Štvrtý deň rokovania
36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. septembra 2000
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram prerušenú 36. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Rokujeme štvrtý rokovací deň.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Andel, pán poslanec Cagala, pán poslanec Engliš, pán poslanec Fedoročko a pani poslankyňa Halušková.
S procedurálnymi návrhmi sa ešte pred rokovaním o ďalších bodoch programu zaradených na 36. schôdzu Národnej rady hlásia dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som podal procedurálny návrh v mene štyroch poslaneckých klubov SDK, SMK, Strany demokratickej ľavice a Strany občianskeho porozumenia. Navrhujem, aby sme z programu tejto schôdze vypustili bod číslo 41 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šimka, ktorý navrhol, aby sme návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, vypustili z rokovania 36. schôdze Národnej rady.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na práve schválené odloženie rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o novele Ústavy Slovenskej republiky ako navrhovateľ v zmysle § 95 rokovacieho poriadku Národnej rady sťahujem svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Je to bod 66.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Pán poslanec Benkovský bol sám navrhovateľom tohto zákona. Vyjadril vôľu, aby sa na rokovaní 36. schôdze o tomto návrhu zákona, ktorého je predkladateľom, nerokovalo. Akceptujeme jeho požiadavku. Stiahol ho ako navrhovateľ, pán podpredseda či pán predseda poslaneckého klubu. Procedurálne si vyriešime tento problém potom, ako pristúpime k prerokúvaniu tohto návrhu.
Panie poslankyne, páni poslanci, v poradí ďalším bodom 36. schôdze je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 711, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 711a, súčasťou ktorej je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady.
Prosím, aby z poverenia vlády odôvodnil predmetný návrh zmluvy minister školstva Slovenskej republiky pán Milan Ftáčnik.
Pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám v zastúpení ministra kultúry pána Milana Kňažka predložil Protokol pozmeňujúci Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, ktorý bol členským štátom Rady Európy k dispozícii na prijatie od 1. októbra 1998.
Zatiaľ uzatvorilo tento Protokol 6 krajín - Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Pevne dúfam, že sa k nim po vyslovení súhlasu pripojí aj Slovenská republika.
Podľa jednej zo svojich podmienok Protokol síce nadobudne pre členské štáty Rady Európy platnosť dňa 1. októbra roku 2000, keď uplynie dvojročná lehota vymedzená na jeho prijatie či pristúpenie k nemu, avšak jeho prijatím vládou a parlamentom potvrdí Slovenská republika aj oficiálnym spôsobom, že si plní všetky povinnosti a záväzky vyplývajúce z jej členstva v najstaršej celoeurópskej organizácii.
Samotný Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, ktorý sa bude inovovať, nadobudol účinnosť pre Slovenskú republiku 1. mája 1997. Zatiaľ ho ratifikovalo 22 z terajších 41 členských štátov Rady Európy.
Cieľom členských štátov pri vypracovaní dohovoru bolo posilniť voľnú výmenu informácií a ideí podporou cezhraničnej výmeny televíznych programových služieb, a to na základe spoločných prijatých základných noriem pre niektoré kľúčové aspekty cezhraničného televízneho vysielania.
Dohovor sa tvoril a prerokúval paralelne s Dokumentom Európskej únie smernicou číslo 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulačných opatrení a administratívnych postupov členských štátov vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania, ktorý je skrátene známy pod názvom Televízia bez hraníc.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Tento dohovor Európskej únie, ako je všeobecne známe, je pre asociované krajiny základným dokumentom pri aproximácii mediálnej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Tento dokument bol tiež novelizovaný smernicou číslo 36 z roku 1997. Touto novelizáciou bolo Európske spoločenstvo nútené reagovať na prudký technologický rozvoj, ktorého sme svedkom najmä v tomto desaťročí.
Zmeny v základnej smernici Európskej únie boli aj signálom pre Radu Európy, aby taktiež inovovala svoj kľúčový dokument. Preto vznikol protokol, ktorý vám teraz v mene vlády Slovenskej republiky predkladám. Prijatie tohto dokumentu, podľa ktorého sa pripravoval aj návrh zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý bol nedávno prijatý v tomto parlamente, bude ďalším pozitívnym príkladom dodržiavania Paneurópskych pravidiel vypracovaných Radou Európy, ale zo strany Slovenska zároveň aj splnením jednej z podmienok Európskej komisie na uzavretie kapitoly Kultúra a audiovizuálna politika v negociačnom procese medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu predloženého protokolu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím určeného spravodajcu, ktorým je pán poslanec Budaj, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k predloženému návrhu.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás informoval, že návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii pridelil predseda Národnej rady dvom výborom - výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda výbor pre kultúru a médiá.
