Úterý 12. září 2000

Minister životného prostredia SR L. Miklós:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

potrebu novelizácie aj tohto zákona vyvoláva naša snaha o čo najskoršie transponovanie právnych predpisov Európskej únie do nášho právneho poriadku. Nechcem tu citovať nariadenia rady, ktoré je potrebné transponovať, chcel by som povedať, ktoré sú najdôležitejšie zmeny v tomto zákone, v tejto novele.

Návrh novely zákona povoľuje použitie chlóru, chlórovaných neplnohalogénovaných uhľovodíkov ako hasivá do obdobia predpokladaného vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Európska únia použite týchto regulovaných látok na účely hasenia totiž neumožňuje. Nami navrhovaná úprava zabezpečuje zhodu s nariadením rady v tejto oblasti od 1. januára 2004.

Ďalším dôvodom na novelizáciu zákona sú aj zmeny Montreálskeho protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a rozhodnutia strán tohto protokolu, ktoré tieto prijali na stretnutí strán v Pekingu, a to najmä doplňuje sa zoznam látok o bróm, chlór, metán a v § 11 sa dňom účinnosti zákona zakazuje jeho výroba a spotreba v Slovenskej republike, ako aj obchod s nesignatárskymi štátmi Montreálskeho protokolu.

Tretím dôvodom novelizácie sú doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 1998. Sprísňuje sa najmä oznamovacia povinnosť pre dovozcov a vývozcov látok, ktorí budú musieť oznamovať údaje o dovoze a o vývoze nielen Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ale aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona sú, samozrejme, tabuľky, prílohy s tabuľkami, ktoré teraz nechcem rozoberať.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Muránskemu ako spravodajcovi, ktorého určil výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

Nech sa páči.

Poslanec P. Muránsky:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán minister,

dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 722), ako spravodajca určený výborom pre životné prostredie a ochranu prírody.

Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zastávam stanovisko, že z dôvodov, ktoré uviedol pán minister životného prostredia, je predkladaná novela zákona aktuálna a potrebná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa hlási jeden poslanec, pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení a dávam slovo pánu poslancovi Zlochovi v rozprave.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážení páni ministri,

v tomto prípade budem omnoho stručnejší. Je to veľmi dôležitý zákon. Azda nemusím nikoho presvedčovať o tom, že dlhoročná produkcia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a ich používanie prakticky v každom priemyselnom odvetví, ale aj v bežnom živote výrazne prispieva k tomu, že ozónová vrstva sa narušila a skutočne veľa nechýba k tomu, aby sa tieto procesy, ktoré sa odohrávajú už desaťročia, nestali nezvratnými. Slovenská republika od začiatku pristupovala k príslušným medzinárodným dohodám a je dokonca možné povedať, že bola iniciatívna pri rozhodovaní o nepoužívaní týchto látok aj ich náhrade látkami, ktoré ozónovú vrstvu nepoškodzujú.

Ja zasa za seba môžem povedať, že tento návrh budem podporovať a budem sa snažiť pôsobiť aj na poslancov v klube HZDS, aby podporili tento návrh zákona.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Pán minister, nechcete sa, predpokladám, vyjadriť k tomu. Pán spravodajca tiež nie. Ďakujem pekne.

Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme mohli prejsť k tlači 720. Páni poslanci, namieta niekto? Nenamieta.

Takže pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 232/1995 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 720. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 753.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

predkladám na vaše rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady číslo 232/1995 Z. z.

Účelom predloženého návrhu zákona je zefektívniť tie ustanovenia Notárskeho poriadku, ktoré spôsobujú v praxi problémy. Ide najmä o úpravu podmienok výberového konania notárov, zbavovania mlčanlivosti notára a jeho zamestnancov, podmienok osvedčovania vydržania vlastníctva a terminológie používanej v zákone.

