Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Šagát.
(Ruch v rokovacej sále.)
Pán poslanec Cuper.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Neprovokujete, prosím vás páni poslanci. Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tejto správe v dvoch rovinách. Prvá by sa týkala vlastnej správy a v druhej by som si dovolil krátko polemizovať s vystúpeniami, ktoré odzneli.
Tak ako uviedol pán poslanec Švec, súhlasím, že, samozrejme, nikto z nás nepovažuje túto správu za geniálnu ani nikto nepovažuje riešenie oddlženia zdravotníckych zariadení, tak ako sú predložené materiály, za optimálny model. Tento materiál sa tvoril veľmi ťažko a prakticky štyri mesiace prebiehali veľmi intenzívne rokovania na úrovni ministerstva financií už vzhľadom na to, v akom stave je naša ekonomika. A ak vznikol tento materiál, je, ja si myslím, že je určitým pokrokom v riešení situácie, ktorá v zdravotníctve je. Či to oceňujete všetci alebo nie, to je, samozrejme, osobný názor. Ja si myslím, že je to pokrok.
Samozrejme, že najviac sa mu vytýka, čo sa týka obsahu, dĺžka splatnosti a formy, ktoré sa tu použijú. Pokiaľ ide o dĺžku splatnosti, ja skutočne neviem, odkiaľ máte pani poslankyňa tento údaj, že by premiér sľúbil, že sa oddlží... (Hlasy v sále.) Dovoľte mi pani poslankyňa, aby som dokončil a môžete potom reagovať alebo v kuloároch si to môžeme potom pokojne vysvetliť. Keď tento materiál bol známy a dali sme ho na posúdenie a na pripomienkovanie stavovským, profesijným organizáciám, proste tým, ktorých sa to týka, tak, samozrejme, bola s týmto materiálom nespokojnosť, pretože skutočne by boli radšej, keby to oddlženie bolo v čo najkratšom období. A vtedy sa pán premiér stretol so zástupcami distribútorov, dovozcov, lekárnikov a bolo dohodnuté, že pokiaľ je nespokojnosť, že by sa k tomuto materiálu znovu stretlo približne v čase okolo 15. decembra tohto roku, aby sa zvážili možnosti, či možno tento splátkový kalendár skrátiť. Ale v žiadnom prípade to nebolo v rovine, že to premiér sľúbil, a teda v žiadnom prípade nešlo o nejaký sľub a skutočne, pokiaľ by ste chceli označovať, že premiér klamal, tak to nemáte pravdu.
Pokiaľ ide o presiahnutie splátkového kalendára na rok 2004, teda po volebnom období tejto vlády, no ja si myslím, že vlády kontinuálne preberajú záväzky predchádzajúcich vlád, pokiaľ ich nevedia z objektívnych príčin vyriešiť a nevidím v tom skutočne nejakú a neviďte v tom skutočne nejakú zákernosť, že sa tu pripravuje nejaké mínové pole pre ďalší nástup novej vládnucej garnitúry. Takže to je k tomu, čo kto sľúbil a aké sú tie veci okolo tých termínov.
Pokiaľ ide o spôsob návratnej finančnej výpomoci. Iste ich možno kritizovať, iste možno hovoriť, že to sú nesystémové dávky, treba povedať, že sú uplatňované v transformačnom procese ako niečo, čo je nevyhnutné, pretože systém nie je vyadjustovaný, náklady sa nekryjú so zdrojmi a ešte sa chvíľu finančnými výpomocami budeme musieť zaoberať a budeme ich musieť používať. Treba povedať, že dozadu žiadnu takúto výpomoc žiadna poisťovňa nemusela štátu vrátiť. Iste v budúcnosti možno túto dávku považovať za obsolétnu a treba sa dopracovať k vyrovnanému hospodáreniu zdravotníckych zariadení. To je k tomu, čo sa tu najviac namietalo k tej vecnej stránke.
Pokiaľ ide o tie záujmové čísla, ktoré ste uviedli a ktoré nie sú, samozrejme, neznáme, pani poslankyňa, a rád by som sa k nim vyjadril, pretože ste ich dávali do súvislostí. Iste máte pravdu v tom, že v rokoch predovšetkým 1995 až 1997 došlo k zvýšeniu zdrojov pre zdravotné poisťovne, a teda pre systém zdravotnej starostlivosti. Ja súhlasím s tým, že k tomu zvýšeniu došlo, ale súčasne treba povedať, že v rovnakom období, ako došlo k zvýšeniu zdrojov, došlo aj k najväčšiemu vzniku dlhov. A to poukazuje na veľmi vážne chyby, ktoré sa teda vo financovaní udiali bez toho, aby som tu chcel niekoho obviňovať. Do zdravotníctva prichádzalo viacej prostriedkov, tempo dlhov postupne rástlo a vrcholilo v roku 1998, takže už v tomto období bolo treba skutočne prijať nejaké opatrenia, ktoré by toto roztváranie nožníc zastavili.
