Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán poslanec Cuper, ja si myslím, že na teba stačím sám, nepotrebujem si nikoho volať, a to tak odborne, ako aj ľudsky.
Musím povedať, že položená otázka, ktorú ste práve prečítali...
(Ruch v sále.)
Môžem to zopakovať, čo som povedal, pretože...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste nedebatovali s poslancami. A pánov poslancov prosím o slušnosť vo vyjadrovaní.
Pán podpredseda vlády, odpovedajte na položenú otázku.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán podpredseda, ja si myslím, že je potrebné, aby pán poslanec Cuper rešpektoval to, že jeden z nás má slovo, a nepokrikoval tu po nás, ako keby sme boli cudzí.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste zachovali pokoj.
Pán podpredseda vlády, odpovedajte.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok vypršal. Končím bod programu hodina otázok.
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako vyhlásim 10-minútovú prestávku, chcem vás informovať o predpoludňajšom rokovaní poslaneckého grémia, na ktorom sme sa dohodli o tomto: Po prerušení rokovania 36. schôdze dnes budeme pokračovať v rokovaní v utorok o 13.00 hodine s tým, že po dohode väčšiny zástupcov poslaneckého grémia podaný procedurálny návrh na vypustenie bodu programu, ktorým sme mali prerokúvať návrh skupiny poslancov na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky, bude z programu 36. schôdze stiahnutý. (Potlesk.)
Toľko pre poriadok, aby sme boli informovaní. Bude pokračovať rokovanie 36. schôdze v utorok bodmi programu, tak ako sú uvedené v poradí programu, ako sme si ho schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, 10-minútová prestávka. Budeme pokračovať o 15.20 hodine.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Cuper, je prerušená schôdza. Nech sa páči, počas prestávky môžete hovoriť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať prerušeným rokovaním 36. schôdze Národnej rady bodom programu
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 124 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti, aby písomne odovzdal predsedovi Národnej rady prednesenú interpeláciu. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby tak urobili cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Ďalej vás chcem informovať, že do bodu interpelácie sa prihlásili títo traja páni poslanci: pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Bohunický a pán poslanec Cuper. Ešte pani poslankyňa Aibeková. Hlási sa niekto ešte do interpelácií? Nie je to tak, preto uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne pán predsedajúci.
Vážené panie kolegyne, páni kolegovia,
dovoľte mi interpelovať ministra zdravotníctva pána Romana Kováča aj v súvislosti s teraz prebiehajúcou hladovkou lekárov, ktorá sa týka dofinancovania zdravotníctva a týka sa aj postavenia lekára a jeho finančného ohodnotenia alebo zdravotníckeho pracovníka. K tomuto vystúpeniu ma predovšetkým vyprovokovala včerajšia tlač, kde pán minister spomína 200-tisícový príjem lekárov, čím chcel navodiť situáciu, aby sa zdravotnícka verejnosť vlastne viac-menej postavila proti zástupcom Lekárskeho odborového združenia.
Málokedy mi zídu na um tvrdšie slová, ale tento raz skutočne beriem len ohľad na túto snemovňu, kde stojím, pretože podobné reči sme celé obdobie počúvali od predchádzajúcich komunistických pohlavárov, ktorí brali slušné príjmy vzhľadom na svoje aj iné funkcie a ktorí sa takýmto spôsobom, keď nevedeli riešiť našu situáciu zdravotníkov, vyhovárali. Ja si tiež pamätám na pána ministra Matejíčka, ktorý, keď boli tlaky na zvýšenie platu zdravotníckych pracovníkov, hovoril, že však priemerný plat v zdravotníctve je 10 000 až 12 000 korún, a my ako lekári na oddelení sme mali plat 1 800 korún a po roku plat 1 950 korún a na tom sme zostali dobre dlho. Takže možno ak spočítal môj príjem a jeho príjem, tak ten rozdiel medzi tým bol taký, ako hovoril on.
