Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám.
Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Predtým už požiadal pán poslanec Húska. Kto ďalej? Pán poslanec Cuper, pán poslanec Bartoš. Ešte niekto? Nikto. Takže uzatváram možnosť ďalšieho ústneho prihlásenia sa do rozpravy o tomto bode programu. Opakujem, pán poslanec Húska, poslanec Cuper, poslanec Bartoš.
Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
materiál, ktorý prerokúvame, ktorý sa zapodieval problematikou alebo pokúša sa vysvetliť zámer postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, je naozaj nepríslušný, neobhájiteľný a viac zakrýva, ako odhaľuje.
Predovšetkým mal materiál vopred povedať, prečo práve v tejto oblasti sa chceme vzdať prirodzeného monopolu. Myslím si, že tento materiál skutočne narába s objemami, ktoré sú obrovské, a narába nie celkom v poriadku. Už predtým tu boli argumentácie, pokusy asi takého typu, ako kedysi vraj odpovedali Rusi na obranu pri útokoch Američanov na totalitný systém v Rusku. A vy ste kynožili Indiánov. Nuž teraz tieto skutočne úbohé pokusy hovoriť nám o riešeniach, ktoré sme vraj robili my, sú podobné. Predovšetkým do prirodzených monopolov neoprávnene a bez nášho skutočného súhlasu vstúpili kedysi federálne orgány, ktoré rozhodli o prvej vlne kupónovej privatizácie a ktoré v podstate cez nekontrolovateľný spôsob tunelovania dovolili, aby sa veľký podiel štátneho majetku de facto vytratil z vtedajšej česko-slovenskej dispozície. A čo sa potom dialo, boli len pokusy o korektúry v tomto riešení.
Ale znova, myslím si, že je stále namieste hovoriť o takých krásnych príkladoch. Čo sa všetko hovorí o tom, ako zle robíme, ale napríklad znova treba opakovať, že dohodnutá predbežná suma, tzv. vyjednávacia cena za VSŽ okolo 50 %, kde sa rozchádzali rezešovci a zahraniční záujemcovia o kúpu iba v tom, či ide o 50 % alebo 51 %, tak vtedy sa hovorilo o 400 mil. dolároch a teraz sa hovorí o 60 mil. dolároch a znova opakujem, ak prepočítate tých 340 mil. dolárov terajším kurzom, vyjde vám vyše 14 mld. korún, ak to dokonca násobíte dvoma, pretože teraz sa predáva 100-percent, nie 50 %, tak dostaneme obrovskú sumu, ktorou ste vždy mohli zaplátať tzv. dlhopisy, ktorými sme zachraňovali práve hroznú tuneláciu, ktorá sa diala prvou kupónovou privatizáciou. Tak buďme féroví a hovorme o veciach tak, ako sa mali.
Chcem upozorniť, že je otrasný samotný fakt, že sme 500 mil. korún dali za takú expertízu, ktorá nám poradila, aby sme prirodzený monopol Telekomunikácií odovzdali kdesi inde. Rád by som povedal, pán minister, že by tu bola kopa uchádzačov, ktorí by vám túto radu vedeli povedať za omnoho nižšiu cenu, než ju dal Slávia Kapitál.
Všetko, čo je spojené s vykrývaním siete v priestore, patrí medzi prirodzené monopoly. Všetko. Teda aj telekomunikačná oblasť sa dotýka tejto skutočnosti. Ale chcem hovoriť ešte o inom, že tu vznikajú napríklad aj ďalšie komplikácie. Ako viete, ruskí partneri hovorili, len čo sa siahne do tohto prirodzeného monopolu plynovodov a ropovodov a bude sa privatizovať, tak chcú mať podiel na privatizácii ako monopolný dodávateľ. Chcem vám povedať, že len po tom úzkom priestore sme mohli obhajovať náš postup, že sme držali túto vzácnu a pre nás zdrojotvornú skrinku mimo dosahu privatizácie. A bolo ju treba naozaj v takomto smere aj držať.
Rád by som upozornil aspoň v takom krátkom vysvetlení, čo vlastne rozumieme pod vlastníctvom. Vlastníctvo je právo nakladať s vecami ako s vlastnými na ukojenie vlastných záujmov. Samozrejme, z toho vyplýva právo, neodňateľné právo jednotlivej osoby na obhajovanie týchto záujmov, a teda aj na vlastníctvo, ale zároveň práve preto, aby bola zabezpečená určitá vnútorná rovnováha, tak treba hovoriť skôr o spolupodieľaní sa na vlastníctve.
Nevylučujem, že v budúcnosti budeme v podmienkach takého silového poľa, aké predstavuje napríklad zápas o energetické suroviny v 21. storočí, musieť dochádzať k nejakým aranžmá aj so silnejšími partnermi a budeme sa musieť na niečom dohodnúť. Ale, preboha, nie je podmienka, aby sme to po prvé robili teraz a po druhé, aby sme to nerobili práve vo chvíli, keď sa vlastne len zapĺňajú rozpočtové diery, pretože koniec koncov prostriedky, ktoré máme z tejto oblasti, by mali kryť takzvanú rozvojovú zadlženosť. Máme približne 1 bilión rozvojovej zadlženosti v dôsledku toho, že niekdajší česko-slovenský štát sa musel podieľať na zbrojných pretekoch a musel niesť obrovskú ťarchu vydávania prostriedkov na zbrojenie, ktoré nevytvárali hodnoty. Ale práve preto musíme tie prostriedky venovať práve na krytie rozvojovej zadlženosti, a nie dávať ich do priameho konzumu. Postup len na krytie dier v rozpočte sa nedá obhájiť.
Okrem toho by som naozaj rád pripomenul, že nie sme naivní. Vieme, aký zápas prebieha. Predtým nás presviedčali, že by sme mali opustiť našu slovenskú koncepciu, pretože ju vraj nemáme dosť diverzifikovanú a sme veľmi závislí od jednosmerného prúdenia energetických zdrojov. Ale rád by som pripomenul, že Česi prepojením na Ingolstadt to veľmi ochotne spravili, ale dostávajú zase tú istú ropu, no obchádzkou a za oveľa drahších podmienok a teraz udržujú 6-percentné čerpanie, aby nemuseli toľko platiť.
A ešte dačo inšie. Pán Brzezinski - a máte možnosť si to prečítať v knihe Veľká šachovnica, ktorá vyšla v češtine pred 5, 6 mesiacmi, doslova hovorí, že Prikaspicko a Kaukaz sú najdôležitejšími energetickými zdrojmi sveta, a preto Západ musí zohrať bitku o nadvládu nad týmto priestorom. Dostávame, samozrejme, na základe toho aj predstavu o tom, o čo sa všeobecne hrá.
Ale na druhej strane, znova opakujem, ten spôsob, že viem aj o existencii cudzích záujmov a že sa križujú s mojimi záujmami, nehovorí ešte o tom, že sa mám svojich záujmov vzdať. Jednoducho musíme obhajovať naše záujmy a v budúcnosti, ak bude potrebné celosvetové alebo globálne riešenie, tak, samozrejme, tieto globálne riešenia budú musieť byť tvorené na základe určitej participácie, lebo v opačnom prípade je to skutočne zmar. Je to zmar a každá vláda, ktorá sa dokonca vystatuje tým, že je veľmi ústretová voči vonkajším ekonomickým záujmom, je vláda, ktorá skôr či neskôr bude inkasovať svoje ohodnotenia aj od vlastných občanov.
