Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Maxonovi.

S faktickými poznámkami sa hlásia dve panie poslankyne - pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Slovo dávam pani poslankyni Tóthovej.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Na začiatku tejto schôdze pán poslanec Tatár povedal, že poslanci za HZDS budú vystupovať so špekuláciami. Ja si myslím, že kto počúval pozorne pána poslanca Maxona a má trošku pocitu zodpovednosti z vládnych poslancov, z vládnej koalície, tak si myslím, že mu nemuseli byť príjemné chvíle, pretože tie fakty, ktoré boli uvedené, sú neodškriepiteľné a nezabudnuteľné. Navyše chcem povedať jedno, z právneho hľadiska skutočne Lexa kauza je tieňohra, aby nebolo vidieť to, čo sa deje na Slovensku. V každom právnom štáte by sa postupovalo tak, že z tých 11 káuz, ktoré mu pripisujete, by ste jednu mali postaviť aspoň pred súd, samozrejme, nie tú, ktorá je amnestovaná, a mali by ste počkať na rozhodnutie súdu. Ale vy sa bojíte čo i s jednou kauzou ísť na súd, pretože sú vymyslené, pretože sa nedajú zosúladiť s Trestným zákonom. Nechcem tu ani sabotáž citovať, veď vy neviete, čo je predmetom ochrany trestného činu sabotáže, to je pán poslanec úplne vedľa. A pán poslanec Ivan Gašparovič vám povedal, ako je to aj s tou väzbou. To je hanba, hanba právnych vedomostí, základy práva sú tu opomínané a 92 poslancov ako nevedomci všetko odsúhlasujú. Je to na zaplakanie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Maxon vo svojom vystúpení hovoril o tom, prečo potrebujete kauzu Lexa, prečo ste ju vymysleli a prečo ju neustále živíte. Ja by som ešte jednu vec chcela pripomenúť k tomu výpočtu, ktorý nám tu predniesol pán poslanec Maxon. Kauzu Lexa potrebujete možno aj preto, aby si občan neuvedomil, že ten skvelý obchod, ktorý ste uskutočnili s VSŽ, keď ste ju predali U. S. Steel za jedinečných, ako to vyhovoríte, 60 mil. dolárov, tak za 60 mil. dolárov predal napríklad Manchester United jedného svojho futbalistu. Možno aj preto potrebujete kauzu Lexa, aby si slovenský občan takéto veci neuvedomil.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči, po ňom pán poslanec Húska.

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

scenár sa opakuje a vždy, keď sa takéto kauzy vytiahnu do Národnej rady, sú tu preriedené lavice, ortieľ je vynesený, poslanci HZDS sa vyrozprávajú, novinári napíšu to, čo dostali pokynom, a svet ide ďalej, problémy a bieda pretrváva, hlavná vec, že budeme dnes naháňať alebo oddnes naháňať jedného poslanca za Hnutie za demokratické Slovensko. Keď vám tvrdíme, že sú to kauzy politické a že sa zbytočne politizujú, hneváte sa a tvrdíte, že to tak nie je, že treba dať spravodlivosti priechod a že jednoducho my to brzdíme a snažíme sa odvádzať pozornosť. Mne osobne sa vystupuje veľmi zle a najradšej by som nevystupoval, lebo tiež patrím medzi tých poslancov, ktorí sú trestne stíhaní, a vždy keď vystúpim niekde alebo idem niečo preskúmať, alebo zistiť, tak novinári mi automaticky dajú nálepku, to je ten trestne stíhaný. Ale nikto už nečíta ďalej, že trestne stíhaný nie je odsúdený, že tu platí určitá prezumpcia neviny a že mandát poslanec má až dovtedy, kým nie je odsúdený.

Ale jednoducho vy prostredníctvom verejnej mienky sa snažíte manipulovať a odvádzať pozornosť inde. Že sú to politické kauzy, svedčí o tom aj to, čo je znovu raritou, že dokonca v programovom vyhlásení tejto vlády sa uvádza, že je potrebné potrestať vinníkov v kauze zavlečenia, v kauze tej a tej a tej. Prosím vás pekne, odkedy kolektívny orgán, vláda o týchto veciach rozhoduje? Veď na to sú orgány činné v trestnom konaní. Že koaličná rada sa o tom dohaduje a hovorí, kedy, koho, ako potrestať, kedy ho kde dať, veď to je znovu len politikum, ktoré sa zavádza do právneho systému Slovenskej republiky a už nehovoriac o tom, že tu existuje útvar politických vyšetrovateľov, ktorí boli špeciálne vyberaní po celom Slovensku a ktorí pod vedením pána Šáteka sú zatvorení v jednej budove, ktorá sa podobá gestapu, tajnej polícii za Nemecka, k informáciám ktorých nemá nikto prístup ani k menám, ani k postupom, ani k odmenám, ani k materiálnemu vybaveniu, k ničomu, a jednoducho tu ide o ten odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Môžem to tvrdiť, pretože som sa zúčastnil poslaneckého prieskumu, a môžem povedať, že som sa nič nedozvedel.

Prednedávnom sme tu schvaľovali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vystupovali tu vehementne predstavitelia hlavne Demokratickej strany so zapojením tretieho sektora a vysvetľovali, ako je to pre občana dôležité, keď má informácie. Ja sa pýtam, a ako je to krásne urobené, keď ani poslanec nemá informácie, poslanec, ktorý má prichádzať s týmito informáciami do styku, ktorý je na to poslanec, aby o týchto informáciách vedel a informoval svojich voličov. Toto nikomu neprekáža, toto je akosi v súlade s tou doktrínou, ktorú tu dnes presadzujete. Takže to je demokracia na váš spôsob.

