Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec, mňa v tom, o čom ste hovorili, zaujalo - ospravedlňujem sa, lebo som ten materiál nečítala, nie je to materiál z mojej agendy - to, že v takom exaktnom odbore, ako je odbor bankovníctva, sa hovorí o citových pojmoch, lebo zlepšenie, to je vec, ktorá sa nedá odmerať objektívnym údajom. Jednoducho pri kontrole plnenia tohto uznesenia po roku môže byť rozpor medzi tým, že vy si môžete myslieť, že sa zlepšilo, a ja si budem myslieť, že sa nezlepšilo v bankovníctve, podľa mňa v exaktnom odbore. Vidím, že pani ministerka krúti hlavou, asi teda to nie je tak, ale možno by bolo dobré, keby to vysvetlila prípadne ona.

A ďalej by som sa chcela opýtaťo, či by nám pani ministerka v záverečnej reči nevedela vysvetliť, či by sa nedalo nejako z rozpočtu pridať niektorým milým médiám nejakú sumu, pretože teraz sa mi zdá, že sa robí trochu taká divná praktika. Oddlžuje sa banka, lepšie povedané, dávajú sa peniaze na to, aby si zlepšila svoje portfólio, alebo ja neviem, ako to nazvete. A táto banka potom v niektorých médiách dáva dosť lukratívne reklamy, lebo vidím, že sa opakujú deň čo deň. A znovu opakujem, sú to banky, ktoré dostali zdroje z daní nás všetkých, teda aj z mojich. Tak by som rada dostala odpoveď aj na túto otázku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser chce reagovať.

Poslanec V. Oberhauser:

Ja by som sa chcel poďakovať kolegom za reakcie, ale vzhľadom na tých audítorov by som chcel upozorniť, že práve zahraničné audítorské firmy mali audity v týchto našich bankách, ktoré sú v takom zlom stave, čo nepotvrdzuje slová pána Kalmana, že tieto pracujú kvalitnejšie ako naši audítori.

A myslím si, že celý problém okolo auditov je iste veľmi komplikovaný, je to profesia, ktorá na Slovensku vyrastá a ktorá mala svoje určité štádiá, ale v súčasnosti som presvedčený, že slovenské firmy sú rovnako kvalitné ako zahraničné, ale kvalitu treba naozaj preveriť výsledkami. A tam by mala odznieť správa a mali by sa naozaj doplniť skutočné údaje, ktoré by hovorili, aký bol stav, ako sa postavili k veci audítori a ako sa proste tie výsledky tých auditov dodržali a kto vlastne spôsobil ten stav, v akom sa bankovníctvo nachádza, aby sa znovu obnovila dôvera, lebo o to by nám malo ísť všetkým, v slovenské bankovníctvo, aby sa toto stalo skutočne pilierom pre občana, aby nemusel, ako sa ľudovo hovorí, "držať peniaze v pančuche", ale aby vedel, že keď ich zverí niektorým zo slovenských bánk, že je tu vytvorený systém, ktorý zabezpečí, že tie peniaze sú uložené spoľahlivo a že sa s nimi bude narábať naozaj podľa všetkých pravidiel, ktoré sú vyžadované v opatrnom a predvídavom podnikaní vo finančnom svete.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážená pani ministerka financií,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi povedať niekoľko slov v súvislosti s tlačou, ktorá je predmetom rokovania v tejto chvíli, predovšetkým niekoľko pripomienok a poznámok z oblasti procesu reštrukturalizácie a možno jednu-dve vety z oblasti privatizácie bánk.

Vláda Slovenskej republiky, myslím si, že to bolo uznesenie číslo 730 z augusta predchádzajúceho roka, prijala program reštrukturalizácie vybraných bánk. Súčasne sa istými praktikami, ktoré tu spomenul môj predrečník, pán poslanec Oberhauser, rozbehol aj, alebo odštartoval proces likvidácie malých a stredných bánk. Pán poslanec Oberhauser to nakoniec aj pomenoval, že išlo predovšetkým o AG banku, Dopravnú banku, Priemyselnú banku a Slovenskú kreditnú banku. Myslím si, že ani pán poslanec Oberhauser a určite ani ja nie sme naivní a nie sme pripravení tvrdiť, že v týchto bankách bolo všetko v poriadku, sme však presvedčení, že pokiaľ by bankový dohľad a nakoniec prostredníctvom ministerstva financií aj štátny dozor pôsobili kvalifikovanejšie a ich rozhodnutia neboli ovplyvnené politickými motívmi, že tieto banky mohli byť významným spôsobom takpovediac zachránené. Bolo možné uvažovať o rôznych formách, bolo možné uvažovať o fúzii, bolo možné uvažovať o fúzii týchto štyroch, bolo možné uvažovať o pričlenení k niektorým väčším peňažným ústavom.

Ak mám však teda hovoriť o procese reštrukturalizácie, tak súčasní predovšetkým predstavitelia ministerstva financií podopierajú potrebu reštrukturalizácie bankového sektora predovšetkým motiváciou vstupu zahraničných investorov aj integráciou Slovenska do európskych štruktúr.

Dámy a páni, v nadväznosti na reštrukturalizáciu bola schválená aj privatizácia bánk s majoritnou kapitálovou účasťou Fondu národného majetku. Viete veľmi dobre, že ide o Všeobecnú úverovú banku, že ide o Slovenskú sporiteľňu a Investičnú a rozvojovú banku. Ja by som len chcel pripomenúť, že pred štyrmi rokmi, keď sa v tejto snemovni rozprávalo napríklad o privatizácii Slovenskej sporiteľne, tak určite, páni zo Strany demokratickej ľavice, pani ministerke nebolo tak do smiechu, ako je teraz vám. Principiálne bola proti akejkoľvek privatizácii Slovenskej sporiteľne a ak pripúšťala alternatívu, tak maximálne 34 %. Len tak mimochodom, dnes ideme privatizovať 87 % Slovenskej sporiteľne a nikomu z vás to neprekáža.

Ale, dámy a páni, dovoľte mi v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk uviesť ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť. A chcel by som zdôrazniť, že túto skutočnosť v tomto parlamente opakujem tretíkrát. A dvakrát, aj keď som túto skutočnosť uviedol, tak som na ňu nedostal odpoveď. Tak sa domáham odpovede na túto moju pripomienku a súčasne otázku po tretíkrát.