Možno s vami súhlasiť, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie, a myslím si, že tento rok sa tak stalo a bude sa určite v tom pokračovať. Časť zdravotníckych výkonov, ktoré sú veľmi drahé, treba, aby financoval štát alebo štát na ne prispieval a tohto roku sa po prvýkrát takto regulárne vyčlenila suma 540 miliónov korún práve na tie dva programy, ktoré sú také vážne, a to je kardiovaskulárny a onkologický. Isteže treba povedať, prídu tie peniaze až v druhom polroku tohto roku, čo iste nie je dobré a bolo by iste veľmi dobre, keby privatizácia bola prebehla tak, aby tie zdroje boli v druhom štvrťroku 2000, tak ako sa predpokladalo. Teda začiatok viaczdrojového financovania z iných zdrojov, ale vyžaduje zmenu zákonov, predovšetkým zákonov, ktoré sa týkajú odvodov daní obcí a miest, aby mohli prispievať na zdravotníctvo, a to nás čaká v nasledujúcej etape.
Samozrejme, že by bolo veľmi zlé, keby sme zvyšovali ďalšie zaťažovanie občana, tak ako ste uvádzali, a myslím si, že rozpočet pre rok 2001 nakoniec dopadne tak, že budete všetci presvedčení, že k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorú by sme preniesli na občana, sa nebude zvyšovať. Tá, samozrejme, má svoje limity a závisí nielen od sociálnej situácie občanov, ale tá by mala slúžiť, tak ako opakovane som tu uviedol, predovšetkým ako motivačný faktor na reguláciu správania občana pri spotrebe zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o doterajšie financovanie a predovšetkým to obdobie, keď ja som riadil rezort, vytýkate predovšetkým zavedenie krízového režimu. Ja veľmi otvorene poviem a nikdy som to nehovoril ináč, krízový režim bol priznaním, že v rezorte nie sú peniaze a že peniaze, žiaľbohu, ktoré uvoľnila vláda v decembri 1998 na úrovni 600 miliónov sú nedostačujúce na to, aby riešili nedostatok financovania v zdravotníctve. Takže krízový režim iste, tak ako ste uviedli, mal svoje limitujúce pôsobenie, ale bol predovšetkým výzvou preto, aby tie peniaze, ktoré sú v rezorte, sa použili na liečenie akútnych situácií, pretože sme otvorene priznali, že na liečbu a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu v tom období zdroje neboli. Že to nebola situácia, ktorá vznikla v novembri, je celý rad údajov a celý rad aj publikovaných správ v tlači, ako sa obmedzovali zdravotnícke výkony, operácie napríklad v Lučenci, to všetci predsa vieme, poznáme, ako to tiež fungovalo v lekárňach. Takže zdedili sme rezort, ktorý, samozrejme, mal obrovské problémy, nevedeli sme ho tak rýchlo, samozrejme, finančne sanovať, ale zvaľovať vinu teraz jedine na mňa by bolo asi veľmi jednoduché a simplexné.
Samozrejme, že celý rad predovšetkým tvrdej kritiky odznel od pána poslanca Zelníka, no ale ja by som rád uviedol na pravú mieru predovšetkým jedno klamstvo, ktoré tvrdí, že som povedal, že rezort v roku 1994 nebol oddlžený. Mám k dispozícii, ak to budete chcieť vidieť, mám k dispozícii uznesenie Národnej rady z decembra 1994, keď pri prerokovaní plnenia rozpočtu za rok 1994 bolo odsúhlasené Národnou radou, že 3 miliardy, aj neviem nejaké ešte sú k tomu milióny korún, boli zahrnuté do deficitu štátneho rozpočtu a tieto peniaze boli v nasledujúcom období, v roku 1995, myslím si, že posledná splátka bola v roku 1996, zo štátneho rozpočtu hradené. Preto aj došlo k dohode medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a zdravotníckymi zariadeniami a zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa vydala dodatky k zmluvám zdravotníckym zariadeniam práve na túto sumu 3 miliárd korún, aby sa tieto zdravotnícke zariadenia dofinancovali. Takže určite nie žiadny podvod, určite nie žiadne klamstvo, ak máte správu Najvyššieho kontrolného úradu o tom, že Národná rada takéto uznesenie prijala, a mám okrem toho k dispozícii minimálne dve uznesenia vlády, v ktorých sa tieto čiastky postupne pre zdravotnícke zariadenia uvoľňovali. Pretože boli zahrnuté do deficitu štátneho rozpočtu za 1994, ktorý nepresiahol 14,6 miliardy korún, čo bolo na úrovni neprekročenia 3 percent hrubého domáceho produktu, tak ako to bolo dohodnuté aj s medzinárodnými inštitúciami.
Samozrejme, že v tejto fáze veľmi zložitého financovania je mimoriadne zložité robiť transformáciu a z tej transformácie, z tých čísiel sa, samozrejme, vyťahujú účelovo niektoré čísla, ktoré by mali byť nejakým odstrašujúcim signálom pre transformáciu, napríklad, že sa tu ide prepúšťať 1 000 ľudí alebo 1 600, že to budú kvalifikovaní lekári s 25-ročnou praxou. No, nikto tu nehovorí o kvalifikovaných lekároch, nikto tu nehovorí, že sa tu bude prepúšťať naraz 1 000 ľudí, tieto čísla, ktoré sú tu uvedené v tomto materiáli, vyplývajú z regionálneho mapovania potrieb zdravotnej starostlivosti, boli opakovane prediskutované na úrovni regiónov, na úrovni krajského koordinátora za prítomnosti stavovských organizácií, za prítomnosti teda lekárskej komory, za prítomnosti odborárov, za prítomnosti štátnej správy, v poslednom kole na úrovni krajského prednostu alebo zástupcu, takže nie od zeleného stola sa došlo k nejakým rozhodnutiam a odporúčaniam, ale skutočne spoluprácou s regiónmi. A pokiaľ máte nejaké poznatky o tom, že by sa niekde politicky rušili alebo nerušili nejaké oddelenia, prosím vás, aby ste to eventuálne povedali, ja o nič takom neviem.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci!
