Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Baca. Ja si tiež myslím, že samostatné zvyšovanie dotácií to slovenské poľnohospodárstvo nezachráni, ale treba vytvoriť zdravé konkurenčné trhové prostredie pre poľnohospodárov, lebo slovenské poľnohospodárstvo má zásadné problémy, že na trhu pokojne fungujú v tých istých úrodnostných podmienkach poľnohospodári, medzi ktorými sú výrobné náklady 40 až 50 percent vyššie oproti priemeru, to znamená, že ten trh nefunguje a že pokojne prežívajú poľnohospodári, ktorí majú obrovské výrobné náklady. A tu je kľúč k úspechu a treba urobiť obrovské reformy či už trhu s pôdou, prenájom pôdy, trh s výrobnými prostriedkami, fungovanie a tak ďalej. To znamená, ja som presvedčený, že treba urobiť reformu v agrárnej politike smerom k trhu. To znamená, treba prijať liberálny model v agrárnej politike. Touto cestou ide aj Európska únia v reforme po roku 2000, nakoľko zistila, že už nie je udržateľný terajší stav, ktorý má, nakoľko štátny rozpočet to nie je schopný utiahnuť.

Čiže ja si myslím, že tu treba urobiť zásadné zmeny a zmeniť celý systém agrárnej politiky smerom k trhu a k liberálnej agrárnej politike.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

pokiaľ ste sledovali vystúpenie pána poslanca Baca, dozaista ste pocítili, že jeho argumenty sú jednoznačné a záver, ktorý urobil, nezvratný a logický. Naše poľnohospodárstvo je skutočne v katastrofálnej situácii. A do tej sa dostalo v posledných rokoch. Nehovorím, že za vlády Vladimíra Mečiara bolo všetko v poriadku, ale situácia bola lepšia. Dozaista si pamätáte, ako medzi prvými zákonmi, ktoré ste rušili, bol zákon o revitalizácii. Vtedy sme vás tu upozorňovali, tento zákon máme a respektíve mali sme zámer predovšetkým v poľnohospodárstve realizovať, pomohol by nášmu poľnohospodárstvu. Presviedčali sme vás, že vy si môžete podľa toho zákona vybrať, ktoré družstvá podporíte. Nie. Zrušili ste ho a povedali ste, že je nesystémový, že vy máte systémové riešenie pre poľnohospodárstvo. Prosili sme vás, prosíme vás, nechajte ten zákon, kým prídete so systémovým riešením. Dodnes ste neprišli. Necítite zodpovednosť? Necítite zodpovednosť za to, že ste zrušili jeden zákon, ktorý mohol pomôcť a začal pomáhať v praxi poľnohospodárstvu? Zo samoľúbosti, lebo všetko bolo treba zrušiť, začínajúc diaľnicami a pokračujúc ďalej, čo boli projekty Mečiarovej vlády a boli prínosné. Tak dnes tu vidíme výsledok. Aj keby zákon nebol všeliekom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková.

Nech sa páči, pani predsedníčka výboru, máte slovo.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážená pani ministerka financií,

v súvislosti s predloženou novelou zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve oceňujem jeho aktuálnosť a časovú harmonizáciu s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Ide o zákon, ktorý je v predloženej úprave kompatibilný s legislatívou jednotlivých krajín Európskej únie, ale aj asociovaných štátov, ktoré už začali negociácie s Európskou úniou o kapitole Poľnohospodárstvo, prípadne ich už takmer majú za sebou. Za najhodnotnejšie úpravy považujem tie, ktoré implementujú podmienky poskytovania a podpory na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka prostredníctvom programu SAPARD zo štrukturálnych fondov Európskej únie a súčasne právne určujú zriadenie platobnej agentúry ako rozpočtovej organizácie Ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bude plniť funkciu autorizovaného orgánu, cez ktorý sa budú vyplácať prostriedky európskych fondov.

Legislatívne a inštitucionálne sú predložené návrhy a úpravy analogické s nariadeniami, pokynmi a odporúčaniami Rady Európskej únie. V § 5 dochádza k úprave pôvodného znenia obchodno-záväzkových vzťahov, keď sa záväzok spracovateľa zaplatiť kúpnu cenu do 14 dní predlžuje na 30 dní a zároveň sa rozširuje aj na obchodné organizácie, ktoré sa v doterajšom znení zákona nenachádzali.

Predĺženie lehoty splatnosti odpovedá reálnym možnostiam finančných tokov v našej krajine a zároveň sa kompletizujú obchodno-záväzkové vzťahy v Slovenskej republike. Treba uznať aj spracovateľom poľnohospodárskych komodít, že nemohli prvovýrobcom splácať svoje záväzky do 14 dní, ak ich vlastné pohľadávky vyrovnávali obchodné organizácie do 90 až 120 dní, zatiaľ čo obchodné organizácie najmä v maloobchode berú platby od zákazníkov okamžite v hotovosti, ale aj vo veľkoobchodných reťazcoch. Len tak totiž mohla vzniknúť situácia, že ubiedení poľnohospodári, ktorí sú v zúfalej situácii najmä po tohtoročnom suchu, úverujú spracovateľov potravín a obidvaja spoločne obchodnú sféru.

