Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem doplniť pána poslanca v tom smere, že on uvádzal dosah ceny plynu na občanov. Ale máme tu veľkú sféru vplyvu ceny plynu na výrobu. A preto aj Asociácia zamestnávateľov protestovala proti privatizácii SPP. Pán poslanec, vy ste hľadali v materiáli, aký je vlastne dôvod na predaj tohto strategického podniku. Prosím vás pekne, nehľadajte v materiáli, veď tam pravý dôvod nenájdete. Je tam všeličo popísané, ale pravý dôvod tam nie je. A spomínali ste úroveň tohto materiálu. No možno budem nezdvorilá, ale budem veľmi úprimná. Tento materiál má tak úroveň projektu privatizácie Hydinárne v Cíferi. Nič viac sa na túto úroveň nezmestí.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Švantner, chcete sa vyjadriť?

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Švantner:

Pán predsedajúci, vlastne len doplním pani kolegyňu v tom smere, že áno, teraz som si spomenul na jeden ďalší dôvod, ktorý môže byť k tomu, aby bolo SPP sprivatizované. Mohlo by to byť znova nájdenie nejakej firmy, ktorá nám bude radiť, ako toto sprivatizovať, aby sme mohli zaplatiť ďalších 500 mil. korún.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec L. Köteles:

Ďakujem.

Vážená Národná rada,

pán odchádzajúci minister,

pán predsedajúci,

som nútený konštatovať, že budem veľmi stručný, lebo nepatrím do úzkej skupiny polyhistorov v Národnej rade. Chcel by som položiť len jednu otázku.

Vážená Národná rada, so záujmom som vypočul správu pána ministra a preštudoval som aj materiály, ktoré sme dostali o zámeroch privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ale s ľútosťou som bol nútený konštatovať, že som nedostal odpoveď na jednu možno menej významnú, ale z hľadiska obcí prioritnú otázku, teda ako bude riešená finančná kompenzácia obcí, ktoré z vlastných finančných prostriedkov budovali siete alebo rozvody zemného plynu, ale pred kolaudáciou boli podľa mňa nezákonne nútené ich zadarmo previesť do vlastníctva Slovenského plynárenského podniku.

Je pravdou, že novelizácia zákona o energetike z 11. februára 1998 dosť svojským spôsobom legalizovala tieto vlastnícke vzťahy v hodnote približne 1 300 mil. Sk. Legalizovala, ale nevyriešila. Ani to neriešila. Z tohto dôvodu mi dovoľte položiť jednu otázku neprítomnému pánu ministrovi, či bude, a ak áno, ako bude riešená otázka ohľadom kompenzácie obcí za nútene odovzdaný majetok v prospech SPP. A takisto by som tým doplnil pána Švantnera, ako bude riešená ďalšia plynofikácia obcí na Slovensku. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. Nie sú žiadne faktické poznámky.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel, pripraví sa pán poslanec Kozlík.

Poslanec J. Brhel:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

na margo tohto materiálu chcem uviesť len niekoľko poznámok.

Po prvé, je vcelku prirodzené, že v dnešnom svete, kde prebieha silná globalizácia a integrácia či už na úrovni veľkých firiem alebo aj na úrovni jednotlivých ekonomík, je možné uvažovať o určitom otvorení sa slovenského plynárenského priemyslu voči svojmu okoliu, a to aj v kontexte reálií slovenskej ekonomiky a aj v kontexte strednej Európy a reálnych záujmov silných štátov a silných ekonomík.

V predloženom materiáli, tak ako je spracovaný, je množstvo tvrdení, ktoré neobstoja pri serióznej a vecnej debate a diskusii. Zásadnou vecou je návrh na urýchlenie privatizácie, je tam 8 alebo 9 bodov, čo všetko by sa malo dosiahnuť. Jedným z nich je konkurencieschopnosť a tvrdenie, že privatizáciou sa vlastne zlikviduje monopol SPP. Je jasné, že to pravda nie je a že privatizáciou samotnou, či je vlastníkom štát alebo súkromná firma, monopol SPP zostane zachovaný. Zrušenie monopolu SPP zrejme súvisí s úplne inými vecami a asi tým najdôležitejším krokom bude akceptovanie legislatívy Európskej únie, keď sa umožní prístup tretích strán do vnútornej distribúcie plynu. Tvrdenie, že sa zruší monopol, treba vidieť v úplne inom svetle a treba vziať do úvahy, čo sa stane v blízkej budúcnosti v súvislosti s legislatívou Európskej únie v tejto oblasti, čo sa teda bude diať, keď budeme nútení akceptovať TPA, to znamená prístup tretích strán, automatický prístup tretích strán do vnútornej distribúcie. To znamená, že ak si Duslo Šaľa kúpi plyn nie od SPP, ale kúpi si ho od Dolnorakúskej spoločnosti alebo Ruhrgas-u, SPP bude povinné ho prepraviť. To je zásadná vec, ktorú treba vziať do úvahy.

Ďalej aj samotný materiál hovorí, že určitou nevýhodou slovenského prostredia je to, že nie je vytvorený regulačný orgán tak, ako to bolo napríklad v Maďarsku. Materiál dosť podrobne rozoberá postup, ako privatizácia prebehla v Maďarsku a tá prebehla až vtedy, keď bol vytvorený regulačný orgán a bola prijatá kompletná legislatíva, ktorá riešila postavenie tohto sektora energetiky po privatizácii. To na Slovensku chýba.