Oba výbory prerokovali v určenom termíne predložený materiál. Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor uznesením číslo 186 z 13. septembra 2000 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.
Uznesenie Národnej rady, ktoré sa viaže na tento súhlas, znie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii."
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Pána ministra prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa z poslancov neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu k predloženému návrhu dohovoru.
Poslanec J. Budaj:
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o uznesení, tak ako som ho prečítal v spravodajskej správe, ktorou Národná rada vysloví súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, panie poslankyne, počuli ste návrh. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, vo štvrtok sme prerušili rokovanie Národnej rady bodom programu Odpovede na interpelácie poslancov. Nehlasovali sme však o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada berie odpovede členov vlády Slovenskej republiky podané do 31. augusta 2000 na vedomie s tým, že pani poslankyňa Belohorská považuje odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera na interpelácie číslo 6 a 7 za neuspokojivú.
Prosím vás, aby sme hlasovali o záverečnom uznesení k prerokúvanému bodu Písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané do 31. augusta 2000. Návrh na uznesenie tohto znenia je, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. augusta 2000 a vyjadrenia poslancov k nim, tak ako boli uvedené v rozprave pri prerokúvaní tohto bodu s tým, že pani poslankyňa Belohorská považuje odpoveď ministra vnútra za neuspokojivú.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Malíkovej a Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 681, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 705.
Prosím teraz, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona odôvodnila pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý sleduje určitú zmenu v systéme vyplácania jednak sociálnych dávok, hlavne prídavkov na deti, a takisto novelizuje zákon o daniach. Budem sa snažiť stručne uviesť, čo sme týmto zákonom sledovali. Pri novele sme vychádzali zo súčasného stavu, ktorý podľa nás je nielen diskriminačný, ale navyše umožňuje využívať doslova v niektorých skupinách spoločnosti deti ako zárobkový podnik na získavanie peňazí.
Takže najprv stručne k nášmu návrhu. Poskytovanie štátnej dávky prídavkov na deti sa v súčasnosti viaže najmä na vek dieťaťa a príjmovú situáciu rodiny, v ktorej dieťa žije. To znamená, že terajšia právna úprava, tak ako platí, podrobne uvádza stav nezaopatrenosti dieťaťa a starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa ako ďalšiu podmienku nároku na prídavky na deti, pričom sa dieťa má sústavne pripravovať na budúce povolanie. Poslednou podmienkou je trvalý alebo dlhodobý pobyt oprávnenej osoby i nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky. Takýmto spôsobom sa rieši jednoznačne vzťah medzi štátom ako poskytovateľom dávky a dieťaťom ako osobou, ktorá má mať úžitok z tejto dávky. Keďže však dieťa je skoro vždy zastúpené oprávnenou osobou, táto oprávnená osoba, a nie samotné dieťa, použije štátnu dávku na uspokojovanie potrieb členov domácnosti alebo potrieb dieťaťa. A práve tam vznikajú, vychádzajúc zo súčasného platného stavu, problémy.
Pri poskytovaní viacerých prídavkov za viacero detí v tej istej domácnosti sa príjmy z týchto štátnych dávok navzájom kumulujú a kumulujú sa, samozrejme, aj s ostatnými príjmami domácnosti. Pri veľkom počte detí ide tak mesačne o relatívne vysoké sumy, ktoré vstupujú do rozpočtu domácností veľkých rodín. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy poznatky štátnej správy i poznatky z prieskumov o tom, že dané prostriedky štátu, ktorý štát zveruje oprávneným osobám, aby boli vynakladané pre deti a na deti, nie sú vždy racionálne využívané na zabezpečenie ich potrieb.
Veľa sa pohovorilo nielen v tejto súvislosti, ale v poslednom čase vôbec na Slovensku o rómskych osadách. Ja by som chcela upozorniť, čo sa vlastne snaží riešiť aj tento návrh, táto novela, ktorú predkladáme, na stav, v akom sa nachádzajú mnohé rómske alebo cigánske deti, ktoré doslova trpia tým, že sa stali pre svojich rodičov zárobkovým podnikom. Čiže tá situácia je najhoršia v cigánskych osadách hlavne pre deti, ktoré sa dostali do takej nezávideniahodnej životnej situácie nie vlastnou vinou. Myslím si, že ak sa hovorí, že povinnosť štátu je postarať sa o všetkých svojich členov, v prvom rade by mal štát používať také mechanizmy, aby sa postaral prioritne o tých, ktorí sú doslova odkázaní na jeho pomoc, a to sú deti, pretože nie sú plnoleté a nevedia sa starať samy o seba.