Vážim si rozhodnutie vlády týkajúce sa znenia bodu 2 § 5, že ak spracovateľ alebo obchodná organizácia nedodrží lehotu na zaplatenie kúpnej ceny podľa ods. 1, môže výroba v postavení predávajúceho dať podnet na miestne príslušný živnostenský úrad na konanie podľa osobitného predpisu. Ide o právnu úpravu, ktorá má určité analógie s legislatívou USA, zámerom ktorej je obnoviť zodpovednosť, ale aj postihnuteľnosť toho, kto si v obchodnoprávnych vzťahoch neplní svoje záväzky. Za normálnych okolností fungujúcich vzťahov trhovej ekonomiky a podnikateľskej etiky by takéto ustanovenie tam ani len nemalo byť. Ale pýtam sa, kto bol doteraz potrestaný za nesplnenie si svojich záväzkov voči podnikateľským subjektom poľnohospodárskej prvovýroby, či sú to súkromní roľníci alebo družstvá, alebo akciové spoločnosti, za vytunelované mliekarne v Košiciach, v Spišskej Novej Vsi, v Rožňave či kdekoľvek inde na Slovensku. Je ich dosť. Alebo za vykradnuté a skrachované mäsozávody opäť v Košiciach či vo Zvolene. Samozrejme, že nikto. Jedinými obeťami sú poľnohospodári. A potom novopasovaní ekonómovia môžu tvrdiť, že naše poľnohospodárstvo vraj nie je konkurencieschopné. Ich kolegom z Európskej únie sa totiž nič podobné nemôže stať.

Dovolím si však poznamenať, že táto úprava je nedostatočná. Týka sa len jedného odvetvia z celého národohospodárskeho systému a bude si vyžadovať komplexnú úpravu v Obchodnom zákonníku.

Valorizácia dotácií, áno, už sa to objavilo v tlači. Už sa o tom hovorí. Niekomu ohromne nesedí. Ale Strana občianskeho porozumenia valorizáciu dotácií podporuje, pretože o nej už raz hlasovala v programovom vyhlásení vlády a rovnako s ňou súhlasila aj celá koalícia, keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády. V programovom vyhlásení doslova znie na strane 18 druhý odsek: Na vytvorenie valorizačného mechanizmu vláda navrhne novelu zákona o poľnohospodárstve, v ktorej sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa pýtam, je tu tento zákon predložený, kedy teda vlastne sa tam tá valorizácia dostane. Sme v polovici svojho funkčného obdobia. Teda je načase, aby v tomto zákone, pretože práve preto mal byť tento zákon predložený, aby sa ten valorizačný mechanizmus objavil. Nie, nie je tu. Musíme mať aj svoju politickú etiku. V každom prípade teda treba podporovať a začať plniť, lebo je čas aj to, čo je v programovom vyhlásení vlády. Keďže sa tento návrh neobjavil, respektíve teda nie je obsahom vládneho návrhu zákona, tak sa pripravil návrh v pôdohospodárskom výbore. Kvôli určitým, povedala by som, že technickým problémom pri dvoch slovách som oznámila, že ten návrh pod bodom číslom 4 nebude, teda sťahujeme a odporúčame ho neschváliť, ale dávame pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

V prvom bode v § 1 sa dopĺňajú odseky 6 a 7, ktoré znejú:

"(6) Suma rozpočtových prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa odseku 2 sa upraví o úroveň ročného indexu inflácie vykazovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

(7) Spôsob úpravy poskytovaných prostriedkov štátneho rozpočtu v príslušnom kalendárnom roku podľa odseku 6 ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením."

Ako som povedala, vychádza sa z programového vyhlásenia vlády a je potrebné, aby poskytované prostriedky podnikateľom boli reálne vzhľadom na infláciu a v súlade s rastom hrubého domáceho produktu. Ak by sme si pozreli, vážené panie poslankyne a páni poslanci, legislatívu krajín Európskej únie, ak by sme si pozreli legislatívu aj krajín asociovaných, tak tam presne nájdeme nielen infláciu, ale aj hrubý domáci produkt. Takže nejde o nesystémové opatrenie. Ide o hlboko systémové opatrenie, pretože agrorezort nemôže existovať ani pri vysokých úrokových sadzbách a, samozrejme, ani za situácie, keď sa ceny pohonných hmôt každým dňom zvyšujú. A nakoniec je to aj o tom, že poľnohospodárom nikdy nikto nezaplatí za to, že udržiavajú krajinu. Alebo chceme mať neudržiavanú krajinu? Chceme, aby do tejto krajiny sa nikto neprišiel pozrieť a naopak, aby sa okamžite na hraniciach otočil, keď bude vidieť neobrobenú pôdu. Ide nám o to?