Poďme sa však pozrieť, ako to vlastne bolo s celým prípadom Ivana Lexu a čo sa tu vlastne deje.

Vážené dámy, vážení páni, je tragédiou, že do týchto káuz boli zatiahnutí aj poslanci Národnej rady a vôbec, že sme sa my dali zatiahnuť do takýchto vecí, ktoré musí riešiť absolútne niekto iný. Bolo niekoľko faux pas v tejto Národnej rade, ktorá sa dala zaviesť ľuďmi, ktorí organizujú tieto scenáre, robia spravodajské hry a vás používajú ako nástroje. Zoberme si už len prvý prípad, keď bol predložený do parlamentu návrh na zbavenie mojej imunity vo veci Ladislav Polka. Veď to bol prípad ako vyšitý, vykonštruovaný na to, aby došlo ku kompromitácii, pretože nestačilo referendum. Chvalabohu, vtedy ste neodhlasovali zbavenie imunity, pretože o chvíľu na to rozhodnutie alebo rozsudok Najvyššieho súdu jasne dal za pravdu pánu Polkovi, takže mu bolo potrebné doplatiť rozdiel odstupného, ktorý mu minister vnútra nechcel vyplatiť, ale keďže existoval takýto rozsudok, tak ho využil pán minister vo svoj prospech tým, že pán Michalko z jeho generálskej chunty zrušil rozkaz ministra vnútra, môj, v ktorom pán minister bol preradený do dôchodku, proti čomu sa neodvolal. Pán Michalko zrušil tento rozkaz a "sčinil" pána Pittnera tak, aby využil ten paragraf, ktorý vlastne využil Polka. Hurá, je to výborné, demokratické, poďme ďalej.

Ďalším faux pas, ktoré tu bolo, bola otázka vydávania Lexu do väzby. Vážené dámy a páni, tu boli hrubo porušené zákony tejto krajiny a dodnes to nikomu neprekáža. My nie sme proti tomu, aby tí, ktorí sa dopustili nejakého trestného činu, neboli potrestaní, a tak ako hovorila aj pani Sabolová, sme za to, ale sme za to, aby sa dodržiavali pravidlá, aby sa dodržiaval právny poriadok, aby sa tento počas hry nedeformoval a aby jednoducho aj ten, voči ktorému je vznesené obvinenie, mal určité právne istoty a mohol sa podľa toho aj správať. Žiaľbohu tým, čo sa stalo, sa všetky právne istoty občanov tejto krajiny narušili. Je tu obava z toho, že na Slovensku je policajný štát, o čom svedčí aj postup vyšetrovacích orgánov, ktoré sú riadené politickými špičkami.

Ako tu už bolo niekoľkokrát spomenuté, naozaj pri vydávaní do väzby Ivana Lexu v prvom prípade sme sa dopustili hrubej chyby. Ja by som vás chcel poprosiť, aby sme to isté neurobili aj teraz. V čom bola tá chyba? Myslím si, že už všetci si ju uvedomujeme, a tým, že dnes máme v tejto správe napísané, že o vydanie do väzby požiadal krajský prokurátor, si sami priznávate chybu, ktorej ste sa dopustili v apríli roku 1999. Vtedy o väzbu požiadal vyšetrovateľ, sami ste prišli na to, že je to v rozpore so zákonom a nakoniec to potvrdil aj generálny prokurátor Milan Hanzel, ktorý jednoznačne povedal, aký je postup pri vydávaní poslanca do väzby.

Čo sa vlastne stalo. Vyšetrovateľ Policajného zboru požiadal Národnú radu dňa 26. 3. o udelenie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady. Takouto žiadosťou hrubo porušil Trestný poriadok, pretože požiadal udeliť súhlas na vzatie do väzby voči osobe, voči ktorej ešte ani nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia v súlade s § 160 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinenie tejto osobe bolo vznesené až 9. 4. 1999. Tak keď budeme takto postupovať, tak potom si nehovorme, že na Slovensku platí právny poriadok. Osobitne je zarážajúce, že túto žiadosť doručil krajský prokurátor v Bratislave, s ktorou sa stotožnil, a to aj napriek tomu, že podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 174 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený zrušovať nezákonné alebo nedôvodné rozhodnutia a opatrenie vyšetrovateľa a policajného orgánu. Prokurátor vedel, že je to zlé rozhodnutie, ale napriek tomu nezakročil.

Mandátový a imunitný výbor takto oklamaný za tohto protiprávneho stavu túto žiadosť prerokúval a prerokoval voči osobe, ktorá nebola v tom čase obvinená. Na tomto protizákonnom postupe nič nemení ani tá skutočnosť, že po jej prerokovaní bola Mandátovému a imunitného výboru Národnej rady doručená ďalšia žiadosť vyšetrovateľa s dátumom 9. 4. 1999, ktorej obsah však už nebol prerokúvaný. Stala sa iba prílohou rozhodnutia mandátového a imunitného výboru, ktorý odporučil na základe pôvodnej žiadosti zo dňa 26. 3. plénu Národnej rady vydať súhlas na vzatie do väzby Ivana Lexu.

