Druhý deň rokovania
36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. septembra 2000
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť, aby ste svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili podpisom na prezenčnej listine.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali poslanci Dolník, Keltošová, Krajči, Rakús, Sopko. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš, podpredseda Národnej rady pán Marián Andel a ďalej páni poslanci Drobný, Ošváth a Tkáč.
Včera sme prerušili schôdzu prerokúvaním vládneho návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, ktorý ste dostali ako tlač 727, s tým, že je otvorená rozprava, do ktorej sa ústne prihlásili dvaja páni poslanci: pán poslanec Húska a pán poslanec Hofbauer.
Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Húska.
Prosil by som pána poslanca Osuského, ktorý je spravodajca k predloženému vládnemu návrhu zákona, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
predložený návrh sa pohybuje do priestoru, ktorý potrebujeme naozaj postupne vyplniť, a to vytvoriť určité zázemie úcty alebo zhmotnenej histórie zápasu Slovenska za jeho väčšiu emancipáciu. Je faktom, ktorý ťažko ktokoľvek odškriepi, keď je nesporné, že mnohí politici sa snažia poslúžiť si menom Štefánika, ale je nesporným faktom, že patrí medzi velikánov 20. storočia v spoločenstve Slovákov a že zároveň ukázal všetky parametre svetovo zorientovaného človeka, človeka ako vedeckej kapacity a aj človeka cítiaceho a odhodlaného zápasiť za svoj národ.
Toto považujem naozaj za veľmi dôležité a dá sa povedať, že malé národy nemajú veľa veľkých ľudí, ale v tomto smere naozaj táto postava predstavovala všetky parametre obra. Je fakt, ak smiem do toho vniesť trocha úsmevnosti, že olympskí bohovia prestali byť takí záletní a už v podstate nenavštevujú devy pozemské, a teda sa stáva zriedkakedy, že sa zrodia titani, ale o to viac máme celkom vážny dôvod vidieť v Štefánikovi naozaj titanského človeka. Ak zoberieme do ohľadu jeho útlu konštrukciu a hlavne jeho nie celkom pevné zdravie a zoberieme do ohľadu ciele, ktoré si staval, tak je nesporné, že tú kušu svojho vlastného tela napínal do krajností a za ten jeho krátky život vydal naozaj veľmi veľa.
Preto si myslím, že je našou povinnosťou nielen si poslúžiť jeho menom a prihrievať si svoju vlastnú polievočku na ohníku, ktorý sústavne horí nad týmto menom, a treba sa pripojiť k tomu, aby sa našla forma, dokonca normatívna zákonná forma na uznanie, že patrí medzi velikánov slovenského národa. A, samozrejme, vystupoval v logike zväčšujúcej sa emancipácie, a teda v logike aj štátotvorného rozvoja svojho národa. Považujem iba za sporné, či máme práve so Štefánikom a s jeho pamätníkom na Bradle spájať skúsenosti z hyde parkmi. Priatelia, toto považujem za nie celkom šikovný spôsob.
Zase sa môžeme vrátiť k histórii, pretože tá je naozaj učiteľkou. Vieme, že zmúdrelí hegemóni sa rozhodli, že nájdu miesta, kde sa môžu vyvravieť tí, ktorí sú nervózni a nespokojní. V takej krasovej oblasti, ako bolo Grécko, bolo veľa otvorov, a preto sa nedá čudovať, že dokonca v mytológii sa hovorí, že do jedného takéhoto zemského otvoru chodili volať ľudia, že kráľ Midas má dlhé uši. A teraz by sme o oficiálnych mocných mohli hovoriť všeličo iné, nemuseli by sme hovoriť o slabostiach alebo nedostatkoch ich telesnej konštrukcie, tak tie oportunistické dlhé uši viacerí majú a bolo by naozaj potrebné, aby sme sa v tejto oblasti poučili z minulosti.
Preto zároveň navrhujem, nespájajme to s hyde parkmi. Som presvedčený, že vyvážená demokracia skutočne bude musieť vytvoriť miesta, kde sú, povedal by som, otvorené ventily na prejavenie nespokojnosti. Treba to urobiť, ale práve s tým, čo pán minister nazval občianskym pútnickým miestom, by som jednoducho nespájal hyde parky a toto, pretože opakujem, spojenie bútľavej vŕby s týmto priestorom sa mi proste zdá byť nemiestne. A zatiaľ, chvalabohu, síce nie na mnohých miestach môžeme hovoriť, ale môžeme hovoriť, i keď sa veci majú tak, ako sa majú, že reči sa hovoria a chlieb sa je, tá oficiálna politika bohvieako na to nedáva.