Ďalej je tu otázka ceny. Ak vyjdeme z predpokladu, že kľúčovou otázkou pri akýchkoľvek úvahách o privatizácii SPP pre túto vládu alebo aj ďalšie vlády, ktoré prídu, je otázka maximalizácie výnosu a maximalizácie pozície štátu v tomto podniku, tento materiál o tom nehovorí skoro nič. Cena plynu je kľúčová pre výnos. Všetci dobre viete, že len čo sa plyn kupuje za 5 Sk, 5,50 Sk, nemôže sa predávať za 3 koruny a menej. Takáto firma jednoznačne znižuje svoju cenu. Len z titulu cenových dosahov a kurzových rozdielov dnes SPP doplatí tento rok zrejme 10 až 11 mld. Sk. Čiže ak sa niečo neurobí s cenou a budú sa viesť rozhovory o privatizácii, jednoznačne bude podcenený výnos, možný výnos z privatizácie SPP. Čiže táto vláda musí niečo robiť s cenou. Nie je možné, aby sa kupovalo za 5 korún a predávalo za 3 koruny. Takú firmu buď nikto nekúpi, alebo ju kúpi veľmi lacno a aj tak bude potom vláda nútená zaviazať sa, že cenu zvýši. Proste nie je možné nakupovať za 5,50 a predávať za 3 koruny. To sa nemôže diať, musím to povedať, ani v štátnom podniku.

Ďalšia, možno tak trošku časovaná bomba, ktorá v SPP je - a tí, ktorí robia v účtovníctve a v ekonomike, o tom asi budú vedieť - je to, že zrejme sa postupne prejde na americký štandard účtovníctva, keď hodnotenie hmotného investičného majetku a potom aj odpisov už nebude robené na základe zostatkovej ceny, t. j. z nadobúdacej ceny cez oprávky sa vypočítava zostatková cena a zo zostatkovej ceny sa vypočíta hmotný investičný majetok, a potom vlastné imanie atď. Ale prejde sa na oceňovanie majetku z pohľadu tvorby zisku a cash-flow. To znamená, že všetky rozvody, ktoré dnes vo v SPP, š. p., fungujú a dopravujú plyn, ktorý je nerentabilný, ktorý proste nie je možné predať za normálnych trhových podmienok, budú hodnotené nulovou cenou. To je vážny účtovnícky problém a treba si prezrieť, čo sa stane, keď sa hmotný investičný majetok zníži takýmto spôsobom. Nutne sa bude musieť znížiť hodnota majetku SPP. Čo sa stane so zmenkami, ktoré sú vydané, a čo sa stane s úvermi, ktoré sú podpísané? V tom prípade hrozí úplne reálne technický default, lebo SPP ručí určitou úrovňou majetku, ktorá je nejako ocenená. Nikto sa týmto nezaoberá. Pri tejto cene sú rozvody, ktoré na Slovensku fungujú, s nulovou hodnotou, pretože distribúcia plynu je dnes stratová a čím menej plynu SPP na Slovensku predá, tým je ziskovejší. Čím menej plynu predá, tým je ziskovejšie. To je skutočný fakt. Materiál opäť nehovorí nič o tom, čo sa bude diať s cenou a aké bude mať dosahy zmena metodiky v rokovaní s potenciálnymi partnermi.

Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá a v materiáli sa vôbec nič o nej nehovorí, je použitie výnosov z privatizácie. Každý si približne prepočíta pri určitom objeme hrubého zisku, aká cena sa dá dosiahnuť, aké násobky ročného hrubého zisku sa dajú použiť. Zisk je nesmierne skreslený v prípade SPP a nedá sa o cene vôbec uvažovať bez toho, aby bol zisk očistený o anomálie, ktoré som spomenul. Vôbec nič sa v materiáli nehovorí o použití zdrojov z privatizácie, pretože skutočne hrozí, že výnos z privatizácie sa neefektívne použije a preje sa.

V poslednej správe OECD o makroekonomickom prehľade slovenského hospodárstva sa hovorí, že potenciálna cena reforiem v dôchodkovom systéme, sociálnom systéme, školstve a zdravotníctve, je 300 mld. Sk. Na to si Slovensko nemôže požičať. Nemôže. Takú hranicu zadlženosti by neunieslo. Treba jasne povedať, aké má vláda zámery s výnosmi z privatizácie. To je reálny fakt, ktorý medzinárodné finančné kruhy sledujú, a podľa toho bude vláda hodnotená ako dôveryhodná alebo nedôveryhodná. Dnes určite je hodnotená ako vláda, ktorá bude nedôveryhodná, ak nepovie, na čo peniaze použije. Prioritu by malo mať splácanie dlhov.

Posledná vec, ktorou som vlastne začal, chcem aj skončiť. Ak sa hovorí o metóde privatizácie, v prvom kroku sa vyberie privatizačný poradca, a možno je ešte skoro hovoriť o metódach privatizácie. Ale je zrejmé, že konzorcium ponúkne určite najnevýhodnejšiu cenu, pretože znamená kartelovú dohodu a aj najnižšiu cenu. Ak sa traja, štyria kupujúci dohodnú, uzavrú cenovú dohodu, tak je koniec súťaže. Metóda, ktorá je akoby kombináciou, mám na mysli vytvorenie nejakého konzorcia, ktoré ponúkne dobrú cenu, je nezmysel. Stratí sa súťaž a cena bude oveľa nižšia. Ak teda vyjdeme z predpokladu, že chceme dosiahnuť maximálny výnos a zachovať maximálnu možnú pozíciu štátu a vyhnúť sa diskusiám o tom, aká bude akcionárska zmluva, najvýhodnejšie sa javí kapitálový trh. Je najtransparentnejší a zabezpečí maximálny výnos.

