Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán minister,

dovoľte mi, aby som sa pripojil k pánu predrečníkovi, pánu primátorovi Nitry, že si vás tiež nesmierne vážim, ale vážim si ešte viac národnú slobodu a štátnu nezávislosť. A tá je vyjadrená práve národnoštátnym záujmom. A nijaký národnoštátny záujem sa nedá vyjadriť nijakou cenou. Jeho základom je okrem toho, čomu sa hovorí potravinová bezpečnosť, aj palivovo-energetická bezpečnosť.

Prednedávnom som čítal, že vyhlásenie palestínskeho štátu je čírou fikciou, pretože na druhý deň by ho energeticky a inak zničil Izrael, tak ako by si to želal. Pýtam sa vás, ako chcete zabezpečiť národnoštátny záujem, keď rozpredávate všetky strategické podniky. A tu čítam, že Poľská republika má stopercentný štátny monopol v tejto časti palivovo-energetického komplexu. Keď chcete maďarskej menšine pustiť Žitný ostrov, ktorý predsa len produkuje najviac potravín, kde je jeden z veľkých energetických komplexov Gabčíkovo, pýtam sa vás, či na tomto projekte robila právna poradkyňa ministerského predsedu pani Katarína Maternová a koľko za tento projekt, to sa pripájam k pánu Kačicovi, dostala vaša privatizačno-poradenská lobby, teda, koľko vytunelovali zo štátneho rozpočtu, lebo ste tak radi a šťavnato rozprávali o tom, koľko naši stranícki kolegovia, a ja neviem ešte kto, vytunelúvali zo štátneho rozpočtu. Tak sa vás pýtam, koľko pribudne k tým 300 miliónom korún, ktoré vytunelovali právni zástupcovia Fondu národného majetku, konkrétne pán Valko 49 mil., koľko k nim pribudne pre pani Maternovú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som povedať, že v našom výbore pre privatizáciu a podnikanie toto bol naozaj veľmi slabý materiál a bolo by do neho treba dať a určiť, v akej oblasti energetiky je slovenský národnoštátny záujem a štátnoekonomický záujem. Čo sa týka poradcu, hovorilo sa v našom výbore aj o ňom, a dokonca bolo povedané, že vlastne tých 500 miliónov korún, ktoré boli za telekomunikácie dané poradcovi, to nie je až tak veľa vzhľadom na objem, o ktorý vtedy išlo. No ak by tých 500 miliónov mali tí chudáci, čo štrajkujú a hladujú pred parlamentom, myslím si, že by sa tomu naozaj potešili. Čo sa týka ďalších faktov, tak naozaj vôbec nie je zdôraznené to, že Slovenský plynárenský priemysel patrí do energetického systému Slovenska, do ktorého, samozrejme, patria aj atómové elektrárne, predpokladám s tým, že sa skončí aj 3. a 4. blok jadrových elektrární. Takže s tým treba počítať, samozrejme, a budeme vidieť, ako by to malo ísť ďalej. Ale toto by v materiáli malo byť.

A posledné, čo by som chcel povedať, tak keď už by sa mal privatizovať Slovenský plynárenský priemysel, je úplne jasné, že žiadna kombinácia vopred určenému vlastníkovi a predaj na burze by nebola vhodná. Jednoznačne treba, aby, keď už to má byť, sa to predávalo na burze za presne stanovených podmienok. Burza musí mať presne stanovené podmienky. To by bol najvhodnejší spôsob privatizácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec sa pýtal, či je to úmyselné, že sa presne v zámere neuvádza, koľko percent pôjde metódou predaja cez kapitálový trh portfóliovým investorom, zrejme aj toto bol jeden z dôvodov, prečo navrhol prerušiť rokovanie. Bohužiaľ, vláda nie je v tejto fáze schopná stanoviť to percento. Zrejme je na to určený poradca, ktorý nám vo svojich analýzach odporučí, koľko percent pôjde aj touto formou predaja, a aj preto bol môj návrh taký, aby sme takúto informáciu do dvoch výborov dostali potom, ako nám poradca poradí, a potom, ako vláda rozhodne.

Ďalej pán poslanec vyslovil počudovanie nad tým, že štruktúra podniku SPP nie je definitívna. Jedným z cieľov privatizácie je aj zefektívnenie fungovania podniku a od nového investora očakávame aj prínos v tejto oblasti. Čiže je to proces menný a určite štruktúra nie je zabetónovaná a ani nebude, aj keby to ostalo v rukách štátu.