Poslanec T. Šagát:
Pokiaľ ide o financovanie tohto roku a výčitky, že tento rozpočet je na určitej úrovni v percentách hrubého domáceho produktu, o tomto sme tu viedli, páni poslanci, panie poslankyne, veľmi dlhé diskusie a ja opakujem znovu ten môj istý variant. Rozpočtové zdroje aj mimorozpočtové zdroje treba započítať do výdavkov za zdravotníctvo, boli projektované v štátnom rozpočte na úrovni 4,5 milióna korún. Tu musíte pripočítavať k tomu, čo je z normálneho odvodu poistného, a potom určite sa nedostanete v hrubom domácom produkte pod 5 percent, v žiadnom prípade. Isteže projekcia projekcia príchodu tých peňazí mala byť iná a my sme počítali preklenúť prvý štvrťrok príjmom zo železníc, tak sa udialo, v druhom polroku mali prísť peniaze z privatizácie ďalších štátnych podnikov. Žiaľbohu, tento proces sa pozastavil a objektívne sme sa dostali nie z našich príčin, nie z mojich príčin do zlej finančnej situácie.
Dnes ste tu počuli, pán minister podpísal s prezidentom Fondu národného majetku dohodu o uvoľňovaní peňazí pre rezort do konca roka, myslím si, že sa končí tá posledná tranža až v januári 2001, peniaze sú zabezpečené, prídu do rezortu, bude sa realizovať nielen teda oddlženie, ale aj tie zdroje, ktoré tu boli sľúbené ako mimorozpočtové. Summa summarum, presiahne táto suma 6 miliárd korún. Iste bolo treba, aby táto suma prišla skôr, ale to, žiaľbohu, ani rezort a nakoniec ani ministerstvo financií nemohlo ovplyvniť pre veci, ktoré ste sledovali, ktoré sa diali okolo privatizácie štátnych podnikov.
Nechcel by som teraz polemizovať, ako je to s absolventmi a čo s nimi ďalej, ale k tomu prepúšťaniu by som ešte skutočne chcel uviesť jednu nie nepodstatnú vec. Keď sa toto prepúšťanie počíta s absorbciou nielen do sociálnej sféry týchto ľudí zo zdravotníctva, ale predovšetkým iste viete, že jeden zo základných krokov transformácie zdravotníctva je skutočne prenesenie zdravotnej starostlivosti domov či už vo forme domáceho ošetrovateľstva, respektíve v iných formách, tam existujú obrovské kapacity, aby sa tam tí ľudia uplatnili. Ak je niekde prebytok špecialistov, tak to sú skutočne len aglomerácie veľkých miest a treba povedať, že, žiaľbohu, nie všetci sa tam vedia umiestniť a tam si každý musí skutočne nájsť to miesto aj v inom regióne.
Ak ste tu poukazovali, pani poslankyňa, na ten Siemens v Detskej fakultnej nemocnici, treba povedať, že pokiaľ poznáte zákon, a iste ho poznáte, o verejnom obstarávaní, minister zdravotníctva nekontroluje priebeh verejného obstarávania, pretože už dnes máme zriadený Úrad pre verejné obstarávanie. Každý riaditeľ zdravotníckeho zariadenia posiela výsledok verejného obstarávania na Úrad verejného obstarávania, ktorý rozhodne, či boli porušené alebo neboli porušené podmienky tohto výberu. Ak neviete, tak Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že v tomto prípade boli porušené podmienky a víťazom sa stala firma Siemens, tak neviem prečo...
(Hlasy z pléna.)
Keby ste poznali zákon, pán poslanec Zelník, by ste vedeli, že zodpovedný za výber nie je riaditeľ organizácie, ale predseda výberovej komisie a práve, či sa udialo všetko podľa zákona, riaditeľ je povinný poslať tento výber na posúdenie na Úrad verejného obstarávania. On si túto povinnosť splnil, úrad povedal rozhodnutie, on ho realizoval, nevidím skutočne dôvod, aby bolo treba takto hekticky na to reagovať. Je to tak, ako to tvrdím, pokiaľ máte iné údaje, treba ich predložiť.
