Poslanec P. Muránsky:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol svoje stanovisko k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168 o cestnej doprave a číslo 58 o cestnej dani. Vzhľadom na to, že prešiel istý odstup od spred leta, keď som uvádzal tento zákon tu v pléne Národnej rady, dovolím si ešte raz alebo znova sa vrátiť k obsahu návrhu tejto novely zákona. Nemôžem sa, samozrejme, nedotknúť aj pozmeňujúcich návrhov vopred, ktoré boli prijaté gestorským výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Celý súčasný zákon, novela zákona sa zúžila na novelu zákona o cestnej doprave, z ktorej prakticky gestorským výborom vypadá návrh novely zákona o cestnej dani a novela zákona v porovnaní s doterajším znením zákona číslo 168/1996 Z. z. upravuje alebo dotýka sa kombinovanej dopravy na vyhlásených prevádzkových linkách, jej rozsahu, oslobodenia zahraničných prepravcov, prepravného povolenia a úpravu vydávania prepravných povolení. Chcem upozorniť, že z pôvodnej novely zákona, s ktorou pôvodne nesúhlasila vláda alebo Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, boli akceptované všetky pripomienky Legislatívnej rady vlády, čo sa týka ministerstva financií, teda vylúčením zákona o cestnej dani aj pozmeňujúcimi návrhmi v gestorskom výbore, aj pripomienok rezortu ministerstva dopravy, ktorý k takto predloženému návrhu novely viac nemá pripomienok, a s ním prakticky súhlasí.
Chcem ešte podotknúť, že navrhovaná novela zákona o cestnej doprave, ktorá sa týka kombinovanej dopravy, ide v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré jasne hovorí o podpore kombinovanej dopravy na území Slovenskej republiky aj smerom k jej zapojeniu na medzinárodnú sieť. Chcem taktiež upozorniť, že doteraz sa investovala do tejto oblasti dopravy viac ako jedna miliarda Sk a napriek tomu na rozdiel od okolitých štátov u nás nefunguje ani jedna linka dopravy, teda formy cesta - železnica a je potrebné v tomto konať a odstrániť niektoré podľa nás limitujúce opatrenia na rozvoj tejto formy cestnej, teda tejto formy dopravy.
Pri prerokúvaní v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - pán spravodajca zrejme prečíta pozmeňujúce návrhy, ktoré tam vopred odzneli. S týmito sa stotožňujem a prosím ctenú snemovňu o podporu takto pozmeneného návrhu zákona o cestnej doprave.
Toľko k môjmu vystúpeniu, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Muránskemu, ktorý je navrhovateľom.
Teraz prosím pána poslanca Palacku, ktorý je určený gestorským výborom, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave. Návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre verejnú správu a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky výbory prerokovali uvedený návrh zákona v určenom termíne. V spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rokovania výborov, je spolu 10 bodov spoločnej správy a gestorský výbor odporúčal o všetkých bodoch hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste otvorili rozpravu, a tým by sme mohli uvedený návrh zákona prerokovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Húska a Šimko. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto vyhlasujem ďalšiu možnosť podania ústnych prihlášok za skončenú.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
s ohľadom na to, že, bohužiaľ, sme ustrnuli stále v reštriktívnom rozpočtovaní, kde sa obmedzuje hrací priestor na rozvoj hospodárskych a najmä podnikateľských síl, tak považujem návrh, ktorý predkladá pán poslanec Muránsky, za žiaduci a myslím si, že ho treba každopádne podporiť. Chcem povedať, že sa reštriktívna a vôbec stagflačná politika, ktorá bola prijatá vládou, sa príliš zhliada v starých metódach liečenia chorých organizmov, teda v stredovekej metóde púšťania žilou. Je to jednoducho metóda, ktorá naopak nevyburcuje organizmus k obrane a k zdokonaleniu, ale ho ešte škrtí.
Z takýchto dôvodov, jednoznačne opakujem, podporujeme tento návrh pána poslanca Muránskeho a prihováram sa aj ku všetkých ostatným kolegom a kolegyniam, aby nasledovali tento postup.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som uviedol pozmeňujúci návrh, ktorý podpísala skupina pätnástich poslancov k predmetnému návrhu poslanca pána Petra Muránskeho, v ktorom navrhuje riešiť problém cestnej dopravy a cestnej dane.
Z vecnej stránky podporujem tento návrh a tento pozmeňujúci návrh uvádzam aj z toho dôvodu, že proces jeho prerokovania dostal isté ustanovenia navrhnuté zo strany pána poslanca do nesúladu s časom, keď to prerokúvame. To znamená, z vecnej stránky ide o posunutie termínu mesiaca júla uvedeného v návrhu tohto zákona, tejto novely zákona na mesiac november.
Konkrétne prečítam tento pozmeňujúci návrh, čiže v tomto znení. Po prvé, pozmeňujúci návrh sa dotýka bodu 9 návrhu poslanca Muránskeho. Po a) článok III označiť ako článok II. Je to legislatívnotechnická úprava. A po b) vypustiť slovo "júla" a nahradiť ho slovom "novembra".
Druhým bodom môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu je návrh - navrhujem hlasovať samostatne o bodoch číslo 2 a číslo 10 zo spoločnej správy práve pre možnosť uskutočnenia naplnenia tohto pozmeňujúceho návrhu bodu číslo 1.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič - faktická poznámka.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja by som len chcel zdôrazniť to, čo tu predniesol pán kolega poslanec Šimko v tom zmysle, že skutočne musíme osobitne hlasovať o vyňať na samostatné hlasovanie bod 2 a bod 10 spoločnej správy, podotýkam, zo spoločnej správy bod 10, lebo sa týka účinnosti zákona. Ak by sme schválili bod 10, kde je júl ako termín, tak by sme, samozrejme, schválili určitú anomáliu.
Takže dávam do pozornosti, prečo sa bude hlasovať o vyňatí bodov 2 a 10. Samozrejme, aby sme to neschválili, to odporúčam, a potom aby sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca. Nie.
Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať prerokúvaním tohto bodu programu hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, a potom o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé návrhy, tak ako odzneli v rozprave, predniesol.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, z ktorých jeden uviedol pozmeňujúci návrh. Podľa rokovacieho poriadku budeme najskôr hlasovať o spoločnej správe, a keďže v rozprave pán poslanec Šimko žiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 2 a 10, tak by sme mali najskôr hlasovať o bodoch 2 a 10 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, budeme teda hlasovať o bodoch zo spoločnej správy mimo bodu 2 a 10 s odporúčaním spoločného spravodajcu tieto body schváliť.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy uvedených pod číslom 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 s odporúčaním gestorského výboru tieto body zo spoločnej správy schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrhy schválili.
Pán spoločný spravodajca.
Poslanec G. Palacka:
Teraz by sme mali hlasovať o bode 2 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.
Poslanec G. Palacka:
Ešte nám zostáva bod 10 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 10 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že bod 10 sme neschválili.
Poslanec G. Palacka:
Tým sme vyčerpali spoločnú správu a teraz by sme mali ešte hlasovať o pozmeňujúcom návrh pána poslanca Šimka, ktorý zaznel v rozprave, ktorý navrhol, aby účinnosť zákona sa stanovila na 1. november.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Šimko, ktorý odporúča lehotu účinnosti tohto zákona od 1. novembra 2000.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Pán spoločný spravodajca, tým sme hlasovali o všetkých návrhoch. Pýtam sa vás, či máte poverenie gestorského výboru.
Poslanec G. Palacka:
Áno, pán predsedajúci, mám poverenie, aby som navrhol, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné hlasovanie.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu rokovania je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií, ktorý máme prerokúvať v druhom čítaní.
Chcem vás informovať, že pred rokovaním o tomto návrhu zákona navrhovatelia predmetný návrh zákona z rokovania 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky stiahli a nežiadajú rokovať ďalej o predloženom návrhu zákona.
Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 36. schôdze Národnej rady, ktorým je
návrh vlády na oddlženie štátnych zdravotníckych zriadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva,
ktorý ste dostali ako tlač 717.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedol pán minister zdravotníctva Roman Kováč.
Pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
v úvode sa chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky, že do programu svojho rokovania zaradila tento návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.
Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala a schválila 21. júna 2000. Zadlžovanie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní bolo produktom hlavne nedofinancovania systému. Zdravotné poisťovne prakticky od svojho vzniku hospodárili v stave narastajúceho deficitu. Na tomto vývoji hospodárenia sa podieľalo viac príčin. Na výsledky hospodárenia mimoriadne negatívne pôsobila zhoršujúca sa platobná disciplína veľkej časti platiteľov príspevku na zdravotné poistenie, ktorá bola ovplyvnená ich zhoršujúcou sa platobnou schopnosťou. Platitelia príspevku na zdravotné poistenie dlhovali zdravotným poisťovniam na poistnom ku koncu roka 1999 vyše 9,2 miliardy Sk, teda viac ako zdravotné poisťovne dlhovali poskytovateľom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencom. Medzi najväčších neplatičov patrili štátne podniky, z nich najmä Železnice Slovenskej republiky.