Ale to nie je teraz najdôležitejšie. Dôležitejšie je skôr, aby sme skutočne prirodzené monopoly pokiaľ možno udržali v našich dispozičných možnostiach, lebo prostriedky z nich potrebujeme každodenne. A nehovoriac o tom, že vláda týmto spôsobom udržuje aj svoju nepriamu regulačnú možnosť vo vzťahu k cenám energií. Veď cez ceny energií sa stanovuje okrem iného, okrem technologického vybavenia aj postup, pomocou ktorého zaisťujeme konkurencieschopnosť svojho hospodárstva. Tlmiace prostriedky nedajme z rúk, ktorými vláda môže ešte disponovať pri regulácii a pri pomoci hospodárstvu. Vláda jednoducho musí obhajovať naše ekonomické záujmy a musí v takomto smere byť zodpovedná, túto obhajobu by sme mali každopádne naďalej dodržiavať.
Rád by som povedal, že ak porovnáme napríklad rozsiahly plynofikačný postup, ktorý bol urobený v rokoch 1994 až 1998, keď sme dostúpili vyše 60-percentný plynofikačný priestor a dokonca podľa takzvaného merania plynofikovateľného priestoru vyše 70 %, tak teraz predajom plynovodov spôsobíme, že občania budú mať veľmi ďaleko do svojich vlastných peňaženiek a cez ceny energií sa bude vlastne uskutočňovať pôvodná akumulácia kapitálu. Jednoducho toto si naozaj nemôžeme dovoliť. A mali by sme byť do tej miery spoločensky zodpovední, aby sme to nepustili.
Skutočne veľmi tvrdé obhajovanie našich záujmov neznamená byť slepý k reálnym pomerom vo svete, k reálnej sile zahraničného potenciálu, ale jednoducho musíme obhájiť naše záujmy. Samotný fakt, ako sme predávali telekomunikácie, ako sme predávali VSŽ, ukazuje, že jednoducho je to škandál. To je jednoducho jeden obrovský škandál, ktorý nemôžeme ďalej obhajovať. A pritom vieme, aké hry sa robili, keď bol depresný spodok konjunktúrneho cyklu v rokoch 1997 - 1998, tak sa to charakterizovalo ako totálne prešustrovanie podnikateľských možností VSŽ, pričom vieme, že všetky hutnícke podniky v období depresie vchádzajú do červených čísel. A nielen naše. Ale teraz je, samozrejme, všetko v poriadku. A ako je to možné, že taký vytunelovaný podnik je znova takým spôsobom rentabilný? To stále len dokazuje skutočnosť, že sa nezodpovedne hráme s číslami a ľudí opíjame rožkami. Toto jednoducho nie je možné do budúcnosti.
Z takýchto dôvodov navrhujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste odmietli takýto zámer. Navrhujem, aby sme sa stotožnili s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Maxon a žiadali sme prepracovanie tohto materiálu. Naozaj by sme mali spoločne hľadať riešenia, ktoré so cťou budú môcť akceptovať aj koaliční, aj opoziční partneri, pretože budeme hľadať riešenie pre budúcnosť, ktoré bude únosné. Ak tak neurobíme, potom nám už ostanú naozaj len tie povestné oči pre plač.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Mám vlastne otázku na pána ministra, ktorý odchádza, aby bol taký láskavý ostať. Pán minister, uvedomujete si, že pre históriu a budúcnosť tento problém bude spätý s vaším menom?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Galbavý.
Poslanec T. Galbavý:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Musím sa priznať, vážený pán poslanec, že si vážim váš záujem, ktorý sa týka procesu privatizácie plynárenského priemyslu, konkrétne SPP. Je to pochopiteľné. Ale predsa je to majetok nás všetkých. Takže chápem, že máte záujem o privatizáciu takého závažného podniku. Ale na druhej strane ma zaráža vaša strata pamäti. Nie je to tak dávno, čo na riaditeľa SPP bol dosadený bývalý minister hospodárstva pán Ducký, ktorý musel odísť pre neschopnosť. Potom začal vykonávať poslanecký mandát a zároveň sa stal aj riaditeľom SPP. Vtedy ste nikto nekritizovali protizákonné kroky pána Duckého. Mám na mysli kauzu falošných zmeniek Sezofgroup, Union banka. A teda si dovolím tvrdiť, že SPP by prišiel o 5 miliárd korún, že náš štát možno o 10 a do dnešného dňa nevieme o koľko korún. Myslím si, že nie je na správnom mieste, ak práve vy kritizujete privatizáciu a zachádzate do takých háklivých záležitostí, ako sa tu dnes spomínali, pretože osobne považujem za správne, keď sa predá 49 % akcií SPP aj na to, aby sa mohli investovať do 51 % tých akcií, ktoré sa môžu zachrániť. Takže o tom je tiež privatizácia v minulosti a v súčasnosti.
Ja vám ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Cuper. (Hlasy v rokovacej sále.) Áno, pardon, prepáčte, pán poslanec.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Navrhujem skutočne ostávať v rovine nie rozprávok, ale reálnych faktov. Všetci vieme, že spomínané zmenky, dokonca údajne ich koluje od 60 do 100, sú väčšinou bianko zmenkami, to znamená s vôbec nevypísanou sumou. Je absolútne sporné pririekavať to mŕtvemu človeku. Vieme, že tento istý pokus chceli urobiť aj vo vzťahu k Slovnaftu. Vieme, že bol pokus, pomocou takéhoto postupu sa dokonca zmocniť časti tých dlhov, ktoré má splácať Ruská federácia. Jednoducho s týmto, prosím vás, neargumentujte. To je skutočne trápne. Toto predsa nemôžete niekomu dávať za vinu. Chcem povedať, že jednoducho takýmto postupom nie je možné ísť a neprechádzajme do fabulácie všelijakých podvodných mýtov, dezinformačných mýtov. To nemá nič spoločné so skutočnou pravdou. Predsa nepoznám takého šialenca, ktorý bude podpisovať bianko zmenky. Veď si uvedomme, o čom tu hovoríme. Takýto spôsob nie je férový a nemal by sa vôbec v politickom živote diať. Je to záležitosť podsvetia a podsvetie, samozrejme, túto hru bude vždy hrať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Cuper má slovo v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
pôvodne som nechcel vystúpiť. Viedli ma k tomu dva dôvody. Prvý, vystúpenie salónneho socialistu zo Strany demokratickej ľavice Petra Weissa, a druhý, že ste nás zasa chceli podviesť proti zmyslu rokovacieho poriadku a na 18.00 hodinu ste zvolali mimoriadnu schôdzu, o ktorú žiadame a pán podpredseda Hrušovský, ktorý na to nemá poverenie pána predsedu parlamentu, určite ho nemá, pretože pán predseda je v Austrálii.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Buď taký dobrý, pán poslanec, hovor k bodu, ktorý je teraz na programe. K tomu prídeme o šiestej.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, dovoľ mi, aby som rozprával k bodu a vyprosím si od teba tieto spôsoby, ktoré uplatňuješ voči mojej osobe, pretože budem ešte potom musieť byť aj ja voči tebe arogantný. Takže láskavo ma nechaj rozprávať.
