Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Štvrtá v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Slobodník a ktorá je takéhoto znenia: "Ktorý z troch plánov na vydanie Slovenska do rúk Strany maďarskej koalície sa podľa vás presadí ako prvý: a) Komárňanská (tá veľká) župa, b) návrh podľa ústavy (vyššie územné celky), alebo c) cez Európsku chartu menšinových jazykov? Pán premiér, ktorý uprednostňujete, alebo taký návrh nepodporíte?"
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
nech by ste referenčný rámec na porovnanie so súčasnosťou postavili akokoľvek, je nesporné, že Slovenská republika a jej vláda sa v doterajšej histórii nikdy netešili väčšiemu rešpektu a uznaniu, ako je to v súčasnosti. Ani slová, ani verbálne siláctva, ale konkrétna práca a zodpovedné rozhodnutia sú cestou ku skutočnému upevneniu slovenskej štátnosti. Nič z toho, čo naznačujete vo vašich otázkach, nemá reálny základ a je skôr svedectvom o uzavretom svete, v ktorom, pán poslanec, podľa môjho názoru, sa vy pohybujete. Nie je potrebné takto štvavo stavať otázky. Na to nie je najmenší dôvod. Máme programové vyhlásenie vlády, v ktorom je jasne povedané, čo chceme urobiť v reforme verejnej správy, čo chceme urobiť v oblasti kultúry, celkove čo chceme urobiť v oblastiach, ktoré zaujímajú menšiny žijúce na Slovensku. Tak, ako sme transparentne postupovali v minulosti, budeme aj teraz. Verejnosť priebežne informujeme, ako stoja rokovania o charte menšinových jazykov, ako stoja rokovania o vytváraní inštitucionálnych podmienok na vzdelávanie pedagógov, ktorí budú vyučovať na školách s menšinovým jazykom, a ako stojí riešenie ďalších otázok, ktoré legitímne každá politická strana v akejkoľvek vládnej koalícii nastoľuje a presadzuje. Všetko sa to deje priehľadným spôsobom. Informujeme pravidelne o týchto rokovaniach z koaličných rád našu novinársku obec, prostredníctvom novinárskej obce občanov Slovenskej republiky. A môžem vysloviť len jedno, čo som už povedal veľakrát: V štáte platia zákony, platí Ústava Slovenskej republiky, platí programové vyhlásenie vlády. Nie sú najmenšie dôvody, aby sme hrali s takýmito nebezpečnými kartami, aby sme zbytočne znervózňovali občanov Slovenskej republiky. Práve naopak.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi premiérovi.
Čas vyhradený na otázky poslancov premiérovi vlády sa skončil.
Pristúpime teraz k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené jednotlivým členom vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pánovi podpredsedovi vlády Fogašovi a je tohto znenia: "Podľa vyjadrenia pána Nižňanského ste nepredložili návrh riešenia problematiky správneho súdnictva, hoci ste to dňa 30. 6. 2000 mali povinnosť s Generálnou prokuratúrou a ministerstvom spravodlivosti predložiť. Ako si, pán podpredseda vlády, predstavujete ochranu práv občanov, keď sa presunie výkon štátnej správy na samosprávu?"
Nech sa páči. Môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi zaujať stanovisko k otázke, ktorá bola položená a týka sa problematiky riešenia správneho súdnictva a súvisí naozaj s koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Musím konštatovať, tak ako som to už urobil, že pán Nižňanský zavádzajúco a mylne informoval médiá o neplnení uznesenia vlády, pretože vláda na svojom zasadnutí už v júni neformálne a na rokovaní 6. 7. 2000 v bode rôzne aj formálne súhlasila so zmenou termínu predloženia návrhu riešenia problematiky správneho súdnictva na august 2000.
Závery a návrhy k otázke správneho súdnictva boli prerokované vo vláde Slovenskej republiky 23. augusta 2000. Vláda prijala uznesenie pod číslom 675/2000, ktorým uložila ministrovi spravodlivosti predložiť legislatívne riešenie tejto otázky v nadväznosti na schválenú koncepciu reformy a, samozrejme, aj v nadväznosti na schválené prevody či prechody kompetencií. Návrh zákona, ktorým sa zrejme bude meniť a dopĺňať zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov, by mal byť spracovaný ešte v tomto roku. To znamená, že predpokladám, že legislatívne bude prerokúvaný začiatkom budúceho roka, samozrejme, v závislosti od toho, ako budú pokračovať práce na reforme. Jeho výsledkom by malo byť rozšírenie pôsobnosti súdov vo vzťahu k prerokúvaniu počtu správnych rozhodnutí a zrejme i zavedenie dvojinštančnosti tohto konania.
