Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca Cabaja chcú reagovať štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Ja by som rád pánu poslancovi Cabajovi povedal, že nie je to náhoda, že návrhy na zbavovanie alebo odobratie imunity poslancovi Lexovi sú také nekvalifikované, ako sa sem dostávajú. Treba jednoducho vytvárať zdanie. Túto istú metódu používali komunisti v päťdesiatych rokoch, možno nie je ani náhoda, že tá osvedčená metóda v tých časoch sa dnes používa opäť. Stačí si spomenúť na kauzy okolo Clementisa, ktorý bol dávno dopredu odsúdený, kde boli, kde písali ľudia zvonku petície, aby bol odsúdený, presne rovnaké metódy sa používali vtedy. Jednoducho táto vláda nie je schopná riešiť problémy existencie spoločnosti, rozvoja spoločnosti a vôbec prežitia tohto štátu, tak musí vytvárať takýto dojem nejakého nepriateľa. A myslím si, že by sa dostala do riadneho šoku, keby naozaj Ivan Lexa bol postavený pred súd. Osobne som presvedčený, že vyšetrovatelia veľmi dobre vedia, kde Lexa je, len si ho nemôžu dovoliť zavrieť, pretože jednoducho by ho museli postaviť pred súd. Nemyslím si, že by bol odsúdený a museli by ho prepustiť alebo by im neostalo nič iné, ako ho vo väzení zavraždiť. A tým by vlastne celá táto kauza zhasla a táto vláda by ostala nahá stáť pred národom a ukázalo by sa, aká je neschopná riešiť prežitie tejto republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brhel.
Poslanec J. Brhel:
Vážené dámy a páni kolegovia,
chcel by som povedať to, čo už viackrát odznelo z úst poslancov za HZDS, že celá kauza je politická. Skutočne celá chronológia, ale aj to, čo tu dnes odznelo, tomu nasvedčuje, že politická kauza bola sľúbená už pred voľbami, že jednoducho Lexa je gauner, zločinec a treba ho odsúdiť bez ohľadu na to, či nejaké dôkazy budú alebo nebudú. Preto vás žiadam, pokiaľ je vo vás aspoň štipka férovosti, aby ste podporili návrh pána poslanca Cabaja o odtajnenie spisov. Nech sa všetci konečne dozvieme, čo tam je uvedené, pretože sme hlasovali neviem koľkýkrát už o zbavení imunity a vydaní na trestné stíhanie aj o väzbe bez toho, aby sme videli jeden jediný dôkaz a tvárime sa, že nech súd rozhodne. Ale podľa mňa v tomto prípade skutočne dochádza k porušovaniu elementárnych občianskych práv, pretože poslancovi Lexovi je zabránené, aby mal spravodlivý proces. Jednoducho je spustená politická mašinéria, ktorá ho šrotuje, a my sa tvárime, že to nevidíme a tvárime sa, že len chceme, aby prebehol spravodlivý proces, a nevidíme, že niet jedinej možnosti pod tým obrovským tlakom, aby proces bol spravodlivý. Sú porušované medzinárodné záväzky, pretože je porušované od samého začiatku jeho základné právo, a to právo na prezumpciu neviny.
Tie nechutnosti, ktoré sa odohrali v poslednom období, čo si povymýšľal minister Pittner o tom, ako zatiahli jeho deti do tejto špinavej hry s ruskou mafiou, o tom, že on sa prechádza so svojím synom na južnej pologuli a že jeho dcérka slúži ako rukojemníčka ruskej mafie, to všetko sa prešlo mlčaním, ako keby to bolo normálne, pričom podľa mňa to bol totálne sprostý zásah do integrity celej rodiny, do psychiky detí a na zlomenie celej rodiny, čo svedčí podľa mňa o hlbokom morálnom úpadku nielen aktérov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súvislosti so slovami pána poslanca Cabaja mám jednu otázku. Chcel by som sa spýtať, z čoho má strach vládna koalícia, keď politicky bráni v odtajnení spisov Ivana Lexu. Mňa osobne by to celé veľmi zaujímalo. Konečne by som mal čosi na papieri a konečne by som mal čosi, na základe čoho by som si mohol jasne utvoriť názor. Pripadá mi to, že je to presne tak ako v prípade vyzývania občanov k neúčasti na referende. Teda buďte takí láskaví a prestaňte s vyzývaním k neúčasti na odtajnení spisov Ivana Lexu a skúste ísť čestne do obsahovej konfrontácie v tomto prípade bez politiky, ak ste toho v tejto chvíli schopní, prestaňte predstierať právnosť a právnosť v tomto štáte, lebo naozaj pre nás nezainteresovaných ľudí je to veľmi slušne povedané trápne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem.
Rád by som doplnil pána poslanca Cabaja, keď vypočítaval fakty, ktorými sa manipuluje nielen celá slovenská verejnosť, ale aj najvyšší zákonodarný zbor, a rád by som povedal, že aj mnohí poslanci z vládnej koalície dnes už vedia, že celým parlamentom vládne skupina sfanatizovaných, politicky sfanatizovaných vyšetrovateľov a prokurátorov a policajný štát v takej rýdzej podobe na najvyššej úrovni je skutočne unikátom v súčasnosti v Európe. Naozaj ide o svorku nebezpečných vyšetrovateľov a prokurátorov, pozor na to!