Odporučila by som pánu ministrovi niekoľko vecí, a to aby si pozrel, že priemerný plat zdravotníckeho pracovníka dnes činí 9 397 korún, čo je o 1 300 korún nižší príjem, ako je v iných rezortoch. A bolo by veľmi dobré, keby z tohto vychádzal, aby sa nezamieňali dojmy a pojmy, ak lekár v nadčasových hodinách, ktorých je na oddelení neúrekom, si potom naženie 3 - 4 tisícky za služby. Dovolila by som si - a myslím, že ako minister by mal čítať aj Zdravotnícke noviny - mu odporučiť, aby si prečítal Zdravotnícke noviny z 24. augusta, kde mu MUDr. Dušan Vršanský, primár kardiochirurgického oddelenia v Banskej Bystrici odkazuje a vysvetľuje, aké je platové zaradenie lekára primára špecializovaného oddelenia s 28 rokmi praxe, 3 atestáciami, hodnosťou kandidáta vied s európskym certifikátom, ktorý ho vlastní ako jediný chirurg v Slovenskej republike a ktorý má 20 820 korún. Takže ak dostane lekár mesačný príplatok za zvýšenú psychickú záťaž 300 korún, tak nech sa na mňa nehnevá pán minister, nemá právo klamať a podvádzať verejnosť o 200-tisícovom príjme lekára. A ak to tak je, tak potom znovu je zlým ministrom zdravotníctva, lebo nevie vykonať potom spravodlivosť v rezorte a súhlasí s tým, aby niekto mal tri úväzky, ktoré mu vynesú takýto príjem. Aspoň predpokladám, že vie, že tí lekári, ktorí sú vonku, nezastupujú ani vlastníkov lekární, nezastupujú ani majiteľov nejakých zdravotníckych výrobní, ani súkromných lekárov.
Tu sa hovorí o zdravotníckom pracovníkovi, a teda ministrova úloha je, aby túto záležitosť vyriešil. Takisto sa ma veľmi dotklo ako priamej účastníčky stretnutie vtedy podpredsedu zdravotníckeho výboru s Lekárskym odborovým združením, ktoré zo svojej iniciatívy požiadalo poslancov a lekárov tohto parlamentu o stretnutie. Keď sme sa tu v Národnej rade stretli a rokovali sme asi 3 hodiny, ja som vo svojom príspevku vtedy povedala, že máte ušetrené jedno stretnutie, lebo už nehovoríte s podpredsedom zdravotníckeho výboru, ale už hovoríte s ministrom. To sa udialo pár dní vyslovene pred jeho inauguráciou, nepamätám si, či to boli dva alebo tri dni. Takže potom je zavádzanie verejnosti, klamstvo a podvod, ak minister napíše, alebo dá do novín to, čo dal, že "neviem, aké sú požiadavky, ešte som sa s nimi nestretol". Ak sa nestretol so zástupcami Lekárskeho odborového združenia, ktorí združujú nemálo zdravotníkov, tak potom je to chyba ministra, a nie chyba týchto ľudí. A nakoniec, mohol to využiť už v prvých hodinách, keď si títo lekári rozložili stan pred Národnou radou. Bolo dehonestujúce aj to, že som sa musela ako člen tohto parlamentu dívať, že znovu policajti začali rozkladať zábrany, lebo táto vláda už sa nebojí len ľudí, ktorí štrajkujú, táto vláda už sa bojí aj ľudí, ktorí hladujú, a aj od tých sa potrebuje oddeliť zábranami. A musím vám povedať a garantujem vám, že sa hanbili aj tí policajti.
Takže ak vieme túto situáciu riešiť len tak, že sa jednoducho nedá posadiť k stolu a rozobrať si na etapy, akým spôsobom sa dá aspoň trochu pomôcť, tak potom ma veľmi mrzí, že pán minister začal svoje účinkovanie tak, ako začal. Sú známe jeho teórie o tom, že zo zdravotníctva by malo odísť aspoň 10 % ľudí. Som veľmi rada, že už znížil toto percento, pretože si pamätám, že ešte ako člen tohto parlamentu v jednej diskusii tu povedal, že by malo odísť 30 % zdravotníkov a odporúčal vek 65 až 67 rokov.
