Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem vám, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie.

Dámy a páni, pýtam sa, kto chce faktickými poznámkami reagovať na vystúpenie kolegyne Aibekovej. Teda všetko, čo je na tabuli, beriem ako faktické poznámky.

A teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslabec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

O tom, čo hovorila pani poslankyňa Aibeková, teda plánované prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov, chcem len povedať toľko, že sú to skutočne nesystémové kroky. Na jednej strane sa plánuje prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov, na druhej strane sa schvaľoval zákon o zdravotnej starostlivosti číslo 277, kde som žiadal aj v ústavnoprávnom výbore, potom aj vo výbore pre zdravotníctvo, aby bol možný súbeh praxe, pretože tí ľudia by sa, samozrejme, mohli etablovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, keby mali licenciu. Paradoxom je, že na jednej strane ideme prepúšťať kvalifikovaných lekárov a na druhej strane dávame licencie a povoľovanie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti eseročkam, kde absolútne nie sú lekári.

K tomu, že dochádza k porušovaniu zákona o Liečebnom poriadku, a o tom, že zníženie nákladov v nemocniciach sa dosiahlo na úkor toho, že pacienti nemajú základný zdravotnícky materiál a lieky, svedčí jeden list, ktorí mi poslali rodičia jedného otca z 25. 9. 2000. Ja si vám dovolím prečítať len časť toho listu.

Môj otec, už starší pán, mal zdravotné problémy. Dostal sa na chirurgické oddelenie do Nemocnice v Hnúšti. Bola som šokovaná, keď som ho prišla navštíviť a otec mi povedal, že lieky a injekcie mu budú podávať len v tom prípade - podotýkam, že bol hospitalizovaný od 6. 9. tohto roku do 8. 9. tohto roku -, ak si ich sám uhradí. V tom momente som už sedela u primára menovanej nemocnice pána doktora Šemetku, ktorý mi povedal: Áno, musí si ich zaplatiť. A keď som sa odvolala na riaditeľa pána doktora Fajda - zrejme sa nedostala k nemu - s druhým kolegom ma doslova vyhodili z kancelárie s tým, že si to musí uhradiť. Rodičia nie sú na tom s financiami tak dobre a jednoducho si zaplatiť tieto injekcie nemohli. Pán doktor, nehnevajte sa, ale podpísať sa kvôli rodičom nemôžem, nakoľko otec alebo mama môžu byť znova hospitalizovaní v nemocnici.

Toto je len jeden z listov, ktoré dostávam denne, a takýto obraz o tom, ako funguje alebo na úkor čoho sa znížili náklady v nemocniciach, sú takéto nezmyselné opatrenia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán kolega Finďo.

Nech sa páči.

Poslanec P. Finďo:

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

ja by som si dovolil upozorniť na jeden moment, ktorý si môžete prečítať hneď pod bodom 63, že ministerstvo predkladá materiál, kde navrhuje oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení. V súčasnosti náš zdravotnícky systém je v zásade pluralitný z hľadiska vlastníctva zdravotníckych zariadení, z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ja si myslím, že nie je dobre premyslený tento názov - oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení, pretože zakladá nerovnosť medzi štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami, a preto navrhujem, aby sa hľadali riešenia, ktoré budú riešiť aj problém neštátnych zdravotníckych zariadení. Konkrétne ak ide napríklad o odvody do sociálnych fondov a do fondov zdravotného poistenia, najmä teda pokiaľ ide o sociálne fondy, tie mimoriadne zaťažujú aj neštátne subjekty, ale tým nikto nepomôže. To znamená, že ony pekne svoje percentá musia odviesť, lebo v opačnom prípade sú penalizované alebo sa pošle na nich exekúcia. Takže ja by som bol rád, aby ministerstvo v budúcnosti riešilo tento problém nielen pri oddlžovaní, ale aj v zákone číslo 277, kde vlastne celá časť zákona o neštátnych zdravotníckych zariadeniach zakladá zásadný rozpor a nerovnosť medzi týmito dvoma typmi zdravotníckych zariadení.

A ešte by som si dovolil jednu poznámku, a to je poznámka k tomu, prečo vlastne naše zdravotníctvo neustále treba oddlžovať. Je to predovšetkým preto, že náš systém poskytuje tzv. totálnu zdravotnú starostlivosť. Ďalej by som hovoril potom, keď dostanem slovo v rozprave.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Reagovať chce pani kolegyňa Aibeková.

Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Hlási sa pán poslanec Kužma.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ale ty môžeš reagovať aj na každého vystupujúceho.

Poslankyňa M. Aibeková:

Nie, nie.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Dobre, nech sa páči, pán kolega, máte slovo. Tak je z opozície, prečo by som jej nedal slovo?

(Smiech v rokovacej sále.)

