nemusím sa báť nejakých straníckych trestov alebo nátlakov. Prosím vás, uvedomme si to, vážme si jeden druhého, a ak sa dá niečomu zabrániť, nezhoršujme sociálnu biedu občanov Slovenskej republiky, tých ľudí, ktorí nás sem volili, a tých ľudí, ktorí nás budú voliť i v nastávajúcich voľbách.
Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Sopko.
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Zarozprával som sa s pánom Oroszom. Nedám otázku a nebudem reagovať na vystupujúceho. Ďakujem pekne. Aj keď som mal všeličo pripravené, prepáčte mi, nie som sústredený.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vzhľadom na to, že pán podpredseda bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Beriem, že prihlásení poslanci - pán poslanec Husár, Hofbauer a Oberhauser - sa hlásia ústne do rozpravy. Pán poslanec Húska. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Husár, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že pán podpredseda sa venoval tejto problematike relatívne obsiahlo a dôsledne, skrátim svoje vystúpenie na dve otázky a jednu pripomienku.
Najskôr pripomienka.
Vážená pani ministerka, tento materiál ako predkladacia správa nie je dobrý. Len vďaka tomu, že poslanci Národnej rady sú poslancami a zároveň čitateľmi našich novín a sledovateľmi našich médií, vieme niektoré fakty, ktoré by táto správa v každom prípade mala obsahovať. Správa uvádza: Vláda rozhodla o priamom predaji časti akcií na základnom imaní pre spoločnosť Deutsche Telekom AG so sídlom v Bonne, Nemecká spolková republika v hodnote 600 miliónov euro, to je približne 25 miliárd Sk. Keď si to prekladám do slovenčiny, vychádza mi to tak, bez toho, aby som vedel, akú časť akcií sme predali, že sme predali akcie v hodnote 600 miliónov euro, ale neviem za akú cenu. Už pán Aleš Krátky vo svojom stĺpčeku vybehol s objavným faktom, že vlastne ono sme to nepredali za 600 miliónov euro, ale za omnoho viacej, pretože 600 miliónov sme zinkasovali a o 400 miliónov bolo zvýšené základné imanie.
Mal by som preto prvú otázku, vážená pani ministerka, keby ste nám veľmi zrozumiteľne povedali, za akú cenu bola táto časť akcií Slovenských telekomunikácií predaná, ako reprezentantka vlády, a ako ovplyvnilo nové vlastnícke pomery v Slovenských telekomunikáciách práve toto spomínané zvýšenie základného imania zo strany nového akcionára, čo tam dnes vlastní štát.
Samozrejmá vec, pripájam sa v tej časti k vystúpeniu pána podpredsedu Andela, v ktorej kriticky hovoril o uvádzaných rozvojových programoch. Ja na rozdiel od neho som presvedčený, že časť reálnych a skutočne rozvojových programov táto správa obsahuje, ale je jej znehodnocovaním, ak sa uvádzajú v nej ako rozvojové programy sanačné rozpočtové opatrenia, ktorým je oprava havarijného stavu plochých striech na školách či iných striech, zatepľovanie alebo plynofikácia týchto škôl. Už nehovoriac o takých vtipnostiach, ako je informovanosť občanov so vstupom do NATO a iné veci. Myslím si, že naozaj toto do tohto materiálu nepatrilo a vydáva to svojím spôsobom určité svedectvo o tom, čo si predstavuje vláda pod pojmom rozvojové programy.
A chcem skôr ako otázku ešte vyjadriť určitý údiv nad tým, že hoci sú všetci budúci príjemcovia týchto prostriedkov vymenovaní veľmi adresne, iba v predposlednej časti je veľmi skromne uvedených iba 500 miliónov privatizačnému poradcovi bez toho, aby tento parlament v oficiálnom materiáli vedel, kto týmto privatizačným poradcom je. Myslím si, že to nie je dôvod zatajovať ani v tomto materiáli a že keď sú vymenovaní všetci adresne, mal by byť aj tento príjemca. A s tým súvisí aj moja druhá otázka, ako vy pani ministerka hodnotíte účinnosť pôsobenia tohto privatizačného poradcu v Slovenských telekomunikáciách, aké podmienky boli zmluvne dohodnuté medzi štátom, prípadne organizátorom a privatizačným poradcom na to, aby mu týchto 500 miliónov mohlo byť vyplatených ako úspešnému poradcovi, keď všeobecný názor, ktorý vládne nielen v opozícii, ale medzi odborníkmi, je, že privatizácia Slovenských telekomunikácií z pohľadu vreckového prínosu bola veľmi nízka a neefektívna. Prosil by som na tieto otázky odpovede.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nikto nechce reagovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že sme sa dohodli, že o šiestej bude mimoriadna schôdza, prerušujem prerokovanie tohto bodu a vyhlasujem päťminútovú prestávku.
Ďakujem zatiaľ pani ministerke aj pánu spoločnému spravodajcovi.
Pokračovať by sme mali týmto bodom zajtra.
Po prerušení rokovania 36. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 38. schôdze NR SR.