Osobitne ma zaráža, že členom mandátového a imunitného výboru Slovenskej republiky je advokát, ktorý náležite pozná Trestný poriadok a ktorý si musel byť vedomý, že mandátový a imunitný výbor nemôže prerokúvať žiadosť vyšetrovateľa Policajného zboru na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady, pretože voči tomuto nebolo vedené trestné stíhanie vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Dokonca v čase tohto prerokúvania ešte nebolo ani platné uznesenie Národnej rady o vydaní poslanca na trestné stíhanie. Toto sa stalo až dňa 9. 4. 1999. Okrem toho vyšetrovateľ Policajného zboru nie je oprávneným orgánom žiadať o takýto súhlas. Oprávneným orgánom podľa Trestného poriadku by po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 160 Trestného poriadku mohol byť iba prokurátor, respektíve podľa názoru mnohých odborníkov z oblasti trestného práva dokonca sudca, a to z toho dôvodu, že podľa § 68 Trestného poriadku o väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

Orgány činné v trestnom konaní, vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí v súlade s § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie začali vydaním uznesenia o vznesení obvinenia voči poslancovi Národnej rady Lexovi dňa 9. 4. 1999. Napriek tomu, že bolo začaté trestné stíhanie pre trestné činy, kde Trestný poriadok podľa § 36 ods. 2 a 3 Trestného poriadku stanovuje nutnú obhajobu, obvinenému poslancovi Národnej rady Ivanovi Lexovi nepožiadali ustanoviť obhajcu, a to aj napriek tomu, že sa vykonávali vyšetrovacie úkony, na ktorých mal právo zúčastniť sa aj jeho obhajca podľa § 41 Trestného poriadku s odkazom na § 165 ods. 1 Trestného poriadku. Teda od 9. 4. do 15. 4. do 14.00 hodiny nemal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Lexa obhajcu. Týmto postupom došlo k porušeniu práv obvineného na nutnú obhajobu, ktoré je ústavne uzákonené v článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

O týchto skutočnostiach boli informovaní aj členovia mandátového a imunitného výboru a pretože týmto postupom došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ostatných platných zákonov, mali v tomto prípade žiadosť vyšetrovateľa zamietnuť.

Došlo aj k ďalším porušeniam práv, ktoré sú zakotvené v Trestnom poriadku, ktoré však už pre krátkosť času a nezáujem v tejto snemovni nebudem uvádzať. Orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tieto skutočnosti pred verejnosťou zamlčujú a verejnosť informujú, že všetko prebehlo v súlade so zákonom a k žiadnemu porušeniu nedošlo.

Chcem len prečítať žiadosť o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu, ktorá je datovaná dňom 26. 3. 1999, pričom mu nebolo ešte vznesené obvinenie. Mám tu pred sebou túto žiadosť. Je tam podpísaný vyšetrovateľ JUDr. Peter Gališin, ktorý toho času už zrejme nepôsobí na tomto prípade, a prokurátor JUDr. Michal Serbin. Obaja hrubo porušili ústavu a zákony tejto krajiny.

Čo sa týka dozoru prokuratúry, treba jasne povedať, že aj generálny prokurátor sa tu hrá s nami na mačku a myš. Verejne niečo vyhlasuje, ale ako dozorný orgán, ktorý dbá nad dodržiavaním zákonov, nič neurobí. Je to skutočne hra na slepú babu a dovolím si povedať, čo povedal generálny prokurátor vo vzťahu k Ivanovi Lexovi a čo povedal aj vo vzťahu ku mne v súvislosti s kauzou referenda. Čo sa týka prípadu Ivana Lexu, pán Hanzel povedal: Vyšetrovateľ by teda po doručení súhlasu s trestným stíhaním z parlamentu mal vzniesť obvinenie zo skutkov, s ktorými súhlasil parlament, a potom predložiť spis príslušnému prokurátorovi. Ak prokurátor príde k záveru, že existujú dôvody väzby, mal by požiadať o súhlas s väzbou parlament. Až v prípade súhlasu parlamentu by mal podať návrh na vzatie do väzby sudcovi. Absolútne opačný postup sa dial v tomto prípade.

Podobne sa dal počuť generálny prokurátor aj vo vzťahu k mojej kauze referendum, kde verejne vyhlásil, že voči Krajčimu by bolo potrebné zastaviť trestné stíhanie. V tejto krajine však už nerozhoduje prokuratúra, v tejto krajine už nerozhodujú súdy, ale v tejto krajine rozhoduje generálska chunta ministerstva vnútra na čele s odborom vyšetrovania obvzlášť závažnej trestnej činnosti na čele s pánom Šátekom, ktorý si sám upravuje zákony, sám ich rieši, samozrejme, s politickým požehnaním ľudí, ktorí dnes sedia na vysokých miestach a, žiaľbohu, musím konštatovať, že aj s vaším požehnaním.

Kauza Ivan Lexa pokračuje ďalej a dnes sa znovu začíname baviť o tom, prečo sa ten Lexa zbavuje zodpovednosti, prečo uniká, prečo sa nechce dostaviť k orgánom, ktoré vyšetrujú a podobne. Chcem povedať, že Ivan Lexa sa zúčastňoval na všetkých aktoch trestného konania, prijímal, preberal a odpovedal prostredníctvom svojich obhajcov orgánom činným v trestnom konaní až do chvíle, keď nevyhlásil odpor podľa článku 32 Ústavy Slovenskej republiky, keď zistil, že jednoducho v tejto krajine sa človek práva nedovolá. Čiže nič neporušil a do dnešného dňa neporušuje. To, že opustil hranicu Slovenskej republiky, nie je nám isté a nevieme o tom, pretože pán generál Pittner má vždy nejaké indície, ktoré nikdy nepreukázal. Nevieme síce, kde sa Lexa zdržiava, čo nakoniec je rozumné, pretože keby to vedeli niektorí vysokí politickí funkcionári, zrejme by postupovali veľmi nekompromisne a môže byť, že by ohrozovali aj jeho život. Už len vyhlásenia generála Pittnera o tom, že ho prenasleduje ruská mafia, že jeho dcéru uniesla ruská mafia, nasvedčuje tomu, že ho úmyselne vydávajú do ohrozenia tak, aby tento človek musel odísť, aby tento človek musel opustiť túto krajinu, kde sa nevie dovolať zákonnosti.