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cabaj, chcete reagovať?
Nie. Ďakujem.
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská a ako posledný sa pripraví pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
zdá sa, že ťažko ku kauze Lexa dodať niečo nové. Predsa si len neodpustím na začiatok jednu nie faktickú, ale predsa len poznámku a chcem ňou reagovať na slová, ktoré povedal pán poslanec Prokeš, keď hovoril, že je možnosť zatvoriť pána Lexu a ďalšia možnosť je zavraždiť ho, aby ste si doriešili konečne kauzu k vašej spokojnosti. Podotýkam, že patológ je už pripravený.
Ctený parlament, predsa by som sa len pokúsila pozrieť na celú kauzu z iného uhla. Rada by som vám prečítala jeden list, ktorý sa mi dostal do rúk. Je to otvorený list, jeho pisateľmi sú "vyšetrovatelia". Tak je tento list podpísaný a podľa informácií, ktoré som dostala, je tento otvorený list určený niektorým vybraným médiám, ktoré médiá sú to, sa zrejme dozvieme v najbližších hodinách. Teda možno sa dozvieme, ak médiá, ktoré tento list dostali, budú mať dosť odvahu priznať sa k tomu. Dovoľte mi prečítať tento list:
"Vážení novinári,
obraciame sa na vás ako na strážcov demokracie na Slovensku. Určite pochopíte, že nemáme inú možnosť a veríme, že budete akceptovať aj to, že musíme zostať v anonymite. Podieľame sa na vyšetrovaní známych káuz súviciacich s činnosťou bývalej Slovenskej informačnej služby. Je nám veľmi ľúto, ale musíme konštatovať, že pri tom dochádza k nepredstaviteľnej deformácii práva a všetkých demokratických princípov právneho štátu. Výsledky vyšetrovania doteraz nepreukázali vinu bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby, a preto začalo naše vedenie uplatňovať vyšetrovacie metódy, s ktorými nemôžeme súhlasiť. Vyšetrovanie nie je objektívne a dochádza pri ňom k hrubému porušovaniu viacerých ustanovení Trestného poriadku.
Napríklad v zmysle § 164 Trestného poriadku ods. 2 vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy. V skutočnosti však prebieha na základe direktívnych pokynov zo strany vedenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 164 Trestného poriadku ods. 3 dôkazy obstaráva vyšetrovateľ bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech obvineného. V skutočnosti dôkazy, ktoré svedčia o nevine obvinených, sú ignorované, resp. sú prispôsobované vopred určeným záverom. Uvedieme konkrétne príklady, pričom budeme dodržiavať ešte prípustnú mieru povinnosti mlčanlivosti. Podrobnejšie detaily pre vás nebude až taký problém zistiť.
Prvý príklad. Prípad zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Náš názor opierajúci sa o stanoviská právnych expertov z radov vyšetrovateľov je ten, že v tomto prípade je akékoľvek vyšetrovanie protizákonné vzhľadom na zaniknutú trestnosť tohto trestného činu. V takomto prípade musí vyšetrovateľ v zmysle § 172 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie. Trestný poriadok mu iný postup neumožňuje. Všetky ďalšie úvahy sú len v rovine akademických debát a nemajú žiaden procesný význam.
Príklad druhý. Prípad sabotáže. V tomto prípade je celé podozrenie z trestnej činnosti založené na svedeckej výpovedi bývalého vysokého funkcionára Slovenskej informačnej služby, ktorého manželka je spoločníčkou obchodnej spoločnosti, teda privatizérom veľkého bratislavského podniku. Svojou výpoveďou si prakticky vykúpil ochranu vlastníckych práv. Nič iné okrem tejto svedeckej výpovede neexistuje, nemáme žiadne vecné dôkazy potvrdzujúce existenciu spravodajskej informácie, ktorá by smerovala ku skutkovej podstate uvedeného trestného činu. Zo strany Slovenskej informačnej služby nám bola doručená iba kópia takejto spravodajskej informácie, ktorá je však v procese dokazovania nepoužiteľná.
Na tejto kauze je zaujímavá ešte jedna skutočnosť. Keď sme poukázali na to, že vypracovanie samotnej informácie nenapĺňa ani skutkovú podstatu prípravy na trestný čin a ku konaniu ktorej by bezprostredne smerovalo, k dokonaniu trestného činu preukázateľne nedošlo, následne sme sa dozvedeli, že Slovenská informačná služba pripravuje ďalšieho svedka z kriminálneho prostredia, ktorý by mal byť už v súčasnosti "spracovaný" a pripravený krivo svedčiť práve o podiele na realizácii sabotáže.
Príklad tretí, prípad triptychu. Zistili sme, že činnosť Slovenskej informačnej služby bola v súlade s jej strategickým zameraním. Výkonná činnosť bola realizovaná zložkami Ministestva vnútra Slovenskej republiky, iniciátorom predaja a určovateľom ceny obrazu bol predávajúci. Keď sa Slovenská informačná služba o predaji dozvedala, bolo jej zákonnou povinnosťou informovať Policajný zbor Slovenskej republiky. Akciou Slovenskej informačnej služby bol zamedzený vývoz vzácneho diela do zahraničia, čím bol pre Slovensko zachránený obraz nevyčísliteľnej hodnoty. Úlohu agenta provokatéra musela zobrať na seba Slovenská informačná služba, pretože v tom čase nebol tento inštitút v zložkách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zavedený na rozdiel od Slovensklej informačnej služby, kde túto úlohu plnilo oddelenie špeciálnych operácií založené v roku 1993.