Nami predkladaný návrh, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj inými súvisiacimi zákonmi, právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov a ostatných oprávnených osôb za využívanie štátnych prostriedkov na tie účely, na ktoré boli dané, t. j. aby sa využívali finančné prostriedky pre deti. Takisto má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov za svoje deti a zodpovednosť vôbec za rodinu.
Z prijatia predloženého návrhu zákona nevznikajú žiadne škody na ďalšie pracovné sily alebo nároky, takisto ani iné organizačné zabezpečenie. Myslím si, že ak sa niekomu bude zdať výpočet dávok zložitý, existuje počítačový systém. Myslím si, že je možné vytvoriť program, ktorý by toto zabezpečoval. Takisto si myslíme, že naopak, ak sa bude používať časť dávky vo forme vecnej dávky pre tie deti alebo z tých skupín detí, ktoré nemajú dostatočnú starostlivosť zabezpečenú vo svojej rodine a bude sa im poskytovať v školskom zariadení poobede vo forme jedla alebo inej starostlivosti, alebo oblečenia, môžu sa v takýchto zariadeniach rozšíriť pracovné príležitosti a myslím si, že nie je zanedbateľné z výchovného alebo morálneho hľadiska, že môžu v nich nájsť uplatnenie matky, dajme tomu aj tie, ktoré by sa vo svojom prostredí, v ktorom žijú, nestarali o deti. Myslím si, že prijatie zákona nebude mať zásadný hospodársky a finančný dosah na štátny rozpočet ani rozpočet obcí. Takisto si myslíme, že nebude ani neúmerne zaťažovať prácou alebo financiami štát, alebo samosprávu.
Ešte na záver by som chcela zhrnúť, čo sme vlastne sledovali filozofiou tohto predkladaného zákona. Jednoducho si myslím, že je nemorálne, aby dnes boli deti prostriedkom na získavanie peňazí, ako som už uviedla, hlavne v cigánskych alebo rómskych osadách, ako sa komu páči, a myslíme si, že takisto demografický vývoj v súčasnosti je v určitom smere, hlavne čo sa týka rómskeho etnika, dosť hrozivý. Nehovorím to kvôli nejakému rasizmu alebo niečomu podobnému, ako nás mnohí chcú obviňovať, ale treba, aby si spoločnosť uvedomila, že tu veľkým tempom rastie skupina osôb, ktoré nevytvárajú hodnoty, ale naopak, odčerpávajú hodnoty z tých spoločných prostriedkov, ktoré sa vytvárajú daňami a inými odvodmi. Čiže snažili sme sa predložiť určitý návrh. Možno sa objavia pripomienky, že je diskriminačný. Treba si však uvedomiť, že súčasný stav vyplácania rodinných prídavkov je takisto diskriminačný, pretože rodiny, ktoré prekročia určitú vymedzenú hranicu finančných príjmov za mesiac, tieto prídavky nedostanú. Myslím si, že ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravuje takisto dikriminačný návrh, novelu na vyplácanie prídavkov na deti. Pretože ak sa povie, že všetci dostanú rovnako, nie je to podľa nás spravodlivé, nie je to ani morálne, lebo všetky rodiny nemajú rovnakú štartovaciu čiaru, nemajú rovnaké podmienky.
Takže v našom návrhu zákona sme sa snažili urobiť prvý krok, v ktorom je vlastne postavená filozofia tak, aby sme vychovávali rodičov k zodpovednosti, hlavne rodičov, ktorí, poviem to otvorene, možno sa to niekomu nebude páčiť, sú z tejto rómskej komunity alebo cigánskej. Po prvé chceme riešiť situáciu, aby počet detí, teda čo sa týka výšky príjmov, je, dá sa povedať, výhodný. Čiže v našom návrhu je do tých štyroch alebo piatich, lebo tam je veľmi malý rozdiel, ešte nárast vyplácaných dávok a prídavkov na deti. Nerozvádza sa alebo netriedi sa, či sú rodičia zamestnaní alebo nie sú zamestnaní. Myslím si, že náš zákon rieši alebo náš návrh novely rieši aj stav viacpočetných rodín, ktoré vychovávajú deti slušne, pretože je možné, to je vlastne tá novela o daniach z príjmov, si dať väčšiu odpočítateľnú čiastku na konci roka a takisto vo forme sociálnych dávok sa dá pomôcť týmto rodinám, pretože Slovensko je kresťanské, sú tu aj viacpočetné rodiny, ktoré ale vychovávajú platných členov tejto spoločnosti.
