Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledným v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
k predkladanému návrhu zákona, ktorý je tu opakovane, čakáme naňho rok alebo viac ako rok, sa naozaj treba vyjadriť aj v širšom ekonomickom rámci, v rámci celkových reforiem, ktoré sa u nás konajú. Treba povedať k histórii toto. Vlastne paušálna daň po prvýkrát verejne bola u nás spomenutá v balíčku ozdravných krokov z mája 1999 a je to dosť typické, že ministerstvo financií vtedy navrhlo do dane z príjmu paušálnu daň, aj keď nižšieho rozsahu, a nakoniec prax ukázala, že ju treba novelizovať, ale zdravotníctvo a sociálne veci nenavrhli primerane znížiť odvody. Našťastie sa to urobilo, ale v tom meškáme tiež rok, aj to treba k tej histórii povedať. Inak je to veľmi typické pre finančné veci, že sa akoby predpokladá, a ja to hovorím aj pre vládu, aj pre verejnosť, že vlastne peniaze majú na starosti len ľudia z ministerstva financií. Nie je to tak. Vždy to hovoríme aj pri rozpočte, že veľmi ťažko sa znižujú dane, keď rezorty ujedajú z rozpočtu a rezorty neprinášajú také reformy, ktoré by mohli umožňovať dane znižovať.
Ak sa chceme držať, a za Demokratickú stranu musím povedať, že sa chceme dôsledne držať reforiem, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády, a sme stranou, ktorá je stranou znižovania daní, tak jednoducho po prvé musíme podporiť tento návrh zákona, ale po druhé musíme povedať, že ozajstným skutočným systémovým riešením by bolo znížiť všeobecne dane pre všetkých, tak ako sa to napríklad navrhuje už vo vládnom materiáli o odstránení bariér v podnikaní. A v tom prípade by nebolo treba prijímať žiadne výnimočné kroky. Ale keďže to tak nie je, tak je tento zákon naozaj nanajvýš potrebný.
Čo sa týka rozsahu živnosti alebo činnosti, ktorých sa paušálna daň bude po prijatí tohto zákona týkať, tak, samozrejme, prebiehal istý zápas, aké široké to má byť. Jeden z argumentov bol, že v podstate aj v Európskej únii platí taká legislatíva, že sa to týka iba živnostníkov a remesiel a netýka sa to žiadnych iných druhov činností. Hovorím to preto, lebo to tu nebolo spomenuté. Okrem paušálnej dane, ktorá sa na nejaký čas veľmi dobrým spôsobom vyrieši v tomto zákone, navrhovatelia navrhli riešiť aj tie nedostatky alebo deformácie, ktoré vznikli pri poslednej novele minulý rok. A ja to zopakujem, to je ten nešťastný benzín a nešťastné cestovné náhrady. A ja si myslím, že naozaj niet ľudí, ktorí podnikajú, aby si jednoducho pri strate času a strate nervov nenašli nejaký spôsob, ako z tých 85 percent urobiť 100 percent, dokonca viac ako 100 percent skutočne vynaloženého benzínu, a tiež si myslím, že je potrebné sa nad týmto pri hlasovaní zamyslieť. Neviem, či to tu bolo jasne povedané, ale dávam procedurálny návrh, aby sme o bode 21 hlasovali samostatne. A keď to bolo povedané, tak tento návrh podporujem v zmysle, aby sme odstránili túto deformáciu, pretože naozaj ľudia, ktorí podnikajú, používajú svoje vozidlá, očakávajú, že táto nerozumnosť, ktorá neušetrí a neprispeje v zásade do štátneho rozpočtu nič, bude odstránená.
Okrem paušálnych daní a riešenia cestovných náhrad a benzínu sa pri diskusii o tomto návrhu zákona hovorilo ešte o dvoch iných okruhoch, ktoré sú aj v spoločnej správe a ktoré súvisia s aktivitou aj mojou vlastnou, aj s aktivitou niektorých poslancov z výboru pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, s podporou navrhovateľov tohto poslaneckého návrhu zákona. Jedna z nich je, aby sa odstránila nerovnomernosť a nespravodlivosť medzi poľnohospodármi, ktorí sú právnické osoby a ktorí sú fyzické osoby. Presne v tomto zmysle aj výbor pre poľnohospodárstvo prijal pozmeňujúci návrh a takisto aj výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý aj pre fyzické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve, tak ako je to definované v zákone, že majú nad 50 percent poľnohospodárskej činnosti súvisiacej s rastlinnou alebo živočíšnou výrobou a súvisiacich činností, aby mali polovičnú sadzbu dane.
Na vysvetlenie treba povedať toto. Pri sadzbe dane pre právnické osoby je dnešných 29 percent a je tam explicitne napísané, že poľnohospodári majú 15 percent, čiže to je v zásade polovica. To isté sa navrhuje, a to je bod číslo 1 spoločnej správy, aby v § 13 pri sadzbe dane pre fyzické osoby boli poľnohospodári vyňatí zvlášť, a ak spĺňajú to kritérium nad 50 percent, aby mali polovičnú sadzbu dane. Je to naozaj na výsosť spravodlivé.