Príklad štvrtý, prípad tzv. mŕtvych duší. Vyšetrovaním bolo zistené, že v prípade zaevidovania osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby pod iným menom bol uplatnený legálny spôsob. Bol využitý princíp tzv. dôstojníka so zmenenou identitou, teda spôsob bežný v spravodajskej praxi demokratických štátov. Zaevidovanie týchto osôb bolo vykonané podľa internej smernice vydanej Vladimírom Mitrom v roku 1994. Nezistili sme v tomto prípade žiadne porušenie zákona.
Príklad piaty, prípad neodovzdania zariadenia na monitorovanie mobilnej siete. V prípade je kľúčové svedectvo vysoko postaveného dôstojníka Slovenskej informačnej služby prijatého ešte Vladimírom Mitrom, ktorý však svoju svedeckú výpoveď nevie doložiť žiadnym písomným dôkazom. Každé podobné zariadenie je prísne evidované a v tomto prípade neexistuje žiaden písomný doklad o prevzatí zariadenia bývalým riaditeľom SIS.
Príklad šiesty, prípad neoznámenia krádeže motorového vozidla. Každé motorové vozidlo má pridelené jeden konkrétny príslušník, ktorý zodpovedá za jeho prevádzku. Táto prax je bežná nielen v bezpečnostných zložkách, ale je zaužívaná aj v civilnom sektore. V prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti je uvedený príslušník povinný informovať svojho nadriadeného, ktorý postupuje podľa interných smerníc. Je zrejmé, že medzi zodpovedným príslušníkom a riaditeľom Slovenskej informačnej služby je niekoľko stupňov riadenia a niekoľko služobných funkcionárov s výkonnou právomocou. Je preto smiešne, ak niekto dáva za vinu nehlásenie odcudzenia vozidla riaditeľovi Slovenskej informačnej služby.
Príklad siedmy. Prípad vraždy Róberta Remiáša. Vyšetrovaním sme nezistili žiaden súvis medzi skutkom vraždy a činnosťou bývalej Slovenskej informačnej služby. Zistili sme, že Slovenská informačná služba Róberta Remiáša rozpracúvala ako drogového dílera ešte v roku 1994. Ako v prípade sabotáže, tak aj v tomto je už pripravený svedok z kriminálneho prostredia, ktorého svedeckou výpoveďou sa "preukáže" účasť bývalých funkcionárov Slovenskej informačnej služby na vražde. Svojou krivou svedeckou výpoveďou si má vykúpiť beztrestnosť.
Porušovanie zákonov nás vôbec neprekvapuje u Ladislava Pittnera. Je to v prvom rade politik a prvoradé sú u neho politické záujmy. Jaroslav Ivor však rozhodne medzi právnických laikov nepatrí a od svojho nástupu do Policajného zboru v roku 1977 zastával viacero významných funkcií v odbore vyšetrovania. Napriek tomu sa vedome dopúšťa hrubého porušovania zákonov v oblasti hmotného a procesného práva. Vysvetlenie je len jedno, podieľal sa na marení vyšetrovania a likvidácie dôkazov v kauze Technopol. Za tieto zásluhy dostal Jaroslav Ivor a Ladislav Pittner generálske hodnosti od bývalého prezidenta Michala Kováča. Tým, že ochraňujú jeho syna, ochraňujú aj samých seba.
Sme znechutení a pobúrení postupom pánov Pittnera a Ivora, zatiahli nás do špinavej politickej hry, v ktorej sa máme podieľať na likvidácii ich politického protivníka. Zákernosť ich konania je odsúdeniahodná, najmä ak si uvedomíme, že za priebeh vyšetrovania nesie osobnú trestnoprávnu zodpovednosť konkrétny vyšetrovateľ, a nie uvedení páni generáli. Dištancujeme sa od nich a tiež od niektorých kolegov, ktorí sa dali na túto nečestnú hru naverbovať. Vyzývame všetkých slušných ľudí, ktorí sa na rôznych úrovniach zaoberajú týmito kauzami, aby nepodľahli manipulácii niektorých politikov a zasadili sa za pravdivé informovanie verejnosti a za dodržiavanie základných princípov demokracie." Znovu opakujem, tento list je podpísaný, "vyšetrovatelia".
K tomuto listu by som chcela dodať iba pár poznámok. Na začiatku rozpravy vystúpil pán poslanec Tatár a vopred všetky vystúpenia opozičných poslancov označil za špekulácie, hoci predpokladám, že nemohol tušiť, čo tu všetko odznie. Nechcem s ním viesť spor, čo je špekulácia a čo nie je, predpokladám, že keby tu bol - lebo ho nevidím na svojom mieste -, tak aj list, ktorý som teraz prečítala, označí za špekuláciu. Napriek tomu som ho prečítala, lebo som cítila povinnosť oboznámiť vás s jeho obsahom a myslím si, že je dôležité, aby sa text tohto listu dostal do záznamu, aby bol aj pre budúcnosť zachovaný ako svedectvo.
