Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, aj vám chýba invencia, a to veľmi. To vaše vystúpenie bolo také naozaj nasilu. Vy sa vždy pasujete, aj v predchádzajúcom volebnom období, keď ste ešte neboli poslancom, ste sa pasovali za veľkého demokrata. Ak ste demokrat, potom nemáte právo upierať opozičným stranám, aby dávali návrhy na odvolanie ministrov. Zrejme ste nesledovali počínanie svojich predchodcov, ktorí dávali v oveľa väčšej miere návrhy na odvolávanie ministrov, ako to robíme my.
Podstatnú chybu vo vystúpení ste urobili v nepochopení, že táto schôdza nie je o HZDS, táto schôdza je o ministrovi spravodlivosti. A vy ste nepoužili ani jeden jediný pozitívny argument, aby ste zhodnotili jeho prácu. Vy ste nám tu citovali paragrafy zo zákona, ktorý ešte nie je prijatý. Ak bude prijatý, tak potom ho možno bude možné hodnotiť pozitívne, ale do dnešného dňa ho minister nedal, takže tieto vaše argumenty boli na vode.
Čo sa týka toho, že nemáme pozitívne návrhy, pán poslanec, my sme tých návrhov tu dávali a budeme dávať v parlamente stovky. My sme spočítali do predprázdninového obdobia, že to bolo viac ako tisíc návrhov, ktoré sme podali, a z toho ste prijali iba nepatrný počet, dokonca aj naše návrhy zákonov, ktoré sme dávali. Jeden z prvých bol návrh zákona na úpravu minimálnej mzdy. Vy ste ho zamietli, ale, čuduj sa, svete, prešlo pár mesiacov a ten istý návrh ste dávali ako vládny. Nebol dobrý, pretože išiel z dielne HZDS. Takže buďte, prosím, aj objektívny. Vy tu veľmi často nesedíte v parlamente, takže asi nesledujete našu prácu. Ale ako hovorím, táto schôdza nie je o HZDS, ale je o ministrovi spravodlivosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mňa veľmi mrzí, že tu nie je pán minister, aby si mohol vypočuť naše námietky, ale pánu poslancovi Palkovi by som chcela povedať, že sa ho snažím pochopiť a vžiť sa do jeho myslenia, že chcel trochu nadľahčiť situáciu. Vidieť, pán poslanec, že ste veľa robili na svojom imidži. Ide vám to, teda tá nonšalantnosť prejavu. Skutočne škoda, že nie je priamy prenos, lebo bolo by to dobré rétorické cvičenie. Len, žiaľ, jedna vec je za tým všetkým, že ste nedali ani v jednom svojom vystúpení, okrem toho, samozrejme, že ste sa snažili nás pourážať, odpoveď na veci, ktoré tu boli prednesené, na tie závažné veci, ktoré, myslím si, sa týkajú aj vašej politickej strany ako takej, nielen ministra.
Takže myslím si, že skôr na mieste ste mohli odpustiť si útoky alebo nevystúpiť, alebo dať odpoveď na niečo z nich. Tam išlo o korupciu, o zneužitie právomoci verejného činiteľa, tam ide o množstvo prepieraných špinavých peňazí, tam ide o nelegálne zdroje. Čiže na toto bolo treba dať odpoveď. Ale viete, keď sledujem koaličnú politiku, mňa šokoval dnes prieskum, ktorý bol na ministerstve zdravotníctva, že plienkový pán profesor ešte aj bezprácne vlastne získal atestáciu. Viete, mrzí ma, že zneužívanie moci verejného činiteľa sa stalo akýmsi spôsobom práce koalície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcem len povedať, že pán poslanec Palko nám práve potvrdil naše námietky, resp. dôvody, prečo chceme odvolať pána ministra Čarnogurského. On sa totiž ani jednu nepokúsil vyvracať, aj keď nám povedal, že by ich mohol vyvrátiť, ale nechce, ale akí sú veľkí kamaráti. Tak aspoň trošku zaútočil na Krajčiho, aby bol bojovný. No a potom, pán poslanec, ja si myslím, že práve vy ste tú komédiu urobili, keď ste nám tu objasňovali zákon, ktorý pôjde do druhého čítania. Veď my sa predsa bavíme o vašom ministrovi, my ho nechceme, my mu neveríme, a vy miesto obhajoby idete vysvetľovať zákon. Neberte čas zbytočne tejto debate, môžeme radšej spať, keď nechcete k veci hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Irenka, to nie je nonšalantnosť u pána poslanca Palka, to je len hra na veľkého politika a na vzdelanca. Pritom sa dopustil zásadnej chyby, pretože svojho triedneho nepriateľa Engelsa nazval "Engelom", nie Engelsom. Pán poslanec Palko nevyvrátil ani jeden z argumentov, ktoré tu boli prednesené. Nakoniec aj minister Čarnogurský priznal, že ak by bola pravda to, čo hovoril pán poslanec Krajči, tak je to len určité percento z toho, čo chcete prišiť Duckému.
Prosím vás pekne, vy ste sa dnes dostali do zvláštnej pozície a neviete to zniesť. Nevie to zniesť ani pán poslanec Palko, ktorý sa naoko, navonok usmieva, a pritom mu hrajú svaly na lícnych kostiach, vedie svoj vnútorný boj. On to robí od samého začiatku. To je rozpoltená osobnosť. Nevie to zniesť ani pán poslanec Osuský, na ktorého by asi bolo treba dnes hodiť zvieraciu kazajku. Je celý nesvoj, že tu padajú argumenty na adresu vládnej koalície o porušovaní, o evidentnom porušovaní zákonov. Páni, to ste si vynútili sami. Vy ste s touto kartou vyšli od samého začiatku a táto karta sa začína obracať v súčasnosti proti vám. Preto nechcete ani priame prenosy, aby to národ nepočul. On vám to aj tak raz všetko spočíta, aj keď nebudú priame prenosy. Vždy sa drobec z týchto informácií, ktoré odznejú v týchto laviciach, dostane von. Už je tu pán JUDr. Valko. Kto mu telefonoval, že sa o ňom hovorilo?
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne.