Pani poslankyňa, pre túto chvíľu som odpovedal na otázku, ktorú ste položili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Áno.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán podpredseda, chcem vám poďakovať, že ste sa neznížili len k frázovitej odpovedi na moju otázku a že ste mi dali pár informácií, ktoré naznačujú, že otázka sa má riešiť. Pravda, k tomu, čo ste povedali, že sa rozšíri kompetencia súdov, chcem vám povedať konštatovanie, že dnes nemáme správne súdnictvo v Slovenskej republike. My máme len súdnu kontrolu štátnej správy a správnych orgánov, a preto by som ešte prosila legislatívny zámer, či je vôbec ochota vytvoriť správne súdnictvo, kde by boli koncentrované rozhodovacie aktivity do špecializovaných senátov, ako to bolo v minulosti na našom území a čo vlastne robí rozhodovanie efektívnejším aj kvalitnejším.
A ďalej mám ešte otázku v súvislosti so správnym súdnictvom. Zodpovednosť za škodu dnes je upravená len zo strany, keď rozhodoval štátny orgán. Ak hodláte v rámci reformy preniesť kompetenciu na samosprávu, kto bude objektívne niesť náhradu škody za nezákonné rozhodnutia samosprávy, ak sa občanom a organizáciám táto škoda spôsobí, alebo nesprávnym úradným postupom orgánov samosprávy?
Toto sú otázky, ktoré možno tak netrápia politických funkcionárov, ale sú to otázky ochrany práv občanov, a mňa veľmi ako členku výboru pre ľudské práva a národnosti tieto otázky zaujímajú a kladiem ich, a stále nedostávam odpoveď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pani poslankyňa, skôr odpoviem na tu vašu druhú podotázku, pretože tá sa témy dotkla len okrajovo. Pokiaľ dôjde k prechodu určitých pôsobností zo štátnej správy na samosprávu, určite si to vyžiada novelizáciu zákona 58/1969 o náhrade škody spôsobenej chybným rozhodnutím alebo chybným postupom atď., aby som celý názov nemusel hovoriť. Tá zmena bude opretá zrejme o pripravovanú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predpokladá aj zavedenie pojmu verejná moc, verejná správa, čo určitým spôsobom pojmovo trošku inak vymedzí zodpovednosť príslušných subjektov.
Pravda, či a v akom rozsahu dôjde k týmto zmenám, to závisí od vás, od prerokúvania samotného textu ústavy. V každom prípade vaša úvaha o tom, že je potrebné rozšíriť mieru zodpovednosti príslušných orgánov, teda vrátane samosprávnych, za škody, ktoré by mohli byť spôsobené chybným rozhodnutím alebo ich chybným postupom, je na mieste. My si uvedomujeme, a ja som presvedčený, že budete spolupôsobiť tiež pri tom, aby zákon mohol byť adekvátne rýchlo prerokovaný.
Tá druhá otázka, resp. tá druhá podotázka, ktorú ste položili, je predmetom diskusií, ako viete, od prijatia Listiny základných práv a slobôd, teda od času, keď v článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd sa vyslovil princíp súdneho preskúmavania správnych rozhodnutí, čo znamenalo vlastne rozšírenie právomocí súdov.
Musím konštatovať, že od začiatku až doteraz existujú rozdielne koncepcie a názory, ako tento problém vyriešiť. Kým predstavitelia jednej koncepcie, ktorú aj vy v teoretickej rovine predstavujete, sa domnievajú, že je potrebné oddeliť správne súdnictvo od jednotnej sústavy súdov a vytvoriť hierarchiu a štruktúru samostatného správneho súdnictva, predstavitelia inej koncepcie predpokladajú, že nie je potrebné takéto oddelenie na to, aby sme pojem správne súdnictvo aj v praxi uplatňovali.
Konečne v Občianskom súdnom poriadku pod marginálnou rubrikou správne súdnictvo sa nachádza úprava osobitného konania, ktoré nepochybne je imanentnou súčasťou civilného procesu a ktoré vo svojej podstate aj znamená vlastné konanie, a nie opravné konanie, ako sa to často hovorí.
