Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. Podľa mňa urobil vo svojom vystúpení jednu zásadnú chybu, nakoľko viac sa venoval ekonomickej problematike v Slovenskej republike ako samotnému bodu programu, to znamená, očakával by som od neho dôvody na to, aby obhajoval Lexu, a nie riešil ekonomické problémy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som len krátkou poznámkou reagovať na to, čo povedal pán poslanec Húska. Pána poslanca Lexu poznám veľmi povrchne ako mnohí z vás, respektíve ho nepoznám vôbec, a tak mi je veľmi ťažké sa vyjadriť k tomu všetkému, čo tu bolo prednesené. Avšak jedno viem celkom určite. Za dva roky v rámci tejto kauzy páni Pittner, Ivor a Čarnogurský nevyriešili nič. Títo predstierači práva si jednoducho svoje nevedomosti rozprestreli takým spôsobom, aby otravovali túto spoločnosť štyri roky veľmi účelovo. A tak sa stáva, že kedysi taká veľmi známa rozprávka na Slovensku o širokom, dlhom a bystrozrakom sa v súvislosti s týmito tromi pánmi zmenila na rozprávku o senilných, neschopných a schopných všetkého.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska, chcete reagovať?

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Chcem len potvrdiť, že to, čo povedal pán poslanec, že som kládol dôraz na ekonomickú stránku tejto problematiky preto, že za celým pofiderným spôsobom obžaloby stoja obvinenia o veľkých hospodárskych škodách Lexu. A ja som chcel ukázať, že kdesi inde sa dejú obrovské škody s vaším mĺkvym pozeraním sa. Toto si nemôžete dlhodobo dovoliť, ubezpečujem vás, že vás ten rýchlik dohoní.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, pripraví sa pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vo svojej činnosti vysokoškolského pedagóga som bol poverený 15 rokov pracovať s talentovanými, nadanými študentmi a získal som isté skúsenosti, ktoré s týmto materiálom boli, by som povedal, veľmi tvrdé a kruté pre mňa ako priemerne inteligentného človeka. Ivan dosahuje, Ivan Lexa IQ od 152 do 158, to je naozaj hodnota, ktorej ťažko konkurovať najmä vtedy, keď ho v kolúznej väzbe nájdete a jemu perfektne funguje od fotografickej pamäti cez krátkotrvajúcu pamäť aj dlhotrvajúca pamäť a vie brilantne asociovať. Takýto ľudia sa ťažko osedlávajú a ťažko sa im dáva skutočne pozitívne poslanie.

Môžem vám povedať svoje 15-ročné skúsenosti. Jeden študent, ktorý robil v Martine revolúciu a ktorý bol dušou aj slovenskej revolúcie, bol superinteligentný a študoval, urobil jednu takú, by som povedal, nedobrú vec, že keď došli spojenecké vojská do Československa, tak otočil značky na veľmi dôležitých križovatkách a stalo sa to, že spojenecké vojská sa pomiešali, Maďari so Sovietmi a Sovieti s Nemcami, a bol z toho galimatiáš. A tento študent bol vyhodený nielen z internátu, ale bol vyhodený aj zo štúdia. Vtedy som uprosil dekana, povedal som mu, prosím ťa, ja si ho zoberiem na starosť, nechajme ho, nech doštuduje. Veď ten inteligenčný kvocient využiť v prospech spoločnosti, to bude niečo úžasné. Tak vylúčili ho z internátu, nechali ho doštudovať. Pred dvoma týždňami habilitoval. Habilitoval za prítomnosti všetkých kapacít v neurovedách z bývalého Československa. Všetci to chválili, bola to fantastická obhajoba, a vtedy som povedal starému dekanovi, ktorý nestratil rozum ani nestratil súdnosť: Tak čo, stálo to za to? Človeče, naozaj, nech to otočil, stálo to za to, lebo toto, čo on urobil, to je naozaj výsledok jedného superinteligentného človeka, len ho bolo treba osedlať. Bolo mu treba dať správny smer a mať s ním trpezlivosť. Ale priatelia, to je dnes môj najlepší žiak a je to človek, ktorý sa nehanbí za to, čo urobil.

Ale poviem vám ich negatíva, týchto superinteligentných. Keďže veľmi jednoducho asociujú a ľahko si zachovajú veci, tak podceňujú prácu sofistikovaného myslenia, to je nesporné. Ivan Lexa ovláda reálie slovenského štátu a iných štátov tak dokonale, že to je nepohodlné a nepríjemné. Pri styku s ním som mu hovoril: Prosím ťa, ale toto sú všetko veci, ktoré veľmi zvažuj, kedy ich používaš, ale oni to nevedia zvážiť títo superinteligentní ľudia.