Áno, chceli ste nás podviesť, takže o 18.00 hodine schôdza nebude, tak sa môžeme vyjadrovať k tomu, k čomu nás vyzýva aj volebný program Strany demokratickej ľavice, kde sa hovorí, že Strana demokratickej ľavice považuje za svoje hlavné politické ciele aj vytvorenie pocitu spoluzodpovednosti vládnych i opozičných strán za hospodársky rozvoj, bezpečnosť občanov i štátu. Ďalej sa v jej programe hovorí, že nevidíme opodstatnenosť spoločnej likvidácie štátneho vlastníctva, odsudzujeme diskrimináciu niektorých foriem vlastníctva družstiev napriek tomu, že dokázali svoju životaschopnosť. Ale tu je podstatnejšie to, že napriek ubezpečeniu vlády o zachovaní vplyvu štátu na strategické podniky sa uskutočňuje chaotická privatizácia aj tých podnikov, ak o ne prejaví záujem vplyvná osoba alebo skupina blízka vládnej koalícii. Týka sa to i niektorých verejných služieb, čo ohrozuje životne dôležité verejné záujmy.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, nie je verejným tajomstvom, že líniové stavby, ale aj celý Slovenský plynárenský priemysel je strategickým podnikom prvého významu. Je strategický preto, že cez neho sa prepravuje nielen plyn pre našich občanov, ale prepravuje sa plyn do ďalších krajín, takých, ako je Taliansko, Francúzsko, Nemecko. Je celkom prirodzené, že najmä zo strategických podnikov tých krajín, ktoré sú cieľovými z hľadiska dopravy plynu, bude plynúť záujem o privatizáciu strategických podnikov. Takže, pán Galbavý, nie náš záujem, váš záujem, pretože vy ste teraz pri moci, za vami chodia ľudia či už z Ruhrgasu alebo z Gas de France, alebo z niektorých ďalších strategických podnikov cieľových krajín, ale možno chodili aj iní, vážený pán Galbavý, ale ty tomu nerozumieš ani do toho nevidíš a nestihol si sa dovzdelať ani pripraviť na túto tému.
Takže chodili aj z Interpercheronu a ďalších, ktoré sú oveľa vzdialenejšie až zo Zaoceánia a do ktorých bol namontovaný svojho času aj bývalý prezident Slovenskej republiky pán Kováč. To bol jeden z dôvodov, prečo ho držali, možno aj prečo ho vydierali. Nevydierali teda našťastie na rozdiel od pána Duckého, ktorého pamiatku si hrubým spôsobom osočil a mal by si sa ospravedlniť poslaneckému klubu Hnutia za demokratické Slovensko aj jeho rodine, pretože absolútne nie si informovaný.
Profesor Húska ti povedal, akými spôsobmi sa postupuje na medzinárodnej scéne, kde sa hrá o vyššie miliardy, ako je ešte aj privatizácia strategického podniku. Sedel som trocha nižšie za pánom Duckým. Často sme sa bavili o týchto problémoch a som presvedčený, že pán Ducký bol čestný človek a nijakú zmenku nikdy v živote nepodpísal. A v konečnom dôsledku, pán Galbavý, stačí si prečítať jednu knihu, ktorú mám momentálne na stole, volá sa Klamstvom a lžou. Je o istej tajnej službe, kde sa celkom neskryte hovorí o tom, ako sa bežne falšovali podpisy ministerského predsedu tej krajiny z istej tajnej služby a vôbec si s tým nerobili problémy, aby za ním išli, ak išlo o strategické obchody dotýkajúce sa zbrojných systémov. Dnes nie je nijaký problém sfalšovať jeden podpis na nejakej zmenke.
Už som spomínal, že istý pán sudca na Najvyššom súde rozhodol o jednej zmenke tým, že ju jednoducho neuznal, pretože jednoducho bol jeden úradník, lepšie povedané bývalý hospodársky pracovník v Slovnafte, ktorý, chvalabohu, neprišiel o život a bol ochotný dosvedčiť aj cez tlaky zahraničia, že tú zmenku rozhodne nepodpísal on. Nebola malá, bola okolo 2 miliárd. Takže urážať týmto spôsobom pamiatku pána Duckého je nedôstojné, pán Galbavý, a očakávam, že sa ospravedlníš, ako aj mnohí ďalší v tomto parlamente.
Pokiaľ ide o samotný privatizačný projekt, nie je verejným tajomstvom, že sčasti musíte plniť svoj sľub, možno nie všetky politické subjekty, a preto sme očakávali od Strany demokratickej ľavice, najmä od tých, ktorí si vážia slovenskú zvrchovanosť, samostatnosť a nezávislosť, že budú triezvejšie postupovať pri privatizácii tých strategických podnikov, ktoré naozaj majú strategický význam. Osobne si myslím, že podniky, ako sú elektrárne a plynárne, by privatizované v dohľadnom čase nemali byť. Som ochotný ako politik opozície diskutovať o tom, aký podiel alebo či celý podiel majetku má ostať v niektorých finančných ústavoch, tak ako sa to hovorí aj v programe Strany demokratickej ľavice. Som si vedomý toho, že tieto bankové domy alebo niektoré poisťovne, alebo sporiteľne sa zrejme udržať celé v štátnych rukách nedajú, i keď podotýkam napríklad Slovenská poisťovňa, ale najmä Slovenská sporiteľňa má vaše úspory a úspory všetkých občanov a nevidím dôvod, prečo by ich mal spravovať nejaký zahraničný subjekt bez vedomia občanov. Teda aj tam je celkom problematické, že vláda si osobuje právo rozhodnúť za občanov, kto bude nakladať s ich vkladmi.
Vrátim sa teraz k samotnému zámeru o postupe a privatizácii Slovenského plynárenského podniku. Samozrejme, že vláda predovšetkým 24. mája prerokovala materiál koncepcie, rekonštrukcie a transformácie plynárenstva Slovenskej republiky a až takmer o mesiac neskôr zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského podniku.
Vážení páni, vážené dámy, ide o to, že tento postup sa praktizuje pri privatizácii, vašej privatizácii takmer všetkých strategických podnikov. Ide o to, že tie podniky sa rozškatuľkujú, že tie podniky sa jednoducho rozdelia. Tie časti, ktoré si nevyžadujú investície alebo vyššie dotácie, alebo nejaké formy ekonomických a finančných zásahov, tie sa potom ponúknu na privatizáciu, ostatné sa, samozrejme, ponechá alebo jednoducho odbúra ako nepotrebné.
Sme svedkami takejto privatizácie v prípade Východoslovenských železiarní, kde sa jednoducho pani ministerka snažila ovplyvniť občanov a povedať, že naša privatizácia nebola dobrá a tá pána Eichlera je vynikajúca, pretože dokázal predať podnik, ako je Sparta, ktorý stál 1 miliardu korún, za 360 miliónov, na odpredaji ktorého sa zúčastňovala jeho firma zrejme so slušnou províziou. Samozrejme, popredali sa i ďalšie podniky, ktoré boli atomizované a odčlenené od samotného hutníckeho komplexu, ako naposledy Vápenka a Keramička, ktoré boli prosperujúce a dobré podniky, takisto sa predali za bagateľ belgickej firme a zrejme sa bude postupovať obdobne aj pri odpredaji ďalších častí.
Obdobnú stratégiu chcete uplatniť aj pri privatizácii Slovenského plynárenského podniku. V opačnom prípade by koncepcia, rekonštrukcia a transformácia nebola prerokovaná pred zámerom a postupom privatizácie. Jednoducho by sa Slovenský plynárenský podnik nedelil, nečlenil, boli by vypísané akcie ako celok na celý podnik, a ak už, tak tieto by mohli potom na trhu akcií byť ponúknuté záujemcom na trhu akcií. Toto sa zrejme asi diať nebude. Teda budú tu zrejme špekulatívne zámery, budú tu zámery s tým, čo som povedal, o čo budú mať záujem strategickí partneri zo zahraničia, teda zrejme Ruhrgas, ktorý vyjde až v tej záverečnej fáze, tak ako to bolo v prípade Slovenských telekomunikácií.
Pokiaľ ide o to, čo sa uvádza ako cieľ privatizácie plynárenského priemyslu, zabezpečenie maximálnych zdrojov, príjmov do štátnej pokladnice, urýchlenie ekonomickej reformy, zabezpečiť služby, zvýšiť efektívnosť, prílev súkromného kapitálu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme dostali do lavíc materiál - priame zahraničné investície. Môžete si tento materiál pozrieť a zistíte, že priame zahraničné investície a ich prílev do postkomunistických tranformujúcich sa krajín vôbec nesúvisí s privatizáciou alebo s tým, či sa privatizácia urýchli alebo neurýchli. V konečnom dôsledku pán minister sám uvádzal, že Poľsko nemá privatizovaný plynárenský priemysel, zrejme asi ani ďalší priemysel, ktorý súvisí s palivovoenergetickým systémom a napriek tomu je Poľsko uvádzané v tomto materiáli ako jedna z najúspešnejších krajín, kde najviac plynie zahraničný kapitál.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že naozaj prílev zahraničného kapitálu nesúvisí s tým, čomu sa hovorí privatizácia. Myslím si, že ten postup najmä zo strany krajín, ktoré sú v druhej skupine alebo ktorým sa hovorí, že majú to postavenie vo svete, ako sú krajiny Francúzsko, Anglicko a Nemecko, že tento ich prístup, aj ich investorov, je chápaný ako strategická záležitosť a že sa tu uplatňuje to, čomu sa hovorí nový kolonializmus, alebo to, čomu sa hovorí ovládanie postkomunistických krajín, najmä tých menších, alebo krajín šiesteho či piateho rangu, ako je Slovinsko, Slovensko, ako je Litva, Estónsko, Moldavsko, kde si tieto strategické krajiny chcú zabezpečiť vplyv najmä cez ekonomiku aj na ďalšie sociálne aktivity. A práve preto, ak si chceme zachovať aspoň trochu samostatnosti, nevidím dôvod, aby sa tento strategický podnik ponúkol na privatizáciu, a to ešte v rozparcelovanej podobe.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, istá filozofia určuje, prečo niektoré krajiny Európy vstúpili do 20. storočia ako bohaté krajiny, ako krajiny rozvinuté a isté krajiny, ktoré priviezli milióny, teda desiatky tisíc kilogramov alebo ton striebra a tisícky ton kilogramov zlata zo svojich kolónií, neboli bohaté a nevstúpili do 20. storočia ako také. Hovorí aj o tom, že napríklad španielska šľachta sa nikdy nestarala o rozvoj domáceho podnikania, že všetko bohatstvo, ktoré z kolónií doviezla, investovala za drahé tovary a za dovezené bohatstvo z Anglicka a Nizozemska a práve preto Španielsko nikdy nebolo krajinou, ktorá by na začiatku 20. storočia bola bývala určovala strategický rozvoj v Európe, bola chudobnou a jej obyvateľov si Európa málo vážila. Samozrejme, po vstupe do Európskej únie, potom keď Španieli pochopili túto filozofiu a začali sa starať o rozvoj domáceho priemyslu, keď si nevypredali alebo nevypredávajú celé ekonomické strategické bohatstvo, je celkom prirodzené, že s nimi zachádza inak aj Európa.
Ak sa raz vzdáme strategických podnikov, ich spätná privatizácia je možná iba cez znárodnenie a vy dobre viete, že toto sa už uskutočniť jednoducho nemôže.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási poslanec Tomáš Galbavý. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslanec T. Galbavý:
Pán kolega, poslanec Cuper, budeš prekvapený, chcem nadviazať dobré vzťahy medzi opozíciou a koalíciou len za to, že rešpektujem prezumpciu neviny, ospravedlňujem sa verejne za to, čo som povedal. Prijímam tvoju výzvu a ospravedlňujem sa.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper má slovo na záver.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán kolega Galbavý. Myslím si, že tieto argumenty zo strany vládnej koalície na adresu nášho kolegu nebohého pána Duckého, ktorý prišiel o život možno práve preto, že nechcel vyhovieť strategickým záujmom o privatizáciu Slovenského plynárenského podniku, si nezaslúži to, aby ste na jeho adresu, s prepáčením za výraz, "sa odbavovali politicky" týmto spôsobom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledný bol v rozprave prihlásený pán poslanec Bartoš.
Prosím, máte slovo v rozprave.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy, páni,
názor poslaneckého klubu vo svojom vystúpení vyslovil pán poslanec Maňka, hlásim sa k nemu, chcel by som toto jeho vystúpenie podporiť a doplniť ešte pár poznámkami.
Predložený zámer ako ja, tak i celý poslanecký klub chápeme ako materiál, ktorý má informatívny charakter o tom, čo sa doteraz urobilo pri príprave na privatizáciu SPP vrátane úvahy o možných variantoch privatizácie v duchu zákona číslo 92. Z materiálu však nie sú celkom jasné niektoré závažné skutočnosti, ktoré považujem za veľmi dôležité. Ide napríklad o tieto skutočnosti: nie je celkom jasné, ako sa vlastne bude pri privatizácii SPP postupovať, teda nie je jasný spôsob ani metódy privatizácie. Nie je jasné, ako bude Slovenský plynárenský podnik vyzerať po privatizácii a aký efekt z toho plynie pre štát. Chýba presnejšie vymedzenie pojmu "strategický investor", aké sú kritériá na jeho výber a podobne. Ale chýba aj to, ako sa štát vysporiada s monopolným postavením sprivatizovaného Slovenského plynárenského priemyslu.
V poslaneckom klube si uvedomujeme, že mnohé z toho sa v súčasnosti ešte dopracúva a že to bude asi známe až po návrhu privatizačného poradcu, s čím sa vláda ešte bude zaoberať a na tomto podklade potom aj rozhodovať o záverečnom postupe pri privatizácii SPP. A práve o tomto záverečnom postupe, o spôsobe, metóde privatizácie SPP právom očakávame aj príslušnú informáciu pre Národnú radu Slovenskej republiky. Návrh v tomto smere predložil za klub pán poslanec Maňka do návrhu príslušného uznesenia.
Chcel by som doplniť ešte ďalší návrh uznesenia, a to taký, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu do 31. decembra 2000 predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o osobitnej dani z prirodzených monopolov. Žiadam Národnú radu, aby sa o týchto dvoch bodoch návrhu uznesenia, teda aj o návrhu uznesenia pána Maňku i o mojom hlasovalo ako o prvých, teda ešte pred hlasovaním o uznesení, v ktorom sa zámer v Národnej rade vezme na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benkovský. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som len doplniť svojho kolegu pána poslanca Bartoša tým, že i táto rozprava ukazuje na potrebu prijatia komplexnej energetickej koncepcie Slovenskej republiky vrátane konkretizácie štátnopolitických záujmov Slovenskej republiky tak, aby boli zohľadnené, aby sa podľa tohto mohlo postupovať potom aj pri privatizácii ďalších alebo časti privatizácie ďalších strategických podnikov.
Samozrejme, nás napadajú i niektoré ďalšie otázky, prečo napríklad vláda Slovenskej republiky využíva síce zákonnú možnosť, to by som chcel zdôrazniť, zákonnú možnosť na maximálne možnú privatizáciu 49 %, o ktorej hovoril a ktorú vysvetľoval vo svojom úvodnom slove pán minister Harach a s ktorými dôvodmi sa dá sčasti súhlasiť. Takisto by bolo zaujímavé dať odpoveď, ako prispeje konkrétne, keďže je tu predkladateľ pán minister, ministerstvo hospodárstva, teda tento rezort k napĺňaniu štátneho rozpočtu nielen v budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch, keď sa zbavíme tzv. dodatočných odvodov, ktoré boli napríklad v tomto štátnom rozpočte, pokiaľ si dobre pamätám, len z SPP vo výške takmer, myslím si, 3 mld. Sk.
Chcel by som dať takisto do pozornosti skutočnosti, o ktorých hádam niet pochýb, a to francúzske skúsenosti, keďže my sa vždy obzeráme za určitými príkladmi na Západ, tak toto je taký typický príklad, kde krajina neprešla k inému spoločenskému systému, nikto nespochybňuje trhový charakter ekonomiky tejto krajiny a napríklad v tejto krajine došlo k privatizácii bankového sektora, teda štátnych bánk až v poslednom desaťročí, to znamená po viac ako 160 rokoch existencie Francúzskej republiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.
Pýtam sa, pán minister, chcete vystúpiť.
Nech sa páči, vystúpi pán minister Harach.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
hneď na úvod mi dovoľte poďakovať sa za všetky podnetné návrhy, ktoré odzneli v jednotlivých vystúpeniach, povedal by som úplne zrozumiteľne, bez ohľadu na politickú príslušnosť vo vzťahu, či už išlo o vystúpenie koaličného alebo opozičného poslanca, a chcem celkom otvorene povedať, že tých podnetných návrhov bolo dosť. Chcem rovnako na úvod povedať, že nebudem reagovať na niektoré politické, povedal by som, "špeky", ktoré zazneli, rovnako by som ich mohol vrátiť a pýtať sa na privatizácie strategických podnikov, pýtať sa napríklad na to, či je lepšie sprivatizovať to domácou kapitálovotvornou vrstvou, ktorá to teraz predáva a zisk z toho ide sem. Toto je príklad privatizácie vrátane transparentnosti informácií, že ak dôjde k privatizácii, tak v prvom rade výnos z privatizácie by mal byť a bude použitý tak, ako to potom odznelo aj v replike medzi poslancami nielen v prospech zamestnancov, to chcem aj ja zdôrazniť, ale, samozrejme, v prospech celej spoločnosti, v prospech všetkých občanov.
Mnohé z podnetov, ktoré tu sú, k niektorým sa pokúsim vyjadriť postupne alebo sa budem vyjadrovať postupne, ako pôjdem, ale začal by som niektorými otázkami, ktoré odzneli a ktoré asi treba vysvetliť. V čom je Slovenský plynárenský priemysel prirodzený monopol? V tranzite? No to nehovorme ani zo žartu. Keby som tu mal teraz mapu, ktorú mám k dispozícii u seba v pracovni, veľmi podrobnú mapu sietí v Európe, tak, vážení, tam je dnes možnosť veľkej diverzifikácie tranzitu. Táto diverzifikácia sa bude ešte viac v budúcnosti prehlbovať, tak ako sa budú otvárať či už geologicky zmapované ložiská, objavené ložiská alebo ďalšie už v spomínanej zóne baskickej, Baskické more, Zakaukazsko, ale aj najnovšie objavené a bohaté náleziská na severe Ruskej federácie, tak sa budú tieto cesty diverzifikovať. Inými slovami, treba jasne vidieť do budúcnosti, že o monopole v tejto oblasti nemá zmysel hovoriť, pretože ide o tranzit z celoeurópskeho hľadiska, o prirodzenom monopole z hľadiska tranzitu. Má zmysel hovoriť o prirodzenom monopole z hľadiska distribúcie, z hľadiska distribúcie vo vnútroštátnych podmienkach.
Prečo privatizovať, zaznievali otázky. Hovoríte, že nie je všetko v materiáli. Materiál je, samozrejme, stručný a nie je všetko zdôvodnené tak, aby to bolo celkom jasné. Vonkajšie faktory, potreby privatizácie, globalizácia, poviem to celkom na rovinu, globalizácia v Európe postupuje, či si to budeme uvedomovať alebo nie, či to budeme chcieť alebo nie a musí byť naším záujmom zachytiť pozitívne výstupy z globalizácie v oblasti európskeho plynárenstva a na tieto pozitívne výstupy musíme byť pripravení, to znamená, zapojiť sa do týchto procesov a zapojiť sa do nich účasťou Slovenského plynárenského priemyslu.
Ako to môžeme dosiahnuť? Máme napríklad ambíciu, aby sa Slovenský plynárenský priemysel, naša spoločnosť podieľala, ak bude dochádzať k privatizácii spoločností, ktoré sú na zdrojoch, máme záujem, aby sa zúčastnil tento podnik alebo spoločnosť, ktorá bude, na takejto privatizácii? Určite máme. (Hlasy z pléna.) Pán kolega, pán profesor, s úctou k vašim šedinám, však neskáčte do reči, veď už, no vidíte s úctou aj k mojim šedinám, neskáčte do reči, buďte taký dobrý. Veď sa pokojne počúvajme. Máme záujem o to? Určite o to záujem máme. Môžeme túto ambíciu naplniť výraznejšie v prospech Slovenského plynárenského priemyslu, keď v ňom bude účasť silných strategických investorov? Asi áno, po prvé.
Po druhé, je to zdrojová časť, ktorá je, keď sa pozrieme na mapu vpravo od nás alebo keď chcete na východ od nás, tie ambície majme a máme. Druhá je trhová oblasť, oblasť trhu, ktorý je potrebný, aby bol pre tranzit zabezpečený aj v budúcnosti. Nemyslíme si, že tento koridor sa nedá obísť, ak by to bolo potrebné, a najmä ak by to bolo ekonomicky výhodné, a nemyslíme si, že keď sa budeme izolovať, že by k tomu obídeniu nemuselo dôjsť. Kombinácia takýchto náznakov, ktoré môžu mať aj istý politický tlak, ale aj celkom serióznu ekonomickú úvahu, predsa už prebehla aj tlačou a nakoniec vidieť úvahy o zosilnení severného koridoru.
Po prvé, ten, kto pozoruje alebo hodnotí plynárenstvo v Európe, asi postrehol spoluprácu nemeckých spoločností, nemeckej spoločnosti a ruskej spoločnosti v teritóriu Fínska. A nikoho to neprekvapovalo, ale k takejto spolupráci tam došlo. Čiže vonkajšie faktory sú takéhoto typu, poviem, globalizácie.
Druhý faktor je liberalizácia. Ale tu už musím prejsť trošku aj do vnútra nášho štátu. Z rokovaní, konkrétnych rokovaní s predstaviteľmi podnikov našich spoločností, najmä tých, akými sú Duslo Šaľa, ktoré používajú nielen ako nosič energie, ale ktoré ho používajú ako technologický plyn, to znamená, zložku výroby priamo vo výrobnom procese, tak hovoria, fajn, nám sa výstupy liberalizujú, obchod na výstupy sa liberalizuje, ale vstupy nie. Nám určuje vstup jeden monopolný výrobca, takpovediac použijem tento termín, to je predajca. Otázka znie: viete si nakúpiť plyn sami? Viete si ho nakúpiť lacnejšie? Dokážete urobiť dlhodobé kontrakty na dodávku plynu lacnejšie, ako ich robí náš monopol? Odpoveď: Možno aj áno, ale prostredie okolo Slovenska sa bude formovať tak, že to bude možné a my naše podniky musíme doma na to pripraviť. Pozor! Musíme im pripraviť podmienky na to, aby do takto liberalizovaného obchodu mohli vstupovať.