Druhá vec, o ktorej ešte spoločná správa hovorí a kde sme sa zhodli viacerí poslanci z rôznych koaličných klubov. Možno by to bolo podporené aj opozičnými poslancami, myslím si, že na tom záverečnom hlasovaní nikto z nich nebol, ale očakávam, že to môže byť aj opozičnými poslancami podporené. A hovorím to tak široko preto, aby bolo jasné, kto stál za týmito návrhmi, hoci ja som sa snažil ich presadzovať najviac. Je to návrh, ktorý dopĺňa nový § 35a do zákona o daniach z príjmov, a je to návrh, ktorý tiež nie je systémový, pretože jediné systémové riešenie je celkové zníženie daní tak niekde na hranicu pod 20 percent. O tom budeme ešte viackrát hovoriť, ale kým sa tak nestane, tak je to jeden návrh, aby pre každého, kto za určitých definovaných podmienok investuje na Slovensku peniaze a zamestná presne definovaného nezamestnaného alebo teda ak investuje viac peňazí a zamestná viac nezamestnaných, aby mal isté úľavy na dani.
Vláda sa pre toto rozhodla a my sme už podobnú úpravu schválili pre väčšie investičné objemy desiatok miliónov korún pre výlučne zahraničných investorov. Je to, samozrejme, odôvodnené prilákaním zahraničného kapitálu, ale je to naprosto nesymetrické a nedôstojné a nespravodlivé aj voči domácim investorom. Hovorím - jediné správne riešenie je celkovo znížiť dane. Ale pokiaľ ich nemáme, tak navrhujeme tento paragraf. Hovorí, že ak investor investuje v peniazoch, v žiadnej inej forme, ak si teda založí novú firmu alebo zvýši kapitál už v existujúcej firme, ak z týchto peňazí 60 percent investuje do technológií, čiže do nových technológií, čo značí, že podporuje aj prílev technológií, trh a výrobu týchto technológií, a ak zároveň na každý milión korún, čiže nie sú to veľké objemy peňazí, na každý milión korún takto vložených a potom investovaných peňazí zamestná takého nezamestnaného, ktorý je už nezamestnaný 3 a viac mesiacov, ale zároveň prísne musí dbať na to, aby to nebol niekto, koho on sám ako investor predtým prepustil, tak môže mať úľavu na dani vo výške 13 percent.
Toto nie je žiaden náhodný prvok, aj keď je nesystémový. Mohol by byť veľmi užitočný v našom prostredí. Osvedčil sa v niektorých štátoch Európy, kde zaviedli takéto dočasné riešenie, a pomohol znížiť nezamestnanosť v oblastiach zaťažených nezamestnanosťou. Ide o Belgicko a ide o Írsko. Tam sú presne s podobným návrhom reálne skúsenosti.
K tomuto návrhu treba povedať, že to je návrh dočasný, pretože sa týka obdobia najbližších dvoch rokov po schválení, keď je možné na obdobie 10 rokov potom nárokovať takéto úľavy.
K samotnému textu a k spoločnej správe by som chcel dať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je čisto formálnotechnického charakteru, a je to v bode 14, kde v odseku c) naprosto nedopatrením, pretože sa veľakrát prepisovala spoločná správa, vypadla jedna nula a hovorili o tom aj moji predrečníci. A tam číslovku 10 000 treba zmeniť na číslovku 100 000. Inak by celý ten odsek nemal logiku. A podávam tento návrh aj písomne. Toto hlasovanie by mala byť formalita. A potom v tomto zmysle bude aj znieť celý odsek c), čo je zmyslom môjho pozmeňujúceho návrhu. Číslovka sa vlastne spresní, tak ako je vo všetkých ostatných paragrafoch.
Chcem povedať, že tento zákon sa, samozrejme, netýka iba podnikateľov samotných, pretože všetky zlepšenia podnikateľského prostredia umožňujúce všetky zvýhodnenia a zdynamizovania podnikania sa týkajú aj zamestnancov. Týkajú sa jednoducho ľudí, ktorí prispievajú nejakou prácou, tvorivou prácou, svojou prácou k vytváraniu zisku, o ktorého zdanení tieto zákony hovoria.
