Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Delingu s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcel by som doplniť pána poslanca Delingu práve o informáciu, že všetky predstavy o európskom trhu, najmä trhu poľnohospodárstva, sú tu hrozne idealizované. Priatelia, pohyb takzvanej dotácie na jeden aktívny hektár je u nás v podstate okolo 90 až 100 dolárov, pritom v Rakúsku sa to pohybuje okolo 300 až 400 dolárov, v Nemecku sa to pohybuje okolo 350 dolárov, vo Švajčiarsku sa to pohybuje okolo 600 dolárov a všetci stále sústavne zdôrazňujú, že pestujú vyrovnaný trh. To nie je jednoducho pravda. Moderný trh je aj tak oligopolný a nemá nič spoločné s tým, čomu hovoríme hospodárska rovnováha vyvolaná ponukou alebo dopytom. Je to jednoducho spôsob, akým sa uskutočňujú aj prerozdeľovacie procesy. S týmto treba rátať a všetky tie rečičky o liberálnych zásadách sú, priatelia, naozaj vhodné tak do 19. storočia, ale už vonkoncom nie do 20. a nie na začiatok 21. storočia. Nemáme nikde vzor trhového vyrovnaného fungovania poľnohospodárstva. Naopak, všetky vonkajšie vzory, ktoré sa nám často predkladajú, sú oveľa viac dotujúce, než to robíme my. Takže majme trocha úcty...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová. Pripraví sa pán poslanec Baco.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

ctená snemovňa,

z hľadiska problémov, ktoré dnes existujú v pôdohospodárstve, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je významný a bude prínosom pre ich riešenie. Hneď v úvode chcem upozorniť ctenú snemovňu na jeden dôležitý a podstatný rozdiel v porovnaní s ekonomickými rezortmi na pochopenie smeru ďalšieho vývoja pôdohospodárstva v Slovenskej republike. Poukážem na dve základné hľadiská.

Po prvé. Netreba zdôrazňovať, že slovenské pôdohospodárstvo z hľadiska domácej ekonomiky nehrá rozhodujúcu úlohu. Jeho podiel z hrubého domáceho dôchodku je asi 4,4 percenta. Na porovnanie s Európskou úniou sú to 3 percentá. Ďalší ukazovateľ, ktorý uvediem, je podiel z celkovej zamestnanosti 5,4 percenta a v Európskej únii 5,3 percenta. Zámerne som vybrala na porovnanie tieto ukazovatele, pretože v súčasnom období sú vysoko aktuálne pri sledovaní ekonomického vývoja v Slovenskej republike. Ešte raz to zopakujem, ekonomického vývoja. Uvedené ukazovatele, tak ako som ich uviedla, sú porovnateľné s priemerom Európskej únie, ale nie s najvyspelejšími krajinami. Použijem ešte jedno porovnanie k americkému modelu. Tento je založený na ekonomickom princípe čo najlacnejšej výroby. Uvedené ľahko zvádza niektorých z nás a niektoré médiá na neodbornú, bez hlbších poznatkov propagáciu dovozu lacných potravín.

Po druhé. Pohľad na európsky model pôdohospodárstva vrátane Slovenskej republiky je oveľa viac ako producenta potravín. Aj to je známe, že výroba potravín v našich podmienkach je pomerne náročná a v niektorých oblastiach z hľadiska geografického rozloženia našej krajiny menej výhodná.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvediem vlastnosti, ktoré charakterizujú slovenské pôdohospodárstvo ako multifunkčné. Okrem produkcie potravín a surovín na ďalšie spracovanie je to nenahraditeľná environmentálna a krajinotvorná funkcia, to je obhospodarovanie a ochrana prírodných zdrojov, či je to pôda, voda alebo ovzdušie. Ďalej je to udržiavanie stability územia, ďalej je to udržiavanie kultúrneho stavu krajiny, ktorá je spojená v mnohých prípadoch s kultúrnymi tradíciami, ďalej je to ochrana pôdnych biotopov, zachovanie biodiverzity a ďalšie iné. Potom je to sociálna funkcia. Myslí sa tým zabezpečenie príjmov pre obyvateľov vidieka rozvojom ekonomických aktivít, ako je podnikanie v oblasti služieb, remeselnej výroby, obchodu a ďalšie iné. Táto funkcia plní úlohu funkčnej sídelnej štruktúry vidieka. Ďalej je to funkcia spolupodieľania sa na vytváraní rekreačného prostredia, ako sú oddych, šport alebo náučné zameranie a iné.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo som uviedla, vystihuje podstatu rozdielu slovenského pôdohospodárstva v porovnaní s lacným americkým modelom. Slovenské pôdohospodárstvo navyše vytvára verejné statky, ktoré nie sú zaplatené pôdohospodárstvu v trhovom systéme. Pôdohospodárstvo nemá z toho žiadny úžitok. Preto pôdohospodárstvo by nemalo byť posudzované iba na základe ekonomických parametrov tvorby zisku.