Ale ak to niekto tak chce, tak nech to potom aj verejne deklaruje, ale nezavádza, že produktivita je nízka. Počet pracovníkov v poľnohospodárstve sa znížil o 73 percent. Čo sa týka porovnateľnosti na 100 ha, sme úplne porovnateľní s tými najvyspelejšími krajinami Európskej únie, a to je 4,8 pracovníka na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. A keby sme siahali po ďalších ukazovateľoch, jednoznačne nie je to také negatívne. Úpadok v poľnohospodárstve nebol natoľko strmý, ako bol v ostatných odvetviach národného hospodárstva. Poľnohospodárstvo sa doteraz statočne držalo.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ja vás prosím o podporu tohto návrhu a ubezpečujem vás, že má všetky jednak systémové, ale aj kompatibilné väzby na legislatívu krajín Európskej únie a krajín, ktoré chcú byť progresívne a nechcú sa zaradiť medzi krajiny, v ktorých vládne bieda a hlavne teda sa o nich hovorí, že sú krajinami rozvojovými. Lebo na východ od nás sa to deje.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia piati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Gyurovszky.

Poslanec L. Gyurovszky:

Ďakujem pekne za slovo.

Samozrejme, je možné súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané rečníčkou - pani poslankyňou Kadlečíkovou, že vládny program je potrebné plniť. Samozrejme, že s tým možno súhlasiť, ale v každom prípade k tomu treba povedať niekoľko poznámok. Po prvé, že valorizácia dotácií je dosť vážnym zásahom do štátneho rozpočtu a v každom prípade by bolo dobré, keby sa k tomu vyjadrila pani ministerka financií, akým spôsobom je to možné naplniť s tým, že je to potrebné urobiť, keďže je to vo vládnom programe. A po druhé, vládny program treba plniť v každom jeho bode. Nie je možné vytrhnúť len valorizáciu dôchodkov, a pritom neplniť bod vládneho programu, ktorý hovorí o prevode pôdy neznámych vlastníkov alebo o zmene dotačného systému, ktorá zmena je podporená aj uznesením parlamentu. To znamená, že ak hovoríme o vládnom programe, tak si treba prečítať vládny program, treba si prečítať priority na tento rok, treba si prečítať uznesenie parlamentu o týchto veciach a aj nimi sa riadiť. V tom prípade je, samozrejme, možné hovoriť o tom, čo v poľnohospodárstve je potrebné a je možné dostať na vyššiu úroveň.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, ja mám len otázku, neviem, asi som tomu celkom dobre nerozumel, keď ste hovorili o tom, že už konečne treba tento zákon pripraviť, k valorizácii, a to ako vyzývate opozíciu alebo vy už nie ste v koalícii, aby ste si sami tento názor a tento návrh presadili? Bolo mi to také čudné. Konštatujete, že ste za dva roky nič neurobili a vyzývate poslancov z opozície, aby takéto niečo urobili. Ja súhlasím s tým a určite budem takéto podporovať, pretože si to poľnohospodári zaslúžia, ale myslím si, že len verbálne vyhlasovať z vašej strany a nič neurobiť, že ten krok nie je potom šťastný.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo.