To sú také zásadné poznámky a vysvetlenia pre text spoločnej správy. Ja to veľmi stručne zhrniem. Rieši paušálnu daň, rieši nápravu deformácií, čo sa týka benzínu a cestovných náhrad. Preto chcem, aby sme o bode 21 hlasovali samostatne. Rieši zrovnoprávnenie malých a veľkých poľnohospodárov a vlastne navrhuje zdynamizovanie investícií v paragrafe na úľavu na daniach. Opakujem, jediné systémové riešenie je celkové zníženie daní a k tomu smerujú aj všetky naše úsilia. Jednoducho, ak sa v ostatných rezortoch neurobia také reformy, aby sme neboli netransparentní a vysoko zaťažovaní v rezorte zdravotníctva, sociálnych vecí a aby sme ako krajina, ktorá má extrémne vysoký podiel transferov zo štátneho rozpočtu do hospodárstva, tento rok je to 25 percent, budúci rok sa ukazuje, že to môže byť až 27 percent, kde zhruba polovica je jednoducho len vracanie starých dlžôb, tak budeme musieť robiť takéto zákony, ktoré plne podporujem. Ale nebudeme môcť robiť systémové znižovanie všetkých daní, bez ktorých sa naša ekonomika nepohne rýchlo dopredu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Šimko:
Vážená Národná rada,
len veľmi stručne ku niektorým slovám, ktoré odzneli v rozprave. K vystúpeniu pána poslanca Šeptáka. Okrem toho, že ho vnímam ako človeka, ktorý sa snaží zlepšiť náš návrh, lebo tiež obhajuje záujmy malého a stredného stavu, chcem povedať, že problém daňového prostredia pre podnikanie na Slovensku sa nedá vyriešiť jednou novelou zákona, ale je to nejaká etapizácia krokov, ktorá sa začala v minulom roku v decembri a náš poslanecký návrh v istej časti daňového prostredia zlepšil to, čo vlastne vzniklo, pretože treba uviesť aj to, že hlasovanie v Národnej rade na podporu zákona číslo 366 bolo vlastne hlasovaním, kde si poslanci uvedomili riziká, ktoré, zo strany navrhovateľa to znamená ministerstva financií, boli tu argumentačne predložené a vtedy vlastne sme zvážili všetci pri hlasovaní, že tie ustanovenia, ktoré sú navrhované v § 15, hádam budú tie, ktoré budú dostatočne motivovať malých podnikateľského stavu, nestalo sa.
Druhú vec, ktorú som chcel zvýrazniť, je problém toho termínu. Viete, že náš návrh hovoril o tom, aby sa tento zákon prijal alebo táto novela prijala tak, aby mohla byť účinná od júla tohto roku v dobrej viere pre to, čo som uviedol, aby sme mohli osloviť absolventov napríklad škôl, aby čo najrýchlejšie vlastne tento malý podnikateľský stav sa mohol starať sám o seba. Ukázalo sa, že prechodné ustanovenia, ktoré by sa museli dotvoriť zo stránky legislatívnej, by boli také komplikované a ten zákon by bol tak ťažko čitateľný, že vlastne by sme to urobili proti tomu malému podnikateľskému stavu, a preto sme akceptovali posun toho termínu od 1. januára 2001. To je po prvé. A po druhé, otvorili by sme vlastne retroaktívne problém, ktorý vznikol tým, že 1 020 podnikateľov sa naozaj prihlásilo k paušálnej dani.
K problematike slobodného povolania akceptujem názory, ktoré tu boli v snahe zlepšiť ten okruh osôb, ale ukazuje sa, ak ministerstvo financií skutočne má písomný doklad o tom, že vo vyspelých krajinách Európskej únie je neobvyklé, aby tieto slobodné povolania boli zdaňované formou paušálnych daní, osvojili sme si tento návrh a chápeme to tak, že v rámci nášho prístupu k tomuto európskemu spoločenstvu by sme si sami urobili problém.
K problematike 85 percent zdaňovania alebo teda uznania daňových výdavkov uvediem takýto vecný argument, ktorý by mohol byť na podporu práve stanoviska ministerstva financií. Tých odborných argumentov na podporu jedného názoru alebo druhého je neskutočne veľa a nespočetne veľa. Uvediem, že napríklad daňové zákony Nemecka hovoria o tom, že je možné uznať za daňový výdavok len isté percento z dosiahnutého obratu alebo z dosiahnutých príjmov. Túto argumentáciu sme, samozrejme, ministerstvu financií odovzdali a vlastne pocit z toho rokovania som osobne mal ten, že ministerstvo financií sa bude určite zaoberať týmto problémom. Nie je ľahké stanoviť tú výšku, pretože aj to môže byť vlastne potom následne zaujímavou rozpravou v Národnej rade, a preto počkáme, do akej miery a v ktorom čase možno sa dočkáme toho, že bude príslušná novela zákona číslo 366 riešiť aj tento problém, ktorý je naozaj potom spravodlivý, by som povedal znova z pohľadu platného daňového práva vo vyspelých krajinách Európy aj obvyklý.
Toľko z mojej strany, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.
Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý si žiada legislatívnotechnickú analýzu, či je v súlade s predloženým návrhom zákona, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosil by som pána navrhovateľa a spoločného spravodajcu, ako aj predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, aby sa stretli a aby si vyjasnili pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, či je v súlade so záujmom navrhovateľa a gestorského výboru, a potom pristúpime k hlasovaniu.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh ste dostali ako tlač 642, ktorého súčasťou je aj návrh gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Teraz prosím ministra pôdohospodárstva pána Pavla Koncoša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil.
Pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, si kladie za cieľ v prvom rade do nášho právneho poriadku implementovať podmienky poskytovania podpory na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v rámci programu SAPARD. Po druhé. Osobitne upraviť splatnosť vybraných druhov poľnohospodárskych produktov. Tiež spresniť podmienky uplatňovania ochranných opatrení pri dovoze poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov a konečne spresniť niektoré ustanovenia doteraz platného zákona.
Chcem sa poďakovať za prejavený záujem o problematiku, ktorú novela zákona rieši, a tým za prejavený záujem o problémy poľnohospodárstva ako celku, a živú diskusiu, ktorá sa viedla k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve.
Pokiaľ ide o samotnú problematiku programu SAPARD, dúfame, že aj tento bude mať jasnú podobu a najneskôr v mesiaci novembri bude schválený príslušnými orgánmi Európskej únie. Vzhľadom na zložitý administratívny postup jeho schvaľovania sa zatiaľ nepodarilo ani jednej z asociovaných krajín tento program v Európskej komisii schváliť.
Tiež chcem ubezpečiť, že otázky súvisiace s dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a otázky súvisiace s tým budú komplexne riešené už na budúci rok predložením novely zákona o Štátnom fonde regulácie, respektíve novým zákonom, ktorým sa bude riešiť transformácia Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčnú agentúru.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
verím, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vzhľadom na jeho aktuálnosť podporíte. Za podnetné návrhy uplatnené vo výboroch, prípadne v rozprave, ktorá bude k novele zákona číslo 240/1998 Z. z., ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím zaujať miesto pre navrhovateľov.
Prosím pani poslankyňu Kadlečíkovú, ktorá je poverená gestorským výborom ako spravodajkyňa k predloženému návrhu vlády, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona.
Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete vystúpiť.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku pridelil 13. júna uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 7. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000. Ide o Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor bol určený výbor pre pôdohospodárstvo.
Všetky uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 46. schôdzi dňa 12. septembra 2000 a schválil ju uznesením číslo 164. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali a gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 880, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pretože ste mali k dispozícii spoločnú správu pôdohospodárskeho výboru, z toho dôvodu nebudem čítať obsah a jednotlivé paragrafy, pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v nej. Ja by som len na záver chcela zdôrazniť, aby všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predkladané, boli pripravené písomne a zároveň chcem upozorniť, aby sa hlasovalo s návrhom schváliť o bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 6, 8, 9, 11, 12, 14, 15 a s návrhom neschváliť o bodoch spoločnej správy číslo 2, 4, 5, 7, 10, 13. Je tu zmena práve v bode 4, a to z toho dôvodu, že tu došlo k úprave znenia tohto textu a toto bude riešené osobitným pozmeňujúcim návrhom.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Klemens, pán poslanec Baco a pani poslankyňa Kadlečíková.
Nech sa páči, pán poslanec Klemens, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, reaguje na nedostatky, ale hlavne na skúsenosti počas zhruba dvojročného pôsobenia tohto zákona v praxi. Jeho predkladaná novela vychádza z faktu, že poľnohospodárstvo má prvoradé a nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti štátu vrátane jeho verejných mimoprodukčných, hlavne krajinotvorných a ekologických funkcií pri poľnohospodárskej výrobe vrátane tvorby a udržiavania kultúrnej vidieckej krajiny.
Novela predmetného zákona na realizáciu uvedeného navrhuje, aby štát podporoval rozvoj poľnohospodárstva a vidieka vyhlásením nových rozvojových programov, ktoré sa schvaľujú v spolupráci s príslušným orgánom Európskej únie a ktorý by sa spolupodieľal aj na ich financovaní. Vieme, že intenzita a efektívnosť poľnohospodárskej výroby u nás dlhodobo upadá. V poslednom období opakovane nepriaznivo ovplyvnili výsledky poľnohospodárov aj extrémne klimatické podmienky, tento rok nevynímajúc. Naše poznatky, ale aj dlhoročné skúsenosti štátov združených v Európskej únii dokumentujú, že poľnohospodári nie sú schopní dosahovať primerané dôchodkové podmienky a zabezpečovať reprodukciu výrobných fondov vrátane modernizácie technológií a strojového parku bez účinnej pomoci štátu. Preto v štátoch Európskej únie uplatňujú ucelený a komplexný systém dotačnej, intervenčnej a súbežnej podpory s väzbou na trvale udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a jeho multifunkčné poslanie so zreteľom na zvláštnosti jednotlivých regiónov a jednotlivé produkčné komodity.