Verím tomu, že čas ukáže, či je tento list špekuláciou alebo obsahuje krutú pravdu o súčasnom Slovensku. V tomto liste sú napokon naznačené isté kroky, určitý vývoj v celej kauze, ktorý pripravuje pán Pittner a pán Ivor. Predpokladám, že v krátkom čase sa dozvieme aj budeme mať možnosť práve cez tieto kroky overiť, či obavy, ktoré vyšetrovatelia v tomto liste, resp. skupina vyšetrovateľov v tomto liste predniesla, sú opodstatnené.
Dovoľte mi na záver povedať ešte jednu vec. Tento list adresovali vyšetrovatelia novinárom. Rozmýšľala som, prečo sa neobrátili týmto listom aj na parlament. Prečo neposkytli jeho text aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky? Keď som si vypočula vystúpenie pána poslanca Tatára a pani poslankyne Sabolovej, pochopila som, prečo to neurobili. Myslím si, že vyšetrovatelia, ktorí iniciovali tento list, veľmi dobre poznajú obludnú hlasovaciu mašinériu slovenského parlamentu a vedia, že tento ich krok by bol zbytočný. Napriek tomu som cítila, že mám povinnosť oboznámiť vás s obsahom listu a znovu opakujem, verím, že čas dokáže, že jeho obsah vyjadruje strašnú situáciu, ktorá nastala na Slovensku a za ktorú, tiež pevne verím, bude raz niesť niekto zodpovednosť.
Ďakujem za pozornosť.
Poslanec NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Aj z vlastnej skúsenosti viem, že jestvujú vo vysokých funkciách ministerstva vnútra aj vo vyšetrovateľskom zbore ľudia, ktorí majú také názory, aké boli prednesené v tomto liste. Verím, že ich nie je málo a dokonca verím, že je ich väčšina. Dokazuje to aj to, že mnohí z vyšetrovateľov, ale niektorí aj prokurátori opustili radšej svoje posty, než by mali slúžiť tejto politickej perzekúcii. Všimnime si, koľkí ľudia to boli. Všimnime si, koľkí ľudia odmietli spolupracovať na politických procesoch.
Myslím si, že ťažko bude môcť niekto volať po takom definitívnom zmierení, aby sa zabudlo na kruté krivdy a krutosti, ktoré páchajú niektorí ľudia, o ktorých zdravom rozume veľmi vážne pochybujem. Bude to veľmi ťažké, ale myslím si, že aj tento parlament a politici, ktorí tam sedia, by si mali uvedomiť svoj diel spoluviny, ak nepomôžu zabrániť ďalšiemu takémuto šikanovaniu a perzekúciám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Áno, aj tento list je dôkazom veľkej manipulácie ľudí a, žiaľ, páni poslanci, aj manipulácie s vami. Možno si ani neuvedomujete, ako sa raz budete hanbiť pred verejnosťou, keď vyjdú tieto veci najavo, keď dnes nie sú priame prenosy a verejnosť nemá možnosť vidieť a nemá možnosť vedieť, pretože páni novinári, ktorí majú tento list, neinformujú pravdivo o situácii, ktorá v parlamente je. Je hanbou a znižujete sami svoju úroveň aj úroveň prerokúvanej témy, keď pri takej závažnej veci, ako je vzatie do väzby poslanca, nesedí minister spravodlivosti, minister vnútra a šéf Slovenskej informačnej služby. Ale prečo by aj? Oni len jednoducho chcú "odfajknúť" jednu z úloh, že ju splnili po dvoch rokoch škandalizovania jednej osoby.
O tom, aká manipulácia sa tu deje s opozíciou, svedčí aj prerokúvanie tohto prípadu, ako uviedol pán poslanec Cabaj, na zasadnutí mandátového a imunitného výboru. Neprajem vám, páni poslanci, aby ste dostali telegram toho znenia, ako dostali poslankyne, členky mandátového a imunitného výboru do svojich domovov ako zvolanie na schôdzu, ktorý si dovolím vám prečítať, ale len v krátkej časti. Program: Žiadosť krajského prokurátora o udelenie súhlasu na vaše vzatie do väzby poslanca NR SR. S pozdravom Viliam Sopko, predseda výboru. Náhodou - omyl.
Takisto ako omyl a manipulácia, keď dali prezenciu včera novinárom, kde napríklad...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská, chcete reagovať?
Nech sa páči, máte možnosť.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán podpredseda.
Naozaj mám len jednu drobnú poznámku.