Ja sa pridávam ku kolegom na podporné stanovisko k návrhu pani poslankyne. Nemyslím si, že by to bol nejaký technický problém, ktorý by negatívne ovplyvňoval vôbec stavbu štátneho rozpočtu alebo priebeh príslušného rozpočtového roka, pretože ten návrh, ktorý je tu predložený, vlastne zakladá možnosť dopredu s tým počítať. Veď predsa v štátnom rozpočte počítame aj s výškou inflácie a vôbec s týmito argumentmi operujeme. Takže je možné dopredu s tým počítať. Ja to plne vítam, pretože skutočne, pokiaľ išlo o pomoc poľnohospodárstvu a zároveň na druhej strane sme ho zaťažovali zvyšovaním vstupov, vlastne tá pomoc mala oveľa nižšiu percentuálnu účinnosť a niekedy vôbec nemala zmysel. Takže ja to vítam a odporúčam skutočne, aby sme zvážili tento návrh a podporili ho.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na moju predrečníčku a pokúsim sa zamerať na celkovú filozofiu agrárnej politiky. Doteraz boli na Slovensku problémy, že sme sa delili na tých, čo podporovali farmárov, a tých, čo podporovali družstvá. Ale teraz sa dostávame do polohy, že sa začneme deliť na tých, ktorí chcú podporovať efektívne poľnohospodárstvo, a tých, čo chcú podporovať poľnohospodárstvo za každú cenu v celom svojom chorom systéme, ako teraz na Slovensku funguje. A tu je parketa, že môžeme povedať, že ten model, ktorý podporí efektívne poľnohospodárstvo, má sociálnu dimenziu a mali by ho predovšetkým presadzovať ľavicové strany na Slovensku, nakoľko ak podporujeme neefektívne podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve, potrebujeme stále viac a viac daní zo štátneho rozpočtu, ktoré platia pracujúci, to znamená, že ak niekto presadzuje tento model agrárnej politiky aj tento zákon, jeho novelu, neobhajuje záujmy pracujúcich na Slovensku a podporuje ten neporiadok, ktorý v poľnohospodárstve je. Čiže my ideme presadzovať nový model agrárnej politiky a bude zaujímavé, že ktoré politické strany sa prihlásia k tomu a podporia trhový model poľnohospodárstva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pani poslankyňa Kadlečíková, keď ste spomínali, že Slovensku hrozí, že sa zaradí medzi chudobné krajiny strednej a východnej Európy rozvojového charakteru, tým ste chceli naznačiť, že po dvoch rokoch vlády tejto koalície my sa nachádzame kdesi inde? Ocitli sme sa vari medzi bohatými a prosperujúcimi štátmi po dvoch rokoch vládnutia? Čo nám to tu rozprávate? Po dvoch rokoch vládnutia, keď dolár stojí 50 korún a liter benzínu 35 korún, keď je 600 tisíc nezamestnaných a zavreté fabriky? To je vaša robota, predsa to je robota, pod ktorú sa podpísala táto koalícia. Tak voči komu sa to prihovárate, to si predsa vyriešte vy vo vlastnej koalícii. Prejdite sa po strednom Slovensku a uvidíte tam spustnuté pasienky zarastajúce papekmi a húštinami, to je už výsledok tejto koalície. To hartusenie, ktoré tu predvádza aj pán poslanec Slaný o prosperujúcich poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sú to neprosperujúce? Prosperujúce sú všetky tie, ktoré kultivujú krajinu, ktoré ju zveľaďujú a ktoré vlastne robia ekologickú údržbu štátu. Deliť to na prosperujúce a neprosperujúce, to dovoľte mi, nech sa k tomu vyjadruje odborník, ale nie amatéri, ktorí nevedia, čo poľnohospodárska problematika je. A to delenie na to, že sme sa zaradili medzi vyspelé štáty, to ste, prosím vás, kde čítali? V ozname OECD, ktoré nás zobralo medzi seba asi tak, ako bohatí grófi berú medzi sebou aj jedného bíreša, aby tam mal kto upratovať?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte možnosť reagovať v rozsahu dvoch minút.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Veľmi stručne sa chcem poďakovať za podporné stanoviská, ale aj tie, ktoré si vyžadujú určité vyjasnenie. Pán poslanec Gyurovszky, nebolo celkom rozumieť, tak môžem jedine povedať teda toľko, že Strana občianskeho porozumenia nemá problémy plniť programové vyhlásenie vlády. Vlastne hlási sa ku každej úlohe a snaží sa hľadať riešenia. Pán poslanec Gašparovič, ja som to hovorila predovšetkým vláde Slovenskej republiky, pretože vláda Slovenskej republiky to mala tak napísané v programovom vyhlásení vlády. Ale nepovedala som, že sme zatiaľ nič neurobili. Ďalej potom pán poslanec Slaný. Filozofia efektívnych a neefektívnych. Predovšetkým filozofia takého modelu poľnohospodárstva, ktorý je v krajinách Európskej únie, pretože smerujeme do Európskej únie, a podpora poľnohospodárstva, ak nás tam raz zoberú, bude podstatne vyššia, ako je teraz. A rozprávať o tom, že vlastne pracujúci platia poľnohospodárstvo, tak sa treba pozrieť na to, ako je to v tomto štáte s daňovými odvodmi. Poľnohospodárstvo vždy dalo viac, pôdohospodárstvo dalo viac tomuto štátu, ako od neho zobralo. Čiže ak my začneme teraz drviť poľnohospodárstvo k zemi, tak sa potom stane, že potraviny budú podstatne drahšie a za to, že poľnohospodári naozaj s takými skromnými cenami svojich výstupov sú ochotní ešte predávať, tak za to občania Slovenskej republiky tu ešte majú relatívne lacné potraviny, len nízke sú ich platy.

Pán poslanec Hofbauer, ja len toľko k tomu chcem povedať, že za tých 600 tisíc nezamestnaných sú hlavne zodpovední tí, ktorí sú majiteľmi podnikov, ktoré skrachovali a ktoré prepúšťali. Tak len toľko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vzhľadom na to, že pani poslankyňa bola posledná písomne prihlásená, preto sa pýtam, kto z poslancov sa hlási ústne do rozpravy. Poslanci Tatár, Delinga, Angelovičová, Baco. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Tatár, máte slovo.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

chcem sa pozrieť z pohľadu štátneho rozpočtu, z pohľadu ekonomickej efektívnosti na otázku, ktorú obhajovala pani poslankyňa Kadlečíková, aby boli valorizované všetky dotácie až do výšky inflácie každoročne, teda podľa inflácie za minulý rok. My sme už vyhlásili, že Demokratická strana podporí ekonomicky vyvážený a solidárny princíp dotácií v agropotravinárstve, ale my nepodporíme žiaden politický boj o neefektívne vynaložené peniaze, aký sa deje aj tu pred našimi očami.

Ak pán poslanec Hofbauer hovorí, že prečo niekto naprosto rozumne a správne rozdeľuje poľnohospodárske podniky na efektívne a neefektívne, produktívne a neproduktívne, tak to je absolútne nedorozumenie alebo teda neobyčajne smiešny politický boj za neefektívne vynaložené verejné peniaze v tomto prípade do poľnohospodárstva. Politické zápasy o peniaze zo štátneho rozpočtu, o peniaze zo všetkých vreciek, všetkých daňových poplatníkov, či to ide cez mlyn štátnej správy alebo to ide cez mlyn niektorých rezortov, ktoré majú naozaj dbať o efektivitu výroby, sú niečím, čím parlament nemôže poslúžiť občanom.