Ak však porovnáme úroveň dotačnej podpory u nás v priemere za štáty Európskej únie, potom konštatujeme, že dotačná podpora u nás dosahuje len zhruba 10 percent podpory krajín Európskej únie. V dotačnej politike voči poľnohospodárstvu došlo po roku 1990 v Slovenskej republike k zásadným zmenám. Dotácie boli krátené oproti roku 1990, keď predstavovali 17 miliárd korún na súčasných necelých 8 miliárd, pritom z hľadiska inflácie koruny, ako i vývoja cien poľnohospodárskych vstupov a výstupov by dotácie mali dosahovať sumu na úrovni 40 miliárd.
Ak by pokračoval takýto vývoj aj v ďalších rokoch, bolo by naše úsilie o skorý vstup do Európskej únie veľmi vážne ohrozené. Veď pravdou zostáva fakt, že kľúč vstupu Slovenska do Európskej únie nemá len armáda, ale prosperujúce poľnohospodárstvo. A aby prosperujúce bolo, musí mu štát pomôcť. Už v prvom čítaní tohto zákona som upozornil, že v predkladanom vládnom návrhu novely sa nezdôvodnene vypustila zásada valorizácie dotačnej podpory. Je to nesprávny krok, ktorého realizácia ešte prehĺbi úpadok nášho poľnohospodárstva, a to nielen voči štátom Európskej únie, ale aj voči štátom V4. Preto opätovne žiadam zakotviť do zákona o poľnohospodárstve zásadu valorizácie dotačných prostriedkov formou narastajúceho percentuálneho podielu z hrubého domáceho produktu tak, aby sa v súčasnom predvstupovom období dosiahli lepšie ekonomické podmienky na konkurenciu poľnohospodárov voči štátom Európskej únie. Jednoducho povedané, náš agrosektor musí byť konkurencieschopný agrosektoru krajín Európskej únie. Valorizácia dotačnej podpory umožní udržať pomalšie tempo rastu cien poľnohospodárskych komodít pre potravinársky priemysel s priaznivým dosahom na spracovateľské i spotrebiteľské ceny, a tým aj na zvyšovanie spotreby potravín na domácom trhu a exportu.
Dôsledky valorizácie dotačných prostriedkov by sa prejavili aj v obmedzení dovozov poľnohospodárskych komodít vrátane potravín, a tým aj v znížení pasívneho salda zahraničného obchodu za eurokomoditami, ktoré sa podieľajú na súčasnom celkovom pasíve zahraničného obchodu Slovenskej republiky takmer 40 percentami. V tomto smere agrorezort očakáva aj presadenie prijatia zákona o obchodných reťazcoch, v ktorom by supermarkety a hypermarkety mali zákonom uloženú povinnosť predávať výrobky domácich výrobcov na úrovni 70 percent celkovej ponuky v každej tovarovej skupine s výnimkou produkcie, ktorá sa na Slovensku nevyrába.
Vážené kolegyne a kolegovia, navrhovaná novela predmetného vládneho zákona pozitívne rozširuje aj okruh žiadateľov na finančné podpory nielen v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale i v spracovateľskom potravinárskom priemysle, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zastrešuje v rámci strategického cieľa zabezpečiť základnú výživu obyvateľstva a dosiahnuť jej sebestačnosť, čo doteraz nebolo. Za pozitívum navrhovaného zákona možno považovať aj nové definovanie podmienok zákazu dovozu, tranzitu a vývozu poľnohospodárskych komodít a výrobkov z nich vrátane zosúladenia podmienok ochranného opatrenia v súlade so zákonom číslo 214/1997 Z. z.
Novela zákona rieši aj veľmi dôležitú otázku zabezpečenia platieb za vybrané poľnohospodárske komodity a výrobky z nich rozšírením aj na sféru obchodu, povinnej 30-dňovej platobnej úhrady vrátane možnosti odobratia živnostenského oprávnenia na podnikanie za nedodržanie uvedenej lehoty na zaplatenie dodaného tovaru, tak ako je to v krajinách Európskej únie. Napriek uvedenému sa však obávam, že predĺženie lehoty zo súčasných 14 dní na 30 dní, ako i rozšírenie okruhu subjektov o sféru obchodu neprinesie v praxi očakávaný efekt platby pohľadávok. Predpokladám, že povedie len k zvýšeniu počtu klasifikácie pohľadávok ako nesplatených, pritom ich následný zdĺhavý proces vymáhania zostane však naďalej. Aby sa tak nestalo, riešenie tohto pre prvovýrobcov kľúčového problému je možné v prijatí samostatnej úpravy osobitného režimu zmluvy uzatváranej medzi účastníkmi, ktorých predmetom plnenia sú komodity určené na výrobu potravín alebo potraviny samé so začlenením takejto úpravy do Obchodného zákonníka.