Budúcnosť európskeho a svetového plynárenstva - dovoľte mi povedať jednu hypotézu. Dnes sa stretávame, zaznelo tu, s problémami rastu cien ropy, takmer sa už dosiahlo, nemám najaktuálnejšiu správu, hoci som ju chcel získať, aký je stav na londýnskej burze, ale viem, že už to ide do 38, nad 38 dolárov. Nad 38 dolárov. Pritom existuje nadnárodná organizácia OPEC, ktorá má veľmi vysoké kompetencie pri ovplyvňovaní tohto trhu. Postavme si spoločne otázku: Možno očakávať v oblasti plynárenstva podobný postup? Ak áno, chceme, aby na Slovensku bola taká spoločnosť silná, ktorá do tohto procesu bude môcť vstúpiť, zapojiť sa do neho? Lebo byť v tom je veľmi dôležité, ako pozorovať to zvonku a dostávať len efekty z výstupu takejto spoločnosti, takého združenia, takého konzorcia, ktoré v budúcnosti koordinačne bude existovať, a už sú tu prvé náznaky.
Budúcnosť európskeho plynárenstva je v silnom tranzite plynu z východných zdrojov na bohatý trh západnej Európy. Prognózy zatiaľ ruských plynárenských spoločností alebo Gazpromu hovoria o tom, kvantifikujú to tak, že v roku 2010 by mohlo ísť o tranzit až 200 mld. m3. Zásoby, ktoré sú odhadované na východ od nás, značne presahujú 100 rokov. Treba to ale brať, že sú to údaje najmä o zásobách, ktoré sú veľmi chránené a sú ozaj iba približného, dá sa povedať, aproximatívneho charakteru. Naším cieľom je dosiahnuť, čo je strategický zámer štátu, vlády, dosiahnuť aby, keď k tomu tranzitu bude dochádzať, sme rešpektovaním pravidiel medzinárodnej kooperácie dosiahli to, aby tranzit neobchádzal tam, kde je to vhodné, potrebné a výhodné ekonomicky, aby neobchádzal naše tranzitné koridory, Slovenskú republiku.
Z týchto dôvodov je rozumné mať za partnerov vo veľmi úzkom vlastníckom vzťahu v našej plynárenskej spoločnosti tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Veď plyn nepôjde do prázdna, pôjde na bohatý západoeurópsky solventný trh. Odznelo tu, že by to malo byť nejak zapracované v energetickej politike. Chcem vás všetkých informovať, že vláda má energetickú politiku spracovanú ako dokument. V prvom polroku tohto roku som takýto dokument predkladal do vlády, kde sa rieši súčasný stav perspektívy rozvoja plynárenstva vrátane politických východísk pre zmeny aj vo vlastníckych vzťahoch.
Druhá skupina otázok. Keď si povieme, prečo privatizovať, tak sa musíme pozrieť na vnútorné vnútroštátne faktory. Časť, už som povedal, liberalizácia trhu s energiami bude aj u nás, súhlasím s tými, ktorí povedali, že tento proces treba robiť premyslene, uvážlivo, programovo. Nemožno ho robiť, použijem slovo nie celkom adekvátne, nejakým šokovým spôsobom. Napríklad túto otázku som konzultoval aj s pánom ministrom Grégrom, zaujímal ma ich postup, ako asi oni vidia postup liberalizácie v obchode s energiami v Českej republike. Bez toho, aby sme dopredu nejakým spôsobom hovorili o termínoch, keď sme si porovnali dokumenty, tak ako ich máme pripravené, neodlišovali sa veľmi v termínoch a mohli by sme okolo roku 2008 vidieť ten trh primerane liberalizovaný. To znamená, že skutočne treba vidieť určité etapy.
Ďalším faktorom, prečo privatizovať, poviem to veľmi voľne, sú vnútropodnikové východiská a faktory. Už som naznačil jeden vážny problém. Máme tranzit, ktorý nie je prirodzeným monopolom. Dnes v európskej sieti je napojený na prirodzený monopol, ktorým je distribúcia. (Hlasy v sále.) Ale ten tranzit, pán profesor, ten tranzit je práve v tom, že ide od východu republiky na západ. Na východ republiky prichádza čosi zo zdrojov a na západ to ide von. Čiže posudzovať zo slovenského pohľadu tranzit, je veľmi, veľmi zúžený pohľad. A minimálne účtovné delenie, ku ktorému teraz pristupujeme, je nevyhnutné. Skutočne musíme jednoznačne vedieť, aké sú náklady na tranzit, aké sú výstupy z tranzitu, aké sú náklady na distribúciu, výstupy z distribúcie a presne platí to, čo povedal pán kolega z radov opozície, že jednoducho prostriedky získané z tranzitu prechádzajú a sú vlastne krížovou dotáciou pre potreby distribúcie. Zatiaľ sme to rešpektovali ako fakt, ale máme ambíciu v tomto procese uvedený problém riešiť.
Tieto krížové dotácie tak či tak, či by sme privatizovali alebo neprivatizovali, musíme odstrániť. Akú formu to nadobudne, prosím, či vznikne holdingová štruktúra, budú akciové spoločnosti vo vnútri holdingu, musí byť, samozrejme, zákon o holdingu, ktorý bude definovať akciovú spoločnosť pre tranzit, pre obchod, pre distribúciu alebo to bude jeden integrovaný systém. Vychádzame zatiaľ z jedného integrovaného systému vo vzťahu k vstupu zahraničného investora. Koľko privatizovať. To, aby sme zodpovedali na otázku, koľko privatizovať, je otázka v tomto okamihu predčasná. Vychádzame zo zákona, že sa privatizovať bude maximálne 49 %, 51 % je zachované pre vlastníctvo štátu. Rozloženie 49 %, už sme o tom neraz diskutovali s jednotlivými kolegami individuálne, je úloha privatizačného poradcu, aby posúdil všetky možné alternatívy od IPO formy cez predaj priamemu zahraničnému strategickému investorovi. Je úlohou privatizačného poradcu, aby takéto alternatívy posúdil.
A to, čo chcem teraz povedať a podčiaknuť, dámy a páni, o tom nerozhodne privatizačný poradca, ako to zaznievalo, že ste to chceli dostať do polohy, aby to vyznelo tak, že o privatizácii zlatej nosnice bude rozhodovať privatizačný poradca. O tom rozhoduje vláda zo zákona. To znamená, alternatívy, ktoré odstúpi na základe nami definovaných počiatočných podmienok privatizačnému poradcovi, najlepšiu alternatívu bude svojím rozhodnutím definovať vláda Slovenskej republiky. Som pripravený, treba povedať v duchu uznesenia, ktoré odznelo, pripraviť potom alebo zobrať gestorstvo nad prípravou informácie, ktorá po skončení týchto etáp môže prísť ako informácia do príslušného výboru. A tam sa skutočne môžu objaviť návrhy, ktoré budú hovoriť o tom, že treba najskôr umiestniť na medzinárodné, na zahraničné burzy 2 až 3 % akcií, zakótovať ceny, zakótovať akcie, pozrieť sa, ako bude trh k nim pristupovať a podľa toho, samozrejme, pokiaľ by sa rozhodlo, že časť pôjde priamemu strategickému investorovi, odvodzovať cenu, čo bude robiť privatizačný poradca, analyzovať ceny, za ktoré by sa to predávalo strategickým investorom alebo strategickému investorovi.