K prvému. Navrhovanou novelou sa má predísť situácii, keď Notárska komora neuskutoční výberové konanie ani za dlhšie časové obdobie, čo by bolo v rozpore s požiadavkou o čo najrýchlejšie sfunkčnenie neobsadeného notárskeho úradu. Návrh zákona ďalej odstraňuje disproporciu, keď síce zákon umožňoval prihlásiť sa do výberového konania notárskemu kandidátovi, ale tento aj v prípade úspešnosti vo výberovom konaní nemohol byť vymenovaný za notára, pokiaľ nespĺňal podmienky uvedené v § 11 ods. 1 Notárskeho poriadku. A napokon sa má docieliť, aby internými predpismi Notárskej komory nemohlo dôjsť ku znerovnoprávňovaniu účastníkov výberového konania.

K druhému okruhu. Otázka zbavenia mlčanlivosti notára sa navrhuje riešiť v súlade s postavením, aké zákon notárovi priznáva. Na jednej strane notár vystupuje ako verejný orgán, keď je na neho prenesená právomoc štátu, najmä pri osvedčovaní právne významných skutočností. V tejto súvislosti sa navrhuje ministrovi spravodlivosti priznať právo rozhodovať o zbavení povinnosti mlčanlivosti notára v rámci činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku, ale len na účely orgánov činných v trestnom konaní. Vo veciach, kde notár vystupuje predovšetkým ako právny poradca klientov, najmä pri spisovaní listín o právnych úkonoch, poskytovaní právnych rád, sa jeho postavenie približuje k postaveniu advokáta, resp. komerčného právnika. Preto sa navrhuje, aby v rámci notárskej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a c) a § 5 Notárskeho poriadku nemohol notára zbaviť mlčanlivosti minister spravodlivosti, ale iba klient, ktorého sa predmetné právne úkony týkajú.

K tretiemu okruhu. Návrh zákona sprísňuje podmienky vydávania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností, ktoré notár vydáva formou notárskej zápisnice. Toto osvedčenie má podľa predloženej novely obsahovať okrem vyhlásenia účastníka o splnení zákonom požadovaných podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka a uvedenia dôkazov aj konkrétny deň nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Obligatórnou súčasťou, prílohou vyhlásenia účastníka budú aj vyjadrenia dotknutých subjektov, najmä vlastníkov nehnuteľností, t. j. osôb, ktorým svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností, ako aj vyjadrenie obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. V prípade, že je na správu alebo na nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený Slovenský pozemkový fond, prípadne iná právnická osoba, pri pozemku vo vlastníctve štátu, pri pozemku s nezisteným vlastníkom, pri pozemku, ktorého vlastníctvo nie je evidované a podobne, je obligatórnou súčasťou vyhlásenia účastníka aj vyjadrenie tejto právnickej osoby. Z obsahu uvedených vyjadrení má jednoznačne vyplývať, že dotknuté subjekty nemajú výhrady k osvedčeniu vlastníctva predmetných nehnuteľností.

Po štvrté. V Notárskom poriadku je potrebné novelizovať aj ustanovenia, ktoré nie sú terminologicky presné a jednotné, t. j. nezodpovedajú základným požiadavkám kladeným na zákon podľa článku 4 ods. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Presnosť a jednotnosť termínov použitých v Notárskom poriadku sa vyžaduje nielen v rámci Notárskeho poriadku, ale ide aj o zladenie s terminológiou používanou v ostatných právnych predpisoch. Z uvedených dôvodov je potrebné napríklad slová "Česká a Slovenská Federatívna Republika" nahradiť slovami "Slovenská republika", ďalej termíny "konkurz" nahradiť termínom "výberové konanie", termín "úradný jazyk" nahradiť termínom "štátny jazyk" a podobne.

Z týchto dôvodov predkladám návrh zákona a navrhujem, aby ste ho postúpili do ďalšieho čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Prosím teraz pána poslanca Alexeja Ivanka, aby sa ujal slova ako spravodajca, ktorého určil gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec A. Ivanko:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 232/1995 Z. z.

Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený vládny návrh zákona zefektívni niektoré ustanovenia, ktoré spôsobujú v praxi značné problémy. Som presvedčený, že po prijatí navrhovaných čiastkových úprav sa pôvodný zákon skvalitní a priblíži sa viac praxi.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 753 zo dňa 21. augusta 2000 odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 232/1995 Z. z., na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor. Ďalej odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský ústavnoprávny výbor v lehote do 16. októbra 2000.

Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, písomne nebol prihlásený nikto. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 727. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 759.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

predkladám na vaše rokovanie vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko. Jednou z najvýznamnejších osobností slovenského národa a bezo sporu najvýraznejšou postavou novodobých slovenských dejín je slovenský politik, diplomat, štátnik, vojak, vedec a predovšetkým bojovník za práva slovenského národa - Milan Rastislav Štefánik. Osobnosť Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa významnou mierou pričinil o vznik česko-slovenskej štátnosti, oslobodenie slovenského národa a jeho zaradenie medzi štátotvorné národy, si zasluhuje aj legislatívne vyjadrenie. Preto si navrhovaný zákon kladie za cieľ zdôrazniť význam osobnosti Milana Rastislava Štefánika pre novodobé dejiny Slovenska.

V návrhu zákona sa oceňujú Štefánikove zásluhy na oslobodení, záchrane a pozdvihnutí Slovákov a uznáva sa jeho rozhodujúci podiel na konštituovaní sa štátotvorného slovenského národa tým, že sa má v Národnej rade Slovenskej republiky umiestniť busta Milana Rastislava Štefánika a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie jeho krédo a zobrazí sa faksimile jeho podpisu. Návrh zákona ďalej zvýrazňuje Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle ako miesto posledného odpočinku Milana Rastislava Štefánika. Preto je každý povinný správať sa tu s úctou voči osobe Milana Rastislava Štefánika a rovnako je povinný zachovávať pietnosť, dôstojnosť a vysokú kultúrnu úroveň všetkých tu uskutočňovaných zhromaždení.

Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v tejto časti spomenul aj niektoré diskusie, ktoré sa odohrávali v priebehu legislatívnej tvorby tohto návrhu zákona a ktoré, aj keď sa na záver neobjavili a neobjavujú v samotnom návrhu zákona, predsa sa nazdávam, že je vhodné o nich informovať.

Popri všetkých tých okolnostiach, ktoré som spomenul, v pôvodnom návrhu zákona boli ešte dve ustanovenia, resp. jedno ďalšie a jedno bolo formulované odlišne, ako je formulované v tomto návrhu. To jedno, ktoré nakoniec v priebehu doterajšieho legislatívneho procesu vypadlo, bolo ustanovenie o zriadení Fondu Milana Rastislava Štefánika. Tento fond, ktorý by sa napĺňal jednak zo štátneho rozpočtu a jednak z darov a rôznych iných tzv. mimorozpočtových zdrojov, by mal za úlohu jednak financovať udržiavanie mohyly a prípadne iných pamätihodností Milana Rastislava Štefánika, ale zároveň aj podporovať finančne aj inak rôznorodé aktivity, ktoré by napomáhali upevneniu, stabilizácii a rozvoju demokracie a demokratických inštitúcií na Slovensku. Nakoniec, ako som povedal, toto ustanovenie v priebehu legislatívneho procesu vypadlo pre námietky alebo odpor ministerstva financií v tom, že by sa nemali vytvárať ďalšie osobitné fondy, štátne fondy. Ja to konštatujem a informujem o tom s tým, že, opakujem, v tých pôvodných zdôvodneniach, ktoré boli na zaradenie aj takéhoto ustanovenia do zákona, boli, myslím, veľmi presvedčivé argumenty na existenciu takéhoto fondu.