Samozrejme, že pán poslanec Zelník tu opakovane číta anonymné listy o tom, ako pacient musel platiť niekde lieky alebo by musel hradiť zdravotnú starostlivosť. Ja si myslím, že pokiaľ dochádza k takýmto skutočne negatívnym javom a ja ich tu nechcem nebrať na vedomie, ba naopak, myslím si, že môžu existovať, pokiaľ ste dostali takúto informáciu v Nemocnici v Hnúšti, že bolo treba do tej nemocnice zájsť a tam sa na tvári miesta presvedčiť, či také veci sa tam dejú. Áno, takže ak ste dostali dnes list, tak nech sa páči tam zacestovať, pretože je skutočne nie taká situácia a je to neprípustné, je to porušenie zákona, aby sa od pacienta takýmto spôsobom lieky vymáhali. Takže treba, samozrejme, konať, tak ako aj v iných prípadoch ste konali.
Ešte krátko k tomu, ako ste tu napadli dve veci. Ospravedlňujem sa snemovni, že tu budem na také veci reagovať, ale predovšetkým ste spochybnili moju odbornosť na zastávanie funkcie prednostu Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny. Toto treba ale predovšetkým, aby ste adresovali konkurznej komisii a, žiaľbohu, aby ste toto adresovali aj koncepcii intenzívnej medicíny, ktorú nepoznáte, pretože intenzívna medicína v pediatrii, to je úplne normálne, v pediatrii nezahŕňa len anestéziológiu, ale sa zaoberá oveľa širšími problémami, ktoré podľa našej koncepcie intenzívnej starostlivosti, ktorú urobila sekcia intenzívnej starostlivosti pediatrickej spoločnosti, absolútne pokrývam, takže nevidím dôvod, aby ste tu takéto veci otvárali.
Pokiaľ ide o moje porušenie zákona v tom, že som poberal vyššiu mzdu, ako je minimálna tým, že som slúžil na detskej klinike na intenzívnej jednotke, nikdy som proti tomuto neprotestoval, že to vrátim, treba len povedať veľmi otvorene, že som tak robil preto, že na jednotke intenzívnej starostlivosti sme nemali dostatok lekárov a tie služby som musel vykonávať, to sa dá vydokladovať. A myslím si, že ten zákon je zle postavený, aby som ja za prácu nadčas a prácu v sobotu a v nedeľu mal niekde odvádzať.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem veľmi pekne.
No nebudem reagovať na invektívy, či sme tam mali 10 pacientov, pán poslanec Zelník, alebo iných...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím vás, využite faktické poznámky na reakciu na vystúpenie pána poslanca Šagáta.
Poslanec T. Šagát:
Ešte poslednú vec by som rád chcel povedať. Predovšetkým pán poslanec Zelník sa tu pokúša navodiť atmosféru, že tým, že sme dosadili neschopných manažérov do zdravotníckych zariadení, že ideme meniť tieto zariadenia na verejnoprospešné organizácie. Ak sa tu opakovane odvolávate na programové vyhlásenie vlády, tak by ste si tam mohli pozrieť, že tento krok je v programovom vyhlásení vlády a súhlasí s mnohými prvkami tej transformácie, o ktorej tu hovorí doktor Tatár, to znamená decentralizácie a vzniku neziskových verejnoprospešných organizácií. Takže nie žiadny manéver na to, aby sme vyriešili zlých manažérov, ktorých sa bojíme teraz odvolať, ale regulárny transformačný krok, napodobnenie situácie, ktorá je v mnohých krajinách okolo, kde systém zdravotnej starostlivosti lepšie funguje.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šagát asi zabudol, že už nie je ministrom, pretože jeho vystúpenie nebolo vystúpenie k materiálu, ale reagovanie na predchádzajúcich rečníkov. Je smutné, že reaguje, a pritom si neprečíta materiál, ktorý on sám dal do parlamentu. Je tu jeho meno, je tu jún 2000. Takže pán poslanec, prosím, tieto údaje, o ktorých som hovorila, sú z vášho materiálu. Čiže prosím vás, láskavo si ho najskôr prečítajte.
Čo sa týka sľubu premiéra tým organizáciám, tak tento sľub bol daný, že do roku 2002. Títo ľudia to potvrdili aj na rokovaní výboru, len vy ste asi nevideli tú reakciu. Ja si nezvyknem vymýšľať, nemám to vo zvyku, pán minister. A tie reči, čo ste zdedili, čo ste dostali, vy ste zabudli, že ste boli ministrom v roku 1994? Že ste dali do parlamentu nepodarený zákon o zdravotných poisťovniach a že do dnešného dňa sa s týmto boríme a dávate každého polroka jednu novelu, aby sa to zlepšilo? Vy ste zabudli, že ste otvorili priestor poisťovniam, hoci tu vôbec na to neboli pripravené podmienky? Že sa tu nekontrolovalo a že tu bol veľký únik peňazí? Nakoniec aj pán poslanec Tatár správne poukázal na tie problémy, ktoré v poisťovniach boli a ešte stále sú.