Chcem len povedať, že toto, čo sa deje okolo Ivana Lexu, sú odpútavacie manévre, a jednoznačne musím povedať, že sám premiér Dzurinda sa usvedčil, keď povedal, že politicky je to kauza dokonaná, ja by som povedal, že dokonalá, Ivan Lexa sa usvedčil, že má špinavé ruky a s ním aj jeho vtedajší súputníci. Teraz ide o to, aby uvedená kauza bola dokonaná nielen politicky, ale aj občiansky a trestnoprávne. To je výrok súčasného premiéra, ktorý na prvé miesto dáva politické procesy a potom až občianske a trestnoprávne.

Čiže pán Dzurinda a senát politických funkcionárov na čele s Pittnerom a Ivorom Lexu už odsúdil, vyniesol ortieľ, mediálne ho terorizuje a štve, aby sa nemohol nikde ukázať, a jednoducho to, čo už bude ďalej trestnoprávne, občianskoprávne, to ich už nezaujíma. Vyhlásili politický rozsudok a tento rozsudok medializujú.

Generál Pittner si dovolí povedať, že Lexa je gauner, ktorý stál na čele štátneho orgánu. Pán Palko si dovolí povedať, že je to zločinec, ktorý je na úteku, ale toto sú všetko výroky, ktoré nie sú po prvýkrát. Ja sa veľmi dobre pamätám na november 1997, keď znovu na tribúnach stáli tí istí páni, ktorí dnes tieto slová používajú, a kričali, že šéf mafie na Slovensku a predseda vlády je jedna a tá istá osoba, ktorí kričali, aj z poslancov prítomných, že polícia nemá peniaze na výplaty, ale kupuje vodné delá, čo nebola pravda, ale dnes je to pravda, sedia tu poslanci, ktorí kričali, už nevieme, kde sa končí HZDS a kde sa začína mafia. A dnes po dvoch rokoch, čuduj sa, svete, kauzy, ktoré vyrobili oni, sú oveľa rozsiahlejšie, horšie, špinavšie ako tie, ktoré boli a existovali počas HZDS.

Takže toto je vlastne spôsob vyjednávania si politických účtov a spôsob, ako likvidovať ľudí.

V ďalšej oblasti by som vás chcel poprosiť, páni poslanci, keď chceme byť objektívni a spravodliví, urobme jedno. Všetci ste podpísali mlčanlivosť v zmysle zákona číslo 100 o štátnom tajomstve. Aký je problém pre to, aby všetky kauzy týkajúce sa Ivana Lexu boli odtajnené? Prečo tieto kauzy majú byť tajné? Prečo nikto nemá vedieť, čo tam je? Prečo sa verejnosť nedozvie, čo je v týchto kauzách? Prečo sa to nedozvedia všetci novinári, nielen tí vyvolení? Prečo verejnosť o tom nehovorí otvorene, tak ako to naozaj je, ale všetko sa utajňuje, skrýva a zneužíva? Chcem vás poprosiť, keď chcete byť spravodliví a objektívni, dajte poslanecký prieskum na tieto kauzy, zverejnite ich a choďte to merita veci, tam zistíte, kde je pes zakopaný a vlastne čo sa deje.

A dovoľte mi na záver pristaviť sa ešte pri jednej veci. Otázka médií na Slovensku. Nebudem si sťažovať, aj keď by som mal dôvod, pretože novinári sú takí, akí sú, sú aj dobrí, sú aj zlí, tak ako medzi ľuďmi, sú aj schopní, sú aj neschopní a tí neschopní sa snažia zarobiť rôznym spôsobom. Ale dovolím si citovať niekoľkov vecí z dokumentu, ktorý sa volá kontrola prostredníctvom médií, a sú to vlastne také úryvky z filozofických úvah, ktoré napísal Noam Chomsky, známy politický aktivista, autor a bývalý profesor lingvistiky na Technologickom inštitúte v Massachusetts v USA tak, aby ste nepovedali, že to vymyslel Krajči.

Takže hádam niekoľko z jeho citácií, ktoré sa týkajú médií. Niekedy, keď bol systém totalitný, tak ovládať masy bolo úplne jednoduché. Dnes ale je to trošku zložitejšie, a preto sa vymýšľali nové spôsoby. Ľuďom, ktorí neposlúchajú, držíte jednoducho za totality nad hlavou kyjak, a keď neposlúchajú, tresnete ich po hlave. Ale keď spoločnosť je teraz už slobodnejšia a demokratickejšia, túto možnosť už nemáme. A tak sa musíme obrátiť na propagandu. Logika je tu jasná. Propaganda je pre demokraciu to, čím bol kyjak v totalitnom štáte. Práve v Spojených štátoch sa po prvýkrát zrodil priemysel utvárania verejnej mienky. Jeho hlavným cieľom je kontrolovať verejnú myseľ, ako to vyjadrujú jeho vodcovia. Veľmi sa poučili z úspechov Crill Comission, z úspechov pri vyvolávaní červeného strachu a jeho dôsledkov. Priemysel utvárania verejnej mienky sa v tomto čase úžasne rozšíril. V dvadsiatych rokoch sa mu takmer podarilo úplne podriadiť verejnosť moci biznisu. Toto bolo také extrémne, že kongresové výbory ich začali vyšetrovať, keď sme sa pohýnali do tridsiatych rokov. Práve z tohto obdobia čerpáme informáciu, čo sa tu uvádza. Priemysel formovania názorov verejnosti je obrovský. Vydávajú naň miliardy dolárov ročne. Už od začiatku bola jeho hlavným zámerom kontrola verejnej mienky. Slovensko sa dnes nachádza tam, kde Spojené štáty v dvadsiatych - tridsiatych rokoch, a to, žiaľbohu, aj pri kontrole zo strany médií.