Totiž pri skúmaní podstaty a miesta správneho súdnictva je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v konkrétnom procese bez ohľadu na to, aký mu dáme nakoniec prívlastok, ide vždy o návrh na poskytnutie ochrany subjektívnemu právu, ktoré bolo porušené alebo ohrozené neprípustným zásahom správneho orgánu do právnej sféry navrhovateľa. Nie je pritom podstatné, to je ten rozdiel od tej inej koncepcie, že k narušeniu subjektívnych práv dochádza individuálnym správnym aktom, teda, aby som to povedal veľmi voľne, rozhodnutím správneho orgánu, a nie prostou protiprávnou činnosťou narušiteľa. Rozhodujúce je, že na jednej strane ide o formu kontroly verejnej správy pri vydávaní individuálnych právnych aktov a na druhej strane obsahovo o poskytnutie ochrany subjektívnemu právu v súdnom konaní. Preto sa to aj volá súdnictvo.
Toto konanie má z procesného hľadiska charakter prvostupňového konania a preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy súdom teda nemožno považovať za opravný prostriedok, ktorým by sa nadväzovalo na predchádzajúce opravné konanie a inštančný postup pred administratívnymi orgánmi.
Chcem podčiarknuť tú skutočnosť, že procesný úkon, ktorým sa oprávnený subjekt domáha súdneho preskúmania konkrétneho správneho aktu, nie je žiadna sťažnosť, ale návrh na začatie konania so všetkými procesnoprávnymi i hmotnoprávnymi účinkami, takými, ako ich z teórie poznáme. To znamená, že výkonom správneho súdnictva súd poskytuje ochranu právam subjektov administratívnoprávnych vzťahov obdobne, ako poskytuje ochranu subjektívnym právam iných právnych odvetví.
Spomenuli ste jeden argument, o ktorom sa často diskutuje - otázku špecializácie. Áno, výkon štátnej správy si takúto špecializáciu žiada. Aj to je problém dlhodobo diskutovaný. V súčasnom období v susednej Českej republike, kde, ako viete, bol najvyšší správny súd ústavou formálne vytvorený, vláda Českej republiky však prerokovala prednedávnom dokument, ktorým sa zaoberá súčasným stavom v tejto oblasti v Českej republike. A opäť sú tam už teraz nie dve koncepcie, ale tri koncepcie, ako vyriešiť problematiku správneho súdnictva. V jednej z nich sa spomína potreba zapojiť do tej funkcie prísediacich sudcov, lebo inak to neviem pomenovať než prísediaci sudcovia, i špičkových odborníkov z jednotlivých oblastí štátnej správy, ktorí by práve k tomu špecializovanému rozhodnutiu dávali punc kvalifikovanosti.
Z tohto pohľadu je zaujímavé si preštudovať podrobne aj dohovor, ktorý podľa posledných výkladov naznačuje, že výkonom správneho súdnictva môžu byť poverené aj osobitné tribunály. Znamená to, podľa výkladu niektorých odborníkov, že nemusí ísť o súdy, ale že môže ísť o konania, ktoré sa uskutočňujú ešte predtým, než bude rozhodovať súd. A v rámci tejto koncepcie sa potom dá uvažovať nad tým, že by sme osobitným zákonom vytvorili takéto špeciálne orgány a následne by sme ponechali správne súdnictvo v rámci jednotnej sústavy súdov.
Vidím, že ste s mojou odpoveďou spokojná. Môžem vás ubezpečiť, že príslušné rezorty sa veľmi zodpovedne zaoberali danou problematikou. Budeme vážiť všetky alternatívy tak, aby čo najviac a čo najúčinnejšie bola garantovaná ochrana subjektívnych práv občanov.
Ako vidíte, informácie, ktoré sa v tlači objavili z úst pána Nižňanského, boli nepravdivé.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi.
Ďalšia v poradí z položených otázok je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Dubovská pánovi ministrovi vnútra, a je takéhoto znenia: "Už niekoľko rokov sa štyri juhoamerické krajiny - Mexiko, Argentína, Brazília a Peru - snažia uzavrieť so Slovenskou republikou dohodu o bezvízovom styku. Konkrétne Mexiko navrhlo Slovenskej republike dohodu o bezvízovom styku pre držiteľov cestovných pasov, diplomatických pasov a služobných pasov už v roku 1996, návrh bezvízovej dohody v roku 1997. V auguste 1999 zaslala mexická strana návrhy dvoch samostatných dohôd. Nemožno ignorovať, že Mexiko má bezvízové dohody s našimi hraničnými susedmi, krajinami V-4, ako aj štátmi Európskej únie. Navyše Mexiko je významným obchodným partnerom Slovenskej republiky, a preto žiadam uviesť dôvody vášho rezortu na také zdĺhavé vybavovanie tejto záležitosti."