Ďalej sledujeme to, aby financie boli použité na to, na čo sú určené. To je, myslím si, že taký hlavný motív alebo jeden z hlavných motívov, aby patrili deťom a boli pre deti, a nie aby to boli zbytočne vynaložené financie štátu, ktoré rodičia niekedy prepijú alebo doslova preflákajú. Takisto si myslíme a netajíme sa tým, že je načase nájsť nejaký prostriedok, vytvoriť prostriedok, ktorý by ovplyvnil hrozivý demografický vývoj. Tento demografický vývoj je, treba si povedať v pokoji, bez nejakých emócií, dosť nebezpečný, pretože doslova hrozí kolaps pri tvorbe fondov, ktoré sú potrebné pre normálny chod spoločnosti. Jednoducho zopakujem, len rastie skupina osôb, ktoré nevytvárajú hodnoty, ale odčerpávajú fond. Dnešný spôsob je teda doslova nehospodárny.
Po ďalšie zákon pomáha aj, a to by som chcela zdôrazniť, cigánskym deťom alebo iným deťom z asociálnych rodín, pretože to, čo im predtým rodičia prepili alebo iným spôsobom minuli a im sa to nedostalo, hoci je to zo strany štátu určené pre nich, sa im môže dostať vo forme oblečenia, alebo to, že budú dostávať stravu v týchto školských zariadeniach, budú mať zabezpečené nevyhnutné veci pre svoj život a ďalší vývoj. Chcela by som aj upozorniť na taký veľmi dôležitý, podľa mňa výchovný moment, pretože mnohé deti, a práve z týchto cigánskych osád alebo iného sociálne zlého prostredia, nemajú ani šancu zmeniť svoj život, pretože vlastne iné životné prostredie ani nevidia. A myslím si, že takýto systém vyplácania nielen prídavkov, ale aj sociálnych dávok vo forme vecných dávok im umožní akési okienko do lepšieho sveta, pretože môžu viac času tráviť nie v tej rodine, ktorá im škodí, ktorá ich doslova vykorisťuje, lebo z nich žije, ale v prostredí, ktoré ich bude motivovať kladne a budú vedieť jednoducho povedané, že existuje aj iný lepší svet a že vlastne sa môžu do neho začleniť, ak budú chcieť.
Myslím si, že takou hlavnou funkciou spoločnosti nie je len ochrana občanov, ale aj pestovanie uňho nie pasivity, ale schopnosti starať sa sám o seba a nezaťažovať spoločnosť. Takisto rodičia, ktorí doteraz využívali deti ako zdroj príjmov, budú po prijatí tejto novely mať väčšiu zodpovednosť, pretože už sa nebudú dávať, obrazne povedané, dokopy všetky tie príjmy a nebudú ich môcť minúť. Bude určitý systém kontroly a tam, kde sa to nedostane deťom, tam sa budú vynakladať vo forme vecných dávok. To považujeme za veľmi dôležité.
Keď sa hovorilo o neprispôsobivých občanoch bez ohľadu na farbu pleti, že sú neprispôsobiví preto a preto, nemajú šance uplatniť sa, treba povedať, že mnoho vecí sa odvíja práve od vzdelania, od úrovne vzdelanosti a šancí nájsť si miesto v spoločnosti a nežiť na úkor druhých. Takže vlastne takto sa vytvorí systém, nehovorím, že sa všetko zmení zo dňa na deň, ale vytvorí sa systém, ktorý jednoducho vychová inú generáciu. Generáciu, ktorá nebude zaťažovať spoločnosť, ale bude ju, tak ako je zvykom, obohacovať a dávať.
Takisto je potrebné zaviesť aj sankcie alebo využívať viac možný sankčný postih, hoci to priamo nesúvisí s týmto zákonom, v prípadoch, keď sa neplní riadna dochádzka do školy. Pretože vlastne tie deti sú hendikepované kvôli tomu, že nemajú vzdelanie, ale to spôsobili ich rodičia, nie štát, ktorý im dáva možnosť bezplatného vzdelania. Rozmýšľame nad tým, hovorím za poslancov Slovenskej národnej strany, že predložíme aj ostatné opatrenia alebo ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali realizovať prostredníctvom zmien zákonov, také, ktoré by skutočne ovplyvnili demokratický vývoj a neumožnili amorálne správanie niektorých členov spoločnosti.