Posledná vec - cena plynu. Chcel by som sa aj ja pridať k pánu poslancovi Maxonovi v tom zmysle slova, aby sme nepripustili ďalšiu deformáciu cien plynu, lebo vieme, aké sú problémy. Dnes sa správajú subjekty úplne v zdeformovanom prostredí, ktoré sme zdedili, tak, že ak by sme urobili ešte väčší rozdiel medzi cenami veľkoodberateľa a maloodberateľa, to znamená, ak by ceny pre veľkoodberateľa boli väčšie, nedokázal by z nich efektívne zabezpečiť teplo pre drobné subjekty a spôsobili by sme doslova katastrofu. Preto by som chcel apelovať na pána ministra, aby sme ten rozdiel skôr zmenšovali, viem, že je to konečným cieľom, ale aby sme nepripustili ani teraz nejaký skok v tom, aby mal veľkoodberateľ vyššie ceny, lebo v tom momente zlikvidujeme aj tie lokálne výrobne tepla, ktoré ho vyrábajú pre malé subjekty. A každý z tých malých subjektov bude chcieť mať svoj maličký kotlík a bude to mať dosah aj na životné prostredie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Pripájam sa ku kolegovi Maxonovi s výčitkou, skutočne s úprimnou výčitkou kvality či vlastne nekvality tohto materiálu. Vo výbore a v gestorskom výbore sme dostali jediné kvalifikované odpovede a stanoviská, bohužiaľ, nie od zástupcov ministerstva, ale od zástupcov manažmentu. Boli to práve oni, ktorí nás upozornili aj na možné úskalia tejto privatizácie. A preto sa pýtam, vážený pán minister, prečo tento materiál neobsahuje aj tieto skutočnosti, teda úskalia, aby sme mohli podľa nich hodnotiť aj ďalší postup vlády a ministerstva. Prvá a vážna otázka.

Druhá otázka nadväzuje na pána Maxona. V programovom vyhlásení v oblasti plynárenstva píšete: "Vláda zabezpečí posilnenie slovenského plynárenstva s cieľom dosiahnuť pozitívny efekt vo vzťahu k devízovým zdrojom z tranzitu zemného plynu a efektívne zapojenie do procesu integrácie a globalizácie, zabezpečiť rozvoj tranzitnej sústavy, a tak zvýšime jej prepravu, kapacitu a bezpečnosť prepravy zemného plynu do tretích krajín, vytvoriť podmienky pre rozvoj a zvýšenie spoľahlivosti a tak ďalej a tak ďalej." Domnievate sa, pán minister, že na splnenie týchto cieľov vám bude stačiť nepriame riadenie?

Tretia výčitka alebo pripomienka. Ak má byť ponúkaná cena hlavným kritériom, veľmi zrozumiteľne nám to vysvetlil práve zástupca manažmentu, čo bude znamenať pre Slovensko a aké bude mať dôsledky, ak budúcim nadobúdateľom bude zámorský subjekt - veľmi zrozumiteľne -, ktorý je schopný ponúknuť najvyššiu cenu. A čo potom ďalej?

Kolegovia z výboru vedia, o čom rozprávam, a vedia, aké nebezpečenstvo Slovensku hrozí. Toto kritérium sa nemalo v tomto materiáli v takejto podobe objaviť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maxon, chcete reagovať?

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Ďakujem za podporné stanoviská, aj keď v jednej veci musím zdôrazniť, pán kolega poslanec Maňka, že sme sa celkom nerozumeli. Uplatňovanie istého princípu krížových dotácií na prechodné obdobie na rozdiel od vás podporujem, ale podotýkam, na prechodné obdobie.

Dámy a páni, čo treba naozaj absolútne zdôrazniť? V súlade s § 10 ods. 2 zákona číslo 92, to znamená zákona o veľkej privatizácii, o podnikoch podobného druhu, ako je Slovenský plynárenský priemysel, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. Dámy a páni, táto snemovňa, nie vláda, táto snemovňa nesie zodpovednosť za prípadnú privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu v intenciách, ako je navrhované. Takže upozorňujem naozaj na túto skutočnosť. Chcel by som naozaj zdôrazniť, že som veľmi ďaleko od toho, aby som tvrdil, že Slovenský plynárenský priemysel, š. p., je neprivatizovateľný. Ale rozhodne je neprivatizovateľný podľa zámeru, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky, a tak, ako to vo svojom zámere navrhuje.

Ešte raz, dámy a páni, upozorňujem, ak podľa zákona odsúhlasíme tento zámer, nesieme kľúčovú zodpovednosť za privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, ako posledný za klub poslancov SNS. A potom sa pripraví pán poslanec Mesiarik za klub SOP.

Nech sa páči.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

dámy a páni,

hostia,

hneď by som nadviazal na slová môjho predrečníka pána poslanca Maxona, že zodpovednosť skutočne bude mať Národná rada za prijatie tohto návrhu a doplnil by som to, že ja určite nebudem hlasovať za takýto materiál. Takže zodpovednosť bude spočívať na pleciach koaličných poslancov.

Vážený pán minister, považujem vás za ministra, ktorý sa skutočne snaží v tejto vláde hľadať ústretové riešenia v rámci riešenia určitých problémov, ktoré sa vo vašom rezorte nahromadili a ktoré momentálne vo vašom rezorte sú. Bohužiaľ, skutočne sa tiež nemôžem ubrániť dojmu alebo pocitu, prečo taký človek ako vy, ktorý, myslím si, zjavne rozumie tejto problematike, sa podpíše pod materiál, ktorý je skutočne veľmi nekompetentný, ktorý používa zvraty, ktoré už nechcem opakovať, pretože všetko sme to rozobrali vo výbore pre financie, rozpočet a menu a rozprával o tom už môj predrečník, tak to nebudem zbytočne opakovať a naťahovať čas. Ale vrátim sa k svojmu príspevku a hneď na to sa vrátim k prvému strategickému podniku, ktorý už prešiel privatizáciou, a to Slovenské telekomunikácie.