Pán minister, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, aj v súvislosti s vaším listom zo dňa 15. augusta 2000 si vám dovoľujem oznámiť, že ministerstvo vnútra má záujem uzatvoriť bezvízové dohody s juhoamerickými krajinami, akými sú Spojené štáty mexické, Argentínska republika, Brazílska federatívna republika a Peruánska republika.
Samotný proces prípravy a konečného uzavretia takejto dohody je výsledkom participácie viacerých subjektov. Nie je pravdou, ako uvádzate, že mexické návrhy bezvízových dohôd sa nachádzajú na ministerstve vnútra. Texty obidvoch dohôd s vládou Spojených štátov mexických, Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov mexických o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov mexických diplomatických a oficiálnych pasov a pre držiteľov slovenských diplomatických a služobných pasov a Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov mexických o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných pasov, so zapracovanými pripomienkami ministerstva vnútra boli ešte dňa 31. júla 2000 odstúpené konzulárnemu odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky so žiadosťou o ich zaslanie mexickej strane. V súčasnosti očakávame odpoveď mexickej strany vo veci našich návrhov na uzavretie spomínaných bezvízových dohôd.
Pokiaľ ide o Argentínsku republiku, rovnako ako v prípade Spojených štátov mexických, texty obidvoch dohôd so zapracovanými pripomienkami ministerstva vnútra boli dňa 31. júla 2000 odstúpené konzulárnemu odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ide o dohody, ako sú:
1. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Argentínskej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických alebo služobných pasov,
2. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Argentínskej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných pasov.
Zároveň sme písomne požiadali konzulárny odbor aj o navrhnutie termínu uskutočnenia expertných rokovaní v dňoch 18. až 22. septembra tohto roku argentínskej strane. Ministerstvo vnútra dosiaľ v tejto veci nedostalo žiadnu odpoveď.
Dňa 9. augusta 2000 bol konzulárnemu odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky odstúpený text Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných pasov. Zároveň sme konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky požiadali o navrhnutie termínu expertného rokovania o návrhu dohody v dňoch 25. až 29. septembra 2000 brazílskej strane. Ministerstvo vnútra ani v tejto veci dosiaľ nedostalo žiadnu odpoveď.
Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Peruánskej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických a služobných pasov Slovenskej republiky a pre držiteľov diplomatických a špeciálnych pasov Peruánskej republiky sa v súčasnosti po jej preložení z anglického jazyka pripomienkuje ministerstvom vnútra. Vzhľadom na to, že texty spomínaných dohôd sú prekladané zo španielskeho, resp. anglického jazyka, potom je vykonané pripomienkové konanie a opäť musia byť preložené do uvedeného jazyka, si proces uzatvárania medzinárodných dohôd vyžaduje určitý čas. Nie je možné porovnávať uzatváranie bezvízových dohôd so susednými štátmi, pretože Slovenská republika má uzatvorené iné bezvízové dohody ako susedné krajiny. V súčasnosti neexistuje ani v rámci Európskej únie absolútne zladenie vízovej politiky jednotlivých členských krajín.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ako členke zahraničného výboru sa mi to napriek všetkému, čo ste povedali, zdá prinajmenšom nezodpovedné vzhľadom na to, že naša diplomacia sa v tomto čase borí o bezvízové vzťahy s Európou a s inými krajinami, ako ste aj sám spomínali, že niektoré tieto záležitosti odišli teraz 31. júla tohto roku, čiže skoro rok to bolo vo vašom rezorte. A tieto krajiny sú veľmi dôležité pre nás aj z toho pohľadu, že Argentína napríklad nemá vízovú povinnosť ani voči USA. Okrem toho každá z týchto krajín má svoj hlas na veľkých politických fórach, ako je aj Bezpečnostná rada. A keď príde k hlasovaniu napríklad o Slovensku za nestáleho člena, chýba takýto hlas, nehovoriac o obchodnej dimenzii, kde s Mexikom máme obchodnú bilanciu v mimoeurópskom exporte po USA a Indii na treťom mieste. Čiže je dôležité si uvedomiť túto širšiu dimenziu a pomôcť občanom zjednodušiť cestovanie, obchodovanie, kultúrnu a politickú výmenu. Preto by som rada vedela konkrétne termíny, kedy budú uzatvorené dohody s týmito štyrmi krajinami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
No neviem vám odpovedať na túto otázku, pretože to nie je záležitosť ministerstva vnútra. My z tejto stránky sme si svoju povinnosť urobili, problém je ešte s tou Peruánskou republikou, kde sa to v týchto týždňoch končí. Ale pokiaľ ide o Argentínu, Mexiko, Brazíliu, to už sú záležitosti rezortu zahraničných vecí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď, s ktorou je spokojná aj pani poslankyňa.
