Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu zámeru vlády.
Vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať spoločnou správou o 14.00 hodine s tým, že potom sú už prihlásení poslanci aj za kluby, aj individuálne, asi 10 poslancov.
Predtým ako by som vám poprial dobrú chuť, ešte ma poprosili, aby som vyhlásil, že vo vestibule je otvorenie výstavy drevených kostolíkov zo severovýchodného Slovenska. Ste tam srdečne pozvaní a prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní, a to správou spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Rusnáka k bodu zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, číslo tlače je 705.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zámeru postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu tlač 705.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zámeru a postupu privatizácie SPP, š. p., (tlač 705).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 743 z 31. júla 2000 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu...
(Ruch v sále.)
Prosil by som kolegov, aby venovali pozornosť takej vážnej veci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci za SDK, nechajte pani poslankyňu Aibekovú na pokoji.
Poslanec Š. Rusnák:
... Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a návrhu uznesenia.
Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor poveril predsedu výboru uznesením číslo 329 z 12. septembra 2000 predložiť spoločnú správu výborov v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku. Iné výbory návrh neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanovisko podľa článku 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 5. septembra 2000 a uznesením číslo 464 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 6. septembra 2000 a uznesením číslo 324 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh vziať na vedomie.
Po rozprave, ktorá bude otvorená, navrhujem, aby gestorský výbor na základe rokovania výborov v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zámer a postup privatizácie SPP, š. p. (tlač 705) zobrať na vedomie.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k danému bodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som dostal písomne prihlášku troch poslancov za kluby. Sú to pán poslanec Maňka za SDĽ, pán poslanec Maxon za HZDS a pán poslanec Šepták za SNS. Individuálne sa ešte prihlásili páni poslanci Mesiarik, Švantner, Köteles, Brhel, Kozlík a pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi za klub poslancov SDĽ pán poslanec Maňka.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
privatizácia prirodzených monopolov je jedným z najzásadnejších krokov v procese transformácie slovenskej spoločnosti, a to z hľadiska ekonomického, ale aj politického. Prirodzené monopoly sú významnou časťou národného bohatstva a prinášajú štátu príjmy hodné osobitného zreteľa. Ide o najlikvidnejší a historicky najväčší objem majetku, ktorý bude na Slovensku privatizovaný. Privatizácia bude mať vplyv na chod celej ekonomiky, bude mať dosah na každého občana a každý podnikateľský subjekt. Tento proces je neopakovateľný. V tomto zmysle sú aktuálne otázky, prečo privatizovať, v akom rozsahu, akou formou či metódou, najmä komu predať podniky a akým spôsobom využiť príjmy z privatizácie.
Prvým argumentom v prospech privatizácie je historicky preukázaná vyššia efektívnosť adresného privátneho vlastníctva. Ďalším dôvodom je nevyhnutnosť začlenenia aj silných domácich podnikov do nadnárodných zoskupení. Nevyhnutnosť je vyvolaná podnikaním v globálnom prostredí s celosvetovými, liberalizačnými a deregulačnými trendmi. V podstatnej miere je to aj potreba finančných zdrojov na realizáciu štrukturálnych zmien a reforiem v slovenskom hospodárstve. Napokon je to potreba reštruktrualizovať samotné prirodzené monopoly s využitím progresívneho manažérskeho know-how, prístup na nové trhy, zabezpečenie finančných zdrojov na investície a zvýšenie ich efektívnosti.
Po doterajších ponovembrových skúsenostiach je jasné, že základným atribútom privatizácie musí byť transparentnosť. Tá zabezpečí ochranu štátu v podobe maximalizácie výnosov a garancie rozvoja podnikov, ako aj ochranu investora v zmysle nespochybniteľnosti, nevratnosti privatizácie, rovnosti šancí pre všetkých uchádzačov a obmedzenia korupcie. Od transparentnej privatizácie môžeme očakávať skvalitnenie podnikateľského prostredia v podobe zavádzania štandardnej podnikovej kultúry do rozhodujúcih slovenských podnikov, zvyšovanie kvality poskytovaných služieb a transferu pokrokových a osvedčených spôsobov riadenia. V neposlednom rade sa zatraktívni Slovensko aj z pohľadu zvýšenia dynamiky, prílevu zahraničných investícií, a zdôrazňujem, aj do menej lukratívnych sektorov ekonomiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda predložila do Národnej rady zámer a postup privatizácie SPP, š. p. Vláda postupovala v súlade s § 10 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Určite sa pamätáte na minulý rok, keď sme po trojmesačnom rokovaní odsúhlasili návrhy SDĽ. Jeden z návrhov znel, aby zámer a postup privatizácie vláda vždy najskôr predložila na rokovanie Národnej rade. Dnes sme začali o takomto návrhu rokovať. Vláda nám v správe poskytla informácie, ktoré sú zrejme pre dnešný deň vyčerpávajúce. Je tu však jedno "ale".