Chcem ubezpečiť pána ministra, a myslím si, že by sa mu veľmi zišlo, keby si prečítal základné ľudské práva, keby si prečítal slovenskú ústavu a takisto keby si oprášil niektoré medzinárodné konvencie a odporúčania Rady Európy, kde sa jasne hovorí, že nie je možné robiť diskrimináciu na základe pohlavia, veku atď. Chcem mu povedať, že keď bude najbližšia konferencia ministrov zdravotníctva európskych krajín, teda členov Rady Európy, bolo by veľmi dobré, keby túto konferenciu navštívil, tak ako predchádzajúci pán minister Šagát. Hovorilo sa na nej o veľkorysých podmienkach, ktoré pripravuje zdravotníctvo Slovenskej republiky pre starších ľudí. Nepovedal však, aké to budú kritériá, ktoré budú určovať, kto zostane v sieti okrem budov, ale aj z týchto zdravotníckych pracovníkov a kto nie a či bude rozhodovať odbornosť.
A potom ma veľmi mrzí, že sme boli svedkami veľmi ľahko získanej odbornosti pána ministra Šagáta, ktorý získal aj profesúru aj atestáciu, tak ako ju získal. Poviem vám, že ani v predchádzajúcom systéme ani protekcie nepomohli niekomu, aby mu bol odpustený čo len mesiac, ktorý nemal príslušný lekár odrobený do povinného obdobia. Čiže chcem sa opýtať pána ministra, či aj o odbornostiach lekárov a o tom, kto pôjde z kruhu von, bude rozhodovať koaličná rada. Alebo kto bude o tom rozhodovať?
Veľmi ma, ešte raz, veľmi ma mrzí, že prvá taká, by som povedala, krízová situácia, ktorá bola možno skúškou, ako sa bude ďalej rezort uberať pod vedením ministra Romana Kováča, sa začala tak, ako sa začala, lebo aj dnešné rokovanie s Lekárskym odborovým združením naznačilo, že možno v tej prvej etape by stačilo len si s ľuďmi sadnúť. A aj včerajšie prerušenie schôdze a odhlasovanie 30-dňovej lehoty a to, že sme sa týmto ľuďom nevedeli aspoň krátko prispôsobiť, aspoň krátko sa venovať tej problematike, aj keby to bolo len hodinu, dve alebo tri v diskusii, a vypočuť si možno by stačilo, len keby tu predniesli svoje požiadavky, ale ignorancia, tá hravosť, ktorou sme síce podľa zákona vec dali zo stola, ma veľmi mrzela a musím sa priznať, že ako člen tohto parlamentu som sa hanbila.
O to viacej sa ma dotkli dnešné informácie, ktoré som sa dozvedela, že v rámci rozsiahlej privatizácie, ktorá určite teraz zamestnáva pána ministra viac ako postavenie zdravotníckeho pracovníka, sa má privatizovať aj Národný onkologický ústav na Klenovej ulici. Pamätám si z predchádzajúceho obdobia, keď bol pán minister Kováč podpredsedom vlády za premierovania pána Mečiara, že sa privatizoval Národný onkologický ústav so sídlom na Heydukovej. Musím sa priznať, že aj vtedy ma to veľmi mrzelo, že ústav, ktorý je národným, ktorý v tom čase bol jediným, sa dostáva do privátnych rúk. Ale pravdepodobne odskúšaná metóda v inej vláde pánu ministrovi Kováčovi zachutila a priznám sa, že ma to veľmi mrzelo. Veľmi ma mrzelo, že všetko ostatné, čo sa odohráva v iných rezortoch, ideme robiť aj v zdravotníctve. O to viac znovu zopakujem, že sme zneužili lekárov na to, že sme do nich ešte aj hodili kus blata a že sme ich pošpinili.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
interpelácia ministra hospodárstva Slovenskej republiky vo veci nerešpektovania zákona číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi:
Vážený pán minister, zástupcovia združení miest a obcí z jadrových regiónov Jaslovské Bohunice a Mochovce s potešením privítali zavŕšenie ich desaťročného úsilia v podobe prijatia novely zákona Národnej rady číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Zákon o štátnom fonde umožňuje použiť prostriedky fondu na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov, na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami vo výške 1 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach ročne pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením.