Zvieraciu kazajku nechám bokom. Apropo, "neberte čas", spať sme mohli miesto celej tejto schôdze, keď sme už pri tom, kto tu berie náš čas. Ale apropo, iniciatíva a invencia, o ktorej hovoril pán poslanec Palko, boxer z Elektry v rámci prezumpcie neviny povedal pred šiestimi rokmi, že dokáže Ivanovi Miklošovi prechmaty pri privatizácii. Mal na to šesť rokov a nechcem povedať, čo dokázal, lebo je to všetkým jasné. Naproti tomu je tu iná zaujímavá vec s prezumpciou neviny. Pani poslankyňa Tóthová zrejme vďaka častému užívaniu pojmu "legislatívna diera" získala toto ako prídomok od slovenských humoristov. Všímam si, že čím ďalej, tým častejšie sa z lavíc vľavo a práve od nej ozýva pojem prezumpcia neviny. Pokiaľ sme povinní v súvislosti so sebou samými a mnohými z nás hovoriť o prezumpcii neviny, je to tiež výrazný signál o tých, ktorí o tom musia hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Treba otvorene povedať, že vystúpenie pána poslanca Palka bolo v podstate dosť rozpačité a dokonca nelogické. Na jednej strane skoro pejoratívne povedal o nás, že najväčšia strana - a my sme na to hrdí, že sme najväčšia strana -, ale zároveň upozornil, že sme nevedeli zozbierať argumenty. Celý čas, čo tu sedíme, priatelia, je plný argumentov, je plný našich argumentov a ja vás ubezpečujem, že argumenty majú v sebe veľkú silu prieraznosti. Nebude to tak, že ostane okolo toho ticho. Jediné, čo nám ako politickej strane priznal, že sme dosť húževnatí. To dúfam. Môžem vám povedať, že politická húževnatosť je, myslím si, záležitosť, za ktorú sa netreba hanbiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na faktické poznámky na vystúpenie chce reagovať sám pán poslanec Palko.
Nech sa páči, pán poslanec Palko.
(Hlasy z pléna.)
Ale on chce reagovať na faktické poznámky, ktoré odzneli na jeho vystúpenie.
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja s vami čiastočne súhlasím, pán poslanec Húska. Naozaj som sa cítil trošku rozpačito pri svojom vystúpení, pretože to je normálny pocit človeka, ktorý hovorí na podujatí, ktoré od začiatku do konca nemá žiadny zmysel. A, pán poslanec Gajdoš, myslím, že keď požiadate pána poslanca Gašparoviča, tak vám vysvetlí, aký je rozdiel medzi Engelsom a Hegelom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán Palko, ja som rád, že ste odcitovali ten jeden zákon, ktorý pán minister konečne pripravil, lebo mal ich pripraviť aj podľa programového vyhlásenia, aj podľa vládneho volebného programu SDK veľmi veľa. Ale mrzí ma, že ste skĺzli k tomu, aby ste dehonestovali našu prácu v opozícii, ktorú nám vy absolútne neuľahčujete.
Vo svojom prvom vystúpení som hneď povedal, že ste jednoducho urobili všetko, aby ste nám zapchali ústa, aby sme proste svoju opozičnú prácu smerom k vám, ale aj smerom k občanom tohto štátu nemohli prezentovať. Urobili ste to v médiách, urobili ste to v rokovacom poriadku a teraz to chcete urobiť ešte v novele ústavy. Chcete zrušiť imunitu, lebo si myslíte, že všetkých poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, nedajbože, postrkáte do basy. Nechcem byť škodoradostný, ale tak ako sa dnes niektoré fakty obrátili proti vám, tak ako my sme si museli, pán Palko, vypočuť to, čo robili možno naši stranícki kolegovia a čo sa vám nepáčilo, tak dnes ste si museli vypočuť fakty, ktoré sú podložené písomne, o svojich predsedoch, podpredsedoch a straníckych kolegoch. Aspoň vidíte, pán Palko, ako sa to počúva. A to je všetko doložené písomne. Zbytočne budete zľahčovať.
Keď už hovoríte o našej práci, pani poslankyňa Aibeková vám povedala, že sme predložili vyše tisíc návrhov. Aj včera sme mali náš návrh v súvislosti s prostriedkami verejnej informovanosti. To je podmienka, aby sme boli prijatí do Európskej únie. Môžem vás ubezpečiť, pán Palko, že sme boli voči pánovi ministrovi kultúry takí ústretoví a tak sme s ním spolupracovali na ďalšom mediálnom zákone, že pán minister žiaril od spokojnosti. Môže to potvrdiť aj pán Gašparovič, pán Brňák, ktorí boli tiež v ústavnoprávnom výbore. Takže nemáme nijaký dôvod brzdiť prácu vládnej koalície.
Doprajem vládnej koalícii naozaj vládne úspechy, pretože mám záujem, aby sme sa všetci mali lepšie v tomto štáte. Žiaľbohu, včera som išiel natankovať naftu a stála 34,50 Sk. Pán Palko, iba pripomínam, že za našich čias stála o polovicu menej, o vyše polovicu menej. Tak, žiaľbohu, nemáte sa čím chváliť. Vaše vládne úspechy nie sú úspechmi, ktoré by naši ľudia... Pokiaľ ide o boxera z Elektry, pán Osuský, ešte raz sa vám ospravedlňujem, že vás nejakým nie príliš vydareným uhorským šľachticom skoro trafilo. Ja som si to ráno pozeral, ale tak ma straší politika Csákyho ako podpredsedu vlády, že to v podvedomí rezonuje Csáky, a nie Esterházy.
Chcem iba povedať, že naozaj možno príde čas, tak ako prišiel aj dnešný čas, že ešte aj pán Mikloš bude predmetom našich úvah, pretože on má tiež nejaké napojenie na Sláviu Capital a na M.E.S.A. 10 a na iné inštitúcie. Viem, že je o neho dobre postarané na rozdiel od nás, niekde vo Washingtone, že sa mu zohrieva teplé miestečko. Tak on môže spokojne robiť ďalej túto protiľudovú a protinárodnú politiku, aby som nebol chápaný ako nacionalista.
Ak som citoval Nietzscheho, pán Palko, tak vás ubezpečujem, lebo ste sa vraj domnievali, že som citoval z fašistickej knihy, kniha pána Nietzscheho, ktorú som citoval, bola vydaná vo Vydavateľstve Aurora v minulom roku. Ak pôjdete do Artfora, tak ju tam nájdete, takmer celé Nietzscheho dielo bolo vydané teraz, čerstvo. Nič fašistické v ňom nie je, až na niektoré state, ktoré by azda nasvedčovali o jeho sympatiách, že bol národniar alebo, ak chcete po vašom, nacionalista. Takže to by bolo k meritu veci.