Zámer privatizácie konštatuje, že ešte nás čaká rozhodnúť o konkrétnej metóde privatizácie 49-percentného podielu SPP. Toto konštatovanie je čiastočne namieste. Bude to privatizačný poradca, ktorý nám poradí ideálnu cestu k trhu štandardnou metódou, koľko percent a v akej časovej postupnosti privatizovať. Viem, v zákone sme odsúhlasili, že aj konkrétne pri SPP musí zostať trvalá majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku, minimálne 51 %. To však neznamená, že privatizačný poradca a v konečnom dôsledku aj vláda, lebo tá bude rozhodovať, nedospeje k záveru, že momentálne bude výhodnejšie privatizovať nižšie percento ako 49 %, samozrejme, so zreteľom aj na makroekonomické priority Slovenska. Môže sa stať, že odporučená bude postupná privatizácia, trebárs ročne 10 - 15 % už čiastočne z reštrukturalizovaného SPP za podstatne lukratívnejších podmienok pre štát, ako sú východiskové podmienky, a postupne využiť získané zdroje na financovanie štrukturálnych zmien a reforiem.
Z toho dôvodu si dovolím dať návrh na jedno uznesenie. Samozrejme, potom ako odporučím tento zámer odsúhlasiť, mám návrh uznesenia, ktoré by som vám prečítal.
"Národná rada žiada vládu, aby po skončení rozhodovacieho procesu predložila do gestorského výboru a výboru pre financie, rozpočet a menu informáciu o výsledku rozhodovacieho procesu so zameraním na metódu privatizácie a veľkosti podielu SPP, ktorý pôjde do privatizácie."
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
Ďalší v rozprave za klub poslancov HZDS vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi celkom na úvod formulovať tri otázky. Otázka číslo 1 je smerovaná na pána ministra: Vážený pán minister, to, čo je v tomto dokumente popísané, myslíte naozaj vážne? To je otázka číslo 1.
Otázka číslo 2: Tento zámer privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade alebo predseda vlády Slovenskej republiky? Pretože v samotnej predkladacej správe sa uvádza, že tento zámer predkladá predseda vlády, čo považujem za celkom neobvyklé. Predseda vlády je len štatutárom, ktorý sa pod tento materiál mal podpísať.
A otázka číslo 3: Vážený pán minister, - to je otázka moja na vás -, ako ste sa mohli pod takýto dokument podpísať? Napriek tomu, že nemáte na to mandát, nestiahnete radšej tento materiál z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky?
Nuž, vážené dámy a páni, teraz k samotnému materiálu.
Je veľmi ťažko hovoriť o všetkých nezmysloch, ktoré sú tu popísané. Predovšetkým treba povedať, že tento dokument má hodnotu 86 mld. Sk. A v súvislosti s tým, ak by ste, pán minister, dovolili, mám možno štvrtú otázku: Ako je možné, že v zámere privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu uvádzate, že hodnota Slovenského plynárenského priemyslu je, zaokrúhlim, približne 86 mld., pričom v koncepcii privatizácie strategických podnikov, ktorú spracovalo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, pod ktorú sa podpísala pani ministerka Machová, sa uvádza hodnota majetku Slovenského plynárenského priemyslu 70 mld. Nuž 16 mld. sa vám niekde vytratilo. Minimálne by som vás chcel poprosiť, ak už chcete Národnú radu zasýtiť množstvom nezmyslov, tak aspoň v tých absolútnych číslach si skoordinujte postupy a bilančnú hodnotu vyjadrite totožne, teraz mám na mysli ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ak by tu boli páni poslanci, ktorí tu nechali telefóny, vyhodil by som ich aj s telefónom, ale zatiaľ tu nie sú. Pán poslanec, splnomocňujem vás, aby ste vyhodili ich telefóny.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Takže ak mi dovolíte, budem pokračovať.