Prijatie novely zákona, ktorá sa dotýka v jadrových regiónoch spolu viac ako 350 obcí a miest a pol milióna obyvateľov, chápem ako spoločenskú a politickú dohodu - veď za novelu zákona hlasovalo 105 zo 106 prítomných poslancov Národnej rady - na riešenie existencie, dôsledkov a dosahov prevádzky, havárií a likvidácie jadrových zariadení a rádioaktívnych odpadov.
Vážený pán minister, na druhej strane vyslovujem nespokojnosť s prístupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri uvádzaní zákona o štátnom fonde do života. Napriek novele tohto zákona, ktorej účinnosť bola nadobudnutá 1. 4. 2000, do dnešného dňa nie sú vytvorené podmienky v oblasti novelizácie nadväzujúcich vykonávacích predpisov a úmyselne sa vytvárajú organizačné, legislatívne a administratívne bariéry brániace jeho dodržaniu. Znepokojenie som nadobudol na základe osobných stretnutí s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska z jadrových regiónov Jaslovské Bohunice a Mochovce a z podkladov na interpeláciu, ktoré tvoria prílohu. Som presvedčený, že v zmysle vašich kompetencií a autority uskutočníte včasnú nápravu a zabezpečíte, aby bol zákon o štátnom fonde naplnený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším v poradí je pán poslanec Cuper, ktorý nie je prítomný.
Pani poslankyňa Aibeková, ako posledná prihlásená s interpeláciou, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
aj keď väčšinou neprítomní a, čo ma najviac mrzí, neprítomní členovia vlády, pretože čakať niekedy na odpoveď 30 dní stratí na aktuálnosti. Takto je to aj v mojom prípade, pretože ja som sa snažila presadiť ako jeden z bodov rokovania tohto parlamentu aj problém privatizácie v zdravotníctve. Neprešlo to, tak využívam takúto formu. Moja interpelácia bude na ministrov vlády, a to na ministra zdravotníctva Romana Kováča a netradične u mňa aj na ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku pani Machovú, pretože táto oblasť vlastne spadá pod jej rezort, takže musím sa obrátiť aj na ňu.
Vážení páni ministri, v programovom vyhlásení vlády pre oblasť zdravotníctva sa uvádza: "Vláda pri privatizácii zdravotníckych zariadení zohľadní záujem zamestnancov zdravotníckych zariadení a záujem obcí." S týmto návrhom som sa stotožnila, ale v auguste v roku 1999 bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený a následne prijatý materiál s názvom Zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie. Bola to tlač 313. V ňom sa už uvádza, že pri privatizácii zdravotníckych zariadení sa bude v prvej etape postupovať bezodplatným prevodom na obce a priamym predajom vopred určenému záujemcovi. Vláda tento zoznam odsúhlasila uznesením číslo 556 z 30. 6. 1999. Zdalo by sa teda, že bude plniť vlastné uznesenie. Aká je však realita? Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov.