Ale znovu sa vraciam k pôvodnej myšlienke. Tento materiál, i keď pripúšťam, môžu byť úvahy o otvorenosti sa SPP v kontexte slovenských reálií aj stredoeurópskych, aj svetových, ale tento materiál, tento zámer a postup nie je dostatočne kvalifikovaný na to, aby sa dosiahol maximálny výnos a maximálna pozícia štátu, čiže prikláňam sa k tomu, že by mal byť vrátený a po zvážení všetkých aj vecných pripomienok, ktoré v diskusii odzneli, predložený do parlamentu znovu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Brhelovi. Nie sú žiadne faktické poznámky.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Kozlík.

Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

myslím si, že tento problém, a ono to už viackrát odznelo, má okrem ekonomického aspektu aj výrazne politický rozmer a ja ho potom vyjadrím v návrhu na zmenu uznesenia.

V prvom rade pred voľbami 1998 bývalá opozícia dávala záruku alebo sama seba stavala ako záruku, že strategické podniky nebudú privatizované a predovšetkým kolegov zo Strany občianskeho porozumenia a Strany demokratickej ľavice dôrazne upozorňujem, že budú musieť predstúpiť pred občanov a odpočtovať svoje volebné programy a aj tento v podstate pripravovaný volebný podvod na občanoch. Z pohľadu takto navrhovanej privatizácie je aj istá manipulácia, lebo možno marenie referenda o neprivatizácii strategických podnikov, ktoré boli súbehom s voľbami 1998, kde práve bývalá opozícia, súčasná vládna koalícia občanom garantovala, že nepríde k privatizácii strategických podnikov.

V tomto kontexte nemôžem nespomenúť aj Slovenskú sporiteľňu, pán šéf klubu Strany demokratickej ľavice, kde Strana demokratickej ľavice sa zaväzovala, že aj pokiaľ by prišlo, keď už ustúpila z pozície privatizácie Slovenskej sporiteľne, tak určite to nebude majorita. Dnes sme svedkami, že vyše 90 % Slovenskej sporiteľne má byť sprivatizovaných. Naznačujem teda posun, zásadný posun vo vedomí súčasných vládnych politických strán. Samozrejme, že je možné diskutovať o privatizácii, je možné diskutovať aj o privatizácii strategických podnikov tohto charakteru, podnikov, ktoré nie sú dominantne ani tak viazané na export ako na poskytovanie služieb, pokiaľ mám z hľadiska plynárenského priemyslu na mysli distribučné siete, ale podobne môžeme hovoriť o energetike, môžeme hovoriť o niektorých službách bánk, poisťovní.

Takže v prípade plynárenského priemyslu ide, pán minister, o zásadné národohospodárske rozhodnutie a dokonca si nemyslím, že takéto zásadné rozhodnutie alebo úvahu o tomto rozhodnutí by parlamentu mal predkladať minister hospodárstva, pričom nechcem znížiť váhu ministra hospodárstva. Ale taká zásadná záležitosť, ako je predaj podniku, ktorého trhová hodnota sa pohybuje rádove v stovkách, rádove v miliardách dolárov, alebo keď chceme v stovkách miliárd korún, je charakterom taká významná, že len podiel, ktorý je uvažovaný na predaj v rámci plynárenského priemyslu, sám osebe predstavuje príjmy jedného štátneho rozpočtu. To predpokladám, že možno dokresľuje váhu takéhoto rozhodnutia a váhu každého percenta predaja strategického podniku v rámci možno variantných úvah, či to má byť 10 % alebo kontrolný balík 34 %, alebo 49 %, alebo dokonca majoritný balík či celý podnik ako taký.

V tomto pohľade materiál je povrchný z hľadiska takého zásadného rozhodnutia, nezdôvodňuje, nehovorí o variantoch, ale popisuje veľmi voľne ponúknuť také vlastníctvo, pri ktorom získa majoritný alebo vlastník, budúci spoluvlastník dostatočnú kontrolu nad vloženými investíciami, no však podobná je od 34 do 49, takže trčí z takýchto vyjadrení skôr myšlienka, že, samozrejme, čím vyšší podiel, tým viac peňazí predovšetkým pre potrebu vlády. Je to zásadne aj významný geopolitický alebo medzinárodnopolitický krok, preto si myslím, že popri predsedovi vlády tu mohol sedieť aj minister zahraničných vecí a diskusia by mala mať a nieže by mala mať, ale má mať podstatne širší rozmer, než je diskusia len v technokratickej rovine, trebárs z pohľadu ministerstva hospodárstva alebo budúcich potenciálnych zdrojov, ktoré získa vláda.

Čo sa týka použitia zdrojov, možno aj tu si nie celkom, vážení páni poslanci, uvedomujete, najmä z koalície, že použitie takýchto prostriedkov bude spadať do oblasti verejného dlhu, že sa bude premietať, že jednorazovo použité zdroje z privatizácie v zmysle metodiky Medzinárodného menového fondu sa stávajú výdavkami, ktoré sú premietané do schodku verejných financií, takže ani toto nebude tá správna cesta, ktorou by veľmi nenápadne vláda mohla prefinancovať svoje isté predstavy či v rozvojových programoch alebo - to je ten horší prípad - v rámci sanácie rôznych rozpočtových dier.