Druhé ustanovenie, ku ktorému by som sa chcel osobitne zmieniť, je ustanovenie § 3 tohto návrhu zákona, ktoré sa týka Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Ide o to, že Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa prirodzeným spôsobom vyvinula ako, nazval by som to, svetské pútnické miesto na Slovensku. A mohlo sa vyvinúť do tejto podoby práve preto, že na mohyle odkaz Milana Rastislava Štefánika, jeho životné dielo a jeho zápas o slobodu Slovenska sa prejavujú najsilnejšie a veľmi intenzívne aj emocionálne na návštevníkov tejto mohyly. A tak sa mohyla stala prirodzeným spôsobom v priebehu našich moderných dejín miestom spontánnych zhromaždení, kde boli vlastne prvýkrát vo svojej dobe formulované požiadavky, ktoré smerovali k väčšej slobode na Slovensku a podobne. Spomeniem iba zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo na mohyle v máji 1968, keď to bolo vlastne prvé takéto veľké mohutné zhromaždenie, kde sa otvorene vznášali požiadavky na demokratizáciu vtedajšieho režimu. Toto miesto akéhosi prirodzeného pútnického miesta Slovákov sme chceli zvýrazniť tým, že na mohyle, samozrejme, návštevníci by sa museli správať s pietou voči odkazu Milana Rastislava Štefánika, ale zároveň že by boli zo zákona oslobodené od oznamovacej povinnosti verejné zhromaždenia.

Poznamenávam, že takáto úprava je obsiahnutá aj v zákone číslo 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v takej podobe, že mestá môžu určiť miesta, kde je možné usporiadať verejné zhromaždenie bez toho, aby podliehalo oznamovacej povinnosti. A tak sme pôvodne chceli dať do tohto zákona, aby mohyla na Bradle a úplne bezprostredné okolie okolo mohyly bolo zo zákona stanovené miestom, kde je možné usporiadať verejné zhromaždenie bez oznamovacej povinnosti, pokiaľ, samozrejme, sa verejné zhromaždenia oznámia príslušnému úradu, a to je úrad, to je Mestský úrad v Brezovej pod Bradlom. V takom prípade takéto vopred oznámené zhromaždenia by mali prednosť pred zhromaždeniami, ktoré by neboli vopred oznámené.

Takýmto spôsobom sme chceli zabezpečiť, aby sa tento charakter svetského a národného pútnického miesta na Bradle ešte zvýraznil s tým, že, samozrejme, účastník zhromaždenia, či oznámeného, alebo neoznámeného, je povinný správať sa s pietou a úctou voči osobe Milana Rastislava Štefánika a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť riadny a pokojný priebeh zhromaždenia. Inak aj na takéto, hovorím, aj na neoznámené zhromaždenia by platili všeobecné ustanovenia zákona číslo 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Budem otvorený v tom, že tak trochu sme sa nechali inšpirovať ustanoveniami alebo úpravou o Hyde Parku v Londýne, kde je možné jednoducho prísť a vystupovať s tým, že nie je dovolené tam správať sa neúctivo voči britskej kráľovnej, tak, samozrejme, tu na Bradle by sa takéto ustanovenie osobitným spôsobom vzťahovalo na odkaz Milana Rastislava Štefánika.

Nakoniec musím povedať, že v Legislatívnej rade a vo vláde takéto prinajmenšom alternatívne znenie § 3 návrhu zákona neprešlo a zostali tam tie, ktoré sú v návrhu, ako ho máte pred sebou. Nazdávam sa však, že ide o problém, ktorý si zasluhuje prinajmenšom pozornosť a azda zamyslenie, a preto som si dovolil vás informovať o týchto úvahách a diskusiách, ktoré sa objavili v priebehu legislatívnych prác na tomto zákone.

Inak pri príprave zákona sa významným a vlastne zásadným spôsobom podieľali združenia, dobrovoľné združenia Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika a Nadácia Milana Rastislava Štefánika, ktoré podstatným spôsobom prispeli k tvorbe a návrhu tohto zákona.