Dámy a páni, v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk bol porušený zákon o štátnom rozpočte na rok 1999. To, že bol porušený zákon, o tom sa jasne a zrozumiteľne píše na strane 38 a 39 správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999. Porušenie zákona jednoducho spočívalo v tom, že okrem štandardných štátnych záruk ministerstvo financií prevzalo tzv. osobitné záruky vlády nad rámec zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v celkovom objeme 115 mld. Sk. Nechcem ešte zdôrazňovať, že aj v oblasti iných záruk bol porušený zákon o štátnom rozpočte. Tam je však disproporcia v rozpore so zákonom zhruba asi 2 mld. Sk, ale osobitná garancia, ktorá bola poskytnutá ministerstvom financií, na čo ho neoprávňuje žiadna právna norma a je to v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte, bola udelená osobitná garancia vo výške 115 mld. Sk. Ešte raz zdôrazňujem, je to explicitne uvedené v správe Najvyššieho kontrolného úradu.

Dámy a páni, v čom je problém reštrukturalizácie nášho bankového systému? Nuž problém reštrukturalizácie naozaj spočíva v tom, že podľa mnohých expertov by proces reštrukturalizácie mal vyústiť do skutočnosti, že naše komerčné banky budú mať podstatne lepšie úverové portfólio a že budú môcť operatívnejšie a efektívnejšie poskytovať úvery. Dámy a páni, toto všetko by bolo naozaj pravdepodobné a to by sa malo aj z procesu reštrukturalizácie očakávať. Ten proces reštrukturalizácie však by musel byť transparentný a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Dámy a páni, už som niekoľkokrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky skonštatoval a moje konštatovanie opäť opakujem, že Slovenská konsolidačná, a. s., je ako akciová spoločnosť zriadená v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a v rozpore s Obchodným zákonníkom. Len tak mimochodom, obchodná spoločnosť, ktorá dnes má v portfóliu 108 mld. Sk, tak takáto obchodná spoločnosť nebola zriadená v súlade s Obchodným zákonníkom. Nedávno sme mali istú konfrontáciu faktov s pani ministerkou financií, keď som tvrdil, že Slovenská konsolidačná je zriadená 24 percentami alebo podiel 24 % má ministerstvo financií, Všeobecná úverová banka má 19 %, Slovenská sporiteľňa má 19 %, Investičná a rozvojová banka má 19 % a Konsolidačná banka, štátny peňažný ústav, má 19 %.

Vtedy, pani ministerka, ste povedali, že odkiaľ som si takéto hlúposti vymyslel, že kde na takéto informácie chodím, že v Slovenskej konsolidačnej, a. s., je jediným vlastníkom ministerstvo financií. Takže, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil, že som pred snemovňou hovoril o takejto štruktúre akcionárov, pretože tri dni predtým, ako sme o tom diskutovali, sa ministerstvo financií stalo 100-percentným akcionárom. Dovtedy bola taká akcionárska štruktúra, ako som ju uviedol. Prirodzene, mám veľmi dôverné informácie, na tlaky až ktorých ľudí sa konečne v tomto smere spravil poriadok, a ministerstvo financií, tak ako to má byť, sa stalo 100-percentným akcionárom Slovenskej konsolidačnej, a. s.

Dámy a páni, dnes v Slovenskej konsolidačnej v prvej etape bolo prevedených 34,2 mld. Sk. Druhá etapa potom predstavovala sumu, že dnes je v Slovenskej konsolidačnej, a. s., 108,4 mld. Sk. Nuž ak hovorím, že celý tento proces je netransparentný a v mnohých ohľadoch aj v rozpore so zákonom, tak by ma naozaj zaujímalo, na základe akých podmienok - ak hovoríme o podmienkach, mám na mysli predovšetkým legislatívne podmienky - bol realizovaný prevod klasifikovaných aktív z jednotlivých komerčných bánk do Slovenskej konsolidačnej, a. s.

Dámy a páni, veľmi krátka poznámka: Jednotlivé komerčné banky, ktoré mali previesť klasifikované aktíva do Slovenskej konsolidačnej, a. s., súčasne dostali od Slovenskej konsolidačnej, a. s., limity. V prvej etape - a môžem povedať konkrétne - Všeobecná úverová banka previedla do Slovenskej konsolidačnej, a. s., klasifikované aktíva v limite, ktorý mala stanovený. Keď predstavitelia Všeobecnej úverovej banky zistili, že už naplnili limit, tak zrazu klasifikované aktíva, ktoré v Slovenskej konsolidačnej, a. s., už neboli klasifikovanými aktívami, boli vrátené späť do Všeobecnej úverovej banky a do Slovenskej konsolidačnej, a. s., sa previedli tzv. klasifikované aktíva, ktoré predstaviteľom Všeobecnej úverovej banky vyhovovali.

Dámy a páni, toto moje konštatovanie potom v závere opriem ešte o jednu skutočnosť. Pochybnosti, samozrejme, vyvolávajú aj mechanizmy kontroly Slovenskej konsolidačnej, a. s. Jediný, kto kontroluje Slovenskú konsolidačnú, a. s., je dnes 100-percentný akcionár - ministerstvo financií. Napriek tomu, že pôjde o rozpočtové prostriedky, prirodzene, nemá napríklad na Slovenskú konsolidačnú, a. s., vplyv ani Najvyšší kontrolný úrad.

Dámy a páni, Slovenská konsolidačná, a. s., má opäť jedno slovenské špecifikum. V Slovenskej konsolidačnej, a. s., sedí skupina mladých, predpokladám, že aj šikovných, a predpokladám, že aj ambicióznych, poradcov. Len tak mimochodom, tí poradcovia sú spoza mláky a dnes by mali dostať exkluzivitu na odkúpenie klasifikovaných aktív vo výške 10,5 mld. Sk. Dámy a páni, a aké sa vedú diskusie? Nuž diskusie, pokiaľ sa týka výťažnosti z týchto klasifikovaných aktív, sa vedú asi také, všeobecne sa ovplyvňuje verejná mienka, že výťažnosť klasifikovaných aktív môže byť maximálne 10 %, 15 % až 20 %. Nuž títo mladí poradcovia sú o kúsok ďalej, oni tvrdia, že výnosnosť môže byť maximálne 5 %. Ale, dámy a páni, 5 % z istiny a klasifikované aktíva, ktoré sú tam prevedené, vo väčšine prípadov istina predstavuje niekedy 50 %, niekedy 60 %, maximálne 80 %, väčšinou je príslušenstvo, to znamená, že penále z nesplácania. Ak teda veľmi zjednodušene povieme, tak títo páni navrhujú výťažnosť týchto klasifikovaných aktív maximálne do výšky 2,5 % z istiny. Nuž, samozrejme, vopred viem odpoveď na otázku pani ministerky, že odkiaľ si tieto veci vymýšľam. Nuž, pani ministerka, presne odtiaľ, odkiaľ vznikajú a kde sa o nich diskutuje.