Zhrnujúc, každopádne považujem za dôstojné a potrebné vytvárať postupne zakotvujúce zázemie vzorov, vžitých vzorov, takých, akým bol Štefánik. Mali by sme sa na tom zhodnúť a rozhodne by sme nemali v tejto oblasti využívať svoje stranícke tričká. Ale každopádne odporúčam, aby sa formy klonovania medzi občianskym pútnickým miestom a Hyde parkom nerobili, nepovažujem to za šťastné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
vážení členovia vlády,
popravde, keď som si pozeral program schôdze Národnej rady, ktorá sa práve koná, keď som videl bod číslo 18 o vládnom návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, tak trošku som bol zmätený, čo je účelom, cieľom, dôvodom na predkladanie takéhoto vládneho návrhu zákona v roku 2000. Nič v zlom, ale mne to pripadalo tak, že archeologická spoločnosť VPN, v súčasnosti ukrývajúca sa pod sprivatizovaným názvom DS, vykopáva nejakého veľmoža a následne zistila, že aha, to je slovenský dejateľ Štefánik, tak ho poďme osláviť. A treba spraviť z jeho mohyly a miesta, kde je pietne uložený, diskusné miesto na štýl Hyde parku a urobiť okolo toho príslušný privatizačný hrmot.
Dámy a páni, v roku 2000 objavovať na Slovensku Štefánika je absurdné a smiešne. Každý, kto je čo len priemerne vzdelaný, tak vie, kto Štefánik bol, akú pozíciu zastával, aké nezastupiteľné miesto mu patrí v dejinách a v histórii Slovenska a Slovákov, ale aj Česko-Slovenska, a teda prijímať k tomu vládny návrh zákona v roku 2000 sa mi zdá anachronické. Ak v Národnej rade musíme prijať formou zákona to, že predseda Národnej rady má umiestniť vo vestibule bustu Štefánikovu, no tak čo bráni predsedovi Migašovi takúto bustu tam umiestniť. Niet takého zákona, ktorý by mu to zakazoval. A Národná rada sa uznáša, že on tam tú bustu umiestniť musí? Škoda, že tu nie je prítomný, pretože je na olympiáde, neviem, za akú športovú disciplínu, ale na to, aby sme si uctili dejateľa, predsa netreba prijímať zákon, ešte tým skôr, že tá busta sa umiestni v uzavretej budove, do ktorej majú vstup len poslanci, prípadne hostia v sprievode a po prejdení bezpečnostnými zariadeniami.
Súčasná vládna koalícia vynašla dostatočné sily, odhodlanie a priestor na to, aby budovala panteón slovenskej histórie. A to sa, bohužiaľ, nestalo ani za predchádzajúcich vlád, vrátane našej. Takýmto spôsobom sa panteón zaručene nevybuduje, a to tým skôr, že ulice Bratislavy, hlavného mesta skrášlili takí dejatelia ako Čumil vytŕčajúci sa z kanála alebo dobrosrdečný magor Schöne Nazi. Otázka mohyly na Bradle je otázka stará 70 rokov, pretože pred 70 rokmi bola skončená jej výstavba, diela architekta Dušana Jurkoviča. Odvtedy mohyla na Bradle je prirodzeným miestom stretávania sa v krízových, v kľúčových, v rozhodujúcich a závažných okamihoch slovenských dejín a slovenskej histórie, či to bolo v štádiách ohrozenia spoločného štátu Hitlerom v predvečer 2. svetovej vojny, po jej skončení alebo v rokoch 1947, 1968 - 1969, či po roku 1989. Na to nebolo treba Bradlo vyhlasovať za Hyde park, pretože ako prirodzené miesto stretávania sa ľudí, ktorým záleží na osude Slovenska, Slovákoch, Bradlo bolo, je a aj bude. Na to netreba prijímať vládnu tlač číslo 727.
Ak súčasná vládna koalícia niečo chcela spraviť v záujme Milana Rastislava Štefánika, tak možností bolo neúrekom, napríklad objasniť pozíciu Milana Rastislava Štefánika v rokoch 1910 - 1920, keď vlastne do západnej Európy prišiel takmer úplne neznámy Tomáš Garrique Masaryk a totálne neznámy doktor Eduard Beneš, Masaryk nie až tak neznámy, pretože ten bol známy svojimi neohrozenými vystúpeniami na obranu ľudských a demokratických práv, napríklad v hanebnej Hilznerovej afére. Takže Masaryka predstavovať nebolo treba ako človeka, ale ako politika áno. Túto úlohu zohral Milan Rastislav Štefánik, ktorý v tom čase už bol osobnosťou európskeho rangu. Jeho predstavovať nebolo treba, ale on predstavoval týchto dvoch pánov, ktorí si následne sprivatizovali kompletné zásluhy za vznik Česko-slovenskej republiky.
V časoch, keď prvá svetová vojna vrcholila a keď sa Masaryk s Benešom vlastne pohybovali v diplomatických salónoch, Milan Rastislav Štefánik sa pohyboval po pustatinách na Sibíri. Organizoval légie, za ktoré si potom opäť privlastnil zásluhy Tomáš Garrique Masaryk. Po vzniku Česko-Slovenska vznikol vážny problém, čo so Štefánikom. Zatajiť ho nebolo možné, pretože to bola osobnosť príliš známa. Umiestniť kam? Nuž do vlády. Tak sa mu dal post ministra neexistujúceho ministerstva. To znamená, že vo vláde sa s ním nepočítalo. Keď odlietal z Talianska na Slovensko, jeho lietadlo nemalo pristáť na normálnom letisku, ale na nejakom náhradnom, ktoré letiskom nebolo. Na jeho privítanie nebola pripravená ani vládna delegácia, ani žiadna iná, nebola pripravená ani čestná jednotka, hoci prilietal generál a minister, nebola pripravená ani slávnostná hudba, nebolo pripravené nič okrem legionárov, ktorí dostali ostrú muníciu a upozornenie, že lietadlo, ktoré prilieta, má maďarské trikolóry. Talianske a maďarské trikolóry sú farebne podobné, nie identické, samozrejme.
Sú záznamy o tom, že po páde na zem Štefánik ešte žil, krátko na to však už nežil. Dámy a páni, kópie týchto dokumentov majú činitelia tejto vlády a mali sme ich v rukách aj my. Prečo neboli publikované, neviem vysvetliť, ale ak súčasná koalícia chcela v tomto smere niečo urobiť, nič jej v tom nebránilo. Rovnako súčasná vláda ak chcela niečo urobiť v záujme oslavovania Štefánika, tak bolo potrebné sa o to pričiniť pri delení federálneho majetku.
Existuje zoznam Štefánikovej pozostalosti, ktorá bola v roku 1920 prevezená z Paríža do Prahy, bola obsiahnutá v 93 debnách a nachádzala sa o tomto dokumetácia na ministerstve kultúry, či sa nachádza aj teraz, ťažko povedať. Takže ak čosi bolo možné urobiť, priestor na to bol, východiskové podklady takisto boli, dokumenty boli, ale zrejme tie iniciatívy boli iného charakteru, pretože v súčasnosti sa privatizuje všetko a myslím si, že prerokovanie materiálu o zásluhách Štefánika v roku 2000, ktoré vlastne iniciovala Demokratická strana, predkladá ho minister spravodlivosti, tak to je, ak sa neurazíte, ukážkou privatizácie čohosi vo svoj prospech. Štefánik si to jednoducho nezaslúži, pretože je to taká vynikajúca a významná osobnosť, že na ňom sa viezť je trápne.
Takže, dámy a páni, bol som zvedavý, čo sa dozviem z vystúpenia pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, nedozvedel som sa nič, akurát, že prečo...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pán poslanec Hofbauer. Prosím všetkých, aby vypli svoje mobilné telefóny.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Hofbauer:
... sa má z Bradla stať Hyde park, čo sa nikdy nestane, pretože Hyde park je čosi úplne iné a Bradlo je pietne miesto, ktoré si zasluhuje úctu, a rovnako som sa nič nedozvedel ani z vystúpenia pána Osuského, ktorý akurát hrmotne dokumentoval, že Demokratická strana a Štefánik, to vraj jedno jest!