Takže, pán minister, čo mi zásadne prekáža na tom materiáli, je to, že pri takom zásadnom rozhodnutí, ktoré má medzinárodnopolitický charakter, ktoré len v minoritnej časti predaja Slovenského plynárenského priemyslu predstavuje minimálne úroveň jedného rozpočtového roka v oblasti príjmov, v podstate nevieme, prečo ideme privatizovať tento podnik. Je tu istá zmes pohľadov, zabezpečenie maximálnych zdrojov, príjmov do štátnej pokladne, ale to je, preboha, absolútne pomýlený prístup. Štátna pokladňa - maximálny prísun zdrojov, áno, z aktívnej ekonomiky, z ekonomiky, ktorá je podporená, ktorá má isté jasne definované projekty a z nej získať peniaze a najmä keď má zabezpečený minimálne strednodobý rozmer, vtedy určite podporím zaistenie maximálnych zdrojov. Urýchliť ekonomické reformy, zabezpečiť služby, zvýšiť efektívnosť. Dnes máme už pomaly toľko štátnych podnikov, že ich vieme spočítať na prstoch dvoch rúk a vláda nemá ambíciu zvládnuť riadenie, efektívne riadenie podnikov a ešte sa jej dostane podpory od poslancov vládnej koalície, tu od pána poslanca Slaného a ďalších, ktorí v naivite tvrdia, že keď tam nastúpi zahraničný vlastník, ten jediný je v stave zabezpečiť kvalitné riadenie.

Stačí si pozrieť správu Medzinárodného menového fondu z apríla 1999, odporučenia pre túto vládu hovoria o tom, že v prípade podnikov, kde sa neráta s nejakým okamžitým privatizovaním, treba zabezpečiť a riešiť otázky cieľových úloh pre manažmenty, otázky efektívnejšieho zainteresovania manažmentov. Ak vláde, rezortom podlieha skutočne dnes už obmedzený počet podnikov, tak takúto minimálnu ambíciu by každá vláda aj v budúcnosti mala mať. Ale, preboha, nestavajme takýto triviálny argument! Dosť často to počujem ako argument z úst vrcholných činiteľov tejto vlády, však robíme zo seba "blbcov".

Čo sa týka prílevu súkromného kapitálu, no nesporne pritečie, ale pritečie na účet vlády a určite nemám žiadnu dôveru v to, že vláda efektívne tieto prostriedky minie, najmä nie z toho, keď som videl, že vláda nedokázala skoncentrovať zdroje ani z doteraz realizovaných predajov, podielov, či už to bola Československá obchodná banka alebo Slovenské telekomunikácie, kde v podstate sú zdroje rozptýlené bez toho, že by sa prejavil nejaký cielený, sústredený efekt aspoň naštartovania strednodobého rastu. Padlo to už z úst predchodcov, že všetky zdroje, ktoré budú zaplatené za Slovenský plynárenský priemysel, si vlastne občania zaplatia v službách. Takže tu je absolútna rovnica, čím viac získa vláda zdrojov, čím drahšie predá v hocijakej súťaži alebo akoukoľvek formou bude táto privatizácia realizovaná, tak to je práve charakter tohto typu podnikov, že druhá strana rovnice sú ceny služieb. Je zbytočné sa škriepiť, je to ďaleko od politiky. Je to klasická ekonomická matematika, bude sa to týkať aj výrobcov elektrickej energie a tak ďalej, teda na druhej strane rovnice bude stáť cena služieb. Týka sa to aj telekomunikácií, ak sa predali za 40, dobre, občan aj podnikatelia zaplatia 40 v cenách služieb. Keby sa boli telekomunikácie predali za 60, občan, podnikateľ zaplatí v budúcnosti v cenách služieb 60. Keby sa boli možno dali za korunu, tak zaplatí menej, ale vláda by zasa nemala zdroje na riešenie svojich vlastných predstáv. Tým chcem len naznačiť, že na prvom mieste stále stojí politika, v tomto prípade politika získania peňazí na prvom mieste, na druhom mieste získanie peňazí a na treťom mieste zase získanie peňazí, nech už sa to zahmlieva akýmkoľvek spôsobom.

Keď sa pýtam, pán minister, prečo je odpoveď v tom, či to bude štátny podnik alebo to bude súkromný podnik, každý bude stáť pred tými problémami, ktoré už rozvinul Jožko Brhel. Nechcem ísť do detailov, myslím si, že ich popísal veľmi precízne. To znamená, samozrejme, pred problémami, podľa toho, ako sa budú vyvíjať svetové ceny surovín, ako riešiť zreálnenie cien plynu, budú stáť pred všetkými problémami toho typu, ako racionálne podnik riadiť, ale to nie je závislé od vlastníctva tohto podniku.

Zaujímavé, že tento materiál sám v takej svetlej chvíľke konštatuje, že spoločnosti vo vlastníctve štátu, vážení páni poslanci, poslankyne z koalície, na strane 10 je veľmi múdra veta: "Spoločnosti vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky. V každom prípade je snahou vlastníka odbúrať dotovanie neefektívnosti, z tohto hľadiska nie je podstatnou otázkou vlastníctvo, ale štruktúra a pôsobenie trhu a snaha zachovať postavenie príslušného podniku na trhu." Veľmi múdre. Na strane 10 v záveroch tohto materiálu vlastne materiál popiera sám seba a najmä popiera inú tézu, ktorá je vyjadrená na strane hneď v úvode Ciele privatizácie plynárenstva Slovenskej republiky, kde sa hovorí takáto veta: "Akýkoľvek monopol držaný v rukách štátu znamená stratu konkurencieschopnosti a stratu schopnosti prirodzenej regulácie trhu vyvolanej konkurenciou samotnou." Neuveriteľné. Neuveriteľné najmä v prípade podnikov, ktoré sú prirodzenými monopolmi. Keďže sú prirodzené monopoly, tak asi ťažko budú ohrozené konkurenciou a azda prirodzený monopol im definuje vlastne postavenie na trhu.