Nezľahčujte to, nezľahčujte pôsobenie pána ministra a nerobte z nás hlupákov, pán Palko, lebo mám taký pocit, že aj istá pani Palková robí v Stredisku cenných papierov, aj to by bol istý konflikt záujmov, ak by ste boli náhodou jej príbuzný alebo, nedajbože, manžel, možno by sa to dalo posudzovať ako nie príliš šťastná únia na ovládanie istých ekonomických aktivít. Nerobte z nás hlupákov, pán Palko, že vy ste kedysi robili v spravodajských službách alebo niečo ste s tým mali do činenia, že my sme už tak hlúpi, že si nijaké informácie naozaj nevieme získať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska je v poradí ďalší prihlásený do rozpravy.
Prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pán poslanec Húska má slovo. Pán minister sa ukracuje o možnosť reagovať na vystúpenie pánov poslancov neprítomnosťou.
Poslanec A. M. Húska:
Áno? Ja som si myslel, že vyhlásite po ňom medzinárodné pátranie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
My sme už vyhlásili, ale po iných, pán poslanec.
Poslanec A. M. Húska:
Pekne postupne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poradí, nebojte sa.
Takže nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Dobre.
Vážený pán predsedajúci,
vážený neprítomný pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
skutočne sa chcem priznať, že som si pôvodne udržoval určitú ilúziu o pánu ministrovi Čarnogurskom a dokonca som si myslel, že má skutočné zdravé ambície byť slovenským štátnikom. Úsilie, ktoré kedysi prezentoval v Nitre, ak sa viacerí na to ešte pamätáte, keď hovoril o celkom legitímnom cieli slovenskej štátnosti, o európskej hviezdičke, o kresle za okrúhlym stolom národov, musím sa priznať, tieto ilúzie som už potom postupne strácal. Musím povedať, že z toho charakterizovania ako možného štátnika som mal skôr dojem, že sa mu zdalo realistickejšie byť nie štátnikom, ale provinčníkom, byť bojovníkom za udržanie provinčného statusu Slovenska.
A teraz chcem povedať, že celý rad vystúpení, ktoré tu odzneli, bol naozaj veľmi vážnym obvinením. Treba, aby sa aj naši partneri, aj naši politickí protipartneri v koalícii skutočne nad tým zamysleli. Všimnite si už aj tú formu spätného argumentovania. Nič nevyvrátil, povedal, nie je tu súdne alebo trestné pokračovanie a jedno percento je z toho, čo spravil pán Čarnogurský.
Takzvané fantómové zmenky, o ktorých sa hovorí dokonca, že je ich okolo 150 a z toho celá stovka sú tzv. biankozmenky nie s vypísanou sumou, len s podpisom, veď chvíľu rozmýšľajte, ak máte súdnosť a ak vám dovolí vaše stranícke tričko mať súdnosť, tak rozmýšľajte, že je to absurdné. Veď túto hru, túto hru napríklad opakovali naozaj pri Slovnafte, kde predložili skoro jeden a polmiliardovú falošnú zmenku. Túto hru opakovali napríklad pri pokuse o zúčtovanie ruského štátneho dlhu cez tzv. fingované dodávky. Tento priebeh sa naozaj deje vo svete, ale predsa neobviníte mŕtveho človeka, že takýmto spôsobom sám absurdne postupoval. Falošné zmenky nie sú argument na to, aby som podoprel svoju kmitajúcu sa postavu v tomto položení. Chcem povedať, že treba, aby pán minister naozaj zvážil tie okolnosti.
Chcem sa dotknúť v krátkosti jednak pána Štefanka, jednak pána Harabina a jednak pána Fica, pretože vo všetkých troch prípadoch minister použil politický meter celkom zámerne. A po podpredsedovi Najvyššieho súdu, pretože nezdieľal tie isté politické stanoviská a nebol manipulovateľný, nasleduje Harabin. A ten postup je naozaj neuveriteľne arogantný. Jednoducho takýmto spôsobom sa nedá ísť ďalej.
Pamätáte sa, vážení priatelia, ako vystupoval na pôde parlamentu pán minister o pánu Štefankovi, keď budil zdanie, ako amokom ranený jeden nekontrolovateľný divoch si rozbil dvere na byte. Nakoniec sa zistilo, že Štefanko vôbec v ten deň na tom mieste nebol. A napriek tomu sa budilo toto zdanie, lebo bolo potrebné vopred pripraviť obyvateľstvo cez bohapustý spôsob dezinformácie na to, že s rozhodnutím ministra spravodlivosti treba súhlasiť, keď má do činenia s takýmto divochom. Jednoducho je to postup, ktorý je nezodpovedný a nesprávny. Manipuluje sa s obvineniami a dokonca prítomní poslanci obhajujú neobhájiteľnú pozíciu. Vyťahujú nanovo podľa Vyšinského spôsobu prezumpciu viny. To je čosi, čo naozaj hraničí s postupným deformovaním práva. A postup, že napríklad pán minister sám zorganizoval a sám súhlasil s násilným sťahovaním pána Štefanka, samozrejme, teraz vyvoláva dominový efekt a dejú sa aj tie veci, ako sa dejú napríklad v Istrocheme. Veď bolo hrozné sa dívať na bezradných ľudí, ktorí zrazu mali možnosť buď si niekde inde povyhadzované veci odložiť alebo ich dať naozaj do kontajnera. Je to jednoducho postup, ktorý je neoprávnený, nepríslušný a veľmi odsúdeniahodný.
Pán minister, či sa vám to páči, alebo nie, profilujete sa do lovca skalpov v súdnej pospolitosti. Robíte tu sústavný atak, pri ktorom si myslíte, že získate určitú, povedal by som, postrachovú pozíciu, pri ktorej si vynútite takú štruktúru v súdnictve, ktorá by vám vyhovovala. Skôr by ste sa mali pozrieť na to, čo sa vlastne deje vo Fonde národného majetku. Vyplácajú sa právnikom stámilióny za to, že vytvárajú špekulatívne dôvody na zrušenie zmlúv Fondu národného majetku z minulosti, a pritom sa zároveň obviňuje, že spôsoby, akými sa to robilo predtým, boli necharakterné.