V úvode tohto materiálu sa hovorí, že reštrukturalizácia odvetvia, samozrejme, súvisí aj s privatizáciou. Ak by k nej došlo pred zavŕšením reštrukturalizácie, malo by následne negatívny vplyv na možnosť štátu realizovať prípadnú reštrukturalizáciu v budúcnosti. To je jeden z odsekov okrem toho, že vnútorne nemá zmysel to, čo je tu napísané. Ak som to mal správne pochopiť, tak máte na mysli, že je potrebné uskutočniť absolútnu reštrukturalizáciu Slovenského plynárenského priemyslu a až potom následne privatizáciu.
Nuž, vážený pán minister, o reštrukturalizácii tohto podniku nehovoríte celkom nič, ale o privatizácii, i keď nedostatočne, tak veľmi veľa. Teda samotný obsah tohto dokumentu sa prieči tomu, čo tam uvádzate, pretože je tu jednoznačne uvedené, že treba realizovať najskôr proces reštrukturalizácie a až potom proces privatizácie. Nuž, ak pod reštrukturalizáciou máte na mysli, že sa Slovenský plynárenský priemysel, š. p., zmení na Slovenský plynárenský priemysel, a. s., tak by bolo veľmi dobré, keby ľudia, ktorí tento dokument spracúvali, ešte raz podotýkam, mimoriadne nekvalitne, dostali na Vianoce od vás do vienka aspoň slovník cudzích slov a keby si mohli nájsť v slovníku cudzích slov, čo znamená význam slova reštrukturalizácia.
No a aby nebol všetkým žartom koniec, hneď v úvode sa hovorí: "O konečnej forme usporiadania podniku sa rozhodne aj na základe odporučení privatizačného poradcu, či už pôjde o divizionálne usporiadanie v podobe súčasnej štruktúry, alebo o vytvorenie holdingovej štruktúry s vytvorením materskej spoločnosti SPP, a. s., a jej dcérskych spoločností." Tak, vážený pán minister, ak o konečnom usporiadaní Slovenského plynárenského priemyslu má rozhodovať privatizačný poradca, odporúčal by som vám, aby ste 80 % ľuďom v Slovenskom plynárenskom priemysle a 100 % ľuďom na ministerstve hospodárstva, ktorí to majú na starosti, dali výpoveď. Ak Slovenská republika a prostredníctvom Slovenskej republiky štatutári Slovenského plynárenského priemyslu a ministerstvo hospodárstva nemajú definitívnu predstavu usporiadania Slovenského plynárenského priemyslu a vo svojej ucelenej vnútornej predstave ho ponúknu do privatizácie, tak si to, čo som vám navrhol, naozaj zaslúži pozornosť a títo ľudia by jednoducho zo svojich funckií mali odísť. To bol jeden z dôvodov v rámci mojej otázky číslo 3, či ste naozaj mohli prekonať toľko nezmyselných tvrdení a rozporov v tomto dokumente až do takej miery, že ste sa pod tento dokument podpísali.
Vážený pán minister, chcel by som vám pripomenúť jedno vaše mediálne vyhlásenie a o tomto mediálnom vyhlásení sa tu trošku zmieňujete v úvode tohto dokumentu. Pri príprave predkladaného návrhu boli využité závery a podklady komisie, ktorú minister hospodárstva vymenoval pre transformáciu a reštrukturalizáciu plynárenstva. Nuž vaša mediálna ponuka znela, že ja ako minister hospodárstva keď budem menovať túto komisiu, prirodzene, dám možnosť, aby sa členmi komisie alebo členom komisie mohol stať aj predstaviteľ opozície. Nuž v tejto chvíli musím konštatovať, že zrejme asi nepovažujete Hnutie za demokratické Slovensko za opozičný politický subjekt, lebo my sme takú ponuku, vážený pán minister, do tejto chvíle nedostali.
