Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
návrh novely zákona číslo 44/1988 Zb. sa na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 661 z 5. 9. 1995 k surovinovej politike Slovenskej republiky.
Predkladaná novela tohto zákona sa zaoberá viacerými zmenami legislatívnoprávneho charakteru, okrem iného aj tým, že za súčasť vyhradených nerastov navrhuje považovať aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory v zemskej kôre, ktoré vznikajú dobývaním ložísk vyhradených nerastov ako zemného plynu, ropy alebo soli a svojimi geologickými a bansko-technickými parametrami sú vhodné na uskladňovanie plynných alebo kvapalných látok.
Ďalej predkladaná novela banského zákona reaguje na novoprijatý zákon číslo 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, upravuje výpočet zásob a postupy pri výpočte zásob výhradného ložiska, predovšetkým upravuje inštitúty úhrad a správu úhrad za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty, ako aj za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry.
Podľa predkladanej novely banského zákona úhrada za dobývací priestor odpadá pre tie organizácie, ktoré mali určené dobývacie priestory, a na ťažbu výhradných nerastov z týchto dobývacích priestorov sa vzťahuje útlmový program schválený vládou Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh novely banského zákona reaguje aj na skutočnosť proklamovanú v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky tým, že navrhuje upraviť štatút ložísk nevyhradených nerastov, ktoré v prípade, že do 31. decembra roku 2000 nebudú mať určený dobývací priestor, nebudú sa považovať za výhradné ložiská a od 1. januára 2001 sú ložiskami nevyhradených nerastov vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb, ktoré sú pozemkovoknižnými vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa tieto ložiská nachádzajú.
Návrh novely banského zákona bol predložený do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a všetky aj zásadné rozpory napríklad ministerstvom životného prostredia v rámci tohto konania boli odstránené. Okrem toho návrh novely banského zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade a vo vláde a v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktoré odporučili predložiť ho na rokovanie Národnej rade.
Predkladaná novela banského zákona bude mať pozitívny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu z titulu zavedenia úhrad za uskladňovanie plynných a kvapalných látok v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry. Odhaduje sa, že zavedením týchto úhrad štátny rozpočet ročne získa približne 25 mil. Sk. Návrh novely banského zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a implementuje aj smernicu 94/22 EC Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie v časti výberového konania pri konaniach o určení dobývacích priestorov.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
uchádzam sa o vašu dôveru v predložený návrh novely banského zákona, o jeho odsúhlasenie, schválenie v prvom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády.
Teraz prosím pána poslanca Rusnáka, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prerokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb. (tlač 691), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 691) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. júla 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ako bolo povedané predkladateľom, je potrebný z dôvodu zmeny ekonomických a právnych pomerov v Slovenskej republike v oblasti podnikania v banskej činnosti. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o vládnom návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Dzurák a pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
novelu zákona som, samozrejme, dal aj na pripomienkovanie do Hornonitrianskych baní v Prievidzi, lebo si myslím, že práve tam to patrí. Môžem vám, pán minister, tlmočiť názor, že novela je pripravená veľmi dobre a prakticky je minimálne množstvo pripomienok a aj baníci sú s touto novelou viac-menej spokojní.
Možno v druhom čítaní by sme mohli zvážiť výšku úhrady za dobývací priestor pre obce, lebo vieme, že obce, v katastri ktorých sa ťažia nerasty, znášajú aj negatívne vplyvy z banskej činnosti a mali by možno mať nejaký príjem z tejto činnosti.
Po druhé trošku som sledoval § 32a, ktorý hovorí o úhradách a časových termínoch, mohol by sa možno v ods. 11 stanoviť časový termín na vyjadrenie o znížení úhrady nielen banskému úradu, hlavnému banskému úradu a ministerstvu hospodárstva, ale aj ministerstvu financií, tam sú presne stanovené termíny - 31. marec je pre hlavný banský úrad, ktorý sa musí vyjadriť k zníženiu úhrady, do 30. apríla je to ministerstvo hospodárstva, vlastne do 31. mája, a potom sa to len ukladá ministerstvu financií, kde nie je stanovený termín, a myslím si, že by pomohlo aj baníkom, keby vedeli, či dostanú tú úhradu, teda zníženie úhrady, alebo nie, tam sa stanoví termín, to budeme ešte v druhom čítaní možno hovoriť o niektorých týchto a ďalších veciach.