V prvom bode by som chcel pri privatizácii Slovenských telekomunikácií povedať o veľkej netransparentnosti, čo ostro kontrastuje s vyhláseniami vlády o tom, akým spôsobom chce privatizovať. Dokonca na to použila aj Transparency International, ale neviem, kde táto organizácia skutočne bola, keď sa tam dialo to, čo sa tam dialo.

V druhom bode by som chcel povedať, že Slovenské telekomunikácie sprivatizovala nemecká štátna firma, ktorá má v Nemecku svoje tradície, ktorá jednoducho je štátna a nikto v Nemecku nemá záujem túto firmu predávať do súkromných rúk.

Po tretie, sprivatizované to bolo hlboko pod cenu. Koniec koncov, je tu aj ukážka toho, čo sa momentálne deje v Chorvátsku, kde Chorváti predávajú omnoho menší balík z ich telekomunikácií za podstatne vyššiu cenu. Hovorí sa dokonca o 3 mld. eur. Takže skutočne je namieste otázka, akým spôsobom prebiehala privatizácia 51-percentného balíka Slovenských telekomunikácií.

Štvrtý bod, výber poradcu za 500 mil. korún, poradcu, ktorý vyberal z jedného záujemcu jedného privatizéra. To tu skutočne ešte nebolo, aby bol len jeden záujemca. Na jedného záujemcu bol daný poradca, ktorý odporučil, aby tento jeden záujemca vyhral, pretože je najlepší, a za to zinkasoval 500 miliónov. Potom skutočne neviem, o čom hovorí pani ministerka financií Schmögnerová, že tí hlúpejší, keď sa podpísali pod referendum, budú túto republiku stáť 200 miliónov. Je to skutočne dehonestujúce. Keby sa pozrela skôr na takéto šafárenie s peniazmi.

Ďalší bod, ktorý mi prichádza na myseľ pri privatizácii prvého strategického podniku, že tieto peniaze smerujú do štátneho rozpočtu a, bohužiaľ, pravdepodobne všetky sa prejedia. Veľmi dobre viete, pán minister, tak ako aj ja a ako, myslím si, väčšina poslancov v Národnej rade, že peniaze, ktoré sa raz dostanú do rozpočtu, zmiznú. Zmiznú, pretože ich treba všade. Všade sú poddimenzované možnosti štátneho rozpočtu, a to asi tak, ako keď si požičiate do domáceho rozpočtu, ja neviem, tisíc korún, ale na druhý mesiac ich musíte vrátiť z toho istého rozpočtu, ktorý ste mali predtým. Čiže jeden mesiac vám je lepšie, hore háj, ale na druhý mesiac sa začína problém. A toto sa bude diať, obávam sa, že aj v našej ekonomike, možno počas vládnutia tejto vlády budeme mať hore háj, pretože sprivatizujeme strategické podniky, ale neviem, kto si pôjde dať hlavu do slučky potom, keď už bude všetko sprivatizované, potom, keď už nebude mať z čoho stavať základné kamene slovenského rozpočtu.

Chcel by som skutočne upozorniť, že takéto chyby vo veľkej privatizácii sú neodstrániteľné. Veľakrát sa v tomto parlamente hovorilo o tom, čo sa dialo v minulom volebnom období. Chcem upozorniť, dámy a páni poslanci, vás všetkých, že privatizácia v minulom období bola v hodnote nejakých 400 miliárd korún. Tu len hodnota jedného podniku dosahuje túto výšku a skutočne chyby, ktoré narobíme, už neodstráni nikto. Nikto. Musím povedať, že pri privatizácii telekomunikácií bola bývalá vláda len učňom voči tejto vláde. Bohužiaľ, je to tvrdé konštatovanie, ale musím ho povedať.

Ale vrátim sa k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, pretože to je podstata a nosná otázka toho, čo teraz preberáme. Tento podnik má na Slovensku 145-ročnú tradíciu. Má svoje know-how. Má svoj manažment. Je to podnik, ktorý aj napriek tomu, že dotuje ceny plynu pre domácnosti a plynofikuje obce, robí sociálnu politiku. Hospodáril so ziskom. Pred zdanením zisk z minulého roku bol vo výške 5,77 mld. korún. Inak povedané, je to sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia pre slovenskú ekonomiku. Nerozumiem, prečo ideme predávať to, čo prináša peniaze. Sedliacky rozum jednoznačne hovorí, predávam iba to, čo mi nefunguje, čo chcem oživiť, k čomu chcem pripojiť niečo silnejšie, aby to fungovalo, ale nepredávam to, čo funguje. Ak hovoríme, že tento podnik potrebuje reštrukturalizáciu, revitalizáciu, alebo aké cudzie slovo môžeme použiť, potom prečo hovoríme o predaji 49 %.

Je veľmi potrebné povedať, že Slovensko je dôležitý strategický partner, ktorý spoľahlivo tranzituje zemný plyn do ďalších krajín. Je to cenná devíza pre Slovensko, pretože partneri majú o nás skutočne eminentný záujem vďaka našim serióznym ponukám aj serióznym tranzitným možnostiam. Za 1. polrok 2000 sme doviezli 4,1 mld. m3 zemného plynu, čo je medziročný nárast o 500 miliónov m3. Prilákaním strategických investorov očakáva ministerstvo hospodárstva nové postupy a know-how, cieľavedomejšie riadenie, efektívnejšie investičné rozhodovanie, rozšírenie služieb, väčšie možnosti na diverzifikáciu zdrojov a väčšiu bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. V neposlednom rade je dôvodom privatizácie týchto podnikov podľa ministerstva hospodárstva aj jednorazový príjem do štátneho rozpočtu a naštartovanie rozvojových programov. Za 49 % akcií SPP by štát mal zinkasovať 3 mld. až 7 mld. USD, čo je asi 147 mld. až 343 mld. Sk.

Po prečítaní tejto správy mi, dámy a páni, dovoľte jemne sa pousmiať. Myslím si, že na dosiahnutie takéhoto cieľa skutočne nemusíme predávať 49 %, nehovoriac o druhotných dosahoch na slovenské hospodárstvo. Za následok to určite bude mať zmenu dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré v súčasnosti sú v tomto podniku, čiže likvidáciu našich obchodníkov, čo následne bude znamenať zvýšenie nezamestnanosti. Toto bude výsledkom privatizácie 49-percentného balíka SPP.

Ďalej rast cien. Od 1. septembra je navrhovaný 45-percentný rast cien plynu pre veľkoodber, ktorý je mimo vládou schváleného kalendára. Vieme veľmi dobre, čo sa už v médiách o tom porozprávalo. Výrobky chemických podnikov by jednoducho prestali byť zaujímavé a konkurencieschopné a čo by to opäť znamenalo v slovenskom chemickom priemysle, všetci si vieme veľmi dobre predstaviť. Prakticky by sme položili tieto podniky na lopatky, nehovoriac už o tom, že veľmi veľa sa pohovorilo aj o tom, že budeme musieť zvýšiť cenu plynu aj pre domácnosti o ďalších 25 %. A že by to znamenalo určite zvýšenie miery inflácie a ohrozilo by to veľkú časť obyvateľstva opäť vo zvýšených výdavkoch v ich rodinných rozpočtoch, o tom hovoriť nemusím.

Hovoril som o tom, že Slovenské telekomunikácie sprivatizovala štátna firma. To, že sa tieto štátne firmy dynamicky rozvíjajú aj napriek tomu, že sú štátne, to je, dámy a páni, reálna ekonomická prax. Veľmi často sa hovorí o tom, že SPP potrebuje strategického investora. Aj ja sa s tým stotožňujem, ale myslím si, že postup privatizácie SPP by mal byť asi nasledujúci. Keď chceme prilákať strategického partnera, ktorý dá tú najvyššiu ponuku, transformujme SPP na akciovú spoločnosť a emitujme akcie na burzu a ponúknime cez burzu predaj 34 %. Je to blokačný balík. Pri takom podniku, ako je SPP, skutočne bude mať eminentný záujem, myslím si, každý jeden solídny zahraničný silný partner a nehovoriac o tom, že za takto emitované akcie dostaneme tú najvyššiu možnú ponuku.

Ďalšia výhoda, ktorá z toho plynie, je to, že takto získané peniaze nepôjdu do štátneho rozpočtu, ale budú investované priamo v podniku a zasiahnu priamo to, čo nefunguje, aby fungovalo. Samozrejme, je veľmi dôležité, aby si štát ponechal majoritu. Majoritu, ktorou bude ovplyvňovať i naďalej chod podniku, aby sa nestalo to, čo tu bolo hovorené. A mne sa veľmi nepáči spojenie deformované ceny plynu, pretože som toho názoru, že bude musieť byť jednoducho liberalizovaná cena plynu, ale nie jednorazovo. Myslím si, že ministerstvo hospodárstva by skutočne malo vypracovať postupný program deregulácie týchto cien, aby obyvateľstvo možno ani nepocítilo prudkosť nárastu týchto cien.

Veľmi dobre vieme, aká je sociálna situácia na Slovensku. Spomínal som, ako pomáha SPP tým, že peniaze, ktoré sú z tranzitu, dáva naspäť do rozpočtu, pomáha sociálnej sfére nielen plynofikovaním obcí, čím vlastne, dá sa povedať, dáva vysoký štandard životnej úrovni na Slovensku, ale vlastne cenou plynu aj drží sociálnu nespokojnosť, pretože prudké zvýšenie cien by malo za následok nielen zvýšenie cien plynu, ale aj vykurovania, základných potravín, pretože už dnes máme skoro všetko, čo sa týka potravín, vlastne napojené na plyn, všetky teplárne, kotolne a, ja neviem, vykurovacie telesá sú dnes už plynofikované a malo by to za následok prudké zvýšenie všetkých životných potrieb obyvateľov a pri platoch, ktoré dnes majú, neviem si predstaviť, akú búrku nevôle by to vyvolalo. Vlastne tým, o čom hovoríme s pánom poslancom Maxonom, chránime vládnu koalíciu, pretože si ani neviem predstaviť odpor väčšiny ľudí na Slovensku za také niečo, čo by ste im takýmto spôsobom pripravili.