Predložený návrh zákona, tak ako som uviedla v úvode, je prínosom na smerovanie k stabilizácii pôdohospodárstva v Slovenskej republike. V predloženom návrhu v článku I § 1 ods. 3 je uzákonená podpora štátu na rozvoj poľnohospodárstva a rozvoj vidieka, a to akceptovaním a prijímaním rozvojových programov v rozsahu výšky finančných prostriedkov, ktoré vyčlenila vláda vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Je veľmi prezieravé od predkladateľa zákona, že tento návrh je predložený na rokovanie do parlamentu pred rokovaním o štátnom rozpočte na rok 2001.

Ďalej v predloženom návrhu zákona v bode 7 § 4 ods. 1 je uvedené poskytovanie podpory komu v poľnohospodárstve a na základe čoho. Teda sú definované podmienky. Známe sú nám strategické zámery pôdohospodárstva, ktoré stanovila vláda na ďalšie obdobie. Sú to stabilizácia pôdohospodárstva a posilnenie konkurencieschopnosti, tak ako to už uviedol vo svojej rozprave aj pán poslanec Klemens. Štát poskytnutou podporou pre pôdohospodárstvo bude sledovať jej efektívnosť. Od roku 2001 prejde postupne na viacúrovňovú podporu spojenú s podporou na udržiavanie krajiny. Ďalej podpora bude zameraná na cieľovo orientované programy, ktoré sú rozdelené na investičnú obnovu a reštrukturalizáciu poľnohospodárstva a potravinárstva, ďalej na rozvoj vidieka, na diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, na rozvoj služieb v poľnohospodárstve, na environmentálne programy a na výrobu zdravotne neškodných a kvalitných potravín.

Ctená snemovňa, v závere mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona je prínosom pre stabilizáciu a rozvoj pôdohospodárstva v Slovenskej republike. Ja osobne podporujem tento predložený návrh zákona a budem hlasovať za jeho schválenie.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na pani poslankyňu s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Slaný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na pani docentku dvoma krátkymi vetami, ktoré chcem povedať, ako čo je dôležité. Prvý problém, čo ja vidím, my sme podľa môjho názoru jednotná vládna koalícia, to znamená, keď vláda predloží vládny návrh, mali by sme ho všetky strany podporovať. Nemalo by sa stávať, aby sa spájala opozícia s koalíciou. Podľa mňa to nie je štandardný postup. Zbytočne vybíjame politickú energiu v boji medzi sebou, čiže to je prvý krok, ktorý mne prekáža, poviem na rovinu. Táto vláda koalícia by mala fungovať.

Druhý bod, ktorý mi prekáža. My chodíme, aj teraz zhodou okolností som bol včera v Krtíšskom okrese a ľuďom to prekáža, oni vidia aj v tom poľnohospodárstve ten neporiadok. Poviem príklad, ktorý mi včera povedali, a ľudia sa hnevajú, že v tejto ekonomickej situácii je to tak. Jeden predseda družstva, ktorý vyhnojil polia, investoval do výživy, mal slušné hektárové výnosy, tvrdia 45 m z hektára, čiže riadne sa staral ako hospodár o to svoje družstvo. To je družstvo, nie ani farma, aby sme sa neplietli. A teraz zo štátnych peňazí na sucho nedostal nič. Vo vedľajšej dedine je družstvo, ďalšie, zase súkromná spoločnosť s ručením obmedzením, ktorá vôbec neinvestovala, nehnojila a zo štátneho rozpočtu cez dotácie na sucho dostali obrovské peniaze. A tí ľudia, ktorí poctivo podnikajú v poľnohospodárstve, sa rozčuľujú, že sú diskriminovaní a zvýhodňovaní sú tí, ktorí sa vôbec nestarajú so starosťou riadneho hospodára o svoje firmy. Čiže náš prístup je taký. My chceme, aby agrárna politika obhajovala tých, ktorí poctivo podnikajú v tom poľnohospodárstve, lebo si myslíme, že to je spravodlivé.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán podpredseda,

vážená pani ministerka,

pán minister,

pani spravodajkyňa,

kolegyne, kolegovia,

chápem, že problematika je zložitá a mnohorozmerná a že sa nedá len tak ľahko vysvetliť, takže zapájam sa aj ja do tejto diskusie, ktorá sa tu rozvinula a pokúsim sa prispieť k tomu, aby sme si lepšie rozumeli, čo vlastne chceme. Pánu poslancovi Slanému by som chcel povedať, že niektoré myšlienky, ktoré tu povedal, môžem zobrať, niektoré nie. Je to trošku o inom. Veď tu sa predsa nepriečime o tom, že môžeme pracovať efektívnejšie alebo nie, alebo že tam družstvo robilo zle a spoločnosť s ručením obmedzením dobre, lebo čo. To je trošku iná téma. Dnes debatujeme o tom, že máme novelu zákona o poľnohospodárstve a pri tejto príležitosti sa táto snemovňa zaviazala, že nájde valorizačný mechanizmus na dotácie. A my chceme, aby pri tejto príležitosti sa to uskutočnilo. O tomto sa bavíme, a teda som prekvapený, že sa odchádza od tejto témy a sa tu nahadzujú všelijaké, samozrejme, súvisiace témy. A som najviac prekvapený, akým nekvalifikovaným spôsobom.