Chcem prečítať ešte jednu časť z tohto dielka, ktoré by si mali prečítať hlavne novinári. Pokiaľ sú v krajine problémy, sú tu rastúce domáce a sociálno-ekonomické problémy, možno dokonca katastrofy, je potrebné niečo konať. Nik z tých pri moci nemá v úmysle čosi proti tomu urobiť. Keď sa pozriete na domáce administratívne programy, zistíte, že tu niet vlastne žiadneho seriózneho návrhu na riešenie vážnych problémov, problémov zdravotníctva, vzdelávania, bezdomovstva, zamestnanosti, zločinnosti, rastúcej zločineckej populácie, väzení, pustnutia vnútorných miest, celej sady problémov. Všetci o nich vieme alebo viete, ale tie sa stále zhoršujú.

Za takýchto podmienok je potrebné odpútavať pozornosť popleteného stáda, pretože keby si toto všimli, nemuselo by sa im to páčiť, keďže práve oni tým trpia. Nechať ich dívať sa na komické seriály už možno nepostačí. Musíte v nich vybičovať strach z nepriateľov. Toto sa deje na Slovensku, komické seriály typu Krajči, Lexa a ďalšie už nezaberajú, treba z nich vyvolať strach. Ten strach sa vyvolá z Mečiara, z HZDS. Jednoducho vyvolá sa z toho, čo je potrebné v médiách zverejniť. Je mi to ľúto, ale musím konštatovať, že médiá sa znovu predávajú, tak ako to bolo za bývalého systému, až na zopár výnimiek, ktorí dokázali zachovať svoju tvár a nezávislosť, sú podkupné a jednoducho realizujú tie politické hry, ktoré dnes vládnuca koalícia hrá. O tom svedčí aj to, že množstvo káuz, o ktorých tu už bolo povedané, vrátane rozkrádania majetku tohto štátu, vrátane trestania ľudí, ktorým nič nebolo dokázané, svedčí o tom, že tu ide o vysokú korupciu a zneužívanie médií.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj to, že sa tu vyrozprávame a že sa navonok nedostane nič, svedčí o tom, že médiá máte perfektne pod kontrolou. Svedčí o tom, že prostredníctvom takýchto metód vládnete a možnože budete ešte vládnuť dva roky. Ale raz príde deň, keď si to občania uvedomia a postavia na misku váh to, čo ste urobili vy, a to, čo sme urobili my, a potom si myslím, že my budeme tí, ktorí sa nebudeme za čo hanbiť.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Ja som pôvodne chcel doplniť pána kolegu Krajčiho citátom nášho predsedu vlády, ale už odznel v jeho vystúpení, tak aspoň niektoré poznámky. Myslím si, že o spolitizovaní a o politickej účelovosti tohto pseudotrestného stíhania svedčí aj vyjadrenie pána Sopka, ktorý uvádzal, aby Národná rada vydala súhlas na väzbu Ivana Lexu, lebo je trestne stíhaný vyšetrovateľom. Ale to, že to už trvá dlho a doteraz žiadne toto trestné stíhanie nebolo akceptované našimi súdmi, dokonca ani tam podané, to už sa nehovorí. A už tu odzneli prípady, keď vyšetrovatelia z politických dôvodov úmyselne porušovali zákony a nás nezaujíma, našu Národnú radu, ako je to možné, že v slovenskom štáte vyšetrovacie orgány porušujú zákon a nikto ich neberie na zodpovednosť. Ale je to presne tak účelovo urobené ako ten špeciálny útvar, ktorý pán Pittner založil, keď nastúpil k moci a kde sme robili poslanecký prieskum. Čo sme chceli vedieť, tak to, bohužiaľ, "obsahuje prvky štátneho tajomstva, to musí dať súhlas pán minister osobne". No tak už to svedčí o tom, že tomu nerozumie pán generál, ale presne takto je možné všetko zatajiť. Asi to je zmysel toho zákona, ale zatiaľ som tam takúto dieru nenašiel. My sme sa skutočne nič nedozvedeli, lebo všetko "obsahuje štátne tajomstvo". Tam je len jedno štátne tajomstvo, čo treba tajiť. Akých málo múdrych, málo čestných a akých bezcharakterných ľudí tam máme nasadených, vážení. Toto treba tajiť pred svetom, lebo sa nám budú vysmievať sto rokov. A je to tak utajené ako Geretova správa, ktorú Amerika má, všetky štáty...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Chcem reagovať na pána poslanca Krajčiho v tej časti, kde hovorí o tom, že kauza Lexa, ale aj iné kauzy, ktoré vtedajšia opozícia vyprodukovala ako spravodajské hry na dehonestáciu Hnutia za demokratické Slovensko. Je zaujímavé v tejto súvislosti sledovať osobu pána Pittnera, ktorý podľa mňa bol aj ústredným inšpirátorom a iniciátorom všetkých týchto káuz. Pán minister vnútra sa jednoducho, s prepáčením za výraz, znemožnil, ak nechcem použiť pojem po česky "zhovadil" pred celou verejnosťou, keď táral vo svojich pondelníčkoch o nezmyselných možných únosoch Lexovej dcéry ruskou mafiou, keď rozprával nezmysly, nepreukázané nezmysly o Lexovom pobyte na Grenade. Veď predsa jeden minister vnútra jedného civilizovaného štátu nemôže takým spôsobom tárať na tlačovkách, ktoré usporiadava každý pondelok na pobavenie slovenského občianstva, pretože pán Pittner môže toto všetko robiť len preto, že ste vy vážení poslanci vládnej koalície mu umožnili zriadiť si osobitný vyšetrovací orgán, ktorý je oveľa viacej ako Slovenská informačná služba, ktorý je súkromnou privátnou firmou pána ministra vnútra a ešte širšie možno KDH alebo nejakého iného politického sujektu, ktorý si naozaj prispôsobuje zákony na svoj obraz a ostatné zákony pre neho neplatia. Zamyslite sa nad tým. Môže sa použiť aj...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