My sme argumentovali aj faktom, ktorý tu bol spomenutý, že rast produktivity práce v poľnohospodárstve, žiaľ, u nás je pomalší, ako bol rast inflácie. Čiže je tam aj veľký, veľký nepomer, keby sa týmto argumentovalo. Ak sa tu hovorí o produktivite práce, tak je číslo zníženia 73 percent zamestnancov v poľnohospodárstve správne. Ale ak je za to isté obdobie menej ako polovičný nárast produktivity práce, čiže zhruba okolo 30 percent, tak to znamená, že už pôvodne tam bola neobyčajne nízka efektivita a aj tým prudkým znížením počtu pracovníkov sa nedosiahlo nejaké zásadné zvýšenie efektívnosti. A celé zvýšenie efektívnosti v poľnohospodárstve sa vlastne dosiahlo na úkor zníženia počtu pracovných síl. Keby sme ešte pozreli v agrosektore ako celok, tak si môžeme pozrieť napríklad v potravinárstve, ktorého sa tiež týkajú dotácie a tiež ich pani poslankyňa Kadlečíková, prípadne ďalší navrhujú valorizovať podľa miery inflácie, tak tam sa neznížil počet pracovníkov, tam sa naopak znížila produktivita práce o niekoľko desiatok percent za posledné obdobie. Čiže ten nepomer je obrovský.

A tiež je tu správne poznamenané, že ak sa odvoláva navrhovateľ tohto pozmeňujúceho návrhu na programové vyhlásenie vlády, ja som rád, že to tu bolo citované, tak by to malo byť presné. Pretože ak je v programovom vyhlásení vlády napísaná veta, ktorej prvá polovica hovorí, že na vytvorenie valorizačných mechanizmov vláda navrhne novelu zákona, tak v druhej polovici vety sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu. Tak prvá polovica je o budúcich mechanizmoch valorizácie a druhá je o podiele štátnych dotácií.

Jednoducho o túto vetu sa nedá oprieť. Vláda nenavrhla žiaden mechanizmus, predložila zákon bez mechanizmu valorizácie a tento pozmeňujúci poslanecký návrh ide proti vládnemu návrhu, proti zámerom vlády, pretože keby taký bol, tak sa to tam objaví. A naopak to, čo sme sa my tu uzniesli minulý rok na návrh pána poslanca Slaného, a to, čo sa vláda zaviazala urobiť v programovom vyhlásení vlády, že sa zmení spôsob dotácií, že bude vyhodnocovaný na výsledok produkcie, a nie na nejakú plošnú jednotku, ako je hektár, alebo na nejakú paušálnu jednotku, sa v podstate nestalo, a to je zase, žiaľ, chyba predovšetkým rezortu pôdohospodárstva, že nepripravil takéto podklady, ale aj celej vlády a celého parlamentu, že jednoducho nenalieha na to, na čom sa sami uzniesli.

Takže ja si myslím, že nie je možné ukladať zákonom štátnemu rozpočtu nejakú povinnosť platiť valorizáciu vo výške minuloročnej inflácie v prípade, že to nie je zhodnotené v ekonomickom procese. Ja v tom naozaj vidím veľký rozpor medzi zodpovednými poslancami, ktorí dbajú jednoducho na zisk a prospech verejnosti, prospech občanov, prospech tejto spoločnosti, a medzi tými, ktorí sú zakaždým, či je to poľnohospodárstvo, či je to vodné hospodárstvo, či je to iný rezort alebo je to akýkoľvek nárok na neefektívne vynaloženie štátneho prostriedku, alebo je to bránenie reforiem v tých takzvaných konzumných rezortoch, ako je zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, jednoducho sú ochotní politicky naliehať na, ja to poviem rovno, mrhanie štátneho rozpočtu, a preto nemôžeme s týmto súhlasiť.

Ja jednoducho vyzývam zodpovedných poslancov, aby sme podporili tú pôvodnú novelu návrhu a nepodporovali žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré narúšajú zámer vlády, ale, samozrejme, narúšajú aj rovnováhu štátneho rozpočtu a pestujú v našej spoločnosti pocit, že netreba pracovať, treba si vyhádať tie peniaze. Ja to poviem veľmi, veľmi surovo. Pričom sa nechcem dotknúť poľnohospodárov, najmä poriadnych a poctivých poľnohospodárov.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Tatára s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pán poslanec Tatár, vy riešenie poľnohospodárskych problémov vnímate len v lineárnej rovine v suchých numerických ukazovateľoch. A to je veľký nedostatok, pretože poľnohospodárstvo má veľa dimenzií rozhodujúcich pre existenciu štátu, jeho štátnosti a podobne. Ale toto pre vás nie je problém. Vy ste, nehnevajte sa, známy tým, že nanášate také problémy, ktoré nie sú životné, ako je text hymny a podobné problémy. Takže ja sa nedivím, ale v podstate ľutujem, že takí poslanci sú v parlamente.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Tatára v tej časti, kde tak "zasvätene" hovoril o efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v poľnohospodárstve. Priznám sa, môj otec bol sedliak a istý čas robil aj predsedu družstva, takže k tej problematike možno by som mal bližšie ako pán poslanec Tatár, ale nikdy som sa tak zasvätene ako pán poslanec Slaný nechcel do poľnohospodárstva miešať. Ale pozeral som si cez prázdniny občas televíziu a zistil som, že pán poslanec Tatár je naozaj vševedko. Na všetky odvetvia, od ekonomických až po tie zdravotnícke, pretože pokiaľ viem, on je zdravotnícky pracovník, je lekár, ale "zasvätene" sa mieša do všetkých odvetví národného hospodárstva a hlavne hovorí o tom, že by parlament nemal hovoriť do ničoho.