Nuž a čo sa hovorí v časti II - Ciele privatizácie plynárenstva Slovenskej republiky. Celkom v úvode sa píše, že prechod ekonomiky Slovenska na ekonomiku trhovú je podmienený zásadnou zmenou vlastníckych vzťahov, rozvojom súkromného sektora a jeho určujúcim postavením v národnom hospodárstve. Nuž, vážený pán minister, keby náhodou vašim úradníkom, ktorí vyprodukovali jednu z tých nezmyselných viet, medzi ktoré patrí aj táto, keby ste boli taký láskavý a vašim úradníkom pripomenuli, že skoro 90 % hrubého domáceho produktu v Slovenskej republike už tvorí privátny sektor, že prechod slovenskej ekonomiky je podmienený mnohými inými faktormi a jeden z faktorov je aj zmena vlastníckych vzťahov. Ale ak vaši úradníci v období, keď skoro 90 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky tvoria privátne firmy, napíšu, že prechod ekonomiky Slovenska na trhovú ekonomiku je podmienený zmenou vlastníckych vzťahov v národnom hospodárstve, musím to považovať za hrubú neznalosť nielen v oblasti Slovenského plynárenského priemyslu, ale slovenského hospodárstva vôbec.
No a v cieľoch privatizácie je naozaj inšpirujúca veta: "Základné ciele procesu privatizácie vychádzajú v prvom rade z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky." Takže, vážený pán minister, prepáčte, ale základným cieľom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu má byť programové vyhlásenie vlády? Skutočne musím na tieto veci poukázať, pretože tento dokument jednoducho očami priemerne vzdelaného národohospodára, podpriemerne vzdelaného ekonóma je absolútne nestráviteľný. Je absolútne nestráviteľný a figurujú na ňom dva podpisy: vášho pána ministra, keď ste to predkladali do vlády a v tomto období už aj podpis predsedu vlády.
No a potom veľmi inšpirujúce sú ďalšie ciele, ktoré by mali byť naplnené privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu. Tak prvý z nich je zaistenie maximálnych zdrojov príjmov do štátnej pokladne. Ak by som sa mal ortodoxne držať obvyklých formulácií, tak, vážený pán minister, v niečom je tento dokument historický archaizmus, v niektorých veciach možno hľadí do budúcnosti pro futuro, len by som opäť chcel odkázať vašim úradníkom, že v Slovenskej republike ešte inštitút štátnej pokladne nefunguje, takže neviem, akú pokladňu ste mali na mysli. Dúfam, že ste nemali na mysli pokladňu jednotlivých straníckych centrál súčasnej vládnej koalície.
No a ďalším cieľom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, vážené dámy a páni, je urýchliť ekonomické reformy. Nuž, vážený pán minister, opäť vám gratulujem. Prostredníctvom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu idete urýchľovať reformy, možno by bolo ešte veľmi zaujímavé, keby ste povedali aké.
Ďalším cieľom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu je prílev súkromného kapitálu. S týmto cieľom, samozrejme, je možné súhlasiť. Za istých okolností sa však môže stať, že privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu zabezpečí prílev zahraničných investícií, ale nemusia byť súkromné. To, čo ste nazývali ako privatizáciu Slovenských telekomunikácií privátnym sektorom, tak veľmi dobre viete, a dnes už aj celá slovenská verejnosť vie, že Slovenské telekomunikácie privatizovala štátna firma alebo firma, kde má štát majoritný balík alebo rozhodujúce vlastníctvo. Opäť musím povedať, že veľmi nepresná formulácia alebo táto formulácia nezodpovedá nadpisu state: Ciele privatizácie slovenského priemyslu.
Pomerne zaujímavou ambíciou privatizácie je posilnenie ekonomického rozvoja, všeobecná nič nehovoriaca formulácia, rozšírenie exportných možností, opäť sa nehovorí, akou cestou a akých možností, diverzifikácia zdrojov, formovanie konkurenčného prostredia, tvorba predpokladov na oživenie ekonomiky a rozvoj kapitálového trhu. Takže, dámy a páni, v cieľoch privatizácie, v prvej časti sú absolútne nezmysly a v druhej časti všeobecné formulácie ako posilnenie ekonomického rozvoja, formovanie konkurenčného prostredia, tvorba predpokladov na oživenie ekonomiky.