V zozname obvodných zdravotných stredísk zahrnutých do privatizácie s evidovaným záujmom obcí o ich privatizáciu v zriaďovacej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je uvedené aj Obvodné zdravotné stredisko Palín, časť NsP Michalovce. Obec mala v predchádzajúcom volebnom období, ako aj v súčasnosti záujem o privatizáciu tohto zariadenia. Obecné zastupiteľstvo predložilo kompletné doklady so žiadosťou o privatizáciu, nedostalo však odpoveď na svoju písomnú žiadosť. Na základe telefonického rozhovoru s kompetentnou pracovníčkou ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku sa dozvedeli, že o privatizácii už bolo rozhodnuté, ale že je to tajné. Dozvedeli sa však z iných zdrojov, že Obvodné zdravotné stredisko Palín sprivatizoval 68-ročný lekár prostredníctvom spoločnosti Agro PD Palín. Občanov takéto konanie pobúrilo, lebo obvodné zdravotné stredisko bolo pôvodne v majetku JRD a obyvatelia Palína sa na jeho budovaní podieľali svojpomocne.
Aj keď to nie je oblasť, v ktorej bývam, obrátili sa na mňa listom tak občania, ako aj členovia zastupiteľstva. A považujem si za svoju povinnosť, keďže som členka zdravotníckeho výboru, týmto problémom sa zaoberať. A keďže sa oni nedočkali odpovede, tak využívam túto formu prostredníctvom interpelácie.
Podobné problémy vznikli aj pri privatizácii ďalších zdravotníckych zariadení, napríklad v Bratislave-Dúbravke, kde bola odpoveď uverejnená aj v Zdravotníckych novinách. Tu bol takisto pôvodný prísľub pre obecné zastupiteľstvo, ale privatizácia bola zrealizovaná iným spôsobom. Podobný problém je aj s NsP Trebišov, NsP Stropkov a ďalšími. Napríklad NsP Trebišov je zaradená do zoznamu zdravotníckych zariadení, ktoré ostanú alebo majú ostať štátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Občania mesta sú však znepokojení prípravami na jej privatizáciu, a to zo strany manažmentu nemocnice. NsP Stropkov je tiež zaradená v tom istom zozname, čiže má zostať štátnym zariadením. Obecné zastupiteľstvo však dostalo informáciu o možnosti požiadať o bezodplatný prevod na obec a pripravilo si všetky dokumenty. V súčasnosti sú zaskočení informáciami, že NsP má byť zrušená a pretransformovaná na domov dôchodcov.
Vláda Slovenskej republiky dňa 12. 7. toho roku prerokovala a schválila 7 návrhov na vydanie rozhodnutí o privatizácii časti zdravotníckych zariadení. A spôsob privatizácie bol priamy predaj vopred určenému záujemcovi.
Nejasností a znepokojení zo strany zdravotníkov u občanov je viac, nakoniec aj v interpelácii pani poslankyne Belohorskej ste sa dopočuli o ďalšom probléme. Preto vás žiadam, pani ministerka a pán minister, aby ste mi odpovedali na moje otázky a aby ste urýchlene do Národnej rady Slovenskej republiky predložili správu o doterajšom priebehu privatizácie zdravotníckych zariadení i o jej ďalšom priebehu do roku 2002. Žiadam vás, aby ste jasne stanovili, podľa akej metódy bude táto privatizácia prebiehať. To bude písomná forma.
A na záver ešte niekoľko slov. Už v materiáli, ktorý pripravil v roku 1994 bývalý exminister pán terajší poslanec Šagát, sa preferovala forma privatizácie, resp. bezodplatného predaja, prevodu na obce. Takisto spomínaný materiál je urobený v takom duchu, že by mali zdravotnícke zariadenia, predovšetkým teda časti polikliník, obvodné zdravotné strediská prejsť na obce.
Realita je však iná. Ja súhlasím s tou metódou, ktorú uplatňuje pani ministerka Machová. Je to metóda, ktorú som aj ja podporovala a ktorá bola v koncepcii predchádzajúcej vlády, aby sa privatizácia dostala do rúk zdravotníckych pracovníkov. Len ma tu mätie práve ten postup, že exminister aj súčasný minister stále zdôrazňovali, že to budú obce, ktoré dostanú tieto zdravotnícke zariadenia. Realita je dnes iná. Dokonca vtedy to boli veľmi až agresívne články voči exministrovi Javorskému, voči vláde, voči nám poslancom vtedajšej vládnej koalície, vtedy chceli vyzývať lekárov do ulíc, protestovali, chceli protestovať v medzinárodných inštitúciách.