Ešte pre informáciu, že v roku 1990 bol prijatý vo vtedajšom Federálnom zhromaždení federálny zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Na základe diskusií v priebehu doterajšieho legislatívneho procesu panovala zhoda v tom, že tento zákon nemá rušiť ten pôvodný zákon z roku 1990 o to viac, že na základe pôvodného zákona bola vyhotovená busta v budove vtedajšieho Federálneho zhromaždenia. Čiže pre Slovenskú republiku to v tejto chvíli nemá žiadnu relevanciu, a preto vlastne po prijatí tohto zákona bude platiť aj pôvodný zákon a bude platiť aj tento zákon, ale iba z tohto zákona vyplývajú praktické dôsledky pre pamiatku Milana Rastislava Štefánika.

Na záver chcem povedať, že predložený návrh zákona si vyžiada nároky na štátny rozpočet, a to na vyhotovenie a umiestnenie busty Milana Rastislava Štefánika a pamätnej tabule v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky vo výške asi pol milióna korún.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem, aby ste odporučili návrh zákona do druhého čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Dávam slovo pánu spravodajcovi Petrovi Osuskému, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Prosím.

Poslanec P. Osuský:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážený parlament,

dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Úvodom vás chcem informovať, že predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady dňa 23. augusta 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 36. schôdze Národnej rady na prvé čítanie.

Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Osobne zastávam názor, že - ako už predrečník ctený minister spravodlivosti povedal - vklad Milana Rastislava Štefánika do vzniku česko-slovenskej štátnosti a do vzniku štátu, kde sa Slováci stali prvýkrát štátotvorným národom vo svojich dejinách, je veľký a zasluhuje si, aby bol primerane ocenený. Môj kolega poslanec Langoš takýto návrh predložil už v minulom období, ale nedostal sa ani len do programu parlamentu. Som rád, že dnes ten zákon leží na stole. Myslím si, že okrem ocenenia Milana Rastislava Štefánika sa jeho prijatím, a verím, že odsúhlasíme jeho postup do druhého čítania, sa týmto zákonom tiež prihlásime k európskemu a demokratickému odkazu veľkého Slováka, ktorý bol jedným z tých, ktorí viedli biedny a z temnôt nevedomia vychádzajúci národ na svetlo demokracie a do rodiny demokratických krajín sveta.

Prijatie zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko je v súlade s jeho historickými zásluhami a je opodstatnené aj všeobecným presvedčením, že táto osobnosť je ojedinelým zjavom v dejinách slovenského národa, a preto si zasluhuje aj legislatívne vyjadrenie.

Predpokladám, ctení kolegovia, že vaše stanoviská, prípadné zmeny a doplnky budete predkladať predovšetkým v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a tiež na schôdzi pléna.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, budem po rozprave odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, je 19.08 hodín, to znamená, prekračujeme už čas, keď sme mali skončiť rokovanie. Chcem vás požiadať, poprosiť o dve veci. Jednak aby sme dokončili rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame, a potom aj v mene pána ministra Koncoša si vás dovoľujem požiadať o všeobecný súhlas vzhľadom na to, že sme ho stiahli až z Trenčína, z cesty, aby sme prebrali ešte dva zákony, ktoré sú v podstate v programe, a aby ich mohol dnes on uviesť v Národnej rade.

Pýtam sa, či je zásadne nesúhlas alebo súhlas. Nie. Súhlasíte teda s tým, aby sme dokončili rozpravu k tomuto bodu? Pokiaľ nie, vidím, že hlasovanie v súčasnom zložení...

Najprv by sme mali ešte aspoň otvoriť všeobecnú rozpravu k tomuto materiálu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto. Pýtam sa, kto je prihlásený ústne k tomuto bodu programu. Pán poslanec Húska a pán poslanec Hofbauer sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu.

Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dozajtra. Budeme pokračovať o 9.00 hodine rozpravou, v ktorej vystúpia páni poslanci Hofbauer a Húska. Uzatváram zároveň možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Želám vám príjemný večer.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP