Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Keltošová sa hlásia s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Rusnáková ako posledná. Končím možnosť ďalších prihlásení sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Tóthová má slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

ja skutočne prínos tejto predlohy vidím len v tom, že sa upozorňuje na problém, ktorý sa nerieši. Myslím si, že tí, ktorí ste tu boli na hodine otázok, pokiaľ bola daná otázka pánu podpredsedovi Csákymu, aké sú skutočnosti, už neberme, že ide o rómsku komunitu, ale vezmime, že časť obyvateľstva sa stáva analfabetmi v našej republike, že sú tu ďalšie negatívne javy, a keď sme sa spýtali pána podpredsedu vlády, ktorého je to náplňou, aké riešenie na to má, keď mu bola daná otázka, tak sme zistili, že nám citoval niečo z literatúry a s eleganciou odišiel od pultu. Eleganciu ja v politike oceňujem, som za ňu, ale len vtedy, keď je tá elegancia podaná pri riešení problémov, a nie keď je únikom od konkrétnej odpovede a od riešenia problému. Preto si myslím, že táto téma a o nej debatovať má z tohto hľadiska význam.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec, vecne. Pokiaľ hovoríte o tom, že váš príjem, ktorý poklesne a ešte ďalší rok nebudete dostávať prídavky na deti, je to námet na zamyslenie. My hovoríme o tom, že ak niekto prosperuje, tak by mal mať určitý cit pre istotu aj do budúcnosti a nemal by tie peniaze, príjmy minúť všetky v tom roku, keď ich zarobí. Toto bola filozofia, z ktorej sme vychádzali vtedy, keď sme prijímali tento zákon o prídavkoch na deti. Netvrdím, že sme neomylní. Môžeme ho zlepšiť ďalšou novelou, aj ďalej to bude platiť, predpokladám.

Chcem povedať, že pokiaľ hovoríte o tom, že pán poslanec Sitek ako starosta urobil určité kroky. Áno, je to v súlade so zákonom o sociálnej pomoci, o ktorom som rozprávala, že tie možnosti tu sú, len tú legislatívu treba využívať. Ale ja som tiež povedala, že nie všetci starostovia sú ochotní a sú takí statoční a občianski odvážni, aby siahli na financie určitej časti populácie. Pán starosta z Rudnian, o ktorom som hovorila, je biely a napriek tomu, že zobral im dosť veľa peňazí z ich dávok, oni ho znovu a znovu volia. Nie je to celkom tak, že sa treba len skrývať za slabosť zákona alebo hľadať určité výhovorky z obáv a zo strachu. Treba využívať legislatívu. A to, čo vy navrhujete, pán poslanec, to v praxi nie je realizovateľné, pretože samospráve vy nemôžete nič prikázať novelou zákona o sociálnej pomoci. Vy musíte novelizovať zákon o samospráve, a to ste neurobili. Takže táto snaha sa míňa účinkom a ja vám preto odborne argumentujem, že tento váš návrh nie je dobrý.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Rusnáková.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďakujem.

Vážený kolega sa dotkol problému, ktorý síce obsahovo nie veľmi súvisí s touto témou, ale keďže používa argumentáciu aj vo vzťahu k rómskemu etniku, odpoviem na jeho otázku, prečo vlastne Rómov voláme Rómami. Keďže s tým niektorí predstavitelia SNS majú problémy, chcela by som ich informovať, že je to úradný názov, ktorý platí od roku 1991 od posledného sčítania ľudu, keď bola medzi sčítacími kolónkami aj kolónka "rómska národnosť", a to na základe uznesenia vlády.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Paška. Pripraví sa poslanec Zelník. To sú všetci prihlásení.

Poslanec J. Paška:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

prerokúvame návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti, zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Rokujeme o tomto zákone v prvom čítaní. Preto si myslím, že musíme dospieť najskôr k stanovisku, či má zmysel pokračovať v rokovaní o tomto zákone v druhom čítaní.