Uvediem príklad, v ktorom nemáte priamu súvislosť, ale ako člen vlády za to spoločne zodpovedáte. Pri vyjednávaní o tzv. orientačnej cene VSŽ sa pri rokovaní medzi americkou spoločnosťou a Rezešom predpokladala cena na 400 mil. USD. Rozhodovalo sa o tom, či to bude 50 % alebo 51 % akcií. A teraz táto vláda predbežne súhlasila so 60 mil. ceny za 100 %. Je to rozdiel o 14,5 mld. korún k horšiemu. Chcete vedieť, čo je tunelovanie? Tak sa dobre na toto pozrite. A pozrite sa, čo sa stalo napríklad v cene 14 % Telekomu chorvátskeho, ktorý odkupoval nemecký Telekom za celkom iné cenové relácie, ako odkupoval od nás. A pritom štrukturálna zdravosť Slovenských telekomunikácií je jednoducho neporovnateľná.
Vážení, nieže 10 miliónov, 20 miliónov, ale tie stovky miliónov, ktoré sa vyplatili právnikom, ukazujú nezodpovedné postupy, pri ktorých Slovensko stráca veľké miliardy. Chcete teraz hovoriť o tom, že máte dôvod mať voči HZDS a voči minulej Mečiarovej vláde pocit nadradenosti, pretože vy robíte celkom inak? Pravda je len v tom, že rozmery vášho sporného konania sú naozaj veľké. Ale, pán minister, samozrejme, môžeme sa pýtať, ako je to v politickom obchode, aká je jeho cena. Ja si dokonca myslím, že vy ste dojednávali aj daktoré ceny, pri ktorých to nebolo celkom výhodné pre vás, a neviem, prečo ste k takým riešeniam prišli. Napríklad ste vlastne vytvorili dvakrát po sebe možnosť vstúpenia politikov do parlamentu cez vašu politickú stranu, ktorí by inak nikdy nedošli k parlamentným mandátom. A preto sa ani nečudujem, že pán Osuský je takým bojovníkom za vás, myslím, že má povinnosť byť vďačný za to, že sa cez trójskeho koňa iného politického zoskupenia dostal do parlamentu, hoci za iných okolností, pán poslanec, nikdy nedosiahnete prah voliteľnosti. Takáto je pravda. A preto sa deje takýto postup a dokonca pán minister vytváral na to vhodné riešenie.
Ešte sa chcem dotknúť problematiky pána Lipšica. Je, tak povedané, z vašej liahne, jednoducho ste mu vytvorili priestor, kde sa mohol skoro denne prezentovať v televízii. Ale spôsoby, akými postupoval, nezodpovedným zasahovaním štátnej administratívy do sudcov, kde si dokonca dovolil také eskamotérstva, že sa vyjadril o jednom rozhodnutí konečnej súdnej inštancie, ktoré mu nevyhovovalo, že sa táto súdna inštancia rozhodla dať priechod formálnemu právu, a nie spravodlivosti, nuž, môžem povedať, že je to čosi úžasné. Minister mal zobrať na zodpovednosť takéhoto úradníka.
Na záver trocha chcem odľahčiť situáciu a povedať, že som poznal z totalitného obdobia jeden vtip, ktorý hovoril, že po víťaznom februári boli dosadení do všetkých vedúcich vládnych a iných funkcií tí zaslúžilí a tí, ktorí boli prenasledovaní minulým režimom. Prišiel tam medzi nich aj jeden Róm, ktorý bol naozaj vojnovým režimom prenasledovaný, a hovorí: "Aj ja som bol prenasledovaný a nedostal som žiadnu funkciu." A oni zrejme z dobromyseľnosti mu hovoria: "No veď by sme ti aj dali nejakú tu funkciu, ale keby si nám povedal akú, lebo už sme tam vybrali." A on hovorí: "Napríklad ministra pomarančov." A oni mu hovoria: "Pomarančov? Veď u nás pomarančov niet." A on hovorí: "Ani spravodlivosti niet a napriek tomu máte ministra spravodlivosti." Pán minister, stále viac mám dojem, že sa stávate ministrom pomarančov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
neprítomný minister,
načriem trošku do iného súdka. Začnem jednou veľmi zaujímavou kauzou, ktorá má takrečeno dve dejstvá. Jedno dejstvo je do volieb roku 1998, druhé dejstvo je po týchto voľbách. Začiatok tejto kauzy siaha do roku 1994, čiže úctyhodne ďaleko, keď machináciami v tomto parlamente boli kúpení a prelanárení poslanci vládnej koalície a Mečiarova vláda padla. Bola ustanovená dočasná vláda, Moravčíkova, ktorá sa zdržala pri moci asi 8 mesiacov, a vtedy sa začala aj táto kauza. Začala sa vymenovaním Mikuláša Dzurindu za ministra dopravy, spojov a verejných prác a pán Dzurinda svoju ministerskú stoličku svojím zadkom nezohrial ani mesiac, keď vydal rozhodnutie ministra o príprave podkladov na účely privatizácie Slovenských telekomunikácií, podkladov pre firmu Northern Telecom, americko-kanadskú firmu. Bol to pre mňa ako bývalého ministra trošku tuhý tabak, a to tým skôr, že toto rozhodnutie ministra sa neopieralo o žiadne rozhodnutie vlády, o žiadne stanovisko žiadnych ústredných orgánov, žiadne ďalšie konanie. Bola vymenovaná konkrétna firma konkrétneho podniku pre konkrétny krok.
Treba poznamenať, že v roku 1994 privatizácia telekomunikácií ako štátneho podniku sa mohla udiať jedinou možnou formou, a to predajom buď celej časti podniku alebo niektorej jeho menšej časti. Touto problematikou som sa obšírnejšie zaoberal v článku v istom periodiku, kde som to podrobil veľmi ostrej kritike. Veľmi oprávnene. Mikuláša Dzurindu som spomenul v jednej jedinej súvislosti, a to, že som odcitoval rozhodnutie ministra, ktoré on ako minister prijal. To bol nesporný fakt, rozhodnutie ministra bolo prijaté 13. apríla 1994. Slovenská vláda padla 13. marca. Minister Dzurinda sa teda veľmi ponáhľal.
Ďalší vývoj bol veľmi zaujímavý. Pán Dzurinda ma bezodkladne prostredníctvom advokátskej kancelárie pána Ernesta Valka, ktorý sa, tak sa mi marí, motá tu po budove v súčasnosti, zažaloval a žiadal moje odsúdenie na základe jeho ublíženia na cti a žiadal nemajetkovú ujmu uhradiť z mojej strany vo výške pol milióna korún a písomné ospravedlnenie, že žiadny príkaz na účely privatizácie a predaja telekomunikácií nevydal. Takže začalo sa to v roku 1994 voči mojej osobe a voči vydavateľovi Press, Záhradnícka ulica 93, a tento súdny proces na moje veľké začudovanie zaberal roky 1994, 1995, 1996, 1997. Pojednávania sa konali, zvolávali, schádzali sme sa, prebiehali rokovania, argumentácie, slovom do popuku.
Napríklad pán minister Dzurinda tvrdil, že znenie rozhodnutia ministra neformuloval on, ale formulovala to sekretárka. On s tým nemá vôbec nič spoločné. Nuž tak takáto "blbosť" neobstála ani len na Okresnom súde Bratislava IV pred samosudkyňou Máriou Špánikovou. Tak zmenil interpretáciu, že to nespískala sekretárka, ale tajomník sekretariátu ministra. To bola, samozrejme, volovina z rovnakého súdka. Odvolával sa na to, že jeho rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na žiadosť vlády. Nebola to pravda. Vláda žiadnu takúto žiadosť nevydala. Odvolával sa na rozhodnutie a požiadavku ministra Magvašiho, ktorý v tom čase bol minister hospodárstva a údajne žiadal podklady na svoju cestu do zahraničia. Samosudkyňa si dala tú prácu a predvolala pána Petra Magvašiho, ktorý na jednom z ďalších pojednávaní takéto čosi poprel. On nežiadal žiadne podklady tohto druhu.
Tak pán Dzurinda zasa zmenil tvrdenie, že išlo o podklady na účely zistenia informácií o firme Northern Telecom, aby ministerstvo vedelo niečo bližšie o tejto firme. Úplný nezmysel, pretože táto firma už pracovala pre Slovenské telekomunikácie ešte počas môjho ministrovania a táto firma sa neosvedčila pre veľké zmätky odďaľovania termínov, vecné neplnenie zmluvných záväzkov. Takže ak minister Čarnogurský tvrdí, že kupónová privatizácia bola dôvodom obrovského množstva pojednávaní a preťaženosti súdov, tak hovorí úplný nezmysel, pretože len o tejto nezmyselnej kauze za roky 1994, 1995, 1996, 1997 ak neprebehlo dva tucty pojednávaní, tak tuším ani jedno, pričom išlo evidentne o "blbosť", o totálny nezmysel.
Potom v roku 1997 za okolností mne neznámych mi predvolania zo súdu prestali chodiť. Myslel som, že pani Špániková, samosudkyňa súdu Bratislava IV je už týmto nezmyslom vyčerpaná, že to celé ustalo, ale nedialo sa nič, nebolo mi známe nič až dovtedy, kým som nedostal rozsudok, ktorý mi oznamoval, že som bol odsúdený. Tak som sa, jemne povedané, začudoval, ako je možné odsúdiť poslanca, žurnalistu v neprítomnosti ako zločinca a zbeha na úteku. Vysvetlenie bolo veľmi jednoduché, pretože za posledný rok súd zmenil adresu, na ktorú doručoval a odosielal svoje pozvania a z neznámych dôvodov posielal predvolania pre moju osobu na adresu, na ktorej som nikdy v živote nebýval, nebývam a ani nikdy bývať nebudem. Pritom na jestvujúcej adrese bývam tridsať rokov. Myslím si, že prevažná väčšina ľudí, ktorí majú záujem, vie, kde bývam. A nie je ani najmenší problém si to zistiť. Ale zrejme súdu Bratislava IV to zrazu robilo nesmierne problémy, tak to vyriešil takýmto spôsobom.
Bolo na tom najzaujímavejšie to, že toto prelomové obdobie bolo práve obdobím volieb v roku 1998. Tento rozsudok súdu som dostal s veľmi veľkým oneskorením, dávno po parlamentných voľbách 1998, keď zvíťazila súčasná koalícia a keď na poste ministra spravodlivosti spočinul súčasný už druhý raz odvolávaný pán minister Čarnogurský. Samotný rozsudok obsahuje v sebe neuveriteľné množstvo nezmyslov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti, či tieto nezmysly vymyslela samosudkyňa JUDr. Mária Špániková alebo či jej to bolo poradené Ernestom Valkom, či priamo Mikulášom Dzurindom. Ja ako neprávnik som doslova žasol nad takými "drobnosťami", že pánu Dzurindovi mám zaplatiť škodu za nemajetkovú ujmu, ktorá nastala zverejnením článku, ktorý sa dotýkal jeho osoby v jednom jedinom bode, a to, že som odcitoval rozhodnutie ministra, ktoré prijal. To nepoprel. Tak teda neviem, aká ujma nastala pánu Dzurindovi tým, že som zverejnil to, čo on ako minister prijal.
Odcitujem napríklad doslovnú citáciu zdôvodnenia rozsudku. Navrhovateľ ako minister zo stránky pracovnej v súvislosti s uverejnením týchto údajov nebol postihnutý ani zo stránky spoločenskej, ani v rodine, ani v okruhu voličov a na základe tohto zdôvodnenia som bol zaviazaný zaplatiť pánu Dzurindovi finančné odškodnenie ako nemajetkovú ujmu.
Ešte ďalšia perlička. Samosudkyňa rozdelila samotný proces na dva kroky, a to na konanie voči mne ako žurnalistovi a na konanie voči vydavateľovi samostatne. Bol mi záhadou tento postup, pretože súdiť žurnalistu bez vydavateľa je dosť neuveriteľná vec, pretože žurnalista keď napíše text a má ho doma v zásuvke a nie je uverejnený, tak neviem, za čo ho možno súdiť. Na druhej strane, ak vydavateľ nevydá text vo svojom periodiku, tak opäť nie je o čom rokovať voči nemu. Takže tieto dve skutočnosti od seba jednoducho nie je možné vecne, formálne ani právne nijakým spôsobom oddeliť. Súd a sudkyňa Špániková toto však urobila.
Čuduj sa, svete, prišlo teda k tomu. A tak bol separátne súdený žurnalista, separátne vydavateľ a aby tá "blbosť" bola zavŕšená, tak v priebehu času pôvodný vydavateľ jednoducho zanikol. Vydávanie periodika prešlo pod iného vydavateľa, ktorý s tým predchádzajúcim nemal spoločné prakticky nič. Môžete si to overiť v obchodnom registri. Súd nemeškal a rozšíril žalobu o nového vydavateľa, ktorý nemal s pôvodným článkom z roku 1994 nič, a odsúdil nového vydavateľa, že je povinný uverejniť moje ospravedlnenie a navyše nový vydavateľ má zaplatiť škodu Dzurindovi, ktorá údajne nastala odpublikovaním toho, že minister Dzurinda vydal rozhodnutie ministra o príprave podkladov privatizácie Slovenských telekomunikácií v prospech firmy Northern Telecom.
