Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz by som prosil spoločného spravodajcu Viliama Sopka, aby predniesol stanovisko výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
kolegyne, kolegovia poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslancov Evy Rusnákovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 885 zo 14. júna 2000 pridelila návrh poslancov Národnej rady Evy Rusnákovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych poplatkoch, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 8. septembra žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Návrh poslancov Národnej rady Evy Rusnákovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o miestnych poplatkoch, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť len Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 185 z 11. septembra 2000, a to s pozmeňujúcimi a dopňujúcimi návrhmi. Ďalšie výbory, ako je Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rovnako neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neodporúča návrh zákona schváliť, čo je v súlade s uznesením tohto výboru číslo 173 zo 6. septembra 2000.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsahom časti IV spoločnej správy, to znamená tlače 646a, aj so zdôvodnením. Gestorský výbor ich odporúča neprijať.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Rusnákovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych poplatkoch, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, o čom Národná rada hlasuje bez rozpravy.
Pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky neschválila návrh gestorského výboru podľa § 82 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a bude pokračovať v prerokovaní návrhu zákona, gestorský výbor poveril pre tento prípad spoločného spravodajcu výboru Viliama Sopka predložiť návrhy podľa § 81, 83, 84 zákona o rokovacom poriadku. V tomto prípade budem odporúčať o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru návrhy neprijať.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov Evy Rusnákovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych poplatkoch, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu dňa 12. septembra 2000, keď gestorský výbor prijal uznesenie číslo 173a.
Pán predsedajúci, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite určené miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Vavrík. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.
Nech sa práči.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte aj mne povedať niekoľko viet, možno trošku nesúvislých, o tomto návrhu zmeny zákona o miestnych poplatkoch. O filozofii tohto zákona, resp. o návrhu zmeny, ktorú si dovoľujeme predložiť s pani poslankyňou Rusnákovou, sa už veľa pohovorilo aj v rámci prvého čítania. O divadlách a ako táto zmena prospeje divadlám, toho už bolo tiež veľa povedané, preto skutočne mi dovoľte povedať niekoľko viet o problematike kín. Veľmi stručne.
Na Slovensku k 31. 12. 1995 je 335 kín vrátane letných a z uvedeného počtu je 290 kín, ktoré prevádzkujú mestské alebo obecné kultúrne strediská, prípadne priamo mestá alebo obce. Iba 45 kín na Slovensku prevádzkujú fyzické alebo právnické osoby. Doterajší zákon sa vzťahuje iba na prevádzkovateľov uvedených 45 kín, od ktorých mestá žiadajú v zmysle zákona miestne poplatky. Pritom ide stále o kiná so stabilným hracím profilom a predstaveniami. Z môjho pohľadu by sa miestne poplatky mali týkať iba jednorazových akcií, to znamená koncerty, estrády alebo rôzne jednorazové kultúrne podujatia v tomto zmysle. O tom, že zákon bol vypracovaný na rýchlo, svedčí aj skutočnosť, že kino, resp. teda prevádzkovateľ kina má platiť miestny poplatok z hrubých dosiahnutých tržieb kina aj napriek tomu, že prevádzkovateľovi, resp. kinu zostáva iba 50 % tržby mínus 10 % DPH, t. j. 40 %, keďže 50 % z hrubých tržieb odvádza distribútorovi filmu za požičovné. Ak zostane kinu 40 % dosiahnutých tržieb, nemôžeme sa čudovať, že kiná vyzerajú tak ošumelo a schátralo, pretože to, čo zostane kinu, nemôže pokryť ani bežnú réžiu a nie nejakú modernizáciu kina. V praxi to vyzerá tak, že väčšinu zo 45 kín prevádzkujú distributéri alebo spoločnosti, ktoré majú aj inú činnosť, z ktorej rekonštruujú aj kino, pretože samotné kino v dnešných podmienkach nevykazuje zisk.
Kiná na Slovensku sú v katastrofálnom stave, s tým so mnou budete určite súhlasiť. Na ich obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu štát nedáva ani korunu. Za ostatné roky boli zrekonštruované iba dve kiná v prevádzke miest, a to kino Iskra Kežmarok v náklade cca 2 mil. korún a kino Tatran Poprad, kde mesto zobralo úver, aby zrekonštruovalo 10 rokov nefunkčné kino a urobilo z neho naozaj dôstojný a reprezentačný kultúrny stánok. Skutočne vďaka za to. Všetky ostatné slovenské kiná prevádzkované mestami a obcami výrazne technicky a interiérovo zaostávajú nielen z hľadiska európskych parametrov, ale aj za slovenským štandardom.
