Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie k rozprave.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie kolegyne, kolegovia,
trošku som hlasovo indisponovaný, ale dovoľte, aby som sa vyjadril k rozprave a k tejto správe.
Ja si myslím, že všetci oceníte, že táto správa poskytuje objektívne čísla a je veľmi kritická aj voči pôsobeniu tejto vlády a ministerstva zdravotníctva doteraz, za tieto dva roky. Dala vám do ruky argumenty, ako klesali reálne zdroje v zdravotnom poistení, ako sme úplne nezastavili zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ako došlo aj k zhoršeniu zdravotnej starostlivosti.
(Neustály ruch v sále.)
My sme to tu v tej správe povedali úplne jasne a teraz, keby ste boli takí láskaví, ja som vás tu skutočne veľmi pokojne nechal hovoriť, počúval som, robil som si poznámky. Pokiaľ by ste boli aspoň toľko zdvorilí a dokázali aspoň chvíľu počúvať, možno by to bolo prospešné pre obidve strany.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, pokoj.
Poslanec T. Šagát:
Napriek tomu, že pravdepodobne sa nemôžem dočkať tejto veci, dovoľte mi povedať ešte niekoľko poznámok.
Táto správa je kritická a objektívna a hovorí aj o nedostatkoch. Chcem však povedať ctenej opozícii, keďže sme tu boli v minulom období spoločne, aby predložila jednu takúto kritickú správu s objektívnymi číslami z minulého obdobia. Pripomeniem vám a pravdepodobne si budete veľmi dobre pamätať na správu, ktorú ste predložili v marci 1998, ktorá sumarizovala nepriaznivý vývoj zdrojov v zdravotnom poistení za vašej vlády a ktorá bola odrazom polročného rokovania s ministrom financií pánom poslancom Kozlíkom a neviedla k žiadnemu výsledku, pretože zadlženie rezortu napriek týmto opatreniam, ktoré sa prijímali, napriek polročným rokovaniam s ministrom financií ste nevedeli zastaviť.
(Hlasy z pléna.)
Pokiaľ by vám vydržali nervy a ešte ma chvíľu počúvali, možno by to bolo zaujímavé aj pre vás a možno strata pamäti nebude absolútna, predsa si len na niečo budete pamätať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pokoj prosím.
Poslanec T. Šagát:
V roku 1998 zadlženosť rezortu, a tí čo robíte v obchode a v normálnej ekonomike, viete, že bola taká, že sa zastavovali dodávky normálnych komodít do zdravotníckych zariadení. Preto sme toto museli riešiť v priebehu roku 1998 za cenu skutočne nepopulárnych a nepríjemných reštrikčných opatrení. Je to tak. To priznávame v tomto materiáli bez problémov.
Návratné finančné výpomoci v roku 1999 presiahli 3 mld. Sk. A postoj tejto vlády k zdravotníctvu na rok 2000 sa dokázal tým, že na jedného poistenca nedávame tak ako vy 190 Sk, 280 Sk, ale do zdravotníctva príde 366 Sk na občana, a to do konca roku. Reálne príde viacej peňazí. Ale napriek tomu chcem povedať jednu vec - v zdravotníctve aj napriek tomu, že príde viac peňazí tohto roku, nie je situácia taká, aby sme mohli byť spokojní. A to je v tej správe napísané.
A sú tam navrhnuté ďalšie opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v transformácii. A tá transformácia je vypracovaná na základe poznatkov vyspelých krajín. A ak máte nejakú inú, tak ju tu predložte, ale transformácia sa nerovná len naliatiu peňazí do systému. To povedali všetky vyspelé krajiny. Musia sa robiť aj regulačné opatrenia. A tie nie sú, žiaľbohu, príjemné.
Takže ak máte otázku, ako sa cítim, ja chcem povedať takto: Rok 1999 bol veľmi ťažký, v roku 2000 však začíname síce až v druhom polroku s onkologickým programom, kardiovaskulárnym programom, ale tento kardiovaskulárny program, s ktorým začíname, na rok zabezpečí 2 400 operácií. To tu od roku 1990 nebolo.
Ďakujem pekne.
(Potlesk a ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby ste uviedli návrh na uznesenie.
(Hlasy z pléna.)
Prosím pokoj, páni poslanci.
Prosím, keby ste predložili návrh na uznesenie.