Dámy a páni, potom si položme otázku. Ideme pripravovať reštrukturalizáciu bánk. Bude nás to stáť 108 mld. Sk. Táto skupina ambicióznych mladých, takpovediac moderných zbojníkov, z tých 108 mld. Sk prinesie 2,5 %. Z čoho ostatného to budeme splácať? Nuž sú, a ja už som o nich hovoril, len tri možné spôsoby. Jeden spôsob je emisia štátnych dlhopisov, predpokladám, že emisia štátnych dlhopisov emitovaná v zahraničnej mene. Ak bude táto emisia zrealizovaná, túto emisiu zaplatí občan. Druhá možnosť je, že to bude z úverových zdrojov. Uvažuje sa, že by to mohli byť úverové zdroje Svetovej banky - EFSAL - alebo prípadne teda niektoré iné zahraničné úvery. Pokiaľ to budú úverové zdroje, opäť, vážené dámy a páni, to zaplatí občan. No a ešte jedna alternatíva je, že by to mohlo byť zo samotných príjmov privatizácie.

V čom je však teda základná disproporcia? A túto disproporciu niekoľkokrát potvrdili vysokopostavení predstavitelia nakoniec aj ministerstva financií a svojimi vlastnými ústami aj súčasný predseda vlády. Dámy a páni, nečakajme, že z privatizácie bánk dosiahneme nejaké osobitné príjmy. Nuž, dámy a páni, daňoví poplatníci Slovenskej republiky idú dať do reštrukturalizácie bánk 110 mld. Sk, alebo 108 mld. Sk, a nemáme čakať z procesu privatizácie nejaké významné príjmy. Nuž to je presne tak, ako keby som si ja zajtra dal zgenerálkovať auto za 200 tis. Sk, aby som ho potom na tretí deň po generálke mohol za 50 tis. Sk predať a ešte aby som bol vďačný, že ho nemusím zaviezť na šrotovisko. Takže, dámy a páni, toto je tá niekoľkomiliardová disproporcia princípu, ktorý sa ide diať. Opäť som presvedčený, že v tejto snemovni zaznie, že to, že tie banky ideme reštrukturalizovať, vážené dámy a páni, je vaša vina, vina Mečiara a vina Mečiarovej vlády.

Nuž dovoľte mi niekoľko údajov. Z procesu malej privatizácie sú klasifikované aktíva v Slovenskej sporiteľni vo výške 25 mld. Sk. Dámy a páni, celý proces malej privatizácie riadil ten, ktorý teraz chce veľmi úspešne riadiť proces reštrukturalizácie bánk. A ak náhodou neviete, kto to je, tak je to Ivan Mikloš.

(Ruch v sále.)

Pani ministerka, myslím si, že už minule sme sa dohodli, že nebudete komentovať to, čo hovorím. Prepáčte, mne to nemusíte vysvetľovať, ja to veľmi dobre poznám. Budete mať možnosť, aby ste to vysvetlili tu prítomným poslancom, prečo chceme do reštrukturalizácie bánk dať viac ako 100 mld. Sk, aby sme z nich potom možno 50 mld. Sk utŕžili. To, že tie banky budú potom poskytovať masívne úvery slovenským podnikateľom, je bohapustý ekonomický nezmysel.

Vážené dámy a páni, ak súčasne s bankami nezrealizujeme reštrukturalizáciu podnikovej sféry, tak tie reštrukturalizované banky, ktorých majoritnými vlastníkmi budú zahraniční akcionári, tie úvery slovenským podnikateľom poskytovať nebudú, lebo nebudú mať jednoducho na to ekonomické dôvody, aby im tieto úvery poskytovali, lebo pokiaľ sa súbežne s reštrukturalizáciou bánk nespraví reštrukturalizácia podnikateľskej sféry a predovšetkým priemyslu, tak slovenské banky, alebo teda reštrukturalizované banky, ktoré budú sídliť na Slovensku, ale budú v zahraničných rukách, by sa dostali do recidívy. To znamená, že by sa po troch-štyroch rokoch dostali do tej istej situácie ako pred procesom reštrukturalizácie.

No a, dámy a páni, to, že vláda Slovenskej republiky schválila reštrukturalizáciu aj privatizáciu, to už sme tu niekoľkokrát povedali. Potom mi dovoľte, aby som opäť zopakoval alebo pripomenul problémy, ktoré s tým súvisia. Samozrejme, aby mohol bežať proces privatizácie, tak je potrebné podľa slovenských zvyklostí mať na proces privatizácie poradcov. Ak by sme sa zhodli na tom, že bankový sektor je naozaj špecifický a že potrebujeme v tomto smere naozaj veľmi zdatných poradcov, nuž potom ja sa pýtam, ako je to možné, že Všeobecná úverová banka a napríklad Banka Slovakia majú spoločného poradcu, ktorým je G. P. Morgan. Nie je to, len tak mimochodom, stret záujmov? Potom sa pýtam, prečo sa skupina okolo Creditanstaltu stala finančným poradcom pre privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky za netransparentných podmienok. Slovenská verejnosť jednoducho nevie, ani slovenská odborná verejnosť nevie, ako sa vlastne v tomto smere realizoval výber poradcov.

No a v závere ešte jednu poznámku, myslím si, že som ju veľmi v krátkosti spomenul už tu na pôde parlamentu. Dámy a páni, Všeobecná úverová banka presunula klasifikované aktíva do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Rovnako Slovenská sporiteľňa presunula klasifikované aktíva do Slovenskej konsolidačnej, a. s. To znamená, že sa im významným spôsobom zlepšilo úverové portfólio, resp., dámy a páni, malo sa im významným spôsobom zlepšiť úverové portfólio. Ako je potom možné, že ratingová agentúra Moody's znížila ratingové ohodnotenie finančnej sily Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne medzi najnižšie hodnoty. Dámy a páni, ak hovorím, že medzi najnižšie hodnoty, tak medzi najnižšie hodnoty, aké táto agentúra udeľuje. Znížila rating finančnej sily Všeobecnej úverovej banky zo stupňa D na E a rating finančnej sily Slovenskej sporiteľne z D na E plus, teda na najnižší stupeň, ktorý v škále ratingovej agentúry Moody's existuje.