Napríklad pri kauze Klaňanie sa..., triptychu, priatelia, to je metóda, ktorá sa používa bežne. Ale tak brilantne, ako ju oni použili, sa málokedy použije. Len keby ho človek bol vedel skorigovať, povedal mu, priateľu, ale dotkne sa niekoho, kto si myslí, že je neomylný. Dnes už vieme, že arcikňaz tejto ustanovizne už povedal, priatelia, ospravedlňme sa za to, čo sme urobili zlé, ale medzi nimi sú ešte stále ľudia, ktorí si myslia, že sú neomylní a nekritizovateľní. Tak to bola jeho chyba, ktorú si pri svojej superinteligencii nedomyslel. Priatelia, táto kauza tam stále figuruje, ja ju považujem za kauzu, ktorá je hanbou nás, tohto parlamentu. Pre túto kauzu Ivan nemôže dôverovať tomu, čo sa s ním stane potom, keď ho budeme súdiť. Ten posudok nebude objektívny. Priatelia, superinteligentní ľudia sú tu na to, aby nás priemerných ťahali, ale my ich sofistikovane korigujme, a nie súďme za veci, ktoré nie sú celkom presne preukázané. Priatelia, usmievať sa nad tým a kritizovať to, nie je také jednoduché, je to nedostatok informácií alebo súdnosti.

Ak máte využiť takých ľudí, ako je Ivan Lexa, tak nech ho súdia v Národnej rade Slovenskej republiky, tu ho treba posadiť, a nech kritizuje ako opozičný konštruktívny poslanec. Ale, priatelia, jeho kritiku môžeme aj superkritizovať, ak to dokážete, ale možno ju aj využiť. Ale pokiaľ tu vystúpil v parlamente, tak väčšinu z vás pobúril, najmä tých, ktorí boli istým spôsobom nie celkom s čistým svedomím. No ale ja si myslím, že takúto opozíciu potrebujete. Aký ten parlament môže byť, keď nemá takúto opozíciu?

Priatelia, už tu bolo povedané, že mnohí z koaličných kolegov sa dopustili oveľa väčších priestupkov ako on a nie sú na lavici hanby. Prečo to je. Pretože nieto objektívneho žalobcu. Ale, priatelia, vy sa hráte len na žalobcu, objektivita vám chýba. Veď sa nehrajte len na žalobcu, hrajte sa aj na konštruktívnych vodcov tohto štátu, konštruktívnych vodcov tohto národa. Riaďte to, prosím vás pekne. Ja som si nevybral znovu dovolenku a počúval som v letných mesiacoch, ako krachuje terciárna sféra. Priatelia, to už rachotí. To už rachotí, a to riešme. Na to použijme intelekt takých, ako je Ivan Lexa, a nie ich odsudzujeme za veci, o ktorých naozaj nevieme. Áno, keď bude, prosím, prekázané súdom, že to je tak, nech sa páči. Ale veď o Ivanovi Lexovi my hovoríme už dva roky. Priatelia, a jeho utrpenie v kolúznej väzbe by som vám chcel nechať zažiť. Najväčším trestom pre takýchto ľudí je neproduktivita, vylihovanie.

Páni, to bol trest, o ktorom mi hovoril, a bol by to supertrest aj pre mňa, ak by som nemohol nič robiť. Nemám prístup k médiám, nemám prístup k ničomu a ja tu mám, prosím ťa, hniť. To je supertrest pre nich. Mali sme ho potrestať za to, že niečo urobil, dokázať mu to na súde a potom ho postaviť, nech sa páči, ak tu robíš na galejách teraz, teraz niečo rob. Ale táto spoločnosť si nevie talenty takýmto spôsobom, by som povedal, pardonovať a potom ich zapriahnuť a nech sa páči, teraz pracuj, vymýšľaj a riaď. Ja som toho môjho študenta, ktorý urobil to otočenie značiek a urobil zmätky v Sovietskej armáde a v Maďarskej armáde, postavil na čelo a je to môj nástupca, priatelia. Ja sa za neho nehanbím. A mohli sme ho s pokojným svedomím jednoznačne odsúdiť. Áno, urobil si to, narobil si zmätky, tam sa mohli pozabíjať ľudia, veď to je dokonca trestný čin. Doštudoval, je tu, je v spoločnosti pozitívny, prospešný a takisto by bol prospešný aj Ivan Lexa, priatelia. Lenže vy ste z neho urobili taký obraz, že už mnohí ľudia, ktorí verili, že naozaj je nevinný, veria, že je diablom.

Priatelia, ale diablom bude len vtedy, keď naozaj bude mať právoplatný rozsudok. Veď to, čo sa z neho urobilo v predsúdnom konaní, to je trestný čin. To je trestný čin, za ktorý nás raz niekto odsúdi. Nás možno preto, že sme ho slabo obhajovali, a vás preto, že ste ho krivo usvedčili. Zatiaľ to všetko sú krivé svedectvá a ja si dovolím tvrdiť, že všetky krivé svedectvá sú postavené na vode, na vode, ktorá raz odtečie a postaví vás na bázu a na tej báze sa budete zodpovedať za činy, ktoré ste tu urobili.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca chce s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Osuský:

Pánu profesorovi Drobnému, ktorého erudíciu v tomto smere si nedovolím spochybniť, chcem ale povedať, že operovať inteligenčným kvocientom, samozrejme, možné je. Iste mal však možnosť a keď nie, môže to urobiť teraz, siahnuť po knihe amerického psychológa Gilberta. Ten mal možnosť psychologicky posúdiť a dlhé mesiace pozorovať odsúdených v Norimbergu. Treba povedať, že polepšený narkoman, bývalý ťažký morfinik Hermann Göring dosahoval bájnu hranicu 160. Vysoké IQ preukázal Albert Speer, a aj keď sa nedožil norimberského súdu, je známe, že v tomto pásme sa pohyboval aj doktor Joseph Goebbels. Chcem teda povedať, bez porovnávania, že samotné IQ rozhodne nemôže byť argumentom, ktoré by umožňovalo ľudí posudzovať tak alebo onak. Naopak, skúsenosť nás učí, že vysoké IQ dané do služieb zlej veci je škodlivejšie ako čokoľvek iné. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný, chcete reagovať?