Takže nechcem opakovať kolegov, ktorí definovali históriu Slovenského plynárenského priemyslu a jeho postavenie ako významného slovenského podniku. Chcem definovať inú záležitosť, ktorá z tohto vyplýva, a to je prirodzená, jedna prirodzená úžasná vlastnosť Slovenskej republiky, a to je to, že Slovenská republika je tranzitnou krajinou, je zahryznutá ako buldog do tranzitných systémov, a to je možno aj cena Slovenskej republiky. V tom je obrovský význam tohto rozhodnutia.

Bez toho, že by som a priori hovoril o tom, že tieto prirodzené monopoly sú fetiš, že sú neprivatizovateľné úplne a priori a absolútne, ale o tom treba diskutovať, o tom treba diskutovať v rovine, že postaviť taký primitívny argument na privatizáciu prirodzených monopolov, ako je dlhopisová privatizácia a potreba získať 30 miliárd, pán minister, veď to je proti bohu, ak hovoríme o bilióne korún majetku v hodnote strategických podnikov a vláda postaví potrebu privatizovania týchto podnikov v mene 30 miliárd dlhopisovej privatizácie, čo je desatina hodnoty len podielu 49 % a vy bez začervenania sa, bez hanby s týmto prídete pred občanov a ohlupujete národ. Pritom ste mohli uplatniť pre dlhopisy aj podiely cez akcie podnikov. Dobre ste vedeli z prieskumov Markízy, Slovenskej televízie, že veľa občanov má záujem nie o okamžitú úhradu dlhopisov, ale akceptovali by dlhopisy ako výmenu za akcie významných podnikov, čo by bolo zmiernilo možno aj niektoré makroekonomické nerovnováhy, ktorých možno v budúcom roku na základe takto prijatého riešenia budeme svedkami.

Nie je teda pravdou, že hlavným dôvodom na privatizáciu nie je získanie prostriedkov pre štátny rozpočet. Ale zdôrazňujem, že je to veľmi pochybný smer, pretože zdroje, ktoré budú použité nepochybne týmto smerom, tá situácia ide, nehovoriac, samozrejme, o tom, či poradca dostane 500 miliónov alebo miliardu, alebo koľko, to materiál nehovorí, že môžu tam byť, samozrejme, aj iné záujmy, že nesporne získanie zdrojov, okamžitých zdrojov, čo najrýchlejších zdrojov pre potreby vlády je jadrom problému. A to nielen na Slovensku, to zase možno na istú obhajobu súčasnej vlády, že toto je jediný cieľ, taký rozhodujúci cieľ, vzadu je za tým sekundárny cieľ akože zlepšiť riadenie a akási konkurencia, že toto je cieľom aj v Anglicku, aj vo Francúzsku, aj vo väčšine krajín vyspelej Európy, pokiaľ chvályhodne nie je spojený trebárs s transformáciou sociálnej sféry alebo možno niektorých iných systémov.

Takže čo na záver. Keďže som to skôr postavil momentálne do politickej roviny, v prvom rade, v prvom aj v druhom, aj v treťom poradí sú hlavným leitmotívom peniaze, peniaze pre vládu. V tomto zmysle si myslím, že v materiáli napriek tomu, že sa to snaží zakryť, jednoznačne tento zásadný princíp rezonuje aj vzhľadom na to, že volebné programy 1998 a vôbec celé politikum bývalej opozície bolo v rovine tých, ktorí garantujú neprivatizáciu strategických podnikov. Principiálne musím dať návrh na zmenu navrhovaného uznesenia, lebo si myslím, že by bolo bývalo čestné, keby vládne strany vo voľbách 1998 priznali, že nepoznajú inú cestu na riešenie ekonomického rastu a sociálnych problémov ako výpredaj strategických podnikov, tak navrhujem nasledujúci návrh zmeny uznesenia:

"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ako volebný podvod súčasnej vládnej koalície."

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci: pán poslanec Volf, pán poslanec Švantner a pán poslanec Weiss. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Volf.

Poslanec J. Volf:

Keby nebolo tých niekoľkých trocha demagogických replík, tak by som mohol absolútne oceniť vždy málo emotívny a vecný postoj pána poslanca Kozlíka, aj pred ním pána poslanca Brhela. Mohol by som to aj zobrať, keby tu jednoducho neexistovali dve skutočnosti, o ktorých predsa veľmi dobre vedia aj oni.

Dnes sa tu kritizuje táto vládna koalícia, že zasahuje do strategických podnikov neprimeraným spôsobom, ale celkom sa zabúda na to, že to bola práve minulá vládna koalícia, ktorá napriek existencii zákona o strategických podnikoch vôbec ho nerešpektovala a celý rad strategických podnikov skrátka dovolila Fondu národného majetku rozpredať súkromným spoločnostiam. Dnes sa hovorí o tom, že sa to bude diať priamym predajom a bez vplyvu verejnosti. Ale ako sa predávali tieto podniky v minulosti a aký spôsob bude volený dnes. Veď dnes bude o tom rozhodovať komisia, ktorá bude pod jasnou kontrolou verejnosti, kde budú zástupcovia odborov, kde budú dokonca zástupcovia opozície, čiže tá transparentnosť bude jasná.