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlásia traja páni poslanci, posledný je pán poslanec Šlachta. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ale ja som chcel sa prihlásiť do diskusie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Žiaľ.
Poslanec J. Cuper:
Žiaľ, možno pre niektorých chvalabohu.
Pán predsedajúci, problém je v tom, že naozaj pán Milan Rastislav Štefánik sa nezaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom česko-slovenského štátu, lebo on sa nestal takým, ani nikdy túto filozofiu nezastával, pretože jediným štátotvorným národom aj podľa ústavy prvej Česko-slovenskej republiky bol národ československý. Bolo by dobré, aby vládny návrh neklamal občanov a pán Dzurinda sám seba a niektorí ľudia v Demokratickej strane aby tiež do zákonov uvádzali pravdu. To treba uviesť na pravú mieru.
Takže o nejakej samostatnosti alebo štátotvornosti slovenského národa v prvej Česko-slovenskej republike sa vôbec nedá hovoriť. O tom svedčia aj oficiálne zákony prvej Česko-slovenskej republiky. A pán Milan Rastislav Štefánik bol minimálne za ideu Česko-slovenskej federatívnej republiky, kde slovenský národ mal mať rozsiahle autonómne práva, ktoré mu boli upreté.
Po druhé, ja som za to, aby sa Milanovi Rastislavovi Štefánikovi postavil pomník pred parlamentom, trebárs nech pán Moravčík dá upraviť námestie, ktoré je v dezolátnom stave a nie je ani pred jedným parlamentom v takomto stave. Tam nech sa postaví socha. Milan Rastislav Štefánik nebol nikdy predsedom Národnej rady, ja som navrhoval už pri odhaľovaní sochy Hurbana, aby tam boli štyri sochy všetkých dejateľov Slovenskej národnej rady, ale Štefánik si zaslúži bustu, nie bustu, ale...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, chcel by som len reagovať na niektoré poznámky pána Hofbauera. Pán poslanec Hofbauer povedal, že o tom, aby mohla byť busta vo vestibule, mohol rozhodnúť predseda Národnej rady, a nie parlament. Obávam sa, že to tak nie je nikde na svete ani tu, pretože predstavte si, pán poslanec, že by sa, povedzme, pán predseda Migaš rozhodol dať do vestibulu moju a vašu sochu vedľa seba. Iste by ste s tým nesúhlasili. To znamená, že takúto právomoc predseda parlamentu nemôže mať.
Po ďalšie, vytýkate nám zákon o Štefánikovi. Veď už niekoľko rokov funguje zákon, ktorý je takmer úplne deklaratívny, zákon o Martine. Niektoré zákony sú deklaratívne, pretože takto to je. Treba zákonom zvýrazniť nejakú osobnosť. To znamená, čo chýbalo vám, aby vy ste prijali zákon o Štefánikovi? Nakoniec ste prijali Rád Štefánika ako najvyššie vyznamenanie. Chcem ešte povedať, že delenie federálneho majetku sme nerobili my, no to ste robili vy, tak nemôžem za to, že ste to zle urobili.
A chcem podotknúť, že je to síce myšlienka Demokratickej strany, ale je to vládny návrh, to znamená, vláda chce takýmto spôsobom ohodnotiť Štefánika, takže len by prosil tú vecnosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šlachta.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Nebol by to, samozrejme, pán poslanec Hofbauer, keby nedehonestoval všetko, čo sa dá. Neviem, prečo rozpráva o Hyde parku, a neviem, prečo iniciatívu pripisuje archeologickej spoločnosti VPN, ktorej bol aj on voľakedy členom. Iniciatíva vznikla na pôde spoločnosti Milana Rastislava Štefánika a Nadácie Milana Rastislava Štefánika. Okrem toho zákon jasne hovorí, že mohyla bude pietnym miestom, čiže žiadnym Hyde parkom. A, samozrejme, ani nechceme, aby bola politickým pamätníkom, o čo sa snažilo práve svojho času HZDS. Súhlasím však s tým, že busta v parlamente je síce v poriadku, ale považujeme to za nedostatočné. Slovensko potrebuje skutočne sochu Milana Rastislava Štefánika na správnom mieste a tým miestom možno dnes sa zdá, že by mohol byť priestor nádvoria v novej prístavbe na Hrade. Skúsme o tom pouvažovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer chce reagovať na faktické poznámky.
Máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
O Hyde parku som nehovoril ja, ale pán Čarnogurský, takže asi ste tu neboli včera, pán Šlachta. A čo sa týka ostatnej faktografie, ja vás s dôverou odkazujem na pamäti Tomáša Garriquea Masaryka, volá sa to Cesty demokracie a vychádzalo to počas prvej Česko-slovenskej republiky, diel I. a II. Tam si prečítajte, akú polohu prisudzuje Štefánikovi Tomáš Garrique Masaryk. Prakticky žiadnu. Tam Masaryk spomína Štefánika ako okrajovú epizodickú záležitosť, ktorá sa kdesi mihla, a potom zase sa nemihla. Takže to k tomu glorifikovaniu v rámci pozície prvej Česko-slovenskej republiky, ktorej význam je nesporný, ale pozícia Slovenskej republiky a slovenského národa v rámci tejto republiky bola presne taká ako v súčasnosti Slovenska v rámci OECD, čiže chudobný príbuzný.
Čo sa týka sochy alebo busty, pán Mikloško, ja nič nenamietam, ak by naše dve busty tam boli, ale domnievam sa, že si to jednoducho nezaslúži ani jeden z nás, pretože nie sme takí velikáni ako Štefánik a Štefánik by mal mať, myslím si, pietne miesto a miesto úcty na takom mieste, ktoré mu prináleží v hlavnom meste tohto štátu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predsa som sa rozhodol, že chcem povedať niekoľko záverečných viet na záver tejto debaty. Najskôr by som chcel povedať niekoľko slov o štýle tejto diskusie.
V návrhu zákona sa hovorí, že na Bradle sa majú návštevníci správať s pietou k pôsobnosti Milana Rastislava Štefánika. Navrhujem vzhľadom na to, že je to vhodná príležitosť, máloktorý zákon poskytuje takúto príležitosť, navrhujem, aby sme čisto experimentálne použili tento štýl a pietu, ani nie tak pietu ako istú kultúru, ktorá bude prameniť z úcty k predmetu, o ktorom diskutujeme, čiže o návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika, aby sme tento štýl použili už v diskusii o tomto zákone. Z toho hľadiska oceňujem príspevok pána poslanca Húsku.
Pán poslanec Hofbauer, odpustite, teraz naozaj chcem hovoriť čisto vecne. Štýl vášho príspevku mi neladil do tejto predstavy a prosím v nasledujúcich diskusiách, veď zákon bude vo výboroch a bude druhé a tretie čítanie, teda dúfajme, skúsme spoločne nasadiť tú istú kultúru, hovorím, prameniacu z témy zákona, o ktorom diskutujeme. Totiž, a v tom sa vlastne zhodujeme, Bradlo naozaj už tým občianskym pútnickým miestom je, pretože naozaj keď boli krízové časy, tak tam ľudia, prirodzene, išli a nebolo ich treba tam prakticky ani volať. Išli tam v roku 1968. Už si nepamätám, čo bolo predtým, povedzme, počas vojny, po vojne alebo ako, ale v roku 1968 tam išli, v roku 1989 tam tiež išli a odvtedy tam chodia.
Mimochodom, páni poslanci za HZDS, musím povedať, že najmä HZDS tam v posledných rokoch chodilo, a teda HZDS sa darilo. Nie, aj chodí, v poriadku. Áno, presne tak, a ja to hovorím ako s konštatovaním, že teraz vaše občianske púte na Bradlo, povedal by som, pre mňa najviac symbolizujú potenciál Bradla byť občianskym pútnickým miestom. Z toho hľadiska trošku nerozumiem, prečo sa bránite, pán poslanec Húska, alternatívnemu návrhu úpravy o Bradle, ale k tomu ešte prídem. Ide o to, že pravdepodobne väčšina alebo viaceré národy majú také občianske pútnické miesta. O Čechách je známe zo sociologických prieskumov, že religiozita je najnižšia možno v Európe, ale keď je krízová situácia s českým národom, tak všetci Česi, a to veriaci či ateisti, prídu k soche sv. Václava, kde je napísané: "Svatý Václave, nedej zahynouti nám."