Voči týmto nezmyslom sme sa, prirodzene, odvolali, aj ja, aj vydavateľ. Vydavateľ argumentoval tým, že on s celou problematikou má spoločné toľko, ako má Pepsi Cola spoločné s Coca Colou. Ak si to sudkyňa zmýlila alebo sa mýlil ktosi iný, je to problém kohosi iného, ale rozhodne nie vydavateľa. Ja som argumentoval tým, že celé zdôvodnenie rozsudku je nezmyslom, pretože popiera samo seba a navyše nás núti zverejniť text ospravedlnenia, ktoré je lžou. V texte ospravedlnenia sa malo vyjadriť, že minister Dzurinda takéto rozhodnutie nikdy neprijal. Prijal ho, ale súd ma zaviazal, že to musí takto lživo odznieť.
Tak sme sa obaja svorne odvolali s tým, že, prirodzene, termín odvolacieho konania i podania môže byť iba jediný, pretože nie je možné brať odvolanie jedného separátne a druhého separátne, keď to navzájom neoddeliteľne spolu súvisí, tak ako súvisí lýtko so stehnom na nohe toho istého človeka. Napodiv, odvolací súd v trojlístku senátu doktorky Marty Nevřelovej a členiek senátu Márie Palenčárovej a Evy Köszegyovej zamietol jednoznačne moje odvolanie s tým, že ja som odvolanie podal po termíne, pretože termín som vzťahoval na to koncové, a to na termín platný pre vydavateľa. Predsa odvolávať sa je možné len voči tomu, čo platí súhrnne. Nemôžem sa odvolávať voči veci, ktorá nesúvisí. Takže krajský súd moje odvolanie zamietol, ale nezamietol odvolanie vydavateľa. Takže v prvom kole okresný súd prijal rozsudok, krajský súd v mojej osobe ho potvrdil, v osobe vydavateľa ho nepotvrdil, čiže táto "blbosť" pokračuje ôsmy rok, keď sa teraz odvoláva samostatne vydavateľ za stavu, že vlastne nie je mi zrozumiteľné, v čom sa odvoláva.
Dámy a páni, toto právne Kocúrkovo sa deje pod vedením súčasného ministra spravodlivosti alebo skôr nespravodlivosti, pretože také čosi sa jednoducho nemôže diať ani na psychiatrii. To, že takéto čosi sa na Slovensku deje, nie je nejakým tajomstvom ani v zahraničí a ja som sa o to aj postaral, pretože takýmto spôsobom nezmyselne odsúdiť poslanca, žurnalistu a člena amerického komitétu pre ochranu žurnalistov, to môže skutočne len spolok nie celkom zdravých ľudí. Dovolil som si preto informovať všetkých zodpovedných ľudí v Európe, ktorých sa táto problematika týka, že takýto právny stav na Slovensku existuje. Trúfam si povedať, že pokiaľ nepríde k jeho zmene, tak silne pochybujem, že so Slovenskou republikou ako s relevantne právnym štátom sa vôbec bude počítať, pretože jednoducho to, čo sa tu deje pod hlavičkou údajného práva, ale v skutočnosti bezprávia, to jednoducho nemá obdobu. A keďže ryba smrdí od hlavy, tak tento stav sa nemôže zmeniť, pokiaľ v čele stojí osoba, ktorá je garantom tohto stavu.
Nejdem opakovať fakty, ktoré odzneli vo vystúpeniach mojich predrečníkov, pretože tie boli evidentné a napriek tomu, že niektorých poslancov vládnej koalície dohnali do stavu nepríčetnosti, prípadne do stavu ironizovania, to závisí od ich osobných parametrov, dámy a páni, východiskom je jedine zmena toho, kto stojí v čele rezortu ministerstva spravodlivosti, ktoré sa stalo ministerstvom nespravodlivosti a momentálne je bremenom a brzdou nie mojej osoby, nie vydavateľa, ale všetkých vás a nás, pretože sa to týka všetkých obyvateľov tohto štátu, ktorí sa dostali do pozície stavu bezprávnosti, a čo je ešte horšie, aj protiprávnosti.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Škoda, že tu nie je pán poslanec Palko, lebo konečne som našiel to, čo som hľadal vo svojich materiáloch a čo som mu chcel odcitovať. Pán poslanec Brňák už hovoril o liste advokátskej kancelárie Weis-Jurovatý & Partners, o tom, ako sa pán Jurovatý chváli Ing. Šutému, aké má známosti s JUDr. Pastierikovou a JUDr. Schubertovou na súde, ktorý má rozhodnúť o tom, že má pravdu pán Jurovatý, môže naďalej gangsterčiť so súkromnými bezpečnostnými službami po slovenských kúpeľoch a vyrubovať im dvere z pántov. To pán minister je tiež svetlým príkladom, lebo sám navádzal v prípade pána Štefanka potenciálnych záujemcov o túto techniku otvárania dverí.
Ale mám tu interný list, pán Palko, a možno vaša manželka, ktorá je v tom stredisku, by vedela aj upresniť niektoré položky. Pre istotu odcitujem, koľko stoja také reprivatizačné gangsterstvá Fond národného majetku. Je to interný list z 25. 11. 1999 pre Ing. Ladislava Šutého, riaditeľa sekcie vymáhania pohľadávok a odstúpenia od zmlúv, od Ing. Zuzany Némethovej, riaditeľky sekcie ekonomiky:
Vec: Upresnenie nákladov fondu súvisiacich s odstúpením od KZ číslo 1520/1996 Kúpele Sliač a Kováčová
Dňa 11. 11. 1999 sme vám oznámili listom číslo 1812958/1999 výšku nákladov súvisiacich s odstúpením od KZ číslo 1520/1996 Kúpele Sliač a Kováčová. Keďže v týchto dňoch bola doručená a zaplatená faktúra za poskytnutú právnu pomoc v zmysle zmluvy uzatvorenej dňa 25. 6. 1999 medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a JUDr. Eduardom Jurovatým, upresňujeme náklady na túto položku: Náklady fondu 1 733 156,50 Sk, 50 tisíc Sk, sú to rozpísané položky, právna pomoc 31 660, notárska zápisnica 137 711,40 Sk, SCP za prevod akcií, teda Stredisku cenných papierov, pán Palko, to je pre vás a odmena za prevod akcií 1 513 785,10 Sk.
S pozdravom podpísaná Ing. Zuzana Némethová, riaditeľka sekcie ekonomiky.