Chcel by som odporučiť a poprosiť kolegov, aby podporili tento návrh do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pripájam sa k pánu kolegovi Dzurákovi s tým, že osobitne zvýrazňujem ešte veľmi správnu prepojenosť v trhovej ekonomike na útlmové programy, pretože, či chceme, alebo nechceme, v oblasti surovín budeme musieť v ďalších 5 alebo 10 rokoch, ktoré stoja pred nami, urobiť nejaké zmeny.
Chcel by som podporiť myšlienku pána kolegu Dzuráka v oblasti zvýšenia postavenia obce, pretože stačí sa pozrieť do regiónu, kde sa ťaží, a vidíme, že tá obec skutočne trpí. Tak to premyslime do druhého čítania. A takisto by som ho chcel ešte doplniť, že treba zvážiť vôbec systém úhrady splátok, aby nevznikali umelé penále. Predložená novela, predložený návrh zadáva určitú technickú možnosť zvyšovania penálov, ktoré sa potom stanú nesplatiteľnými, takže tam by sme mali ešte pre druhé čítanie pripraviť určité zmeny, ktoré by tomu zabraňovali, a odporúčam, to aj doplňujem pána Dzuráka, posilniť postavenie štátnej banskej správy, teda zrozumiteľnou rečou banského úradu, aby nerobili určité úľavy a povoľovania ministerskí pracovníci mimo odvetvia, ale dajme čo najviac právomocí banskému úradu, ktorý sa vysporiada aj s takými vecami, ako je odpúšťanie penálov a ďalšie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľujem si vysloviť niekoľko poznámok pred vami, ktoré sa týkajú predkladaného vládneho návrhu zákona. Tento návrh zákona je typickým prípadom, keď ekonomické štruktúry zasahujú do riadenia štátu a zasahujú neoprávnene do legislatívnej činnosti. Ak tento zákon v tomto znení schválite, všetci sa podpíšete pod korupciu vysokých štátnych úradníkov, ktorí napriek vyjadreniu odborníkov obhajujú záujmy jednej ekonomickej skupiny proti záujmom občanov Slovenskej republiky.
Aj počas predchádzajúcej vlády mala táto skupina značný vplyv, ale bývalý minister životného prostredia pán Zlocha obhajoval zákonnosť, aj keď si tým vyslúžil nepopulárnosť u svojich kolegov alebo bývalých kolegov. Mimo jeho kompetencie táto ekonomická loby zvíťazila, ale Najvyšší súd počas minulej vlády dal za pravdu občanom Slovenska a ministrovi životného prostredia, lebo súd prehralo ministerstvo hospodárstva zastúpené Najvyšším banským úradom. Pre bývalú vládu sa kauza skončila a dodržovala zákonnosť, pričom bývalí exponenti za túto ekonomickú skupinu sa stiahli a nastúpili noví spriaznení s terajšou koaličnou garnitúrou. A čuduj sa, svete, čo si nedovolila minulá vláda, aj kvôli principiálnemu postoju jej jednotlivých členov, to rozdelila terajšia vláda. Aj preto ma zaujal výrok bývalého koaličného poslanca pána Roberta Fica, ktorý na otázku porovnania kradnutia a korupcie v časoch bývalej a terajšej vlády odpovedal, že je porovnanie nepriaznivé pre terajšie vládnutie, ktoré občanom sľubovalo čistotu a dodržiavanie práva.
Tento návrh zákona je špičkou ľadovca, kde sa dostalo vládnutie tejto koalície. V návrhu zákona je sedem statí, ktoré riešia iba jednu kauzu, doteraz protiprávnemu nevydaniu ťažobného práva. Pripadá mi to, že koaliční politici bojujú za zlegálnenie korupcie, pričom podobné ustanovenia nie sú ani v ostatných európskych krajinách. Preto nepovažujem za vhodné a správne z vecného, teda aj geologického hľadiska za správne vykonať novelizáciu § 3 ods. 1 písm. b) zákona 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1992 Zb. v tom smere, že slová "a bitúmenové horniny" sa nahradia slovami "ako aj bitúmenové horniny vhodné na energetické využitie". Touto zmenou by sa kodifikoval stav, že z vyhradených nerastov by sa vyčlenili bituminózne horniny, ktoré sú vhodné aj na iné využitie, ako je využitie na energetické účely. Teda vypustili by sa najmä bituminózne horniny, ktoré sú vhodné na poľnohospodárske účely, zúrodňovania pôd a podobne.