Pani poslankyňa Belohorská, možno text toho telegramu tiež niečo predbehol, tak ako bol pripravený patológ v prípade pána Lexu, a možno aj text tohto telegramu predbieha situáciu, ktorú ste si naplánovali v budúcich mesiacoch voči opozícii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, máte slovo a 36 minút.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prítomno-neprítomný minister spravodlivosti, ktorý ako obyčajne všetko to sleduje a riadi z pozadia,
a veľavážený pán minister vnútra, vážený kmeť Pittner, ktorý si momentálne močí nohy v Bardejovských Kúpeľoch,
takže pani poslankyňa Sabolová, začnem reagenciou na vaše vystúpenie. Zhrozil som sa pri vašich slovách, že ak by poslanec Lexa bol slušný človek, nesedeli by sme tu dnes. Musím vás poopraviť. Hlboko ste sa mýlili. Nesedíme tu kvôli Lexovi. Sedíme tu kvôli pánu Pittnerovi, pánu Čarnogurskému a možno aj vám. Tento diskreditačný čin bol vymyslený vo vašej dielni, vami realizovaný na diskreditáciu Hnutia za demokratické Slovensko, jeho predsedu. Lexa je iba nástrojom, ktorý tomu mal poslúžiť, a Slovenská informačná služba. Raz sa za to budete práve vy morálne zodpovedať pred týmto národom a pred svetom. Pred históriou sa, pani poslankyňa, ujsť nedá, jednoducho. Ale aby som vás ubezpečil, že aj trochu rozmýšľame, tak morálnu zodpovednosť za to nesú títo ľudia.
To, že sa dnešná schôdza zvolala, treba vďačiť tomu, že ste odhlasovali zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorým ste vyhoveli Demokratickej strane, že ste odhlasovali aj vrátený zákon o Devín banke, ktorým ste vyhoveli Strane demokratickej ľavice. Samozrejme, vydierateľný je aj generálny prokurátor, ale o tom tu teraz hovoriť nebudem. To si nechám až na odvolávanie predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina. Toto všetko má v rukách pán minister, všemohúci minister spravodlivosti, aj minister vnútra. Práve preto na koaličnú radu vás dokázali nahnať najmä vtedy, keď pán Bugár pohrozil, že maďarská koalícia je už netrpezlivá z výsledkov vyšetrovania, ktoré prezentuje neschopný generál Ivor, Mitro a, samozrejme, aj generál s plochými nohami pán minister spravodlivosti.
Keby tu bola elementárna súdnosť aj zo strany pána krajského prokurátora, lebo okresný prokurátor Barila, ktorý je jedným z dozorujúcich, bol dávno kúpený a je to váš človek. Takisto si myslím, že krajský prokurátor je váš človek, takže všetko je poistené zo strany bezpečnostných zložiek na to, aby ste sa boli mohli dnes zísť. Len jedno nechápem, keď § 71 hovorí o tom, že väzba v prípravnom konaní môže trvať len nevyhnutne potrebný čas, a ďalej sa hovorí aj o tom, že pred podaním návrhu na prerokúvanie lehoty je prokurátor povinný urobiť všetky opatrenia na urýchlenie trestného konania.
Tak si zoberme, páni poslanci, pani poslankyne, realitu. Ja som sa tri dni po únose Michala Kováča ml. zúčastnil v Stoke na istých dialógoch s niektorými dnešnými vyšetrovateľmi tohto skutku. Už vtedy tvrdili, že im pán Lexa neujde z lopaty a pán Lexa je jediný zločinec a Hnutie za demokratické Slovensko je ten subjekt, ktorý im na to vytváral prijateľné podmienky. Veľmi dobre si pamätám, ako terajší pán minister vnútra robil "ofuky" cez médiá, najmä Makrízu, a vytváral občianske komisie, pretože údajne sa vtedajším orgánom činným v trestnom konaní nedôveruje, a preto on jediný je schopný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť vyšetrenia zavlečenia "únosu" Michala Kováča ml. do cudziny.
Boli to takmer 4 roky, pani kolegyňa, počas ktorých mala táto nestranná občianska komisia, podotýkam, že my sme pána Ivora neposlali ani do basy, ale sme mu dali teplé miestečko vedúceho katedry na fakulte vyšetrovania, takže sa mohol veľmi intenzívne venovať aj v občianskej komisii vyšetreniu tohto trestného činu, za čo sa nám teraz odvďačuje svojimi pondelníčkami, kde schizofrenickými výlevmi otravuje občanov tohto štátu a kde už mu zrejme verí len ten najhlúpejší, že to, čo prezentuje, je ešte pravdou. Pravda je však niekde úplne inde.
Ďalej, pani kolegyňa, keď ste si tak sťažovali. Boli tu celé dva roky na to, aby vaša moc, pretože ste tvrdili, že nedôverujete našej moci, našim vyšetrovateľom, alebo nie našim, ale vtedajším vyšetrovateľom, pretože pán Šiminič nemohol vyšetrovať, ani Šátek. Jednoducho rozprávali na verejnosti ako vyšetrovatelia z rozprávky a obviňovali ľudí, ktorým nič nebolo dokázané. Teda obviňovali Lexu už vtedy zo spáchania trestného činu a Slovenskú informačnú službu. To sa v civilizovaných krajinách nerobí. Ale riadili sa tým, že ak sa niečo neustále ľuďom opakuje, tak sa to jednoducho stane pravdou. Používali sa na to aj také inštitúcie, ako je dokonca divadlo, kde, som presvedčený, že vtedajšie dialógy boli zorganizované práve vami, lebo vy ste kontrolovali divadlo Stoka, ak chcete, konkrétnejšie Demokratická strana. Tak sa pýtam, prečo pán prokurátor sa nepozastavil nad tým, že pán Lexa sedel tri mesiace neodôvodnene v kolúznej väzbe. Tri mesiace je veľmi dlhý čas na to, ak sa niekto zaoberal celé 4 roky, lepšie povedané, skoro 5 rokov ako člen občianskej komisie, ako vyšetrovať a znova ako vyšetrovateľ týmto skutkom, prečo ho nedokázal vyšetriť?