Milé kolegyne, kolegovia, štatistické analýzy, ktoré prikladáme k návrhu zákona, dokazujú, že rodinné prídavky, spôsob ich výpočtu a poskytovania priamo ovplyvňujú aj vývoj pôrodnosti v populácii. Rovnako dokazujú, že sociálna politika štátu môže napomáhať alebo predchádzať nežiaducim celospoločenským javom. Súčasný spôsob ekonomického zabezpečenia maloletých detí priamo motivuje najslabšie sociálne vrstvy k tomu, aby si zvýšenou pôrodnosťou riešili svoje finančné a materiálne zabezpečenie. Rodinné prídavky a sociálne dávky určené pre deti v tejto skupine pritom podľa priložených analýz často neslúžia na materiálne zabezpečenie detí, ale sú skonzumované rodičmi týchto detí, pretože tí majú zo zákona právo nakladať s uvedenými prostriedkami. Najmä deťom z rómskych rodín sa často stáva, že finančné prostriedky štátu určené na ich materiálne zabezpečenie končia vďaka nezodpovedným rodičom inde. Preto predkladatelia v záujme malých detí, ktoré sa stávajú rukojemníkmi chamtivosti svojich rodičov, vnáša do systému rodinných prídavkov a sociálneho zabezpečenia detí zmeny, ktoré majú viesť k tomu, aby sociálne dávky a rodinné prídavky určené pre maloleté deti neboli zneužívané na existenčné zabezpečenie práci sa vyhýbajúcich asociálnych rodičov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhované riešenie vychádza zo zodpovedného posúdenia súčasného stavu a snaží sa vyrovnať s týmto neduhom v našej spoločnosti.

Samotné riešenie je charakterizované dvoma opatreniami.

Prvé opatrenie slúži na to, aby sa v celkovom príjme domácností s viac ako 5 deťmi posilnil podiel príjmov z miezd a znížili sa príjmy zo štátnej dávky detských prídavkov. Na to slúžia dva navrhované mechanizmy, ktoré upravujú výpočet výšky detských prídavkov a výšku odpisu dane z príjmu. Návrh novely zákona číslo 193 o prídavkoch na deti, o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov zavádza mechanizmus postupného znižovania výšky dávky s rastúcim počtom detí v domácnosti od tretieho nezaopatreného dieťaťa. Súčasne navrhovaná novela zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov zavádza mechanizmus postupne sa znižujúceho základu dane oprávnenej osoby s rastúcim počtom vyživovaných detí. Čiže z hrubej mzdy ostane oprávnenej osobe vyššia čistá mzda ako kompenzácia za zníženú dávku prídavkov na deti. Toto opatrenie sa týka najmä tých oprávnených osôb, ktoré sú zárobkovo činné a posilňuje sa ním uplatňovanie výkonu princípu trhovej ekonomiky a zároveň sa neznižuje celkový objem prostriedkov, ktoré prichádzajú do rozpočtu domácností zarábajúcich oprávnených osôb. V prípade, že domácnosť oprávnenej osoby má nízky príjem zo zárobkovej činnosti, bude žiadať o dávku sociálnej pomoci, ktorá sa vypočítava z rozdielu aktuálneho príjmu a vypočítanej sumy životného minima. Výška dávky sociálnej pomoci bude po aplikovaní nami navrhovanej úpravy vyššia, ako je tomu v súčasnosti, čiže to, čo sa nevyplatí na detských prídavkoch, to sa doplní cez dávku sociálnej pomoci. Príslušná domácnosť s nízkymi príjmami naším návrhom nestráca, ani nároky na štátny rozpočet sa nezvyšujú.

Osobitným prípadom je hmotná núdza zo subjektívnych dôvodov, keď skutočne dôjde k zníženiu celkovej sumy prostriedkov vyplatených oprávnenej osobe či už z titulu prídavkov na deti alebo sociálnej dávky. O to viac bude záležať na oprávnených osobách, či sa budú snažiť prekonať hmotnú núdzu aj vlastným pričinením.

Druhé opatrenie sa týka praktického výkonu poskytovania prídavkov na deti. Súčasná právna úprava umožňuje vyplácať túto dávku buď rodičom, alebo ak príslušný orgán rozhodne aj inej oprávnenej osobe, alebo obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt. Náhradný subjekt tak preberá povinnosť zabezpečiť potreby dieťaťa v príslušnom rozsahu. Ak sa má pomôcť deťom žijúcim v zaostalých materiálnych pomeroch a zároveň nestratiť zainteresovanosť rodiča, potom je potrebné zvýšiť dôraz na vecnú stránku pomoci a detské prídavky poskytnúť v širšom rozsahu formou vecnej dávky než formou peňažnej dávky. Inými slovami umožniť rozdelenie štátnej dávky prídavkov na deti na jedno dieťa na časť peňažnú a časť vecnú.

Pani poslankyňa Keltošová nie je prítomná, možno ma počuje na chodbe. Súčasná legislatíva túto možnosť nepripúšťa. To je zrejme tá vec, ktorá ušla aj členom vlády a ušla aj pani poslankyni Keltošovej a ktorá, myslím si, že je veľmi závažným faktom, doposiaľ sa uvedená dávka buď vyplatila v hotovosti, alebo musela byť celá poskytnutá v naturáliách, takže nebolo možné ju členiť na vecnú časť a peňažnú časť. Takýto spôsob ponechá rodičom na použitie časť prídavkov na deti, čím im zostane aj časť zodpovednosti za svoje deti a štát bude mať väčšiu kontrolu nad mierou použitia prostriedkov v prospech uspokojenia potrieb detí. Vecnú dávku navrhujeme uplatňovať podľa zákona číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, a to v kombinácii s konkrétnymi účelovo viazanými prostriedkami, ktoré by používal príslušný subjekt - obec, sociálne zariadenia a podobne. Prostriedky by príslušné subjekty získali z viacerých zdrojov, pričom jedným zo zdrojov by boli práve prídavky na deti v ich čiastkovej či úplnej sume.

Vzhľadom na to, že spravodajca predložil návrh uznesenia, ktorý neumožní prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní, dovolím si teda predniesť pozmeňujúci návrh uznesenia k návrhu zákona, v ktorom navrhujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 písm. c) prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

S jednou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Roman Hofbauer. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Minulý týždeň sme mali na prerokúvanie vo výbore pre ľudské práva a národnosti túto problematiku. Bol prítomný aj podpredseda vlády Pál Csáky. Na veľmi kvalifikované otázky zo strany poslancov podpredseda vlády reagoval naprosto svojrázne, že sa oprel o stoličku a smial sa tak, až sa zadúšal. Doslova sa rehotal tam prítomným poslancom. Na konkrétne otázky o problematike riešenia tejto skupiny obyvateľov sociálne odkázaných a sociálne ťažko prispôsobivých dal komentár, že na to jednoducho reagovať nebude, a pokiaľ sme ho žiadali o konkrétne vysvetlenia prístupu zo strany slovenskej vlády o riešení týchto problematík, tak nám vymenoval celú hŕbu zahraničných nadácií, spoločností a grantov, ktoré vstupujú do pokusov riešenia tejto problematiky. Neuviedol ani jeden jediný príklad uplatnenia zo strany slovenskej vlády.

Takže, dámy a páni, nie so všetkým, čo sa nachádza v tomto návrhu, poslaneckom návrhu zákona, je možné bezvýhradne súhlasiť. Domnievam sa, že s jednou vecou treba súhlasiť, a to bezvýhradne, že ide o problematiku, ktorú treba otvoriť, rozdiskutúvať a predovšetkým hľadať konštruktívne, vecné a zmysluplné riešenia, pretože to, čo nám predkladá súčasná vláda, to sú nezmysly. Ak v súčasnosti prichádza k stavu, že na Slovensku v tejto skupine občanov narastá negramotnosť a naprostá väčšina z nich končí detstvo a začína vstup do života bez akejkoľvek kvalifikačnej skúsenosti, tak vlastne táto spoločnosť sa správa nie sociálne, ale asociálne, a nie solidárne, ale nesolidárne, pretože parazituje na tých, ktorí sú poriadni.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Posledný, ktorý bude v rozprave vystupovať, je pán poslanec Zelník.