V nadväznosti na slová pána poslanca Krajčiho ja by som sa chcel spýtať všetkých pánov poslancov zo súčasnej koalície, keď skončíme toto trápne zabíjanie času, kauzy, ktorou sa snažíte jednoducho znervózňovať verejnosť dva roky, a predpokladám, že to máte rozpracované na štyri roky, proste to je to jediné plnenie predvolebných sľubov, ktoré vládna koalícia je v tejto chvíli schopná dokumentovať takto verbalisticky, obťažovaním slovenskej verejnosti. Chcel by som sa spýtať, páni koaliční poslanci, kedy zvoláte mimoriadnu schôdzu napríklad na záchranu verejnoprávnej Slovenskej televízie. Ako iste viete, záchrana verejnoprávnosti slúži, teda je prepojená so štátnosťou, keď sa konečne tento parlament začne zaujímať o normálne problémy spoločnosti. A ešte raz, verejnoprávna Slovenská televízia je v tejto chvíli v marazme. Nepočul som od vás jedno jediné slovo riešenia tejto situácie. Čakám na mimoriadnu schôdzu, ktorá sa bude zaoberať problémami verejnoprávnej televízie. Je to oveľa dôležitejšie, ako zabíjať tu čas kauzou, ktorú aj tak nikdy nevyriešite.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maxon, vy ste neboli prihlásený. Dobre, najprv to dokončíme. Pán poslanec Krajči nemôže reagovať, lebo tu nie je.

Nech sa páči, procedurálny návrh.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja by som vás chcel požiadať, aby ste zariadili, aby skutočne bol pán minister spravodlivosti pán Čarnogurský, minister vnútra pán Pittner a riaditeľ Slovenskej informačnej služby, aby boli upozornení, aby sa láskavo dostavili do Národnej rady Slovenskej republiky, keď pre nič iné, tak jednoducho preto, že to verejne prisľúbili minulý týždeň.

A ešte mám jeden procedurálny návrh. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste to zariadili tak, aby sa vzhľadom na to, že už ste sa vo vedení schôdze vystriedali všetci, aby ste dali možnosť aj pánu Andelovi.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Takýto procedurálny návrh neprijímam.

Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

Pripraví sa pán poslanec Drobný.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

chcem zdôrazniť, že vo svojom príspevku sa chcem sústrediť predovšetkým na to, aby som upozornil, že celý postup pripomína opakovaný figový list alebo ak chcete dymovú clonu, za ktorou sa majú zakrývať určité oveľa nehoráznejšie činnosti, ktoré sa uskutočňujú terajšou vládnou koalíciou. Chcem povedať, o čo predovšetkým sústavne ide. Pokúšate sa vytvoriť prerušovací mostík medzi myslením ľudí napríklad o Hnutí za demokratické Slovensko a o jeho čelných predstaviteľoch a o faktoch, ktoré toto hnutie doviedlo pre Slovensko. Vezmime si jednoducho takýto príklad. Nech urobíte čokoľvek, nech akýmkoľvek spôsobom budete chcieť stále očierňovať HZDS, ostáva historickým faktom, že na čele štátotvorných síl, ktoré pomohli vytvoriť slovenskú štátnosť, bolo práve toto hnutie a s funkcionármi, ktorých sústavne sa pokúšate kriminalizovať. Chcem opakovať, že práve tak nie sú to len zásluhy vytvorenia nejakého papierového štátu, ale vytvorenia plnohodnotného štátu vo veľkej rýchlosti, kde napríklad v rozpätí necelého jeden a pol roka došlo k vytvoreniu vlastnej meny, ktorá sa stala úplne konvertibilnou a ktorý výkon v podstate v iných štátoch dosahovali až v rozpätí jednej dekády. Dosiahli sme presadenie rastového modelu vo vnútri hospodárstva, ktorý objektívne navodil takú dynamiku hospodárstva, ktorú kritici tohto modelu označovali za prehriatie ekonomiky. Neviem, ako chcú nazývať ten debakel, ktorý dovádzajú oni sami k riešeniu.

Ozubadlili sme zároveň infláciu, pretože sme udržovali trvale nižšiu hodnotu inflácie ako hodnota rastu hrubého domáceho produktu. Toto boli skutočnosti, ktoré objektívne nemôžete zmeniť ani tým, že sústavne pracujete na očierňovaní ľudí, ktorí zodpovedali za výstavbu nového mladého štátu. Samozrejme, chcem vás zároveň upozorniť na to, že tie metódy, ktoré sa pritom používajú, sú staré ako matka Zem. Veď jedna z dôležitých metód, ako zasiahnuť proti odporcovi, je, že pokiaľ možno ho diabolizovať, satanizovať cez všetky možné a nemožné zlé vlastnosti, ktoré pripisujete tomuto človeku v nádeji, že v ľuďoch je zakorenený aj princíp, že najväčia radosť je škodoradosť a že pomocou tohto dúfate, že sa zabudne na zásluhy ľudí, ktorí doviedli slovenskú štátnosť, a že naopak budete mať davy, ktoré budú žiadať potrestanie zakladateľov štátu.