V prvom rade by som chcel povedať pánu doktorovi Tatárovi aj pánu doktorovi Osuskému, že produktivita práce v našom poľnohospodárstve od roku 1990 každý rok rástla. Je to jediné odvetvie národného hospodárstva, kde produktivita práce rástla každý rok do minulého roku. V tomto roku už bude asi nižšia. Už bude asi pokles produktivity práce, ale doteraz rástla každý rok. Tak prosím vás pekne, nestavajme veci na hlavu, je to odvetvie, na ktoré bol vyvinutý najväčší tlak. Ja som to tu už raz hovoril, že napríklad znehodnotenie hmotného investičného majetku bolo 100 miliárd korún tým tvrdým tlakom v rokoch 1990, 1991, 1992. To boli horšie dosahy, ako to spôsobila druhá svetová vojna. A tento veľký tlak, napriek tomu, že bol neefektívny a je tu, povedal by som, taká húževnatosť v tomto rezorte, tak dokázali poľnohospodári aj v tomto tlaku, ktorý bol oveľa väčší ako v iných rezortoch, zabezpečiť rast produktivity práce. Čiže to je jedna vec.

Chcem tu napríklad povedať k tomu jedno číslo. Pani poslankyňa, ktorá predo mnou hovorila, spomínala čísla 5,4 percenta, ja mám také čísla, že v tomto roku vyjde u nás asi 4,7 percenta z celkovej populácie pracujúcich, teda zamestnancov alebo zamestnateľných 4,7 percenta vyjde na poľnohospodárstvo, čo je menej ako priemer v Európskej únii. To znamená, že aj v porovnaní s Európskou úniou len toto už samo osebe hovorí o tom, že je to poľnohospodárstvo produktívnejšie vlastne ako v Európskej únii. Ešte jedno číslo. Pred desiatimi rokmi to bolo 13,7 percenta, toľko ľudí pracovalo v poľnohospodárstve. A dnes je to 4,6 alebo 4,7 percenta. Takže produktivita skutočne v našom poľnohospodárstve rástla tak ako v žiadnom inom odvetví, tak ako v žiadnom inom odvetví.

Viete, pán poslanec Tatár, škoda, že tu nie je. To jeho vyhlásenie, že chceme ekonomicky vyvážený a efektívny model dotácií, to je také zaklínadlo, že aj geniálna myšlienka sa dá týmto odrovnať. Požiadavka na vyvážený a efektívny systém, to môžeme povedať vždy na všetko. A ja na všetko môžem povedať, čo je veľmi vyvážené aj efektívne, že by to mohlo byť vyváženejšie a efektívnejšie. To je absurdné vyhlásenie. To, samozrejme, že to nabáda k tomu, že pán doktor ako lekár alebo páni doktori ako lekári rozumejú všetkému. Česi majú na to príslovie, že dnes lékarna, zítra mlékarna. Čo mu na tom záleží, jednoducho trepe sa do všetkého, kecá sa o všetkom, to je, nehnevajte sa, ja neviem, že sa vy tiež v tej vašej strane trošku nebránite tomu, aby takíto ľudia robili vašich reprezentantov v daňovej oblasti, v agrárnej oblasti. To sú skutočne absolútne nekvalifikované zavádzajúce reči, ktoré tu takíto poslanci vedú. Je iné, hovorím, diskutovať s pánom poslancom Slaným, ktorý vie, o čom to je, a myslím si, že sa vieme aj nakoniec dohodnúť, aj keď nie o všetkom, ale o mnohých veciach, pretože pán poslanec Slaný rozumie tejto agrárnej problematike. Ale chcel by som tiež teda pánu poslancovi Slanému povedať, že nebuďme takí veľkorysí, nebuďme takí cynickí. Pán poslanec, ja som vám to ukázal na tom grafe. Na úrovni svetovej hospodárskej krízy máme na Slovensku dnes poľnohospodársku rastlinnú produkciu. Na úrovni svetovej hospodárskej krízy, na úrovni druhej svetovej vojny, na úrovni po skončení socializácie. Všetky tie veľké radikálne, krízové zmeny, ktoré tu boli, sa skončili asi takým výsledkom, ako aj tento rok 2000 a vlaňajší rok. Takže, prosím vás pekne, dostali ste sa do balíka - touto agrárnou politikou - tejto krízovej špirály.

Prečo je to tak? Pán poslanec Slaný, nikto nehovorí, že netreba efektívne nakladať s dotáciami. Vy ako koaličný poslanec už ste mohli pre to aj veľa urobiť. Na druhej strane, prosím vás pekne, zoberte do úvahy, že priemer v Európskej únii je 400 dolárov dotácií na hektár a u nás 60 dolárov. To je sedemnásobný rozdiel. V roku 1997 bolo 92 dolárov, keď bol dolár 35,60 Sk, dnes máme dolár 50 korún, len znížením hodnoty slovenskej koruny oproti doláru sa vlastne znížila tá úroveň z 92 dolárov pod 60 dolárov. Tak ja by som mohol povedať lekárovi, dobre, francúzsky lekár študuje od 6 rokov do 26 rokov, áno, vy vyštudujte za lekára za 2 roky. No tak čo tu hovoríme o akom efektívnom hospodárení, o schopnosti konkurencie. My nie sme schopní konkurencie tým, ako si tu formulujeme podmienky v tomto prostredí. Nehnevajte sa, čo tu ešte k tomu treba povedať? Sedemnásobne väčší podiel, teda výšku dotácií, má absolútnu na hektár ten európsky farmár ako náš. Ako mu môže ten náš farmár konkurovať? Vy ste znížili, teda vy ste za dva roky znížili tieto dotácie aj vďaka teda tej znehodnotením koruny z 92 dolárov pod 60 dolárov. To je v dotačnej oblasti.