Poslanec J. Kužma:

Ja by som ku kolegyni Aibekovej chcel len jednu vec povedať. Je zaujímavé, že o zdravotníctve sa vždy vyťahujú argumenty, ktoré momentálne vyhovujú. Ak hovoríme, že zdravotníctvo má prejsť transformáciou, tak musí nastať aj prípad, kde budú musieť určitých ľudí prepúšťať a určité veci rušiť. A robili ste to aj vy. Ak si povieme, že nemáme na financovanie zdravotníctva alebo že chceme zmeniť tento spôsob, ktorý je terajší, na možnosť viaczdrojového financovania zdravotníctva, tak treba navrhnúť aj túto možnosť dostať do iných zákonov. Ďalej čo ona požaduje oddlženie, tu sa pripájam ku kolegovi poslancovi zo SOP. My v zásade lekárne, lekárov prvého kontaktu a SVALZ-y už máme sprivatizované. Dosť je neetické, že štát za svojich zamestnancov platí menej, ako platia normálne firmy a nevidím ešte dôvod, aby sme v poradí oddlžovali hlavné štátne zariadenia až potom v poradí lekárne, SVALZ-y a obvodných lekárov. Myslím si, že aj toto je v rozpore s ústavou a s rovnosťou pri podnikaní a šancí.

Čiže si myslím, že ten materiál, ktorý predkladá minister, aspoň naznačuje cestu, čo v tomto zdravotníctve treba v krátkom období spraviť, a nebude to ľahká cesta, ale treba si na rovinu povedať, že na takýto spôsob poskytovaných služieb tento štát nedokáže vyrobiť. Čiže buď zmeníme kvalitu a kvantitu týchto služieb, tzv. bezplatných, alebo budeme hovoriť o priamych platbách za výkon od občanov.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán kolega Tatár, vy ste chceli vystúpiť s faktickou poznámkou? Ste napísaný do rozpravy. V poriadku, nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková chce reagovať.

Máte slovo, pani kolegyňa.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za pripomienky, ale ja som vychádzala z názvu materiálu, vážení kolegovia, a ten hovorí Návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení. Čiže musela som sa vyjadrovať k tomu, o čom materiál je. Inak ja s vami pán poslanec Kužma aj pán poslanec Finďo v tejto časti súhlasím, že tým sa dostávame do nerovnovážneho stavu, ale ja nemôžem navrhovať niečo, o čom materiál nehovorí. A čo sa týka prepúšťania, ja som iba upozorňovala na problémy, ktoré nastanú, pretože takmer 2 tisíc ľudí zo zdravotníctva je iné, ako keď prepustíte 2 tisíc, čo ja viem, z textilnej výroby, pretože tí ľudia sa môžu ľahšie rekvalifikovať, kdežto v zdravotníctve predovšetkým lekári, tam je rekvalifikácia veľmi ťažká a ja som iba upozorňovala na problém, ktorý tu vznikne. A nehovorila som, že za nás to bolo inak, teraz to je inak. Vychádzala som iba z čísel z materiálu, takže prosím vás, nevkladajte mi do úst niečo, čo som nehovorila.

Súhlasím s tým, že sa musia hľadať nejaké cesty, ale prečo sa stále na lekárske fakulty prijíma také množstvo študentov, dokonca pre tento rok sa zvýšili kvóty, keď vieme, že pre nich nenájdeme prácu. Ja som skôr chcela upozorniť týmto smerom, aby tu došlo k zosúladeniu počtu študentov a vytvoreniu reálnych miest. Samozrejme, že sú miesta v neštátnej sfére, o ktorých sa nehovorí, a tieto počty sa týkali iba štátnej sféry, ale ja predpokladám, že nemocnice, tak aké sú vaše materiály, tak väčšinu nemocníc plánujete, že zostanú štátnymi, iba niektoré prejdú do neštátnej sféry. Čiže vychádzala som aj z ďalších materiálov, ktoré máme k dispozícii.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pani kolegyňa.

Dámy a páni, do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Zelník, Tatár a Šagát, čiže ukončujem možnosť prihlasovania sa do rozpravy.

Podľa § 27 ods. 8 udeľujem teraz slovo spravodajcovi výborov.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

keďže počas dvoch rokov odznelo množstvo demagógie a klamstiev od bývalého exministra, terajšieho poslanca pána Šagáta, v úvode svojho diskusného príspevku sa vrátim trocha do histórie. V roku 1994 sme v decembri prebrali rezort ministerstva zdravotníctva po pánu exministrovi Šagátovi. Rezort sme preberali s dlhom 3 miliardy Sk. O tom svedčí výsledok protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý vykonával kontrolu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v čase od 2. 9. do 30. 11. 1998, kde sa v závere píše: "Do roku 1995 vstúpila Všeobecná zdravotná poisťovňa so záväzkami vo výške 3 034 miliónov korún z roku 1994. S týmto dlhom sa musela vyrovnať nová vláda. Hovorím to preto, lebo po nastúpení do funkcie ministra zdravotníctva pán Šagát vyhlasoval, že zdravotníctvo bolo oddlžené. Nebolo to tak. S tým dlhom sa musela vyrovnávať vtedajšia vláda. Samozrejme, že vedome klamal, ale klamstvo patrí k jeho metódam práce. Zrejme si bol vedomý svojej neschopnosti riadiť rezort, keď vyhlasoval v decembri 1998 a potom počas celého svojho neslávneho pôsobenia, že predošlé vedenie urobilo dlh za 13 miliárd Sk. Som rád, že pravda nakoniec vyšla najavo, pretože predložené materiály sú toho dôkazom. V tlači číslo 719 na druhej strane sa jasne píše: "Do konca roku 1998 celková zadlženosť rezortu činila 11 605 miliónov Sk, v čom boli i dlhy voči štátu za poskytnutú finančnú výpomoc vo výške 1,3 miliardy Sk."

Málokto si však všimol, pretože o tom hovorí tlač číslo 717, že túto pôžičku zobral už pán Šagát, ale, samozrejme, že ju bez hanby pripísal na účet predošlého vedenia. Dlh teda predstavoval bez 1,3 miliardy už len 10,3 miliardy do konca roka. V úvode som hovoril, že rezort sme prebrali s deficitom 3 miliárd Sk, teda v skutočnosti za nášho pôsobenia nedofinancovaním zdravotníctva sa dlh z 3 miliárd vyšplhal na 10,3 miliardy do konca roka, t. j. zvýšil sa o 7,3 miliardy, ak počítam do októbra, dokedy sme boli vo funkciách, dlh sa vytvoril okolo 6,5 miliardy Sk. Pamätáte si tie hysteroidné reakcie o 13 miliardách. Aj keď situácia v zdravotníctve bola napätá, no vzhľadom na súčasnú situáciu zďaleka nie taká dramatická. Chvalabohu už len vtedajší minister pán Šagát vyhlásil, teda, bohužiaľ, vyhlásil krízový stav a vláda súhlasila s nesystémovými a zbytočnými opatreniami v rámci už spomínaného vyhláseného krízového stavu.

Chcem upozorniť, že podľa materiálov tlač číslo 717: "Zadlženosť systému ku koncu roka 1999 predstavuje približne 15 miliárd Sk." Ak za štyri roky vznikol deficit okolo 6,5 miliardy korún, tak len za jeden rok 1999 za vedenia už exministra Šagáta, odvolávam sa na tlač číslo 717, spotrebovala sa pôžička 4 miliardy Sk a napriek tomu sa ešte vytvoril deficit okolo 2,1 miliardy Sk, teda spolu okolo 6 miliárd za rok 1999 a za rok 2000 podľa aj vyjadrenia zástupcov zdravotných poisťovní mesačne vzniká deficit okolo 600 až 700 miliónov Sk. Do konca roku 2000 to môže byť ďalších okolo 7 miliárd Sk.

Napriek dvojnásobnému deficitu došlo k významnému poklesu reálnej mzdy zdravotníckym pracovníkom, zvýšila sa spoluúčasť pacienta tak, že ste zaviedli sociálnu eutanáziu, výrazne sa znížila dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, sústavne je porušovaný či nedodržiavaný zákon o Liečebnom poriadku. Prečo takýto prepad? Bohužiaľ, nereagovali ste, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na upozornenia a schvaľovali ste všetko, čo vám bolo predložené. Na deficite sa významnou mierou podpísali opakované novely zákona o Liečebnom poriadku, kde sa ako exminister, ale treba povedať aj súčasný minister, významnou mierou podpísali na zlej, neodbornej kategorizácii. Niektoré firmy si prišli na svoje, lekárov prinútili, aby predpisovali drahšie lieky, pretože lacnejšie boli so spoluúčasťou pacienta. Pod rúškom šetrenia niektoré lieky boli o 50 až 100 percent drahšie ako napríklad v Českej republike. Iste, niektoré firmy boli spokojné a zrejme nielen ony, pretože sa pokračovalo v opakovaných kategorizáciách. Na grafe, ktorý bol uverejnený v Hospodárskom denníku 22. 6. 2000, jasno vidieť, že za roky 1996 až 1997, 1998 sa míňalo na lieky okolo 10 miliárd Sk. V roku 1999 už to bolo 12,6 miliardy Sk.

Samozrejme, na zlom financovaní rezortu sa podpísali aj politicky motivované výmeny riaditeľov nemocníc, odvolávanie schopných manažérov a dosadzovanie do funkcií politických persón, ktoré nezvládli riadenie. Teraz nechcete priznať chybu, že do dnešného dňa sa to vaše politické nominácie ešte nenaučili a máte strach ich odvolať, preto tie plány vytvoriť akési verejnoprospešné inštitúcie so správnymi radami.

Tu musím zdôrazniť, že, samozrejme, by toto pán Šagát nemohol nikdy robiť, keby nemal verného ochrancu pána Romana Kováča. Áno, pán súčasný minister, ste rovnakým podielom spoluzodpovedný za katastrofálnu situáciu. Vysvetlím, ako je to možné. Pán Kováč bol predsedajúcim zdravotníckeho výboru, bol podpredsedom, nechal si odhlasovať, že bude akýmsi trvalým predsedajúcim, na tom by nebolo nič zlé, samozrejme, keby svoju funkciu predsedajúceho a, pochopiteľne, vtedy aj predsedu poslaneckého klubu SDK nevyužil na zamedzenie akejkoľvek kontroly ministerstva zdravotníctva. Chcem povedať, že zdravotnícky výbor pod jeho vedením pracoval tak, že akákoľvek kritika sa končila dostratena. Uskutočniť poslanecký prieskum a overiť si skutočnosti, to demokraticky na jeho odporúčanie bolo vždy zamietnuté. Áno, urobili sme dva poslanecké prieskumy, ale to len vďaka tomu, že chýbali koaliční poslanci, a teda zdravotnícky výbor to odhlasoval.

Som hlboko presvedčený, že vždy, ak má poslanec pochybnosť alebo ak sa chce presvedčiť o pravdivosti, mal by to výbor automaticky odsúhlasiť a umožniť mu, aby poslanecký prieskum vykonal. V iných výboroch je takáto situácia štandardná, v zdravotníckom výbore to do vedenia zdravotníckeho výboru pod vedením pána Romana Kováča bol problém. Preto musím povedať, že za stav finančnej, ale aj morálnej devastácie rezortu ste spoluzodpovedný s pánom Šagátom. A o tom, že aký teda ste človek, pán minister, svedčí aj hlasovanie pri zákone o štátnom rozpočte pre rok 2000. V zdravotníckom výbore, keď sme tento návrh zákona prerokúvali, dával som pozmeňujúci návrh, aby sa zvýšili finančné prostriedky pre rezort zdravotníctva, a to len v reálnych hodnotách aspoň na úroveň roku 1998. Ako podpredseda výboru pre zdravotníctvo ste v decembri roku 1999 hlasovali proti tomuto návrhu, teda boli ste proti zvýšeniu financií, ktoré by prišli do zdravotníctva.

Ani nie po ôsmich mesiacoch, ako ste sa stali ministrom zdravotníctva, hovoríte o tom, ako je potrebné rezort zdravotníctva dofinancovať. Samozrejme, nie je to nič iné ako len divadlo pred občanom, pretože vtedy, ak ste to mohli ovplyvniť, hlasovali ste proti. V práci ministerstva sa výraznou mierou prejavili známky klientelizmu, opakovane už spomínané kategorizácie liekov, ale podľa mňa aj vážne porušenie zákonov až podozrenia zo zneužívania funkcie verejného činiteľa. Orgány činné v trestnom konaní však majú asi čas a dúfajú, že to zapadne prachom. O morálnych vlastnostiach pána Šagáta hovoriť nebudem, lebo o tom hovorí jeho nominácia za prednostu kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny s prvou atestáciou z odboru anestéziológia, s ktorou by predsa nemohol zastávať ani post primára ani v čase tej najtemnejšej totality, nehovoriac o jeho detinských výhovorkách o zamlčovaní daňového priznania.

Za nehoráznosť považujem rozloženie splátkového kalendára a nielen to, že sa počíta oddlžovanie do roku 2004, keď je jasné, že tí, čo tento harmonogram navrhli, už vo vláde nebudú, ale samotné oddlžovanie sa má uskutočniť poskytnutím návratných pôžičiek, t. j. de facto ďalším zadlžovaním systému pre budúcnosť. Chcem upozorniť na dôležitý fakt, a to už som o tom hovoril, že mesačne vzniká deficit okolo 600 až 700 miliónov Sk mesačne. V materiáli sa nič nehovorí o tom, ako tento stav zastaviť. Čakal som, že najskôr bude povedané, ako zastaviť mesačný deficit, aké kroky ministerstvo má pripravené, aby budúci rok bolo vyrovnané hospodárenie v rezorte, a až potom by sme sa mali baviť o tom, ako splácať dlhy. Aj tento materiál jasne svedčí o nekompetentnosti nielen bývalého, ale aj súčasného ministra.

Preto dávam návrh na vrátenie tohto materiálu na prepracovanie. Ďalej dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky samostatnú "platovku" pre zdravotníckych pracovníkov, v ktorej bude zohľadnená tretia etapa zvyšovania platov, a mala by byť zahrnutá v zákone o verejnej službe.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto stave si už nemôžeme dovoliť nečinne sa pozerať, ako títo páni vedú rezort zdravotníctva do katastrofy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca Zelníka sú dve faktické poznámky. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán doktor Zelník, počúvam vás v tomto parlamente už šesť rokov, pokiaľ si pamätám, a nedožil som sa ani jedného vášho vystúpenia, kde by ste prišli s nejakým skutočne konkrétnym konštruktívnym návrhom. Vaše vystúpenia sú vždy hlboko negatívne aj v prípade, keď ministerstvo zdravotníctva hľadá kroky, akým spôsobom pomôcť zdravotníctvu.