Druhou vážnou príčinou nevyrovnanej bilancie hospodárenia zdravotných poisťovní bol nedostatočný príspevok štátu na zdravotné poistenie za ním povinné osoby, ktorý sa opatreniami v rámci prijímaných zákonov o štátnom rozpočte v celom období zmrazil na úrovni 280 Sk na jedného poistenca a na jeden mesiac. Táto suma vykrývala iba jednu tretinu priemerných nákladov na zdravotnú starostlivosť tejto kategórie poistencov.
Vážnou príčinou narastania dlhov zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bol spôsob financovania výkonov zdravotnej starostlivosti s tzv. otvoreným koncom. Prijatím regulačných opatrení v oblasti nákladov a financovania výkonov zdravotnej starostlivosti sa už v roku 1999 podarilo zastaviť narastanie dlhov zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je zákonité, že deficit hospodárenia zdravotných poisťovní rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil i výsledky hospodárenia štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré ku koncu roka 1999 dlhovali svojim dodávateľom o do verejných fondov vyše 10,5 miliardy Sk. Stabilitu poskytovania zdravotnej starostlivosti zhoršovali najmä dlhy voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ale aj voči dodávateľom palív a energie. Všetkých nás musí mrzieť, že práve štátne zdravotnícke zariadenia patria medzi najväčších dlžníkov verejným fondom, najmä Sociálnej poisťovni a Národnému úradu práce.
Pri predkladaní návrhu na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní sme predovšetkým nadväzovali na príčiny, ktoré viedli k narastaniu dlhov a ktoré boli v nedofinancovaní systému ovplyvnenom i nedostatočnou platobnou disciplínou pri platení príspevku na zdravotné poistenie štátnymi podnikmi. Riešenie starých dlhov je pritom nielen opatrením, ktoré má nielen zvýšiť stabilitu poskytovania zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti občanom, ale i vytvoriť základný predpoklad pre vyrovnanú bilanciu hospodárenia systému už od roku 2001.
Pre rok 2000 vláda Slovenskej republiky schválila splatenie starých dlhov štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní v objeme 2,9 miliardy Sk. Táto suma bola vykrytá v objeme 400 miliónov Sk v kapitole štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa a vyplatená v mesiacoch august a september. Ďalšie 2,5 miliardy Sk sa má získať z výnosov privatizácie, z nich najviac, to znamená 1,5 miliardy Sk, sa má použiť na splatenie dlhov štátnych zdravotníckych zariadení Sociálnej poisťovni, 600 miliónov Sk na splatenie dlhov štátnych zdravotníckych zariadení a 400 miliónov Sk na splatenie dlhov zdravotných poisťovní lekárňam za lieky vydané na recepty.
Splatenie starých dlhov je iba riešením nedofinancovania systému v uplynulom období. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto pripravilo rad ďalších opatrení zameraných na vyrovnanú bilanciu hospodárenia už v najbližšom období. Ich charakteristiku obsahuje aj predložený materiál. Pri ich úspešnej realizácii by bolo možné už od roku 2001 zastaviť zadlžovanie systému voči jeho vonkajším dodávateľom. Základným predpokladom ich úspešnosti je však zabezpečenie objemu verejných zdrojov na úrovni regulovaných nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu a kvalite, ako ich garantujú Ústava Slovenskej republiky a platné zákony.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval, že dňa 18. septembra som podpísal zmluvu s Prezídiom Fondu národného majetku, zmluvu, ktorá fixuje splátkový kalendár na splácanie dlhov, tak ako som ich uviedol v predkladanej správe.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Zelníka, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom výbore.