Pán Tatár, ja túto vašu filozofiu chápem. Vy ste tento štát nechceli, Demokratická strana robila všetko, aby nevznikol, Demokratická strana dnes podporuje hlavne také ústavné a zákonné riešenia, ktoré tento štát rozkladajú a najradšej by ho teda nevidela. Najradšej by ho videla niekde podriadeného Budapešti alebo naspäť Prahe, lebo tam by sa tá vaša deštrukčná politika potom rozplynula. Vy za nič nenesiete zodpovednosť v tomto parlamente ani v tejto spoločnosti, lebo vaše preferencie sú 1, niekedy maximálne 1,1, niekedy pod 1. Takže nemáte sa ani komu zodpovedať. Nechajte riešenie poľnohospodárskej problematiky na tie politické subjekty, ktoré zastupujú záujmy poľnohospodárov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pánu poslancovi Tatárovi môžem povedať iba jedno. Každý človek musí jesť, a preto každý má určité spojenie s poľnohospodárstvom. Ale to asi v prípade pána Tatára je všetko, mal by hovoriť k profesii, ktorej rozumie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Musím povedať, že nemôžem než podporiť stanovisko vlády i poslanca Tatára, ktorá musí denne riešiť problémy súvisiace s potrebou financovania všetkého možného. Ja nie som odborník na poľnohospodárstvo, ale tvrdím, že by sa nepochybne oprávnene mohli spýtať učiteľky materských škôl na valorizáciu, že by sa mohli opýtať, čo si o valorizácii myslia lekári štátnych zdravotníckych zariadení, a mohol by sa opýtať kde-kto, a celkom oprávnene, na pravidelnú každoročnú valorizáciu. Musím ale povedať, že takisto by sa na ňu mohli opýtať učitelia všetkých škôl a chcel by som sa potom spýtať aj ja, či je väčší problém napríklad so vzdelanými ľuďmi, ktorých odnikadiaľ nedovezieme, alebo s obilím a hydinou, ktorú dovezieme odkiaľkoľvek, napríklad zo štátov, ktoré nás obklopujú. Uvedomujem si, že je nepochybne zložité zabezpečiť slušné financovanie školstva. No školstvo je financované zväčša v tých istých rozpätiach ako predchádzajúci rok alebo len s minimálnym zohľadnením inflácie a vstupov. Tu si niekto chce zo zákona naordinovať plošnú a zaistenú valorizáciu. Myslím si, že vo svetle iných potrieb tejto krajiny je to neúnosné a neprijateľné a ja kvitujem, že si túto neúnosnosť uvedomila aj vláda a neprijala takúto alternatívu, za čo jej ďakujem a budem pôvodné znenie podporovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

To, čo počúvame na margo tohto zákona v súvislosti s dotačnou politikou vo vzťahu k určitým parametrom ekonomiky, je absolútne neprípustné v súčasnom trhovom podnebí a prostredí v našom štáte, pretože ak poľnohospodárske odvetvie znižuje ceny oproti tým cenám, ktoré boli v predchádzajúcom období, ak sa roztvárajú nožnice na ceny vstupov, ak je technológia taká drahá, že si ju nemôžu kúpiť, ak investujú neustále menej, tak čím chceme merať tú produktivitu, akou výkonnosťou. Ak by sme ju merali teda týmito vstupmi, týmito drahými vstupmi, ktoré si nemôžeme dovoliť, tak potom určite tá produktivita práce bude najvyššia. Pretože tie vstupy dnes sú minimálne a mizerné. Ak máme merať produktivitu práce výkonnosťou, produkčnosťou a výnosmi, zase nemôže byť adekvátna a nemôže byť porovnateľná, pretože inkasácia cien za trhové komodity v poľnohospodárstve z hľadiska cenovej politiky je absolútne zvrátená, pretože nemôže postupovať takým trendom, aby pokryla náklady týchto vstupov a vtedy takéto porovnávanie ekonomických ukazovateľov je skutočne neprijateľné a zavádzajúce.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Klemens.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Tatár, poľnohospodárstvo sa musí zachovať vo všetkých regiónoch Slovenska. Poľnohospodársku pôdu je potrebné obrábať aj v Terchovej, Dolnej Súči, Svidníku či Námestove okrem iného aj preto, aby sa zachovala kultúrnosť a rázovitosť krajiny. K tomu potrebujú financie vrátane ich valorizácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Chcete reagovať, pán poslanec?

