Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Orosza, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, predniesť stanovisko výboru k predloženému návrhu pána poslanca Fica.
Pán poslanec Orosz, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na schôdzi Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon. Ide o tlač číslo 714.
Môžem konštatovať, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam názor, že tento návrh sa môže stať určitým príspevkom do riešenia dlhoročného spoločenského problému, akým nesporne je rozkrádanie úrody zemiakov a takisto iných poľnohospodárskych plodín, prípadne drevnej hmoty. Vzhľadom na platnú právnu úpravu obsiahnutú v Trestnom zákone je trestnoprávny postih páchateľov takýchto činov veľmi zložitý. Vychádza to z toho, že podľa platnej úpravy v Trestnom zákone je podmienkou trestnoprávnej zodpovednosti pri takýchto aktivitách výška škody, ktorá musí dosiahnuť výšku dvojnásobku minimálnej mzdy, to znamená v dnešných podmienkach 8 tisíc Sk. Je zrejmé, že viaceré z týchto aktivít dosahujú nižšiu výšku škody, resp. ide o aktivity, kde výšku škôd je ťažko preukázať.
Návrh Roberta Fica uľahčuje trestnoprávny postih tým, že vlastne výšku škody pri takýchto aktivitách, pri takýchto činoch nepovažuje za podmienku trestnoprávneho postihu. Keď vychádzame z možnosti preventívneho pôsobenia takejto zákonnej úpravy, tak sa dá predpokladať, že by mohol byť tento návrh zákona príspevkom k riešeniu tohto problému, pretože preventívne by mohol pôsobiť na páchateľov týchto trestných činov. Z tohto hľadiska sa mi zdá návrh vhodný podpory minimálne v prvom čítaní, a to aj napriek tomu, že nejde o zázračný recept na riešenie zložitého spoločenského problému. Myslím si, že predkladateľ si je toho vedomý a je si vedomý aj toho, že sám osebe tento návrh zákona spoločenský problém nemôže vyriešiť.
Pri posudzovaní návrhu je potrebné upozorniť, že na súčasne prebiehajúcich rekodifikačných prácach na Trestnom zákone sa uvažuje aj o otázke výšky škody ako podmienke trestnoprávneho postihu, inými slovami to, čo dnes už nastolil Robert Fico vo svojom návrhu zákona, je predmetom diskusií odborníkov. Podľa mojich informácií, vláda dnes rokovala o tomto návrhu zákona a nevyjadrila súhlas s týmto návrhom, teda bude odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky súhlas s týmto návrhom zákona nevysloviť. Nepoznám dôvody a takisto nepovažujem za smerodajné toto rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, najmä z hľadiska toho, že sme v prvom čítaní o tomto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) tohto zákona na tom, že po rozprave odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 748 z 3. augusta 2000 odporúčam prideliť tento návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. V súlade so spomínaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, aby ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2000.
Vážený pán podpredseda, to je z mojej strany všetko, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nehlási nikto z prítomných poslancov. Pán poslanec Husár sa hlási ústne. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
prosím, aby ste ma nebrali ako pána Fica v onú osudnú noc, ale skutočne som bol poverený klubom tlmočiť niektoré stanoviská takisto aj k tomuto návrhu.
Naše stanovisko je veľmi jednoduché a prosté. Pán poslanec Fico rieši veľmi aktuálny spoločenský problém, ktorý by som si dovolil prirovnať k starému rímskemu "stokrát nič zabilo osla". Skutočne je to tak, že v tomto prípade ide v momentálnej situácii o ochranu roľníkov či farmárov, či ako ich kto nazýva, a nielen ich majetku, ale predovšetkým je výsledkom ich práce. A v tomto prípade naozaj platí to, čo som povedal, stokrát nič zabilo osla. Pretože škoda nedosahujúca dnes zákonný limit nahromadená množstvom prípadov, ktoré sa na pozemkoch týchto producentov či vlastníkov vyskytuje, je naozaj taká, že by to zabilo aj osla.