Vážené kolegyne a kolegovia, navrhovanú novelu zákona poslanci za Stranu demokratickej ľavice podporia. Ako poľnohospodár som povinný však zdôrazniť, že ak chceme reálne naplniť deklarované zámery agrosektora na Slovensku pri racionálnom a celoplošnom využívaní našej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je nenahraditeľným prírodným bohatstvom, potom spoločným úsilím spravme všetko pre to, aby sme pôdu využívali ako dobrí hospodári a agrosektor sa postaral o našu potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca nechce reagovať nikto s faktickou poznámkou. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Baco:
Pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
pri prvom čítaní som stručne vystúpil k návrhu tejto novely zákona o poľnohospodárstve a povedal som, že ju podporíme, keď v nej bude zakomponovaný prvok, ktorý bol v programovom vyhlásení vlády, to znamená, že tam bude mechanizmus valorizácie dotácií zafixovaný. Napriek tomu teda, že táto snemovňa takýto záväzok prijala, tak vláda si nepovažuje za potrebné takýto návrh sem predložiť a návrh, ktorý sme dostali do parlamentu, je bez tohto mechanizmu. A chcem len na to upozorniť vás koaličných poslancov, že si vláda jednoducho z vás robí dobrý deň a napriek tomu, že sme to pripomínali aj pri viacerých príležitostiach, tak sa neunúvala, aby pri tejto príležitosti, povedal by som, prakticky jedinečnej príležitosti, aby tento záväzok z programového vyhlásenia brala vážne a prejavila ochotu splniť tento záväzok.
Pokiaľ sa teda vláda takto správa, ako sa správa a vy jej to tolerujete, tak my sme sa snažili v pôdohospodárskom výbore pripraviť také ucelené stanovisko, v tom sme sa zhodli aj so samosprávou, aj opozícia, aj koalícia, a odznelo to aj z úst pani predsedníčky, ktorá je spoločnou spravodajkyňou. Takže chcem povedať, že my podporíme tento návrh, čo bolo našou podmienkou a nie sme pripravení podporiť tento zákon ako celok túto novelu v tom prípade, ak by sa tam nemalo presadiť toto ustanovenie, ktoré považujeme za kľúčové.
Ostatné zmeny, ktoré sa tam navrhujú, totiž nie sú ani zďaleka také významné, možno že majú percentuálnu, určite nie 10-percentuálnu váhu oproti tomuto jednému ustanoveniu, ustanoveniu k valorizácii. Chcem poukázať napríklad na povinné platby v termínoch, že toto ustanovenie bolo aj doteraz v zákone, teraz sa rozširuje to ustanovenie a nejdem sa priečiť, či je to správne alebo nesprávne, lebo sa tam predlžuje lehota, a to si myslím, že je to v neprospech poľnohospodárov, ale to nie je podstatné, myslím si, v tejto chvíli. Podstatné je to, že za roky účinkovania tohto zákona nikto túto možnosť, ktorú mu dáva zákon, nevyužil. To znamená, že sa bijeme do pŕs, čo ideme robiť, čo robíme a život je o inom. Život je oveľa zložitejší, hlavne teda v agrárnom trhu a v agrárnej politike, a pokiaľ by sa mali dosiahnuť efektívne zmeny, tak tie zmeny by museli byť naozaj efektívne, teda kompletné, komplexné. Nedá sa robiť opatrenie iba v jednej oblasti, ale musí sa robiť komplexne, nedá sa donekonečna deklarovať, pobehovať po vyschnutých poliach, nasľubovať a potom prakticky nekonať. Podobne ako to bolo pred voľbami a ako aj v spomínanom programovom vyhlásení, sa záväzky prijímajú a potom jednoducho nie je ochota zo strany vlády tieto záväzky akceptovať.
Chcem poukázať tým na to, že ja osobne nie som optimista, som realista, že aj toto ustanovenie, ktoré keď tam zakomponujeme o valorizácii, dotácii, že bude vláda a väčšina vládnej koalície s chuťou ignorovať naďalej, ako to robila doteraz a nevidím teda v tom záchranu poľnohospodárstva, pretože sa vôbec nezmenil globálny prístup k tomuto rezortu a vyjadrenia zo strany politikov vládnucej koalície, ktoré sa stále týmto smerom objavujú, jednoznačne nasvedčujú o tom, že vo vládnej koalícii je dostatok síl na to, aby sa agrárna efektívna politika na Slovensku neprijala a aby sa pokračovalo v kríze, ktorá je tu. Napriek tomu hovorím, aj malý krok, keby sa zafixovala v tomto zákone povinnosť valorizácie dotácií, by mohol byť určitou záplatou a mohol by byť nejakým východiskom alebo prvým krokom k tomu, aby sa ďalšie zmeny v tomto smere udiali a vytvorilo sa naozaj pre tento rezort trhové prostredie, ktoré bude žičlivé.