Dámy a páni, ak sa odborník oboznámi s týmito skutočnosťami, tak naozaj musí nadobudnúť presvedčenie, že do Slovenskej konsolidačnej, a. s., sa presunulo to alebo časť toho, čo predstavitelia príslušných peňažných ústavov presunúť chceli. Ja, samozrejme, nechcem diskusiu o tomto probléme dávkovať tejto snemovni podľa jednotlivých kapitol. Naozaj si však myslím, že nočná hodina alebo ranná hodina nie je obdobím, keď by sme mali o tom rozprávať, aj keď si myslím, že viaceré informácie by vás naozaj prebudili. To nechcem hovoriť o jednom mimoriadne významnom finančnom dome, ktorý v tomto období rokuje, že by odkúpil 49 % Slovenskej konsolidačnej, a. s., a to nechcem hovoriť o praktikách predstaviteľov Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorí chodia do podnikov, ktorým spravujú klasifikované aktíva.

Dámy a páni, môžem vám povedať, že by to bolo počúvanie naozaj veľmi, veľmi zaujímavé. A toto všetko sa deje pod stopercentným dohľadom stopercentného akcionára, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Oberhauser a Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, ja by som iba doplnil ešte pána poslanca Maxona v tom, že o oddlžení už bolo uvažované v roku 1991. A okrem tých 12 mld. korún, ktoré narástli zásluhou pána Mikloša na 25 mld. korún, bolo vtedy 40 mld. korún starých nedobytných úverov zo zbrojárskeho priemyslu a tak ďalej, ktoré narástli ešte v tom období asi na 70 mld. korún. A vtedy to oddlženie bolo reálne a tá konsolidačná banka sa pripravovala, len vtedy bol pán Mikloš jeden z najväčších bojovníkov proti tomu aj s pánom Vavrom a s jemu ďalšími podobnými z M. E. S. A. 10, ktorým sa teraz zase hodí, aby sa oddlžovalo. Tak sa to zase zmenilo na iný systém.

Ale treba povedať, že daňové krytie je vlastne daňovým krytím všetkých občanov tohto oddlžovania, a preto mi pripadá až paradoxné, že tri maličké banky museli zaplatiť chudáci klienti. A ten bagateľ sa nemohol presunúť do Slovenskej konsolidačnej, a. s., ale 116,417 mld. korún sa mohlo presunúť z tých troch veľkých. Neviem, za čo tak potrestali tí, čo toto riadili, tých malých ľudí v tých malých bankách.

A na dôvažok, keď pani ministerka tak rada hovorí o privatizácii, tak za 2,5 %, to je naozaj fantastický džob proti Fondu národného majetku, a ešte prevziať bez záväzkov ďalšie takéto veci, tak to budú veľmi zaujímavé kroky. Keď si zoberieme, že Nemecko 12 frekvencií predalo za 95 mld. DEM, tak to mohlo slúžiť na oddlženie. Ale keď my budeme postupovať takto, že budeme predávať za 2,5 % a najlepšie podniky za 20 %, tak neoddlžíme Slovensko.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Ja by som chcel doplniť pána poslanca Maxona v tom zmysle, že keď sme tu rozprávali o rozpočte, tak ja som sa vtedy pani ministerky pýtal, prečo ruinuje Komerčnú banku. Pani ministerka mi vtedy povedala, že dá na mňa podnet na začatie trestného stíhania za šírenie poplašných správ. Ja sa, pani ministerka, pýtam, či teda ešte trváte na tej žalobe, lebo Komerčná banka už skrachovala a mnohí ľudia prišli o mnohé peniaze a tí vás určite chváliť nebudú.

Potom by som sa chcel opýtať, ako to je, možnože sa mýlim, zachytil som správu, že Národná banka vrátila Medzinárodnému menovému fondu dlh v hodnote, myslím si, 330 mil. dolárov, ak sa mýlim, opravte ma, o tri roky skôr, teda pred termínom splatnosti. Ja sa pýtam, či to je rozumná politika Národnej banky, keď sa predsa tie úroky splácajú ako prvé a istina až potom, to znamená, že je jedno ak zaplatím istinu, či teda tie peniaze mám k dispozícii tri roky a môžem s nimi ešte nakladať, alebo ich vrátim Medzinárodnému menovému fondu, či to nebolo náhodou za tú cenu, čo ste dostali.

To by ma tiež zaujímalo, teda chápte to ako moju otázku.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

Nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

Myslím si, že situácia sa opakuje, odchádzajúca pani poslankyňa to vyjadrila asi mojimi slovami, že minimálne tretíkrát počujem rovnako sugestívne položené otázky, rovnako zavádzajúce. A ja neviem, či mám opakovať to isté, či je to z nevedomosti, či je to zo snahy vystrašiť niekoho, alebo je to súčasť trvalej opozičnej kampane. Zrejme asi tak. Keby bola naozaj snaha, záujem počúvať to, o čom tu hovoríme nie po prvýkrát, myslím si, že keby bola snaha vypočuť si aj odpovede, keby bola snaha, vážení páni poslanci, aspoň si nalistovať raz za čas trikrát do roka vládne dokumenty, myslím si, že by tu nemuseli vznikať takéto neustále opakujúce sa otázky.

Dovoľte, aby som odpovedala na tie otázky, o ktorých predpokladám, že boli položené v snahe dozvedieť sa niečo. Takže ak dovolíte pani poslankyňa, ak nechcete, aby som odpovedala na vašu otázku, nemusím, ale pokladala som vašu otázku za korektnú a relevantnú, takže rada by som na ňu aj odpovedať.

(Hlasy z pléna.)

Mám odpovedať, alebo nemám?

Otázka zaznela, či sa dá objektívne hodnotiť situácia v bankovom sektore. Samozrejme, dá sa objektívne hodnotiť. Každá banka sa posudzuje podľa niekoľkých ukazovateľov, takže dovoľte, aby som vás informovala, aspoň podľa ktorých. Hodnotí sa bežne v podstate každý deň podľa stavu priemeriek, ktoré ukladá z "bezpečnostných dôvodov" do Národnej banky Slovenska, hodnotí sa podľa vývoja likvidity - opäť Národná banka Slovenska má v zásade informácie na dennej báze -, hodnotí sa podľa kapitálovej primeranosti. A všetky tieto čísla sú k dispozícii v priebehu roka a pravidelne raz za rok, resp. za pol roka, samozrejme, sú k dispozícii aj hospodárske výsledky, ktoré sa publikujú, ale tie už, keďže nie sú pohotovostne kedykoľvek k dispozícii, nie sú kľúčovými pri hodnotení jednotlivých bánk.