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 765 z 28. augusta 2000 pridelil návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva (tlač číslo 717) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 12. septembra 2000, zobral ho na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva dňa 19. septembra 2000 a zobral predložený návrh na vedomie. Vo svojom uznesení číslo 125 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh vziať na vedomie. Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bol návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 129 z 19. septembra 2000, v ktorej určil za spoločného spravodajcu výborov člena výboru Štefana Zelníka. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu. Hlásim sa do rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Zelníkovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy k tomuto bodu programu sa písomne prihlásila jediná poslankyňa - pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Potom, pán poslanec, sa budete môcť ústne prihlásiť do rozpravy.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda parlamentu,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
pán minister začal svoj príhovor tým, že je rád, že sa tento bod programu dostal na rokovanie Národnej rady. Nuž dovoľte mi, aby sme v tomto bode boli obidvaja v zhode. Aj ja som rada, že sa konečne financovanie zdravotníctva dostáva do programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, ako býva tradíciou v tomto parlamente, je to za takmer totálneho nezáujmu ostatných poslancov. Ako keby oni nechodili po regiónoch, ako keby nedostávali listy o tom, aká je zlá finančná situácia v zdravotníctve. Musím pochváliť Stranu demokratickej ľavice. Je najvzornejšia a zrejme bude venovať tomuto problému aj značnú pozornosť.
Vážené dámy, vážení páni, kto podrobne študuje programové vyhlásenie vlády a mali by ste to predovšetkým vy poznať, pretože je to základný dokument vlády, tak v tomto programovom vyhlásení vlády sa nachádzajú sľuby o tom, ako vláda zabezpečí viaczdrojové financovanie a bude vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie podielu z hrubého domáceho produktu pre zdravotníctvo na úroveň krajín Európskej únie. Sú to sľuby, s ktorými sa možno stotožniť, ale, žiaľ, realita je iná. Kým v krajinách Európskej únie sa percento HDP pohybuje na úrovni 8,5 percenta, od 10,4 percenta v NSR do 6,8 percenta vo Veľkej Británii, v Slovenskej republike dochádza k poklesu tohto percenta, ale aj k poklesu reálnych zdrojov pre zdravotníctvo. Percento HDP do zdravotníctva bolo v rokoch 1994 - 1998 na úrovni 6 až 6,6 percenta, v roku 1999 to bolo 5,9 percenta a pre rok 2000 iba 4,9 percenta.
Pán minister síce vo výbore pre zdravotníctvo toto číslo nahradil iným, tiež nad úroveň 6 percent, ale vlastne porovnáva neporovnateľné, ak bol výpočet v rokoch 1994 - 1998 iný, tak musí tieto výpočty zrovnoceniť. Takže teraz ani nejde o to, či to je 4,9 alebo 6. Keď prepočítate tie percentá v tých predchádzajúcich rokoch, tak by to vychádzalo okolo 8 percent. Čiže mne ide o to, aby som poukázala, že percento sa znižuje a znižuje sa aj reálny prísun financií do zdravotníctva.
Platby štátu za poistencov v zmysle zákona číslo 273/1994 Z. z. boli v rokoch 1999 a 2000 iba na úrovni 13,7 percenta zo 76 percent z 2 700 korún, čo je iba 283 korún na občana. Táto suma je 2,5-krát nižšia, ako sú skutočné náklady na liečbu u pacienta.
Teraz vám poviem aj tie percentá, o koľko dochádzalo k zvyšovaniu rastu zdrojov do zdravotníctva v rokoch 1994 - 1998 a aká je situácia v súčasnosti. Robím túto analýzu preto, že pán minister sa v materiáli, samozrejme, nezabudol kriticky a hanlivo vyjadriť práve na tie roky 1994 - 1998. Tak aká je realita?
V rokoch 1994 - 1998 dochádzalo k nárastu zdrojov do zdravotníctva a aj platby štátu sa postupne zvyšovali. Celkový nárast zdrojov bol v roku 1995 v porovnaní s rokom 1994 o 31 percent, v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 o 17 percent, v roku 1997 o 12 percent, v roku 1998 o 2 percentá, v roku 1999 už iba o 1,33 percenta a pre rok 2000 došlo k zníženiu tohto percenta o 3,36 percenta. Teda za tejto vlády došlo k 8,9-percentnému zníženiu zdrojov zo strany štátu, pretože tam tá platba v rokoch 1999 aj 2000 zostala na úplne rovnakej úrovni, teda tých 283 korún. A ako správne uviedol aj pán minister, došlo k nárastu cien energií, materiálu, liekov a tak ďalej.
Aká je realita s viaczdrojovým financovaním? Pretože to je tiež jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, s ktorým sa dá stotožniť. Ale realita je úplne iná. Viaczdrojové financovanie sa realizuje iba jediným spôsobom, a to zaťažovaním občanov tým, že sa zvyšujú priame platby občanov do zdravotníctva, okrem teda zákonne povinných platieb v zmysle zákona číslo 273 o zdravotnom poistení. Kým v roku 1997 sa občania priamymi platbami podieľali 3,46 miliardami korún, a to je necelých 7 percent, v roku 1998 to boli 4 miliardy - to je 8 percent, v roku 1999 to už bolo 4,6 miliardy - teda 9 percent, v roku 2000 5,1 miliardy, čo predstavuje 10,1 percenta.
Tým sme sa dostali týmito platbami od občanov na úroveň krajín Európskej únie, kde to je na úrovni v priemere, samozrejme, 10,7 percenta. Ale v materiáli, ktorý predkladá pán minister, už plánuje pre rok 2001 zaťažiť občanov až sumou 6,8 miliardy, čo by predstavovalo v prepočte na plánovaný rozpočet už 13,3 percenta.
Zamyslite sa nad tým, vážené dámy, vážení páni, či si môžeme dovoliť zaťažovať nášho občana pri jeho platoch, pri vysokej nezamestnanosti, pri celkovom prepade životnej úrovne nadštandardne, teda nad štandard krajín Európskej únie. Tieto čísla sú v materiáli, ktorý odovzdal minister, čiže nie sú to čísla, ktoré by som si ja nejakým spôsobom bola vymyslela. Samozrejme, minister nastúpil do kresla pred necelými dvoma mesiacmi. O pár dní to budú dva mesiace. Preto mu ťažko možno vytýkať, že nesie zodpovednosť v plnej miere za zložitú situáciu, ktorá v zdravotníctve je.
Bohužiaľ, jeho predchodca, pán minister Šagát, nezačal práve najšťastnejšie. Rok 1998 a začiatok roku 1999 sa niesol v znamení vyhlásenia takzvaného krízového režimu. Čo priniesol? Okrem toho, že opakovane som žiadala pána exministra, aby nám dodal aspoň do výboru reálne čísla, čo vlastne priniesol tento krízový režim, tie čísla sme, bohužiaľ, od neho nedostali. Našťastie jedna z vládnych strán tejto koalície má k dispozícii a dala k dispozícii aj verejnosti materiál, kde ekonómovia spracovali, čo priniesol krízový režim.
Zrealizované výkony sa totiž znížili celkove na 50 percent, aj zdravotné poisťovne platili iba týchto 50 percent. Náklady za zdravotníctvo sa v krízovom režime znížili iba o 5 až 10 percent a mzdové náklady dokonca vzrástli. Čiže krízový režim priniesol to, že sa nemohli uskutočňovať operácie, pretože výkony klesli na 50 percent, ale náklady sa neznížili. A dnes vlastne sa tieto operácie musia naďalej odkladať, pretože jednoducho ten čas sa už nedá dobehnúť, a tak vlastne liečba týchto pacientov sa stáva drahšia, pretože liečiť ich musíte, musia brať lieky. A častokrát neskoro uskutočnený operatívny zákrok môže pacienta stáť aj život.
Predchodcom pána ministra bola zavedená trojaká platba za výkony v zdravotnej starostlivosti. Primárni lekári dostávajú kapitačné platby, špecialisti platby za body, ale tieto sú limitované, a nemocnice boli platené do 1. 6. 2000 cez prospektívny rozpočet.
Bohužiaľ, tento prospektívny rozpočet nestačil pokrývať všetky náklady nemocníc, ale, žiaľ, aj ten rozpočet, ktorý bol prijatý v zákone a mal by byť teda realizovaný, tak reálne dostávali nemocnice iba 80, niektoré iba 70 percent toho odsúhlaseného a zákonom stanoveného prospektívneho rozpočtu. A tak sa nemocnice zadlžujú ďalej. Nakoniec toto konštatuje aj materiál, čiže je to krutá realita, a aj keď sa v materiáli konštatuje, že došlo k znižovaniu zadlžovania, pýtam sa vás za akú cenu? Za cenu odkladania operácií. Za cenu zníženia kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. A to nie sú moje výmysly. To sú, prosím, údaje a podrobne si prečítajte v materiáli, ktorý dostávame od lekárov, od zástupcov poisťovní a zástupcov všetkých tých asociácií, združení a komôr, ktoré v zdravotníctve pôsobia. Nakoniec stačí si prečítať Zdravotnícke noviny, kde sa toto všetko dočítate.
Nakoniec aj sám pán minister Šagát v materiáli nazvanom Správa o použití finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov v rezorte zdravotníctva na strane dve konštatuje: "Zdroje pre rezort zdravotníctva, ktoré boli vyčlenené v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 985 z roku 1999, v prvom polroku boli realizované len čiastočne, a to vo výške 910,8 milióna korún. Ostatné mimorozpočtové zdroje v celkovom objeme 3 540 miliónov korún budú poskytnuté v druhom polroku 2000." Máme 3. októbra a stále tieto zdroje nie sú. Chcem sa spýtať, kedy prídu? A ako pomôžu potom zdravotníctvu, keď prídu v decembri? Pretože všetko je zatiaľ na úrovni sľubov.
"Ministerstvo zdravotníctva" - stále citujem pána exministra Šagáta - "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa tak dostáva do neriešiteľnej situácie, nakoľko chýbajú lieky pre onkologických pacientov, špeciálny zdravotnícky materiál pre kardiochirurgické operácie a kardiologických pacientov všeobecne. Nie je možné dať záruku dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotného materiálu, že platby sa budú môcť realizovať a aj v tejto oblasti hrozí, že budú porušené ústavné práva občanov." Toto je citácia z materiálu, ktorý je tu v parlamente a môžete si moje slová skontrolovať.
Vieme, že tie dlhy zdravotníctva sú vysoké a ako sa správne konštatuje, každý mesiac nám narastajú. Lekárne a distribútori liekov a zdravotníckeho materiálu úverujú zabezpečenie zdravotníckym poisťovniam sumu 8,428 miliardy korún. A dostali na oddlženie iba dvakrát dvesto miliónov korún. Zdravotným poisťovniam dlhujú platitelia poistného do zdravotného poistenia do konca roku 1999 9,203 miliardy korún. Po prepočítaní pokút a penálov to je 13 908 miliónov korún.
Tak ako konštatoval pán minister, najväčšími neplatičmi sú štátne podniky. Aj v predloženom materiáli, ktorý už predkladá nový minister, sa na strane tri konštatuje: Súčasné napätie v systéme zdravotného poistenia je predovšetkým výsledkom neplatenia poistného do zdravotného poistenia a účelovým znižovaním vymeriavacieho základu pri platbách za poistencov štátu. Najviac sú zadlžené štátne lôžkové zariadenia a ich zadlženosť sa v roku 1999 zvýšila v porovnaní s rokom 1998 o 2 165 miliónov korún. Pokles zdrojov viedol k poklesu počtu hospitalizovaných pacientov i k poklesu nákladov na jedného hospitalizovaného pacienta. Keď si však pozriete štatistiku, chorobnosť nám neklesá. Nezlepšil sa zdravotný stav obyvateľstva. Nezlepšila sa ani stredná dĺžka života našich občanov. Pozrite si štatistiky o náraste drogovo závislých občanov, o náraste onkologických ochorení a tak ďalej. Čiže aké je to znižovanie zadlženosti? Za cenu ohrozenia, tak ako správne konštatoval pán exminister, za cenu ohrozenia ľudského zdravia a života našich občanov a za porušovania ústavy, ktorá jasne deklaruje, čo by mal pacient dostať.
Druhá časť materiálu obsahuje návrh postupu na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení. Ako prvý krok je navrhnuté poskytnutie dodatočných zdrojov zdravotným poisťovniam vo forme návratnej finančnej výpomoci na úrovni dvoch tretín ich splatených záväzkov voči lekárňam k 31. 12. 1999. Uvedomme si, že zase je to iba návratná finančná výpomoc. Áno, je potrebná, s tým súhlasím, ale budú ju musieť vracať. A z čoho ju budú musieť vracať, ak sa nezvýši príjem finančných prostriedkov do zdravotníctva?