Takže zaujímalo by ma, pán Palko, najmä komu išla odmena za prechod akcií. Takže, pán Palko, 1,733 mil. tiež ide na účet daňových poplatníkov alebo občanov Slovenskej republiky, ale ešte stále to nedosahuje alebo aj to treba zrejme pripočítať k sume 300 mil., ktorú zatiaľ za reprivatizačné gangsterstvá tejto vládnej koalície zaplatil Fond národného majetku. Nedivme sa, že nebude mať potom z čoho vyplatiť občanom za to, čo im bude musieť vyplatiť, za dlhopisy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ja len krátku poznámku. Tá notárska zápisnica bola zrejme vytesaná do kameňa, keď za ňu účtovali takú sumu. Ale ešte jednu drobnosť. Nečudujem sa pani ministerke financií, že si tak láme hlavu, kde zoberie peniaze na referendum, ktoré bude 11. novembra, keď sa plným priehrštím rozhadzujú milióny na také akcie. Naozaj to máte ťažké, pani ministerka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážená Národná rada,
pán minister Čarnogurský s obľubou hovorí o tom, akým právnym štátom je Slovenská republika, ako sú chránené práva každého občana, ako dobre vedie svoj rezort. Je síce pravdou, že podľa našej ústavy sa každý môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale skutočnosť je úplne iná. Niektoré inštitúcie môžu robiť, čo chcú, môžu si zákony vysvetľovať po svojom, môžu dokonca suplovať súdne orgány, najmä v prípadoch, ak ide o niekoho alebo niečo, čo je súčasťou opozície, a nič sa im nemôže stať.
Aby som bol konkrétny, nakoniec aj odvolávaný pán minister si to tak želá, uvediem, ako sa správa Fond národného majetku v prípade Kúpeľov Dudince. Suverénne pritom vyhlasuje, že proti privatizérom bude používať rázne opatrenia, a potom bude na nich, aby sa prácne domáhali svojho práva súdnou cestou, čo pri súčasnej praxi súdov, ktoré sú vo vašom rezorte, môže trvať aj niekoľko rokov.
Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, dovoľte mi, aby som vám odcitoval z Trendu 21. júla 1999. Podľa hovorkyne Fondu národného majetku Slovenskej republiky Alžbety Šimonovičovej analýzy zmlúv vypracovali okrem pracovníkov fondu komerčné právne kancelárie. Určite bude zaujímavé zistiť, koľko za to dostali aj v tomto prípade. Nerobili to zadarmo. Konečné rozhodnutia nakoniec ešte posudzoval výkonný výbor a Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky potom už posudzovalo iba formálne náležitosti odstúpenia a previedlo akcie na účet fondu.
Podľa zástupcov Fondu národného majetku Slovenskej republiky je tak fond konečne v aktívnej pozícii, čo nemusí pri jednostrannom odstúpení od zmluvy iniciovať na jeho potvrdenie súdne konanie. Požiadať súd o vyslovenie nie právoplatnosti konania Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Strediska cenných papierov musí teraz dotknutá strana. To sú vaše zákony a to je dodržiavanie zákonov v Slovenskej republike. Čo na tom, že hrubé porušovanie zákonov, arogancia, klamstvo vládnej inštitúcie má nedozerné následky na formovanie právneho vedomia a morálnych postojov v našej spoločnosti. Hlavné je, že napráva vymyslené chyby a nedostatky a znepríjemňuje život ľuďom, ktorí zhodou okolností patria k súčasnej opozícii.
Akciová spoločnosť SPA Novum uzatvorila zmluvu o odplatnom prevode 67 % akcií spoločnosti Hontterma začiatkom augusta 1996. Dá sa povedať, že v nastávajúcich rokoch si plnila všetky povinnosti, ktoré zo zmluvy vyplývali. Zaplatila prvú splátku vo výške 15 780 000 Sk Fondu národného majetku. Pravidelne splácala ďalšiu časť kúpnej zmluvy v pravidelných ročných splátkach. Presadzovala investície na rozvoj kúpeľov každý rok v sume vyššej ako 5 200 000 Sk stanovených v platobných podmienkach. Urobila príslušné kroky na presadenie vydania zamestnaneckých akcií v rozsahu minimálne 10 % základného imania tak, aby všetci zamestnanci akciovej spoločnosti Hontterma mali možnosť ich nadobudnúť.
Treba popravde povedať, že tento bod sa do dôsledkov nepodarilo splniť, ale nie z viny akciovej spoločnosti SPA Novum, ale preto, že o akcie nikto zo zamestnancov neprejavil záujem. Pritom podmienky nadobudnutia akcií boli veľmi výhodné. Nominálna hodnota jednej akcie bola 1 000 Sk. Pri upisovaní bolo treba zaplatiť len 30 % hodnoty akcií a zvyšok do jedného roka a zamestnanci neboli obmedzovaní ani minimálnym počtom akcií, ani ich výškou. Termín upisovania akcií bol stanovený v dostatočnom predstihu. Pravidlá na vydávanie zamestnaneckých akcií dostali všetci akcionári vrátane Fondu národného majetku Slovenskej republiky už 14. 1. 1997. Podrobnosti vydávania zamestnaneckých akcií boli prerokované s vedúcimi pracovníkmi. Informácie o upisovaní akcií boli proti podpisu odovzdané alebo odoslané poštou 22. 1. 1997 všetkým pracovníkom. O upisovaní akcií a výsledku upisovania bola dňa 27. 1. 1997 vyhotovená notárska zápisnica.
V rámci zmluvne stanovenej lehoty bola Fondu národného majetku doručená písomná správa o plnení záväzku presadenia zamestnaneckých akcií a umožnenia ich nadobudnutia všetkým zamestnancom. Je zaujímavé, že fond v tom čase už nevyžadoval plnenie tohto záväzku od SPA Novum a nenavrhol ani iný náhradný termím plnenia. Teda daný stav zobral na vedomie, súhlasil s ním a nepožadoval ani zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako je to uvedené v osobitnom dojednaní v článku 8 zmluvy o odpredaji akcií. V máji roku 1998 dokonca bol medzi Fondom národného majetku a akciovou spoločnosťou SPA Novum podpísaný dodatok číslo 1 k pôvodnej zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou.