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pani poslankyne Tóthovej na pani ministerku Schmögnerovú a pýta sa: "Pani ministerka, nemáte nadsadený prepočet výdavkov na referendum v sume 200 mil. Sk, keď tzv. Ľuptákovo referendum sa uskutočnilo za 69 mil. Sk?"
Prosím podpredsedu vlády pána Mikloša, aby v zastúpení pani ministerky odpovedal na položenú otázku.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani poslankyňa Tóthová,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s odpoveďou pani ministerky na vašu otázku. Pani ministerka vo svojej odpovedi uvádza, že pri predpokladanej výške výdavkov na referendum, ktoré sa uskutoční dňa 11. novembra 2000, vychádzala zo skutočne vynaložených výdavkov na referendum, ktoré sa uskutočnilo v roku 1997 v sume 108 278 tisíc korún, pričom prihliadala aj na nárast cien v oblasti tovarov a služieb od roku 1997. Pri prehodnotení jednotlivých druhov výdavkov, ktoré bude potrebné vynaložiť na referendum, ktoré sa uskutoční 11. novembra 2000, je v súčasnej etape kvantifikovaná predpokladaná výška výdavkov v sume 149 919 945 Sk.
Skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán podpredseda.
Samozrejme, vy nemôžete odpovedať, ale keby tu bola pani ministerka, tak by som sa jej veľmi spýtala: Keď je kvantifikácia 149 mil., prečo do masmédií hovorí o 200 mil., áno? Chcem opraviť, nie 69, ale 96. Pán podpredseda, zrejme sa to zle napísalo, lebo tak bola moja otázka. Ďalej by som chcela povedať, že argument finančnej záťaže na referendum je veľmi nebezpečný argument, pretože občania tohto štátu o dva roky by sa mohli od pani ministerky dozvedieť, že nebudú ani voľby, lebo voľby stoja toľko a toľko miliónov a treba ich ušetriť, lebo už absolútne nemá na zdravotníctvo, nemá na to a na to. Preto by som sa, keby tu bola, chcela spýtať pani ministerky, či by nebolo hodno pri predaji strategických podnikov, napríklad SPP, na odporúčanie vhodného kupca prosperujúceho podniku požiadať ekonomických expertov Európskej únie, aby nám poradili, a nie agentúram dávať horibilné sumy. To, čo sa dalo, tých 500 mil. na poradenie na predaj Telekomu, to sme mohli minúť na prehĺbenie demokracie v Slovenskej republike.
A ďalej by som odporučila vláde, aby nevydávala financie na také nenutné veci, ako je presťahovanie Generálneho štábu armády z Trenčína do Bratislavy, čo bolo 90 mil., a aby počítala s tým, že demokracia a právny štát niečo stojí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Dovoľte mi teda uviesť v odpovedi, už teraz nie pani ministerky, ale v mojej odpovedi to, na čo ste sa pýtali, pani poslankyňa, najskôr k tým poradcom, ktorých ste spomínali. Vláda Slovenskej republiky využíva v tých prípadoch, kde je to možné, zdroje z Európskej únie aj na financovanie poradcov. Napríklad poradca na privatizáciu Slovenskej poisťovne bude financovaný z prostriedkov Európskej únie, z prostriedkov PHARE. Nie vždy a nie vo všetkých prípadoch je to však možné. Jednoducho je to možné len čiastočne hradiť. A v tých možnostiach, ako to možné je, to, samozrejme, túto možnosť aj využívame. Angažovanie poradcov je normálny štandardný proces a práve musím pripomenúť, pani poslankyňa, aj keď nerád, ale musím, že práve proces privatizácie, ktorý ste organizovali vy, teda vaša vláda, bol absolútne neštandardný. A keby sa boli vtedy využili investiční poradcovia zo zahraničia, keby sa boli volili štandardné formy, ktoré volíme my, teda štandardné medzinárodné tendre, tak slovenská ekonomika mohla vyzerať inak, aj príjmy štátu, aj príjmy verejných financií mohli vyzerať inak.