Čiže keď máme náznak na Slovensku, Bradlo je iba náznak v porovnaní so sochou sv. Václava, teda osobne ho nazývam iba náznakom takéhoto pútnického miesta, tak rozmýšľajme o tom, ako tento trend posilniť, ako potenciál, tento pozitívny potenciál Bradla posilniť, zvýrazniť a umožiť, aby sa rozvíjal. K tomu smerovali úvahy, ktoré som spomenul v diskusii, a prosím vás, slovo Hyde park padlo iba v tej súvislosti, že v Hyde parku je napriek slobode hovoriť o akýchkoľvek otázkach zakázané nadávať na britskú kráľovnú, a v tomto zákone sa v súvislosti s Bradlom výslovne hovorí, že sa tam treba správať s pietou a úctou, to znamená, že platia ustanovenia zákona číslo 84/1990 Zb. o tom, že tam nemožno propagovať rasistické názory, fašistické násilie a podobne a podobne.
Čiže idea o tomto zvýraznení povahy Bradla spočívala v tom, že na jednej strane, povedal by som, ešte raz zdôrazníme slobodu vyjadrovania sa na Bradle aj preto, aby sme mohli tým viac zdôrazniť zákaz propagovania rasizmu, fašizmu a tak ďalej, čo koniec koncov vo všeobecnom zákone číslo 84 je, ale práve na Bradle by sa to patrilo ešte viac. Nie je účelom zákona riešiť nejaké historické detaily či zo Štefánikovho života alebo zo slovenských dejín 20. storočia. To jednoducho nie je účelom zákona. Ale, prosím, samozrejme, je legitímne sa o tom zmieňovať, keďže preambula sa o tom zmieňuje. Ale, prosím, pokiaľ bude aj ďalšia diskusia k týmto aspektom, aby sa naozaj niesla v úcte a, takpovediac, v piete, keď už nie k politickým oponentom, tak k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Naozaj iniciatíva k tomuto zákonu vzišla zo Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, z Nadácie Milana Rastislava Štefánika. Nech je predmetom kultúrnej, vecnej diskusie, či tento zákon má byť, alebo nemá byť. Ja naďalej zastávam názor a je to názor aj vlády, že tento zákon má byť, a navrhujem ho preto odporučiť do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, už nie je možnosť na udelenie žiadnych faktických poznámok. Pán minister vystúpil v záverečnom slove po skončení rozpravy, pán poslanec Cuper, pán poslanec Húska, prosím, aby ste rešpektovali rokovací poriadok a slušne sa správali, tak ako sa na poslanca patrí správať.
Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o predložených a prerokovaných návrhoch. Prosím teraz pána poslanca Osuského, aby uvádzal hlasovanie o návrhoch na uznesenie k prerokúvanému návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, ktorý prerokúvame v prvom čítaní. Prosím, pán poslanec, predneste návrh na uznesenie.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážená snemovňa,
v súlade s vystúpeniami v rozprave s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Predneste druhý návrh uznesenia, pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 759 z 24. augusta 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme hlasovať o včera prerokovaných návrhoch zákonov v poradí, tak ako boli prerokované a schválené v programe.
Prvý je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Prosím pána poslanca Ambróša ako spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. A poslancov prosím, aby neodchádzali z rokovacej sály.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
keďže v rozprave neodzneli pozmeňujúce návrhy a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
Poslanec L. Ambróš:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 742 z 26. júla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o pridelení zákona výborom, o určení gestorského výboru, ako aj o určení lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili.
Prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby ako spoločný spravodajca k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona o živnostenskom podnikaní, uvádzal jednotlivé hlasovania.
Pán poslanec Muránsky.
Poslanec P. Muránsky:
Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh, páni poslanci. Hlasujeme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec P. Muránsky:
Ďalej, pán predsedajúci, odporúčam prideliť prerokovanie zákona v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Ivanka, ktorý je spoločným spravodajcom k návrhu zákona o notároch a notárskej činnosti, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k prerokovanému návrhu zákona.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
keďže v rozprave neodzneli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predkladám návrh, aby vládny návrh zákona o notároch a notárskej činnosti bol prerokovaný v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Uveďte ďalší návrh.
Poslanec A. Ivanko:
Súčasne odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, okrem gestorkého Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán spoločný spravodajca prideliť návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánu poslancovi Ivankovi.
Tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.
Návrh ste dostali ako tlač 671, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil minister pôdohospodárstva pán Pavel Koncoš.
Pán poslanec Osuský.