Nech sa ti páči.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

k samotnému návrhu zákona by som chcel povedať, že podobný zákon, možno ešte vyhranenejší, očakáva väčšia časť obyvateľstva Slovenska. Pri schvaľovaní tohto návrhu by sme si mali všetci uvedomiť, že starostlivosť o deti je v prvom rade na rodičoch a nápomoc môže a musí prichádzať zo štátu, ale iba ako doplnok k rodičovskej starostlivosti. Keby sme mali spracovanú štatistiku, asi by nás prekvapili niektoré ukazovatele. Jedným z nich je, že málo rodín so šiestimi a viac deťmi v rodine sú schopné sa postarať o deti nielen z finančnej stránky, ale i z kultúrnej a spoločenskej stránky. Dokonca niektoré rodiny z týchto štátnych príspevkov žijú, pričom nezabezpečujú ani základné povinnosti rodičov, napríklad vytvorenie podmienok pre svoje deti na školopovinnú dochádzku. Dalo by sa hovoriť aj o extrémnych prípadoch, kde tieto príspevky neslúžia na živobytie, ale končia v reštauračných zariadeniach, respektíve v rukách úžerníkov, pričom deti sa živia žobraním a drobnými krádežami.

Tento návrh považujem za dobré východisko k ďalším systémovým krokom v tejto oblasti, ktoré musí prijať tak exekutíva, ako i zákonodarný zbor.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu, pričom sa už teraz treba následne zamyslieť nad následnými krokmi, ktoré budú motivovať k inému demografickému vývoju a k vyššej zodpovednosti rodičov k starostlivosti o deti, pričom štát bude zohrávať iba podpornú úlohu, respektíve riešiť individuálne ojedinelé sociálne prípady. V konečnom riešení by sme sa mali dostať na priame vyplácanie rodinných prídavkov do šiestich detí v rodine a podstatné zníženie odvodovej a daňovej povinnosti pri viac ako šiestich deťoch v rodine. Toto riešenie určite nemôže nikoho nazvať nehumánnym, pričom sa začne klásť dôraz na posilnenie príjmov z miezd, tým aj zamestnanosť a nepriame zvýšenie príjmov rodín cez daňové a odvodové povinnosti.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zelníka sa hlási pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Áno, ďakujem.

Kolega Zelník správne podotkol, že predložený návrh zákona má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov za využívanie štátnych prostriedkov na tie účely, na ktoré sú určené, a to pre deti. Je však smutné, že určitá skupina obyvateľov, ktorá sa vyhýba práci, si ich vlastne zvolila za základný zdroj obživy pre svoje osobné použitie, a nie pre deti. Ak si niekto myslí, že zmena názvu občanov cigánskeho etnika ako Cigánov na Rómov tento problém vyrieši, tak je na veľkom omyle. My by sme boli veľmi radi, keby sa tento problém dal tak veľmi jednoducho vyriešiť, ale, žiaľ, je to iba zakrývanie skutočného stavu. Tento problém treba riešiť skutočne. A práve tento návrh ponúka jedno z riešení, ktoré pomôže týmto deťom dostať sa na určitú vzdelanostnú úroveň, aby boli zároveň aj finančné prostriedky, ktoré sú pre ne skutočne určené. Ja som presvedčená, páni kolegovia a kolegyne, že tento návrh podporíte a posuniete ho na druhé čítanie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Áno.

Poslankyňa A. Malíková:

Dovoľte mi, aby som zareagovala aspoň na niektoré podnetné vystúpenia kolegov poslancov.