Musím popravde uviesť, že o modernizáciu strojového parku, interiérov i stereozvuku sa zatiaľ pričinili iba prevádzkovatelia, to znamená fyzické a právnické osoby, vo väčšine zo 45 kín, ktoré prevádzkujú. Práve v tom vidím nesprávnosť miestnych poplatkov. Mestá totiž vyberajú miestne poplatky iba od fyzických a právnických osôb, teda práve od tých, ktorí nielen udržiavajú kiná, ale ich aj modernizujú, čo stojí vzhľadom na to, že Slovensko nevyrába projektory ani príslušnú zvukovú techniku, veľké prostriedky.
Na ilustráciu si vás dovoľujem informovať, že väčšina zo spomínaných 45 kín a vďaka svojim terajším prevádzkovateľom Dolby zvuk, čo vo finančnom preklade znamená zhruba cenu 1 mil. korún. Dve kiná majú pravú klimatizáciu s práčkou vzduchu. Päť kín má vymenené sedadlá za celočalúnené kreslá. Títo prevádzkovatelia nielenže investujú do kín, ale v zmysle zákona musia platiť aj miestne poplatky. Okrem toho, samozrejme, odvádzajú aj príslušné dane. V danom prípade to vnímam ako dvojité zdanenie, pretože jednu daň odvádzajú daňovému úradu a druhú mestu.
Pre vašu informáciu uvádzam, že celková suma, ktorú odviedli prevádzkovatelia spomínaných 45 kín mestám za rok 1999, neprevýšila sumu 2 mil. korún. Pre mestá to, samozrejme, nie je mnoho, ale pre prevádzkovateľa kina, ktorý musí navyše kino aj živiť a udržiavať, je to závratná suma, ktorú by mohol radšej investovať do kina, aby sme sa aspoň v niektorých slovenských kinách dostali na úroveň maďarských alebo poľských kín. Mimochodom v spomínaných štátoch, v Maďarsku a Poľsku, je pojem miestny poplatok neznámym pojmom. Návštevnosť v slovenských kinách nestále klesá jednak z dôvodu rozkolísanej ekonomickej situácie, ale predovšetkým vďaka nevľúdnym a schátraným interiérom.
No a na záver mi už dovoľte len jedno číslo. Z bývalých 900 kín spred roka 1989 v súčasnosti zostalo v plnej prevádzke ako-tak 335 kín a vieme, ako vybavených. To znamená, že v tejto chvíli je stav absolútne neudržateľný. Stav, ktorý hrozí jednoducho tým, že vymiznú kiná v Slovenskej republike, keď to pôjde takto ďalej, lebo jednoducho nemajú finančné zdroje. Ako sa potom odrazí na kultúre a kultúrnosti miestneho obyvateľstva v danej oblasti, si vieme živo predstaviť. V tejto chvíli iba by som sa pripojil k tomu, o čom hovorila pani kolegyňa poslankyňa Eva Rusnáková, a prosil v tomto zmysle o podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek a po ňom pán poslanec Vavrík.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
úvodom by som rád konštatoval, že problematika kultúry v poslednom období nejaví známky rozdielnych politických názorov. Príklad pri prijímaní tzv. mediálnej ústavy, jej príprava je a bola toho jasným dôkazom. Snaha rovnakým spôsobom pomôcť je iniciatíva pani kolegyne poslankyne Rusnákovej a pána kolegu Dušana Jarjabka, pomôcť našej kultúre. Myslím si, že v duchu rokovania výboru pre kultúru a médiá treba konštatovať, že nejde o zásadný prevrat v spôsobe financovania kultúry, ale vzhľadom na stav, v akom sa nachádza, som presvedčený, že ak chceme aspoň čiastkovo pomôcť, je dobré tento zákon prijať.