Čo sa týka toho, že sa to odhadovalo, že pani ministerka to odhadovala na zhruba 200 mil., ako ste počuli, ten odhad je 80 055 Sk pod 150 miliónmi, nad ktorými sa to zaokrúhľuje už ku 200. Takže nemyslím si, že ten odhad bol až taký nadsadený. A myslím si, že aj premárnených 150 mil. je dosť veľa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi za odpovede na položené otázky.
(Ruch v sále.)
Prosím pánov poslancov, aby nekomentovali odpovede ministrov výkrikmi z lavíc.
Pán poslanec Moric položil ďalšiu otázku podpredsedovi vlády Csákymu, a to takúto: "Čo si myslíte, aká je úžera v niektorých cigánskych osadách?"
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
dojala ma vaša starosť o rómsku problematiku. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že aj toto chcete zneužiť na politické účely. Pán poslanec, ak sa chcete skutočne vážne venovať tejto otázke a v žiadanej hĺbke, domnievam sa, že by bolo správne, keby ste predstúpili pred túto Národnú radu Slovenskej republiky, aby vám umožnila vysvetliť vaše názory pred nezávislým súdom. Osobne sa totiž domnievam, pán poslanec, že niektoré vaše provokatívne a nepremyslené verejné vyhlásenia sú veľmi škodlivé pre našu spoločnosť.
Čo sa týka obsahu vašej otázky, úžera v niektorých rómskych osadách predstavuje veľký problém, na čo som naposledy upozornil aj prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky pána Piptu v pondelok tento týždeň, keď som ho prijal v mojej kancelárii a keď som od neho žiadal vysvetlenie o postupe vyšetrenia vraždy pani Balážovej v Žiline. Dovoľujem si i vás informovať, pán poslanec, že máme detailné informácie o niektorých úžerníkoch. Problém však predstavuje dokazovanie týchto aktivít protizákonného podnikania. V tejto oblasti môžeme očakávať zlepšenie vtedy, keď poškodení občania budú účinnejšie spolupracovať s policajnými orgánmi Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Cuper, pokoj.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za vaše poučenie, len by som vám chcel povedať, aby ste si odpustili vaše poúčania pre poslanca. Nepatrí sa to a robia to len neinteligentní ľudia.
Chcel by som vám povedať, že úžera u Rómov je taký nihilizmus, ako keď po zemetrasení idú hyeny vykrádať domy. A citujem, čo hovoria naši cigánski spoluobčania. Chcel by som vám, pán vicepremiér, povedať...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otázku, pán poslanec.
Poslanec V. Moric:
Ja mám dve minúty, pán podpredseda. Ja otázku položím. Chcel by som vám povedať, že v niektorých cigánskych osadách je 100-percentná nezamestnanosť. Chcel by som vám povedať, že 90 % cigánskych detí od 5 do 13 rokov má skúsenosti s toluénom a 20 % je možné považovať za pravidelných užívateľov toluénu. Chcel by som vám, pán vicepremiér, povedať, že v cigánskej osade s 1 013 obyvateľmi majú len traja obyvatelia výučný list. V osade s 300 obyvateľmi sú len traja vzdelávateľní. Chcel by som vám povedať, pán vicepremiér, že za posledných 10 rokov narastá v cigánskom etniku negramotnosť, znížila sa kultúrna úroveň, zhoršili sa zdravotné a hygienické pomery, zväčšili sa problémy v bývaní, zvýšil sa nárast populácie, zhoršilo sa spolunažívanie medzi Cigánmi a necigánmi, ale najmä medzi samotnými Cigánmi. Chcel by som vám povedať, pán vicepremiér, že na riešenie problematiky cigánskeho etnika ste vo vláde, samozrejme, aj s pomocou vašej nesmiernej inteligencie, zabezpečili len 30 mil. korún. Pán vicepremiér, čo chcete s týmito 30 mil. korún robiť? Ja tu mám takú brožúru, kde by som vám mohol prečítať otrasné svedectvá o tom, ako sa dnes žije v cigánskych osadách. Ja som legislatívec a vy máte výkonnú moc.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste odpovedali na otázku.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, spisovateľ Bertrand Russel asi mal pravdu, keď hovoril, že múdri ľudia vedia, že niektoré veci sa nedajú vyriešiť mávnutím ruky, a tým iným to asi rovnako nikto nikdy nevysvetlí. Vážený pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že odsudzujem všetky prejavy občanov pod vplyvom toluénu aspoň tak silne ako prejavy niektorých verejných činiteľov pod vplyvom alkoholu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako uvediem ďalšiu otázku na pána ministra Ftáčnika, chcem pani poslankyňu Tóthovú, ktorá namietala...