Môžem vás ubezpečiť, že Ivan Lexa nebude nikdy osihotený od nás, od hnutia, od poslancov HZDS a od štátotvorných síl, pretože si uvedomujeme, že zároveň on niesol so sebou práve tú činnosť, ktorou aj spravodajská služba mala začať slúžiť Slovensku, a nie cudzím mocnostiam. Veď len znova pripomínam, že na strane 5 tohto, ak dovolíte, nazvem ho slušne, pamfletu sa hovorí, že pracovník Slovenskej informačnej služby informoval o tom, že v Hainburgu je unesený pán Kováč junior, ale práve tento pracovník je vami odmenený a pracuje ako druhá osoba na Generálnom konzuláte v Mníchove. Sústavne o tom mlčíte, a to je doklad, že tento človek nieže pracoval pre Slovenskú informačnú službu, ale pracoval zrejme pre inú spravodajskú službu, s ktorou takýmto spôsobom spolupracoval a ktorej spravodajskú hru hral.

Žiadate, striedajúc určité slovné zaklínadlá, napríklad "kolúzna väzba" v nádeji, že týmto vznešeným názvom zakryjete svoje úsilie o revanšizmus, o politický revanšizmus, že potom ho vymeníte za iný druh väzby, že na základe toho postúpite ďalej a budete môcť premieňať ľudskú mienku a meniť realitu. Viete, nech bude akokoľvek, nech pán premiér bude sústavne svoje Jóbove správy označovať ako dobré správy pre Slovensko, skutočnosť je taká, že v samotnom hospodárskom dianí sú veci, ktoré nebudú nijakým spôsobom zakryté. Jednoduchý fakt je tu, že bola vyše 7-miliardová zásoba zahraničných valút v Národnej banke a v komerčných bankách Slovenska, že po jednom roku to kleslo o vyše 3 miliardy. Ak to násobíte príslušnými 40 korunami, tak dostanete objem 120 miliárd vytratených korún bez toho, že by sa udiali reálne zmeny v ekonomike len so zmenou hodnôt kúpnej sily slovenskej koruny.

Vezmite si ďalší príklad. Osvetlenie Bratislavy, kde celkom vedome bola zvýhodnená firma, ktorá ponúkala o 1,4 miliardy vyššiu cenu. Je celkom zrejmé a je to kalkulované v každom súbehu zahraničných firiem, že za tým nasleduje príslušné inkaso provízií. Nemyslite si, že na to zabúdame, nemyslite si, že je možné trvale diabolizovať dajme tomu Rezeša, ktorý vyjednával za vlastnícku skupinu vtedy podmienky 50-percentného odpredaja VSŽ za sumu 400 miliónov dolárov. A teraz, div sa, svete, práve keď je VSŽ znovu v konjunkturálnom vyššom cykle a má vysoké zisky, tak teraz ich prisľúbili za sumu tých 60 miliónov dolárov. Zase ak vynásobíte túto sumu, tak vyjde vám suma najmenej 13,5 miliardy korún preč. A vy sa tu opovažujete hovoriť o nejakej 10-miliónovej kauze, ktorá je absolútne sporná a zároveň tieto fakty sú tu pred nami.

Vezmite si príklad Telekomu. Odpredal sa za takých cenových podmienok, ktoré sú podstatne nižšie ako predvčerom nakúpený 14-percentný balík účastín chorvátskeho Telekomu, ktorý zďaleka nie je v takej situácii ako my, a za oveľa väčšiu cenu odkúpený. Či si myslíte, že nevieme, že tento rozdiel sa kdesi odovzdal alebo keď inak nie, tak jednoducho platíte servilnú rentu, ktorou ochudobňujete Slovensko nie o desiatky miliónov, o stovky miliárd korún. A je celý rad ďalších káuz, ktoré, samozrejme, že sa o nich vie a, samozrejme, že sa na ne nezabúda. Upozorňujem, že s pseudokauzami sa nedá nič ďalej vytvoriť.

A ten pokus, aby sa zaviedlo do slovenskej spoločnosti jedno neandertálske pravidlo krvnej pomsty, politického revanšu, pomocou ktorého chcete demonštrovať právo vlády šikanovať. Pozrite sa na to trocha aj z ľudskej stránky. Či si uvedomujete, že cez to sú opakované sústavne a ako snehové gule nabaľované metódy prenasledovania Lexu. Či ste rozmýšľali niekedy nad tým, že to všeto stojí psychickú podstatu tohto človeka? Že to stojí psychickú podstatu a traumu detí tohto Ivana Lexu a jeho rodiny. Veď to sú všetko skutočnosti, ktoré celkom určite spôsobujú veľké rany v týchto ľuďoch.

Chcem tiež povedať, že poslancom nepoviete informáciu, dokonca obhajobe sa nepredloží spis. Odmietate obhajobe dať informáciu, pomocou ktorej môže brániť svojho mandanta. A toto všetko sa robí s aroganciou bezočivých, s aroganciou nafúkaných ľudí. Toto sa jednoducho nesmie robiť. Z nás ste urobili pomaly spolok inteligenčne zaostalých. Dokonca sústavne sa uverejňujú informácie, že iba tie zaostalejšie, menej vzdelané vrstvy Slovenska sa dávajú osloviť ešte HZDS a vôbec štátotvornými silami.