Predstavte si, že by sa takto vlieklo konanie alebo vyšetrovanie v nejakej inej krajine. Veď to sa robilo iba počas komunizmu. V každej inej krajine sa človek postaví pred súd čím skôr, ak sú na to dôkazy. Ak nie, tak sa jednoducho prepustí a oslobodí, čo v danom prípade Lexu bolo celkom logické a normálne. Tak zoberme si jednotlivé skutky, ktoré mu pripisujú vyšetrovatelia, zhodou okolností som mnohých mal česť poznať aj ako študentov alebo študentky na fakulte. Pán predseda mandátového výboru, aj vás bolo treba zabezpečiť, aby ste boli poslušný, teda k vašej cti slúži aspoň to, že to nerobíte ako Keneth Star vedome, ktorý diskreditoval Clintona týmto spôsobom a držal ho v poslušnosti. Vy to robíte z iných dôvodov. Pamätáte si na tú haldu uhlia, pred ktorou sa nechal vyfotografovať pán Čarnogurský? To bola predzvesť vašej diskreditácie, ktorá sa aj neskôr uskutočnila, a ja som vám to ešte v novembri predpovedal, že sa tak stane.
Takže aj vy ste sa tým pádom museli stať poslušným a prezentujete nám ako morálnosť obrovskú nemorálnosť a tvrdíte, že nech sa pán Lexa očistí pred súdmi, ktoré ovláda všemožný úradník ministerstva spravodlivosti Lipšic a jeho minister pán Čarnogurský. Ba dokonca pán Lipšic mi už vypisuje aj listy s doručenkou, teda hrá sa aj na sudcu a myslí si, že ja sa ho zľaknem a ospravedlním sa mu. Nie, nemám sa za čo. Budí vo mne asi takú hrôzu, ako keby tu behal hroch. Možno pôsobil na mňa mocou a silou, ale rozhodne nie autoritou. Pán Lipšic nie je autoritou v kruhoch ministerstva spravodlivosti ani súdnej moci. Jednoducho je nastrčený, sú to nastrčené ústa pána ministra spravodlivosti, cez ktoré minister spravodlivosti prezentuje to, čo sám nechce povedať a za čo by sa pred občanmi a dejinami tohto štátu musel zodpovedať.
Pán Lexa je obviňovaný z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, pán Sopko, tým, že dal príkaz na vyraďovanie zbraní, ktoré používala Slovenská informačná služba. Ale tu čítam, že výpovede jednotlivých svedkov sú nepriame a sprostredkované a ostatní svedkovia, ktorí boli dosiaľ vypočutí, v podstate len hovorili o odovzdaní zbraní, uviedli, akým spôsobom ich nadobudli, teda kúpou z obchodu, kde boli odovzdané, kde boli legálne predávané ľuďom so zbrojnými pasmi, a ani jeden z tých svedkov nespomínal, až na dvoch, pána poslanca Lexu. Na základe takých nepriamych dôkazov, povedzte mi, pán predseda, ktorý súd alebo ktorý prokurátor, ak nie ten, kto je dopredu kúpený alebo kto je dopredu zabezpečený, by takú obžalobu podal z tohto trestného skutku? A je z neho obvinený pán Lexa dvakrát alebo dokonca trikrát. Pýtam sa, kto by na základe takých nepriamych dôkazov, kde sa nedá povedať ani o nepriamom úmysle, ani o nedbanlivostnom zavinení, lebo tam musí byť priamy úmysel, kto by na základe takýchto dôkazov obvinil a odsúdil pána Lexu z trestného činu? Jednoducho je to zmyslené vyšetrovateľmi a vy ste to, samozrejme, neznalý práva zjedli aj s navijakom.
Ďalší trestný čin sa dotýka ukradnutého motorového vozidla značky Mercedes, ktoré veľmi krkolomne bolo spojované s únosom Michala Kováča ml. Podotýkam, že aj v spise je napísané, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby konal na základe návrhu komisie 94. útvaru, ktorá navrhla odpísať škodu, pretože pán riaditeľ, slová nášho ministerského predsedu, že ministerský predseda, teda pán Dzurinda, nemôže ovládať všetky zákony a musí sa spoliehať na svojich úradníkov, zrejme aj pánu riaditeľovi Slovenskej informačnej služby nič neostáva aj v súčasnosti, len sa spoliehať na to, čo mu jeho odborné útvary predostrú a na základe tohto bolo vozidlo odpísané. Na základe tohto uznesenia by mal zodpovedať za neplnenie si povinností svojich podriadených a činnosť komisie, ktorá predložila návrh na odpis škody. Svedkovia, resp. obvinení jednoznačne potvrdzujú, že motorové vozidlo, pán Sopko, bolo odcudzené. Ja sa vás pýtam, kde sú dôkazy aj v tejto kauze, že pán Lexa nechal auto ukradnúť a dokonca dal príkaz ho použiť na únos Michala Kováča ml. Je to nezmysel. Niet takých dôkazov v spise. Žiadame ho odtajniť. Nech ho pán Mitro aj s pánom Pittnerom odtajnia.