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne.

Plne súhlasím s kolegom Osuským v tom, čo hovoril. Ja som vám jednoznačne povedal: inteligentných ľudí treba osedlať a treba ich správne viesť a treba ich zapriahnuť, aby oni produkovali pozitívne. Ak tí, o ktorých hovoril z tretej ríše, tí sa vždy zvrhli dakde v dajakom štádiu svojho životného vývoja. Tam nemali korekcie, tam, kde sa opili mocou, tam sa všetci pohlavári tretej ríše zvrhli. Dovtedy si pozrite ich publikácie, ich tlač. Boli to pozitívne mysliaci ľudia, ultrapravicoví, ale zvrhli sa v istej fáze, keď si mysleli, že všetko môžu. Keby to tak spoločnosť dokázala. Ja s tebou úplne súhlasím, kolega, že je to nebezpečenstvo inteligentných ľudí, že sa môžu ľahkým spôsobom dostať do služieb diabla a potom je to zle, pretože vedia naozaj nesmierne produkovať. To s tým plne súhlasím. Lenže spoločnosť má byť tak múdra, aby si ich osedlala a prinútila ich pozitívne pracovať. To si myslím, v tomto prípade je možné. Nejde o takého diabla, ako to bolo v prípade tých, ktorých si spomínal.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vystúpil v tomto parlamente pri prerokúvaní tlače číslo 716 - správy mandátového a imunitného výboru, ktorá sa dá už zakomponovať do počítača a vždy len sa doplní nová žiadosť vyšetrovateľa, aby sme mohli takýmto spôsobom pokračovať, pretože seriál na pokračovanie má, myslím si, že asi šestnáste konanie, aj keď treba povedať, že tento posledný bod seriálu bol veľkou hanbou pre vládnu koalíciu, pretože nebola schopná si zabezpečiť účasť svojich poslancov, a preto aj ten cirkus, ktorý bol okolo tejto kauzy, bol taký, aký bol.

Dovoľte mi, aby som ako člen mandátového a imunitného výboru poinformoval o mnohých skutočnostiach, ktoré súviseli s prácou tohto výboru, pretože prvá žiadosť prišla 10. 7. 2000 - ministerstvo vnútra, Sekcia vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznej činnosti z Bratislavy. Pre poriadok, keďže to takmer niet komu hovoriť, je tam pečiatka s číslom 11 - Žiadosť na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Túto žiadosť podpísal vyšetrovateľ Policajného zboru plukovník JUDr. Július Molnár. V Kancelárii Národnej rady opečiatkovaná 12. 7. 2000.

Po prvé chcem reagovať hneď na túto žiadosť a ten cirkus, ktorý sa otvoril v médiách v súvislosti s poslancami, pretože parlament tejto Národnej rady, pokiaľ bude mať také vedenie, aké má, jednoducho nebude mať ani pozíciu na Slovensku, pretože ľudia právom nadávajú, pretože aj to, čo sa udialo v súvislosti s ďalšími krokmi v tomto parlamente, posunutie materiálov na mandátový a imunitný výbor len prispelo k tomu zlému menu poslancov Národnej rady. Táto žiadosť bola 12. júla postúpená mandátovému a imunitnému výboru. Postúpil ju predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 729, kde žiadal uvedenú žiadosť prerokovať s termínom ihneď.

Chcem len pripomenúť tým, ktorí nechodia do poslaneckého grémia a ktorí nemajú informácie o rokovaniach v poslaneckom grémiu, aj keď tieto majú odporúčací charakter pre predsedu Národnej rady, všetci dobre vieme, že pôvodný harmonogram bol odsúhlasený tak, že Národná rada bude sedieť do 15. júla a potom budú vyhlásené poslanecké prázdniny. Že sa tak nestalo, to je aj vizitka tohto parlamentu - po prvýkrát v doterajšej histórii tento parlament nebol schopný si odhlasovať prázdniny, ale napriek tomu alebo možno práve preto, že potom takýmto spôsobom parlament pokračoval.

Chcem len upozorniť, že o týchto záveroch, že takýto harmonogram práce v Národnej rade bude, vedeli aj vyšetrovatelia, a keďže táto Národná rada vďaka poslancom vládnej koalície sa stala slúžkou vládnej moci, jednoducho vyšetrovateľ podhodil parlamentu na poslednú chvíľu túto žiadosť, pretože predpokladal, že bude to tak ako doteraz vždy - poslanci sklopia podpätky a jednoducho odhlasujú vyšetrovateľovi to, čo chcú, bez toho, že by predložil nejaký doklad alebo niečo podobné. V tomto prípade sa to nestalo, pretože poslanci v predstihu skončili rokovanie Národnej rady, takže rokovanie nepokračovalo do 15. júla, ale skončilo sa o týždeň skôr, a keďže už aj poslanci vládnej koalície boli rozbehnutí, nebola garancia, že predsedovia klubov vedia zabezpečiť ich účasť, jednoducho mandátový a imunitný výbor sa nekonal, respektíve bol zvolaný až na 25. júla, teda v čase, keď tu boli pôvodne uvažované poslanecké prázdniny.