Netvrdím, že tento návrh je geniálny, pretože nevieme, aké sú vzťahy v kolónkach má dať a dal. Nevieme, čo dnes čo stojí, nemáme vykalkulované náklady na jeden deň v nemocnici, ako to vidíme v iných krajinách Európskej únie, kde poznáme, čo stojí každý jeden krok lekára. V našich nemocniciach to nie je známe. Takže pokiaľ tieto kalkulácie nebudú dokonalé, nebudeme nikdy vedieť, akým spôsobom dofinancovať zdravotníctvo.

Čiže ja by som, pán minister, pekne prosil, keby sa tomuto problému venovala pozornosť, aby sme vedeli vykalkulovať, čo stojí jeden deň pacienta v nemocnici, na ktorom oddelení, do haliera, potom budeme vedieť vyfinancovať zdravotníctvo.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Halušková.

(Hlasy v sále.)

Pán poslanec Cuper, pokoj.

Poslankyňa J. Halušková:

Ďakujem za slovo.

Chcela by som len k vystúpeniu pána Zelníka pár slov. Nemôžem hodnotiť prácu výboru v predchádzajúcom období, lebo som nebola, ale viem, že môžete mať výhrady, že nie vždy to možno bolo podľa vašich predstáv, ale celkom sa mi nezdá férové, že za tie dva roky boli len dva prieskumy, pretože určite ich bolo viacej, vy to dobre viete. Dva boli len za posledný mesiac, čo ste boli s pani kolegyňou Aibekovou. Bol aj Martin pred tým a ja som vás osobne prosila alebo volala dvakrát do Bystrice a veľký záujem ste nemali, takže nie je to celkom tak, ako ste rozprávali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár ako ďalší prihlásený do rozpravy.

Ešte pán poslanec Zelník chce reagovať na faktické poznámky.

Poslanec Š. Zelník:

Ja len chcem pánu profesorovi Švecovi, je mi to úprimne ľúto, myslím si, že jeho stanoviská počas zasadnutia boli vždy korektné, ale pán poslanec, dával som opakovane návrhy, aj napríklad čo sa týka zákona o Liečebnom poriadku, o kategorizácii, kde aj pán doktor Tatár dával takisto návrh na zmeny, kde by sa bolo zamedzilo akejkoľvek špekulácii a ktorá by bola bývala systémovou zmenou. Neprešlo to. Dával som návrhy napríklad, čo som spomínal zákon číslo 277 o súbehu praxe, množstvo ďalších a ďalších návrhov, ktoré sa týkali či už poisťovníctva a organizácie zdravotníctva. Bohužiaľ, nič sa neakceptovalo.

K tomu, čo hovorí pani kolegyňa Halušková, máte pravdu, bolo to pozvanie, ale bolo to pozvanie viac-menej vás ako poslankyne, ale nebolo to cez zdravotnícky výbor, čiže my sme tam mohli skutočne ísť ako poslanci, ale nie z poverenia zdravotníckeho výboru. Nebolo to predmetom rokovania zdravotníckeho výboru.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi tiež vystúpiť v tejto rozprave ani nie tak ako jeden z lekárov, ktorí sú toho času rekvalifikovaní na poslancov v tomto parlamente, ale predovšetkým ako poslanec, a to hovorím preto, lebo nielen prevádzkovo-zdravotnícky pohľad pomôže riešiť financovanie zdravotníctva. Hovoríme o oddlžovaní a jednoducho treba ten pohľad rozšíriť aj na istú úroveň ekonomickú, organizačnú. Rád by som v mene Demokratickej strany povedal, že máme dva programy, jeden všeobecný program úspory verejných financií, ktorý súvisí s vyváženosťou rozpočtu, s reštrukturalizáciou a reformou v mnohých rezortoch a, samozrejme, aj v rezorte zdravotníctva. Štátny rozpočet nemôže byť úspešný, pokiaľ budeme len zvyšovať potrebnosť, čiže výdavkovú stránku, nemôžeme donekonečna zvyšovať príjmovú stránku. Ak tieto dve veci nedostaneme do rovnováhy, tak nemôžeme byť v tomto období úspešní.

A teraz ten druhý program Demokratickej strany. Je to program reštrukturalizácie zdravotníctva. Je súčasťou toho širšieho programu, ale venuje sa len zdravotníctvu, a keďže ide o prienik pri financovaní, tak je veľmi dobré, že môžem teraz o týchto programoch krátko hovoriť.

V tom materiáli, ktorý teraz má parlament zobrať na vedomie, sa už diskutovalo, že sú rôzne nepresnosti, napríklad, či je to na štyri roky alebo ako je verejne deklarované na dva roky, ten rozpor nie je vo vnútri materiálu, ale je prítomný vo verejnosti ako politický rozpor alebo politický problém. Teda materiál hovorí o štyroch rokoch.