A pretože všetci svorne tvrdíme, že budujeme demokratickú spoločnosť, kde každý má právo žiť a nažívať podľa výsledkov svojich schopností a svojej práce, sme povinní tieto výsledky práce jednotlivcov i chrániť. Stotožňujeme sa so stanoviskom pána poslanca Fica, ak vládna legislatíva bude schopná v dostatočnom čase a priestore predložiť taký návrh, ktorý bude riešiť vecne, konkrétne a včas tento problém, sme ochotní podporiť i tento návrh v tomto čase, pretože pán Fico bol prvý a rieši vecným spôsobom veľmi vecný a vážny problém. Tento návrh v plnom rozsahu podporujeme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Husára.
Poslankyňa K. Tóthová:
Myslím si, že pán poslanec Husár má pravdu, keď hovorí, že tento legislatívny návrh preventívne môže pomôcť riešiť veci. Osobne sa domnievam, že platné právo, a publikovala som to aj v tlači, pokrýva možnosť riešenia, ale zrejme nebolo dosiaľ tak inštruktívne formulované, aby inšpirovalo v praxi na vyvodzovanie zodpovednosti. Mám však obavu, že poslanci vládnej koalície, keď to nie je ich návrh, nebudú nič podporovať. Takže je tu veľký problém a chcem povedať, že problém je vôbec aj s kódexom Trestného zákona, ktorý sme už dali do parlamentu a zase sa začína od nuly. Tak to je ďalší problém.
A tretí problém do tretice je naše dnešné sedenie. Vážení páni poslanci a panie poslankyne, je predsa celkom nelogické, keď po celodennej práci od 9.00 do 19.00 hodiny večer ešte niekto navrhne predĺženie s tým, že 10 legislatívnych návrhov má prejsť v prvom čítaní, to znamená politická rozprava. Vážení, vy si robíte z parlamentu žarty, pre vás je škoda peňazí daňových poplatníkov, tu by stačili štyria, piati, ktorí by to odklepli a vy by ste sedeli doma a tí by len tlmočili názor koaličnej rady, ako budú hlasovať poslanci. Veď toto nie je tvorba legislatívy, toto je žart, pretože absolútne sa tu filozofia toho-ktorého návrhu neprerokúva. Naši poslanci sa k tomu aj tak postavili, že v tomto rýchliku sa nedá nič urobiť, ak nechcete pracovať ráno do 6.00 hodiny, čo je nemožné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, využijem faktickú poznámku, ktorú mala pani profesorka Tóthová. Rád by som na ňu nadviazal a povedal, že naozaj nie je normálne, aby sme hlasovali, prepáčte, že sa opakujem, ale považujem to za dôležité povedať, nie je normálne, aby sem zajtra prišli poslanci, aby sme sa sem nahnali a budeme hlasovať o čomsi, o čom možno nemáme ani predstavu. Netvrdím to o vás, však tu sedíte, nehovorím o vás, hovorím o tých, ktorí tu nesedia.
Každý prezentuje tento návrh ako nejaký farmársky zákon, ktorého úlohou je strieľať ľudí a niečo podobné, ktorí sa pohybujú po poliach. Takto to mnohí určite vnímajú z médií, a pritom ide iba o zavedenie osobitnej skutkovej podstaty do § 247 Trestného zákona. Je to bežná vec, ktorú nájdeme v ktoromkoľvek Trestnom zákone inej krajiny. Myslím si, že táto prax, a to chcem len poukázať na tomto príklade, takéto kumulovanie diskusie nie je šťastné, pretože neprebieha vlastne žiadna diskusia v parlamente k návrhom zákonov. Som presvedčený, že teraz preberieme 8 alebo 9 zákonov v prvom čítaní bez toho, aby k nim bola akákoľvek diskusia. Možno sa výnimočne tvorivo prihlási jeden alebo dvaja poslanci a niečo k tomuto návrhu zákona povedia, ale predsa práve prvé čítanie je dôležité na to, aby sme si povedali, či súhlasíme alebo nesúhlasíme so zámerom toho zákona. Či je dobre formulovaný, či vyhovuje súčasným podmienkam. My to jednoducho necháme prejsť, ráno zahlasujeme, lebo nebudeme ani presne vedieť, v čom tá podstata návrhu zákona spočívala. Takže berte to, prosím, ako formu nejakého osobného protestu proti tomuto spôsobu. Hoci to nemôžem zmeniť, chápem aj to, čo bolo povedané, teda lehoty a ďalšie záležitosti. Ale nie je to dobré ani na prípravu a organizáciu našej poslaneckej práce, pretože mnohí z nás majú naplánované stretnutia s veľvyslancami, sú rôzne večery o 8.00 hodine, o 8.30 hodine a je nám veľmi ľúto, že takýmto spôsobom sa ruší náš program. Len to som chcel povedať na margo toho, čo povedala pani profesorka Tóthová, plne s ňou súhlasím.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Poviem jednu vetu. Nerád hovorím a nerád opakujem to, čo hovorili predo mnou ďalší. Tiež som povedal, že som nesúhlasil s rozhodnutím, ktoré parlament urobil pred nejakým časom, ale jednoducho to už nebudem opakovať. Urobili sme to, nezneužívajme teraz túto pôdu na to, aby sme stále len opakovali, aké zlé rozhodnutie sme urobili. Urobili sme zle, poučme sa z toho a už takéto rozhodnutie neurobme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi a pánu poslancovi Oroszovi.
V zmysle schváleného programu budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Návrh sme dostali ako tlač 681 a predkladateľmi sú pani poslankyňa Malíková a pán poslanec Paška.
Prosím pani poslankyňu Malíkovú za skupinu navrhovateľov, aby predmetný návrh zákona uviedla.
Pani poslankyňa Malíková nie je v tejto chvíli prítomná v rokovacej sále.
Pani poslankyňa Kolláriková, máte procedurálny návrh?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán kolega, ak dovolíte, musím protestovať proti tomuto postupu, pretože prerokúvame návrhy zákonov ako na bežiacom páse.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, prosím vás, máte nejaký iný návrh?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Protestujem skutočne proti tomuto postupu parlamentu, pretože nikto tu nesedí. Ako môžeme zodpovedne pristupovať k prerokúvaniu návrhov. Ako môžeme schvaľovať návrhy, ktoré majú zlepšiť predmetné návrhy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, protestujete proti prijatému uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky, za ktoré hlasovala väčšina prítomných poslancov?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán kolega, hlasovala o tom koalícia, nie opozícia, pretože vy už dopredu viete, čo prejde. My môžeme hlasovať o tom, čo sa dá, ale vy nás prehlasujete.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, vy ste súčasťou tohto pléna Národnej rady, takže v tejto chvíli...
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme, ak sa chceme prihlásiť, vecne reagovali na problém, ktorý počas rokovania vznikol. Túto výhradu pani poslankyne nepovažujem za odôvodnenú.
Pani poslankyňa Malíková ako predkladateľka nie je prítomná v rokovacej sále v čase, keď sa má prerokúvať jej návrh zákona, preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 697, súčasťou ktorého je aj návrh na jeho pridelenie návrhu na prerokovanie jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby pán poslanec Bohunický ako navrhovateľ odôvodnil predložený návrh zákona.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
dnes máme v prvom čítaní posúdiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. K podaniu novely ma inšpirovali nadšenci Trnavskej asociácie historických vozidiel Slovenskej republiky, ktorí mi podrobne porozprávali o svojich radostiach a starostiach.