Hovorím len pre poriadok, že tento parlament si ich neodhlasoval, takže zrejme aj preto takýmto spôsobom postupoval predseda Národnej rady. Predseda Národnej rady ale skôr, ako sa konal mandátový a imunitný výbor, 25. júla o 15.00 hodine sa teda mal konať, zvolal o 11.00 hodine poslanecké grémium, kde všetci prítomní sa zhodli, že žiadosť vyšetrovateľa nemá patričné náležitosti s poukázaním aj na skutočnosť, že právni experti už pri prerokúvaní prvej žiadosti na vzatie poslanca do väzby upozornili, že táto žiadosť nemá všetky náležitosti a je v rozpore s príslušnými zákonmi predložená do Národnej rady. Pretože vyšetrovatelia si boli vedomí, že majú väčšinu poslancov v tomto parlamente, jednoducho po prvýkrát im to bolo prijaté.

Poslanecké grémium skonštatovalo, že skutočne aj predseda Národnej rady postupoval v rozpore s príslušnými predpismi, a preto odporučilo mandátovému a imunitnému výboru, aby prijal uznesenie, že tento návrh vyšetrovateľa doktora Molnára nespĺňa náležitosti. Samozrejme nastala určitá právnická polemika, či to má byť prokurátor alebo sudca. Na tomto sa nezhodlo poslanecké grémium, ale zhodlo sa v jednej veci, že určite to nie je vyšetrovateľ. Preto som aj prekvapený, že doteraz tí kompetentní, ktorí v tejto oblasti robia, neboli ani ochotní sa ospravedlniť poslancom Národnej rady a znevažovať poslancov Národnej rady o ich nevedomosti, pretože oni páni vyšetrovatelia sú tí najmúdrejší, pretože oni sú Útvar osobitného nasadenia.

Treba povedať, že tento mandátový a imunitný výbor mal aj zaujímavý priebeh najmä preto, že vládna väčšina si nevedela zabezpečiť účasť, a pretože sme tam prišli dvaja poslanci z opozície, vlastne sme zabezpečili kvórum, aby vôbec tento mandátový a imunitný výbor bol uznášaniaschopný 25. júla a bolo prijaté patričné uznesenie s tým, že predsedovi Národnej rady bolo odporučené vrátiť túto žiadosť, že nespĺňa náležitosti. Ale keď sme prišli do mandátového a imunitného výboru, na prekvapenie sme objavili ďalšiu žiadosť - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti z 24. júla 2000, donesená mandátovému a imunitnému výboru 25. 7., kde už tá žiadosť bola upravená, tak ako to poslanci spravili pred rokom, keď schválili žiadosť na zbavenie imunity a vzatie do väzby Ivana Lexu, kde už bol poruke ochotný JUDr. Michal Serbin, prokurátor krajskej prokuratúry napísal svoje stanovisko, ale už túto žiadosť nepodpísal, tak ako to bolo pôvodne, doktor Molnár, ale už nám všeobecne známa pani doktorka Škarbová, tu už niekoľkokrát pretriasaná v tomto parlamente, ktorá urobila to, čo sa od nej očakávalo, a tento materiál bol predložený narýchlo do mandátového a imunitného výboru. To znamená, že znova žiadosť vyšetrovateľa a podpísaná prokurátorom krajskej prokuratúry doktorom Michalom Serbinom.

Aby toho bolo ešte viac, tak jednoducho úradnícka mašinéria zapracovala a takisto tento odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, z 25. 7. Národnej rade bola poslaná žiadosť, respektíve doplnok a príloha k žiadosti vyšetrovateľa z 10. 7. 2000, a vlastne tie čísla nebudem všetky citovať, pretože sú zapísané aj v jednotlivých správach, a túto už zase podpisovala vyšetrovateľka Policajného zboru nadporučíčka Ing. Králiková, ktorá doplnila pôvodnú žiadosť vyšetrovateľa.

Takže skutočne ľavá ruka nevedela, čo robí pravá a jednoducho na základe politickej objednávky bolo treba veľmi rýchlo tieto materiály predložiť do parlamentu. Bohužiaľ, nedali si ani tú robotu, aby to malo svoje patričné náležitosti. Napriek tomu, že v poslaneckom grémiu u predsedu Národnej rady bola urobená dohoda, že po 20. auguste sa zíde Národná rada a bude sa kauzou, teda touto kauzou zaoberať a dovtedy bude predložená správa mandátového a imunitného výboru.

Takto sme sa rozchádzali z poslaneckého grémia u predsedu Národnej rady, tak sme sa zišli v mandátovom a imunitnom výbore, kde sme sa vtedy dohodli, a to bolo 25. júla, že skutočne mandátový a imunitný výbor sa zíde niekedy po 20., keď budú už poslanci po dovolenkách, aby si vládna väčšina zabezpečila účasť svojich poslancov, pretože treba otvorene povedať, že v mandátovom a imunitnom výbore to funguje tak, ak je prítomných desať poslancov vládnej koalície, jednoducho už sa odhlasuje všetko. Pokiaľ tých desať nevedia zabezpečiť, tak mandátový a imunitný výbor nesedí, úplne otvorene hovorím, nehodláme v tomto prípade robiť kvórum pri týchto politických naháňačkách.