Keďže pracovníci Fondu národného majetku pri kontrole koncom apríla - začiatkom mája v roku 1999 nezistili závažnejšie porušenie zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou, využili tento jediný zdanlivo sporný bod na jednostranný krok, pretože bolo potrebné "naprávať chyby" z privatizácie z obdobia predchádzajúcej vlády a pokúsiť sa o zmeny, hoci aj hrubým pošliapavaním práva. Fondom splnomocnená zástupkyňa pani JUDr. Darina Volfová odovzdala dňa 6. 7. 1999 predsedovi predstavenstva SPA Novum notársku zápisnicu o odstúpení od zmluvy. V zápisnici sa konštatuje, že kupujúci, teda akciová spoločnosť SPA Novum, mal do 6 mesiacov presadiť vydanie zamestnaneckých akcií obchodnou spoločnosťou Hontterma v rozsahu minimálne 10 % jej základného imania tak, aby všetci zamestnanci privatizovanej akciovej spoločnosti mali možnosť ich nadobudnúť.
Avšak kupujúci túto povinnosť nesplnil a zamestnanci vraj nemali možnosť akcie upísať, lebo pri upisovaní boli porušené usatanovenia § 202 až 204 Obchodného zákonníka. Bolo by skutočne zaujímavé pozrieť si tieto paragrafy, hovoria o niečom úplne inom, a platné stanovy spoločnosti Hontterma. Uvedené dôvody Fondu národného majetku odstúpenia od zmluvy sú vymyslené. Koniec koncov, topiaci sa vždy aj slamky chytá v nádeji, že mu pomôže pri záchrane. Prečo by si teda zlodeji nenašli výhovorky pri takej veľkolepej lúpeži?
Dôvody vysvetlenia funkcionárov spoločnosti SPA Novum a hospodárskych pracovníkov uvedených do zápisnice nevzali do úvahy a dodnes na ne neráčili ani odpovedať. Fond národného majetku zobral právo do svojich rúk, právo silnejšieho, právo arogantnej vládnej moci. Jednostranne od zmluvy odstúpil, nepočkal na rozhodnutie súdu, tak ako je to v civilizovaných právnych štátoch bežné, hoci v zmluve v článku 9 záverečné ustanovenia sa jasne hovorí, že pre ňu platia právne predpisy Slovenskej republiky a všetky spory podliehajú príslušnému súdu Slovenskej republiky.
Fond národného majetku v porušovaní zákonov išiel dokonca ešte ďalej. Dal príkaz Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky na preregistrovanie 67 242 akcií z účtu SPA Novum na svoj účet len na základe notárskych zápisníc o odstúpení od zmluvy a osvedčení o doručení notárskej zápisnice, a to aj napriek tomu, že SPA Novum si svoj majetkový účet dala predtým zablokovať. V zápisnici je jednoznačne uvedené, že kupujúci SPA Novum s dôvodmi na jednostranné odstúpenie nesúhlasí. Keďže tu ide o prevod na základe záväzkov zo zmluvného vzťahu, Stredisko cenných papierov malo vyžadovať príkaz na prevod akcií podpísaný aj majiteľom. Ak majiteľ podpísaný nebol, Stredisko cenných papierov malo vedieť, že o tom, či je odstúpenie od zmluvy právoplatné, bude s konečnou platnosťou rozhodovať súd. Preto jeho konanie je v hrubom rozpore so zákonom, lebo neochránilo majetkové práva osôb, ktorým vedie účty.
Porušovanie zákonov Fondom národného majetku Slovenskej republiky je evidentné. Horšie je však to, že ich porušuje aj naďalej napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave už 12. augusta 1999 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal Fondu národného majetku previesť akcie na tretie osoby alebo inak nakladať s predmetnými akciami až dovtedy, kým sa právoplatne rozhodne, kto je skutočným majiteľom akcií. Predbežné opatrenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil aj Najvyšší súd. Fond národného majetku napriek tomu požiadal predstavenstvo spoločnosti Hontterma o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Tomu však s odvolaním sa na existujúce predbežné opatrenie vydané Krajským súdom v Bratislave nevyhovelo.
Potom sa fond obrátil na Krajský súd v Banskej Bystrici so žiadosťou o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Ten ho svojím uznesením zvolal na 16. septembra 1999, avšak nepoveril žiadny subjekt jeho organizáciou. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu bolo v zákonnej lehote podané odvolanie v súlade s poučením uvedeným v uznesení súdu. Mimoriadne valné zhromaždenie sa uskutočnilo napriek podanému odvolaniu, a teda aj napriek tomu, že uznesenie nemalo a nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Ale uskutočnilo sa, aby mohlo byť zvolené nové predstavenstvo a nová dozorná rada, aby odvolalo pôvodných členov a pôvodný manažment a podvodne zvolilo nové vedenie kúpeľov.
Takto neplatne zvolení členovia predstavenstva spolu s manažmentom uskutočňujú úkony, ktoré budú mať pre túto spoločnosť nepriaznivé a ťažko napraviteľné dôsledky. Rušia sa pracovné zmluvy s viacerými pracovníkmi v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Rušia sa dodávateľské zmluvy a uzatvárajú sa nové s firmami spriatelenými s novým vedením, ktoré sú však pre spoločnosť Hontterma veľmi nevýhodné. Ale výhodné sú, dúfajme, pre dočasný manažment, dočasné predstavenstvo a dočasnú dozornú radu.
Jednoznačne o tom svedčia tieto fakty. V rokoch 1996 až 1998 spoločnosť dosahovala veľmi dobré ekonomické a liečebné výsledky. Zamestnávala viac ako 300 pracovníkov. Vyťažiteľnosť kúpeľov bola viac ako 90 %. Hrubý zisk každý rok presahoval 20 mil. Sk. Štát dostával na daniach viac ako 10 mil. Sk. Za tri roky sa preinvestovalo viac ako 40 mil. Sk. Akcionárom, mestu Dudince a Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa pravidelne vyplácali dividendy. Rástli priemerné mzdy, splácal sa úver a plnili sa aj záväzky voči Fondu národného majetku.
Aká je situácia teraz po ročnom šafárení protizákonne dosadených orgánov? Nové vedenie v daňovom priznaní za rok 1999 uviedlo až 300 tis. Sk napriek tomu, že koncom augusta staré vedenie zanechalo na účtoch viac ako 23 mil. Sk. Vláda, ktorej ste, pán minister, členom, sľubovala nápravu chýb, potrestanie tých, ktorí sa obohacovali. Pýtam sa vás, čo bolo treba napraviť a čo sa napravilo v prípade Kúpeľov Dudince. Neukazuje vlastne nové vedenie kúpeľov vzorové tunelovanie prednedávnom prosperujúcich kúpeľov...,
Môžem počkať, pán minister, ak vás to nezaujíma.