V súčasnom stave, v akom sa poľnohospodárstvo nachádza, treba považovať návrh zmeny zákona, ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b), v ktorom by bituminózne horniny na poľnohospodárske využitie a ich ložiská prestali byť podľa § 4 až 6 banského zákona súčasťou nerastného bohatstva, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, za cielený úder proti záujmom nielen poľnohospodárstva, ale aj všetkých občanov, ktorí si uvedomujú nebezpečnosť a ďalekosiahle následky degradácie poľnohospodárskych pôd a nie sú ochotní niesť následky takéhoto stavu.
Štát sa nemôže vzdať právneho prostriedku, po strate ktorého by stratil možnosť určiť dobývací priestor s oprávnením na vydobytie ložiska tomu subjektu, ktorý má na to najlepšie predpoklady, a ponechal vydobytie ložiska nevyhradeného nerastu na vlastníka pozemku, ktorý o vyťaženie ložiska bituminóznych hornín vhodných na zúrodnenie pôd nemusí mať vôbec záujem. Prednášateľovi tejto zásadnej pripomienky je známe, že návrhom na vypustenie už uvedených bituminóznych hornín na iné ako energetické účely zo zoznamu nevyhradených nerastov sa sledujú úzke osobné až príbuzenské, výsostne klientelistické záujmy a že zoznam vyhradených nerastov podľa ustanovenia § 3 ods. 1 banského zákona sa navrhuje zmeniť len v tomto jedinom prípade, a to pre súvislosť s doteraz jediným zisteným a overeným ložiskom bituminóznych hornín Pinciná, teraz okres Poltár, predtým okres Lučenec. Už pri prieskume tohto ložiska došlo k situácii, že výsledky získané pri prieskume, podliehajúce ochrane podľa autorského zákona, boli bez súhlasu autorov použité a publikované pracovníkom zvolenskej univerzity, ktorý je bývalým spolupracovníkom terajšieho pána ministra životného prostredia.
K samotnej dôvodovej správe. K ustanoveniu § 3 ods. 4 zhora predkladateľ konštatuje, že k pôvodne uvažovanému zníženiu počtu vyhradených nerastov, tak ako sú uvedené v § 3 banského zákona, nepristúpil kvôli negatívnym dôsledkom pre štátny rozpočet. Predkladateľ však uvádza vedome nepravdivú skutočnosť. V tomto jedinom prípade, v ktorom predkladateľ zužuje vyhradené nerasty o bituminózne horniny na iné než energetické využitie, drasticky oberie v prípade akceptácie jeho návrhu štátny rozpočet o percentuálny poplatok za vyťaženie 12 miliónov ton nerastu a o úhradu za dobývací priestor, teda od niekoľko desiatok miliónov až stoviek miliónov Sk. Hodnota vyťažených bituminóznych hornín z ložiska Pinciná by dosahovala miliardy korún. Okrem toho ani v praxi nie je aplikovateľná a realizovateľná zmena ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona, ktorá sa navrhuje vykonať a schváliť parlamentom.
Žiaden geologický slovník, či už anglický, americký, ruský, slovenský, český, nemecký, ani právny predpis alebo aspoň technologická inštrukcia neurčuje, od akého percentuálneho obsahu bituminóznej zložky v hornine sa hornina môže považovať za bituminóznu horninu. Za bituminóznu horninu treba považovať každú horninu, ktorá obsahuje bituminóznu zložku v nie nepodstatnej miere. Od obsahu tejto bituminóznej zložky závisí aj možnosť a druh využitia horniny, a tu opätovne nie je percentuálny obsah nikde záväzne stanovený. Nie je teda možné stanovovať podľa nejakej nedefinovateľnej hranice, kde sa začína a kde sa končí využitie na poľnohospodárske účely a kde sa začína a kde sa končí využitie na energetické účely, pretože oba druhy využitia splývajú. Aj horniny s nižším obsahom bituminóznej zložky môžu byť použité na poľnohospodárske účely v prípade takej potreby.