Za zmienku, vážený pán minister, stojí posledný cieľ, rozvoj kapitálového trhu. Nuž, vážené dámy a páni, ak privatizácia našich strategických podnikov má byť nástrojom na to, aby sa oživil kapitálový trh, a nevyužijeme všetky ostatné štandardné nástroje, tak musím nad touto skutočnosťou vysloviť naozaj úprimnú ľútosť. Na jednej strane, vážený pán minister, hovoríte, že jeden z vašich cieľov je rozvoj kapitálového trhu. Na druhej strane v zámeroch privatizácie absolútne nič nehovoríte o tom, aký balík akcií by mal ísť cez kapitálový trh. Vy naznačujete, že priamym predajom by malo ísť minimálne 34 %, ale vôbec nikde v tomto dokumente ste neuviedli, že rozdiel medzi 49 % a 34 % by mal byť ponúknutý cez kapitálový trh. Z toho pohľadu sa musím opýtať, je to nedôslednosť, je to zámer alebo je to špekulácia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ak dovolíte, kým budete pokračovať, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne deti z Jarovníc, ktoré nás prišli navštíviť. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za trpezlivosť. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Na strane 4 celkom hore sa uvádza, že štát si ponecháva vo vlastníckych vzťahoch majoritu a má všetky inštitucionálne nástroje nepriameho riadenia. Toto všetko vytvára predpoklady na riadne fungovanie takto privatizovaného subjektu so zabezpečením výhod pre všetkých nadobúdateľov privatizovaného subjektu. Proces, ktorý predstavuje proces zmeny vlastníckych vzťahov, bude výrazne determinovať vývin - malo by byť vývoj - ekonomiky Slovenskej republiky v ďalšom období a ovplyvní formovanie ekonomickej a sociálnej štruktúry spoločnosti.
Nuž, vážený pán minister, ak aj túto časť dokumentu by sme mali zobrať celkom vážne, tak keď sprivatizujeme Slovenský plynárenský priemysel, rozhodujúcou mierou bude ekonomika Slovenska orientovaná správnym smerom a nebudeme mať problémy v hospodárstve, v ekonomike a nebudeme mať problémy ani v sociálnej štruktúre spoločnosti. Okrem toho, samozrejme, zase terminus technicus, bol by som rád, keby ste vedeli vysvetliť, čo je to sociálna štruktúra spoločnosti, lebo tento termín všeobecne nie je používaný. Inak v tomto dokumente je veľa ekonomických novotvarov, takže opäť kritizujem tých ľudí. Inak spracovatelia tohto dokumentu si túto moju kritiku už vypočuli aj na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu. Z jedného som bol trošku smutný, že sa nezmohli na akúkoľvek obranu. Až po skončení rokovania výboru prišli za mnou a chceli so mnou o tejto téme diskutovať.
V tej časti sa hovorí aj o kapitálovom trhu. Naozaj to považujem istým spôsobom za vrchol, ak si za cieľ privatizácie dáte rozvoj kapitálového trhu a v zámeroch privatizácie, ktorý má prerokúvať Národná rada Slovenskej republiky, neuvediete ani zmienku, koľko ste ochotní z balíka 49 % akcií dať naozaj na relevantný kapitálový trh. Už potom v ďalších častiach samotnej časti 4 - privatizácia - uvádzate, že hlavným kritériom pri výbere víťaza by mala byť ponúkaná cena, aj keď hlavným dôvodom na privatizáciu nie je získanie prostriedkov pre štátny rozpočet.
Vážený pán minister, opäť musím skonštatovať, že ľudia, ktorí boli schopní položiť tieto vety na papier a dokonca dokázali tento dokument pretlačiť aj cez rokovanie vášho vedenia a nakoniec aj cez vládu, naozaj nemajú základné poznatky ekonomických vzťahov. Vážený pán minister, neviem, odkedy sú príjmy z privatizácie štandardným príjmom štátneho rozpočtu. Vy veľmi dobre viete, že aj pokiaľ sa istým spôsobom s týmito príjmami počíta, tak sú uvedené ako memorandová položka pod všetky aktíva a pasíva základného národohospodárskeho dokumentu, akým zákon o štátnom rozpočte je.
Dovoľte mi zhrnúť základné nedostatky. Dovolil som si komentovať niektoré nezmysly, ktoré boli v materiáli uvedené. Vážené dámy a páni, beriem to. Odhodlal som sa na to pre niekoľko vecí. Je, vážený pán minister, naozaj podľa môjho názoru nedôstojné, aby materiál takejto kvality dostali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od predsedu vlády Slovenskej republiky. V tomto parlamente si postupne však zvykáme na všetko. Pri tejto príležitosti mi dovoľte možno dve alebo tri vety povedať o tom, čo sa v Národnej rade Slovenskej republiky udialo včera. Pre mňa je veľkým prekvapením, že poslanecké kluby vládnej koalície sa tým politicko-spoločenským faux pas, ktoré sa tu uskutočnilo pri skladaní sľubu poslanca Národnej rady, nezaoberali, nikto sa nezaoberal tým, že sa prípadne z toho nevyvodia žiadne konzekvencie. To je pre mňa ako poslanca Národnej rady hlboké sklamanie a istým spôsobom aj tragédia tejto snemovne.