Pán spravodajca Krumpolec vo svojom vystúpení uviedol, že naša novela alebo náš návrh novely spĺňa všetky náležitosti. Som rada, pretože takto bol hodnotený ako jeden skutočne veľmi dobrý návrh z legislatívnej alebo vecnej stránky aj v Legislatívnej rade vlády, kde som sa zúčastnila. Takisto ma nie potešilo, lebo sa človek nemôže tešiť niečomu negatívnemu v spoločnosti, ale takému kritickému pohľadu pána spravodajcu na súčasný stav, že súčasný stav skutočne nie je dobrý. Len v tejto súvislosti ma mrzí, prečo, keď súčasný stav nie je dobrý a keď vývoj ukázal, že mnohé možnosti zneužívania dnes platného systému vyplácania prídavkov na deti a v programovom vyhlásení, ako pán spravodajca deklaroval, sa uvádza záväzok niečo robiť v tomto smere, prečo doteraz za dva roky nebol tento záväzok splnený. Prečo sme čakali, aby skutočne také negatívne zneužívanie sa dialo ďalej. Takisto, na čo čakalo ministerstvo práce a sociálnych vecí, no nakoniec vystúpi s filozofiou, že pre všetky deti rovnako. Ja som proti tomu, pretože skôr by som sa prihovárala, ak už ste rozhodnutí tento návrh zamietnuť, aby sa, tak ako hovoril aj pán spravodajcu Krumpolec, využil aspoň pri tvorbe novely, ktorú predloží Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, výšku koeficientu, pretože jednoducho demografický vývoj, to nie je samorast. Ten sa nedá dať tak, aby išiel samospádom alebo aby sa dialo čokoľvek. Štát má určitú zodpovednosť aj v tejto oblasti. Ovplyvňovať v prospech celej spoločnosti celého štátu demografický vývoj. A jedným z takých najúčinnejších nástrojov vždy bol, je a bude aj systém vyplácania prídavkov na deti. Čiže prosila by som, aby sme toto zobrali do úvahy.

Chcela by som zareagovať ešte na pani poslankyňu Keltošovú. Ja si vážim jej skúsenosti aj vedomosti, keďže pôsobila na poste ministerky práce a sociálnych vecí. Len zopakujem to, čo uviedol pán poslanec Paška. Áno, aj v súčasnom právnom stave existuje možnosť, aby tieto prídavky na deti poberal, v prípade, že rodičia sa nestarajú o svoje deti, tzv. náhradný príjemca. Ja som rada, že sa našli takí odvážni ľudia, ako tu boli menovaní, starosta v Rudňanoch, pani riaditeľka v tom výchovnom zariadení a podobne. Je to podľa platnej legislatívy možné, lenže čo vlastne tento súčasný stav umožňuje. To, že rodičia strácajú zodpovednosť za svoje deti, a tým ďalej sú viacej vychovávaní aj oni, aj ich deti, že spoločnosť sa postará.

Čiže chcem len zdôrazniť, v čom je zásadný rozdiel. Terajší platný stav umožňuje, aby sa teda náhradnému príjemcovi vyplácala nie časť, ale celá suma prídavkov na deti. A ten, keď ju dostane, či už to je starosta alebo tá pani riaditeľka, tej oprávnenej osobe, teda dieťaťu musí zabezpečiť všetky potreby v celom rozsahu alebo z tohto vyplývajúce. Len sa chcem opýtať, potom aká sme my spoločnosť, ako vychovávame svojich členov, keď vlastne aj s tým odobratím prídavkov na deti ako dávky rodičia strácajú zodpovednosť. Niekto iný sa im stará o deti a jednoducho si myslím, že toto nie je ani z toho perspektívneho hľadiska možné. Myslím si, že práve, keď Slovenská národná strana je často obviňovaná z tvrdých nejakých radikálnych riešení, toto je riešenie, ktoré je veľmi ľudské. Pretože tým, že sa tomu nezodpovednému rodičovi zoberie len časť prídavkov na deti, časť sa mu ponechá, má aj zodpovednosť za svoje dieťa. A to si myslím, že je aj v duchu uznávania kresťanských či iných normálnych morálnych hodnôt spoločnosti, pretože nemôže niekto priviesť na svet dieťa a potom ho dať na krk spoločnosti. Mal by sa oňho vedieť postarať, čiže mal by mať stále zodpovednosť za svoje dieťa.