Na záver chcem povedať, diskutujme o tomto návrhu. Poprosila by som vás, aby ste ho hneď nezmietli zo stola, pretože aj keď môžete mať iné názory, myslím si, že so súčasným stavom, ktorý je neúnosný, treba niečo robiť. Čiže tento zákon nikoho nediskriminuje, nikoho netrestá a chceme len zaviesť určitý systém spravodlivosti a dať šancu deťom, ktoré ju doteraz nemali, pretože im ju nedali alebo zobrali vlastní rodičia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážená Národná rada,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k tomuto návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 45. schôdzi.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
V dôvodovej správe sa konštatuje, že prostriedky štátu nie sú vždy racionálne využívané na zabezpečenie potrieb detí. Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov alebo oprávnených osôb na využívanie štátnych prostriedkov na tie účely, na ktoré sú určené, t. j. na uspokojovanie potrieb detí.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. 6. 2000 vyplýva, že nie sú vykvantifikované celkové dôsledky na štátny rozpočet a podľa jeho stanoviska zákon ovplyvní tak príjmovú, ako i výdavkovú časť štátneho rozpočtu.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 23. augusta 2000 prerokovala uvedený návrh zákona a uznesením číslo 662 vyslovila nesúhlas s týmto návrhom. Osobne som presvedčený, že platný zákon o prídavkoch na deti nie je dobrý a treba ho zmeniť. Stanovený koeficient násobku životného minima pre vznik nároku na prídavky na deti je demotivačný, pretože aj malé zvýšenie minimálneho príjmu zamestnanca má často za následok plnú stratu nároku na túto sociálnu dávku. Napríklad v prípade rodiny s tromi nezaopatrenými deťmi úprava mesačnej mzdy zamestnanca, ktorý je na hranici stanoveného koeficientu, o 20 alebo 50 korún, znamená stratu prídavku na deti, a teda príjmu do rodiny vo výške asi 2 500 korún.
Žiaľ, tento nedostatok napriek niektorým pozitívam nerieši ani predložený poslanecký návrh. Chcem zdôrazniť, že v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala dobudovať systém štátnej sociálnej podpory a adresne poskytovať prídavky na deti na všetky nezaopatrené deti. Zároveň generálna dohoda uzatvorená medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi zaväzuje vládu od roku 2001 poskytovať prídavky na deti na všetky nezaopatrené deti. Tieto aspekty predložený návrh zákona nespĺňa.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s programovým vyhlásením vlády a generálnou dohodou pripravuje zásadnú zmenu poskytovania prídavkov na deti, ktorá má byť do vlády predložená zhruba o tri mesiace s tým, aby táto zmena po prerokovaní v Národnej rade platila s účinnosťou už od 1. 7. 2001. Bolo by vhodné, keby ministerstvo práce a sociálnych vecí využilo niektoré pozitívne prvky, možnože aj výšku koeficientu v závislosti od počtu a poradia nezaopatrených detí, pokiaľ je to v súlade s postupom v krajinách Európskej únie, teda využiť vhodné námety z tohto poslaneckého návrhu.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov.
Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Šepták, pán poslanec Paška, pán poslanec Zelník. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlásených sa do rozpravy ústne k tomuto prerokúvanému bodu.
Ako prvej dávam slovo v rozprave pani poslankyni Oľge Keltošovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predkladanému návrhu zákona z vecného, odborného pohľadu ako spoluautorka zákona o sociálnej pomoci, ktorý bol prijímaný ešte v lete roku 1998 pred parlamentnými voľbami.
Zákon o sociálnej pomoci nebudem teraz prednášať, ale pokiaľ ide o jeho dávky, určuje, že majú dve formy. Jedna je finančný dávka a druhá časť môže byť vecná dávka alebo takzvané vecné plnenie. Z tohto pohľadu tento zákon bol vyskúšaný v praxi, bohužiaľ, za veľmi dramatických okolností počas povodní v lete v roku 1998, keď práve v týchto osadách, o ktorých hovorila aj pani predkladateľka, boli dávky sociálnej pomoci vyplácané vo vecnej forme a osvedčili sa.
Čiže ja vidím chybu nie v tom, že títo občania zneužívajú dávky, ktoré dostávajú vo finančnej forme. Ja vidím chybu v tom, že súčasná štátna správa, ale aj samospráva nevyužíva dostatočne tento zákon v takej forme, ako on bol, znovu opakujem, odskúšaný po zhruba mesačnej platnosti za veľmi ťažkých okolností pri povodniach na východnom Slovensku a osvedčil sa.
Ďalej by som chcela uviesť, že takisto prídavky na deti a ďalšie dávky sociálnej pomoci, ktoré nepriamo napomáhajú výchovu detí, poznajú systém takzvaného náhradného príjemcu. Kto to je náhradný príjemca, presne definuje zákon.