Po druhé, hovorí sa o tom, kde by sa mohli tie prostriedky z privatizácie venovať a či je vôbec nutná. Ale pýtam sa, kto schválil zrušenie druhej vlny kupónovej privatizácie, kto schválil dlhopisovú metódu, kto schválil termín vyplatenia dlhopisov. Jednoducho ten termín je tu a dlhopisy treba vyplatiť. Iné prostriedky nie sú, pretože zvyšný majetok bol rozprivatizovaný. Preto by som bol rád, aby sme boli korektní, aby si jednoducho aj opozícia priznala, že príčiny, ktoré dnes často dáva za vinu koalícii, sú na jej strane.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Chcem povedať k otázke výmeny dlhopisov za akcie SPP. Nakoniec je to trocha aj odpoveď na to, čo hovoril pred chvíľou pán Volf. Osobne si myslím, že medzi obyvateľstvom by bol obrovský záujem o také lukratívne akcie, ako budú akcie SPP. Pritom si treba uvedomiť to, že keď bude rásť cena plynu, keď ju bude musieť obyvateľ zaplatiť, tak vlastne v dividendách by do určitej miery boli kompenzované tie náklady, ktoré bude mať za nákup energie, ktorú bude potrebovať na vykurovanie plynom. Tu by som chcel povedať jednu vec. Z celkového množstva plynu, ktoré preberáme na hraniciach, len 5 % plynu používame pre vlastnú potrebu. Z 88 miliárd m3 len niečo vyše 4 minieme doma. Čiže naozaj cena prepravy by mohla vo veľkej miere kompenzovať to, čo obyvateľ zaplatí za plyn, ktorý potrebuje pre domácu potrebu. Tiež by som chcel ešte povedať jednu vec. Zoberme si príklad z okolitých štátov. Nikto sa tak neponáhľa s privatizáciou plynárenského priemyslu ako my. Je to naozaj potrebné? Analyzujme situáciu a zvážme, či nebude oveľa lepšie, keď tie dlhopisy zaplatíme akciami týchto lukratívnych podnikov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

Poslanec P. Weiss:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kozlík hovoril o volebnom programe Strany demokratickej ľavice. Bez akýchkoľvek komentárov budem iba citovať, čo je napísané čierne na bielom a s čím sa každý môže oboznámiť. V politickom programe SDĽ, z ktorého vychádza aj volebný program, je napísané: "I keď privatizácia znamená negáciu štátneho vlastníctva, neznamená to, že štát sa musí vzdať vlastníctva celkom, musí si ponechať účasť na vlastníctve v energetike, plynárenstve, doprave" a tak ďalej. Ponechať účasť, a tá účasť v návrhu privatizácie je ponechaná. V žiadnom dokumente Strany demokratickej ľavice nenájdete, že je nejaký generálny zákaz privatizácie alebo že by boli stanovené nejaké percentá.

A čo sa týka volebného programu, píše sa v ňom: "Slovenská cesta transformácie sa podriadila nekontrolovanej privatizácii, v ktorej celospoločenský záujem dosiahnuť efektívnejšie sociálne hospodárstvo ustúpi egoistickým záujmom niekoľkých podnikateľských skupín blízkych vládnej koalícii. Privatizácia berie neuveriteľne bezočivo občanovi jeho podiel na spoločenskom vlastníctve a dáva ho v podstate zadarmo aj osobám bez akejkoľvek zásluhy a základných predpokladov úspešne hospodáriť s týmto majetkom. Prevažná časť podnikov privatizáciou neprešla do rúk zodpovedných a schopných vlastníkov, ktorí by zabezpečili zamestnanosť, rast miezd, investícií, ale viedla k hospodárskemu úpadku."

To bolo na adresu privatizácie, ktorá bola vo volebnom programe SDĽ, sa opakuje: "Štát by si podľa nás mal zachovať vlastníctvo v energetike, plynárenstve, doprave" a tak ďalej. A túto politiku, ktorá je vo volebnom programe, Strana demokratickej ľavice aj uskutoční. Môžete si to prísť, pán poslanec, prečítať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Ďakujem pekne.

Čo sa týka pripomienok pána poslanca Volfa, v prvom rade musím pripomenúť, že strategické podniky, ktoré sme riešili, istú mechaniku zákona o strategických podnikoch, tak ich privatizácia bola spustená, dobre viete, kupónovou privatizáciou v roku 1991 v tej časti, ktorej pozíciu sme riešili, či to bola Nafta Gbely, či to boli VSŽ, či to bol Slovnaft a ďalšie, kde sa ukázalo, že zmiešané vlastníctvo bolo veľmi nešťastným a vlastne sa doprivatizovávali podiely v týchto podnikoch.

Čo sa týka zdrojov pre dlhopisy 17 miliárd ČSOB, 40 miliárd Slovenské telekomunikácie, teraz v priebehu niekoľkých mesiacov vlastne reálne zdroje existovali a existujú na riešenie dlhopisovej metódy, nehovoriac o tom, čo som spomenul, že mnoho občanov bolo ochotných vymeniť svoje dlhopisy za akcie podnikov a dalo sa to riešiť drobnými percentami v rámci strategických podnikov.

Čo sa týka pripomienky pána poslanca Weissa, veď na konci, pán poslanec, ste definovali, že štát si má zachovať vlastníctvo, nehovorme teraz o programe vlády, hovorme o programe SDĽ, zachovať vlastníctvo, o žiadnom majoritnom, o žiadnom väčšinovom nebola reč. Boli záväzky lídrov, možno aj vás, o tom, že keď budeme vo vláde my, tak sa nedotkneme strategických podnikov. My sme tá garancia. Takže v tomto netreba kamuflovať a netreba vykladať veci inak, ako boli vykladané v roku 1998. Keby ste mali čestne v programe, že idete privatizovať strategické podniky, tak teraz nedám taký návrh uznesenia, aký som dal.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave ako posledná prihlásená vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Prosím.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, skôr ako uvediem svoje stanovisko, aby som sa pár myšlienkami zmienila o vystúpení pána poslanca Weissa, ktorý hneď odišiel z miestnosti. Myslím si, že netreba veľmi presviedčať, že citácia pána poslanca Kozlíka bola správna. Myslím si, ako tu sedíme, všetci vieme, že skutočne SDĽ sľubovalo neprivatizovanie strategických podnikov a pán poslanec Maňka sa akosi odtrhol od línie sľubovanej v predvolebnej kampani, keď horlil za privatizáciu argumentmi napísanými v materiáli, o ktorých kvalite som sa už vyjadrila a nechcem to opakovať. Pán poslanec Weiss, i keď neprítomný, citovali ste formuláciu: "Musí byť ponechaná účasť štátu na SPP." Toto znenie by tiež bolo alibistické ako častokrát vlastná politika SDĽ, pretože 1-percentným vlastníctvom akcií by bola splnená vlastne vaša požiadavka účasti na vlastníctve, lebo aj 1 % je účasť na vlastníctve.