A dnes sa ukazuje, že vlastne my sme mali pravdu a že reálna je tá privatizácia, aby to dostali tí zdravotníci, ktorí odpracovali v tých zariadeniach niekedy 20, 30 rokov a po odštátnení do nich investovali nemalé sumy, vybavili si ich modernou prístrojovou technikou a vlastne by mohli o ne prísť a zostať de facto na ulici ako nezamestnaní. Ale myslím si, že parlament a občianska verejnosť má právo dozvedieť sa, aké teda kritériá sú uplatňované a aké budú uplatňované do konca volebného obdobia.
A ešte na záver jednu maličkú pripomienku. Kým v predchádzajúcom volebnom období z ministerstva faxom chodili pozvánky na tieto výberové konania a každý poslanec výboru bez ohľadu na to, či bol z koalície alebo opozície, sa mohol na tomto výberovom konaní zúčastniť, tak dnes sa takto deje všetko poza bučky. A dokonca aj tí, ktorí sú kompetentní zisťovať informácie, dostanú informácie, že je to tajné. Takže verím v skorú odpoveď od obidvoch ministrov a predovšetkým dúfam, že aj vy poslanci z koalície sa budete zaujímať o to, ako sa táto privatizácia zdravotníckych zariadení deje a ako sa bude diať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, bol prihlásený ešte jeden pán poslanec, ktorý nie je opäť prítomný v rokovacej sále, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
(Hlasy z pléna.)
Nie už som uzavrel možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, pán poslanec. V čase, keď ste sa mohli prihlásiť, neboli ste prítomný v rokovacej sále.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú
písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané do 31. augusta roku 2000.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediná je prihlásená pani poslankyňa Belohorská.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem vyjadriť nesúhlas s odpoveďou, ktorú som dostala od pána ministra Pittnera. Je to v zozname, ktorý sme dostali, pod bodom 6. Pán minister mi píše odpoveď na použitie príslušníkov Policajného zboru a na použitie príslušníkov pohotovostného policajného útvaru zo strediska v Modre voči občanovi Jurajovi Vandovi. Išlo o zákrok týchto príslušníkov na privolanie, ktorých privolala pani JUDr. Anna Garajová na pomoc pri predvedení alebo odvedení tohto pacienta na psychiatrické oddelenie.
Som veľmi rada, že pán minister priznal v závere, že preverením postupu príslušníkov Policajného zboru aj príslušníkov pohotovostného policajného útvaru bol tento zásah neadekvátny. Policajti po nasadení pút Jurajovi Vandovi pokračovali v použití donucovacích prostriedkov, alebo, ináč povedané, aby sme rozumeli, o čom hovoríme, aj vtedy, keď mal pacient putá na ruke, ešte ho bili obuškami, kopali doňho, boli disciplinárne potrestaní.
Zároveň ma však prekvapuje, že si ma dovoľuje informovať pán minister, že vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania vzniesol voči Jurajovi Vandovi obvinenie pre trestný čin výtržníctva s trestným činom útoku na verejného činiteľa. Je dostatočne veľa svedkov na to, že až príbuzní tohto pacienta, z ktorých jedna príbuzná bola lekárka a druhá zdravotná sestra, plus celému tomuto divadlu sa prizeralo dostatočne veľa občanov z obce, vlastne až oni zabránili ďalšej bitke pacienta.
Čiže myslím si, že pán minister by mal zvážiť a vyšetrovanie by sa malo skončiť nielen disciplinárnym konaním, ale by mali byť obvinení z trestného činu ublíženia na zdraví pacienta, pretože pán minister aj v začiatku hovorí o tom, že išlo o pacienta, o psychicky chorého Juraja Vandu.