Podstatou návrhu je vymedzenie pojmu "historické vozidlo", a to preto, že práva účastníka cestnej premávky na historickom vozidle sú stanovené vyhláškami a nemajú oporu v zákone. To je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky článkom 2 ods. 2, pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. V žiadnom paragrafe zákona o premávke na pozemných komunikáciách nenájdete, čo vlastne historické vozidlo je. Vložením písmena b) do paragrafu tohto zákona definujem pojem historické vozidlo.
Text tohto písmena vznikol na základe stretnutí so zberateľmi historických vozidiel, je zdôvodnený vo všeobecnej a osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto zákonu. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2000, a to z toho dôvodu, že novela bude mať dosah na štátny rozpočet roku 2001. Z doteraz získaných informácií môžeme dosah na štátny rozpočet kvantifikovať takto: podľa záznamov Slovenskej poisťovne, a. s., v súčasnosti má zvláštne evidenčné číslo s písmenom H v Slovenskej republike 100 automobilov, za ktoré bolo uhradené zároveň havarijné poistenie. Na základe tohto údaja získal štátny rozpočet v roku 2000 sumu 200 tisíc Sk. Novelou sa zníži štátny rozpočet za takéto vozidlá o 195 tisíc Sk, pretože za správny poplatok sa vyberie 5 000 Sk.
V zmysle § 68 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám novelu dvoch vykonávacích predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého majú byť vydané. Novelou vyhlášky ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 423/1991 Zb., ktorou sa stanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, odporúčame znížiť poistné za motorové vozidlo vyrobené do roku 1945 vrátane z výšky polovice sadzby poistného na:
a) 3/12 príslušnej sadzby za historické vozidlo z uvedeného tabuľkového čísla a 1/12 príslušnej sadzby za historické vozidlo s prideleným zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno H.
Navrhovaná novela je podrobne zdôvodnená. Novelou vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 90 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách, a následným novoformulovaným všeobecne záväzným právnym predpisom odstraňujem tvrdosť vyhlášky voči majiteľom historických vozidiel. Terajším stavom sú postavení do takej istej kategórie ako napríklad predajcovia nových osobných automobilov používajúcich zvláštne evidenčné číslo s písmenom M.
Z uvedeného dôvodu odporúčame, aby sa historickým vozidlám po získaní zvláštneho evidenčného čísla každoročne obnovovala platnosť osvedčenia podľa zákona číslo 232/1992 Z. z. o správnych poplatkoch položka 6 písm. a) za správny poplatok 50 Sk.
Chcem vás preto, vážená Národná rada, požiadať o podporu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 315 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi a žiadam ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi určeného gestorským výborom pánu Jánovi Šimkovi. Pán poslanec, uveďte spoločnú správu a výsledok prerokovania tohto návrhu vo výbore.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s platným rokovacím poriadkom vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní. Uvádzam, že v zmysle platného práva tento uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti, aby mohol byť prerokovaný v prvom čítaní na rokovaní Národnej rady, a z vecného hľadiska problematiku, ktorú pán poslanec Bohunický navrhuje riešiť, ja ako spravodajca považujem za aktuálnu a potrebnú na to, aby sa legislatívne riešila.
Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu zákona s tým, že uvádzam, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčať prijatie uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem za uvedenie správy.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánu poslancovi Bohunickému ako predkladateľovi, navrhovateľovi a aj pánu spravodajcovi Šimkovi.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 728.
Za skupinu navrhovateľov návrh zákona uvedie pán poslanec Vavrík.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Vavrík:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vašu pozornosť upriamil na predložený návrh doplnku cestného zákona (tlač 728) z dôvodov naliehavej potreby jeho schválenia.
Pre pokročilý čas a krátkosť len stručne chcem uviesť, že v súčasne platnom sadzobníku úhrad za diaľničné nálepky, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 1 cestného zákona, nie sú uvažované diaľničné nálepky, ktoré majú 15-dňovú platnosť pre kategóriu motorových vozidiel a jazdných súprav s celkovou hmotnosťou od 3,5 tony do 12 ton a nad 12 ton vrátane. V dôsledku toho stavu je Slovenská republika vystavená kritike prepravných spoločností a združení, ako aj cestovných kancelárii, najmä zahraničných, za neobjektívny postup, ktorý nie je obvyklý v krajinách Európskej únie, pričom sa neumožňuje tranzitným vozidlám tejto kategórie zakúpiť si dvojtýždňovú, resp. 15-dňovú nálepku, ale len celoročnú.