Pre mňa, ale aj pre predkladateľov je zákon nekonfliktný a posúvajúci pomoc kultúre dopredu cez výhradne, teraz pripomínam, podporu divadiel napojených na štátny rozpočet. A práve o takomto zužovacom znení je aj môj jeden, aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate vyníma problematiku kín, ktoré často nie je možné nazvať ako veľmi kultúrne, je to skôr komerčná záležitosť. Preto si myslím, že tie odvody do miestnych samospráv na ďalšie prerozdelenie sú absolútne namieste. Preto by som prosil, keby ste si pozreli jeden aj druhý pozmeňujúci návrh, ktoré by mali byť v tomto duchu, a aby ste ich podporili. V tom prípade bude tento zákon pre mňa osobne prijateľný, pokiaľ podporíme divadlá, ktoré sú napojené na štátny rozpočet.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Posledný prihlásený ústne je pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
nechcem zdržovať. Budem veľmi stručný. Mám jeden pozmeňujúci návrh. Možno by sa patrilo aj čosi viac k tomu povedať. Fakt je ten, v spoločnej správe je vyjadrený názor výboru pre verejnú správu, v ktorom je transformovaný návrh väčšiny samosprávnych orgánov miest a obcí na Slovensku, ale predsa len, ak by nebol prijatý návrh, ktorý predniesol spoločný spravodajca z výboru pre verejnú správu, čiže ak by sa pokračovalo v prerokúvaní tejto novely zákona ďalej, dovoľte mi, aby som predložil tento pozmeňujúci návrh.
Navrhujem, aby účinnosť tohto zákona bola určená až 1. januárom budúceho roka, a nie ako je v predloženom materiáli dňom vyhlásenia, ani nie ako je v spoločnej správe návrh 1. novembra. Totiž rozpočty miest a obcí sú vždy na celý rok, kalendárny rok od 1. januára do 31. 12. Obce plánujú s týmto príjmom do konca roku v svojich rozpočtoch, a ak by mal byť tento náš návrh schválený, navrhujem, aby účinnosť bola odložená na 1. január budúceho roka, t. j. 1. január 2001. Tento pozmeňujúci návrh spĺňa predpísanú formu, pätnásť poslancov s takýmto návrhom súhlasí. Odovzdávam ho pánovi spoločnému spravodajcovi.
Pán predseda, ďakujem úctivo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či na záver rozpravy chce vystúpiť navrhovateľka pani poslankyňa Rusnáková. Nie. Pán spoločný spravodajca? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia poslanci,
v prvom čítaní vystupovali v Národnej rade predovšetkým zástupcovia samosprávy, ale v prvom aj druhom čítaní odzneli celkom presvedčivé vystúpenia predkladateľov, pani kolegyne Evy Rusnákovej a Dušana Jarjabka. Jedným slovom, je vec každého z vás, ako sa k tomuto problému postavíte, pretože sú to argumenty rozdielne, a zvážte, ako teda posúdite silu argumentov jednej či druhej strany.
Vážený pán predseda, gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, preto prosím, aby ste o tomto návrhu gestorského výboru dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. Prosím, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu gestorského výboru nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej hlasovania, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Sopko:
Takže pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky neschválila návrh gestorského výboru, v súlade s rokovacím poriadkom budeme pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona. V tomto prípade gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81, 83 a 84, to znamená, mali by sme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Odporúčam hlasovať o všetkých návrhoch naraz, to znamená, spoločne s odporúčaním gestorského výboru neprijať ich.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru hlasovať spoločne a gestorský výbor odporúča návrhy neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Je málo poslancov na hlasovanie. Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby hlasovali. Je jasné, že v rokovacej miestnosti je viacej ako 67 poslancov.
Čiže skúsime hlasovať ešte raz elektronicky. Ak to nevyjde, tak bude verejné hlasovanie. Čiže skúsime ešte raz elektronicky. A potom, keď sa nebude prezentovať dosť poslancov, prosil by som, aby boli pripravení skrutátori a budeme hlasovať verejne.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
(Ruch v sále.)
Ešte raz, prišiel pán poslanec Kresák. Ešte raz, nech sa páči, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 6 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči ďalej, pán spravodajca.
Poslanec V. Sopko:
Ďalej by sme mali pokračovať hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené v rámci rozpravy v druhom čítaní. Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Malchárek. Prosím, pán predseda, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka. Hlasujeme o prvom návrhu, máte ho písomne pred sebou.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec V. Sopko:
Druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Vavrík, týka sa zmeny účinnosti tohto zákona. Prosím, pán predseda, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vavríka. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.
Poslanec V. Sopko:
Áno, pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť Národnej rade prerokovať poslanecký návrh novely zákona v treťom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu spoločného spravodajcu. Hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby sme pokračovali v treťom čítaní o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh schválili a prešli sme do tretieho čítania.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Málo. Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby hlasovali. Zopakujeme hlasovanie. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 61 poslancov.