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa zmienila o texte hymny, chcem pripomenúť, čo je mojím cieľom. Mojím cieľom je, aby každý u nás bol hrdý na tento štát aj pri takom symbole, ako je text hymny, ale hrdý, to neznamená hrdý pasívne, ale hrdý aktívne. Jednoducho to, čo nás čaká, všetky reformy, ktoré musíme urobiť, aby ľudia nečakali od štátu, že niečo dostanú, ale aby sa zapojili spolu do toho, a to bola moja hlavná výzva. Ja si myslím, že keď to takto zle pochopila pani poslankyňa Tóthová, tak žiaden text alebo žiadna zmena by pre ňu v tomto naozaj nepomohla.

Čo sa týka pána poslanca Cupera. Spomínal moju zdravotnícku profesiu. Musím mu pripomenúť, že naozaj si z toho ešte niečo pamätám a že som sa naozaj osvedčil najmä ako diagnostik, pán Cuper.

Čo sa týka pána poslanca Osuského, ja s ním naozaj súhlasím, že takéto vyrábanie protekcie pre jednu profesiu, jedno odvetvie je diskriminačné voči celej ostatnej spoločnosti, iným profesiám a iným rezortom.

Pán poslanec Delinga, ja pri tom, čo naozaj poznáme, že sa roztvárajú cenové nožnice, vám poviem o jedných iných nožniciach, a to sú nožnice, ktoré sa roztvárajú medzi zrýchleným pádom účinnosti dotácií a spomaleným rastom produktivity práce. To je naozaj náš problém. A musím povedať vo všeobecnosti, že keby sme napríklad my ako spotrebitelia potravinárskych produktov pri ozaj efektívnom potravinárstve a poľnohospodárstve platili všetky náklady priamo a nulu by sme platili cez dane, tak je taká skúsenosť v rôznych krajinách sveta, že spolu by to bolo lacnejšie.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vzhľadom na to, že pán Maxon sa hlásil a bol som odskúšať to hlasovacie zariadenie, až na druhýkrát to bralo jeho meno, tak pýtam sa pána Maxona, či ešte má záujem sa hlásiť do rozpravy. Na základe tohto skutku mu umožňujem. To znamená, že ešte v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Baco a pán poslanec Maxon ako posledný.

Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

pán minister,

panie poslankyne, páni poslanci,

treba to v úvode povedať a poďakovať sa, že môžeme o tomto zákone rokovať vďaka tomu, že na konci volebného obdobia v roku 1998 bol prijatý zákon o poľnohospodárstve. O prijatie takéhoto zákona bolo v našej spoločnosti odhliadnuc od toho, že v ktorom to bolo období, bol veľký záujem, veľká bitka a podarilo sa to teda po dlhom období. Myslím si, že to bolo jedno z ovocí, jedno zo zdravých ovocí, ktoré prinieslo to minulé volebné obdobie, a je na škodu veci, že to zdravé ovocie červivie, kde v polovici tohto volebného obdobia by sme mali akosi brať úrodu už z vládneho programu aj v tomto rezorte, bohužiaľ, úrodu z toho vládneho programu asi zatiaľ neberieme. Nakoniec budeme sa o tom rozprávať možno pri Zelenej správe, pri konkrétnych výsledkoch a nakoniec to ukázal aj graf, ktorý pán poslanec Baco nakreslil.

Nad naším poľnohospodárstvom sa v podstate zmráka nielen z titulu objektívnych klimatických a prírodných podmienok, ale zmráka sa, a čo je veľmi neprípustné, z hľadiska politického súmraku. A ten politický súmrak nám určite ako štátu, ako Slovenskej republike absolútne neprospieva a poľnohospodárom nebude prospievať v žiadnom volebnom období, ak takýmto spôsobom s ním budeme manipulovať. Doslova manipulovať, pretože si to môžeme skutočne overiť. Je veľa seminárov, ktoré organizuje rezort či už v spolupráci s inými inštitúciami proeurópskymi, FAO a podobne, môžeme si tam o tom porozprávať. Ale na ktoré chodím ja, bohužiaľ, páni poslanci, ktorí sa zaujímate tu vehementne o poľnohospodárstvo v tejto snemovni, tam nechodíte, pretože by sme si o tom mohli otvorene, siahodlho, zodpovedne porozprávať, poukázať a argumentovať. Takže si myslím, a to akosi zarmucuje aj pána ministra, že na takýchto stretnutiach, ktoré boli predtým organizované minulou vládou a zúčastňovali sme sa tam a zúčastňovali sa aj opoziční poslanci, kvitovali sme to veľmi, kde sme si mohli skutočne povedať o agrárnej politike zásadné a veľmi cenné a užitočné námety.

Najviac nám škodí v súčasnosti akési diletantské porovnávanie a vývody pre verejnosť. Chcem povedať o jednom, o podiele poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu. Nedávno bol v našej tlači taký celostránkový článok, myslím si, že to bolo v Národnej obrode, ktorý porovnával rakúske hospodárstvo z hľadiska podielu jednotlivých odvetví. A predstavte si, v tomto vyspelom Rakúsku bol podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte 0,6 až 1 percento. No čo by tam asi tá vláda pre to poľnohospodárstvo mala dať? Predstavte si, že my by sme mali takýto nízky podiel v súčasnosti. Čo asi by ste pre to poľnohospodárstvo odkrojili zo štátneho rozpočtu v rámci podpornej politiky?