Dámy a páni, skutočne dbajme o to, aby ste neurobili chyby pri privatizácii s ohľadom na záujmy veľkých európskych monopolov, aby nás v budúcnosti v tranzitoch neobišli. Je to veľmi vážne upozornenie a pán minister vie, že hovorím aj o novej trase plynovodu z ruského Jamalu. Sú to dôležité veci, aby sme pri honbe za peniazmi, ktoré môžu z privatizácie kvapnúť, nepodcenili silu obrovských európskych korporácií, s ktorými pán minister nedávno rokoval, ktoré budú významne ovplyvňovať trasu nových tranzitov, ktoré chcú obísť Ukrajinu kvôli tomu, že je to neseriózny partner pre plynárenské firmy.

Veľmi vážne som sa aj ja pozastavil nad týmto materiálom v bode, že som nenašiel strategický záujem Slovenskej republiky do budúcnosti. Skutočne, pán minister, myslím si, že keď odídete z parlamentu, váš prvý telefonát bude na ministerstvo a budete žiadať, aby pracovníci okamžite vypracovali projekt, pod ktorý sa budete môcť spokojne podpísať, a budete vedieť, že Slovensko má nejaký zámer do budúcnosti, že to nie je len riešenie problematiky ad hoc, alebo kde mi vzbĺkne oheň, tam zahasím, ale myslím si, že to nie je len problém slovenského plynárenstva a slovenskej koncepcie energetiky ako strategického záujmu, ale je to problém celého hospodárstva tejto republiky, a nielen hospodárstva, aj ďalších odvetví, pretože v poslednom čase si všímam, že u nás neexistuje dlhodobý program riešenia akýchkoľvek problémov akéhokoľvek strategického odvetvia. Vidíme, čo sa deje v zdravotníctve, vidíme, čo sa deje v školstve, vidíme, čo sa deje vo všetkých podnikoch, ale, bohužiaľ, politika prevláda, politika je tu vždy na 4 roky, potom príde iná vláda a postaví úplne inú koncepciu.

Skúsme, dámy a páni, spoločne porozmýšľať a hľadať riešenie skutočne na obdobie 12 - 15 rokov, ktoré preklenú malicherné záujmy - a, dovolím si to povedať ešte raz, malicherné záujmy jednotlivých vlád, z ktorých, nepochybujem o tom, každá jedna sa snaží, aby spravila to najlepšie, je otázne pre koho -, aby sme sa pozreli na tento problém z vyššieho pohľadu, ako je ten pohľad, že pre stromy nevidím les, alebo z nadhľadu a snažili sa spoločne vyriešiť tento problém a zadefinovať stratégiu, ktorá bude v prospech Slovenska, v prospech obyvateľov tejto krajiny.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Šeptáka ...

Poslanec R. Šepták:

Pán podpredseda, pardon, na záver, dámy a páni, aj napriek tomu, že už pán poslanec Maxon podal návrh na uznesenie, mám tu aj ja návrh na uznesenie k zámerom a postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p. (tlač 705):

"Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., a vracia materiál na prepracovanie."

Ďakujem, dámy a páni, za prípadné pochopenie a podporenie tohto návrhu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Šeptáka sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, najmä na tú časť jeho vystúpenia, v ktorej hovorí, že SPP ako štátny podnik dosiahol celkom slušný zisk, 5,7 mld. korún, a to má byť údajne dôvod na to, aby tento podnik nebol privatizovaný. Myslím si a hlavne vláda vychádza z tohto záveru, že je potrebné privatizovať tento podnik, pretože keď bude v privátnej správe, získa nové riadenie, získa nové investície, zvýši sa produktivita a nepochybujem, že pri tých istých objemoch sa zvýši aj ziskovosť tohto podniku. To znamená, aj konečné ceny, či už pre obyvateľstvo alebo pre podnikateľskú sféru, budú nižšie, ako keď je v 100-percentnom vlastníctve štátu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

V zásade ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi v podpore a v podstate sa zhodujeme v návrhu na uznesenie, ktorý sme predložili. Ale jedno by som chcel zdôrazniť, vážené dámy a páni, pán poslanec Šepták povedal, že vlastne naším návrhom chránime záujmy súčasnej vládnej koalície alebo chránime koalíciu. Nuž, vážené dámy a páni, nemám najmenší záujem, aby som chránil túto vládnu koalíciu.

Dámy a páni, keď si prečítam materiál, aký som čítal v tlači 705, tak už naozaj nemám vôbec žiaden dôvod, aby som túto vládnu koalíciu chránil, pretože minimálne by bolo, pán minister, korektné, keby ste priznali, že to naozaj ušlo vašej pozornosti a materiál v takejto štruktúre, v takejto formulácii sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dostal, pretože výsledkom tohto materiálu naozaj má byť len skutočnosť, aby Národná rada vyjadrila s týmto zámerom - nakoniec vôbec sa nehovorí, aký má byť obsahovo zámer -, aby vyjadrila súhlas, aby sa celý proces odštartoval. Ešte raz zdôrazňujem, nemám najmenší dôvod chrániť súčasnú vládnu koalíciu aj pre iné veci, ako je dokument pod tlačou 705. Ale, pán minister, opäť vás vyzývam, priznajte sa, že vnútorne je tento materiál nekonzistentný, že neobsahuje tie kľúčové veci, ktoré by mal obsahovať, a zvážte jeho stiahnutie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, pripraví sa pán poslanec Švantner. Nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

vážení hostia,

k predloženému zámeru a postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., mám dve pripomienky.