Ako druhý krok sa navrhuje zvýšenie transferov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu a zvýšenie príspevku na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov z 13,7 na 14,7 percenta a vyššiu spoluúčasť občanov na úrovni rozdielu medzi regulovanými nákladmi zdravotnej starostlivosti a objemom verejných zdrojov na ich úhradu do roku 2001. Áno, s tou prvou časťou súhlasím, že by sa konečne malo začať plniť programové vyhlásenie vlády a štát by mal za svojich poistencov platiť viac ako tých 283 korún. Dúfam, že tu všetci nájdeme zhodu. A bez ohľadu na to, či sú to opoziční alebo koaliční poslanci, v tomto treba ministra podporiť. V tom, myslím si, že nájdeme spoločnú zhodu a takto mám pripravené aj jedno zo svojich uznesení. V žiadnom prípade však nebudeme súhlasiť s tým, aby ste znovu zaťažovali občanov. Aby namiesto 13,7 percenta platili tí, ktorí pracujú a majú tie úbohé priemerné mzdy, aby platili ešte o percento viac do zdravotníctva. A navyše, aby ste občana zaťažili ešte ďalšími platbami. Veľmi dobre si to zvážte a dajte si urobiť analýzu, či občan unesie ešte toto zaťaženie.
Minulý rok v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva bol organizovaný seminár aj za účasti zahraničných exportov o poistení. A vtedy zodpovedný pracovník ministerstva zdravotníctva povedal, že nie je možné ďalej zaťažovať občana, pretože je neúmerne vysoké a je vlastne nad úrovňou krajín Európskej únie. Takže s takýmto krokom, pán minister, poslanecký klub HZDS nebude v žiadnom prípade súhlasiť.
Ďalej je navrhnutý splátkový kalendár splácania dlhov, ktorý je rozložený až do roku 2004. Do roku 2004, čiže pripravujete niečo budúcej vláde. Považujem to za neseriózne, pretože keď boli zástupcovia lekárskeho stavu u pána prezidenta a u pána premiéra Dzurindu, tak ten im sľúbil, že oddlženie sa zrealizuje do roku 2002. Myslím si, že nie je seriózne, keď minister pripravuje materiál na oddlženie a je v rozpore s tým, aký verejný sľub dal predseda vlády. Buď potom klame predseda vlády, alebo minister zdravotníctva robí vlastné kroky, ktoré mu vláda neodsúhlasí. Možno odsúhlasí, ale potom treba povedať pravdu, že títo zástupcovia boli oklamaní a že dostali sľuby, ktoré nie sú realizované.
K navrhovaným opatreniam patrí aj reprofilizácia akútnych lôžok, s ktorým sa dá súhlasiť, ale až po poznaní regionálnych a celoslovenských potrieb. Predsa sa táto reprofilizácia nedá robiť od ministerského stola. Bohužiaľ, prax zo Slovenska svedčí o tom, že boli zrušené lôžka, ktoré sú potrebné, pretože sú jediné v ďalekom-širokom okolí a naopak po protekcii a politických tlakoch boli zachované tie lôžka, ktoré mali byť reprofilizované alebo zrušené. Čiže tu by som navrhovala, aby sa brali do úvahy tieto potreby a potom možno s týmto krokom súhlasiť.
Ďalším z návrhov je zníženie počtu zamestnancov o 1 769 osôb, teda v zdravotníckych zariadeniach, z nich má 654 odísť do dôchodku, čiže o prepustení sa bude hovoriť u 1 115 osôb. Nuž ja neviem, či sa potešia kvalifikovaní lekári s dvoma atestáciami, s dvadsať, dvadsaťpäťročnou praxou, keď ich prepustíte, pretože neviem, načo sa bude tento zdravotnícky pracovník rekvalifikovať, pretože rekvalifikácia týchto ľudí by bola veľmi drahá, pretože samotné štúdium medicíny je veľmi náročné aj ekonomicky, aj na ľudské zdroje. Na druhej strane kladiem otázku: Keď odíde 654 do dôchodku, ale toľko, možno ešte viac absolventov nám skončí, a čo s týmito? Skončia na ulici? Takže s týmto krokom tiež nemožno súhlasiť ani s návrhom, že títo odídu do iného rezortu, navrhuje sa odchod do sociálnej sféry. Ale vy veľmi dobre viete, že aj platové ohodnotenie v sociálnej sfére je niekoľkonásobne nižšie ako v zdravotníctve a neviem si predstaviť, ako kvalifikovaný chirurg, ortopéd alebo ďalšie profesie pôjdu robiť do ústavov sociálnej starostlivosti a do domovov dôchodcov lekára, kde pri všetkej úcte k týmto ľuďom, ktorí sú v týchto domovoch, predsa len si vyžadujú skôr udržiavaciu zdravotnú starostlivosť ako nejakú vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť.