Vážení kolegovia,

vážené kolegyne,

k predloženému materiálu mám pár zásadných terminologických pripomienok. V materiáli sa uvádza pojem strategický investor. Vážený pán minister, dovolím si vás upozorniť, že tu o žiadneho investora nejde. Slovenčina pojem investora presne vymedzuje a ja si myslím, že v materiáli malo byť označenie subjektu, ktorý by mal prísť do úvahy ako kupca prosperujúceho podniku. Snáď nechcete poprieť, že SPP nie je prosperujúcim podnikom. Ak ste spravili to "hm", tak dovoľte, aby som vám citovala vyjadrenie riaditeľa Kinčeša, ktorý poskytol pre Rádio Slobodná Európa, ak budete potrebovať, môžem vám odcitovať aj deň, kde povedal, že SPP za rok 1999 malo zisk 22 miliárd.

(Ruch v sále.)

Pán predsedajúci, buďte taký dobrý, spravte poriadok v sále, pretože sú tu rokovania klubov a myslím si, že toto je vážna matéria.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, prosím, aby ste nerušili rečníka.

Pani poslankyňa, prosím, pokračujte v rozprave k predmetnému bodu.

Poslankyňa K. Tóthová:

Viem, že máte veľké problémy vládnej koalície, viem, že zaťažujete aj spoločnosť, ale prosím vás pekne, nezaťažujte aj rokovaciu miestnosť.

No opakujem vyjadrenie pána riaditeľa Kinčeša, že zisk SPP v roku 1999 bol 22 miliárd.

A pokiaľ tu boli názory pána poslanca Volfa, že SPP treba predať kvôli dlhopisom, pán poslanec Volf, vy ste vraj ekonóm, ste aj predsedom výboru pre privatizáciu, ja som len právnička, ale môžem vám znovu uviesť informácie pána riaditeľa Kinčeša, ktorý uviedol, že z týchto ziskov je možné za dva roky splatiť všetky, zdôrazňujem, všetky dlhopisy a ešte ostane aj na školstvo a zdravotníctvo. Tak prosím vás pekne, načo predávať celý podnik, keď z jeho zisku za dva roky možno splatiť dlhopisy?

Ďalej, vážené publikum, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k nasledujúcej otázke. To je otázka, ktorú som dala ako poslankyňa v interpelácii pánu ministrovi hospodárstva, ktorý sedí po mojej ľavici. Pán minister, viete povedať, z akých zdrojov budú nahradené zisky, ktoré prichádzajú do rozpočtu z SPP? Samozrejme, nebude to celých 22 miliárd, lebo sa nepredáva celý podnik, ale dajme tomu, že len tých 45 %, čo môže byť zisk 10 miliárd. Z akých zdrojov pokryjete dieru v rozpočte po tých 10 miliardách, keď je evidentné, že dane, ktoré budú platiť noví spoluvlastníci, budú nižšie ako daná suma a zisky, ktoré pripadnú na ich podiel, nebudú ponechané Slovenskej republike, ale zrejme podľa ich rozhodnutia a dispozícií bude s nimi naložené.

Túto interpeláciu som vám zaslala už asi pred tromi mesiacmi. Podľa zákona ste povinný odpovedať mi do 30 dní. Dodnes trpezlivo čakám a verím, že vo svojom vystúpení, samozrejme, nezbavujúc sa písomnej odpovede na interpeláciu, mi aspoň naznačíte obsah toho, čo mi budete písať.

Ďalej by som sa chcela zmieniť, že viacerí poukázali na to, že v materiáli nie je uvedené, prečo sa vlastne privatizuje. Páni poslanci, nebuďme naivní, všetci vieme prečo a to prečo, nedivme sa, že predkladateľ nedal čierne na bielom do tohto parlamentu.

Ďalej by som chcela, pán minister, upozorniť na jednu skutočnosť. 6. apríla tohto roku Valné zhromaždenie Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa vyslovilo proti privatizácii SPP. 7. apríla túto informáciu priniesli viaceré denníky. Myslím si, že netreba zdôvodňovať, prečo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení s týmto nesúhlasila. Uviedla aj určité dôvody. Vo vašom vystúpení ste vonkoncom nereagovali na dôvody, ktoré boli uvedené, a myslím si, že bolo potrebné na ne reagovať, pretože títo zamestnávatelia vedia, čo hovoria. V tejto súvislosti, v privatizačnom ošiali, v rýchlosti, v akej postupujete, sa vám podarilo už GSM 1800. Privatizovali to dvaja záujemcovia, suma po 10 miliónov dolárov. Summa summarum štát predajom získa 20 miliónov dolárov. Keď berieme cenu jedného dolára 45 Sk, je to 900 miliónov dolárov pri dnešnom kurze, sú to 2 miliardy a 50 miliónov Sk. Pán minister, vedeli by ste ako člen vlády informovať túto snemovňu, na čo boli použité tieto nemalé finančné prostriedky? Kam sa rozplynuli? Aké investičné projekty boli z týchto prostriedkov pokryté?