Je predpoklad, že na území Slovenska všetky bituminózne horniny budú využívané na zúrodňovanie poľnohospodárskych pôd. Okrem toho treba v neposlednom rade uviesť, že podmienky využiteľnosti, teda účel využitia, ak nerast, teda bituminózna hornina vyhovuje stanoveným podmienkam, určuje podľa ustanovenia § 13 ods. 3 banského zákona v období prieskumu a dobývania organizácia, teda určenie, na aký účel a na aké využitie sa nerast využije, je značne subjektívne.
V záujme úplnosti treba uviesť, že z celého zoznamu vyhradených nerastov, ako je uvedený v § 3 ods. 1 banského zákona, z desiatok uvedených nerastov predkladateľ zmeny zákona nenavrhuje vypustiť, okrem už uvedených bituminóznych hornín, aj na iné než energetické využitie ani jeden nerast, aj keď sú v ňom obsiahnuté nerasty, ktorých geologická možnosť výskytu bola aktuálna len za bývalej existencie ČSFR. To vyplývalo z geologickej skladby územia vtedajšieho štátu. Nie je v súčasnosti aktuálna, ako to vyplýva z geologickej stavby územia Slovenskej republiky po vzniku Slovenskej republiky.
Príslušné odborné útvary Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo veci rozdelenia nerastov na vyhradené a nevyhradené spolu rokovali a zmenu vykonať pôvodne neodporúčali. Ako sa došlo ku zmene stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a aké je pozadie celej navrhovanej zmeny, môže zistiť iba relevantný poslanecký prieskum a tento môže tiež zistiť aj konkrétny osobný záujem, ktorý návrh na zmenu podmienil.
Kvôli úplnosti informácií treba uviesť, že problematika bituminóznych hornín v súvislosti s ich overeným ložiskom Pinciná je po dovolaní podanom generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v auguste toho roku už tretí raz predmetom konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky a súčasne je podaná aj žaloba na Slovenskú republiku v Štrasburgu. Teda nie sú to maličkosti, o ktorých rozprávam. Ani účelovo vykonaná navrhovaná zmena zákona nezabráni, aby oprávnený subjekt, ktorý ložisko bituminóznych hornín zistil a overil, ho aj v budúcnosti využíval. Navrhovaná zmena spôsobí len ďalšie škody na úkor daňových poplatníkov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v konečnom dôsledku pri využívaní vonkajšieho flyšového pásma je predpoklad, že v budúcich obdobiach pri schválení tohto návrhu zákona príde štátna kasa a územné samosprávy o 6 mld. Sk na poplatkoch za ťažobné práva vyhradených nerastných bituminóznych hornín. Teda nie stámilióny ziskov, ale o 6 miliárd príde Slovenská republika na poplatkoch. Dúfam, že tento argument počúvajú a budú počuť aj panie a páni novinári. Na upresnenie, tento geologický odhad robila nezávislá renomovaná zahraničná geologická organizácia, ktorá prejavila obdiv nad národným bohatstvom Slovenska.
V prípade, že tento návrh zákona bude schválený, nebude toto flyšové pásmo geologicky podrobne zmapované, lebo nikto nebude investovať do drahého geologického prieskumu, kde nebude mať možnosť zúročiť kladné výsledky svojej práce a štát nebude mať na tento prieskum stovky miliónov slovenských korún, ale nebude mať ani na počiatočné náklady na ťažbu. Jedna z možností nahradiť zamestnanosť pri recesii rudného a uhoľného baníctva je aj táto možnosť, ktorú chcete zastaviť.