Takže tie prvé tri ukazovatele sú rozhodujúce a spravidla, keď Národná banka Slovenska, bankový dohľad rozhodol o odňatí bankovej licencie, rozhodol tak na základe faktu, že príslušné banky nemali dostatok likvidity, čiže na základe jedného ukazovateľa. Ale hovorím, že komplexne je bežne k dispozícii informácia o všetkých týchto troch ukazovateľoch.

Mnohí z vás, resp. pán poslanec Oberhauser chcel, aby táto správa bola konkrétnejšia, aby viacej vypovedala. Bohužiaľ, situácia je taká, že tu existuje niečo ako bankové tajomstvo a individuálne údaje nie je možné poskytovať, preto ste v prílohe mali tabuľky, ktoré hovorili o určitej klasifikácii bánk do niekoľkých skupín. A podľa toho tam bolo aj uvedené, ako vyzerá zhruba aj kapitálová primeranosť, v ktorej skupine a tak ďalej. Údaje tohto druhu, konkrétne o bankách skutočne nie sú predmetom zverejňovania. Tieto údaje má k dispozícii výlučne len bankový dohľad Národnej banky Slovenska a vzhľadom na to, že štátny dozor vykonáva ministerstvo financií, máme tieto údaje aj my.

Veľmi ma prekvapuje, pán bývalý minister financií, že neviete, ako je definovaný v zákone štátny dozor, aké kompetencie ministerstvo financií má. Ministerstvo financií zhromažďuje tieto informácie o vývoji bankového sektora, tak ako som naznačila, na individuálnej báze. Tieto informácie sú prísne utajované, nie sú k dispozícii nikomu, len veľmi úzkemu okruhu z tých, ktorí na tomto robia. Ministerstvo financií však nesupluje bankový dohľad, znamená to, že nemôže vstupovať do bánk a vykonávať bežné funkcie, ktoré robí bankový dohľad. Naša kompetencia v tejto chvíli súvisí len s obchodovaním s cennými papiermi, ktoré iste predstavujú určitý čas činnosti bankového sektora. Po zriadení Úradu pre finančný trh táto kompetencia prejde na Úrad pre finančný trh. Takže je tu určitá zo zákona daná deľba práce a predpokladám, že by bolo vhodné, aby sme o tomto aj vedeli.

Mrzí ma, pán poslanec Oberhauser, že vyjadrujete určité súdy, ktoré sa jednoducho nezakladajú vonkoncom na pravde. Neviem, na základe čoho ste povedali, že presadzujem akúsi veľkú päťku. Isteže, viem, čo je veľká päťka, ale vonkoncom vás ubezpečujem, že nemám absolútne a nikdy v živote som ani nepresadzovala žiadnu z audítorských firiem, aby vykonávala audit. To je výlučne záležitosť príslušných obchodných spoločností, koho si vyberú. Musia, samozrejme, postupovať v súlade so zákonom.

Keďže sa tu otvorila istá diskusia o audítoroch, chcela by som povedať, že štát nevykonáva dozor nad audítorskými firmami, tak ako zo zákona existuje dozor nad kapitálovým trhom, zo zákona existuje dozor nad bankovým trhom. Takže vaša požiadavka, aby sme pripravili akúsi správu o audítorských firmách, sa nezakladá na ničom. Na základe čoho? To rovnako by ste mohli požiadať, aby sme analyzovali ktorékoľvek iné súkromné spoločnosti.

Existuje tu Slovenská komora audítorov, ktorá je stavovskou organizáciou, ktorá má, samozrejme, aj určité i zo zákona dokonca určité zodpovednosti voči audítorským firmám. Inak sú to bežné obchodné spoločnosti ako ktorékoľvek iné. Samozrejme, musia dodržiavať zákon o audítoroch, ktorý sme nedávno novelizovali. A myslím si, že táto novela prispela a prispieva k skvalitneniu činnosti audítorských firiem. Takže naša pôsobnosť vlády, ale aj parlamentu je v tom, ako je nastavená legislatíva. O tom je možné diskutovať.

Postup, ktorý ste vy kritizovali, je absolútne bežný. Vždy keď dostávame určité podnety, je potrebné analyzovať si tieto podnety a je samozrejmé, že diskutujeme so všetkými zúčastnenými, a vieme, že obvykle je to tak, že keď diskutujete s rôznymi reprezentantmi, predstavujú rôzne druhy záujmov, ale je to prirodzené, my si predsa musíme vypočuť rôzne stanoviská a analyzujeme ich a na základe toho sa pokúsime urobiť určitý návrh. Takže je to obvyklý a bežný postup. Myslím si, že ho v žiadnom prípade netreba napádať.

V žiadnom prípade nemožno podporiť požiadavku, ktorá tu zaznela, aby sa spolitizoval bankový dohľad alebo aby sa spolitizovala činnosť Slovenskej konsolidačnej a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho, takáto požiadavka, aby si opozícia delegovala svojich zástupcov, nezodpovedá, samozrejme, zákonom, pretože zákony nehovoria o tom, aby si ich politické strany delegovali do bankovej rady alebo do dozorných orgánov a tak ďalej. Prosím, aby sme rozlišovali medzi kontrolnou činnosťou, ktorú robia napríklad parlamentné výbory, kontrolnou činnosťou, ktorú robí Najvyšší kontrolný úrad, a takým inštitútom, ako je napríklad banková rada a tak ďalej a tak ďalej. Takže v žiadnom prípade, a mojou maximálnou snahou je nedopustiť, aby sa spolitizovalo to, kde skutočne kritériom má byť výlučne a jedno jediné - čo najlepší odborný prístup a, samozrejme, dodržiavanie zákonnosti.

Myslím si, že otázka, prečo sa reštrukturalizujú banky, bola už veľakrát vysvetlená. Ja by som povedala, že dnes už vlastne máme za sebou reštrukturalizáciu bánk, pretože sme už v jej tretej záverečnej fáze, ktorá súvisí so vstupom strategických investorov. Možnože je dôležité vysvetliť to, čo sa tu často opakuje: "No a prečo ste teda nepomohli všetkým bankám, prečo ste pomohli iba týmto trom?"