Prepravcovia, ktorí využívajú diaľničnú sieť iba príležitostne, to považujú za nespravodlivé, keď musia zaplatiť ročnú nálepku, rovnako ako prepravcovia, ktorí diaľnice využívajú dennodenne alebo veľmi často počas celého roku. Tým sa stáva, že najmä zahraniční prepravcovia si tieto diaľničné známky nekupujú a štátny rozpočet, resp. Štátny cestný fond prichádza ročne o značné finančné prostriedky. Toto je hlavný dôvod, prečo som sa s kolegom Malchárkom odhodlal podať tento návrh doplnku cestného zákona a najmä prosím, aby sme posúdili ešte na tejto schôdzi prvé čítanie, aby sme mohli v druhom čítaní už v októbri zákon definitívne schváliť. Ak by totiž pozitívne bol Národnou radou posúdený, treba ešte istý čas na vytlačenie cenín a vyrobenie dostatočnej zásoby na predaj od 1. januára budúceho roku.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu a posun tohto návrhu do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Jánovi Šimkovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca podľa platného rokovacieho poriadku v prvom čítaní k predkladanému návrhu skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) tlač číslo 728.
Uvádzam, že v zmysle platného rokovacieho poriadku uvedený návrh spĺňa všetky predpísané náležitosti zo stránky legislatívnej. Zo stránky vecnej zaujímam stanovisko ako spravodajca, že uvedený návrh rieši aktuálny problém spoločnosti, ktorý treba upraviť v legislatíve.
Na záver uvádzam, že budem odporúčať, aby uvedený návrh skupiny poslancov bol v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokovaný v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte k uvedenému problému rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Malchárek. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem veľmi stručný podľa odporučenia. Veľmi rád by som podporil práve slová predkladateľa, takisto spravodajcu. Bol by som veľmi rád, keby ste si uvedomili aj ďalší rozmer, ktorý môže mať vplyv na kampaň proti korupcii ako prevenciu, ktorá bezpochyby v súčasnosti je umožnená práve preto, že jednoducho je oveľa lacnejšie platiť i možné úplatky, možno aj pokuty, a nie kupovať si ročné známky.
Som absolútne presvedčený, že vláda Slovenskej republiky by pristúpila k takémuto kroku, ktoré sme si s pánom poslancom Vavríkom osvojili. Ale myslím, si, že pokiaľ to príde v tomto období a bude to s platnosťou od 1. 1. 2001, bude to oveľa účinnejšie a pomôže to našim cestám a ďalším aktivitám, ktoré z tohto fondu je možné hradiť.
Ďakujem pekne za pozornosť a v druhom čítaní sme ochotní prijať akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré prispejú k skvalitneniu tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou na pána poslanca sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánom poslancom Vavríkovi a Šimkovi.
Budeme pokračovať ďalším bodom, a to je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Komore ekológov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 733.
Návrh zákona uvedie poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Ambróš.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
budem veľmi stručný.
Stavovská a profesijná organizácia ekológov - komora je navrhovaná na dozor nad odbornou a etickou úrovňou vedeckých pracovníkov a expertov v oblasti ekológie. Jej poslaním je upraviť zásady výkonu povolania ekológov a dohodnúť podmienky na ich dodržiavanie v prípade poskytovania expertných služieb.