Dámy a páni, ak nevieme dôstojne uskutočniť taký akt, akým je skladanie sľubu poslanca Národnej rady, ak nevieme dôstojne zabezpečiť takúto procedúru, tak istým spôsobom, dámy a páni, keď sa to tu včera stalo, mal som vnútorné presvedčenie, že to, čo sa včera stalo, je verným obrazom dnešného vládnutia v Slovenskej republike. Tento dokument to istým spôsobom aj potvrdzuje.
Ale, dámy a páni, zrýchlim tempo a poviem základné nedostatky. Predovšetkým absolútne kľúčovým nedostatkom je, že v tomto dokumente sa nič nehovorí o strategickom záujme Slovenskej republiky v energetickej politike a v plynárenstve zvlášť. To, že to tak je, je odrazom skutočnosti, že riadenie štátneho podniku na najvyšších manažérskych postoch, teraz mám na mysli Slovenský plynárenský priemysel, nezodpovedá odbornej spôsobilosti, ktorú by si táto oblasť vyžadovala.
Vážený pán minister, za ďalší základný nedostatok považujem, že v rozpore s Národným programom pre prijatie acquis communautaire vládou Slovenskej republiky nebol do tejto chvíle pripravený harmonogram úpravy regulovaných cien zemného plynu, čo spôsobuje nakoniec aj v súčasnosti potrebu opätovne zvyšovať cenu plynu. Do dnešného dňa v rozpore s prijatím acquis communautaire nebol zriadený regulačný úrad, do tejto chvíle napriek tomu, že sa v tomto dokumente veľa o tom hovorí, nie je spracovaná a pripravená reštrukturalizácia Slovenského plynárenského priemyslu.
Nuž, vážený pán minister, na vašu mediálnu výzvu, že sa môžu zúčastniť na tom aj politici opozície, mám na mysli diskusiu o zámeroch privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a energetiky vôbec, mi dovoľte, aby som uviedol, že ste dostali list zo dňa 27. júla 2000 od podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša. Ten list má číslo 27711/00 KPVE, ako som už uviedol, je zo dňa 27. júla tohto roku a píše sa v ňom, aby ste tieto aktivity absolútne obmedzili a aby diskusia o zámeroch privatizácie energetiky vôbec a Slovenského plynárenského priemyslu zlášť nebola predmetom diskusie širokého fóra odborníkov.
Dámy a páni, aj takúto formu má demokracia súčasnej vládnej koalície. Dnes už 1,1-percentná strana si privlastnila už aj Slovenský plynárenský priemysel a nielenže nemôžu tí ľudia participovať na prípadnej privatizácii, ale už nemôžu o prípadnej možnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu ani diskutovať. Žiaľ, musím konštatovať, že by ste list podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša akceptovali v plnom rozsahu. Tento materiál nemá žiadnu analýzu súčasného stavu a nemá ani analýzu dlhodobého vývoja vrátane potrieb investícií. Potreby investícií do Slovenského plynárenského priemyslu sú mimoriadne dôležité z hľadiska rozhodnutia sa ohľadom privatizácie a sú veľmi dôležité aj z hľadiska stanovenia optimálnej ceny, ktorú by mal subjekt, čo sa bude zaujímať o privatizáciu, za Slovenský plynárenský priemysel dať.
Tvrdíte, že splnenie smernice Európskej únie si vyžaduje privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. To považujem za veľmi vážny nedostatok. Toto tvrdenie je absolútne nesprávne. Požiadavky Európskej únie je možné zabezpečiť postupnými krokmi. Ale najskôr by bolo potrebné spracovať štúdiu, možnosti a efektívnosti dodávok plynu z iných zdrojov vrátane napríklad ich ekonomického zhodnotenia a až potom je možné pripraviť rozhodnutie k definitívnemu zámeru privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.
Vážený pán minister, veľmi dobre viete, že privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu štát z krátkodobého hľadiska získa finančné prostriedky, avšak v prepočte na dnešné ceny dlhodobo stratí zdroj svojich príjmov, minimálne toto porovnanie je jedna k jednej.
Vážený pán minister, tvrdenie, že štátom držaný monopol stráca schopnosť reagovať a správne sa rozhodnúť v súťaživom prostredí, čo z dlhodobého pohľadu by mohlo smerovať k jeho zániku, je zavádzajúce a veľmi nesprávne. Jasným príkladom toho, že plynárenstvo sa dá riadiť aj štátnym podnikom, je mimoriadne expandujúca plynárenská spoločnosť Gas de France.
Vážený pán minister, zmena vlastníckych vzťahov Slovenského plynárenského priemyslu takým spôsobom privatizácie, z ktorého vyplynie 51-percentná majetková účasť štátu, naozaj nastoľuje mimoriadne vážne riziká, že proces privatizácie bude pokračovať ďalej. Ak predkladáte Národnej rade Slovenskej republiky zámery privatizácie, tie zámery privatizácie alebo spôsoby privatizácie predkladáte v troch alternatívach, nemôže byť tých alternatív oveľa viac a nemôže sa v prvej alternatíve uvažovať s privatizáciou napríklad 15-percentného balíka akcií Slovenského plynárenského priemyslu, ďalších 15 % akcií by mohlo byť predmetom kapitálového trhu a ešte stále máme dosť času na to, aby sme rozmýšľali, čo s prípadnými ďalšími 4 %.
Vážený pán minister, dovoľte mi veľmi krátko povedať zásadné riziká. Štát stratí absolútne významný nástroj na uskutočňovanie energetickej politiky. Štát stratí nástroj na to, aby mal štandardizované príjmy, v tomto prípade naozaj príjmy do štátneho rozpočtu, nie príjmy z privatizácie. Myslím si, že nebolo objektívne vaše vyjadrenie, že nie je potrebné v súvislosti so zámerom privatizácie hovoriť o možnej strate zamestnaní v odvetví energetiky, i keď s vami súhlasím, že umelá zamestnanosť v tomto období nie je trvalo udržateľná.
Aké je, prosím, odporúčanie? Predtým ako navrhnem zmenu uznesenia, predovšetkým by som odporúčal, aby sa spracovala kvalitná energetická politika so všetkými atribútmi s výhľadom minimálne na 10- až 15-ročné obdobie, pán minister, koncepcia energetickej politiky v prostredí otvorenej odbornej diskusie s presným definovaním úlohy Slovenského plynárenského priemyslu v rámci energetickej politiky, ako aj národnoštátneho záujmu. Vážený pán minister, až teraz, v tejto chvíli som použil výraz národnoštátny záujem, pretože celý tento dokument opradený mnohými frázami ani jednou vetou nedefinuje národnoštátny záujem v zámeroch privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.
Dovoľte mi v odporúčaniach pokračovať. Vzhľadom na závažnosť tejto problematiky a vzhľadom na to, že plynárenstvo má naozaj mimoriadne veľký význam pre dlhodobý rozvoj štátu, je diskusia, o ktorej som hovoril, mimoriadne potrebná. Odporúčam, aby sa vypracovala energetická politika, ale energetická politika, ktorá bude maximálne odpolitizovaná a bolo by veľmi dobré, keby sa takouto koncepciou zaoberala Národná rada Slovenskej republiky a jej príslušné výbory. Osobne navrhujem, aby to bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. A celá diskusia o energetickej politike Slovenskej republiky s osobitným postavením Slovenského plynárenského priemyslu mala by byť pod gestorstvom odborníkov z oblasti energetiky, samozrejme, s využitím existujúcich mechanizmov štátnej správy. Mám na mysli ten nutný servis a nutné podkladové údaje na to, aby takto konštituovaná skupina mohla pracovať.
Vážené dámy, vážení páni, opäť sme dostali do našich lavíc dokument, s ktorým nie je možné sa stotožniť ani z hľadiska jeho filozofie. A už vôbec nie je možné sa s ním stotožniť z hľadiska odbornosti a vôbec nie je možné sa stotožniť, že tento materiál, ktorý máme, obsahovo zodpovedá názvu, ktorý sa nazýva zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p.