Posledný argument, ktorý použijem, zaujme lekárov. Upravený výťažok z alginitu, ktorý chcete vyhodiť z vyhradených nerastov, je predbežne skúšaný na liečebné účely. Psoriáza je zatiaľ neliečiteľná choroba, ktorou trpí každý desiaty obyvateľ planéty, buď jej skrytou alebo otvorenou formou. Práve tento alginit, ktorý patrí do bituminóznych hornín, nevyužívaný na energetické účely, je s veľkou pravdepodobnosťou liekom, ktorý bude veľmi vyhľadávaným artiklom vo svete. Na svete sú známe dve náleziská alginitu, v Maďarsku a u nás, pričom maďarský alginit je zanesený stopovými prvkami.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že som vás presvedčil, že zákon v terajšom znení bez vylúčenia roponosných bridlíc určených iba na energetické účely zastaví podnikanie v tejto oblasti, pričom vládu a niektorých z vás budú obviňovať z klientelizmu. Ďalšími vážnymi faktormi sú, že sa zabráni rozvoju zamestnanosti a budeme mať normu nie plne korešpondujúcu s Európskou úniou. Štátna kasa a samosprávy prídu o veľké obnosy finančných prostriedkov a v neposlednom rade bude ďalšie podanie na Ústavný súd a Európsky súd. Z tohto dôvodu verím, že v článku 1 tohto zákona v § 3 ods. 1 písm. b) necháte pôvodné znenie zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat bol posledný prihlásený do rozpravy.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
chcel by som potvrdiť obavy, ktoré vyslovil pán poslanec, pretože skutočne zmena termínu a vyradenie alebo nahradenie termínu "bituminózne bridlice" termínom "tie, ktoré sa dajú používať na energetické účely" je veľmi zavádzajúce. Po prvé, skutočne nemáme stanovenú hranicu, od akého obsahu organických zložiek sa tieto bridlice dajú využívať v energetike. No a potom, pokiaľ sa budeme držať pôvodného banského zákona, všetky nerasty, ktoré nie sú vymenované ako vyhradené, sú nevyhradené. Potom bituminózne bridlice alebo odborný názov alginity, všetky, ktoré majú nižší obsah, ako je umele stanovený, sa budú dať využívať na akékoľvek účely.
A nakoniec, veľmi presne viem, ktorá skupina podnikateľov presadila tento zámer, pretože už pri vypracovaní geologického a banského zákona to bolo predmetom diskusie. Ale môžem vás ubezpečiť, pán minister, že je to obyčajná špekulácia. Keď sa budú pripravovať návrhy na zmeny, samozrejme, budem to podrobnejšie odôvodňovať, ale v každom prípade toto narobí toľko komplikácií ťažiarom a nakoniec aj vlastníkom pozemkov, že to bude znamenať obrovské problémy. Takže pri druhom čítaní si pripravím podrobnejšie zdôvodnenie. Ale zmena tohto termínu je veľmi zlá a veľmi cielená.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či si žiada záverečné slovo.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
V prvom rade sa chcem poďakovať za vystúpenia, ktoré vlastne podporili nosnú filozofiu návrhu novely banského zákona. A tá nosná filozofia je skutočne v tom, aby štát ustúpil od ovplyvňovania podnikateľských aktivít v ťažbe, ale naopak, aby zákonom definoval pravidlá nakladania so surovinovým a nerastným bohatstvom štátu. To je základný zámer.
Potom druhý základný zámer, ktorý sa sledoval, bol zámer ďalšieho využívania vyťažených, vydobytých priestorov, ako sa zvykne odborne hovoriť, v prospech aj napríklad štátnej energetickej politiky a jej zámerov a podobne. Ale tu, myslím si, spory neboli alebo nebolo to napadnuté ani zo strany diskutujúcich, ktorí sa potom dotkli problematiky súvisiacej s článkom I, t. j. § 3 ods. 1. Nebudem tu rozoberať podrobnosti. Zrejme sa tomuto výsostne odbornému problému budeme veľmi podrobne venovať v druhom čítaní a ja som i s mojimi kolegami pripravený vrátane odborníkov z banského úradu, z banských úradov, ktorí by mali mať nakoniec v súlade s týmto zákonom rozhodujúce slovo. Kam inam by ste ho chceli umiestniť? Na politické orgány, na vládne orgány? Tieto odborné útvary musia mať rozhodujúce slovo v posudzovaní otázok, o ktorých tu bolo zmieňované.
Ale, pán poslanec, nedá mi celkom na rovinu nepovedať, že viem, o aký problém ide, lebo po nástupe do funkcie som dostal na stôl niekoľko rôznych podaní problému vzťahu, myslím, geokomplex a neviem, kto ešte bol na druhej strane v súvislosti s dobývacími priestormi a s ťažbou v Pincinej. No pozrite sa, ministerstvo hospodárstva, žiadne ministerstvo nemôže zastupovať v tomto prípade súdne orgány. Problém sa v súlade s platným banským zákonom posunul na podnet Generálnej prokuratúry na Najvyšší súd. Najvyšší súd si vyžiada odborné posudky k tomu a na základe odborných posudkov rozhodne.