Ďalší rozpor, ktorý v samotnom materiáli nie je, ale z verejne dostupných relevantných informácií je prítomný, je skutočný stav prevádzky, obratu a množstva financií, ktoré pretiekli cez zdravotné poisťovne, lebo v rôznych zverejnených výkazoch sa ukázali rôzne čísla, vždy nakoniec celkový dlh bol rovnako veľký, takže preto aj bol návrh, aby sa špeciálne v sektore zdravotného poistenia urobil okrem toho, že ministerstvo zdravotníctva sprísnilo kontrolu a urobilo niektoré vlastné kontrolné kroky, aby sa tam urobil len nezávislý audit, aj keď je to veľmi komplikovaná otázka, pretože tam ide o veľké množstvo položiek, ale ak sú takéto rozporné čísla na svete, tak neviem, ako by sme sa dopátrali ako pravdy bez niečoho, na čo sa môžeme všetci spoľahnúť.

Druhá vec je, a s tým aj pán minister začal vo svojom úvode toto vystúpenie, že zdravotníctvo je nedofinancované. A to je práve vec, na ktorú chcem upozorniť, že okrem toho, že zdravotníctvo je nedofinancované, o tom neskôr potom bola aj reč, ale nie s takýmto dôrazom, ako by som ja považoval za potrebný, je potrebné povedať, aké zdravotníctvo je nedofinancované. To, že spôsob organizácie zdravotníctva, aký dnes máme, rozdelenie zodpovednosti, akú máme, rozdelenie vlastníckych vzťahov v zdravotníctve, aké dnes máme, dospelo k dnešným dlhom, nie je možné riešiť len zaplatením týchto dlhov, ale je nutné okamžite hovoriť, ako budeme meniť tento spôsob. Z tohto hľadiska si myslím, že je dobré, keď sme kritickí k tejto správe z hľadiska budúcnosti, a to bezprostrednej budúcnosti slovenského zdravotníctva, pretože všetky dlhy, ktoré sa tento rok riešili tak, že zostávajú v rovnováhe, sú z toho, čomu sa v celkovej ekonomike hovorí prejedené peniaze. Aj keď, samozrejme, z pohľadu zdravotníctva je dobré, že sa tam peniaze dostali, ale z hľadiska celkovej ekonomiky, z hľadiska budúcnosti zefektívnenia prevádzky to nie je dobré.

Tiež sa v tom materiáli hovorí, a už bola o tom tu reč, že viacerí poslanci alebo politické strany, alebo opozícia sú a ja si myslím, že sa to dokáže, že sa to dá aj rozšíriť, sú proti tomu, aby sa tento problém riešil jednoducho zvyšovaním zaťaženia poplatkov občanov. Hovorí sa o dvoch možnostiach. Či to bude tak, ako sa v materiáli hovorí o vyššej zainteresovanosti občana na svojom zdraví smerom povedzme k spoplatňovaniu liekov, alebo či to bude úvaha o vyššom celkovom odvode na zdravotné poistenie. Čiže kým sa takéto slová vyslovia, pretože to je naozaj len ten jeden spôsob, ako tam doplniť peniaze, a nerieši sa ten druhý spôsob, čo sa tam s tými peniazmi bude robiť, tak tiež s tým nemožno len tak jednoducho súhlasiť.

A treba povedať, že k dnešnému fungovaniu zdravotníctva v inom materiáli, o ktorom tu tiež bola priamo alebo nepriamo reč, je to správa o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíva financovania na tento rok, sú aj isté návrhy. Keď po nich volám, no, keď sa na ne odvolávam, tak podobné návrhy sú aj v tomto prerokúvanom materiáli. A musím povedať, že veľmi neskoro sa pristupuje k reformným krokom alebo k zlepšeniam, ktoré by mali zásadne reštrukturalizovať vzťahy. To znamená vlastnícke vzťahy, spôsob získavania zdrojov a spôsob kontroly. Stále všetky úvahy ministerstva zdravotníctva uvažujú o prísne centrálnej regulácii riadenia zdravotníckych zariadení aj finančných tokov. Napriek tomu, že sa hovorí dnes o verejnoprospešných zariadeniach, pokiaľ verejnoprospešné zostanú vo vlastníctve štátu, tak to bude to isté v bledomodrom a nič sa, samozrejme, tým nevyrieši.

Druhý problém je, tu sa dá o tom diskutovať, že dnes sú všetky zdravotné zariadenia alebo veľa z nich zadlžených. Hovorí sa čo teraz alebo čo sa urobí, keby sa osamostatnili. Že prepadnú všetky v konkurzoch a že pokiaľ by zostali štátne, že by neprepadli v konkurzoch. No ale ak máme takúto veľmi nesystémovú, ale z hľadiska zdravotníctva užitočnú výnimku, nie je problém namiesto hovorenia o nej realizovať ju v novom usporiadaní. Čiže jedno, čo treba vytknúť tým možným plánom do budúcnosti, je ponechanie centralizácie. Ja to hovorím preto, že by to tak zle nemalo zostať. Ja to hovorím preto, že aj tie všelijaké náznaky, ako zaobaliť centralizáciu do niečoho iného, nie sú ničím iným, len ponechaním zlého princípu, ktorý momentálne v riadení máme a ktorý viedol k dnešným dlhom.