Trestné stíhanie v súvislosti s oslobodením od mlčanlivosti, ako aj zaslanie materiálov. Je to známa kauza, ktorá bola prezentovaná v súvislosti s mítingom KDH na Pasienkoch. Každý súdny človek by si povedal, prečo asi KDH jediný, prvý a poslednýkrát za celé štvorročné funkčné obdobie zvolalo míting na miesto, ktoré bolo diskreditované až do špiku kosti našou činnosťou, pretože tam boli mítingy Hnutia za demokratické Slovensko, na ktorých sa servilní novinári vybíjali a o ktorých sa popísali tirády a pohovorili absolútne nezmysly a kde sa diskreditovali naši politici zo strany médií. Takže každý súdny človek by si povedal, asi ten Lexa musel by byť naozaj psychopat, aby prikázal svojim podriadeným, aby na tento míting KDH, teda Kresťanskodemokratického hnutia, rozkázal svojim agentom, aby zaniesli do zariadenia WC nejakú trhavinovú nálož. Naozaj si, pán predseda Sopko, myslíte, že pán Lexa bol až taký veľký primitív, aby to bol urobil proti vlastnému hnutiu, vlastne proti sebe? Potom ostáva len otázka, že to mohol urobiť len nejaký dvojitý agent.
Ale pokiaľ by išlo o samotnú skutkovú podstatu, z ktorej je pán Lexa obviňovaný, treba povedať, že zákon o Slovenskej informačnej službe o odtajovaných skutočnostiach neukladá pánu riaditeľovi Slovenskej informačnej služby povinnosť niekoho zbaviť mlčanlivosti. Je to jeho právo. Veď na tom to bolo celé postavené. A kde je znova úmysel, kde je zavinenie pána riaditeľa, na základe čoho chcete odsúdiť? Treba sa pozerať, ako hovorí veda Trestného práva, aj na kauzálny stav medzi výsledkom a konaním. Každý súdny človek si urobí záver, že pán Lexa nemohol dať príkaz na to, aby sa výbušina zaniesla na míting KDH, lebo veľmi dobre vedel, že médiá nie sú na našej strane a veľmi dobre vedel každý, kto túto akciu plánoval, že jednoducho, ak tam výbušninu umiestni, bude diskreditovať Slovenskú informačnú službu a jej riaditeľa. Ale, pán Sopko, toto nebola hra len proti Hnutiu za demokratické Slovensko. To bola hra aj proti vlastným členom KDH, tým, ktorí chodili a kričali, že chcú zmenu, pretože boli klamaní, boli hnaní do nenávisti proti vtedajšiemu vládnucemu Hnutiu za demokratické Slovensko. Ubezpečujem vás, že za to Hnutie za demokratické Slovensko ani Slovenská informačná služba zodpovednosť nikdy neponesie. A som presvedčený, že raz sa to dokáže.
Ale všetky tieto kauzy sú, pán Sopko, založené len na nepriamych dôkazoch. Podobne je to aj s trestným stíhaním v súvislosti s výrobou a odcudzovaním mobilného zariadenia. Je tu len nepriama výpoveď niektorých svedkov, že vraj Lexa im prikázal, aby také zariadenie zostrojili, vraj mu ho aj predviedli, ale o 15 až 30 minút potom odišli. Pán Lexa ho údajne nedal zaevidovať, údajne ho používal, dokonca sa s ním hral a oni ho zanechali pánu riaditeľovi na stole. Ale, pán Sopko, nikdy nikto zo svedkov nepotvrdil, že by toto zariadenie pán Lexa vlastnil alebo že by ho dal do používania iným osobám. Nemal ho zaevidované ani dokonca na vlastnej karte. Na nepriamych dôkazoch, na nepriamych obvineniach niekoho obviniť z úmyselného trestného činu, neviem, ja ako sudca by som určite na základe takých dôkazov nikoho do väzenia neposlal alebo ho neodsúdil.
Je tu ďalší problém, ktorý bol, a to je trestné stíhanie v súvislosti so založením krycích firiem Slovenskej informačnej služby. Chcem sa opýtať každého rozhľadeného človeka, a vy ste rozhľadení ľudia, pretože ste aj poslancami Národnej rady, väčšina z vás má vysokoškolské vzdelanie, prešli ste svet, pýtam sa, ako uskutočňujú tajné služby finančné toky na niektoré operácie. Uskutočňujú ich priamo? Veď to je celkom logické, že by išlo o to, že také operácie by boli jednoducho odhalené. Takže každá tajná služba je preto tajnou, že si má právo zriaďovať takéto inštitúcie, cez ktoré sa niektoré operácie kryjú aj finančne. Ale predsa bolo jasne povedané dopredu, bol vypracovaný zoznam a jednoznačne preukázané, že krycie firmy zabezpečovali Slovenskú informačnú službu, finančné prostriedky boli na Slovenskú informačnú službu preukázané a došlo aj k ďalšiemu zhodnoteniu majetku Slovenskej informačnej služby. Je paradoxné, že Slovenská informačná služba podala určovaciu žalobu ohľadne nehnuteľnosti v Banskej Bystrici a tvrdí, že nehnuteľnosť je jej majetkom. Pritom nehnuteľnosť je súčasťou majetku krycej firmy BR. Je teda logické, že Slovenská informačná služba sa domáha určenia majetku, ktorý je súčasťou krycej firmy? Tak jej musí patriť aj celá krycia firma, pán Sopko, to vám nenapadlo?