Takisto by bolo možné vytvoriť nové výchovné alebo školské zariadenia, rozšíriť ich doterajšie fungovanie tým, že by sa tieto peňažné prostriedky získané z prídavkov na deti či už celej časti alebo z celku, z celej tej dávky poskytovali napríklad na školské stravovanie, na nakúpenie učebných pomôcok, na zdravotné a hygienické služby pre deti, na poskytovanie oblečenia a v konečnej fáze aj napríklad na zaplatenie nákladov alebo ciest, ak budú pokračovať ďalej v strednej škole. Pretože možno niektorí ste prepočuli, že jednoducho takým veľkým hendikepom, nebudem tu hovoriť akého etnika, ale určitých skupín obyvateľov, na to, aby sa mohli uplatniť nielen na trhu práce, ale v spoločnosti vôbec, je ich nízka vzdelanostná úroveň. A takto vlastne, ja to poviem jednoducho, to dieťa bude v starostlivosti niekoho, kto mu ukáže, nechcem tu povedať teraz svetlé zajtrajšky, ale možnosť iného života.

Uviedlo sa tu tiež, že je tento návrh zákona diskriminačný, pretože vlastne s rastúcim počtom detí je ten príjem do rodiny menší, a že by mal fungovať určitý systém solidarity. Áno, mal by fungovať systém solidarity, ale ja odmietam systém parazitovania a vytvárania určitých parazitov v spoločnosti bez ohľadu na ich etnický pôvod. Samozrejme, že keď by sa prijal tento náš návrh, tak by sa dosiahli dva ciele. V súčasnosti by, samozrejme, prijatie malo aj negatívne dosahy. Netvrdím, že nie na určité rodiny, ale na ktoré rodiny alebo pre koho? Pre tie rodiny, ktoré využívajú deti ako zárobkový podnik, a myslím si, že je to amorálne. Tým deťom sa ale nič neuprie zo strany spoločnosti, lebo to dostanú inou cestou. A takisto negatívny dosah to bude mať aj na tých rodičov, ktorí sa vyhýbajú práci, ktorí pracovať nechcú. To bude teda dosah v súčasnosti. V budúcnosti, samozrejme, bude ovlyvňovať väčšinový model rodiny, a to tak, aby sa pozitívne ovplyvňoval demografický vývoj Slovenska, Slovenskej republiky. A znovu len zopakujem, že podľa mňa je to povinnosť spoločnosti aj nás ako zákonodarného zboru nepozerať sa na to, ako sa naša spoločnosť vyvíja a ostať pasívni, pozerať sa len tak, že čo my s tým môžeme robiť, ale navrhnúť určité nástroje, ktoré ovplyvnia tento demografický vývoj v pozitívnom smere môžu. Nakoniec tu zaznelo, myslím si, že tiež vo vystúpení pani poslankyne Keltošovej, že táto novela je diskriminačná voči určitému etniku. Nikde v celej dôvodovej správe ani v tom, čo ste dostali ako novelu, nenájdete ani slovo Róm, ani slovo Cigán, ani etnikum. Ten zákon je pre všetkých. A toto by som chcela zdôrazniť. Každý, kto ho označuje za diskriminačný voči niektorému etniku, ho správne nepochopil alebo si uvedomil, že najväčší negatívny dosah bude mať práve pre toto etnikum, ale to nie je vinou navrhovateľov, to je vinou stavu, ktorý tu kvasil veľmi dlho a ktorý sme si nevšímali.

Ďalej ešte by som chcela upozorniť na to, keď sa hovorilo, že sa tu zavádza kritérium ako jedno z takých hlavných pre výšku vyplácania prídavkov na deti poradie dieťaťa a počet detí. To takisto nemožno považovať za niečo diskriminačné, pretože takéto kritériá boli ako rozhodujúce na vyplácanie prídavkov na deti pred rokom 1994. Vtedy došlo k zmene. Takisto pri tých postihnutých rodinách, akože postihnutých, ja si myslím, že v konečnom dôsledku nebudú, pretože sa tu nabehne na iný systém, ktorý bude viac motivačný, sa vychádzalo z toho, že podľa štatistík prevláda model štvorčlennej rodiny, maximálne štvorčlennej rodiny, teda štvordetnej rodiny na Slovensku. To je taký optimálny model ako najpočetnejších rodín. A týchto, to chcem zdôrazniť sa, aby nevznikli nejaké pochybnosti, sa nami navrhovaná novela nedotýka negatívne. Tiež treba povedať, že zvýhodňuje sa model trojdetnej, trojčlennej rodiny, pretože tieto trojdetné rodiny budú mať väčší príjem ako jednodetné, to je samozrejmé.