Druhá vec v oblasti úverov. Vzďaľujeme sa vo všetkých základných ekonomických parametroch trhového prostredia od Európskej únie. V oblasti úverov. Úvery klesli z 13 miliárd na 10 miliárd vlani a v tomto roku skoro o 2 miliardy už doteraz. Vážení, zasa o 30 percent za jeden rok, za druhý rok takisto. Jednotlivé základné nástroje trhového prostredia sa z roka na rok zhoršujú o 30 percent. Tak ako sa dá hospodáriť, aké môžu byť lepšie výsledky? Čiže to boli dotácie, to boli úvery.

V daňovej oblasti, pozrime sa na to, ako sa tie dane vyvinuli. To sme jediný štát, ktorý daň z pridanej hodnoty, zvýšil na potraviny. So zvýšením dane z pridanej hodnoty ide asi o balík 2,5 miliardy korún. Predpokladalo sa, že sa to prenesie do reťazca, že to skončí u spotrebiteľa. U spotrebiteľa to neskončilo jedným halierom, všetko sa prenieslo úplne opačne dozadu naspäť k prvovýrobcovi. Nechcem hovoriť o ďalších avantúrach, ktoré ste porobili v daňovej oblasti v neprospech poľnohospodárov už vrátane toho teda, že návrhom pána Malchárka sme vlastne dodanili bionaftu, že zdaňujeme dotácie a tak ďalej. Čiže tam sa takisto o tretinu zhoršilo trhové prostredie.

V cenách o 100 percent zdražela nafta. Daň vzrástla z 1 koruny na 4 koruny. Vratka nafty, elektrická energia, ostatné vstupy. Za minulý rok je prakticky nulový rast poľnohospodárskych cien a rast cien stúpol o 17 percent. Nehnevajte sa, vzďaľujete sa v základných parametroch trhového prostredia každým rokom o jednu tretinu od Európskej únie. Ja vás na to upozorňujem, že to je nezvládnuteľné, toto si ani Európska únia nedá robiť, lebo považujú to za chytračenie od nás, že jednoducho Európska únia bude prinútená nejakým spôsobom pomôcť nám to vyrovnať.

Ako sme sa hádali vlani pri návrhu rozpočtu, ako svätosväte ste nás poučovali o tom, ako sa to vyrieši pomocou SAPARD-u. SAPARD vlani nič, tento rok nič, na budúci rok nič, do polroku určite a v druhej polovici roku možno niečo, v druhej polovici roka možno niečo. Prečo tá Európska únia sa neponáhľa s tými peniazmi SAPARD-u. No nebude to sem dávať, keď si nevieme my uvedomiť, dohodnúť sa tu na tom, čo vlastne ten vidiek a to poľnohospodárstvo pre nás znamená. Nebude to sem dávať, uvidíte, že to bude najväčšou prekážkou pri vstupe do Európskej únie. Vidiecka politika, aká sa dnes robí. Myslíte si, že nemajú tie informácie? Prečo sa takto správajú, čo myslíte, prečo ten SAPARD nejde? Teraz sa stále pridávajú nové a nové podmienky, teraz sa bavia s našou koncepciou vidieckej politiky a sledujú to. S týmto postojom čakajú aj na našu koncepciu, aká bude prijatá, aj náš zákon. Myslíte si, že oni potrebujú, aby sme boli servilní, aby sme im nadbiehali s nejakými našimi krokmi? Oni potrebujú partnerov, ktorí sú tvrdí, jasní, vedia, čo chcú, bojujú za svoje záujmy, ale nie takýmto spôsobom. Jednoducho absolútne ideme ten vidiek obnažiť, totálne sa to rúti a nebude tomu pomoci. My nemáme totiž iné riešenie. My sme, ešte raz opakujem, v Európe po Fínsku najvidieckejšia krajina podľa všetkých kritérií, či sú to kritériá OECD alebo interné Európskej únie, sme druhá najvidieckejšia krajina. A keď nebudeme mať vidiek pre seba prioritu, tak nehnevajte sa, potom sme o ničom. Teda sme niečo, sme vidiecka krajina, ale nerešpektujeme to, no tak potom nám niet pomoci.