V prvom rade chcem upozorniť, že predložený dokument alebo materiál nezohľadňuje možný dosah privatizácie SPP na zamestnanosť, aj keď priznáva v určitej kapitole, že toto sa môže stať, a prax, ktorú pozorujeme už 9 rokov na Slovensku, nám naznačuje, že skutočne privatizáciou dochádza k riešeniu problému zamestnanosti alebo k problému prezamestnanosti, a tým aj rastu nezamestnanosti. Myslím si, že bolo by vhodné sa nad tým zamyslieť a v samotnom zámere je možné hľadať riešenie, či už tým, že v kúpno-predajnej zmluve alebo pri určitých dohodách sa tento problém dá ošetriť alebo z výnosov privatizácie tohto subjektu určitá časť prostriedkov venovať na projekty, ktoré by zabezpečili prácu tým alebo tomu počtu, ktorý o prácu príde privatizáciou.

Druhá pripomienka sa týka úvodnej časti predkladaného materiálu, kde v predposlednej odrážke zo strany zakladateľa, v tomto prípade ministerstva hospodárstva, sa jednoznačne deklaruje zamietavé stanovisko k zamestnaneckým akciám. Nechcem sa odvolávať na príslušné zákony, len zdôrazňujem, že zákon číslo 513/1991 Zb. v § 158 ods. 2 umožňuje účasť zamestnancov, ale chcem položiť otázku pánu ministrovi, čo je príčinou, že v tomto projekte sa nepočíta so zamestnancami, jednoducho zamestnanci aj keď majú záujem, sa z privatizácie vyčleňujú. Môžem len zdôrazniť, že pokiaľ išlo o privatizáciu českých plynární, došlo k tomu, že zamestnanci mali možnosť sa zúčastniť na privatizácii, obdobne to nájdete v Maďarsku a obdobne aj v niektorých krajinách Európskej únie, kde dochádzalo k privatizácii takéhoto odvetvia.

Navrhujem preto umožniť zamestnancom SPP, š. p., účasť na privatizácii s tým, samozrejme, pokiaľ ide o výšku vpustenia zamestnancov, počet akcií, to všetko treba, aby premyslel navrhovateľ, samozrejme, v dohode so zamestnancami, pretože môže byť, že záujem nebude. Vidím v tomto kroku viacero výhod, jednak pre budúceho vlastníka v tom, že prax vo svete v trhovom systéme je bežne taká, že majiteľ víta účasť zamestnancov na vlastníctve, pretože je tam iný vzťah k vlastníctvu, je tam možnosť spolurozhodovania a mnohokrát sa zabráni nepremysleným krokom zo strany zamestnancov, či už cez odborové organizácie alebo iné spolky, ktoré môžu vlastne tomuto subjektu škodiť. Ja som presvedčený, že aj zahraničný záujemca, ktorý by prípadne privatizoval túto časť SPP, určite bude mať pochopenie pre takýto krok a potvrdzujú to aj viaceré krajiny Európskej únie.

Chcel by som na záver vysloviť podporu, moju osobnú, pánu Maňkovi a jeho návrhu, ktorý predložil. Myslím si, že vzhľadom na diskusiu by skutočne bolo vhodné, aby sme sa dostali k určitým veciam. A na záver navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým by odporučila vláde Slovenskej republiky:

1. umožniť zamestnancom SPP, š. p., účasť na privatizácii SPP, š. p.,

2. v zámere a postupe privatizácie SPP, š. p., zohľadniť riešenie problému zamestnanosti zamestnancov SPP, š. p.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Mesiarika s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Cuper, máte slovo.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Mesiarik, vaše vystúpenie dnes nebolo ani tragické, ani komické. Bolo o ničom. Vy zasa zahmlievate realitu. Vy, ktorý ste sa pasovali a pasujete za robotníckeho bossa, tu chcete niekomu nahovoriť, že sa zamestnanci slovenských plynárenských podnikov dostanú k akciám Slovenského plynárenského priemyslu. Prosím vás, veď na ne striehnu iní jastrabi ako Ruhrgas alebo Gas de France, pretože to im umožní práve ovládať Slovenskú republiku z hľadiska strategického. Hovoril som o tom, že strategickým záujmom Slovenskej republiky zodpovedá taká realita, že energetické zdroje musí kontrolovať Slovenská republika, slovenská vláda. A či dostane, alebo nedostane nejaký zamestnanec nejaké akcie, prosím vás, jeho vplyv na fungovanie Slovenských plynárenských podnikov bude asi taký ako váš na fungovanie tohto parlamentu, jednoducho nijaký.