Pán poslanec Cuper, pokoj prosím. Nechajte hovoriť pána spravodajcu.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte, aby som dal hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj. Pravdepodobne ho poznáte, ak ho nepoznáte, môžem ho prečítať, ale asi ho poznáte:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, zabezpečiť na rozvoj zdravotníctva v roku 2001 vyrovnaný rozpočet, po druhé, hľadať zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu finančnému zaťažovaniu občanov."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať, môže sa hlasovať o obidvoch bodoch spoločne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca k predloženému bodu rokovania Národnej rady.
Páni poslanci, prosím, keby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu na uznesenie. Nech sa páči, hlasujte, páni poslanci.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Páni poslanci, budeme hlasovať znova.
Prosím, zrušte hlasovanie.
Pán poslanec, prosím vás, ešte raz predneste návrh, o čom budeme hlasovať.
Poslanec T. Šagát:
Áno, ďakujem za slovo.
Pán poslanec Cabaj predniesol návrh uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, zabezpečiť pre rezort zdravotníctva v roku 2001 vyrovnaný rozpočet, po druhé, hľadať zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu finančnému zaťažovaniu občanov."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, hlasujte. Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste hlasovali o tomto návrhu. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh nebol schválený.
Prosím ďalej.
(Ruch v sále.)
Pokoj prosím.
Poslanec T. Šagát:
Dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia zo spoločnej správy: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte o tomto návrhu na uznesenie. Prosím, hlasujte.
Prezentovalo sa 51 poslancov.
Žiadam skrutátorov, aby zistili účasť v sále.
Bolo nás 78 tesne pred týmto hlasovaním, to znamená, že bola väčšia účasť poslancov.
Páni poslanci, panie poslankyne, nasleduje
správa o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrh opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb.
Správu vlády ste dostali ako tlač 725 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 725a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte, aby som na úvod povedala, že, chvalabohu, stav slovenského bankového sektora je podstatne lepší, aby sme nutne museli o ňom diskutovať o pol tretej ráno. Takže s týmto optimistickým úvodom dovoľte, aby som vás oboznámila z poverenia vlády Slovenskej republiky o stave bankového sektora v Slovenskej republike.
Cieľom predloženia správy o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb je informovať o stave bankového sektora na Slovensku, poukázať na jeho hlavné vývojové trendy a v neposlednom rade aj na najdôležitejšie úlohy bankového dohľadu.
V slovenskom bankovom sektore v závere roku 1999 pôsobilo 25 bankových subjektov, z ktorých boli 2 pobočky zahraničných bánk. Ku koncu júla tohto roka pôsobilo na Slovensku už len 23 bankových subjektov. V apríli bola odobratá banková licencia AG banke. V júli bol vyhlásený konkurz na majetok Slovenskej kreditnej banky Bratislava, čím tejto banke zaniklo povolenie pôsobiť ako banka zo zákona. Aby som doplnila prehľad v nadväznosti na súčasnú situáciu, rada by som dodala, že medzitým došlo k odňatiu licencie ďalšej banke v Slovenskej republike, a to Dopravnej banke.
Základné imanie bánk vrátane trvalo poskytnutých finančných prostriedkov pobočkám bánk zahraničnou centrálou dosiahlo k 31. 12. 1999 výšku 52,8 mld. Sk. V prvom polroku 2000 sa základné imanie za bankový sektor celkovo zvýšilo na 56,1 mld. Sk. Zahraničné kapitálové investície do bankového sektora predstavujú objem 14,3 mld. Sk, čo je jedna štvrtina celkových investícií do bankového sektora.
Vo vývoji bankového sektora na Slovensku možno rok 1999 považovať ako jeden z najvýznamnejších. Vo viacerých kvalitatívnych ukazovateľoch sa spomalil nepriaznivý vývoj a pri niektorých z nich trendy nadobudli pozitívny smer. Po poklese bilančnej sumy bankového sektora v roku 1999 o 26,5 mld. Sk na 769,8 mld. Sk sa v prvom polroku tohto roka zaznamenal nárast bilančnej sumy na hodnotu 798,5 mld. Sk, ktorá už prevyšuje úroveň dosiahnutú v závere roka 1998.