(Ruch v sále.)
Prosím skrutátorov, budeme hlasovať. Prosím skrutátorov, aby spočítali prítomných. Pán poslanec Ištván, pán poslanec Slaný.
Tak, páni skrutátori, nech sa páči. Tak ešte raz, 78 alebo 79 prítomných?
Prítomných je 79 poslancov.
Kto je za prijatie návrhu zákona ako celku? Kto je za? Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovaania sa zdržalo 26 poslancov.
Kto je proti?
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
(Reakcia z pléna a ruch v sále.)
A ešte kto nehlasoval?
Čiže ešte raz zopakujem:
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh zákona schválili. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Petra Kresáka na vydanie zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 649 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 649a.
Prosím, pán poslanec Malchárek, aby ste zdôvodnili návrh zákona.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, pokračujeme v rokovaní Národnej rady. Pán poslanec Malchárek zdôvodňuje návrh zákona.
Nech sa páči.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem, pán predseda Národnej rady.
Hlavným motívom predkladateľov na predloženie predmetného návrhu zákona je, aby subjekty podieľajúce sa na odbornej príprave budúcich držiteľov vodičských oprávnení vykonávali svoju činnosť zodpovedne a na najvyššej kvalitatívnej úrovni. Myslím si, a myslíme si spoločne, že model zdvojenej kontroly po vzore vyspelých štátov Európy, a to kontroly prostredníctvom štátnych orgánov a vlastných samosprávnych orgánov autoškôl, je optimálny na zabezpečenie žiadaného efektu.
Keďže by som bol nerád, keby som zdržiaval nejakými dlhosiahlymi úvodmi, rád by som zareagoval skôr na podnety, ktoré vzišli z Legislatívnej rady vlády, z vládny a z legislatívneho odboru, prípadne z gestorského výboru.
Treba povedať, že práva a povinnosti samostatne podnikajúcich subjektov na základe registrácie okresného úradu a živnostenského oprávnenia zostávajú do budúcnosti absolútne nedotknuté. Preto nevzniká v tejto činnosti žiadna monopolizácia. Prevzali sme na seba s pánom kolegom Petrom Kresákom vlastne iniciatívu drvivej väčšiny autoškôl na Slovensku s podporou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a navrhujeme, aby vznikol samosprávny orgán komory, ktorý bude zlepšovať prístup k informáciám, zabezpečovať nové projekty vzdelávania, školenia odborníkov, čím sa zvýši možnosť kvalifikovanejšieho a reprezentatívnejšieho posudzovania napríklad aj pripravovaných zákonov dotýkajúcich sa dopravnej výchovy. A čo je najdôležitejšie, technicky a odborne má ambície garantovať a zabezpečovať výučbu inštruktorov a ich pravidelné preškoľovanie v súčinnosti s okresným úradom, čo sa prakticky v tomto období nijakým spôsobom kvalitne neuskutočňuje. Myslím, že je to vidno, bohužiaľ, na kvalite nových držiteľov vodičských oprávnení.
Vzhľadom na to, že prerokúvaný návrh zákona v Legislatívnej rade vlády bol bez našej účasti, rovnako aj bez našej účasti sa uskutočnilo rokovanie vlády o tomto zákone, došlo k viacerým nedorozumeniam, ktoré sme si neskôr vysvetlili a prakticky do jedného veľkého pozmeňujúceho návrhu sme zaradili pozmeňujúce návrhy z legislatívneho odboru Národnej rady aj z Legislatívnej rady vlády tak, aby tento zákon naozaj korešpondoval aj s predstavami vlády, s predstavami legislatívcov a predovšetkým tými, pre ktorých tento zákon je určený, a to sú autoškoly a potenciálni držitelia vodičských oprávnení. Verím tomu, že tento zákon si nájde u vás podporu. Som ochotný, samozrejme, zareagovať na akúkoľvek otázku, ktorá vzíde z prípadnej diskusie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz by som prosil určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Gabriela Palacku, aby predniesol odôvodnenie a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách.
Spoločnú správu ste dostali do lavíc, a preto z nej uvediem len to, že návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. A gestorský výbor, to znamená výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie spoločnú správu schválil svojím uznesením z 12. septembra 2000.
Jednak pre záznam a, samozrejme, pre kolegov, ktorí to sledujú, podrobne chcem uviesť, že, bohužiaľ, sa našli dve prepisové chyby v spoločnej správe a tieto by som chcel uviesť na pravú mieru. Ide o body spoločnej správy 5 a 16.