Chcel by som, dámy a páni, vám niečo ukázať, čím by som chcel podčiarknuť váhu toho, čo hovorím a o čom je vlastne reč, aj toho, čo som tu hovoril skoro 5 hodín alebo koľko to bolo pri Zelenej správe a načo máte teda veľa osobných pripomienok a zvrhla sa debata, z vašej strany reakcie na to, že ste ma osobne osočovali a absolútne nevenujete pozornosť meritu veci. Chcem vám ukázať na tomto grafe, že situácia je oveľa horšia, ako sa domnievate. Pozrite sa, toto sú tisíce ton úrody obilia, toto sú roky, tu je rok 1939, 1949, 1959, 1969 až 1999 a chcem vám ukázať, že keď v roku 1939, 1949 a v roku 1959 bola úroda obilia na úrovni 1 700 tisíc ton, 1 750 tisíc ton, potom sa dostala až cez hranicu 3 milióny ton, čiže dvojnásobne, a za vaše dva roky vládnutia sa stalo to, že sa dostala presne na úroveň týchto krízových rokov 1939, 1949, 1959. Ste veľmi usilovní, šikovní, to vám poviem, že to sa málokde podarí. Jednoducho robota, ktorá sa tu robila 60 rokov, 60-ročná práca za dva roky je zvrátenie do krízových rokov. Vybral som si roky deviatky, pretože sa zvykne hovoriť, že osmičky sú fatálne pre Slovensko, a tak som si rok 1939 dovolil nazvať ako dôsledok svetovej krízy, rok 1949 ako dôsledok svetovej vojny, rok 1959 ako dôsledok socializácie a rok 1999 ako dôsledok zmeny, zmeny. Váš program sa nazýva zmena a toto je výsledok vašej zmeny. O 50 percent sú nižšie úrody obilia, ako boli pred niekoľkými rokmi, v roku 1998 bola úroda 2 720 tisíc ton a v tomto roku sa dostávame na úroveň asi 1 750 tisíc ton. Je to skutočne neuveriteľné, ale keď sa húževnato pracuje, ako sa vy snažíte zlikvidovať to poľnohospodárstvo, tak sa to môže podariť, vám sa to teda zatiaľ darí.
A chcem vás ešte upozorniť na ďalšie dôsledky, ktoré takéto vaše konanie bude mať. Chýba 800 tisíc ton obilia, tým pádom treba nakúpiť a doviezť zo zahraničia 800 tisíc ton obilia, na čo treba 5 miliárd korún. Tieto peniaze nie sú a nie je predstava o tom, ako sa dajú dohromady na to, aby sa toto obilie doviezlo. 5 miliárd korún na Slovensku nemá nikto, samozrejme, ani ich nevie zohnať a, samozrejme, kto má 5 miliárd korún, tak nepobeží s týmito 5 miliardami korún do obchodu s obilím, pretože je to trh veľmi nevyspytateľný, nikto nevie, ako sa zachová, zachovajú odberatelia. Pretože keď sme vyvážali ešte pred 5 mesiacmi obilie po 3 500 korún, dnes ho môžeme doviezť za 6 500 korún, za 6 500 korún, čo sme pred 5 mesiacmi vyviezli za 3 500. Poznám obchodníka, ktorý hovorí, že ho má neďaleko za hranicami pripravené to isté, čo vyviezol za 3 a pol tisíc korún, že ho môže za 6 a pol doviezť, ale to je o inom. Ja len to chcem povedať, že toto obilie sa nedovezie, pokiaľ nezoberie iniciatívu do rúk vláda alebo vládne zložky vrátane ministerstva, trebárs fond trhovej regulácie. Túto sumu, samozrejme, nemá ani fond trhovej regulácie ten potenciál, takže stane sa to podľa môjho predpokladu, že sa dovezie možno 200 - 300 tisíc ton obilia a, samozrejme, ceny na domácom trhu pôjdu radikálne hore, to určite pôjdu radikálne hore, aj keď bude intervenovať štát. Štát je nachystaný intervenovať podľa všetkého 2 miliardami korún alebo 800 miliónmi. Počul som, keď to bude 800 miliónov, tak potom to bude intervencia na úrovni 1 000 korún na tonu a ceny budú okolo 5 tisíc korún za tonu, čo bolo, hovorím pred pár mesiacmi, 3 500 za tonu, že pôjdu radikálne hore ceny kŕmneho obilia, radikálne, samozrejme, ceny živočíšnych výrobkov. No pretože nebudú peniaze v tomto rozsahu, tie živočíšne výrobky napriek tomu, že budú ich ceny vysoké, sa na Slovensku nebudú produkovať, ale sa budú dovážať. A chcem vás upozorniť, že sa nám stane, že v III. a IV. štvrťroku budúceho roku, okolo III. štvrťroku, budeme sem voziť okolo štvrtiny mäsa na Slovensko, keď sme mali pred niekoľkými rokmi, 3, 5 rokmi, situáciu vybilancovanú, prípadne mierne prebytkovú.
Takže namiesto toho, aby ste boli pochopili situáciu, argumenty, faktické, odborné, pretože boli spracované väčšinou odborníkmi pri zelených správach, ktoré sa tu prerokúvali po dva roky dozadu a teraz tretia vlastne alebo aj rozpočet, tak ste celú problematiku spolitikárčili a jednoducho nevyhnutný výsledok je tu. Chcem vás upozorniť na to ešte raz, že situácia je horšia ako kritická, je to katastrofálna situácia. Ak sa nespamätáte vo vládnej koalície a nebudete ochotní a schopní počúvať rady národohospodárov, ktorí rozumejú agrárnej problematike, tak nás čaká veľký problém, teda niekoľko veľkých problémov.