Ak sa vrátim do nedávnej minulosti, keď som pôsobila ako ministerka tohto rezortu, mám osobné skúsenosti ako v obci Rudňany, kde hádam 95 percent populácie je rómske etnikum, v tejto obci starosta zobral na seba zodpovednosť takzvaného náhradného príjemcu. Vyše dva roky tento systém funguje, pretože pán starosta nielenže prejavil ochotu, ale aj občiansku odvahu nedať Rómom do rúk kompletne celé ich finančné zabezpečenie.
Podobný príklad môžem uviesť riaditeľku Osobitnej školy v Spišskej Novej Vsi, ktorej žiaci sú tiež väčšinou rómskeho pôvodu, ktorá takisto prevzala na seba zodpovednosť ako náhradná príjemkyňa a z dávok v prvom rade sa uhradili deťom školské potreby, uhrádzajú sa im podnes deň obedy, mliečne desiate, prípadne ďalšie pomôcky, ktoré potrebujú na vyučovanie.
To sú len dva príklady z praxe, pani predkladateľka, kde vidno, že ak sa dostatočne využíva jestvujúca legislatíva, nie je potrebné, priam je duplicitné a zbytočné predkladať dnes takúto novelu.
Pokiaľ ide o prídavky do určitého počtu detí, myslím si, že tento zákon je diskriminačný. A ak sa ešte dá k tomu aj medzi riadkami zdôvodnenie, že vlastne my chceme pomôcť cigánskym deťom, tak už to považujem za absurdné. Pri príprave návrhu zákona o prídavkoch na deti som takisto bola prítomná. A ak sme vtedy vychádzali z toho modelu, ktorý platí podnes, hovorili sme o solidarite medzi bohatšími a chudobnými, tak ako hovoríme o solidarite medzi zdravými a prípadne chorými, medzi mladými a medzi starými pri dôchodkovom zabezpečení alebo pri zdravotnom poistení.
Ak sa chce zmeniť zákon o prídavkoch na deti, potom navrhujem, aby sa zmenil v tom zmysle, aby prídavky na deti podľa ekonomických možností štátu dostávali všetky deti bez ohľadu na to, aký príjem budú mať ich rodičia. Ale toto takisto nie je riešenie, tak ako vy to navrhujete.
Preto na záver mi dovoľte, aby som vyjadrila sklamanie nad touto predlohou, pretože nič nerieši, je diskriminačná voči určitému etniku a navyše je duplicitná k súčasnej platnej legislatíve. Nemôžeme podporiť takýto návrh zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej.
S faktickou poznámkou k jej vystúpeniu sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
potvrdzujem slová pani poslankyne Keltošovej ohľadne zakotvenia inštitútu náhradného doručiteľa. Tento inštitút sa začal veľmi sľubne rozvíjať, ale po nástupe novej vlády to išlo dostratena. Ja som interpelovala už pána podpredsedu vlády Csákyho, prečo sa v rámci riešenia rómskej problematiky tento veľmi rozumný, v praxi presadený inštitút neaplikuje. On mi povedal, že z finančných dôvodov. Vážení, to sú dôvody o ničom. Tu treba skutočne a ja vidím predlohu pani poslankyne Malíkovej a Pašku pozitívum v tom, že na túto otázku opätovne upozorňujú, ale tiež som toho názoru, že stačí súčasná právna úprava, ktorá by sa mala a má sa aplikovať.
Pokiaľ ide o prídavky na deti, no toto budú zrejme rôzne názory. Môžem prezentovať svoj, ja si myslím, že štát, keď nemá dostatok peňazí, mal by dávať tým, ktorí to na výchovu detí potrebujú. Ak má niekto stotisícové mesačné príjmy, nemám názor, že by mal dostať od štátu prídavok na dieťa. Ale zrejme toto by malo byť predmetom dlhšej diskusie, pretože si myslím, že prídavky na deti by sa mali finančne prezentovať vo vyššej čiastke, ako je to dnes, ak má štát záujem na rozvoji populácie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Paška.
Nech sa páči, máš slovo, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predsedajúci,
pani navrhovateľka,
pán spravodajca,
dámy a páni,
prvé čítanie o novele tohto zákona číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti, zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a zákona číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci je vlastne tým, že Slovenská národná strana sa snaží poukázať na skutočne veľký problém či chcete rómskeho alebo cigánskeho etnika. Ja po tom, čo som včera videl aj v relácii SITO, kde sa takisto jeden občan priznal, že on sa cíti byť Cigánom, a nie Rómom, a že teda používa to, dokonca aj iné reči používajú jednoducho názov cigánska komunita, preto neviem, prečo podľa tých nových udalostí, ktoré sa dejú v Európe, sme začali hovoriť o Rómoch. Nechcem ich hádzať skutočne do jedného koša. Poznám medzi týmto etnikom množstvo vzdelaných a šikovných ľudí. Ja sám pochádzam z obce Ladce a tam som vyrastal s nimi, chodili sme spolu do triedy a musím povedať, že boli to ľudia, ktorí nežili v komunite, a tým sa museli prispôsobiť nám väčšine, ktorá v tej obci žila.