Je zaujímavá aj tá situácia, že v mandátovom a imunitnom výbore som predložil vtedy návrh, aby zasadnutie mandátového a imunitného výboru bolo 22. augusta a čuduj sa, svete, všetko poslanci vládnej koalície sa pri tomto návrhu hlasovania zdržali, zrejme už mali svoj pokyn alebo informáciu, že nedodržia ani to pôvodné slovo, ktoré bolo dohodnuté, že kedy sa zíde mandátový a imunitný výbor, pretože hneď 7. augusta bol zvolaný mandátový a imunitný výbor, kde nakoniec za účasti poslancov vládnej koalície a dvoch poslancov z nášho poslaneckého klubu sa táto otázka prerokúvala.

Ja som vtedy aj požiadal predsedu mandátového a imunitného výboru, aby sa správa prerokúvala až po 20., pretože aj na zasadnutí mandátového a imunitného výboru 25. júla bolo dohodnuté, že mandátový a imunitný výbor bude sedieť až po 20. júli. Takýmto spôsobom sa naplánovali aj cesty a ja som ho požiadal, že jednoducho síce je právo predsedu výboru zvolať výbor, tak ako to urobil teraz, výbor zvolal telegramom alebo telegramami, tak ako sme ich dostali domov, ale tí traja poslanci z nášho klubu, ktorí už boli v zahraničí, jednoducho nemohli ani tieto telegramy prebrať, ani sa zúčastniť, pretože to prišlo tak, že prišlo tesne pred zvolaním tohto výboru, a keďže boli mimo územia, nemali možnosť ani sa k tomuto návrhu vyjadriť. Nebol tento návrh prijatý, pretože v tom čase už vládna väčšina si bola vedomá svojej sily, že už budú mať zabezpečenú svoju účasť. Vtedy som aj informoval o tom, že by bolo vhodné, aby sa aspoň táto správa prerokovala po 20., respektíve 22. auguste. Návrh uznesenia nebol prijatý. Dokonca paradoxná situácia nastala, keď aj poslanec vládnej koalície navrhoval, aby sa mandátový a imunitný výbor zišiel 20., respektíve 21., že ani tento návrh mu poslanci neprijali.

Takže takýmto spôsobom sa jednoducho naháňalo, ako treba rýchlo celú túto záležitosť riešiť, pretože novinári nám nedajú pokoj a novinári to hodnotia tak alebo onak, ale jednoducho neuvedomujúc si tí, ktorí toto organizovali, že urobili ešte väčšiu zlú službu poslancom, ako keby boli v riadnom termíne zvolali celý tento výbor.

O tom, že sa naháňalo, svedčí aj tá skutočnosť, že výbor, ktorý schvaľoval správu, sa zišiel 22. o 13.00 hodine a už 22. hneď o 15. 00 hodine predseda Národnej rady zvolal túto schôdzu, to znamená ani nie 48 hodín, presne 46 hodín pred termínom konania schôdze, a preto bolo treba zo štátneho rozpočtu vyhodiť ďalšie prostriedky, pretože bolo treba poslať telegramy poslancom, a dosť drahé telegramy, lebo tí, ktorí ste ho dostali a ktorí ste si ho prečítali, ten telegram obsahoval podstatne množstvo slov, a tým bol poriadne drahý, aby sa poslanci dnes zišli na schôdzi Národnej rady a vlastne splnili to, čo sa od nich politicky očakáva.

Takže toto bol taký stručný priebeh, akým spôsobom celé toto rokovanie pokračovalo, nehovoriac už o tom, že správa mandátového a imunitného výboru je presne taká istá ako všetky ostatné, pretože podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku mandátový a imunitný výbor predkladá správu o svojich zisteniach. V tomto prípade znova nezistil mandátový a imunitný výbor nič. A to z jednoduchého dôvodu.

Žiadosť do mandátového a imunitného výboru napriek tomu, že nás osočovali či minister spravodlivosti alebo minister vnútra a tvrdili, akí sme nevzdelaní, ako poslanci nerozumejú veci, nakoniec žiadosť do mandátového a imunitného výboru dal doktor Šváby, ktorý je krajský prokurátor v Bratislave. Pán doktor aj prišiel na zasadnutie mandátového a imunitného výboru v tom čase, ktorý som už spomínal, a jednoducho pán doktor Šváby v podstate nevedel odpovedať na nič. Nevedel odpovedať, a to z jednoduchého dôvodu, pretože aj objektívne priznal, že nie je dozorujúci prokurátor v týchto vyšetrovaniach, týmto je doktor Serbin tu už známy, ktorý sa teda patrične podpísal, a že on sa vrátil z dovolenky a pán doktor Serbin odchádzal na dovolenku. Takže sa jednoducho minuli, a keďže výbor bol zvolaný narýchlo, takže informácie nemá, tak nám ich nevie poskytnúť.