Je to od vás neseriózne, že reagujete vo svojom vystúpení nie na materiál, ale na vašich predrečníkov. Ja si myslím, že keď vystupujem v parlamente, vystupujem pre kolegov a ich informujem o istej situácii. Vy nemáte ani základnú štábnu kultúru, že sa stále obraciate na mňa. Ja som čísla uvádzala len a len z materiálov, ktoré som dostala z ministerstva zdravotníctva. Tie čísla som si nevymyslela, takže pán minister, najskôr si pozrite vlastné materiály, ktoré ste dali, a o viaczdrojovom financovaní neklamte, pretože viaczdrojové bolo iba vyťahovanie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Šagát, vaše vystúpenie bolo nielen ukážkou totálnej absencie vašej súdnosti, ale aj totálnej absencie vašej politickej sebakritickosti a ukážkou politickej nehanebnosti. Takto vystupovať v parlamente si trúfa bývalý minister zdravotníctva, ktorý si vymení stoličku s predsedom výboru, vy sa posadíte do snemovne a predseda zdravotníckeho výboru sa posadí do vlády. Takéto vývrtky sú jednoducho politickou nekorektnosťou a politickou nehanebnosťou. Vy ste tu veľa razy citovali, že keby ste poznali zákon. My tie zákony poznáme veľmi dobre na rozdiel od vás a podľa vás všetko zákonné je len to dobré, čo je v prospech firmy Siemens a v prospech tých, ktorí si s tým namastia vrecká. Veľmi sa mi páči, ak ste zdôraznili, keď predseda vlády Dzurinda vraj neklamal. Predseda vlády Dzurinda klame tak sústavne a tak priebežne, že ja súhlasím s vami, že už je hodno poukazovať nie na to, kedy klamal, ale zvýrazniť, kedy výmimočne neklamal, pretože tie jeho stavy neklamania sú naprosto výnimočné a treba ich preto podčiarknuť. Vo vašom vystúpení som s veľkým napätím sledoval, či sa nezmienite o Nemocnici s poliklinikou na Bezručovej ulici v Bratislave, v ako stave je jej príprava na odovzdanie do rúk pánu tu prítomnému ministrovi Romanovi Kováčovi, ktorý si so svojou rodinkou na tento objekt brúsi zuby a na tieto účely táto nemocnica s poliklinikou je vedená do stavu dezolátneho úpadku, kde sú vypínané jednotlivé funkcie inžinierskych sietí, aby potom za zostatkovú cenu blízku nule skončila v dobrých súčasných Kováčových koaličných rukách. Amen.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nuž tie karhajúce slová, ktoré by som chcela ja povedať nie ako profesorka, ale ako teda členka tohto parlamentu, už povedali kolegovia predo mnou, takže nebudem sa opakovať a hovoriť vám pán poslanec, už nie ste minister a nie ste ani v škole, aby ste nás tu karhali. Vaše stanovisko malo ísť smerom k materiálu. Ak by ste chápali trochu štábnu kultúru aj v parlamente, tak by ste si na jednej ruke vedeli spočítať, prečo napríklad ja nevystupujem k tomuto materiálu. Sledovala som aj vystúpenie pani poslankyne, aj predkladaciu správu pán ministra. Sledovala som ju v televízii, takže nie je to pravda, čím ste ma karhali.
Myslím si, že práve pre potreby pacientov a všeobecnej verejnosti, práve kvôli môjmu sľubu, ktorý som ako mladá lekárka dala, som ochotná spolupracovať s kýmkoľvek pri príprave materiálu, ktorý uľahčí situáciu pacientom a pomôže situácii, zdravotníckym pracovníkom. Takže pán minister, vaše slová, alebo vlastne pán poslanec, vaše slová išli úplne bokom. Úplne bokom aj to, že na jednej strane schizofrenicky hovoríte, že treba prepúšťať a ospravedlňujete to, a na druhej strane ste boli taký potrebný, že len vy ste museli vykonávať služby. Verte mi, že lekári, ktorí majú mizerné platy, sú tak radi, keď môžu odslúžiť jednu službu navyše, že vy ste mohli tie služby ísť robiť aj zadarmo. A tieto peniaze, to minimálne prilepšenie k platu, ste mohli nechať pre mladých lekárov.
Takže neospravedlňujte a neznevažujte túto snemovňu, že keď dostanete slovo, snažíte sa ospravedlniť svoje kroky, ktoré ste chybné urobili. Nechajte to radšej tak. My sa k tomu vracať nebudeme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ja som mal za to, pán poslanec, že počas tých dvoch rokov ste si aspoň preštudovali niektoré tie skutočné ekonomické závery, ale to, čo vy tvrdíte, že práve vtedy vznikli najväčšie dlžoby, keď prišlo v zdravotníctve najviacej peňazí, tak to je absolútna nepravda. Najviacej peňazí do zdravotníctva prišlo v roku 1996, keď sa schválil rozpočet v roku 1995 a prišlo 6,6 % hrubého domáceho produktu. Vtedy po prvýkrát zdravotnícke zariadenia začali plniť fond reprodukcie, viete, čo to znamená. Nie vtedy vznikali dlžoby, dlžoby začali vznikať v roku 1997 po poslednej platovej úprave zdravotníckych pracovníkov. Je pravdou, že nebola krytá táto platová úprava a vznikali dlžoby po schválení zákona o Liečebnom poriadku, po novele zákona o Liečebnom poriadku v roku 1997, keď zákon o Liečebnom poriadku dal do súladu náklady na spoločné vyšetrovacie zložky.