Takže nezavádzajte, súhlasíte s týmto gangsterským činom, ktorý presadzuje Demokratická strana, pretože zastupuje cudzie záujmy a jej ľuďom sa z tohto balíka ujdú nejaké omrvinky. Nám neostane jednoducho nič, iba počítať s tým, že aj naďalej porastú ceny plynu, ropy a ďalších produktov. Pán Mesiarik, veď keď sme odchádzali z vlády, stála nafta 18 korún, dnes stojí už pomaly 36,50. To je za dva roky zvýšenie o polovicu. Pozrite si, kde je slovenská koruna voči doláru.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Pán kolega Mesiarik, je to typické čiastočne pre teba aj za stranu, ktorú reprezentuješ, že vyjadríš podporu návrhu svojho kolegu, v tomto prípade z SDĽ. Ale, pán poslanec Mesiarik, uvedomuješ si, že tým sa absolútne nič nedeje? Predsa to uznesenie je koncipované tak, že vláda všetko zorganizuje, vykoná, zrealizuje a potom nám láskavo dá do parlamentu informáciu. Nuž ďakujem veľmi pekne za takýto postup a veľmi pekne ďakujem za takúto ochranu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, veľmi inšpirujúci je návrh pána poslanca Mesiarika, aby zamestnanci Slovenského plynárenského priemyslu boli účastní na procese privatizácie. Nuž, pán poslanec, pýtam sa ťa, prečo si nebojoval, aby zamestnanci Slovenských telekomunikácií boli účastní na procese privatizácie? Budeš bojovať za to, aby pracovníci VÚB, IRB boli účastní na procese privatizácie? Veď je to postavené na hlavu. Ty, ktorý máš presadzovať všeobecný sociálny zmier, tak ty tu isté skupiny ľudí zvýhodňuješ pred ostatnými. Prečo by mal byť účastný na procese privatizácie ten, ktorý teraz v SPP pracuje? Na výnosoch z procesu privatizácie a zo samotného plynárenského priemyslu musia mať osoh všetci občania Slovenskej republiky, a nie vybrané skupiny, takže dialektika tvojho pohľadu na sociálnu politiku ako predsedu výboru pre sociálne veci je pre mňa nepochopiteľná.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca a povedať, že to vystúpenie na mňa robilo dojem, ako keď niekomu uložia, že má vystúpiť a on vystúpi, aby vlastne niečo povedal a nič nepovedal, aby niečo pochválil a vlastne nič nepochválil, proste ako Maruška z rozprávky, ktorá mala prísť oblečená, ale zároveň vyzlečená a ktorá mala doniesť dar a zároveň žiaden dar nedoniesť. Pán poslanec, to trošku aj zaváňa postupmi vlastných odborových organizácií, v ktorých ste sa veľmi aktivizovali. Vy ste si vôbec ani nevšimli na strane 10, kde sa hovorí o vplyve privatizácie na zamestnanosť SPP, že sú tam v podstate absolútne nezmysly, keď sa hovorí, že takéto podniky, samozrejme, po privatizácii "majú tendenciu zvyšovať počet zamestnancov do takej miery, ako im to umožňujú vonkajšie podmienky". Vážení, realita je taká, že takéto podniky majú tendenciu znižovať počet zamestnancov do hranice, ako im to umožnia vnútorné podmienky. Taká je realita. Takže, pán poslanec Mesiarik, vaše vystúpenie ma veľmi sklamalo a myslím si, že keby bolo vo verejnosti odpublikované, neurobili by ste dobré meno ani sebe, ani politickému subjektu, ktorý reprezentujete a ktorý vo voľbách všeličo sľuboval, a už nebudem opakovať priame prenosy z televízie, a keď sa hlasuje o zabezpečení informovanosti a priamych prenosov, tak ste proti.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Mesiarik, máte možnosť reagovať.

Nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo.

Ja som rád, že nám pripomínate volebné sľuby a myslím si, že to netreba ani robiť, vieme, čo sme sľúbili s tým, že ma trošku prekvapuje názor viacerých, ktorí diskutovali alebo reagovali na moje vystúpenie, pretože práve predchádzajúca vláda, bol som odborársky predák, uprednostňovala, ja som jej bol za to vďačný, zamestnanecké spoločnosti a účasť zamestnancov a bolo to dobré. Mám skúsenosti zo surovinového rezortu, kde to ide, kde zamestnanci majú účasť na privatizácii a ide to veľmi dobre. Nie je to novosť, je to vo svete bežné, samozrejme, že na Slovensku chceme mať svoju špecifickú cestu a tvrdíme, že len jeden to dokáže, a vidíme, kto chcel, myslím si, že pochopil, kto nechcel, nepochopil. A mojím vystúpením som v podstate povedal len toľko, aby zamestnanci ako všade v iných krajinách mali možnosť zúčastňovať sa aj na svojom podniku tým, že sú spoluvlastníkmi. To som presadzoval vždy a presadzovať budem a vaša vláda to často rešpektovala, za čo som bol vďačný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner, pripraví sa pán poslanec Köteles.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec D. Švantner:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som najprv pred polemikou o privatizácii SPP povedal niekoľko slov k môjmu predrečníkovi pánu poslancovi Maňkovi. Je to vlastne smerované nielen jemu, ale aj všetkým poslancom, ktorí sú tu za SDĽ. Viete, bol som prekvapený tým, že práve on podporoval privatizáciu SPP, lebo musím povedať toľko, že v roku 1948 predchodcovia pána Maňku nás presviedčali o nutnosti znárodnenia, dnes ma pán Maňka presviedčal o nutnosti privatizácie. Neviem, či sa ešte dožijem aj toho, že on alebo jeho synovia, či vnuci ma budú znova presviedčať o tom, že by sa malo znova znárodňovať. Neviem, či je to názor aj ostatných poslancov z SDĽ. Ale týmto názorom som prekvapený a poviem aj z akého dôvodu.