Doterajšie veci boli predovšetkým založené naozaj na nepriamych dôkazoch. Boli vymyslené a pospájané tak, ako sa na spravodajské hry patrí. A som presvedčený, že ich autor alebo jeden z ich spoluautorov si naozaj močí teraz nohy v Bardejovských Kúpeľoch a to, pani Sabolová, že tu dnes sedíte, sa upieklo v záverečnej predstave na sobotňajšom umývaní nôh pána ctihodného kmeťa ministra vnútra pána Pittnera zo strany Ivora a Piptu, pretože bol som v Bardejove celý týždeň a videl som obsadené Bardejovské Kúpele, ako keby tam bol nejaký paša alebo nejaký iný veľavýznamný človek. Ak sa pán Pittner nebojí občanov, tak neviem, prečo necháva strážiť celý okres Bardejov takýmto spôsobom. A prečo necháva pána Ivora a pána Piptu voziť až tam, aby im dával pokyny, čo majú v pondelok, či majú občerstviť občanom Slovenskej republiky mozog ohľadne diskreditácie Hnutia za demokratické Slovensko a pána Lexu.
Pokiaľ ide o triptych Klaňania sa troch kráľov, pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol obvinený z toho, že neoprávnene vyúčtoval zálohu 6 miliónov slovenských korún, že na to používal agentov Slovenskej informačnej služby, aby zabránil vývozu triptychu zo 16. storočia, čo je naozaj barbarstvo, aby sa takéto historické skvosty vyvážali do zahraničia. Už som povedal, že ak pán biskup potreboval 9 miliónov na dostavbu seminára v Badíne, mohol prísť požiadať vtedajšiu vládu, aby mu ich dala. Tak či tak, predaj triptychu zo 16. storočia pokladám za barbarstvo a amorálnosť, tak či tak pokladám aj klamstvo s vypracovaním kópie, ktorá mala byť umiestnená namiesto orginálu do kostola, za obyčajnú amorálnosť a v konečnom dôsledku nie je to, čo tvrdia vyšetrovatelia, že jedine polícia mala právo akciu prekaziť prostredníctvom krycieho agenta. Práve naopak, toto právo mala iba Slovenská informačná služba, konala tak v mene štátu, ako jej to prikazuje zákon, konala tak, aby zabránila nenapraviteľným škodám a v konečnom dôsledku, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, záloha, ktorá bola vybratá, je v súdnom depozite. Prečo si ju odtiaľ naspäť pani ministerka Schmögnerová nevyberie do štátneho rozpočtu?
Takže nijaká škoda sa nikomu nestala. Práve naopak, bola odvrátená škoda značného rozsahu nedozernej hodnoty. A nech si pán biskup spytuje svedomie, či nenaletel pánu ministrovi spravodlivosti a z kruhov KDH, keď sa nechal zatiahnuť do tejto diskreditačnej kauzy a nechal ju rozvinúť do takejto formy. Myslím si, že pre cirkev, ktorej som aj ja členom, by bolo oveľa múdrejšie, keby sa bola nechala potichu z tohto nehanebného obchodu s triptychom zo 16. storočia vycúvať, a nie zneužiť na predvolebné aktivity proti Hnutiu za demokratické Slovensko. Ale to už je problém tých, ktorí sa tým zaoberali.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zastavil som sa iba pri niektorých kauzách alebo pri niektorých skutkoch, ktoré sú kladené pánu bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby za vinu. Na novinárov chcem apelovať, aby nekládli tzv. kapciózne otázky, lebo nie sú prípustné ani vo vyšetrovacích úkonoch, a aby sa nás infantilne nepýtali, ako budeme hlasovať. Jednoducho nemôžeme inak hlasovať, ako nám prikazuje naše svedomie. Ako právnik, ako človek i ako kresťan som hlboko presvedčený, že pán Lexa sa na uvedených skutkoch a ich páchaní nepodieľal, že história raz vyjaví pravdu, pretože nemáme na to ani prostriedky, ani orgány činné v trestnom konaní, ako ich má pán Pittner, ktorý má orgán osobitného určenia, ktorému dáva príkazy, ktorý nikto nesmie kontrolovať ani poslancov tohto štátu. Pýtam sa vás, je to orgán vyšší ako Slovenská informačná služba, je to orgán, ktorý pokračuje v činnosti toho, čomu sa neslávne hovorilo Pittner information servis? Ale kto sú ľudia z tejto organizácie?
Takže, vážení páni poslanci, pani poslankyne, zamyslite sa nad činnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nad jeho orgánom, ktorý vedie pán Ivor, a jednoducho odmietnite sa podieľať na tejto komédii, ktorú istá politická sila kedysi rozpútala, ktorú spustila a v ktorej by teraz ako mnohí z vás tu nesedeli, mnohí z vás sa na nej nepodieľali a viem, že aj s odporom, pretože stranícka disciplína zaväzuje, budete za vydanie medzinárodného zatykača na pána Lexu hlasovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)