Ďalšie záležitosť alebo otázky, ktoré som mu kládol, v podstate nezodpovedal ani na jednu, a to z jednoduchého dôvodu. On informoval, že 13. júla bola Ivanovi Lexovi na návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne zrušená práceneschopnosť. Tak som sa pýtal, že keď dozoruje prokuratúra vyšetrovanie, či má informáciu o tom, že niekoľkokrát už rozhodol predseda Národnej rady v rozpore teda po tom, ak je pravda to, že poisťovňa zrušila práceneschopnosť Ivanovi Lexovi, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím rozhodol o absencii poslanca na schôdzi a o krátení platových náležitostí. Tak som sa ho pýtal, že ak dozoruje ako prokurátor, či má informáciu, že tu je ďalší zákon porušený, nehovoriac o tom, a to treba pre poriadok povedať, že Ivan Lexa svojho času napísal list predsedovi Národnej rady tým, že sa nebude zúčastňovať, že sa vzdáva poslaneckého platu. Samozrejme právne je to v inej rovine, to si musí doriešiť predseda Národnej rady, ale v tomto prípade porušil niekto zákon.

Preto som sa pýtal prokuratúry, ktorá dozoruje celú kauzu, kto vlastne toto sleduje alebo kto nesleduje. Jednoducho odpoveď som na to nedostal.

Takže takýmto spôsobom boli aj ďalšie informácie jednoducho upravené, respektíve posunuté do roviny, že na tieto veci nemôže odpovedať, respektíve nevie odpovedať.

Chcem ale povedať, že z tých záverov, ktoré boli a doteraz ich nevysvetlil ani predseda mandátového a imunitného výboru pán Sopko, ktorý končil schôdzu, to som si vtedy zapísal, že zvolá pokračovanie zasadnutia mandátového a imunitného výboru v 33. týždni, to je od 14. do 20. augusta, aby Národná rada mohla zasadnúť v 34. týždni. Hneď na to na druhý deň predseda mandátového a imunitného výboru už nedodržal tento záver, ktorý urobil v mandátovom a imunitnom výbore, ale keďže predpokladal zrejme, že bude mať dostatok poslancov vládnej koalície, hneď na štvrtok zvolal zasadnutie mandátového a imunitného výboru, ktorý sa skončil blamážou, pretože prišlo iba deväť poslancov, a aj keď v tomto prípade išlo o formálne odsúhlasenie správy, tento výbor nebol schopný správu odhlasovať.

Nebudem hovoriť, ako jednotliví poslanci vládnej koalície zastávali názor, že kedy by sa vlastne parlament mal zísť a kedy tento priestor je, pretože to už je vizitkou parlamentu, a to nikto jednoducho nezmení, že takýto názor na parlament sa vytvoril.

Samozrejme chcem ešte reagovať na dve vystúpenia, pretože iba dvaja zástupcovia vládnej väčšiny vystúpili v tomto parlamente ako odborníci na oblasť, pretože obidvaja pôsobia v mandátovom a imunitnom výbore a v podstate niekedy mám dojem, že ak by bola možnosť riešiť situáciu tak, že by bolo možné popraviť toho poslanca, tak nie je daný iba súhlas na väzbu alebo trestné stíhanie poslanca, ale už v tom imunitnom výbore by bol skončil. Ale o tom sa nemá význam ani vyjadrovať, pretože v takejto rovine je to a už to tu niekoľkokrát v parlamente zaznelo.

Prekvapilo ma, že pani Sabolová tu hovorila, že matematicky narátala nejakých 50 miliónov korún v tých jednotlivých kauzách, ktoré sa objavujú, že nehovorila o svojich kolegoch, ktorí tu už boli, či pán Palacka alebo Černák, ktorí sú priamo z jej poslaneckého klubu, ktorí na zásah parlamentu v podstate zutekali alebo museli zutekať. Boli odídení z jednotlivých funkcií, aby sa riešili. Nechcem hovoriť o ďalších kauzách, o ktorých tu už kolega Maxon hovoril, ktorý upozorňoval na tie ekonomické nedostatky a nehovoriac o ďalších, ktoré sú v podstate pred nami, pretože takýmto spôsobom sa k tomu pristupuje. Jednoducho účelovo sa to zosumarizuje.

Samozrejme pán Tatár ako veľký odborník nám poradil, akým spôsobom by sa mal aj pán Lexa brániť, akým spôsobom k tomu pristupovať. Samozrejme iná je situácia, ktorá tu bola pred rokom, keď kolega Ivan Lexa vystúpil v tomto parlamente a informoval o niektorých skutočnostiach, keď potom nastal určitý patričný pohon zo strany vládnej koalície, pretože bolo treba za každú cenu o tom v médiách hovoriť a bolo treba médiám predhodiť kosť. Kričalo sa, po voľbách sa ich naučíme báť, my ich dostaneme za mreže a neviem čo všetko. Tak jednoducho teraz už tí netrpezliví čakajú, kedy konečne toto nastane. Tak bolo treba niečo podsunúť, že áno, niečo sa takýmto spôsobom deje.

Nechcem tu hovoriť o jednotlivých kauzách, pretože tie informácie tu už zazneli, keď sme ich prerokúvali, pretože podstatná časť z nich bola jednoducho čisto politicky podsunutá do parlamentu, pretože argumenty nie sú.