Vážení páni poslanci, mnohí z vás ste tu sedeli aj v minulom volebnom období. V roku 1996 sme prijali novelizáciu zákona o bankách, ktorá okrem časti 5, ktorá obsahuje hypotekárne úverovanie, upravovala aj novým spôsobom § 44a, kde bolo explicitne povedané, ktorých finančných inštitúcií sa bude reštrukturalizácia dotýkať. To znamená, že sme postupovali podľa zákona, kde pod kritériá toho § 44a spadajú 3 finančné inštitúcie, a to je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka. Čiže ani existujúce zákonodarstvo neumožňovalo to, čo naznačujete, aby sme boli bývali rovnakým spôsobom postupovali pri súkromných bankách, ktoré mimochodom vznikli v úplne inom čase, pretože je fakt, že vo Všeobecnej úverovej banke je značná časť klasifikovaných úverov, sú úvery, ktoré sú ešte spred roka 1989. Okrem toho si myslím, že vysvetlenie môže byť, samozrejme, aj - a ja by som chcela aj nadviazať -, že jedna vec je, čo teda zákon predpokladal, a druhá vec je aj účelnosť, aby sme sa v tejto fáze zaoberali týmito troma malými bankami.

Ja mám troška iný názor na odňatie licencie AG banky. Chcela by som len dodať, že podľa môjho názoru tento krok nebol nevyhnutný. Bohužiaľ, je to rozhodnutie inej inštitúcie, nie ministerstva financií. V prípade Dopravnej banky opäť je to rozhodnutie bankového dohľadu, ale musím povedať, že v tomto prípade sme mali rovnaký názor vzhľadom na to, že náklady sanácie Dopravnej banky boli v zásade rovnaké ako straty, ktoré vznikli tým, že sa odobrala licencia Dopravnej banke. Takže tu nebolo o čom rozhodovať. Prípad Slovenskej kreditnej banky je zložitejším prípadom, pretože tu došlo vlastne k podaniu konkurzu na túto banku. Nechcem to teraz komentovať. Viete, že sú tam trestné oznámenia, na základe ktorých sa začali trestné stíhania. Uvidíme, ako to všetko dopadne.

V žiadnom prípade inak však nebolo možné v tejto fáze robiť to, čo ste načrtli, že prečo sa nefúzovali tieto tri banky. Samozrejme, nebolo možné ich fúzovať s existujúcimi súkromnými bankami. To mohlo byť ich rozhodnutie. Ak ho neurobili, tak do úvahy by prichádzali len tie banky, kde je majoritným účastníkom štát, nie Fond národného majetku, ale štát v zastúpení ministerstva financií. No a v tejto fáze, keď sme už vlastne v závere reštrukturalizácie týchto troch významných bánk, musím povedať, že sme sa, samozrejme, zaoberali aj týmito otázkami, ale ukázalo sa, že by nám to ohrozilo celý proces reštrukturalizácie, takže nebolo vhodné takýmto krokom postupovať.

(Ruch v sále.)

Ja by som, ak dovolíte, pokračovala. Ak nechcete, aby som pokračovala, veľmi rada si pôjdem znovu ľahnúť do postele.

Takže ja by som chcela naznačiť, že treba rozlíšiť straty z odňatia licencie týchto finančných inštitúcií, z ktorých tie najvážnejšie a najdôležitejšie sú, samozrejme, tie, ktoré preberal na seba Fond na ochranu vkladov, pretože je to úhrada individuálnych vkladov. Vieme však, že tam boli aj depozitné účty niektorých iných, napríklad podnikateľov, ktorí nemali ochránené svoje vklady, pretože zákon o ochrane vkladov ich nezahrnuje. V tomto prípade je ten postup štandardný. Po vyhlásení konkurzu si uplatňujú svoje nároky a budú postupne uspokojované tak, ako sa podarí správcovi konkurznej podstaty speňažovať podstatu príslušných bánk.

Rada by som reagovať ešte na niektoré otázky, ktoré tu zazneli. Znovu by som chcela upozorniť, že skutočne, pani poslankyňa - teraz ju tu nevidím, asi odišla -, tu je možné hovoriť presne v číslach. Žiaľbohu, stalo sa už pravidlom, že sa nepoužívajú také čísla, ako sú korektné, ale sa tieto čísla jednoducho rôznym spôsobom zamieňajú. Myslím si, že pán poslanec Maxon to tu už veľakrát demonštroval.

Veľmi dôležitá je otázka, ako prebieha teraz ďalšia fáza, čo sa stalo s klasifikovanými úvermi, ktoré sa transferovali na Slovenskú konsolidačnú, a. s., a na Konsolidačnú banku. Chcela by som zopakovať to, čo ste si, vážení páni poslanci, mohli prečítať asi pred pol rokom, pretože vláda schvaľovala tento projekt - už možno je dokonca aj viacej - a tam ste si mohli veľmi presne prečítať, podľa akých kritérií a v akých fázach a ktoré úvery, samozrejme, nie jednotlivo sa budú delimitovať na Slovenskú konsolidačnú a Konsolidačnú banku. V prvej fáze sa delimitovali klasifikované úvery zo skupiny číslo 5. Sú to stratové úvery, to znamená, že už samo slovo to hovorí, že skutočne výťažnosť týchto úverov bude nízka.

Iná situácia bola už v tej druhej etape delimitácie, keď sa delimitovali úvery. Myslím si, že to bolo do 30. júna, keď sa už delimitovali úvery aj z iných skupín klasifikovaných úverov, čiže klasifikované, ale takpovediac s vyššou značkou kvality, kde, samozrejme, výťažnosť bude odlišná, bude vyššia.

A ak sa niekto nazdáva, že bolo veľkým víťazstvom, že jeho úver sa preniesol do Slovenskej konsolidačnej alebo Konsolidačnej banky, musím povedať, že presný opak je pravdou, pretože Slovenská konsolidačná je inštitúcia, ktorá sa nezaoberá ničím iným, iba vymáhaním svojich pohľadávok. Vzhľadom na to bude to robiť určite s väčším vypätím a nasadením síl oveľa kvalifikovanejšie, ako to robili príslušné banky. Veď fakt, aký tam bol podiel klasifikovaných úverov, hovoril sám osebe. Takže, naopak, Slovenská konsolidačná to iste nemôže robiť vzhľadom na početnosť zastúpenia, nebude to robiť iba sama, bude to robiť aj prostredníctvom rôznych agentúr. A ja to dopredu hovorím, opäť pripomínam, že je možné si aj naštudovať to, ako bude pokračovať. Bude to robiť aj prostredníctvom rôznych agentúr, ktoré bude nasadzovať práve preto, aby sa získala čo najväčšia výťažnosť týchto pohľadávok.