Ale, keď už teda hovoríme o tom dlhu, ja to znova pripomeniem, a zase budem vychádzať z materiálov, nie teda preto, aby som tu robil demagógiu, ako ju robíte vy. List, ktorý poslali distributéri 22. júna 1999, tu píšu a písali to premiérovi vlády, že od októbra 1998, teda do októbra 1998 bol dlh za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál v sume 4 miliardy Sk. Viete koľko je teraz? A vy sa tvárite, že nie ste zodpovedný za nič. Teraz je dlh do konca roku 1999 8 428 miliónov Sk. A vy sa tvárite, že nemáte zodpovednosť, že to bolo mimo vás, veď to boli tie vaše novelizácie zákonov o Liečebnom poriadku. Mňa zaráža a udivuje ma to, keď mi poviete, že doteraz žiadna pôžička, ktorá bola daná zdravotníckym poisťovniam, nemusela byť vrátená. No tak potom na čo čakáme, prosím vás pekne? Dajme hneď pôžičku 20 miliárd korún, však sa nebude musieť vrátiť. A je to vybavené. Podstatne horšie na celom tom systéme financovania zdravotníctva sú súčasné dlžoby. V roku 1997, a vtedy ste na tom profitovali, čo sa týka pred voľbami, zadlžovanie zdravotníctva išlo okolo 300 až 400 miliónov korún mesačne. Dnes ten dlh narastá okolo 600 až 700 miliónov korún až 600 až 800 miliónov mesačne. Teda ja som očakával, že materiál sa bude zaoberať tým, ako tento prepad zastaviť a potom, samozrejme, môžeme hovoriť o tom, čo s dlžobami, ktoré boli v minulosti, ale najmä s dlžobami, ktoré sa urobili počas vášho ministrovania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister, nebolo by potrebné reagovať na vaše vystúpenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Pardon, pán poslanec Šagát, prepáčte, vidíte, predbehol som sa. Nebolo by potrebné reagovať na vaše vystúpenie, keby ste po prvé neboli zabudli, že už nie ste ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, a to je chvalabohu. Dobre ste urobili, že ste sa poďakovali, lebo všetko to, čo je v zdravotníctve zlé, ste vlastne vy vymysleli s terajším ministrom Romanom Kováčom. Od distributérov liekov, ktoré ste liberalizovali bezhranične, až po tie zdravotné poisťovne, ktorých ste narobili, koľko ste len chceli. Samozrejme, že tam sú najväčšie úniky. Pán Tatár ale to nevidí, lebo on má okuliare nastavené len na taký zorný uhol, aby to išlo všetko jeho priateľom za veľkou mlákou.
Po druhé, treba si uvedomiť, pán poslanec, že vy môžete hovoriť už len za svoju polikliniku, ktorú ste dostali z vďačnosti vašich straníckych súdruhov a niektorých iných ľudí, ktorým ste urobili dobré služby, že ste ich vymenovali za riaditeľov niektorej z nemocníc, to znamená, mám na mysli detskú fakultnú kliniku. Pán Vetrák vďačí vám za to, že je riaditeľom a on sa vám odvďačil tým, že vám dal kliniku. Je to tak.
Pán minister, nehovorte o tom, že my sme boli to najhoršie zlo pre Slovensko, pán poslanec, pardon, vidíte, nie, vy ste boli veľmi zlým príkladom aj čo sa týka uplatňovania zákona číslo 119. Jednoducho aj mnohí viacerí pôsobíme na fakultách a nezobrali sme si viacej, ako nám patrí. Ale to nie ste len vy, to sú aj ďalší pracovníci ministerstva, najmä z južného Slovenska.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šagát, chcete reagovať?
Áno.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi len krátko. Moje vystúpenie bolo len reflexiou toho, čo ste nakoniec z materiálu uvádzali aj vy páni poslanci, panie poslankyne, pretože vaše vystúpenia sa netýkali len obsahu tohto materiálu, ale, samozrejme, aj mojej osoby, a preto si myslím, že bolo úplne prirodzené, že som sa k tomu vyjadril.
Pokiaľ ide o ten tzv. nepodarený zákon o zdravotných poisťovniach z roku 1994, pravdepodobne sa pamätáte, pani poslankyňa, ako prebiehali zasadnutia správnej rady Národnej poisťovne, vtedy Národná poisťovňa v zdravotníctve vykazovala v období roku 1994 9-miliardový dlh, a ako bolo absolútne nemožné sprehľadniť toky medzi jednotlivými fondmi. A to bol jeden z dôvodov, ak sme niekedy spolu okolo toho chodili, že sme túto inštitúciu, ktorá obhospodarovala 90 miliárd korún, rozdelili na menšie subjekty, aby bolo jednoduchšie ich kontrolovať.