V bode 5 je nesprávne uvedené číslo, že "dopĺňa sa odsek 7", správne malo byť "dopĺňa sa odsek 8", čiže v § 4 sa dopĺňa nový odsek číslo 8 a ďalej ten text pokračuje. A podobná chyba sa stala v bode 16 spoločnej správy, kde má úvodná veta znieť: "Za § 12 sa vkladá nový § 13, ktorý znie", čiže opakujem, bod 16 spoločnej správy správne znie tak, že za § 12 sa vkladá nový § 13, ktorý znie. Nasvedčuje tomu aj záver, že nasledujúce paragrafy sa prečíslujú.
Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu a potom navrhnem uznesenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto.
Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Kužma ako jediný prihlásený. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som prečítal list Združenia autoškôl Slovenskej republiky adresovaný predsedom Andrejom Budajom pre poslancov Prokopoviča, Kužmu, Hrušovského a Fica.
"Vážený pán poslanec, na základe predošlého osobného, písomného alebo telefonického kontaktu si Vás dovoľujem požiadať o podporu odmietnutia návrhu zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách v tejto podobe. Predkladateľmi návrhu zákona sú páni Malchárek a Kresák. O existencii návrhu zákona sme sa dozvedeli len prerieknutím sa jedného pracovníka na Ministerstve dopravy Slovenskej republiky v čase, keď už tento návrh bol v predkladacej podobe.
K § 5 ods. 1 písm. a) a b) návrhu zákona:
Podľa nám známeho znenia návrhu zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl (a ďalej len "zákon") by sa vytvoril monopol na komerčnú činnosť, vykonávanie výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie, vykonávanie doškoľovacích kurzov inštruktorov za účelom predĺženia platnosti inštruktorského preukazu. Táto činnosť je doteraz vykonávaná podľa platnej vyhlášky Ministerstva dopravy Slovenskej republiky niektorými autoškolami, ktoré z vlastného rozhodnutia prešli registráciou, kde museli preukázať pripravenosť v metodických postupoch, v materiálovom vybavení, ale aj v personálnom zabezpečení výučby. Pre výučbu inštruktorov museli nanovo zabezpečiť vyučujúcich z oblasti pedagogiky, rétoriky a psychológie.
V súčasnosti zabehaný systém nemá podstatnejšie problémy. Tento výcvik je v súčasnosti zabezpečovaný autoškolami ako predmet živnostenského podnikania. V prípade, že sa zákon schváli, dôjde k neodôvodnenému zoštátneniu, teda konfiškácii tejto činnosti v plnom rozsahu. Samozrejme, so všetkými obvyklými negatívami, ktoré monopolné postavenie kdekoľvek sprevádzajú. Predovšetkým rozdiel v poplatkoch za povinné školenie pre členov a nečlenov komory bude taký veľký, že prinúti vstúpiť do komory väčšinu autoškôl.
Týmto návrhom zákona je pripravovaná pôda na opätovnú centralizáciu, ako to bolo pred rokom 1989, autoškolského výcviku. Platnosťou zákona dôjde k potláčaniu živnostenského princípu v tejto oblasti podnikania.
K § 5 ods. 1 písm. c) návrhu zákona:
Týmto textom je uložené do zákona, že pri skúškach inštruktorov všetkých autoškôl bude pôsobiť komora s nepovinným členstvom. V čom záujme bude spolupôsobiť a na čo? Treba pripomenúť, že nejde o komoru inštruktorov, ale o komoru majiteľov autoškôl, teda reálne hrozí možnosť presadzovania iných konkurenčných a odborných záujmov."
Tu chcem podotknúť z vlastných skúseností, že princíp komory je robený vlastne na základe nie princípu vstupu právnických osôb, ale na princípe ľudí, ktorí majú patričné vzdelanie a odbornú prax, ako sú komory architektov, lekárov a právnikov. Čiže logickejšie by bolo, aby táto komora združovala fyzické osoby a, samozrejme, komora má pôsobiť dovnútra aj navonok. Dovnútra by mala vzdelávať svojich členov, stanovovať im latku, skúšať ich a navonok by mala zase vytvárať podmienky, aby členovia komory mali uznané skúšky a preukazy aj v ostatných členských štátoch. Prínosom by mohlo byť to, že by inštruktor autoškoly alebo skúšajúci, keďže sú to vydávané medzinárodné vodičské preukazy, mohol na základe dohôd medzi podobnými združeniami v Európe vykonávať svoju činnosť aj v zahraničí. Čo, samozrejme, táto komora nemôže spraviť, lebo zastupuje právnické osoby.