Nebudem teraz reagovať na obvinenia z klientelizmu a podobne, dalo by sa to veľmi dobre otočiť a povedať, či tam nebol už vtedy záujem aj podľa starého banského zákona uplatniť alebo využiť isté klientelistické prístupy. Aj preto som trval po výmene, po konkurznom konaní na funkciu predsedu a nastúpení nového predsedu Hlavného banského úradu, aby bol celý tento proces zastavený a v súlade so zákonmi aby bol odstúpený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu. Neurazte sa, prosím, ale poviem veľmi priamo, že rovnako z toho vášho stanoviska som predsa len cítil jednostranný pohľad, v ktorom by som napríklad možno prečítal záujmy spoločnosti, ktorá tam urobila prieskum a podobne.
Nepodceňujem otázku, že na prieskum, keď to robí súkromná spoločnosť, vynakladá značné prostriedky, že do istej miery vidí návratnosť prostriedkov v zabezpečení ťažby. Opakujem, je to už vec podnikateľských zámerov, ktoré by sa potom mali uplatniť, počínajúc prieskumom a končiac ťažbou a zúročením. Samotnú odbornú otázku, či bituminózne horniny len s energetickým využitím, alebo nie, presuňme do diskusie vo výboroch, predsa len aj na odbornejšiu úroveň.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa pán spravodajca chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Rusnák:
Len veľmi krátko. Som veľmi rád, že prerokúvame veľmi odborný zákon, na ktorý sa iste nájde v druhom čítaní priestor, aby sme si mohli vydiskutovať pripomienky. Osobne mám pripravených tiež niekoľko pozmeňujúcich návrhov konzultovaných s banským úradom, takže som pripravený ako zástupca gestorského výboru vnímať citlivo vaše pripomienky, aby sme vytvorili zákon, ktorý bude v záujme Slovenskej republiky a baníkov ako takých.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu. Odporúčam, aby sme o obidvoch návrhoch hlasovali až po ich prerokovaní.
Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.
Pán poslanec Maňka sa hlási s faktickou poznámkou, resp. procedurálnym návrhom.
Poslanec V. Maňka:
Pán predsedajúci, mal by som procedurálny návrh, aby sme pred rokovaním o ďalšom bode, navrhujem to v mene 3 poslaneckých klubov, urobili 15-minútovú prestávku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhovujem žiadosti pána poslanca Maňku. Odporúčam teraz 15-minútovú prestávku na rokovanie poslaneckých klubov a budeme pokračovať o 11.30 hodine uvedením návrhu tohto bodu programu pánom ministrom hospodárstva.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ospravedlňujem sa všetkým pánom poslancom a poslankyniam za to, že som nedodržal čas, ktorý som vyhradil na rokovanie poslaneckých klubov. Predpokladal som, že začneme o 11.30 hodine. Žiaľ, rokovanie bolo trošku zložitejšie, ako sme očakávali, preto teraz pristúpime k uvedeniu ďalšieho bodu programu, ktorým je zámer vlády Slovenskej republiky o postupe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý ste dostali ako tlač 705.
Teraz prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Haracha, aby zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu predniesol.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa 24. mája 2000 materiál Koncepcia, reštrukturalizácia a transformácia plynárenstva Slovenskej republiky. Následne vláda prerokovala dňa 12. júla materiál Zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ktorý bol predložený v spolupráci s ministerkou pre správu a privatizáciu národného majetku.
V zmysle § 10 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov o privatizácii podniku s charakterom prirodzeného monopolu, o určení majetkovej účasti na podnikaní takéhoto podniku a o privatizácii akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. Medzi podniky s uvedenou charakteristikou bol zákonom zaradený aj Slovenský plynárenský priemysel, š. p., Bratislava. Z toho dôvodu predseda vlády Slovenskej republiky predložil zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
V tomto uvedení materiálu mi dovoľte niekoľkými poznámkami sa dotknúť aj pripomienok, ktoré boli k materiálu vznesené pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený materiál sa zaoberá spôsobom riešenia ďalšieho vývoja vlastníckych vzťahov v Slovenskom plynárenskom priemysle v tom smere, že po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť zostane vo vlastníctve štátu 51 % akcií a na privatizáciu sa ponúkne 49 % akcií. Dôvodom, pre ktorý sa rozhodlo pre 49-percentný podiel privatizácie, a nie menší, je jednak maximalizácia výšky výnosov z privatizácie, ktorú možno očakávať. Ďalej práva štátu sú prakticky rovnako chránené pri 51-percentnom podiele ako napríklad pri 66-percentnom. V neposlednom rade pri menšom podiele ako 49 % by bola pravdepodobne aj menšia dôvera investorov v ekonomické správanie sa takto sprivatizovanej spoločnosti.