To je vlastne čiastočná odpoveď aj na otázku, akým spôsobom privatizovať. No buď jednou z týchto metód, alebo kombináciou. Ukazuje sa, že pravdepodobný prístup, vysoko pravdepodobný prístup bude kombinácia. Použitie výťažku z privatizácie, možno v tomto okamihu by ste očakávali čísla, ktoré by bolo potrebné povedať. Chcem na rovinu povedať, že by to bolo nekorektné, aby som operoval číslami. Pri všetkých rokovaniach, ktoré máme, sa zatiaľ zdržiavame nejakých operácií, za aké ceny by sme čo predali. To by bolo neseriózne. To je ten najcitlivejší bod negociácií, ktoré budú s jednotlivými účastníkmi výberového konania, ako budeme pristupovať k cene, aká bude ponuka a iste uznáte, že vo vzťahu k nám, ale aj vo vzťahu k nim je to predmetom seriózneho dodržiavania pravidiel obchodných rokovaní.
Použitie výťažku z privatizácie. Už sa tu spomenulo, koľko stoviek miliárd by bolo potrebné investovať do reforiem v oblasti sociálneho systému, školstva, zdravotníctva, čo vychádza z výstupov alebo z analýzy OECD. Pán poslanec Húska hovoril o bilióne Sk, ktorý je istým inovačným dlhom, dá sa povedať, ktorý nesie hospodárstvo Slovenskej republiky so sebou. V každom prípade za jeden z nosných rozvojových programov budeme považovať reformu sociálneho systému. Domnievame sa totiž, že práve reforma sociálneho systému pre všetkých občanov Slovenskej republiky by mala byť tá, ktorá im ponúkne podieľať sa na tejto forme z výnosu, na výťažku z privatizácie prirodzených monopolov.
Druhá oblasť priorít použitia výnosov z privatizácie je podpora školstva a zdravotníctva. V žiadnom prípade nie spôsobom prejedenia, ale nasmerovaním týchto prostriedkov na seriózne rozvojové programy v jednej i v druhej oblasti. Určite prioritou na použitie týchto prostriedkov bude splácanie dlhov. To je celkom prirodzené. To nakoniec odznelo aj vo vystúpeniach tak opozičných, ako koaličných poslancov. Časť týchto prostriedkov bude použitá na rozvoj vlastnej spoločnosti. Nezabúdajme, že 51 % má štát, že rozdelenie 49 % pri vhodnej vnútornej štruktúre môže byť také, že do 49 % sa bude privatizovať len časť tranzitu a možno tá zvyšná časť bude privatizovaná s menším podielom.
Časť distribúcie. Garantujem vám, že keby to bola samostatná spoločnosť, asi by zahraniční investori neprejavovali nejaký horlivý záujem. Ale my už dnes máme požiadavky na modernizáciu technologických zariadení. Už dnes sú požiadavky na rozvojové programy pre modernizáciu monitorovacích systémov. Dnes napríklad z prostriedkov riešenia dlhu Ruskej federácie voči Slovensku, do riešenia tohto dlhu sme zakomponovali moderné meracie zariadenia, presné meracie zariadenia, pretože chyba na prvom mieste za desatinnou čiarkou, napríklad v tranzite plynu, resp. v tranzite ropy, čo na prvom mieste, na treťom mieste za desatinnou čiarkou sa v konečnom objeme tranzitu prejaví možno v stovkách miliónov korún. To je ďalšia oblasť.
Alebo potreba investovania do rozvoja vlastnej spoločnosti a nadväzné investície. V uplynulých rokoch sa veľmi rozšafne investovalo do telekomunikačného prostredia v oblasti prirodzených monopolov - škoda, vidíte, ale na budúcu informáciu prinesiem tie mapy, dám ich k dispozícii -, keď si dnes zoberiete mapu, ako sú optické káble rozložené po území, po teritóriu Slovenskej republiky, možno to definovať takto. Monopoly nikdy pre svoje potreby tú mohutnú kapacitu nevyužijú. Ony ju využívajú z hľadiska prenosov možno na 6 - 8 %. Odborník z oblasti telekomunikácií by možno hľadal kombináciu kapacity v úrovni 64 farieb. Ten, kto s tým robí, vie, aká obrovská kapacita to je. My máme záujem, keď hovoríme o reštrukturalizácii, vyčleniť časť týchto telekomunikačných prostriedkov v sieti káblov, urobiť novú štátnu akciovú spoločnosť a s touto postupne vytvárať konkurenčné prostredie u nás v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Aj toto je dôvod, prečo som šepkal pánu poslancovi Húskovi, keď hovoril o predaji prirodzeného monopolu Slovenských telekomunikácií, že to už dávno nie je ani z nášho hľadiska a z európskeho hľadiska už vôbec nie. Typ prirodzeného monopolu. Takže to sú príklady investícií, výťažku z privatizácie do vlastnej spoločnosti, resp. nadväzných projektov.
No a potom ďalšie rozvojové programy. Jeden som si dovolil naznačiť. Slovenská republika sa musí vážne v priemyselnej politike zamyslieť nad postavením a prioritou informačného priemyslu, telekomunikačného priemyslu. Tam budeme smerovať časť prostriedkov, ktoré získame v tejto privatizácii. Vznikla tu, viacerí kolegovia poslanci hovorili o kompenzácii obciam. Priamo už tento dokument a určite uznesenie vlády, ktoré bude prijaté k definitívnemu rozhodnutiu, bude podľa presnej kvantifikácie - tá sa zatiaľ pohybuje približne okolo 1,5 mld. - počítať s tým, že z výnosu privatizácie budú vyrovnané pohľadávky obcí. Či budú k tomu príslušné splátkové kalendáre, ako to bude technicky, detailne vyriešené, ponechajme na samotný privatizačný projekt a jeho prílohy.
Dámy a páni, možno z tohto pohľadu povedať, že sú predsa len jasné kontúry národohospodárskeho, zahraničnopolitického záujmu aj v tomto projekte? Aj v tomto procese, ktorý pripravujeme? Určite áno. Že bude dochádzať k rôznym spojeniam v oblasti plynárenského európskeho, svetového trhu plynárenstva, podobne ako je to pri ropných spoločnostiach. Veď si zoberte, aká je tam situácia. Dochádza k spájaniu petrolejárskych spoločností na teritóriu Európy, k splývaniu týchto spoločností. Analogický proces možno predvídať a očakávať možno v budúcnosti aj v oblasti plynárenského priemyslu. Zaujímavým príkladom je práve to, že na pracovných rokovaniach, na ktoré sa k nám na ministerstvo ohlásili a ja som prijímal predstaviteľov jednotlivých európskych špičkových plynárenských spoločností, tzv. veľkých hráčov, zaujímavou skutočnosťou je to, že oni dokázali už nájsť predbežnú dohodu, že vytvoria konzorcium. Môžem veľmi otvorene povedať, že budeme očakávať od privatizačného poradcu, že nám zhodnotí význam individuálneho prístupu z hľadiska tvorby ceny, goodwillu tej spoločnosti, trhu, ktorý prinesie a zhodnotí nám aj prístup alebo prínos, aký by nám prinieslo konzorcium. V žiadnom prípade by sme na to nepristúpili spôsobom, ktorému nebude predchádzať veľmi dôkladná analýza.