Samozrejme, že ich spôsob života je taký, aký je a myslím si, že aj Slovensko by sa malo poučiť z toho, ako tento problém riešia v zahraničí, konkrétne v Holandsku, kde im umožňujú kočovať, kočujú moderným spôsobom tak, že majú jednoducho karavány a na okrajoch miest majú prispôsobenú infraštruktúru. Oni na určitý čas sa tam zložia, sú jednoducho viac kontrolovaní, aby nedochádzalo k problémom, ale tá ich mentalita je tam dodržaná.
Samozrejme, že musíme brať aj do kontextu to, čo sa momentálne deje, a Európska únia veľmi tvrdo poukazuje na tento problém na Slovensku. Nemusím vám všetkým pripomínať to, čo sa deje, akým spôsobom sa okolo nás vytvára nová železná opona, že tam, kde ich noha vstúpi, tam jednoducho krajina po čase vyhlási pre nás vízovú povinnosť a je zbytočné hovoriť, že v demokracii môžeme chodiť, kam sa nám len zachce, môžeme chodiť, pokiaľ si jednoducho kúpime a dostaneme víza. Aj toto je forma demokracie, ktorá sa tu deje. Ja som svojho času vystúpil a navrhol som možnosť debatovať aj takým spôsobom, že v prípade, že opustí takýto človek Slovenskú republiku, kde zámerne v zahraničí potom poškodzuje dobré meno republiky a žiada o politický alebo iný azyl, privádza vlastne pohromu na Slovensko v podobe víz, že tento človek, pokiaľ neuzná tá vláda alebo ten parlament, kde žiada o azyl, oprávnenosť jeho nárokov a vráti sa, aby mu bol zobratý alebo odňatý pas na päť rokov, pretože jednoducho poškodil dobré meno Slovenskej republiky. Zdvihlo to vlnu nevôle, reakcií v médiách, ale zaspalo to. Vyzval som alebo dal som tento návrh ako verejnú ponuku na diskusiu, aby sa začal riešiť tento problém. Bohužiaľ, reagovalo na to pár článkov v novinách, a tým sa to opäť skončilo. Vyzval som takisto aj všetkých vrcholných predstaviteľov - pána Csákyho, pána Danihelsa, aby sa vyjadrili, aby hľadali riešenie. Pokiaľ viem, a viete to aj vy dámy a páni, sú investované dosť značné peniaze do platov týchto pánov, ale zatiaľ som nevidel žiadny konkrétny návrh na to, aby sa tento problém riešil.
(Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, myslím si, že je to dosť dôležitý problém na to, aby ma páni poslanci počúvali alebo nech sa páči, choďte von, ale nebavte sa tu medzi sebou, lebo to vyrušuje. Prosím vás, urobte poriadok. No tak to je dobré, lebo tu nie je ani predsedajúci. Prosím ťa, urob poriadok.
Dobre. Takže budem ďalej pokračovať. Dá sa povedať, že aj touto novelou, ktorú predsedníčka Slovenskej národnej strany spolu s Jarom Paškom, podpredsedom, predložili sem vám na posúdenie na prvé čítanie, bijeme na poplach hlavne z toho dôvodu, že sú vážne výhrady Európskej únie voči tomu, čo sa u nás deje a že sme doteraz ani po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády nenašli jednoducho riešenie. A myslím si, že je to taký vážny problém, nebudem tu otvárať a vyťahovať štatistiky, nechcem vás zbytočne unavovať, že tak ľahko sa nebude dať vyriešiť. Je to prvý pokus a konkrétny pokus na riešenie týchto problémov. Nehovorím, že nemá svoje chyby, ale aspoň niečo robíme.