Jednoducho ale dovoľte mi, aby som vás teraz oboznámil s dvoma listami kolegu Ivana Lexu, pretože nemá jednak ani možnosť, aby takýmto spôsobom pred tento parlament predstúpil a navyše nemá to ani prakticky význam z jednoduchého dôvodu, že v čase, keď aj v tomto parlamente vystúpil, tak jednoducho už dávno bolo rozhodnuté, akým spôsobom poslanci budú hlasovať, pretože vládna koalícia jednoducho nadiktovala, ako treba hlasovať.

Samozrejme, každý si musí uvedomovať, že zneužitie právomoci verejného činiteľa je ten istý paragraf, o ktorom sa hovorí v súvislosti trebárs s Ivanom Lexom, kolegom Krajčim alebo ďalšími, ale o ktorom sa bude musieť hovoriť aj následne, keď bude treba riešiť tieto veci, keď sa politicky rozhodovalo a fungovalo.

Prvé. Ivan Lexa podpísal vyhlásenie, ktorým pod priamou ingerenciou ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera, vyšetrovateľa Ivora je znásilňovaný právny poriadok Slovenskej republiky. Nerešpektujú sa nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a špeciálny tím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a prokuratúry podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky porušujú ústavou garantované ľudské a občianske práva politicky nepohodlných osôb. Nemienim a nebudem sa súhlasne prizerať na protiústavné a protizákonné postupy spolitizovanej časti orgánov činných v trestnom konaní a vyhlasujem, že s týmito občanmi nebudem komunikovať.

Využívam článok 32 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá mi priznala právo postaviť sa na odpor voči každému, kto narúša a odstraňuje demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd a činnosť ústavných orgánov a účinné použitie základných prostriedkov sú znemožnené.

Podpísaný Ivan Lexa.

Druhý. Keďže obyčajne v závere vystúpenia dostáva priestor aj ten, o ktorom sa rokuje, a keďže ste sa rozhodli, že nemá význam kaziť si leto a pokračovať ďalej v rozprave, jednoducho ste skrátili limit na vystúpenia a chcem dať ešte priestor, aby mohli aj ďalší kolegovia vystúpiť, tak ďalšími tými kauzami sa nebudem zaoberať, ale chcem vás oboznámiť s listom poslancov Národnej rady, ktorý vyzýva, aby sme žiadali odtajnenie káuz. Je to list Ivana Lexu, takže ho budem čítať v jeho prvej osobe.

So zdesením sledujem stále sa stupňujúce falošné a sústavné masírovanie verejnej mienky voči mojej osobe zo strany poslancov vládnej koalície, členov vlády Slovenskej republiky a im poplatných štátnych úradníkov a v niektorých médiách osobne zaangažovaných redaktorov, napríklad Petra Tótha a Ľuby Lesnej. Pripomínam, že cez takúto surovú mediálnu kampaň chcú znemožniť nielen mňa, ale v prvom rade predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, radikálne znížiť preferencie HZDS u potenciálnych voličov a doviesť Slovensko tam, kde je právne vedomie na úrovni zulukafrov. Ako občan tohto štátu využívam článok 32 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že občania majú právo postaviť sa na odpor každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave a činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov je znemožnené. Na podporu tohto môjho tvrdenia uvádzam nasledovné.

Čo je to za demokratickú vládu, keď zakomponuje do svojho vládneho programu moje potrestanie bez elementárnych podkladov, čím dopredu predurčuje moju vinu? Minister Pittner vyhlásil začiatkom minulého roku, že ma museli zatvoriť preto, že sa chcem mediálne angažovať, a tým sťažovať vyšetrovanie. Toto vyhlásenie porušuje moje základné ľudské práva verejne sa vyjadriť k obvineniu. Podotýkam, že na prípadoch pracujú špeciálne najkvalifikovanejšie, len na mňa ustanovené vyšetrovacie orgány v počte zhruba 10 pracovníkov okrem Slovenskej informačnej služby už skoro dva roky a stále nie je vyšetrené a uzatvorené. V tomto štáte nefunguje prokuratúra a jej orgány, môj prípad dozoruje psychicky labilný prokurátor doktor Michal Serbin, ktorý cieľavedome nedodržuje platné zákony a ktorého nervová labilita si vyžadovala v minulosti psychiatrické liečenie a v intenciách mojej psychickej lability aj reaguje na moje podnety a žiadosti mojich obhajcov, čo je všeobecne a odbornej verejnosti známe.

Ak môže Generálna prokuratúra prejsť mlčaním, a teda i po tichu súhlasiť s vyjadreniami ústavných činiteľov, napríklad ministra vnútra, generála Pittnera, že som ganster, a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Palka, že som zločinec, prečo nezakročil voči uvedeným činiteľom generálny prokurátor doktor Hanzel osobne, aby bolo dodržané elementárne právo človeka na prezumpciu neviny a spravodlivý, dopredu neovplyvňovaný proces takýmito nehoráznymi vyhláseniami bez rozhodnutia riadneho súdu? Kto dal právo pozerať do prísne tajného spisu uvedeným pánom bez zaevidovania ich účasti na štúdiu prísne tajných dokladov, hoci obhajobe a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo toto právo odopreté? Na zavlečenie Michala Kováča mladšieho bola vyhlásená amnestia. Je nenormálne v právnom štáte, aby bola protiprávne zrealizovaná antiamnestia predsedom vlády Dzurindom najviac bez poverenia vlády Slovenskej republiky a neuznával sa výsledok najvyššieho vykladača zákonov Slovenskej republiky Ústavného súdu, ktorý potvrdil právoplatnosť amnestie vyhlásenej pánom Vladimírom Mečiarom.