Na výsledky rozvoja bankového sektora mala pozitívny vplyv predovšetkým reštrukturalizácia vybraných bánk. Prejavilo sa to najmä v závere roka 1999, keď objem klasifikovaných pohľadávok klesol k septembru 1999 na 129,6 mld. Sk z hodnoty 174,5 mld. Sk, ktorá predstavovala takmer neudržateľný stav. Medzitým v prvom polroku 2000 došlo k ďalšiemu zníženiu klasifikovaných pohľadávok ich presunom na Slovenskú konsolidačnú.
Po viacročných snahách boli uskutočnené prvé reálne kroky v ozdravení a reštrukturalizácii najväčších bánk s rozhodujúcim vlastníctvom štátu, tzv. transformujúcich sa bánk, ako je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka. V prvej etape reštrukturalizácie, ktorá sa uskutočnila v závere roka 1999, bolo zrealizované kapitálové posúdenie uvedených bánk v celkovom objeme 18,9 mld. Sk. Bezprostredne s kapitálovým posúdením sa vykonal aj odsun klasifikovaných úverov v celkovom objeme 74,1 mld. Sk, z toho 62,7 mld. Sk do špecializovanej agentúry Slovenskej konsolidačnej a 11,4 mld. Sk do Konsolidačnej banky, štátny peňažný ústav. Okrem toho boli v roku 1999 postúpené z Investičnej a rozvojovej banky do Konsolidačnej banky aj staré úvery na družstevnú bytovú výstavbu vo výške 8,1 mld. Sk. V druhej etape uskutočnenej v júni tohto roka sa odsunuli do agentúry Slovenská konsolidačná klasifikované úvery v objeme 34,2 mld. Sk tak, ako som to už naznačila pred chvíľočkou.
Výsledkom procesu reštrukturalizácie, ktorý by mal začiatkom roka 2001 prejsť záverečnou fázou, je stabilizácia transformujúcich sa bánk, keď ich aktíva predstavujú približne 46 % aktív bankového sektora, a tým zabránenie vzniku všeobecnej krízy bankového sektora Slovenskej republiky. Nevyhnutnosťou je však proces transformácie vybraných bánk ukončiť privatizáciou týchto bánk, čím by sa malo v rozhodujúcej miere predísť opakovaniu vzniku obdobnej situácie v budúcnosti.
Proces privatizácie je v realizačnej fáze. V júni bol vyhlásený medzinárodný tender na privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky, v júli na Slovenskú sporiteľňu a Banku Slovakia. V súčasnosti prebiehajú due diligence zo strany potenciálnych zahraničných investorov. V prípade Všeobecnej úverovej banky bude privatizácia prebiehať v dvoch etapách. V prvej etape vstúpia do banky v minoritnom podiele multilaterálni investori. Predpokladá sa, že by to mali byť EBRD a IFC. A druhá etapa následne po ukončení výberu strategického partnera pre Slovenskú sporiteľňu bude spočívať vo výbere strategického investora.
Úloha a význam bankového systému v hospodárstve determinuje aj základný cieľ bankového dohľadu. Na medzinárodnej úrovni bol tento cieľ vyjadrený v tzv. cole principles, ktoré okrem iného stanovili, že dobrý bankový dohľad je verejným majetkom, ktorého realizácia nemôže byť plne zabezpečená trhom, a jeho kľúčovým cieľom je dobré fungovanie a dôveryhodnosť bánk. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa bankové krízy týkajú mnohých krajín, monitorovanie bankových systémov sa pre orgány bankového dohľadu stáva dôležitejšie a náročnejšie.
(Neustály ruch v sále.)
Keďže nie je veľký záujem, aby si poslanci vypočuli túto správu, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pani ministerke za úvodné slovo k správe o stave bankového sektora v Slovenskej republike a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Vladimíra Maňku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej správy.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 756 z 23. 8. 2000 pridelil správu o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrh opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb (tlač 725) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o správe o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v zmysle § 75 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku.
K predmetnej správe zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 488 zo dňa 3. októbra 2000 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 338 zo dňa 3. októbra 2000.
2. Výbor pre pôdohospodárstvo platné uznesenie neprijal uznesením číslo 166 zo dňa 19. septembra 2000, keď z celkového počtu 12 členov výboru bolo prítomných 8, za návrh hlasovali štyria, proti návrhu nebol nikto a štyria poslanci sa hlasovania zdržali.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 489 z 3. októbra 2000.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril:
1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady,
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú zo správy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tejto správe.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto materiálu. Písomne nebol prihlásený nikto. Procedurálny návrh mal predtým ešte pán poslanec Cuper. Predpokladám, že ďalší sú prihlásení ústne. Pán poslanec Oberhauser, prihlásený do rozpravy, pán poslanec Maxon, prihlásený do rozpravy. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne?