Takže si myslím, že k tejto sfére sa má pristupovať oveľa zodpovednejšie, pán minister, má sa o tomto viesť odborná diskusia, pretože nie je to malý počet 1 769 osôb, a nakoniec aj s odchodom do dôchodku. Neexistuje u nás zákon, ktorý prinúti občana, aby odišiel do dôchodku. Musí to byť iba pri reorganizácii a likvidácii zariadenia, tam vám to Zákonník práce umožňuje, ale potom by ste nemali robiť čo s absolventmi. A o absolventoch sa napríklad v tomto materiáli nepíše ani slovo. Ani slovo. Koľko končí na lekárskych fakultách na Slovensku ročne absolventov? Čo s nimi? 400? O nich tu nie je ani slovo. Keď pošlete do dôchodku, ale neprijmete na miesto dôchodcov novú silu, ktorá sa môže vzdelávať, rásť na odborníka, tak potom znamená, že ani jedného absolventa podľa tohto materiálu nebudete môcť prijať. Aspoň toto v materiáli chýba.
Na záver, vážené dámy, vážení páni, viete, že pred pár dňami boli akcie zdravotníckych pracovníkov či už cez odborový zväz alebo cez Lekárske odborové združenie. Vtedy odzneli aj sľuby, že sa upravia platy zdravotníckym pracovníkom. Aká je totiž realita úpravy platov od 1. júla? O štyri percentá. Ale pozrite si reálnu výplatu týchto ľudí. Boli im vzaté osobné ohodnotenia a vlastne mnohí poklesli vo svojom reálnom príjme, ktorý mali alebo zostali na rovnakej úrovni, alebo sa im zvýšil o sto korún. Myslím si, že je to dehonestujúce voči týmto pracovníkom a podľa predloženého materiálu sa počíta so zvýšením platov zdravotníckych pracovníkov v roku 2001 iba o päť percent. Keď si pozriete, aká bude inflácia, tak znovu im len vezmete. Takže preto bolo moje vystúpenie také rozsiahle, lebo považujem túto problematiku za skutočne veľmi vážnu a dotýkajúcu sa každého z nás.
Na záver ešte, pán minister, na jednej strane nie sú peniaze, na druhej strane sa, bohužiaľ, v zdravotníctve plytvá. Ja tu mám jeden list, ktorý bol odoslaný aj ministrovi, ešte vášmu predchodcovi, aj predsedovi parlamentu, aj predsedovi, vám ako predsedovi výboru a predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu. V tomto liste zástupca firmy Siemens píše, ako sa nehospodárne pristupuje k zakupovaniu prístrojov, ide konkrétne o prístroj pre Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou na Kramároch, kde bol vybraný ako dodávateľ prístroja firma Transkontrakt, hoci pôsobí ako sprostredkovateľ predaja firmy Philips a tento prístroj bol o 6 miliónov drahší, ako ponúkala firma Siemens. Mám tu celý doklad, tak ako je. Nedostali žiadnu odpoveď, a tak sa chcem pýtať: Týchto 6 miliónov nechýba Detskej fakultnej nemocnici alebo tu boli nejaké iné skutočnosti v hre? Pretože si myslím, že ak môže dostať Detská fakultná nemocnica prístroj o 1,6 milióna lacnejší a plus ďalšie dovybavenie, na ktorom sa dohodli, tak sa mi zdá byť tento prístup veľmi, veľmi nekorektný. Mohla by som hovoriť ešte o ďalších skutočnostiach, na ktoré mám doklady, pretože ja nie som zvyknutá v parlamente hovoriť o niečom, čo nemám doložené materiálmi.
Za záver mi ale dovoľte predniesť tri uznesenia a prosím, aby sa o nich hlasovalo individuálne. Dúfam, že aspoň niektoré z týchto uznesení podporíte.
Prvé uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva do konca roku 2002. Čiže iba zrealizujete sľub, ktorý dal predseda vlády.
Druhé uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať v roku 2001 zvýšenie transferov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu. Nedávam tu presnú sumu, pretože bude to viazané na rozpočet, ale zase vychádzam len z materiálu, ktorý dodal pán minister, takže dúfam, že podporíte toto uznesenie.
A tretie uznesenie znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky hľadať iné riešenia zvýšenia finančných prostriedkov do zdravotníctva, ako je zvyšovanie príspevku na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov.
Prosím o podporu hlavne ľavicovo orientovaných poslancov, pretože skutočne ďalšie zaťažovanie obyvateľov je neúnosné a ide nad hranicu krajín Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.