Samozrejme, že sme prijali zákon v roku 1994 o pluralite zdravotných poisťovní. Ale buďte objektívna, v roku 1994 sme prijali zákon, ministerstvo zdravotníctva a ja som podpísal len dve licencie pre Apollo a pre Dôveru. Ďalších 11 licencií bolo podpísaných v nasledujúcom období počas vašej vlády. Ak ste mali problém s tým, že je to zlý zákon, ak ste mali problém s tým, že to nebude dobre fungovať, trinástimi novelami zákona o zdravotnom poistení, ktoré ste urobili v rokoch 1995 až 1998, ste toto dávno mohli zmeniť a nemuseli ste vydať už žiadnu licenciu pre ďalšiu poisťovňu. Okrem toho, ako iste viete, že nefungovala kontrola, ale tá kontrola nefungovala predovšetkým za vašej vlády a ja som všetky tie protokoly odoslal na finančnú políciu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ja musím reagovať a musím vystúpiť, pretože nemáte absolútne pravdu, čo sa týka zdravotných poisťovní, pán poslanec. Prijali ste zákon v prostredí, ktoré nebolo jasne legislatívne upravené. Dokonca sám ste podpísali dve licencie, a pritom neexistoval ani zákon o Liečebnom poriadku, napriek tomu ste ich podpísali. Počas tých dvoch rokov, pokiaľ podpisoval minister Javorský licencie, veď ste nerobili nič iné vo výbore, len ste doskakovali, že ako je to možné. Veď sú záznamy z parlamentu, kde ste tvrdili, že toto je jediná cesta, aby bola pluralita, aby bola konkurencia. Veď pamätáte si veľmi dobre, keď sme politicky pretlačili sprísnené podmienky na ďalšie fungovanie poisťovní. Veď vy ste vtedy hovorili o znárodňovaní. Čo sa teraz tvárite, že sme to mohli zastaviť, veď nebola iná šanca, len to pretlačiť politicky, keď vtedy koalícia odsúhlasila, aby jedna poisťovňa mala 300 tisíc poistencov. A dokonca ste žiadali, aby sme s tým počkali do 1. apríla po zhodnotení hospodárskych výsledkov. Tak teraz sa netvárte, prosím vás, že my sme to mohli urobiť. Vy ste všetko robili proti tomu, aby sme to neurobili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Finďo ako posledný prihlásený do rozpravy.
Prosím vás páni poslanci, buďme navzájom k sebe trošku tolerantní, majme úctu.
Poslanec P. Finďo:
Vážený pán predsedajúci,
vážený tu pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
stojím tu po prvý raz dnes za týmto pultom a niekedy až žasnem nad tým, ako sa dokážeme baviť od veci. Riešili sme problém alebo teda riešili sme, alebo mali sme sa vyjadriť k problému oddlžovania štátnych zdravotníckych zariadení, zatiaľ sme sa vyjadrovali o všetkých možných veciach, ktoré pramálo mali súvislosť s týmto procesom oddlžovania. Ja som sa už vo faktickej poznámke ohlásil so svojím nesúhlasom s názvom tohto materiálu, ktorý inak bezo zvyšku podporujem, ale ten samotný názov pokladám za protiústavný, pretože nie je možné zakladať nerovnosť medzi štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami takýmto spôsobom. Ale nie preto som sem prišiel, aby som kritizoval tento materiál, ale preto, aby som sa pokúsil pár slovami ako človek, ktorý ešte stále funguje v lekárskej praxi a ktorý sa pokúša teda robiť aj štátnu zdravotnícku politiku alebo do nej vstupovať určitým spôsobom, musím povedať, že požiadavky, ktoré sa dnes kladú na koalíciu, sú absolútne neuskutočniteľné. Sú neuskutočniteľné z toho dôvodu, že ak napríklad jeden z diskutujúcich alebo jedna z diskutujúcich povie v jednom a tom istom príspevku neprepúšťať dôchodcov, ale na druhej strane nenechať nezamestnaných absolventov lekárskej fakulty, to je logický nezmysel, pretože lekárska fakulta produkuje nadmerný počet absolventov, ktorí nenájdu svoje uplatnenie v takomto systéme.
Ďalej, optimalizovať náklady zdravotníctva bez zatvárania, respektíve transformovania nemocníc, bez prepúšťania personálu a podobne. Ak raz niekto spozná v systéme, že systém trpí na prezamestnanosť, tak jeho psou povinnosťou je, aby prostriedky poistencov nepoužíval na vyplácanie zbytočných miezd na prevádzkovanie zbytočných budov. Takže ja si myslím, že oddlžovanie je úplne zbytočný a nezmyselný proces, ak nenadviaže aj ďalší proces, a to je proces totálnej reštrukturalizácie zdravotníctva.
Takisto nemožno hovoriť o tom, že sa má oddlžiť zdravotníctvo, že sa má oddlžiť nie do roku 2004, ale do roku 2002 a zároveň kričať, že sa prejedajú peniaze z privatizácie, ktoré sa majú použiť na rozvojové projekty. Jednoducho, ak sa má tento systém oddlžiť, tak tento systém sa môže oddlžiť jedine z takých prostriedkov, aké tu existujú. Ja poznám, samozrejme, aj iný variant. Poznám aj ten variant, že zdravotné poisťovne si začnú vymáhať svoje dobytné pohľadávky, ale v takom prípade tento štát je v priebehu dvoch, troch mesiacov na lopatkách. Pretože zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa majú desiatky miliárd pohľadávok a v prípade, že teda by sme pripustili takýto mechanizmus, tak veľmi rýchlo skončí celý štát.