Rovnako v tomto procese treba vidieť, že je otvorený priestor aj pre tie spoločnosti, ktoré dnes pokrývajú zdrojovú časť. Rovnako záujem prejavili aj zámorské spoločnosti, pričom sa dá povedať, že z hľadiska teritória, rozloženia by evidentne išlo o portfóliových investorov, ale časť takýchto investorov je možno a bude zaujímavá pre zhodnotenie aj z hľadiska vstupu do Slovenského plynárenského priemyslu. Čiže rovnako kanadské spoločnosti ako spoločnosti zo Spojených štátov amerických majú dvere otvorené na to, aby sa zúčastnili na tendri, podčiarkujem, aby mali otvorené dvere v tendri v procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Rozhodnutie, ktoré bude urobené, čo chcem zdôrazniť, bude rešpektovať záujmy Slovenskej republiky, bude rešpektovať ekonomické záujmy nielen spoločnosti, ale aj Slovenskej republiky a jej zahraničnopolitické záujmy.
Dámy a páni, viem, že máte teraz mimoriadnu schôdzu, nebudem sa dotýkať všetkého, ale predsa len niektoré veci, ktoré som si poznamenal, ktoré možno nevyzneli alebo v celkovom hodnotení ešte nezazneli, a to je otázka zamestnaneckých akcií. Poviem veľmi otvorene, že ako naše analýzy, a poviem to veľmi otvorene, tak aj môj osobný postoj je taký, že by som nepreferoval tento prístup najmä v privatizácii takého kľúčového strategického podniku, ale naopak, treba vytvoriť priestor, a to je podpora kapitálového trhu, že takéto bonitné akcie budú obchodovateľné a obchodované na trhu s rovnakým prístupom pre všetkých občanov, pre všetky fyzické, právnické osoby Slovenskej republiky.
Myslím si, že je to korektné riešenie, ktoré predsa len vyjadruje isté politikum budovania a vôbec vytvorenia Slovenského plynárenského priemyslu, pretože v čase, keď vznikal a zatiaľ je to obdobie, je to záležitosť mnohogeneračná. Myslím si, že by rovnako učitelia, rovnako lekári mali mať prístup, ak majú záujem, získať takéto akcie, rovnako by mali mať taký prístup ako pracovníci Slovenského plynárenského priemyslu. Ako sa to technicky urobí, bude už vecou priamej realizácie.
To, čo hovoril pán poslanec Brhel, je celý rad veľmi cenných námetov a poznámok, ale už k veľkým detailom samotného privatizačného procesu. Či bude použité americké alebo onaké účtovníctvo, pozor, my predsa nemôžeme v jednom podniku zaviesť účtovníctvo na americký spôsob a v inom podniku mať účtovníctvo na slovenský, resp. európsky spôsob. Keby dochádzalo k takémuto ponímaniu vlastne vyhodnotenia majetku Slovenského plynárenského priemyslu, musí byť použitý v intenciách zákona a legislatívy, ktorá je platná u nás. On to možno tak nemyslel, určite, preto hovorím, že je to cenná pripomienka, určite bude privatizačný poradca na základe podkladov robiť ocenenie Slovenského plynárenského priemyslu aj v tejto účtovnej metodike. To môžem garantovať, že to takto bude urobené.
Nespomenul som napríklad, u neho som si to poznamenal, preto si to dovolím povedať, keď hovoril o tom, kde by mali byť použité peniaze z výnosu privatizácie, tak v súvislosti s tým, že obrátil pozornosť na distribučnú sieť, by som chcel povedať, že jedným z takých nosných zámerov budú priemyselné parky. Výnos z privatizácie bude musieť by použitý na také rozvojové programy, ktoré vytvoria nové pracovné príležitosti. Robíme regulačný a právny rámec pre podnikateľskú verejnosť, aby sme im maximálne uľahčili podnikanie a tvorbu nových pracovných príležitostí. Bez finančných prostriedkov niektoré opatrenia nie je možné zrealizovať, a to je napríklad príprava ucelených komplexných území typu priemyselné parky, tak ako je to vo svete.
Odznel návrh na vypracovanie zákona o dani z prirodzených monopolov. Predsa by som chcel len poprosiť, požiadať aj vzhľadom na mechanizmus, akým by bolo dobré, trebárs vo vládnej koalícii takýto návrh predložiť, pretože je to príliš vážny návrh, a najmä v procese, keď budeme vlastne vstupovať do medzinárodných rokovaní v oblasti privatizácie, aby sme nedostali záujemcov do pomykova a oni nás do veľmi zvláštnej situácie s otázkami, aký je to zákon, ako bude vyzerať, aby to negatívnym spôsobom neovplyvnilo proces privatizácie.
Hovorilo sa v politickej rovine, keď sa hodnotil tento materiál, tak naši poslanci z opozície zdôrazňovali a odvolávali sa na moje vyjadrenie, ktoré som povedal a ktorým som otvoril vlastne akýsi priestor pre účasť aj predstaviteľov opozície, takpovediac v príprave alebo v procesoch privatizácie. Mám na mysli účasť v komisiách prípravných, riadiacich a podobne. Tak, prosím, aby to bolo celkom jasné. Keď vznikal prvý materiál, materiál, ktorý sa zaoberal Slovenským plynárenským priemyslom a ďalšími prirodzenými monopolmi komplexne, tak vtedy sa zúčastňovali na tvorbe tohto materiálu zástupcovia, zoberiem to, povedzme, od mimovládnych organizácií, zástupcovia monitorujúcich organizácií, samotných prirodzených monopolov. Silné zastúpenie mali odborári v týchto pracovných skupinách. Diskutovalo sa o rôznych variantoch pracovných materiálov súvisiacich s rekonštrukciou, transformáciou Slovenského plynárenského priemyslu od alternatívy odčlenenia nielen účtovného, ale organizačného a zriaďovateľského, distribúcie tranzitu a obchodu až po zachovanie jednej, jedinej organizácie s vnútorným, veľmi silným prepojením málo čitateľne a podobne.
Nakoniec sme dospeli k návrhu, ktorý predkladáme v tomto materiáli, že Slovenský plynárenský priemysel do procesu privatizácie bude vstupovať ako vertikálne integrovaná spoločnosť. Prvá vec, aby bolo opäť jasné, pretože tu odzneli už dopredu odhady, čo bude stáť, povedzme, privatizačný poradca a podobne, spôsobom, ako zvykne naša opozícia formulovať a ako to možno vždy opozícia formuluje, chcem povedať, že je zriadený riadiaci výbor. V tomto riadiacom výbore, ktorý vyberá privatizačného poradcu, sú miesta pre zástupcov z radov opozície. Som rád, predseda výboru pán poslanec Volf ma informoval, že prejavili záujem o prácu v tomto riadiacom výbore aj poslanci opozície, myslím si, že sú to poslanci z klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, budú priamo pri tom, keď sa budú formulovať jednotlivé pams of referens a tak ďalej, nech sa páči, môžete byť pri tom, môžete to ovplyvňovať. Každá rada, účasť je vítaná, dvere sú otvorené.
Takže transparentnosť, záujmy, národohospodárske záujmy Slovenskej republiky, záujmy Slovenského plynárenského priemyslu sú podľa môjho názoru v tomto materiáli dostatočne kryté.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)