Dovoľte mi preto, aby som s odpoveďou nesúhlasila a tak isto aby som nesúhlasila s odpoveďou, ktorá sa mi dostala od premiéra a je v zozname uverejnená pod číslom 7. Nechcem svoj nesúhlas začínať rétorickým cvičením, tak ako sa nám ho dostalo dnes na hodine otázok a odpovedí, aby som dokazovala, kto je aký.
Ale prinajlepšom povedané táto vláda sa dopustila krádeže a zlodejstva na mimovládnej organizácii Únii žien. A chcem ho uistiť, že na všetky veci, ktoré sa nachádzajú v kaštieli, a na všetky práce, ktoré sa tam robili v hodnote 64 mil. korún, máme doklady. Máme doklady aj na tie stoličky a pozlátený stôl, za ktoré ženy platili vo výrobni v Brne, takže aj za tie, na ktorých teraz sedávajú hostia pána premiéra.
Chcela by som sa opýtať, prečo teraz bolo dovolené robiť akcie, aké tam boli a ktoré napríklad boli opisované aj v médiách, že sa tam udiala konferencia Slovenskej akadémie vied, ktorá trvala 3 dni, a pán premiér sa teší, že mu z toho pribudlo 25 000 korún do štátneho rozpočtu, ak by nám bolo dovolené robiť tam tieto akcie, chcem ho uistiť, že by sme mali dostatok financií aj na charitu.
A pokiaľ ide o jeho odporúčanie, ktoré mi dal, že keď si myslím, že bol porušený zákon, obrátiť sa na nezávislý súd, ktorý je jediný oprávnený v danej veci rozhodnúť, chcem ho uistiť, že vidieť jeho povrchnosť, pretože si ani neprečítal to, čo som mu v interpelácii napísala. Ja som už v závere svojej interpelácie oznámila, že viem, že by som sa mohla obrátiť na nezávislý súd, ale že keď ide o to, že by sme sa súdili o majetok takej veľkej hodnoty, že by sme museli zložiť pomerne veľkú finančnú sumu, o ktorej veľmi dobre vie, že naša organizácia Únia žien nemá. A teda nezostalo nám nič iné, keďže sme využili všetky možnosti na Slovensku, iba sa obrátiť na predsedu parlamentu, obrátili sme sa na prezidenta, obrátili sme sa opakovane na premiéra, aby umožnil mimovládnej organizácii vykonávať svoju činnosť a aby to, čo jej patrilo, vrátil.
Ja chápem a rozumiem, že v rámci privatizácie majú chuť noví páni na nové majetky. Len potom nech táto vláda nevytvára obraz, že podporuje mimovládne organizácie a špeciálne že podporuje ženské organizácie na to, aby mohli v zariadeniach, ktoré im patrili, ale v predchádzajúcom režime to nebolo možné ich vlastniť, vykonávať svoju činnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Páni poslanci, panie poslankyne, kedže evidentne nie je v rokovacej sále dostatok prítomných poslancov na to, aby sme mohli prijať uznesenie k tomuto bodu programu, zobrať na vedomie odpovede členov vlády, ako aj zobrať na vedomie nesúhlas pani poslankyne Belohorskej s odpoveďou pána premiéra a člena vlády, vyhlasujem dnešný rokovací deň za skončený.
Prerušujem 36. schôdzu Národnej rady do utorka do 13.00 hodiny. Budeme pokračovať v rokovaní 36. schôdze tak, ako je uvedené v programe s tým, že sme na základe dohody v poslaneckom grémiu rozhodli, že bod programu návrh skupiny poslancov na vydanie zmeny Ústavy Slovenskej republiky bude z rokovania 36. schôdze Národnej rady stiahnutý.
Prajem vám všetkým príjemný predĺžený víkend, dovidenia v utorok popoludní. Všetko dobré, dovidenia.
Zdravím ešte slušných novinárov, ktorí vydržali.