Samozrejme, že to, čo tu predniesla pani Keltošová o tom, že sú zákonné možnosti riešiť tieto problémy, s tým súhlasím, ale vy pani poslankyňa veľmi dobre viete, že, bohužiaľ, sú to len ojedinelé prípady, kto si to dovolí, a odporúčam sa ísť pozrieť dámam a pánom poslancom na okresné úrady a ísť na ten odbor, kde sa rieši sociálna problematika, kde dochádza k vyplácaniu týchto dávok a uvidíte, čo vám tie dámy, zvyčajne to majú dámy na starosti, čo vám povedia. Jednoducho sa boja, vyplatia. Málokto, to sú svetlé výnimky, ktorí sa postavia takýmto spôsobom a dokážu im jednoducho siahnuť na ich sociálne dávky. Treba aj to povedať, že na rodinné prídavky je, samozrejme, zákonný nárok a práve sme s pánom poslancom Sitekom debatovali o tom, ako on rieši určitý problém vo svojej obci, ako starosta dokáže siahnuť jedine na sociálny príjem. Ten sociálny príjem môže zastaviť, pokiaľ matka sa nestará o tie deti, a dokonca môže dôjsť až tak ďaleko, že dovolí zaň nakupovať iba potraviny, ale v rodinných prídavkoch je to úplne niečo iné. Tam tá rodina ich dostane a, samozrejme, pokiaľ nespĺňajú zákonom predpísaný limit, musí dostať aj sociálne dávky, ktoré k tomu potrebuje. Preto sú tie výpočty takým spôsobom, ako sú.
Ja by som sa chcel zmieniť ešte o jednej veci, čo sa týka rodinných prídavkov, keď už je tá téma nadhodená. Je tam ešte jeden veľký problém konkrétne, ktorý sa aj mňa dotýkal, keď som nastúpil ako poslanec v prvom volebnom období. Ako rodina sme mali nárok poberať prídavky na dve deti, a keďže som prekročil tých 16 800 korún, stratil som tento nárok, ale, bohužiaľ, to dobiehalo jeden rok. Jeden celý rok som ešte dostával rodinné prídavky a naopak, keď skončí môj príjem a poklesne mi, tak naopak, jeden rok bude dobiehať aj napriek tomu, že budem mať ten príjem menší, bude to dobiehať, že tie rodinné prídavky nebudem dostávať. Robí to veľký problém tým rodinám, ktoré prekročia tých 16 800 korún, a skôr sa treba pozrieť aj na ten problém, že väčšinou sú to rodiny, ktoré prekračujú tento limit vo veľmi smiešnych sumách. Ide o sto, o dvesto korún, možno niekedy aj o pár korún - dvadsať, tridsať korún a už strácajú tento nárok. Bolo by sa treba pozrieť aj na tento problém a riešiť tento problém tým spôsobom, umožniť tú diferenciáciu, aby tí ľudia neprichádzali o tie rodinné prídavky.
Samozrejme, veľmi veľa sa toho nadebatovalo o tom, čo pripravuje vláda na základe tripartity, že každé dieťa bude mať nárok na rodinné prídavky bez ohľadu na príjem rodičov. Sú na to viaceré pohľady. Tí chudobnejší hovoria, že je to nespravodlivé, tí bohatší hovoria, že aj ich dieťa si zaslúži od štátu nejaké peniaze. Nájsť medzi týmito dvoma skupinami nejakú pravdu je skutočne dosť ťažké. Ja osobne si myslím, že aj tu by mala byť forma solidarity a tie rodiny, ktoré skutočne majú možnosť zabezpečiť svojim deťom dostatočné financie, by tie peniaze nemali poberať a naopak, tie rodiny, ktoré majú obrovské problémy v týchto časoch prežiť, mali by mať rodinné prídavky tak, aby to postačovalo na deti. Je to skutočne môj názor a nechcem s nikým o tomto mojom názore polemizovať, myslím si ale, že by to malo byť tak.
Spomínal som, dámy a páni, že by sme sa mali pozrieť na tento problém hlavne z toho praktického hľadiska, a to praktické hľadisko každý z nás môže vidieť každého dvadsiateho v mesiaci na poštách. A tam uvidíte, aké obrovské finančné prostriedky tomuto štátu unikajú. Nechcem hovoriť o takých prípadoch, že si tam chodia ľudia na mercedesoch ovešaní zlatom vyberať sociálne dávky a nebudem hovoriť o ďalších iných prípadoch, lebo je to úplne zbytočné. Skutočne vás treba poprosiť aspoň o to, aby ste pustili tento návrh alebo túto novelu do druhého čítania, kde by sme si mohli nič iné len podebatovať o týchto problémoch a možno, že spoločne nájdeme spoločnú reč a z tejto novely vyberieme veci, ktoré sú veľmi dobré, a myslím si, že priamo ukazujú na tie neduhy slovenskej spoločnosti, a možno, že prídeme na niečo, v čom sa zhodneme a potom celý parlament to odsúhlasí. Každopádne je to opäť výzva pre vás dámy a páni, aby sme sa začali zaoberať týmto problémom skôr, než bude neskoro.
Ďakujem.