Metódy, ktoré sa pri tom používajú, sú rovnako explicitne uvedené v dokumente, ktorý schvaľovala vláda Slovenskej republiky. Odporučila by som, vážení poslanci, aby ste si tento dokument pozreli, pretože je tam aj presne vymedzený mechanizmus kontroly Slovenskej konsolidačnej, práve preto, že je to skutočne agentúra, ktorá síce nenakladá s pohľadávkami vo výške 108 mld. Sk, ako to naznačil pán poslanec Maxon, ale s pohľadávkami zníženými o tú časť, ktorá bola delimitovaná na Konsolidačnú banku, čiže podstatne nižšími.

Ale je to, samozrejme, veľký, veľký balík aktív. Je tu realizovaný veľmi zložitý sofistikovaný kontrolný mechanizmus, čiže nielen bežne, tak ako je to v iných spoločnostiach, že je tam dozorná rada, ale je tu ešte investičný výbor, ktorý je netradične konštruovaný tak, že sú v ňom zastúpení aj tzv. externisti, externisti v dvojakom zmysle slova, že sú to ľudia, ktorí nie sú pracovníkmi Slovenskej konsolidačnej, nie sú to dokonca predstavitelia ministerstiev, títo predstavitelia sedia v dozornom orgáne, ale sú to ľudia, ktorí majú, samozrejme, čo do tohto povedať. A chcela by som povedať, že budú tam aj zo zahraničia odborníci z vedeckej a pedagogickej sféry aj z podnikateľskej sféry. Keď ten investičný výbor bude definitívne skonštituovaný, tak, samozrejme, táto informácia bude poskytovaná verejnosti. Napríklad je návrh, aby jeden z predstaviteľov podnikateľskej sféry, o ktorom nepochybne všetci máme tú najlepšiu mienku, pán Uhrík bol tiež členom investičného výboru. Práve snaha, aby sme zamedzili takýmto ohováračkám, ktoré tu zaznievajú, nás viedla k tomu, aby sme tento kontrolný mechanizmus zdvojili, ba dokonca aj strojili. A myslím si, že iste ak prídete s návrhmi, kde ešte treba vylepšiť tieto kontrolné mechanizmy, veľmi radi ich prijmeme.

Pán poslanec, zvykli ste si v poslednom období poškodzovať dobré meno odborníkov, či sú zo Slovenskej republiky alebo zo zahraničia. Myslím si, že s takou istou ľahkosťou, ako denne stojíte pred zrkadlom a holíte sa, pravdepodobne sa trošičku poučíte, že asi to celkom tak možné nie je. A ja by som len chcela naznačiť, že to, čo vy tu vydávate za neviem aký korupčný škandál, je celkom normálna bežná metóda, keď sa pri časti pohľadávok - musím povedať, že rovnako postupuje aj Konsolidačná banka v Prahe, mala som možnosť o tom diskutovať - urobí jeden balík pohľadávok, ktorý sa bude predávať ako celok, bude znamenať iste pre Slovenskú konsolidačnú určité príjmy, ale čo je dôležitejšie, tieto pohľadávky sa budeme snažiť predať cez investičnú banku takým spôsobom, aby predovšetkým znamenali vstup nových investorov do tých podnikov, ktorých sa tieto úvery dotýkajú.

Ešte raz zopakujem, treba sa oboznámiť s metódami, ktoré Slovenská konsolidačná používa a bude používať. A nebudete tu potom zanášať také myšlienky, že ako to, že pracovníci Slovenskej konsolidačnej chodia do podnikov. No kde majú chodiť, veď oni sú veritelia týchto podnikov, ba dokonca v mnohých prípadoch sú ich akcionári? Čo je to za akcionára, čo je to za veriteľa, ktorý sa nestará o svoj majetok, ktorý sa nestará o svoje úvery?

Naopak, naša Slovenská konsolidačná bola zostavená tak, že má zhruba - ja neviem presne to číslo - 37 až 40 ľudí. Pražská konsolidačná má vyše 600 ľudí. Oni išli tou cestou, že zvýšili počty ľudí a vlastne všetko si robia vo svojej vlastnej réžii. My sme zatiaľ volili iný prístup, že mnoho bude Slovenská konsolidačná robiť aj dodávateľským spôsobom. Má uzatvorenú zmluvu so Všeobecnou úverovou bankou a uzatvára vždy aj ad hoc od prípadu cez výberové konania zmluvy, s inými reštrukturalizačnými agentúrami, ktoré budú konkrétne prípady aj riešiť. Samozrejme, keď bude naozaj vážny záujem poslaneckej snemovne, myslím si, že v priebehu nejakého štvrťroka by bolo aj vhodné informovať, kam sa Slovenská konsolidačná dostala.

Ďalej by som rada ešte zareagovať na jednu otázku, ktorá sa tu tiež často opakuje. A myslím si, že v poriadku, veľmi rada na ňu zareagujem: Prečo sme vlastne pristúpili k procesu reštrukturalizácie a k poslednej fáze privatizácie a aká je dnes odlišná situácia od rokov 1996 - 1997, keď sme sa skutočne - a ja osobne ako predstaviteľka opozície veľmi jednoznačne - vyjadrovali proti vašim zámerom v priebehu dvoch týždňov, ak odkazujem na terajšie vyjadrenie predsedu vlády nepristúpiť k privatizácii bankového sektora?

Často sa hovorí a počúva sa to takto vo verejnosti, že načo ste teda dali 108 mld. Sk do bankového sektora. Dovoľte, aby som to dala na správnu mieru. V prvom rade, história ťažkostí slovenského bankového sektora sa, samozrejme, začína už začiatkom deväťdesiatych rokov. A práve preto v roku 1994, keď bola tzv. vami nazvaná dočasná vláda - bohužiaľ, naozaj bola dočasná -, keď sme pripravili za to kratučké obdobie, 8-mesačné obdobie aj celý projekt reštrukturalizácie bankového sektora - ja som to tu už raz hovorila, ale keďže sa zdá, že nie celkom to bolo pochopené, tak to zopakujem -, náklady reštrukturalizácie bankového sektora v roku 1994 predstavovali jednu tretinu toho, čo nás to bude stáť teraz. Bolo to na základe analýzy bankového sektora, ktorú sme robili, vtedy to robila firma Mackenzie. Pripravili sme tento projekt podobným spôsobom, ako sme ho pripravili aj teraz.