To sú len príklady, prečo ma nenapĺňa radosťou takýto materiál, hoci sľubuje oddlženie. Treba ešte povedať, že v tých číslach sa skrývajú aj rôzne detaily. Tu sa už viackrát diskutovalo, analyzovalo alebo vypichovali sa niektoré konkrétnosti, ako hospodária poisťovne, ako by sa prípadne malo s nimi nakladať v budúcnosti, aké iné kritériá, aká iná štruktúra poisťovní. Samozrejme, že tie vládne materiály obsahujú aj predsavzatie, aby sa zmenila legislatíva v tejto oblasti, ale v celkových číslach nie sú napríklad také detaily, ako sú skutočne tie poisťovne riadené v teréne, či svojvoľne alebo podľa nejakého spoločného dohovoru, alebo či to vychádza z generálneho riaditeľstva. Tie okresné, špeciálne všeobecné zdravotné poisťovne, ktoré obsahujú najväčší objem financovania zdravotnej starostlivosti, sa správajú povedzme nesymetricky, keď porovnávame povedzme štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia, ukazuje sa podľa empirických skúseností, že ak sa v niektorom okrese nachádza nesymetrickosť v tomto financovaní, tak je to v prospech neštátnych zdravotníckych zariadení. Tam by bolo tiež treba urobiť si prieskum alebo definitívny obraz, bolo by si treba zistiť dôvody, prípadne zistiť, či je na to nejaký špeciálny dôvod alebo je to len náhoda.

Myslím si, že špeciálne táto téma, ktorá vyskakuje z tohto materiálu, by mala byť predmetom nie takejto náhodnej analýzy na pléne, ale skutočne dlhodobým urýchleným a veľmi dôsledným a trošku dlhodobejším, povedzme na pár týždňov alebo mesiacov, predmetom skúmania výboru pre zdravotníctvo a, samozrejme, ministerstva zdravotníctva, ktoré nemôže priamo zasahovať, ale môže cez svojich zástupcov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v ďalších takéto nesymetrickosti korigovať.

To je niekoľko poznámok. Ak máme byť na budúci rok a ďalší rok a potom ešte ďalšie roky úspešní, tak bolo potrebné povedať, že to má byť po prvé obrovské povzbudenie ministerstva a celej vlády, aby sa robili systémové zmeny vo všetkých oblastiach. Poviem príklad. To, čo navrhujeme v tých programoch, je skutočná decentralizácia, skutočné odštátnenie. Tam sa polemizuje, že má byť politickým rozhodnutím, či sa najprv sprivatizujú, odštátnia zdravotnícke zariadenia a potom sa bude hľadať nejaká ich forma riešenia alebo sa má politicky rozhodnúť, že sa najprv decentralizujú v rámci reformy verejnej správy alebo ako jej súčasť, alebo paralelne s reformou verejnej správy. Jednoducho zodpovednosť príde do tej oblasti, kde zdravotnícke zariadenia väčšinovo slúžia. Tým spôsob, že vzdialený štát je zodpovedný za financovanie, ale nefinancuje, nakoniec to vždy prekryje zo štátneho rozpočtu a zariadenia len, a teraz to nepripisujem iba im, ale celkovému systému, "len narobia dlhy". Toto sa preruší. To je jeden spôsob.

Ešte sa vrátim k odštátneniu. Ak vlastníctvo zdravotníckych zariadení bude nielen v rukách štátu a bez ohľadu na to, že by sa volalo verejnoprospešné, ako sa od nástupu nového ministra hovorí, stále by to vlastnícke pozadie bolo väčšinovo štátne bez ohľadu na to, ako by boli zložené správne rady. Okrem pluralitného vlastníctva by sa konečne otvorila aj reálna možnosť pre pluralitné financovanie, pretože do centralizovaného alebo skryto centralizovaného štátneho zadlženého zariadenia nijaký iný subjekt, ktorý je nezávislý a uvažuje, ako by efektívne vynaložil svoje prostriedky, len tak ľahko peniaze investovať nebude, keď na to nemá aj primeraný vplyv.

V tej druhej oblasti ide o poistenie ako také. Ja si myslím, že tá diskusia by sa mala ukončiť čo najskôr, že už sa druhý rok hovorí, že sa má v tejto veci zmeniť legislatíva. Že úvahy, že by skutočne mali byť transparentné toky peňazí a že jednoducho to, že občan platí a väčšinou za to nedostáva to, čo vlastne, keď je v núdzi, keď je chorý, potrebuje, by sa malo zmeniť napríklad spôsobom osobných účtov a transparentnej a zodpovednej správy. Aby nebolo možné, tak ako som hovoril na začiatku, aby z tých desiatok a stovák miliárd prevádzkových peňazí v zdravotníctve vychádzali o tri, štyri miliardy rozdielne čísla podľa rôznych analýz.