"K § 5 ods. 2 písm. d) a e) návrhu zákona:
V zákone bude týmto spôsobom uložené oprávnenie na výlučnú spoluprácu štátnych orgánov s komorou. Vychádza sa tým v ústrety konkrétnym pracovníkom ministerstva dopravy, ktorí odmietajú dialóg na tému kvality súčasných a budúcich pravidiel prípravy nových vodičov na Slovensku. Obídu sa tým aj ostatné jestvujúce združenia pôsobiace v tejto oblasti, pričom nepovinnosť v členstve sa dosiahne zákonom, výlučnosťou spolupráce s jedným subjektom. Komora ako združenie majiteľov autoškôl s nepovinným členstvom má spolupracovať pri kontrole autoškôl nielen svojich členov. Kto všetko v tomto štáte chce kontrolovať nečlenskú autoškolu a prečo?
Vážený pán poslanec, uvedené výhrady nás nútia k odmietnutiu návrhu ako celku. Schválením návrhu v jeho terajšej podobe dôjde k zvýšeniu ceny výcviku v autoškolách. Vynútená účasť v komore bude niečo stáť a povinnosti s tým súvisiace tiež. Odnesie si to občan.
Dovoľujem si vás preto požiadať o odmietnutie podpory tohto zákona, resp. o zabránenie poškodenia živnostenského prostredia, ktoré je charakteristické rovnosťou šancí. Pre doplňujúce vysvetlenie som kedykoľvek k dispozícii.
Predseda združenia Budaj. V Prešove 16. 9. 2000."
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky - pán poslanec Kresák, pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi stručne by som chcel zareagovať na obsah tohto listu. My názor, a nie teda my ako predkladatelia, ale vlastne aj všetci ďalší, ktorí pôsobia v oblasti vzdelávania autoškôl na Slovensku, názor pána Budaja poznáme. Je to názor, ktorý dnes reprezentuje, trúfam si povedať, 5 % v oblasti vzdelávania autoškôl vzhľadom na počty.
Chcem iba na iné poukázať, chcem poukázať na to, že pán Budaj vytýka akýsi centralizmus, len aby sme si uvedomili, o čo tu ide. Tak ako platia jednotné pravidlá cestnej premávky všade po celej republike, tak podľa nášho názoru ako predkladateľov, ale aj podľa ostatných kolegov z oblasti autoškôl a vzdelávania je potrebné, aby existovala aj jednotná úroveň vzdelávania inštruktorov. Inštruktorov, to podčiarkujem, nie tých, ktorí si získajú vodičský preukaz, lebo o tom, o jednotnosti vzdelávania inštruktorov, tých, ktorí učia tých bežných občanov, o tom je aj ten náš návrh zákona. Čiže musíme žiadať, aby tá kvalita bola rovnaká všade na Slovensku a tá sa dá dosiahnuť iba cez určitý jednotný mechanizmus vzdelávania tých inštruktorov a nakoniec aj, samozrejme, kontroly spolu s orgánmi štátnej správy.
Takže chcem iba povedať, že o tom vlastne predovšetkým to je a tu vôbec nie je namieste vytýkať akýsi centralizmus. Všetkým nám musí záležať na životoch, na ochrane života a zdravia našich občanov v cestnej premávke. Čiže my chceme skvalitniť výučbu. Predovšetkým o tom to je.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som chcel povedať asi toľko, že ja nespochybňujem, samozrejme, prístup predkladateľov a ich zámer, pokiaľ ide o predložený návrh zákona, ale stotožňujem sa so stanoviskom, ktoré tu bolo prednesené pánom Kužmom, ktorý tlmočil a prečítal list predstaviteľov autoškôl alebo časti autoškôl. Zároveň by som chcel však upozorniť najmä na stanovisko vlády Slovenskej republiky, v ktorom vyjadrila nesúhlas a neodporúča teda poslancom Národnej rady prijať túto novelu s tým, že toto stanovisko bolo zaslané a doručené Národnej rade 23. 6., teda 23. júna tohto roku. A myslím si, že bol dostatok času na to, aby si predkladatelia tieto otázky vyjasnili. Pokiaľ sa tak nestalo, môj názor je taký, že tento návrh zákona nepodporím.