Vytvorenie komory je akútnou potrebou vzhľadom na nevyhnutnosť zamedziť a vylúčiť nekvalifikované vstupovanie do otázok posudzovania kvality prírodného prostredia, ekosystémov a potenciálnych impaktov ľudskej činnosti na existenčné podmienky jednotlivých druhov živých organizmov. Oblasť pôsobnosti komory nepokrýva celú oblasť životného prostredia, ale obmedzuje sa na ekológiu v užšom zmysle slova ako na prírodovednú disciplínu zaoberajúcu sa živou prírodou.
Zákon o Komore ekológov Slovenskej republiky predstavuje dôležitý legislatívny rámec upravujúci podmienky poskytovania služieb, najmä aplikácie výsledkov ekologického výskumu pri starostlivosti o životné prostredie a ochranu prírody.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Kötelesovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
pán predsedajúci,
pán minister,
dovoľte mi, aby som podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Komore ekológov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 733) prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra, gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2000.
Ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánom poslancom za uvedenie návrhu, ako aj spoločnej správy.
Ďalším bodom programu je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
Tlač tohto zákona, ktorú sme dostali, je 734.
Návrh zákona uvedie poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Ambróš.
Pardon, je zmena, pán poslanec Juriš, vy ste tiež navrhovateľom.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
pripadla mi úloha predniesť návrh na novelu zákona o štátnej pomoci, ktorý sme prijali pred rokom. Tento zákon svojou koncepciou a obsahom i rozsahom nemal obdobu v predchádzajúcom právnom a inštitucionálnom vývoji Slovenskej republiky, preto bol pripravovaný bez akýchkoľvek konkrétnych skúseností s formou poskytovania štátnej pomoci na základe posudzovania, hodnotenia, schvaľovania a kontroly štátnej pomoci. Z toho dôvodu už pri prijímaní tohto zákona sa rátalo s prehodnotením jeho pôsobenia na základe praktických skúseností a výsledkov jeho aplikácie v právnych vzťahoch. Bez podkladov treba riešiť najmä postavenie Úradu pre štátnu pomoc ako nezávislého orgánu a z toho vyplývajúce riešenie, podľa ktorého úrad bude mať v štátnom rozpočte vlastnú rozpočtovú kapitolu a, samozrejme, aj platové zaradenie riaditeľa ústavu, keďže na základe platných právnych predpisov mu vôbec nemožno určiť plat.
Oblasť štátnej pomoci patrí medzi najsledovanejšie oblasti Európskej komisie a nedoriešenie týchto otázok sa môže prejaviť v negatívnom hodnotení Európskej komisie v jej pravidelnej správe o pokroku v plnení kritérií na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá má byť zverejnená v októbri 2000. Nutnosť doriešenia týchto otázok podporuje aj otvorenie negociácie, rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie v kapitole hospodárska súťaž a štátna pomoc, čo môže byť reálnou výzvou, na čo možno najskoršie uzatvorenie tejto kapitoly.
Vážené poslankyne a poslanci, dúfam, že podporíte túto malú, ale potrebnú novelu zákona číslo 231/1999 Z. z.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem za uvedenie návrhu.
Spoločným spravodajcom je člen navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Kujan.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (tlač 734) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na 36. schôdzu Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pánov poslancov a paní poslankýň, či sa chcú prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pani poslankyňa, nech sa páči, méte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
viem, o čom je reč, pretože ešte počas môjho pôsobenia som viackrát rokovala o vzniku tohto orgánu. Je mi známa požiadavka nezávislosti. To všetko je v poriadku. Ale chcem vám povedať, že tak hlúpo, ako sa to robí, je to legislatívna nezdatnosť. Po prvé, keď je niečo orgánom štátnej správy, nemôžem dať slovo nezávislý orgán štátnej správy. Pretože existuje niečo ako teória práva a existujú nejaké všeobecné zásady. Každý orgán štátnej správy je súčasťou sústavy orgánov štátnej správy s vertikálnou výstavbou a vertikálnou nadriadenosťou a podriadenosťou. Plne sa to dá urobiť inak, ale nie takto.
Ďakujem za pozornosť.