Len tak mimochodom poviem, že ak sa nemýlim, tak pred nejakými deviatimi rokmi sám pán Ivana Lexa na teste IQ dosiahol vysoko nadpriemernú hodnotu. Síce to nepasuje do vášho obrazu, že sa tu musia motať ľudia, ktorí sú buď úplne hlúpi a nevzdelaní. Ako chceme ísť ďalej v tejto veci? Toto znamená úpadok politickej kultúry. Vy si musíte uvedomiť, že keď sústavne budete apelovať na najnižšie city v spoločnosti, tak aj geneticky sa začnú zobúdzať tie tvary krvnej pomsty, ktoré sa používali kedysi v loveckej spoločnosti. Jednoducho nesmieme tomuto podľahnúť.

Chcem apelovať na vás, aby ste naozaj nerobili z Ivana Lexu buď truľa, alebo obrovského zločinca a aby ste naopak jednoducho rátali s tým, že je to váš politický odporca. Jeme koniec koncov spoločný politický chlieb a vy si uvedomte, že koleso diania sa krúti. Nezastavíte ho a nie je dobré, aby sme potom neboli v stave zastaviť dôsledky takýchto postupov. Pretože je všetko možné, môžeme sa dovolávať toho, aby neostala nepotrestaná trestná činnosť, ale ak o nej hovoria tí, ktorí teraz konajú podstatne väčšiu trestnú činnosť, ktorí teraz rozhadzujú miliardy, tak je to skutočne neférové. My nemôžeme s tým súhlasiť a budeme sa tvrdo stavať na obhajobu poslanca Ivana Lexu.

Nie je naďalej možné, aby sa počítalo s tým, že v parlamente sú určité veľkostné pomery a budete môcť urobiť všetko. Ak sa všetko robí takým spôsobom, že sa znásilňuje právo, a pritom sa zachováva slepota voči bezpráviu, ktoré sa realizuje teraz, opakujem, ktoré sa realizuje teraz, tak je to jednoducho mimoriadne nebezpečná zmenka pre budúci politický život. Neverím, že môžeme do budúcnosti ísť takto ďalej.

Rád by som spomenúť, že terajší pápež Ján Pavol II. dokonca považoval za potrebné ospravedlniť sa všetkým tým, napríklad z obdobia inkvizície, ktorým náboženská netolerantnosť spôsobila krivdy. A teraz vy modernizujete ďalšie hony na čarodejníkov, na bosorákov, na bosorky a hľadáte riešenie, pri ktorom sa nádejate, že sa trocha vyrozprávajú poslanci HZDS v parlamente a informačné embargo zostane a médiá budú ďalej písať o ďalšom pokroku v zápase za spravodlivosť. Toto nie je spravodlivosť, toto je vytváranie systému nespravodlivosti, toto je neoprávnené označovanie vecí neoprávnenými menami. Namiesto toho, aby sme povedali, že nemá koalícia ani nádej na to, aby mohla ďalej viesť rastový model hospodárstva, tak začala predvádzať informácie, akože je vyššia národohospodárska stabilita a že konsolidácia tejto stability vyžaduje, aby bola znížená verejná a súkromná spotreba. Ale prečo to nenazveme pravým menom? To je degradácia kúpnej sily, to je degradácia hospodárskeho potenciálu, ktorý rozpredávame cudzine naozaj za hriešne podmienky. Znova opakujem, porovnajte, za akých podmienok sa vyjednávala zahraničná účasť VSŽ pred vyše dvoma rokmi a za akých sa vyjednáva teraz. Vidíte ten priepastný rozdiel, za akých podmienok odovzdávame svoje najcennejšie hodnoty?

A ešte chcem upozorniť, že ak náhodou vo svojom zotrvačnom postupe potvrdíte, aby sa ešte dopredali aj naše produktovody, plynovody a ropovody, aby sa dopredali rozvodné siete, tak naozaj sa dostaneme do situácie, v ktorej hospodársky potenciál nebude už v rukách domácich a nebude už dovoľovať taký stupeň hospodárskej politiky, aký musíme robiť pre naše občianstvo. Pre slovenských občanov sme povinní vytvoriť nový žijúci model hospodárskeho obnovenia, hospodárskeho rastu, v ktorom žiadne postupy podľa rád tzv. cudzích odborníkov nie sú riešením. Veď si preboha uvedomte, prečítajte si psychogramy západných najčelnejších predstaviteľov, ktorí hovoria, akú hodnotu má napríklad nejaká informácia nejakého experta. Vždy odráža záujem tohto experta alebo jeho zamestnávateľa. To znamená, objektívne, ak budete chcieť dostať informácie, za koľko máte nejaký objekt predať, tak vás ubezpečujem, že vás pekne potiahnu a že jednoducho za zlomok tejto ceny, skutočnej trhovej ceny budete predávať hodnoty, ktoré vyprodukovala táto spoločnosť.

Môžem znova a nakoniec iba opakovať. Stojíme za Ivanom Lexom, stojíme a politicky sa solidarizujeme s ním a sme zároveň veľmi tvrdo proti postupu kriminalizácie, diskreditácie politických protivníkov. Opakujem, že to môže mať zlé následky práve pre tých, ktorí vo svetle svojho pocitu všemoci robia oveľa väčšie škody Slovensku, ako by ich bol mohol urobiť ktokoľvek iný pred nimi.

Ďakujem. (Potlesk.)