Chcem však pripomenúť, že nie je vylúčený ani postupný predaj podielu, predovšetkým ak by išlo v rámci privatizácie o predaj na burze cenných papierov. Tu by som chcel taktiež zdôrazniť, že minoritný akcionár v zmysle platných právnych predpisov nemôže zvyšovať základné imanie bez rozhodnutia valného zhromaždenia, t. j. aj majoritného akcionára, v tomto prípade štátu.
Chcel by som zdôrazniť, že v sektore energetiky dochádza v posledných rokoch prakticky vo všetkých krajinách západnej a strednej Európy k výrazným zmenám a tieto zmeny sa začínajú prejavovať aj v sektore plynárenstva. Postupne sa vytvárajú podmienky na liberalizáciu trhu so zemným plynom. Od týchto procesov sa očakáva najmä zvýšenie efektívnosti dodávky plynu s tým, že sa presadia len konkurencieschopné podniky, schopné prispôsobiť sa zmeneným podmienkam na predtým monopolných trhoch.
Cieľom predkladaného materiálu je zabezpečiť vytvorenie predpokladov na to, aby takto transformovaná spoločnosť bola schopná obstáť v medzinárodnej konkurencii, ktorá sa bude s pokračujúcou globalizáciou ďalej zintenzívňovať. V súvislosti s tým je nutné povedať, že pokiaľ je dosiahnutie zhody o potrebe transformácie sektora zvyčajne jednoduché, hľadanie zhody o spôsobe transformácie, o spôsoboch transformácie je proces veľmi komplikovaný.
Celému procesu transformácie a následnej privatizácie vzhľadom na uvedený zložitý proces predchádzalo prijatie novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V materiáli, ktorý je predložený, sú uvedené ciele privatizácie, stručná charakteristika súčasného stavu vrátane legislatívneho a regulačného rámca, výhod a nevýhod súčasného organizačného usporiadania Slovenského plynárenského priemyslu, ako aj vybrané ukazovatele SPP, ktoré svedčia o jeho ekonomickom postavení. Prílohy materiálu tvorí informácia o súčasnom stave plynárenstva v Slovenskej republike a progresívne zmeny v plynárenstve vo vybraných krajinách.
Cieľovým stavom plynárenstva Slovenskej republiky je privatizácia 49 % SPP a vytvorenie nového regulačného rámca. Základnou stratégiou SPP z hľadiska rozvoja je zabezpečenie rozvoja trhu pri rešpektovaní podmienok liberalizácie trhu s plynom daných smernicou Európskeho parlamentu číslo 98/30EC o spoločných pravidlách vnútorného trhu so zemným plynom. Ide predovšetkým o transparentné účtovné a organizačné oddelenie tranzitu, distribúcie a obchodu, otvorenie trhu s plynom, to znamená, umožnenie výberu dodávateľa plynu, ako aj zavedenie regulovaného prístupu tretích strán k prepravným a distribučným sieťam.
Čo sa týka nového regulačného rámca, zriadenie nezávislého regulačného úradu je predpokladané od 1. januára 2001. Úlohou tohto úradu bude v rámci regulácie zabrániť aj neodôvodnene vysokým ziskom prirodzených monopolov, z čoho vyplýva okrem iného aj irelevantnosť požiadavky na daň z monopolov. V materiáli sa navrhuje ponechať Slovenský plynárenský priemysel vo forme vertikálne integrovaného plynárenského podniku. Uvedená spoločnosť bude transformovaná na akciovú spoločnosť, ktorej časť majetku bude privatizovaná. O konečnej forme usporiadania podniku sa rozhodne aj s prihliadnutím alebo na základe odporúčaní privatizačného poradcu, či už pôjde o divizionálne usporiadanie v takej podobe, akú má v súčasnej štruktúre, alebo o vytvorenie dosť podrobne už diskutovanej holdingovej štruktúry s vytvorením materskej spoločnosti SPP, akciová spoločnosť, a jej dcérskych spoločností.