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Oberhauser a pán poslanec Maxon sa hlásia do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
(Sústavný ruch v sále.)
Páni poslanci, o pol tretej ráno máte ešte guráž.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V mene dvoch poslaneckých klubov dávame v zmysle § 29 návrh na skrátenie rozpravy na 12 hodín, aby sme stihli zajtrajší obed. Chceme vám vyjsť v ústrety. Takže prečo? Takže nemôžeš uzatvoriť už prihlásených do rozpravy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Rozprava bola otvorená, pán poslanec Cuper, ty dobre poznáš rokovací poriadok.
Poslanec J. Cuper:
Ja som sa hlásil pred otvorením.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ale s týmto procedurálnym návrhom, ktorý je nezmyselný, sa nemôžeš hlásiť.
Poslanec J. Cuper:
S tým sa hlásim už najmenej pol hodiny.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán profesor, vy ste sa práve zobudili teraz?
Poslanec J. Cuper:
Preboha, veď každý videl, že sa hlásim pol hodiny!
(Hlasy v sále.)
Aký nezmysel?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nezmysel.
Poslanec J. Cuper:
Veď vy ste zabudli! No tak ja som vás iba doplnil. Ako, že nezmysel?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Je to nezmysel. Nedám hlasovať o tomto návrhu. Prosím vypnúť pána poslanca Cupera.
Prihlásili sa do rozpravy traja poslanci, okrem dvoch menovaných poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
(Ruch v sále.)
Uzatvoril som po poslancovi Cabajovi.
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser, v rozprave.
(Výkriky v sále.)
Nerevte na mňa! Ja nie som hluchý! Čo všetci revete?! Rozhadzujete rukami ani na futbale.
Pán poslanec Oberhauser, máš slovo v rozprave. Nech sa páči. Pán poslanec Oberhauser, boli ste ohlásený do rozpravy.
(Neustále výkriky.)
Predtým bol ohlásený Oberhauser do rozpravy.
(Hlas poslanca Cupera zo sály: Čo to má spoločného s demokraciou?)
To ty hovor o tom, čo máš spoločné s demokraciou.
(Neustále hlasy v sále.)
Dovoľ, aby sme sa tomu zasmiali.
Pán poslanec Cabaj sa hlási s procedurálnym návrhom.
Poslanec T. Cabaj:
Pán podpredseda Národnej rady, v mene klubu HZDS a SNS žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Oberhauser, ste prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
(Neustály ruch v sále.)
Však oni môžu ísť na grémium, my budeme rokovať.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči. Pán poslanec Maxon, boli ste prihlásený do rozpravy, nech sa páči, máte slovo.
(Neustály ruch v sále.)
Páni poslanci, vaše prihlášky do rozpravy sú serióznymi prihláškami? Tak nech sa páči, pán poslanec Oberhauser, vystúpte v rozprave. Nech sa páči, vystúpte v rozprave! Pán poslanec Oberhauser, chcete vystúpiť, alebo nie?
Pán poslanec Oberhauser!
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu o vypracovanie správy o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb. Vtedy, keď vyšla táto iniciatíva, bola to odpoveď na vývoj v bankovom sektore, ktorý na Slovensku prebiehal a ktorý občania Slovenskej republiky sledovali, by som povedal, s veľkou nespokojnosťou, s veľkou nespokojnosťou preto, lebo okrem bankových inštitúcií existujú tu aj nebankové, ktoré pracujú v tomto smere. A zo strany vlády boli viac ráz spomínané nebankové inštitúcie, že disponujú a zaobchádzajú s peniazmi tak, že vytvárajú medzi ľuďmi nedôveru. Ale práve v tom istom čase, keď sa hovorilo síce o nebankových inštitúciách, práve viaceré banky na Slovensku sa dostávali do veľmi vážnych ťažkostí, ktoré nakoniec dospeli až do takých rozmerov, že tie banky, zjednodušene povedané, došli ku krachu. Jednoducho neboli schopné ďalej vykonávať svoje bankové služby. A bankový dohľad a Národná banka im nakoniec odobrali v dvoch prípadoch aj licenciu.