Ten prvý je Európska únia, pretože komunikácia, aspoň bázická, zostala aj pre nás s Európskou úniou a nech si nikto nemyslí, že keď nebudeme investovať niekoľko rokov, tak ako napríklad za minulý rok, že sme investovali na úrovni 15 percent jednoduchej reprodukcie, tých 85 percent, čo predstavuje okolo 7 miliárd korún, sme sa vnútorne zadlžili, tento rok sa to ide opakovať, zhoršili sa prakticky všetky parametre trhového prostredia, že Európska únia tento proces nesleduje, nevníma a že rokom R, dňom D jednoducho bude Európska únia ochotná sem naliať 30, 50 miliárd korún na vyrovnanie našich podmienok. Je to hrubý omyl, to sa nestane. Akýkoľvek bude ten proces nášho vstupu a vstupu ďalších krajín do Európskej únie, tak si môžete byť istí, že bude v poľnohospodárstve dvojfázový a bude tu prechodné obdobie a budeme sa musieť vyrovnať sami s tým, čo si tu narobíme.
Takže tie opatrenia tejto tupej agrárnej politiky majú multiplikačné efekty, znásobujú sa škody, ktoré budeme musieť my Slováci a národnostné menšiny si tu pekne zaplatiť, vyrovnať.
Chcem povedať ešte to, že celý tento agrárny problém je v dvoch takých základných polohách. Jedna poloha je teda tá produkčná stránka poľnohospodárstva, o ktorej som hovoril, a druhá stránka, ktorú ja osobne považujem ešte za významnejšiu, je tá demografická a celková vidiecka.
Poukazujem znova na to a pripomínam, dámy a páni, že Slováci nie sú ani zvyknutí a vôbec nie sú kapitálovo vybavení ani inak nie sú kvalifikačne vybavení na to, aby boli mobilní. Pracovná sila na Slovensku je imobilná. Ja nehovorím, že to takto môže zostať, treba ju, samozrejme, zmobilniť a treba to dať do pohybu, o tom nie je pochýb, ale povedzme si reálne možnosti, aké má človek z vidieka, ktorý je dnes ochotný ísť za prácou do mesta. Tie možnosti sú nulové. To znamená, že držíme, dusíme občanov na vidieku a celkom vážne vám chcem pripomenúť, že vznikajú ohniská nielen morálne, sociálne, ale politicky napäté a môže sa stať a predpokladám to, že sa to stane, nemusí to dlho trvať, že politici môžu byť v podmienkach vidieka vítaní iným spôsobom, ako si to oni predstavujú. Môže to mať aj katastrofické dosahy.
Ešte raz, občania Slovenska nie sú schopní, nie sú ani vytvorené na to žiadne podmienky, aby boli mobilní, aby svoju pracovnú silu išli inde predávať. To znamená, nemáme obilie, neurodilo sa nám v dôsledku tejto politiky, nebude sa vyrábať mäso, na Slovensku nebudú mať ľudia prácu, a to nielen poľnohospodári, nebudú mať ani kaderníčky na vidieku, ani farári, ani učitelia a celý reťazec, pretože na jedného poľnohospodárskeho prvovýrobcu aj Európska únia počíta, že je napojených na vidieku 7 až 12 pracovníkov v rôznych sférach. A už som o tom hovoril, že aj Spojené štáty celý veľký priemysel výživy a čo s tým súvisí, zamestnáva, počítajú, že sa zamestnáva tým viac ako 30 percent ľudí, hoci len 1,5 percenta ľudí pracuje v Spojených štátoch amerických v základnej poľnohospodárskej prvovýrobe.
Čiže či sa vám to páči alebo nie, ja tieto informácie mám a považujem za povinnosť vám ich odovzdať znova a pri tejto príležitosti vám ich odovzdávam na to, aby som vás upozornil, že situácia je skutočne katastrofálna a podporte ten návrh, ktorý je v spoločnej správe. Hovorím, nie je riešením programom poľnohospodárstva, ale je to nejaká záplata, ktorá môže mať nejakú funkčnosť, môže byť aj nefunkčná, pretože doteraz ste ignorovali takéto záväzky. Môže byť funkčná, ak to zoberiete seriózne a vážne, môže byť určitým predpokladom na postupné zlepšovanie, ale bude treba, samozrejme, urobiť veľmi veľa ďalších krokov na to, aby sa situácia zlepšila, aby sa teda zvrátil tento úpadok, aby sa nasmeroval znovu rozvoj.
Takže, dámy a páni, situácia je veľmi vážna, prosím vás, aby ste spoločnú správu podporili.
Ďakujem. (Potlesk.)