Ďalej v materiáli píšete, že príprava a výber poradcu pre privatizáciu sa uskutoční v auguste, septembri. No až to bude taký výber, ktorý nám pomôže predať tento strategický podnik na úrovni predaja telekomunikácií, ktoré boli predané za cenu prestupu futbalistu v zahraničí z jedného klubu do druhého, tak pánboh zaplať a ešte tomu poradcovi zaplatíme určite vyššiu sumu ako 500 mil. Sk! No to už úplne žasnem, že potom pani ministerka Schmögnerová pri takýchto rozšafných postupoch sa chytá za hlavu, keď má zaplatiť náklady na referendum. Myslím si, že tie náklady v poslednom čase budú najefektívnejšie vyložené náklady, ktoré táto vláda do niečoho investovala.

Ďalej by som sa chcela zamerať na text.

Pán poslanec Kozlík už naznačil, že na strane 10 máte jednu pozitívnu myšlienku. Opätovne vám ju prečítam a o chvíľu pochopíte aj prečo, pretože pôjdem o niečo ďalej, ako išiel pán poslanec Kozlík. Na strane 10 sa hovorí: "Spoločnosti vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky." Pán minister, to vôbec neprekážalo, aby sa na strane 1 pri cieľoch privatizácie konštatovalo: "Akýkoľvek monopol držaný v rukách štátu znamená stratu konkurencieschopnosti a stratu schopnosti prirodzenej regulácie trhu vyvolanej samotnou konkurenciou." Tak na prvej strane sa dočítam, že keď je niečo v štátnom vlastníctve, je to strata konkurencieschopnosti, pritom na strane 10 sa dočítam, že je to jedno, či je to v štátnom alebo v súkromnom vlastníctve, tieto podniky v konkurenčnom prostredí sú vystavené rovnakým vplyvom. Pán minister, gratulujem k takémuto materiálu a dozaista mi odpustíte, že pri svojej faktickej poznámke som charakterizovala tento materiál hodný úrovne privatizácie hydinárne v Cíferi.

Ďalej chcem povedať len toľko, že na strane 10, ten, kto vám dal do tohto materiálu vetu, že podniky vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky, dozaista musel tento váš pracovník mať dosť politiky vlády a svoju nevôľu vtesnal do materiálu a vy ste si to zrejme pri nedostatočnom čítaní neuvedomili, pretože táto veta podkopáva celú stratégiu vášho predloženého materiálu a neguje celú konštrukciu, argumenty a podobne. Už netreba hovoriť o pojmoch.

Hovorila som jedno. Vy stále hovoríte aj o privatizácii a Telekom bol predaný štátnemu podniku. Aká privatizácia? To je privát štát? Veď tu došlo k presunu štátneho vlastníctva na štátne vlastníctvo iného štátu. Hráte tu "habaďúru", pán minister. Myslíte si, že celý národ ohlúpol tak ako z vašich predvolebných sľubov, na ktoré naletel? Je veľmi smutná záležitosť, že takéto nepekné tieňohry hráte s občanmi tohto štátu.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k textu na strane 8. Hovoríte, že cieľovým stavom privatizácie je pod bodom 4 otvorenie trhu s plynom, umožnenie výberu dodávateľa plynu. Prosím vás pekne, štátny podnik nemá umožnený výber dodávateľa plynu? Tú možnosť má, prosím vás pekne. Pán poslanec, tu sú také nelogické argumenty, skutočne ten, kto si to prečíta, to hneď zistí.

Ďalej hlavnými zámermi rekonštrukcie je vytvorenie konkurenčného prostredia pri aplikácii smerníc Európskej únie. Prosím vás pekne, ktorá smernica hovorí, že treba privatizovať prosperujúce podniky, ktoré sú v štátnom vlastníctve? A že bez privatizácie štátnych podnikov sa nevytvorí konkurenčné prostredie. Podľa môjho názoru ja som sa v tých smerniciach dosť pohybovala, nedovolím si tvrdiť, že by som poznala ich obsah, ale ja som na takúto smernicu nenarazila, a preto mi je ľúto, že v materiáli neuvádzate číslo, aby táto snemovňa, aspoň tí, ktorí skutočne majú záujem o prerokovanie tohto materiálu a neplnia len stranícke príkazy na potlačenie tlačidla, si mohli overiť to, čo uvádzate v materiáli. Pretože v zahraničí je veľa podnikov v štátnom vlastníctve a plne sa zúčastňujú v rámci konkurencie, existencie a podobne.

Vážený pán minister, v poslednej časti je napísané, že príprava a výber poradcu je v auguste a v septembri. Pokiaľ viem, dnes je už 13. septembra, preto mám ďalšiu otázku, či už bola vypísaná súťaž na prihlásenie sa poradcov a kedy je záverečný deň uzávierky pri možnosti prihlásiť sa.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokúsila som sa poukázať na niektoré nelogickosti a niektoré nepravdy, ktoré sú v materiáli. Kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko sa venovali ekonomickej stránke predloženého materiálu. Summa summarum, spojením všetkých argumentov jednoznačne dochádzam k záveru, že predložený materiál nie je schopný na prerokovanie v parlamente, a preto navrhujem prijať uznesenie - vrátiť vláde predložený materiál s tým, aby predložila akceptovateľný návrh, ktorý bude vychádzať z obhajoby záujmov suverénnej Slovenskej republiky. Opakujem, akceptovateľný návrh vychádzajúci z obhajoby a vychádzajúci zo záujmov suverénnej Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)