Vážené dámy a páni, tento dokument je len kamuflážou, aby Národná rada Slovenskej republiky dala ministerstvu hospodárstva, ministerstvu privatizácie a vláde Slovenskej republiky grant na to, aby sa proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu mohol naplno rozbehnúť. Dámy a páni, navrhujem za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto uznesení:
"Národná rada Slovenskej republiky vracia vláde Slovenskej republiky návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., na dopracovanie v súlade s pripomienkami, ktoré odzneli v rozprave."
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Husár je posledný, siedmy.
Pán Prokeš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som v nadväznosti na to, čo hovoril pán poslanec Maxon, povedať, že pokiaľ mi je známe, tak v nemeckom práve existuje práve taká možnosť, ak niekto predá ziskový podnik pod cenu, aby ho príbuzní nechali vyhlásiť za nesvojprávneho a zmluvy strácajú právnu účinnosť. Vychádza sa z toho, že len blázon predá pod cenu to, čo prináša zisk, a pritom za primeranú cenu sa považuje taká cena, ktorá, ak je uložená vo forme finančných prostriedkov v bankách na dlhodobé úložky, tak prináša rovnaký zisk ako pôvodný podnik. V prípade SPP však treba zisk, ktorý dnes prináša, navŕšiť o sociálne dávky, resp. sociálnu výpomoc, ktorú samotný SPP robil pri dotovaní ceny plynu pre maloodberateľov.
Skutočne musím položiť otázku, prečo chceme predať sliepku, ktorá znáša zlaté vajíčka. Treba si uvedomiť, že naozaj ide o monopol, že nejde o možnosť kohokoľvek pripojiť sa na nejaké iné plynové rúry. Jednoducho, toto je monopol, ktorý bude ovládať niekto cudzí, a tým bude ovládať celý náš štát. Pán minister, ja si vás nesmierne vážim, pretože vás považujem za veľmi rozumného človeka, a položím vážnu otázku: Čo ešte robíte v tejto vláde, pretože ona robí všetko pre to, aby sa Slovensko zrútilo?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Zároveň avizujem, že sa prihlasujem do rozpravy. Ale mám len jednu poznámku. Chcel by som zdôrazniť teraz k vystúpeniu pána poslanca Maxona, že požiadavky, ktoré kladieme, sú požiadavky, ktoré vôbec nie sú nejako orientované iba politickým sektárstvom. Sú to základné gruntovné požiadavky, ktoré musíme položiť. A musíme trvať na tom, aby napríklad niektoré majetky, a toto je súčasť prirodzeného monopolu, neboli nikdy odovzdané vonka z vlastných dispozičných rúk štátu. Tento štát má svoj verejný záujem, má verejný priestor a tento priestor je práve využívaný sieťou produktovodov, v danom prípade plynárenských sietí a tieto nemáme čo odovzdávať komukoľvek inému, pretože jednak vyjadrujú skutočne záujem štátu na zabezpečenie plynulého prívodu energetických surovín a jednak umožňujú zúčastňovať sa Slovensku na tranzitívnych možnostiach pri plynárenskom priemysle. Toto je základná požiadavka, od ktorej nemáme dôvod odísť. A avizujem, že vo svojom vystúpení sa budem tým ešte detailne zapodievať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Chcem upozorniť pána poslanca, že ústne sa dá prihlásiť do rozpravy až vtedy, keď sa skončia písomné prihlášky, takže beriem vaše avízo, ale budete sa musieť prihlásiť na tabuli.
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy, páni,
myslím si, že široká verejnosť Slovenskej republiky, ako aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vedia, že pri privatizácii Slovenských telekomunikácií - privatizačný poradca Deutsche Bank ako výherca, alebo ktorý to dostal - išla zo štátneho rozpočtu odmena pre toho poradcu 500 mil. Sk. Slávia Capital, M.E.S.A. 10 a tak ďalej, myslím si, že všetci to vedia. Fond národného majetku zaplatí za sprostredkovanie pôžičky 9 mld. až 13 mld. korún firme Zandano and Partners sumu okolo 200 mil. Sk. Na posilnenie bankového sektora vláda investuje okolo 100 mld. korún, ktoré majú byť privatizované do zahraničia.
Chcem doplniť pána poslanca Maxona takou otázkou, aká je odmena privatizačného poradcu pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, kto to bude a koľko peňazí dostane. Myslím si, že je to všetko celkom v rovine nie normálnej, a mám taký pocit, či sme sa všetci už v Slovenskej republike zbláznili.
Ďakujem pekne.