Kategoricky žiadam odtajnenie spisov a prosím vás, vážení páni poslanci a panie poslankyne, o zásadnú pomoc v tomto smere. So mnou sa chce urobiť vykonštruovaný tajný proces v štýle päťdesiatych rokov. Svedčí o tom napríklad vyjadrenie premiéra Dzurindu, že kauza je už politicky dokonaná. Pýtam sa, je toto vyjadrenie v súlade s právnym poriadkom demokratického štátu, môže sa vysloviť ústami premiéra bez rozhodnutia príslušného súdu. Všetky aj tie najtriviálnejšie kauzy sú prísne utajnené, napríklad trestné stíhanie v súvislosti s oslobodením od mlčanlivosti, ako aj zaslanie materiálov, trestné stíhanie v súvislosti s odcudzením vozidla značky Mercedes, trestné stíhanie v súvislosti s výrobou a odcudzením mobilného monitorovacieho zariadenia, trestné stíhanie v súvislosti s použitím finančného obnosu na nákup obrazu Klaňanie troch kráľov, trestné stíhanie v súvislosti s vyraďovaním zbraní, trestné stíhanie v súvislosti neoprávnene vyplatených príjmov a odmien na neexistujúcich príslušníkov Slovenskej informačnej služby, trestné stíhanie v súvislosti s neoznámenou škodou 2 milióny, Gejza V. a tak ďalej.

Pýtam sa, čo je na týchto kauzách tajné. Oveľa podrobnejšie boli už všetky uverejnené v niektorých denníkoch, hoci neboli ani odtajnené. Aké dôsledky z toho vyvodil generál Mitro? Ako som informovaný, žiadnu z káuz na rokovanie výboru parlamentu o zbavenie mojej poslaneckej imunity nepredkladal kompetentný vyšetrovateľ. Dokonca sme 5 mesiacov pri niektorých obvineniach ani nevedeli, kto je kompetentný vyšetrovateľ. Konkrétne nezodpovedný prokurátor doktor M. Serbin to oznámil tak neskoro od našej zákonnej požiadavky. Členom zákonodarného zboru poslancov je predložených pár riadkov globálneho obvinenia, čo je na výsmech tzv. nášho právneho štátu, kde je uvedený dôvod zbavenia mojej poslaneckej imunity zo strany vyšetrovateľov bez elementárneho podkladu s tým, že keď poslanci položia k obvineniam otázky, dostanú odpoveď o prísne tajnom charaktere spisu.

Ústavní činitelia a niektorí poslanci slovenskú verejnosť sústavne klamú, ako napríklad minister Pittner so svojimi zvrátenými konštrukciami o mojej rodine, spolupráci s ruskou mafiou, únose mojej 10-ročnej dcéry, ohrozením syna a podobne. Týmito falošnými informáciami priamo ohrozujú moje deti a celú moju rodinu, vytvárajú zo mňa postavu démona a zloducha, len aby odviedli pozornosť od svojej Pittnerovskej kresťanskej lásky ku mne a snahy mojimi kauzami oslabiť HZDS. Pýtam sa ministra Pittnera, čo ak by sme otočili hľadáčik na jeho rodinu a deti. Nie som kresťan jeho kubatúry, a preto mu to naozaj neprajem, lebo je to hrozné.

K vypuknutiu hystérie okolo môjho pasu a tzv. odchodu do zahraničia poznamenávam nasledovné. Som držiteľom diplomatického pasu Slovenskej republiky, ktorý mi bol oficiálne vydaný Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky počas výkonu funkcie ministra Kukana a odovzdaný cez Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti som sa zmienil verejne na tlačovej konferencii v marci a v apríli 1999. Táto skutočnosť bola po celý čas známa Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Nikdy ma nikto nepožiadal o odovzdanie môjho pasu. Nikdy ma nikto neinformoval, že mám zákaz vycestovať do zahraničia. Štátnu hranicu, ak som chcel ísť do zahraničia, som prekračoval legálne s legálnym pasom cez normálny hraničný priechod.

Vážené poslankyne a poslanci, nevšímavosť a ignorovanie protiprávnych nezákonných krokov a postupov vyšetrovacích orgánov a prokuratúry z vašej stránky pri mojom tzv. prípade môže mať v budúcnosti nedozerné dôsledky i pre vás osobne, preto vás žiadam a prosím, nenechajte sa konjunkturálne vtiahnuť do pripravovaného monštraprocesu bez vecnej faktografie len vašimi mechanickými prístupmi bez vážneho zamyslenia sa nad kauzami pri rokovaniach v parlamente.

Toľko Ivan Lexa.

Dovoľte mi preto, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady, pretože je tu predložený iba jeden návrh, ktorý spracoval mandátový a imunitný výbor, kde Národná rada žiada ministra vnútra, aby boli odtajnené kauzy v súvislosti s Ivanom Lexom, ktoré boli prerokúvané na pôde Národnej rady.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)