Čiže táto situácia naozaj zasignalizovala veľmi vážny stav v bankovom sektore, a preto poslanci Národnej rady požiadali vládu, aby vyhodnotila tento stav a predložila správu v Národnej rade.
K predloženej správe treba však jednoznačne povedať, že nesplnila očakávania, ktoré mali poslanci Národnej rady a celá verejnosť, keď požadovali, aby sa niečo takéto vypracovalo. Nesplnila očakávania v prvom rade preto, že je vo veľmi všeobecnej rovine, a po druhé preto, že okrem všeobecného záveru, v ktorom sa konštatujú veci, ktoré treba urobiť, nie sú povedané jednoducho úlohy s presnými dátumami plnenia a zodpovednými za ich plnenie. A preto taký materiál, ktorý hovorí len nekonkrétne a vo všeobecnosti, jednoducho nemôže naplniť tú úlohu, ktorá bola zadaná.
Konkrétne, keď si pozriete záver celkovej tejto správy, tak sa hovorí, že efektívne fungovanie závisí od plnenia 25 základných princípov stanovených Bazilejským výborom. A potom je vo všeobecnosti povedané, že sa pripravuje nový zákon o bankách, nie je povedané, v akom termíne, ani kto ho teda predloží.
Ďalej sa hovorí, že členovia predstavenstva a dozornej rady budú povinní náležite poznať, sledovať a kontrolovať výkon bankových činností, a tým zabezpečiť zdravie a bezpečnosť banky. Ale zase nie je vyjasnené, ako, kto, kedy, v čom, či to bude len v tom novom bankovom zákone. A práve toto občania veľmi vážne očakávali, lebo naozaj, keď si všimnete, či už ide o Slovenskú kreditnú banku alebo AG banku, alebo nakoniec aj Dopravnú banku, dožadujú sa, kto je na vine, že sa to tam stalo, a aké budú voči komu vyvodené dôsledky. Občan zaplatil, keď tam mal úspory, alebo podnikateľský subjekt operoval v tej banke, zaplatil za to, že sa tam zle hospodárilo, ale tí, ktorí to spôsobili, tých ako keby sa to nedotklo. A vláda a ministerstvo financií vlastne neodpovedali na to, ako teda zabezpečili, že voči tým vinníkom, ktorí spôsobili tento stav, sa vyvodili dôsledky, alebo sa vyvodia dôsledky.
Čiže v takejto situácii jednoducho musíme konštatovať, že sú to len veci vo všeobecnej rovine a nie sú to veci uvedené tak, aby boli jasne povedané s menami vinníkov a s vyvodením dôsledkov voči tým, ktorí to spôsobili v minulosti, a dopredu, ako sa to zabezpečí, aby sa to dopredu nestalo.
Keď si pozriete 25 základných princípov stanovených Bazilejským výborom, ktoré sú rozobrané v prílohe číslo 10, tak nájdete všade okrúhle termíny plnenia, napríklad termín rok 2000. Už je iba pár mesiacov pred jeho koncom, ale vidíme, že viaceré z tých vecí, ktoré sú tu pomenované, k roku 2000, sa ťažko asi splnia, keď nie sú dnes na svete. Potom je tam, samozrejme, okrúhly rok 2001 a podobne, čiže žiadne konkrétne termíny, ktoré by sa dali kontrolovať a ktoré by jasne povedali pravidlá hry.
Okrem toho je nutné konštatovať, že vlastná správa sa veľmi tvrdo postavila voči malým bankám. Malé banky tvrdo hodnotí a akýmsi spôsobom označuje. Aj sa na ne odvážil bankový dohľad a odvážila sa aj Národná banka Slovenska zobrať im licenciu alebo sťažiť im život na slnku. Ale malé banky hrali len veľmi malú úlohu v celom tom bankovom svete, lebo majú veľmi malý podiel na celom systéme fungovania, na úverovaní, na službách, ktoré bankový sektor poskytuje.
K najväčším bankám, ktoré boli v podstate tiež súkromné, Všeobecnej úverovej banke a tak ďalej sa zachoval štát geniálne veľkoryso. Tie oddlžil. V tých malých skrachovaných bankách to zaplatili klienti, zaplatili to tí, čo tam mali aktívne saldá svojho rozpočtu. V tých veľkých bankách to budeme platiť všetci. A dopočuli sme sa, že vlastne budú potom oddlžené predané a ani sa na nich vlastne nezarobí.