Čiže nikto sa tu teraz nebije o to, že niekto dostane nejaké dotácie alebo nedostane nejaké dotácie. Vy ste sa sami zaviazali k nejakej myšlienke, že vidiek ste neprijali ako prioritu, keď sme to požadovali, ale že v programovom vyhlásení ste zabudovali vetu, že bude, že sa nájde mechanizmus valorizácie. To, čo tu povedal pán doktor Tatár, ja súhlasím, že by sa to dalo robiť aj inak. My sme o tom aj vo výbore debatovali. Aj sa to dá urobiť aj inak. Prosím, my sme vo výbore navrhli ten systém. A je to ojedinelá príležitosť, ak chcete plniť to, čo máte v programovom vyhlásení, aby ste to splnili teraz, pri návrhu tohto zákona. Takže ešte raz vás upozorňujeme na to, buďte takí láskaví, je to váš záväzok, vážená koalícia, a keď ho neprijmete teraz, už ho neprijmete a dá sa povedať, že, no, zostáva to potom v polohe klamstva, čo ste urobili v programovom vyhlásení.

To je všetko, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán Osuský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne.

Pánu poslancovi Bacovi by som chcel povedať jedno. Operuje tu s mojím medicínskym vzdelaním a predvádza nám tu graf. Podľa neho dokladá, že rok 1939 bol rokom neuveriteľnej krízy. Je všeobecne známe, že úroda roku 1939 sa zobrala po prvé v mieri a po druhé Európa nebola v ekonomickej kríze. To tvrdenie proste nie je pravda. Vieme, že kríza vznikla v roku 1929, do Európy prišla až v roku 1930 a odoznievala v rokoch 1933 - 1935. To len na margo tých tabuliek. Druhá vec je, že si potom zoberie ako ďalší, keďže sa vyhýba osmičkám, lebo tam by to možno tak zle nevyzeralo, deviatkový rok a bude operovať tým, že tie dotácie sú v Európe sedemnásobné. Ja chcem povedať jedno. Niekto z vašich radov bude nabudúce zaručene hovoriť, a to matematicky oprávnene o tom, že toky do zdravotníctva z národného produktu sú v Európe také a také a prečo aj u nás nie sú také. A iný bude, matematicky oprávnene, hovoriť, že toky do školstva sú v Európe také a u nás také, a potom si môžeme zobrať, a to oprávnene, rezort obrany a každý ďalší a hovoriť o tom, aké sú toky v Európe. My však ekonomicky nie sme krajinami, ktoré používate ako prímer. A znova podčiarkujem, ja som sa nevyjadroval k poľnohospodárstvu napriek tomu, že ste si potom vybrali moje vzdelanie ako terč. Ja len hovorím, že tých, ktorí by v pohľade na Európu mohli oprávnene žiadať valorizácie a zvyšovanie tokov je, kamkoľvek sa pozriem, plno. A v tomto smere teda polemizujem s tým, aby existoval jeden rezort, ktorý to bude mať "napevno pribité" v zákone.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, chcete reagovať? Áno.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Pán poslanec, nemám problém. Nech sa páči, tu mám tabuľku, sled rokov od roku 1934, môžete sa pozrieť, aké boli tie úrody. Samozrejme, že sa tie čísla pohybovali, ktoré som v tom desaťročnom intervale nahodil, sú veľmi blízke tomu 10-ročnému obdobiu, o ktorom hovorím.

Samozrejme, že nemusíte mi robiť školenie, chcem vás ubezpečiť o tom, že rok 1939 je rok, ktorý bol po tom krízovom vývoji, ale nadväzoval som na priemerné čísla rokov 1934 - 1938. Myslím si, že táto debata vlastne na takýchto vykazovacích problémoch sa nemôže zvrhnúť od merita, ktoré je založené na tom, že za minulý rok sa o 30 percent zhoršili podmienky trhového prostredia slovenských poľnohospodárov oproti poľnohospodárom Európskej únie a v tomto roku je to to isté. Znova sa to opakuje. A ten výsledok, ktorý je tu, s tým nemôžete nič robiť. To sú úrody spred druhej svetovej vojny, na konci druhej svetovej vojny, na konci socializácie. Dostali sme sa na tú istú úroveň v rastlinnej výrobe v tomto roku na Slovensku. Vďaka tejto agrárnej politike, teda vzďaľovaniu sa od Európskej únie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný prihlásený do rozpravy ústne vystúpi pán poslanec Maxon.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

predovšetkým by som naozaj chcel zdôrazniť, že nemôžem súhlasiť s tou účelovou interpretáciou vety v programovom vyhlásení, kde teraz teda máme ambíciu tú vetu rozdeliť na dve časti. Pre mňa tá veta v programovom vyhlásení je absolútne jednoznačná a presne definovateľná a o tom teda v súvislosti s novelou zákona o poľnohospodárstve v tejto chvíli je diskusia. Nakoniec existujú na to dokumenty, ktoré sa pokúsim ešte citovať. Takže celá tá diskusia je o tom, či časť koalície bude spolupracovať s opozíciou. Tá diskusia je o tom, či bude naplnený text vety z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky alebo nebude.

Mňa veľmi mrzí, že v tejto chvíli tu nie je pán poslanec Slaný, môj kolega pán poslanec Baco naznačil, že pán poslanec Slaný sa venuje poľnohospodárstvu. Nuž, vážené dámy a páni, ja budem akceptovať názor pána poslanca Slaného vtedy, keď on bude súhlasiť s tým, aby sme spravili parlamentnú návštevu na jeho farme. Ja sa zaväzujem, že zabezpečím parlamentnú návštevu na farme dojníc na poľnohospodárskom podniku, kde som 16 rokov pôsobil. Keď navštívite tieto dve farmy, tak potom môžeme o tom diskutovať, čo je efektívne poľnohospodárstvo a čo efektívne poľnohospodárstvo nie je. Chcel by som vám teda len odporučiť, pokiaľ chodíte na Krupinsku, zastavte sa na farme pána poslanca Slaného, ak to má byť predstava nášho budúceho slovenského poľnohospodárstva, tak, vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, samozrejme, ešte sa kriticky chcem vyjadriť o jednej skutočnosti. Napriek tomu, že ideme v súlade s programom Národnej rady Slovenskej republiky, tak musím konštatovať, že stavovská organizácia, ktorá by mala obhajovať záujmy poľnohospodárov, neviem, či ignoruje naše rokovanie, ale jednoducho toto rokovanie ich nezaujíma. Mám na mysli Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru. Považujem to za neprípustné a budem teda aj osobne mojim bývalým kolegom túto kritiku tlmočiť. Nie je to dobré a kladiem si otázku, či táto stavovská organizácia zriadená zo zákona naozaj v plnom rozsahu plní svoje funkcie.

Dámy a páni, tá valorizácia je aj o 110 tisícoch ľuďoch, ktorí robia v poľnohospodárstve. My tu skloňujeme poľnohospodárstvo so všetkými prívlastkami, ale nehovoríme o tých 110 tisícoch ľudí, ktorí robia v poľnohospodárskej prvovýrobe a v spracovateľskom priemysle. Tá valorizácia dôchodkov, vážený pán doktor Osuský, je aj o tom, že slovenské poľnohospodárstvo je v 10 až 12-krát horšej pozícii, ako je priemer Európy. Vymenujte mi odvetvie, ktoré základnými ekonomickými parametrami krajiny je na tom o 10 až 12-krát horšie. Je slovenský učiteľ 10 až 12-krát horšie na tom ako učiteľ v krajinách Európskej únie? Je slovenský lekár 10 až 12-krát horšie na tom, ako je lekár Európskej únie? Napriek tomu súhlasím s vami, že sú tam veľmi vážne disproporcie a je ich potrebné naprávať. Ale my tu principiálne zakladáme situáciu, že tí ľudia jednoducho budú odkázaní. Vážený pán doktor Osuský, priemerná mzda v poľnohospodárstve sa pohybuje niekde nad 40 korún. Priemerná mzda v energetike sa pohybuje niekde okolo 90 korún. Aký je rozdiel medzi vysokokvalifikovaným robotníkom, ktorý pracuje so živým materiálom s vysokoproduktívnymi dojnicami, ktorej hodnota je 30 až 50 tisíc korún, a medzi vysokokvalifikovaným robotníkom, ktorý pracuje v energetike? Nuž rozdiel je ten, že my sa tu istým spôsobom podieľame na tom, aby táto diferenciácia tu bola, a my sa musíme podieľať na tom, aby to bolo celkom naopak. Ak teda hovorím, že sme o 10 až 12-krát horšie na tom, tak pán poslanec Baco povedal, že sedemnásobne vyššie dotácie sú v Európskej únii. Minimálne 2,5-násobne vyššie sú základné odbytové farmárske ceny. Len táto skutočnosť sa podieľa na tom, že slovenské poľnohospodárstvo je 9,5-krát, takpovediac 9,5-krát horšie na tom ako v Európskej únii.

No a dámy a páni, ak hovoríme o tom, že aj ten mechanizmus valorizácie by mal byť len naplnením programového vyhlásenia vlády, tak treba povedať, čo sa v oblasti programového vyhlásenia za sektor poľnohospodárstva aj v skutočnosti robí. Nakoniec ten dokument máte a bude predmetom rokovania prerušenej schôdze, ale dovoľte mi teda pripomenúť niektoré skutočnosti. V rámci koncepcie, má sa na mysli agrárnej koncepcie, sa navrhujú niektoré systémovejšie opatrenia, ako je odklad splátok starých úverov na obdobie 5 a 10 rokov s čiastočným oddlžením, vytvorenie uceleného systému financovania prevádzkových potrieb od založenia úrody až po zber. Navrhuje sa zrušiť daň z poľnohospodársky obrábanej pôdy, zrušiť spotrebnú daň z vína alebo ju účelovo viazať na investície do tejto oblasti, znížiť alebo zrušiť DPH pri základných potravinách a ďalšie.

Nuž dámy a páni, nakoľko môže byť toto konštatovanie, pod ktoré sa podpísal predseda vlády Slovenskej republiky, hodnoverné. Sme jedna z mála krajín, ak nie jediná, ktorá za ostatné obdobie zvýšila daň z pridanej hodnoty na základné potraviny. Dokument, ktorý podpísal predseda vlády, sa zaväzuje, že budeme postupovať opačným smerom. Takže je to úmysel alebo je to kocúrkovo, alebo ja skutočne neviem, ako si to vysvetliť. Ten dokument o plnení programového vyhlásenia aj za agropotravinársky sektor je naozaj veľmi zaujímavý. Dá sa tam dočítať veľa vecí. Je tam veľa vecí inšpiratívnych, ale napríklad sa hovorí v tomto dokumente, že riadiaca skupina v najbližších dňoch, v najbližších dňoch, ten materiál je z júla, v najbližších dňoch prerokuje riadiaca skupina pre reštrukturalizáciu a privatizáciu vybraných bánk a reštrukturalizáciu podnikového sektora návrh na riešenie tzv. starého bloku úverov v poľnohospodárstve a postúpených klasifikovaných úverov v rámci prvej etapy predprivatizačnej reštrukturalizácie bánk.

Nuž dámy a páni, v júli mal byť tento dokument alebo tento zámer prerokovaný. Podľa mojich informácií nebol prerokovaný dodnes a ak diskutujeme o tom, ja považujem za veľmi nešťastné to, čo pán minister spravil, že kvantifikoval objem potrieb v rámci dotačnej politiky do poľnohospodárstva najskôr v rozsahu niekde 120 miliárd, potom sa to znížilo.

Dámy a páni, len reštrukturalizácia bánk, jedna hospodárska operácia nás bude stáť zatiaľ teda 108 miliárd Sk. Aj o týchto veciach budeme diskutovať pri inej príležitosti a pri tej príležitosti budeme diskutovať o akejsi pochybnej spoločnosti, akciovej spoločnosti Konsolidačná, akciová spoločnosť, o praktikách, ktoré sa v tejto spoločnosti dejú, a o 108 miliardách korún, pani ministerka, s ktorými sa tam manipuluje. Je to už typické, že keď sa vás nejaká vec dotkne, tak netaktne hundrete za chrbtom rečníka. Myslím si, pani ministerka, že by ste si konečne mali uvedomiť základný princíp, že tu nie je vláda, ktorá kontroluje poslancov. To je jedno či poslancov vládnej koalície alebo opozície, ale že ešte základný princíp parlamentnej demokracie spočíva v tom, že parlament kontroluje vládu. Takže napriek tomu, že ste dáma, ja si vyprosujem, aby ste tu hundrali za mojím chrbtom a budem mať príležitosť vám porozprávať mimoriadne zaujímavé story o Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti, a o porušeniach zákonov, ktoré ste tam spravili. Jedno z porušení zákonov vám jasne vo svojej správe definoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Vy ste v rozpore so zákonom prevzali akési osobitné garancie, ktoré mali mimoriadne vysokú hodnotu a v správe Najvyššieho kontrolného...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, vráťme sa k poľnohospodárstvu.

Poslanec M. Maxon:

... a v správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, sa to jasne a zrozumiteľne hovorí. Porozprávam aj o výpalníkoch zo Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti, tzv. štátnych výpalníkoch, a môžem vás, vážené dámy a páni, ubezpečiť, že to bude veľmi zaujímavé. Nuž, dámy a páni, musím konštatovať, že sa za takýchto okolností dá pomerne zle sústrediť a trošku budem hovoriť o poľnohospodárstve a budem hovoriť o tom návrhu valorizácie dotácií, ale spomeniem pri tejto príležitosti aj ministerstvo financií.

Nuž, vážené dámy a páni, jeden z nástrojov, ktorý je možné, že bude efektívny a na ktorom slovenské poľnohospodárstvo a súčasné ministerstvo pôdohospodárstva si zakladá, sú zdroje, ktoré by mali ísť do poľnohospodárstva, zdroje prostredníctvom SAPARD-u. Takže, vážené dámy a páni, pán kolega poslanec Baco už niečo o tejto skutočnosti povedal. Dovoľte mi predovšetkým skonštatovať a potvrdiť tú domnienku, že v tomto roku s prostriedkami zo SAPARD-u naozaj nie je možné počítať. Okrem toho, kto v tejto oblasti pracoval, vie, že tieto prostriedky nie sú prevoditeľné z jedného roka do druhého, ak sa v bežnom roku nevyčerpajú, tak príslušná krajina nemá už na ne nárok.

No a vážené dámy a páni, tak to všetko perfektne funguje, a tak sa všetci snažíme, aby do poľnohospodárstva prostredníctvom tejto agentúry prišli peniaze, že táto agentúra bola zriadená v decembri 1999, bola to teda slovenská platobná agentúra, v máji 2000 sa prijali opatrenia na zabezpečenie funkčnosti tejto agentúry. Tak ja sa pýtam, na čo bola v decembri 1999 zriadená, keď sa v máji potom museli prijímať opatrenia na zabezpečenie funkčnosti. To je dámy a páni, oficiálny vládny dokument. Okrem toho Slovenská platobná agentúra musí byť akreditovaná Národným fondom, Slovenská platobná agentúra do dnešného dňa Národným fondom alebo teda zjednodušene povedané ministerstvom financií nebola akreditovaná a až po akreditácii Slovenskej platobnej agentúry slovenskými inštitúciami môže byť táto agentúra akreditovaná Národným fondom a až následne potom Európskou komisiou. Dámy a páni, ani jedno z tohto nebolo spravené. Jediné, čo bolo spravené, tak v máji boli uskutočnené opatrenia na zabezpečenie funkčnosti tejto agentúry.