(Výkriky poslanca Morica z pléna.)
Pán poslanec Moric, prosím, aby ste sa upokojili, sadli si na svoje miesto a nevykrikujte, prosím. Posaďte sa.
Pani poslankyňa Tóthová, chcel by som vám len oznámiť, že vaša námietka nebola oprávnená, keď ste hovorili, že je nesprávne uvedená suma 69 mil., že vy ste uviedli 96 mil. Tu je váš originál otázky, ktorú ste položili, vami podpísaný, kde je uvedená suma 69 mil.
Ďalšia v poradí položená otázka je na ministra školstva Ftáčnika, ktorú položila pani poslankyňa Slavkovská, ktorá nie je však prítomná v rokovacej sále.
(Neustále výkriky poslanca Morica.)
Pán poslanec Moric, prosím aby ste sa správali slušne, ako sa na ústavného činiteľa patrí. Ak sa vám nepáči, môžete opustiť rokovaciu sálu, pán poslanec Moric. Pán poslanec Moric, prosím, aby ste sa upokojili a zaujmite miesto.
Pani poslankyňa Slavkovská nie je prítomná v rokovacej sále, preto ďalšia je otázka pána poslanca Slobodníka na pána podpredsedu vlády Fogaša a je tohto znenia: "Neohrozuje návrh vzniku vyšších územných celkov existenciu štátnosti? Nedáva sa právo vyšším územným celkom vyhlasovať autonómiu?"
Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste odpovedali.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som v úvode svojej odpovede pánu poslancovi Slobodníkovi zdôraznil, že zakotvenie vzniku vyšších územných celkov Ústava Slovenskej republiky predpokladá. Je to v nej uvedené aj v súčasnom období. Navrhované zmeny len majú rozšíriť pôsobnosť a spresniť zriadenie týchto územných celkov. Ak teda neohrozovalo štátnosť doterajšie znenie ústavy, predpokladám, že ani zriadenie vyšších územných celkov tak nemôže robiť. A aby som podoprel svoje tvrdenia pár argumentmi, chcem pridať k tomu toto: Hlavnými znakmi existencie štátu sú vlastné územie, obyvateľstvo a právny poriadok. Slovenská republika tieto atribúty spĺňa od roku 1993 a možno teda povedať i vo väzbe na ustanovenie článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, že je suverénnym a zvrchovaným štátom.
Na území Slovenska platí jednotný právny poriadok. A všeobecne záväzné právne predpisy sa v zásade vzťahujú na celé územie Slovenskej republiky, na všetky osoby, ktoré sa tu nachádzajú. A podľa článku 3 ústavy je územie Slovenskej republiky jednotné, nedeliteľné a hranice Slovenskej republiky je možné meniť len ústavným zákonom. Zdôrazňujem to preto, lebo predpokladám, že aj vy, pán poslanec, ústavu poznáte a viete, že tieto atribúty sú v nej zakotvené. V rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci iných štátov môžu existovať a aj existujú rôzne samosprávne verejnoprávne korporácie, ktoré disponujú vo väčšej alebo menšej miere v rámci svojho územia určitými normotvornými a riadiacimi kompetenciami, ale tieto môžu vykonávať výlučne na základe ústavy toho-ktorého štátu, teda u nás na základe Ústavy Slovenskej republiky a na základe zákona. Tak existujú kantóny, dištrikty, krajiny, zemské zriadenia a podobne.
Vznik vyšších územných celkov je teda v tomto smere naplnením ustanovenia článku 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predpokladá vznik vyšších územných celkov a ich zriadenie, úpravu samosprávy však ponecháva na zákon. Vyššie územné celky budú teda samostatnými územnými a správnymi celkami v rámci územia Slovenskej republiky a v zmysle legislatívneho zámeru, ktorý prerokovala zatiaľ iba Legislatívna rada, o vyšších územných celkoch, ktorý vláda prerokuje, predpokladám, v najbližšom období, budú vykonávať úlohy samosprávy a aj úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy obdobne, ako ich vykonávajú v súčasnosti obce.