Čiže vlastne aj tu by bolo treba povedať, ako to vlastne všetko dopadne. A to tiež nie je v správe vo vzťahu k týmto veľkým bankám, ktoré sa teraz tak náročne oddlžujú, ktoré odkladajú svoje financie do depozitov, či už Slovenskej konsolidačnej alebo Konsolidačnej banky. Čiže k týmto veciam by tiež správa mala doviesť nejaké jasné stanoviská a povedať, čo s tým.
Na dôvažok v správe sa to nehovorí, veď bankový dohľad tu celé roky fungoval. Ten bankový dohľad predsa musí mať plno správ a hodnotení všetkých týchto bánk. Je zaujímavé, že sa nečerpá z archívov bankového dohľadu. A dokonca by som povedal, že v Národnej banke sú skoro 10 rokov tí funkcionári, ktorí teraz velia a z ktorých ste jedného zvolili na čelo - pána Juska. Veď ten nesie za celé desaťročné fungovanie celého bankového sektora na Slovensku absolútne plnú zodpovednosť. Veď pod jeho velením aj pod velením pána Mudríka fungoval bankový dohľad. To nie sú nejakí noví ľudia, ktorí prišli s novou vládou. A sú plne zodpovední za stav, ktorý v bankovom sektore je. A tu sa nezanalyzovalo z análov, depozitov, archívov, čo vlastne sa v tom bankovom dohľade zistilo a prečo sa nevyvodili dôsledky. A klienti si to odniesli bez toho, že by voči tomuto bolo proste postupované nejakým serióznejším spôsobom.
A takisto pani ministerka so svojím ansámblom veľmi tvrdo presadzuje veľkú päťku, aby robila audity slovenských bánk. A celý čas robili tieto firmy veľkej päťky audity slovenských bánk. A ako je to? Všetko bolo v poriadku a týmto audítorským firmám sa zase nič nestane, že všetky banky hladkali. A ďalej budú asi robiť audity slovenských bánk, hoci Slováci majú dosť svojich vlastných audítorov, ktorí pracujú podľa svetových štandardov a vedia urobiť rovnako kvalitný audit. Lenže tie miliónové sumy za audity treba napchávať tým zahraničným veľkým magnátom z tej veľkej päťky. A budeme ich hladkať ďalej a správa zase nič nehovorí o tom, aký podiel majú aj tieto audítorské firmy na stave nášho bankovníctva.
Čiže toto sú naozaj skutočnosti, ktoré každého, kto seriózne číta túto správu, musia aj viesť k veľkému znepokojeniu, či sa táto správa vážne zaoberala stavom, alebo len veľmi povrchne hodnotí situáciu a potom ťažko môžeme očakávať nejaké nápravné opatrenia.
Napríklad na strane 8 si môžete čítať tiež určité úlohy: zvýšenie zodpovednosti predstavenstva a dozornej rady, zlepšenie úlohy externých audítorov, ale bez konkrétnych mien, bez konkrétnej zodpovednosti a bez konkrétneho vyvodenia dôsledkov.
Preto, aby som dlho nehovoril, prejdem rovno k návrhu uznesenia, aby sme dospeli skutočne ku kvalitnejšiemu materiálu. A zdôvodním ho v určitom ďalšom vysvetlení. Čiže navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky k predloženej správe o stave bankového sektora Slovenskej republiky a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb (tlač 725) prijala takéto uznesenia:
1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o dopracovanie správy o stave bankového sektora tak, aby bola doplnená o analýzu príčin ukončenia činnosti AG banky, Slovenskej kreditnej banky a Dopravnej banky a vyvodenia dôsledkov voči vinníkom, ako aj určenie časového harmonogramu, čiže aby sme tú minulosť zanalyzovali, ako aj určenie časového harmonogramu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb.
Jednoducho na vysvetlenie poviem, aby to, čo je tu zatiaľ len tak veľmi všeobecne, proklamatívne a bez konkrétnych termínov v tabuľke číslo 10, prílohe číslo 10, aby sa to doplnilo naozaj presne o zodpovedných a o konkrétne termíny.
2. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu, aby doplnila členov bankovej rady Národnej banky Slovenska, ako aj členov dozorných orgánov Slovenskej konsolidačnej, a. s., a Konsolidačnej banky, š. p. ú., Bratislava o odborníkov, ktorých návrhy predložia poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky za opozičné strany.