Privatizácia SPP sa často spája s negatívnym vplyvom na zamestnanosť. V súvislosti s tým by som chcel poznamenať, že samotná privatizácia nemá vplyv na zamestnanosť. V prípade určitej prezamestnanosti podniku je redukcia stavu zamestnancov jedným z nástrojov zvýšenia efektívnosti prevádzky podniku, či by došlo, alebo nedošlo k jeho privatizácii.
V rámci prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady boli pripomienky aj k vývoju predajných cien zemného plynu. V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že odkladanie nápravy deformovaných cien plynu nezávisle od procesu privatizácie znamená odklon od štrukturálnych reforiem, ktoré sú nevyhnutné na vybudovanie efektívneho trhového prostredia. Deformované ceny plynu, ktoré nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom na ich obstaranie, vyvolávajú falošné signály pre výrobcov elektriny a tepla, ako aj pre spotrebiteľov energií vzhľadom na ich rozhodovanie, ovplyvňujúce ich investície do budúcnosti.
Prínosy z privatizácie sú v materiáli vyjadrené ako z hľadiska strategických záujmov štátu, tak aj z hľadiska ďalšieho rozvoja Slovenského plynárenského priemyslu. V materiáli je zohľadnená aj požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska umožniť z výnosov privatizácie čiastočnú kompenzáciu nákladov obcí, ktoré obce vynaložili na svoju plynofikáciu. Zo strany štátu, treba to otvorene povedať, tu ide o určité gesto voči obciam, keďže obcami vybudované plynárenské zariadenia boli v zmysle platných predpisov bezodplatne prevedené s nulovou zostatkovou hodnotou do vlastníctva štátu a správy Slovenského plynárenského priemyslu. Obce v tomto okamihu aj z hľadiska privatizácie nemajú záujem o vrátenie týchto zariadení, ktoré by bolo nutné prevádzkovať a udržiavať, ale vyjadrili požiadavku o kompenzáciu svojich nákladov.
Spôsob privatizácie, zmena vlastníckych vzťahov v Slovenskom plynárenskom priemysle, š. p., bude riešená tak, že 51 % podielu majetku sa ponechá vo vlastníctve štátu - súlad so zákonom číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov -, 49 % podielu majetku sa sprivatizuje prevodom na Fond národného majetku, pričom z hľadiska samotného spôsobu privatizácie prichádzajú do úvahy tieto alternatívy: priamy predaj strategickému investorovi, resp. konzorciu strategických investorov, predaj na burze cenných papierov, resp. kombinácia týchto dvoch prístupov.
Vecný a časový harmonogram privatizácie. Harmonogram privatizácie SPP je vzhľadom na zložitosť problematiky náročný. Chcem zdôrazniť, že vo všetkých krokoch pred unáhleným rozhodnutím spôsobeným tlakom termínov bude dávaná prednosť premyslenému a uváženému postupu.
K vecným argumentom. Z časového hľadiska sa predpokladá vypracovanie návrhu na vydanie rozhodnutia vlády Slovenskej republiky do 31. marca 2001. V súlade s týmto rozhodnutím sa zrušenie štátneho podniku a založenie akciovej spoločnosti SPP predpokladá do 30. apríla 2001.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
rovnako ako vy som si vedomý, že rozhodnutia o ďalšom vývoji plynárenstva ovplyvnia na dlhé desaťročia štruktúru tohto sektora a jeho fungovanie. Taktiež je nespochybniteľné, že posúdenie všetkých týchto aj ďalších aspektov je zložitou odbornou otázkou. Preto spôsob privatizácie a určenie podielov vyčlenených na privatizáciu uvedenými metódami bude predmetom posúdenia aj nezávislým privatizačným poradcom. S ohľadom na zložitosť problematiky a významné, dá sa povedať, určujúce strategické postavenie podniku na trhu je odporúčané poveriť samotnou prípravou privatizácie renomovanú firmu so skúsenosťami v danej oblasti, ktorá bude vybraná na základe transparentného medzinárodného tendra.
Na základe uvedeného, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, si vás dovoľujem požiadať o schválenie navrhovaného znenia uznesenia.
Ďakujem.