Vážené dámy a páni, o poľnohospodárstve v zásade vždy bola v tomto parlamente v principiálnych veciach dohoda. Ja som presvedčený, že aj toto je principiálna vec, principiálna vec z dvoch dôvodov. Z prvého dôvodu, že je to jasne a zrozumiteľné napísané v programovom vyhlásení vlády, a druhý, a ten považujem za podstatne dôležitejší, že existujú na to objektívne a relevantné dôvody, aby to v zákone bolo tak zakomponované, aby valorizácia dotácií bola pravidlom.

Nakoniec, vážené dámy a páni, ten dokument, o ktorom som hovoril, teda správa o plnení programového vyhlásenia vlády za oblasť poľnohospodárstva jasne uvádza, návrh novely zákona o poľnohospodárstve bol po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky v apríli 2000. Návrh bol vrátený na prepracovanie s tým, že sa z neho vypustí osobitné riešenie štátnej pomoci pre potravinársky priemysel, ako aj valorizácia dôchodkov. Čo tým, dámy a páni, chcem povedať. Jednoducho tým chcem povedať, že predkladateľ ministerstvo pôdohospodárstva bol viazaný programovým vyhlásením vlády, takto tento dokument spracoval, a až následne Legislatívna rada vlády tento materiál s tou výhradou, ktorú som uviedol, vrátila na prepracovanie. Takže, vážené dámy a páni, ak v novele zákona o poľnohospodárstve zakomponujeme štandardnú valorizáciu dotácií do poľnohospodárstva, nebude to žiaden prehrešok voči štandardným metódam rozpočtovania. Naopak, ešte raz opakujem, bude to plnenie programového vyhlásenia za tento rezort a bude to naplnením objektívnej potreby predovšetkým poľnohospodárskej prvovýroby.

No a ešte celkom na záver jedna veta. Pán kolega Slaný, vy ste tu neboli, ja som predložil návrh, ak vy budete ochotný pozvať poslancov na moju farmu, ja zariadim pozvanie poslancov na farmu, kde som pôsobil a potom sa môžeme začať baviť o efektívnosti slovenského poľnohospodárstva.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Maxona sa s faktickými poznámkami prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ja by som chcela nadviazať len na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, kde hovoril o tom, že tu nevidí predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa pravidelne zúčastňovala na zasadnutiach výboru pre pôdohospodárstvo a práve aj iniciovala otázku valorizácie, ktorú si osvojili jednotliví členovia výboru. Takže Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pristúpila k zákonu číslo 240, ale aj k niektorým úlohám, ktoré k nemu teda, ako s ním súvisia z programového vyhlásenia, zodpovedne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ja budem reagovať krátko na môjho predrečníka. Dal tu výzvu a ja si to s ním pokojne rozdám a môj problém je jednoduchý, ako aj mnohých inžinierov, ktorí vyšli z vysokej školy. Ja som hospodáril 5 rokov bez štátnych dotácií, čiže môj problém bol jednoduchý. Čiže ja som vedel hospodársky vyjsť bez toho, že som poberal štátne dotácie. Čiže nám ide o to, aby agrárna politika toto nepripúšťala, aby mnohí podnikatelia, ktorí v poľnohospodárstve chcú podnikať, či sú to súkromne hospodáriaci roľníci alebo sú to veľké eseročky, aby mali rovnaké podmienky, aby všetci mali rovnaký prístup k dotáciám, lebo, žiaľbohu, je to fakt, mnohí sú diskriminovaní a mnohí aj teraz hospodária bez dotácií, čiže ten boj je o to, aby toto tu nenastávalo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem doplniť a podporiť stanovisko pána poslanca Maxona, v ktorom upozorňoval, že v inej oblasti veľmi veľkoryso dávame prostriedky, ktoré sú v podstate nenávratnými dotáciami, a to je práve ten prípad od 90 do 108 miliárd odpočítaných nevymáhateľných úverov. My sme boli za to, aby minimálne tých 76 miliárd, ktoré sme zdedili ešte z minulého režimu, ktoré boli vlastne prinútením podnikov k tomu, aby si brali investičné úvery na akcie, na ktoré sa samy nerozhodli, ale na druhej strane sme zároveň boli za to, aby pri odpúšťaní alebo odpisovaní týchto úverov sa jednoducho odpisovali na miestach vzniku, nie v samotnej banke. V banke sa má len odpočítať jednoducho suma v rozsahu nevymáhateľných úverov, ale predovšetkým sa musí odpísať v tých podnikoch, kde tieto úvery vznikli. A keď vidíme túto veľkorysosť v iných oblastiach, a dokonca jednostrannú veľkorysosť, tak potom je celkom prirodzené, že musíme očakávať, že aj v poľnohospodárstve sa uplatní rovnaký meter ako v ostatnom hospodárstve. To nie je poľnohospodárstvo od macochy.