Lebo jednoducho ak vážne myslíte kontrolnú funkciu, tak naozaj v dozorných orgánoch týchto spoločností, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve štátu, alebo sú štátne, by za opozičné strany boli ľudia, ktorí by mohli plniť tú kontrolnú funkciu. Veď toho ste sa dovolávali dlhé roky, tak dúfam, že vám to nebude robiť ťažkosti.
3. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky o vyhodnotenie všetkých kontrol bankových dohľadov v skrachovaných bankách, ale aj v tých veľkých oddlžených bankách, ako aj všetkých auditov, ktoré boli v týchto bankách vykonané, a vyvodila dôsledky voči tým, ktorí s dostatočným predstihom neprijali účinné opatrenia na ochranu klientov týchto bánk.
4. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu, v ktorej predloží návrh nového konceptu činnosti bankového dohľadu z vecného, personálneho, inštitucionálneho hľadiska a navrhla časovo vecný harmonogram jeho realizácie.
Viete, v tých 25 opatreniach, o ktorých sa hovorí, ktoré treba prijať - a z niektorých časť už bola prijatá v systéme bankovníctva na Slovensku -, sa ukazuje, že bankový dohľad by mal byť naozaj nezávislou inštitúciou. Je to v niektorých štátoch takto usporiadané. Nie sú súčasťou Národnej banky. Zdá sa, že asi sa neosvedčilo to, že keď je súčasťou Národnej banky bankový dohľad, nefunguje tak, ako by sme od neho očakávali. Zrejme je potrebné ho naozaj úplne osamostatniť, aby bol nezávislou inštitúciou, nezapletenou do bankových lobizmov, ktoré tam prebiehajú, a aby jednoducho ten bankový dohľad mohol byť vyčlenený, funkčný, samostatný a personálne, inštitucionálne jednoducho náležite zákonmi vybavený. A k tomuto treba povedať aj časový harmonogram, ako to zrealizovať.
5. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh nového zákona o bankách, ktorý bude zohľadňovať nové podmienky po reštrukturalizácii bánk a pravidiel uplatňovaných v bankovníctve Európskej únie. A tento navrhujem s termínom 30. 6. 2001. Lebo, hovorím, je hovorené v správe o novom zákone o bankách, ale nie je tu povedaný termín. Takže preto navrhujem takéto doplnenie.
Myslím si, že správa o bankovníctve Slovenska je veľmi vážnou správou, aj keď sa preberá v takýchto neskorých nočných hodinách. Je jej potrebné venovať náležitú pozornosť, a preto vás prosím, aby sme sa k tejto téme znovu vrátili po doplnení zo strany vlády o veci, ktoré požadujeme, a v tomto smere vás prosím o podporu poslaneckého zboru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Oberhausera sa hlásia dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Belohorská ako posledná.
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Oberhauser hovoril o auditoch a o tom, že by sa mala venovať pozornosť audítorským firmám, ktoré auditujú jednotlivé peňažné ústavy. Myslím si, že nielen peňažné ústavy, ale aj iné firmy na Slovensku. Takáto správa by asi bola dobrá a možnože by nám niečo ukázala. Hovorím to, dámy a páni, aj preto, že mali sme tu asi pred mesiacom novelu zákona o audítoroch, kde sme požadovali - v tejto novele -, aby sa práve zamestnanci alebo firmy tej veľkej päťky mohli ešte viacej etablovať na slovenskom trhu, pretože je to potrebné, pretože zamestnávajú našich slovenských občanov, ktorí sú vysoko fundovaní, vysoko odborní v tomto smere, len Slovenská audítorská komora im neumožňuje tuto robiť.
A, pani ministerka, dával som jeden pozmeňujúci návrh, kde som aj zdôvodňoval a poukazoval na chyby a nedostatky našich audítorov. A predstavte si, že vaši pracovníci z ministerstva financií tento môj podkladový materiál zobrali a prerokovali ho v audítorskej komore. Ja si myslím, pani ministerka, že by sa to nemalo robiť, pretože to je v rozpore s tým, na čo má právo poslanec Národnej rady. Žiaľ, porušili sa takéto práva v tomto smere, takže vidíte, kto a akým spôsobom podporuje jednotlivé nekalé praktiky aj vo vzťahu trebárs k tým audítorom. Ale skutočne by som sa prihováral za to, aby jedna ucelená komplexná správa o úrovni a účinnosti jednotlivých audítorských firiem bola urobená.
Ďakujem.