SPP je podnik, ktorý sme budovali niekoľko desiatok rokov, a neviem ako vy ostatní, ale ja mám taký názor, že SPP je jeden z fungujúcich podnikov, z fungujúcich firiem, ktorého robotu a výsledky vidíme v každej obci na každom kroku. Keď máme hovoriť o privatizácii SPP, tak by sme si mali povedať, čo vlastne SPP je, čo je to za firmu. Páni, SPP je firma, ktorá je po republikách z ruskej federácie najväčším transportérom plynu na svete. 25 % plynu, ktorý sa používa v západnej Európe, ide cez SPP. Teraz si treba uvedomiť ďalšiu vec, že za minulý rok táto firma so 6 000 zamestnancami spravila zisk vyše 12 mld. pred zdanením. Pritom sme im udelili alebo dali 2 mld. dodatočných odvodov. Okrem toho export tvorí 25,2 mld. Sk za minulý rok. Takisto investície za minulý rok boli 6,5 mld. korún.

Túto firmu, ktorá má perspektívu postaviť ďalší plynovod, rozšíriť transport plynu do zahraničia, do západnej Európy, chceme predať. Pýtam sa vás, ktorí ste tu, vážení poslanci, vážené poslankyne, ktorí ste podnikali alebo podnikáte, kto z vás by spravil takú hlúposť, že by predal čo i len časť takejto firmy niekomu, aby sa v budúcnosti delil so ziskom. Je to predsa podnik, ktorý je stabilný, ktorý vlastne zachraňuje, robí pilier ekonomiky tohto štátu. Myslím si, že nikto taký by sa medzi nami nenašiel.

A teraz budem hovoriť ďalej. Niekoľkokrát som si prečítal celý materiál, ktorý je predložený, a musím konštatovať, čím dlhšie som ho čítal, čím viac som sa nad tým zamýšľal, tak som prichádzal k tomu, že je naozaj hlúposť privatizovať takúto firmu, alebo predať časť tejto firmy do zahraničia. Už aj moji kolegovia hovorili o tom, aké dôležité je to, aby sme tieto dôležité zdroje mali pod kontrolou. Hovorilo sa o tom, ako je potrebné kontrolovať cenu plynu. Vieme veľmi dobre, že teraz sú návrhy na zvýšenie ceny plynu pre právnické osoby o 45 % a pre fyzické osoby o 25 %.

Milé dámy, vážení páni, ja som z regiónu, som z Horehronia, kde možno vykurovacia sezóna je o dva mesiace dlhšia ako tu na juhu. Podstatná časť obcí na Horehroní je splynofikovaná. Vlastne vystavujeme našich občanov, ktorí bývajú v týchto obciach, ako rukojemníkov niekomu, kto kúpi podstatnú časť alebo 49-percentnú časť SPP. Plynofikácia je zrealizovaná vo viac ako 1 800 obciach. 83 % obyvateľstva má prístup k plynu. Viete si predstaviť, čo sa stane, keď ten, kto bude vlastníkom alebo vlastníkom časti SPP, zvýši ceny plynu tak, aby to bolo pre neho maximálne lukratívne?

Občania, ktorí majú síce slovenské platy, budú musieť platiť tak, ako sa platí za plyn v západnej Európe. Rozmýšľal som nad tým, z akého dôvodu by sme to mali predávať. Možno by sme našli dôvod na tento predaj. Na strane číslo 5 tohto materiálu hneď v hornej časti budem citovať približne štvrtý riadok: "Z hľadiska strategických a makroekonomických cieľov štátu predstavuje proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., Bratislava ako prirodzeného monopolu nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie." Za OECD sme zaplatili VSŽ. Za vstup do Európskej únie máme platiť SPP, prípadne Transpetrolom, alebo ďalšími firmami?

Myslím si, že by sme naozaj mali veľmi pozorne zvažovať to, čo ponúkame. Myslím si, že ak sprivatizujeme alebo ak predáme časť SPP zahraničnému investorovi, tak to bude najdrahšia pôžička, akú si táto vláda zobrala v zahraničí. Už tu bolo síce o tom hovorené, že je to podnik, s príjmami ktorého môžeme stabilne počítať do štátneho rozpočtu. Keď tam bude silný partner zo zahraničia, aj keby to bolo len 49 % akcií tejto firmy, ja som už videl veľmi veľa stanov akciových spoločností, kde zahraničný partner mal podstatne menej ako 49 %, a boli by ste prekvapení, aké si dokážu títo partneri presadiť stanovy, aký obrovský vplyv títo partneri potom majú v tej-ktorej firme.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vzhľadom na tieto skutočnosti nebudem hlasovať za tento materiál a pripájam sa k zmene uznesenia, tak ako bolo povedané mojím kolegom pánom Šeptákom.

Ďakujem. (Potlesk.)