Ďalej by som si dovolil povedať aj to, že je jednoducho demagógiou hovoriť o tom, že občania sú preťažení prispievaním na zdravotnú starostlivosť. Sám som spolupracoval v oblasti liekovej politiky a môžem vám zodpovedne povedať, že nie problém liekovej politiky vedie k tomu, že naši občania sú čoraz viacej zaťažovaní doplácaním na lieky, ale tento problém je v nás lekároch. Pretože my lekári vyberáme také lieky, ktoré pokladáme my za vhodné, aby sme ich napísali, aj keď nemusíme byť presvedčení o tom, že práve táto úroveň a táto kvalita lieku je nevyhnutná pre každého.
Samozrejme, že je to spojené so zjazdovou liekovou turistikou a podobne. Ale na druhej strane má to aj pozitíva a treba si uvedomiť, že ak liekové firmy nezarobia, v takom prípade nebudú podporovať vzdelávanie, nebudú podporovať lekárske kongresy, nebudú dávať sponzorské dary zdravotníckym zariadeniam, a to nie sú malé peniaze. Ja si myslím, že tieto peniaze, aj keď nie sú ešte zmapované, ale dosahujú stovky miliónov korún ročne.
Vrátil by som sa ale k tomu materiálu a ku genéze celého problému zadlžovania sa zdravotníctva. V roku 1990, keď sa začalo s dekompozíciou bývalého socialistického zdravotníckeho systému postaveného na ústavoch národného zdravia, tak sa vtedy hovorilo ešte o rozvoji, ešte o tom, že je potrebné dostavať ďalšie zdravotnícke zariadenia a tak ďalej. Ale v tom čase sme nemali spravené analýzy zo zbieraných materiálov, ktoré sa na Slovensku zbierali desiatky rokov. Za tie desiatky rokov sa ukázalo, že v podstate ten systém, ktorý tu bol budovaný, bol budovaný na zamestnanosť, bol budovaný na to, že zdravotníctvo sa bralo ako sociálne dobro, a to sociálne dobro bolo politikum pre daný režim. Dnes sme svedkami, že o zdravotníctve sa diskutuje okrajovo, a keď sa aj diskutuje, tak poslanecká snemovňa je poloprázdna a príspevky, ktoré odznievajú, nepohýnajú zdravotníctvo ďalej dopredu a neprispievajú k riešeniu jeho problémov.
Samozrejme, že ja netvrdím, že môj príspevok bude jediný, ktorý pohne svetom, ale na druhej strane si dovolím tvrdiť, že dnes na Slovensku poznáme správne riešenia a sme schopní ich aj vykonať. Avšak v takom prípade nie je možné, aby sme sa nezhodli aspoň v rozsahu možnej zhody, opozícia a koalícia, pretože ak budeme stále stavať na tom, že niekto urobil chyby, tak sa raz dostaneme k Adamovi a k Eve. A ja by som asi nebol nadšený, aby sme sa tu takýmto spôsobom prezentovali.
Čo sa týka teda oddlžovania. Samotný akt oddlžovania pokladám za jediné možné riešenie súčasného stavu. Avšak zároveň si dovolím vyzvať všetkých, ktorých sa to dotýka, aby sa zamysleli nad tým, ako vytvoriť v zdravotníctve systém, ktorý nebude mať inherentne zabudovaný, vrodene zabudovaný princíp zadlžovania. Je potrebné jednoznačne prijať také pravidlá hry, že v roku 2001 každé zdravotnícke zariadenie postaví vyrovnaný rozpočet. Nepostaví deficitný rozpočet, ako to robí štát pri tvorbe štátneho rozpočtu prakticky všade na svete, kde tvorí deficitný rozpočet, ale zdravotníctvo jednoducho musí jeden rok postaviť vyrovnaný rozpočet. Toto je obrovská úloha, ktorá stojí pred novým ministrom a pred jeho aparátom, ale do istej miery aj pred nami, pretože aj my si musíme uvedomiť, že keď budeme podporovať zvýšenie zdrojov pre zdravotníctvo pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2001, tak nemôžeme donekonečna klásť iba dôraz na výdavkovú stránku, ale musíme jednoducho povedať aj to, ako chceme tie peniaze použiť. Ja tvrdím, že naše zdravotníctvo má už dnes v sebe dosť síl na to, aby tie peniaze vedelo lepšie použiť, ako sa používajú. K tomu by mal slúžiť aj ministrom Kováčom navrhnutý projekt transformácie zdravotníctva, najmä ústavných zdravotníckych zariadení na neziskové organizácie.
Nech vraví, kto vraví o tomto procese ako o procese, ktorý zakaľuje alebo teda zneprehľadňuje budúcnosť zdravotníctva, ale je potrebné sa pozrieť do okolitého sveta. Najlepšie prosperujúce zdravotníctva sú tam, kde zdravotnícke organizácie sú samosprávne, neziskové organizácie, ktoré nie sú lineárne napojené na ministerstvo zdravotníctva.
A na záver si dovolím voči štátu jednu takú floskulku. V mojich očiach je štát ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mŕtvy. Štát by sa mal vzdať v celom rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale mal by vytvoriť také podmienky, aby zdravotníctvo formou vytvorenia samosprávnych organizácií bolo schopné plniť tie úlohy, ktoré zdravotníctvu, a teda aj rezortu, aj ministrovi, aj nám všetkým ukladá ústava a príslušné zákony.
Ďakujem za pozornosť.