My si ale myslíme, že poľnohospodárstvo nemá mať vysoký podiel na hrubom domácom produkte, že tu sú a majú byť oveľa výkonnejšie odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú zabezpečovať prorastové dejstvo a napĺňanie sociálnej a inej sféry, školstva, kultúry a podobne. Čiže tam treba obrátiť pozornosť aj v tejto snemovni, aj vo vláde v napĺňaní vládneho programu, aby hrubý domáci produkt stačil aj pre terciárne odvetvia, ktoré nevyhnutne potrebujú zdroje. Ale robiť to na úkor odvetvia, ktoré sa dotýka každej našej obce, každého kúta štátu, to je skutočne, vážení páni poslanci, pre tento štát veľmi zlá agrárna politika.

Chcem ešte poukázať na jednu zásadnú vec, s ktorou operovala táto vláda a kde som sa pýtal na hodine otázok začiatkom júna pána predsedu vlády. Iste sa pamätáte - kedy vláda zverejní z toho balíka financií, ktoré rozpúšťala v rámci privatizácie bánk alebo v rámci ozdravovania bánk, koľko pôjde pre tú odvetvovú sféru, teda do poľnohospodárstva na reštrukturalizáciu najmä poľnohospodárskych podnikov. Vtedy tu pán predseda vlády vyhlásil, že do konca júna nám predloží takýto materiál, že aj mne osobne bude známe, ako to bude vyzerať. Koľko teda poľnohospodárske podniky môžu počítať v rámci reštrukturalizácie z tohto balíka privatizácie. No musím povedať, že dodnes som nevidel taký materiál a odvtedy už sú viac ako dva mesiace.

To, čo sa deje dnes v cenovej oblasti, najmä v nákladovej oblasti do pohonných hmôt, iste nemôže vydržať žiadne odvetvie, ktoré chce alebo ktoré by sa chcelo trošku len naviazať na nejakú efektívnosť. Musí priškrtiť svoje vlastné vnútorné zdroje do takej miery, aby vlastne obmedzilo prudký nárast cien a iných dovážaných produktov, ktoré potrebuje. A preto aj poľnohospodári veľmi výrazne doplácajú na súčasnú krízu, ktorá je v celom svete v pohonných hmotách, teda v rope, a myslím si, že sa môže skutočne stať, že o chvíľu cez vládny plot sa nebudú prehadzovať len sliepky, ale možnože sa budú prehadzovať oveľa aromatickejšie produkty alebo niečo iného, ak nepríde k náprave.

Preto chcem skutočne vystríhať nás všetkých pred tým, aby sme naše poľnohospodárstvo viedli týmto systémom, že sa dostaneme ešte hlbšie ako na predvojnovú úroveň. Veď predsa chceme byť konkurencieschopní. No ale tým, že naši poľnohospodári nebudú môcť zvyšovať intenzívne vstupy a že si ich nebudú môcť dovoliť kúpiť a že budeme musieť nahrádzať dotačnou politikou masu finančných zdrojov a že síce budeme hovoriť, že úrokové miery sú nízke, ale peňazí niet, tak tým túto problematiku určite, určite vyriešiť nemôžete.

Vážené dámy a vážení páni, na margo tohto zákona, ktorý sa teraz novelizuje a ktorý má priniesť určitý zvrat a ktorý je skutočne závislý v praxi od toho, či to poľnohospodárstvo dostane viacej zdrojov, si dovoľujem spresniť svojím pozmeňujúcim návrhom najmä tie formulácie, ktoré vstupujú do kúpno-predajnej siete, teda do agrárneho trhu, a dotýkajú sa novelizovaného § 5, kde si myslím, že striktná formulácia a väzba na komodity živých jatočných zvierat a surového kravského mlieka nevystihuje práve v tom obchodnom reťazci to, že sa obchodníci zachovajú, že ide aj o produkty, ktoré oni nakupujú od spracovateľov do svojej obchodnej siete a že z hľadiska príjmu tejto dikcie by vlastne nám táto časť obchodného reťazca pri podmienke zaplatenia do 30 dní vypadla.

Aby tu nedochádzalo k ďalším špekuláciám, navrhujem, aby sa v bode 8 predmetného návrhu, t. j. v § 5 ods. 1 v prvom riadku za slová "jatočných zvierat" vypustilo slovo "alebo", ale dala sa čiarka a za slová "surového kravského mlieka" sa vsunuli slová "a výrobkov z nich". Čiže, aby v tom obchodnom reťazci, keď idú výrobky od spracovateľa, to znamená z mliekárne, z bitúnku výrobky z mäsa a mlieka, obchodníci sa nemohli vyhovoriť, že oni nenakupujú živé jatočné zvieratá a surové kravské mlieko, ale oni nakupujú už spracované výrobky zo živých jatočných zvierat a zo surového kravského mlieka, čiže aby sa na nich tento paragraf vzťahoval.

To je moje zdôvodnenie a tento návrh predkladám pani spoločnej spravodajkyni.

Ďakujem. (Potlesk.)