Otázka skutočne znie, prečo, keď ste prevzali v roku 1994 moc, ste nepokračovali, nerealizovali to, čo bolo už na stole položené, ale jednoducho ste to nechali tak a stačili tie 4 roky, aby sa náklady reštrukturalizácie z jednej tretiny premenili na tri tretiny. Čiže istina, ktorú budeme musieť uhradiť, je 108 mld. Sk, ale vážení poslanci, vážená poslanecká snemovňa, to v žiadnom prípade nie je konečné číslo, pretože ten spôsob realizácie uhrádzania nákladov finančnej reštrukturalizácie je nasledovný. Naozaj to nie je tak, ako to tu zaznelo. Myslím si, že treba, ak nám naozaj ide o to, aby sme boli dobre informovaní, brať na vedomie, že ten postup je iný.

Osobitná záruka, ktorá bola poskytnutá vlani z toho dôvodu, aby bolo možné delimitovať klasifikované úvery do Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky, bude postupne v priebehu roku 2001 nahrádzaná emisiou reštrukturalizačných dlhopisov. Touto emisiou reštrukturalizačných dlhopisov nahradíme osobitnú záruku a tieto reštrukturalizačné dlhopisy sa dostanú do vlastného imania príslušných reštrukturalizovaných bánk. Bude to vo výške 108 mld. Sk.

Samozrejme, tieto dlhopisy budú v druhej fáze obchodovateľné na sekundárnom trhu a znamená to, že aj pri ich emisii bude stanovený kupón, tak ako keď sa emitujú dlhopisy, či už doma alebo v zahraničí. Dôležitá je výška nastavenia tohto kupóna. Práve preto sme robili v priebehu tohto roka prvú desaťročnú emisiu dlhopisov na domácom trhu, ktorá nám ukázala tú referenčnú sadzbu. A ukázalo sa, že tá referenčná sadzba je skutočne veľmi priaznivá, pretože nám ukázala asi 8,4 %. Niekde tam sa bude pohybovať aj nastavenie kupóna pri emisii reštrukturalizačných dlhopisov. Samozrejme, zohľadní ten vývoj, ktorý nastal od povedzme tejto emisie na domácom trhu až po deň emisie v budúcom roku. Znamená to, že povedzme ak by ten úrok bol stanovený na 8,4 %, budeme musieť každoročne tento úrok platiť. A to sú náklady, ktoré sú úrokové náklady, ktoré budú vstupovať vlastne do dlhovej služby. A musím povedať, že prvýkrát sme to zaplatili už tento rok. Platíme tieto náklady už tento rok, pretože aj osobitná záruka, ktorú sme poskytli, je tiež úročená, takže už tie prvé náklady z reštrukturalizácie finančného sektora sa uhrádzajú už z tohtoročných rozpočtových prostriedkov, až do vyplatenia dlhopisov to znamená, že ak sa nám podarí emitovať 10-ročné, tak 10 rokov, ak dlhšie alebo stredne, predpokladáme zhruba 2 - 3 dĺžok, tak to obdobie bude znamenať aj obdobie nielen uhrádzania istiny, lebo tá sa vždy pri splatnosti dlhopisov uhradí, ale aj uhrádzania úrokov.

Takže tie náklady budú skutočne výrazne vyššie ako tých 108 mld. Sk. A otázka je teda prečo. No jednoducho preto, že to boli prostriedky fyzických osôb a prostriedky podnikov, ktoré boli deponované v týchto bankách. A, iste, bolo možné povedať, že my sa o to nebudeme starať, tieto banky padnú, ale stiahnu so sebou nielen podstatne väčšiu časť vkladov, pretože to by znamenalo pád všetkých vkladov, boli by sme došli o všetky vklady, ktoré by napokon - tú veľkú časť z nich - zo zákona musel uhradiť Fond na ochranu vkladov, ale, samozrejme, možno by boli stiahli so sebou asi tak 40 % podnikového sektora.

Takže ja chcem položiť otázku, či tu naozaj niekto vážne mal na mysli to, že položme tieto banky, a nech teda padne ne 40 %, možno i viac percent v podnikovom sektore. Chcem len povedať, že tieto tri banky predstavujú 46 % bankového sektora. Ak to porovnávam podľa základného imania, veľmi dobre viete, že Všeobecná úverová banka má ešte dodnes dominantné postavenie, máme tu bývalého šéfa Všeobecnej úverovej banky, dodnes má dominantné postavenie na úverovom trhu, čiže pri komerčnom úverovaní, a Slovenská sporiteľňa, samozrejme, ešte donedávna mala dokonca monopolné postavenie. Takže chcela by som odpovedať, že jednoducho tu bola buď voľba, že prídeme o všetky vklady, ktoré boli v týchto bankách, a zároveň stiahneme so sebou aj cez 40 % podnikového sektora, alebo teda zoberieme tú ťarchu na seba. Samozrejme, nebude to platiť nikto iný ako ten, ktorý platí všetko, to znamená daňový poplatník. A pokúsime sa zachrániť tieto tri banky a s nimi zachránime aj ostatné vklady a zachránime aj časť podnikateľského sektora, ktorý je úverovaný cez tieto finančné inštitúcie.

Ďalej k otázke, či a komu budú poskytovať reštrukturalizované banky úvery. No viete, to je veľmi kontroverzné s tým, čo ste povedali, že veď ten podnikový sektor, ktorý sme zdedili, bol v poriadku. No ak by bol býval v poriadku, no tak potom načo tu hovoríme o tom, že ho treba reštrukturalizovať? Ale zrejme vy ste vlastne sami prezradili to, čo mi stále hovoríme, že podnikateľský sektor, ktorý sa v roku 1998 preniesol do budúceho vládnutia, bol skutočne mimoriadne v zlom stave. A treba si povedať, ako k tomu teda došlo. A myslím si, že jeden z veľmi vážnych faktorov je faktor privatizácie, do čích rúk sa tieto podniky dostali, ako tieto podniky aj vyzerajú.

Takže, áno, je to pravda, zdedili sme podnikateľský sektor vo veľmi zlom stave a to je aj jedna z príčin, prečo finančné inštitúcie dnes, keď sa už ich prístup k podnikateľskému sektoru podstatne zmenil, si veľmi starostlivo vyberajú svojich klientov. A môžem vám povedať, že už aj dnes Všeobecná úverová banka - nerada by som, ale môžem to napokon aj povedať -, dnes Všeobecná úverová banka dobrým klientom poskytuje úvery za podmienok, ktoré sú asi o 20 percentuálnych bodov lepšie, ako to bolo pred 3 rokmi. Pán bývalý prezident Všeobecnej úverovej banky vám bude vedieť povedať, asi na akej úrovni úrokov sa môžu dnes poskytovať aj úvery dobrým klientom. Otázka je, koľko týchto dobrých klientov na Slovensku je.

(Ruch v sále.)