Ďalšia oblasť, ktorá s týmto tiež súvisí, je oblasť, o ktorej sme tu hovorili minulý rok a ktorú spomenuli aj moji predrečníci. To je oblasť liekovej politiky. Ja osobne stále narážam na naprosté nepochopenie, a to ma veľmi mrzí, toho, čo je to transparentné spravovanie liekovej politiky. Ja si nemyslím, že by ministerstvo zdravotníctva malo trvať na tom, čo má doteraz uvedené v zákone, že je zvrchovane zodpovedné a že minister osobne môže kedykoľvek svojím vlastným zásahom zmeniť rozhodovanie všetkých liekových komisií a že tie liekové komisie jednoducho nerozkladajú tú zodpovednosť, a tým dostatočne nezvyšujú transparentnosť rozhodovania v tejto oblasti.

Toto sú niektoré príklady, ktoré je potrebné pri tejto správe povedať, pretože nám ide o spoločné peniaze buď z daní, alebo z privatizácie štátneho majetku. A ja znova na záver poviem, že táto kritika nesmeruje k tomu, aby sme iba zavrhli to, čo sa zmeškalo, ale najmä aby sme ponúkli všetky rozumné myšlienky pre budúcnosť. Tá kritika smeruje už aj k črtajúcim sa novým koncepciám, ktoré ponúka Demokratická strana, lebo dnešné sa zdajú nedôsledné a nedostatočné a my by sme oveľa radšej videli, aby všetky ďalšie kroky boli úspešné. Aby sme len nemuseli zjednodušene povedané nalievať spoločné peniaze do deravého koša, ale aby sme tie diery v tom koši zaplátali. Tu by sa dalo naozaj veľmi dlho hovoriť o tom, že v samotnom zdravotníctve sa veľká časť prostriedkov minie na veci, ktoré nie sú tzv. rýdzo zdravotnícke, či sú to budovy, teplo, strava a ja neviem čo všetko, a tým jednoducho v tomto obrovskom deravom koši, ktorý je centralizovaný a nedá sa takýmto spôsobom efektívne riadiť, nie je možné ani na budúci rok bez zásadných zmien dostať, dosiahnuť iné správy, ako máme tento rok. A ja by som naozaj chcel, aby sme na budúci rok mali tú správu úspešnejšiu a sme pripravení pre to urobiť všetko možné.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Tatár,

témou všetkých vašich vystúpení už asi pol roka je privatizácia a decentralizácia štátneho majetku. Naivnejší poslucháč by si položil otázku, možnože ste ako dedko Vševedko, keď som vás pozeral v televízii a v rozhlase počúval cez leto, naozaj ste o ničom inom nehovorili ako o privatizácii vy lekár. Dal by som prednosť ekonómom, pretože možnože sa v tom vyznajú lepšie, ale budiž. Väčšina členov Demokratickej strany si myslí, že môže hovoriť ku všetkému a do všetkého, ale pánu Švecovi to neprekáža, ale mu prekáža, že Zelník hovorí o zdravotníctve. Ale v skutočnosti, pán Tatár, vy ste jeden pekný demagóg, ako boli stalinskí komisári z päťdesiatych rokov, ktorí nás podriaďovali pod Moskvu, aby sa z nás stali poslušní, ktorí musia vyplňovať jej nálady, jej túžby, jej želania aj ekonomickú predstavu. Včera či predvčerom sme boli svedkami lúpeže storočia. Išlo o údajnú privatizáciu Východoslovenských železiarní, ktoré sa predali za 60 miliónov dolárov, za toľko kúpil Real Madrid Luisa Fikus z FC Barcelona a pani ministerka to včera vydávala za geniálny ťah. Vy nás tu presviedčate, že všetko bude len vtedy v zdravotníctve dobré, keď sa decentralizuje a rozkradne. A ja sa vás pýtam, pán Tatár, za čo budú občania Slovenskej republiky chodiť k lekárom za lekárskymi službami k súkromným lekárom, keď jednoducho ste ich už ožobračili za dva roky do takej miery, že nie sú schopní pokryť svoje životné minimum, a nie ešte aj starať sa o platenie lekárskych služieb.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár chce reagovať.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Cuper, tri poznámky. Po prvé. Mal som štvrť sekundy nutkanie, či ja ako neekonóm mám vám povedať, že nerozumiete ekonomike, ale rovno vám hovorím, nerozumiete ekonomike.

Druhá vec je VSŽ. VSŽ sprivatizovali Mečiar a všetci jeho kumpáni, a to, čo hovorí pani ministerka Schmögnerová, okrem toho, že išla časť v prvej vlne, teda to, čo hovorí pani ministerka Schmögnerová, je naprosto správne, že to je naozaj úspech, že po tej devastácii, ktorú ste spôsobili, tá fabrika, všetci zamestnanci, celý ten región má reálnu a dobrú perspektívu.

A keď stále spomínate Demokratickú stranu, tak mi dovoľte, aby som vymenoval naše priority. Jednou našou prioritou je ekonomické ozdravenie, rovnováha a všetky reformy, ktoré s tým súvisia. Druhou našou prioritou je špeciálne reforma verejnej správy, to ste uhádli správne, a treťou našou prioritou je zápas proti korupcii a také isté priority sú aj súčasťou vládneho programu a my na nich veľmi dôsledne, keď nechcem povedať rovno, že najdôslednejšie trváme.

Ďakujem pekne.