Na záver by som chcela uviesť len toľko, že všetci vieme, že súčasný stav v oblasti systému vyplácania prídavkov na deti a vôbec pomoc pre rodiny nie je dobrý, že je chorý. Chorý je preto, že čím ďalej, tým viac sa môže zneužívať. A znovu len poviem, že je amorálne zneužívať deti a brať ich príchod na svet ako zárobkový podnik. Aj keď to znie tvrdo, je to pravda. A taký je život v mnohých oblastiach. Očakávala som, že tento stav zhodnotia ako zlý a ujmú sa zákonodarnej iniciatívy buď vláda, alebo možno aj tí poslanci, ktorí vystúpili v diskusii kriticky k nášmu návrhu. Lebo už dva roky bol, myslím si, že dosť dlhý čas. Slovenská národná strana má záujem riešiť aj problémy, ktorých riešenie nie je populárne, pretože nezískava voličov. Ale myslím si, že v konečnom dôsledku je potrebné aj na takéto mínové polia v našej spoločnosti vstúpiť, pretože odďaľované problémy sa prejavia v budúcnosti výrazne a tak, že ich pocítime ako negatívne všetci.

Ďakujem za pozornosť a prosila by som, aby ste podporili návrh tohto zákona aspoň do druhého čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Áno.

Nech sa páči.

Poslanec J. Krumpolec:

Problém, o ktorom hovoril pán poslanec Šepták, že prídavky na deti sa vyplácajú celý rok po prekročení stanoveného príjmu rodiny alebo sa nevyplácajú pri poklese príjmu rodiny, nerieši ani tento poslanecký návrh. Naopak, je reálne očakávať, že vládny návrh zákona, ktorý má byť zhruba o tri mesiace predložený do vlády, by mal aj tento problém vyriešiť. Vystúpenie pani poslankyne Keltošovej taktiež poukazuje na to, že tento poslanecký návrh nie je dobrý a že je diskriminačný.

Ako spravodajca som navrhol, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto poslaneckého návrhu.

Prosím vás, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí nie sú v rokovacej sále, aby sa dostavili, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

Počkáme, kým technici pripravia pánu poslancovi Paškovi hlasovaciu kartu.

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Upozorňujem, že som dal pozmeňujúci návrh na uznesenie. V rozprave som predniesol pozmeňujúci návrh uznesenia, bolo by o tom treba informovať Národnú radu a dať hlasovať, samozrejme, o tom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste hlasovanie uvádzali tak, že najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, a ten podal pán poslanec Paška a jeho procedurálny návrh smeruje... Pán poslanec, ešte raz opakujte.

Poslanec J. Paška:

Navrhol som v rozprave, aby Národná rada podľa § 73 písm. c) pokračovala v rokovaní o predloženom návrhu zákona v druhom čítaní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán poslanec Paška, ktorý odporúča pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona skupinou poslancov, ktorý predkladala poslankyňa Malíková.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh nebol schválený.

Poslanec J. Krumpolec:

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím vás, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme návrh schválili.

Ďakujem pani navrhovateľke, pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch,

ktorý Národná rada prerokúva v druhom čítaní.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 617 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte ako tlač 617a.

Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister vnútra pán Ladislav Pittner.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som ešte dať do pozornosti jeden návrh, ktorý by som chcel odporučiť Národnej rade. Pán minister vnútra je predkladateľom ďalších dvoch návrhov, ktorým je návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a správa o plnení úloh vyplývajúcich z komplexného programu boja so zločinnosťou. Odporúčam vám, aby sme prvé dva návrhy prerokovali, otvorili k nim rozpravu a hlasovali po prerokovaní obidvoch návrhov. Je súhlas snemovne s takýmto postupom? Áno.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

v ostatnom čase stále aktuálnejšie a naliehavejšie vystupujú do popredia otázky migrácie a s ňou spojené rastúce počty nelegálnych migrantov, ktorí na svojich cestách do ekonomicky vyspelých krajín Európy tranzitujú aj územím Slovenskej republiky. Narastajú však zároveň aj počty tých cudzincov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú vstúpiť do azylovej procedúry a požiadať o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike. Na posúdenie opodstatnenosti týchto dôvodov je príslušné ministerstvo vnútra, ktoré zosúlaďovanie procedúr vo veci priznávania postavenia utečenca pokladá za jeden z významných nástrojov, ktoré okrem napĺňania medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti azylu slúžia aj na regulovanie nelegálneho prisťahovalectva.

Vzhľadom na to, že požiadavky súčasnosti v zhode s politickou vôľou Slovenskej republiky zmeniť svoj status asociovanej krajiny na status riadneho člena Európskej únie už prekonali súčasne platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch, je cieľom ministerstva vnútra dosiahnuť v stanovených časových horizontoch želateľné zmeny aj v právnom predpise, ktorý upravuje oblasť azylu. Preto novela zákona o utečencoch sa týka najmä ustanovení, ktoré v súlade s európskym štandardom upravujú postup realizovania azylových procedúr s dôrazom na odstránenie 24-hodinovej lehoty a umožnenie neobmedzeného prístupu cudzincov žiadateľov o priznanie postavenia utečenca do azylového konania, vymedzenie zjavne neopodstatnených dôvodov na žiadosť o azyl priamo v zákone, úpravu lehoty na skrátené konanie v zmysle rezolúcie o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl či skrátenie lehoty určenej na konanie o rozkladoch na úrovni ministra vnútra, povinnosť ministerstva vnútra oboznamovať žiadateľov o azyl s rozhodnutiami podľa tohto zákona v jazyku, ktorému rozumejú, ako aj možnosť rozhodovať o opakovaných žiadostiach o azyl v rámci skráteného konania.

V súlade s národným programom na prijatie acquis communautaire a na základe výsledkov bilaterálnych skríningov na úrovni Európskej komisie sa ďalšie zosúlaďovanie zákona o utečencoch s príslušnými európskymi smernicami a odporúčaniami vykoná v novom zákone o utečencoch, resp. v azylovom zákone, na prijatie ktorého sa Slovenská republika zaviazala do konca roka 2002. V rámci tohto zákona sa už od nás očakáva dôsledná implementácia ustanovení Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil potrebu a dôležitosť každej, i keď len čiastkovej zmeny a úpravy azylovej problematiky. V krátkom čase ministerstvo vnútra pristúpi k príprave nového azylového zákona a postupnej implementácii Dublinskej konvencie do tohto predpisu tak, že posledná etapa komplexného zosúladenia azylového práva platného v Slovenskej republike s azylovým právom Európskej únie by sa mala dosiahnuť v čase nášho prijatia do tohto spoločenstva.

Prosím vás preto o vyslovenie vášho súhlasného stanoviska k predmetnému návrhu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Teraz prosím pani poslankyňu Szabó, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým navrhovaným ustanoveniam tohto návrhu zákona.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa O. Szabó:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni poslanci,

dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa určená gestorským výborom v zmysle § 80 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podala Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru k prerokúvanému bodu rokovania, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch (tlač 617) v druhom čítaní.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 657 zo dňa 17. mája 2000 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnosti.

Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 657. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že od začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle spoločnej správy (tlač 617a). V predmetnej tlači v časti III sa nahrádza celkom 7 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a hlasovať o nich spoločne.

Navrhuje ďalej podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov ústne. Keďže som nedostal ani žiadne písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

Ďakujem pani spravodajkyni a prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač 631.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.