Ich územie bude v plnom rozsahu podriadené zvrchovanej štátnej moci Slovenskej republiky a bude na ňom platiť v plnom rozsahu Ústava Slovenskej republiky. Celý právny poriadok Slovenskej republiky sa bude naň vzťahovať rovnako. Akékoľvek úvahy na tému ohrozenia existencie štátnosti v tejto chvíli sú naozaj pomýlené a myslím si, že ani by nemali byť prezentované.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec D. Slobodník:
Pán podpredseda, to znie veľmi pekne. Ale môžete zaručiť, že tieto vyššie územné celky podľa novej ústavy, ktorá sa chystá, nebudú mať takú právomoc, že sa môžu zlúčiť dva vyššie územné celky? No aby som nehovoril o maďarskom juhu a slovenskom juhu, pravdaže, tak budem hovoriť, napríklad by sa chcel zlúčiť vyšší územný celok Žilina s vyšším územným celkom Banská Bystrica do jednotného celku. Je to možné podľa tejto novej ústavy?
A je možné podľa tejto ústavy, ja tu už nemôžem použiť, ten severný okres vlastne môžem, ale použijem južný, môže sa, napríklad keby vznikol vyšší územný celok Komárno, zlúčiť s vyšším územným celkom zahraničným, s "Komáromom" do jedného ekonomického, nie štátneho celku? Ale do štátneho sa môže zlúčiť, môžu sa zlúčiť dva vyššie územné celky, a teda vytvoriť vyššiu župu. Teda keby vzniklo podľa plánov našich maďarských spoluposlancov, aby som sa jemne vyjadril, keby vznikla tá veľká Komárňanská župa - Levice, Nové Zámky, ja neviem až pokiaľ -, môže sa zlúčiť s už pripravenou Demokratickou stranou, pripravenou expertom Demokratickej strany pánom Nižňanským, môže sa zlúčiť s tou Gemerskou župou a vytvoriť taký územný celok, vyšší územný celok na Slovensku, ktorý by vlastne znamenal vytvorenie maďarského južného Slovenska. Je to možné podľa ústavy, alebo nie? Môžete to zaručiť, pán podpredseda?
Ďakujem.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Podľa ústavy to možné nie je a nič také ani návrh neobsahuje. Neobsahuje žiadne ustanovenia o tom, ktoré by znamenali vytváranie kompaktného celku založeného na etnickom princípe. Právny poriadok Slovenskej republiky je jednotný a Ústava Slovenskej republiky ani v náznakoch nepripúšťa na území Slovenskej republiky výkon inej zvrchovanej moci než zvrchovanej moci Slovenskej republiky, pán poslanec. Musíte byť hrdý na to, že ústava takéto ustanovenia má a treba ich rešpektovať. Legislatívny zámer zákona o vyšších územných celkoch predpokladá výkon samosprávnych funkcií orgánmi týchto celkov, teda ich normotvornú činnosť, ale všeobecne záväzné nariadenia vydané orgánmi vyšších územných celkov budú musieť spĺňať požiadavku súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vyššie územné celky síce budú môcť vstupovať do vzťahov s inými územnými celkami alebo orgánmi verejnej správy, ako aj medzinárodných združení, ale takéto vzťahy budú vzťahmi spolupráce a budú musieť spĺňať kritériá medzinárodných zmlúv.
Ešte jednu poznámku si neodpustím, pretože sa mi zdá táto otázka takpovediac provokatívna. Ak hovoríme o tom, že vyššie územné celky budú mať normotvornú činnosť, a ak ste si pozorne prečítali návrh poslancov, ktorí predkladajú návrh na zmeny ústavy, tak musíme tam prečítať, že sa rozširuje kompetencia Ústavného súdu, ktorý bude môcť jednoducho preskúmať aj akty týchto vyšších územných celkov. Opakujem, nejde o žiadny nový inštitút, a preto ani netreba zavádzať veci tam, kde nie sú. Politické rokovania sú jedna vec, stabilita tejto krajiny druhá vec a tú si myslím, že táto vláda bude držať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda, prosím, aby ste zostali ešte na mieste, pretože aj ďalšia otázka, ktorú položil pán poslanec Slobodník, je adresovaná vám.
Pán podpredseda vlády, aj ďalšia otázka, ktorú položil pán poslanec Slobodník, sa týka vašej odpovede a znie: "Nepredstavuje textácia ústavy, predložená štyrmi poslancami, nebezpečenstvo ohrozenia po prvé celistvosti Slovenska a po druhé štátnosti Slovenska?"
Na odpoveď máte tri minúty.
(Hlasy z pléna.)