Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Bola by som zároveň veľmi rada, aby ste si, páni poslanci, nalistovali internetovú stránku Slovenskej konsolidačnej. Myslím si, že je to veľmi poučné čítanie, aby ste si dokonca aj v takýchto pozdných hodinách alebo v skorých ranných hodinách pozreli prehľad najväčších dlžníkov. To, čo tu takto všeobecne hovorím, by ste videli vo veľmi konkrétnej podobe, aby ste jasne videli, ktorí sú tí hlavní dlžníci, za ktorých všetci daňoví poplatníci budú platiť. Boli by ste prekvapení, koľko z nich je terajších a bývalých funkcionárov HZDS, za ktorých my budeme musieť platiť. Takže to zároveň hovorí aj o tom, aké boli dôvody vzniku klasifikovaných úverov.
(Výkriky v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nevykrikujte.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Už som uviedla, že vo Všeobecnej úverovej banke veľkú časť klasifikovaných úverov predstavovali úvery spred roka 1989. Slovenská sporiteľňa nemala žiadne klasifikované úvery z obdobia pred rokom 1989, žiadne zlé úvery, pretože neúverovala vôbec podnikateľskú sféru, a úvery, ktoré poskytovala fyzickým osobám, neboli zlé úvery, v žiadnej z tých skupín 1 až 5.
Všetky zlé úvery Slovenskej sporiteľne vznikli po roku 1989. Je pravda, že časť tých úverov súvisí aj s malou privatizáciou, ale najväčšia časť tzv. zlých úverov, resp. stratových úverov, čiže číslo 5, sú úvery, ktoré sú spojené práve s veľkou privatizáciou. Mohla by som dokonca konkrétne uvádzať úvery, ktoré poskytla aj Všeobecná úverová banka, aj Slovenská sporiteľňa a ktoré vlastne predstavujú tú druhú veľkú časť klasifikovaných úverov. Sú tam, samozrejme, úvery, ktoré sú poskytované.
A je pravda, že aj v iných bankách, nielen v transformujúcich sa štátoch sú aj úvery, ktoré sú poskytované jednoducho ako rizikové úvery a sú spôsobené často nekvalifikovanosťou, neodbornosťou pracovníkov, ktorí poskytujú tieto úvery, ale niektoré sú aj, prirodzene, rizikové, pretože vyhnúť sa na 100 % rizikovosti úverov sa určite nedá, potom by vlastne to úverovanie zastalo. Takže je minimálne 4 - 5 faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku klasifikovaných úverov v slovenskom bankovom sektore.
Ja sa tiež podieľam na kritike bankového dohľadu. Myslím si, že slovenský bankový dohľad zaspal na vavrínoch, pričom sme tieto vavríny mali sňať z jeho hlavy, myslím si, že po prvýkrát v súvislosti s Investičnou a rozvojovou bankou. Ak bankový dohľad nebol schopný zistiť, že spoločnosti, ktoré ovládli Investičnú a rozvojovú banku, sú vzájomne prepojené, ukazuje to jednoducho na to, že to nechceli zistiť a, bohužiaľ, že aj tu prítomní poslanci vlastne prispeli k tomu, že napokon bola zavedená nútená správa na Investičnú a rozvojovú banku. Len tá nútená správa nás stála 14 mld. Sk.
Veľmi dobre si určite spomínate, keď sme schvaľovali štátny rozpočet, keď pán poslanec Maxon prišiel s návrhom a rozhodli ste, samozrejme, vtedajší vládni poslanci, že sa nebude uhrádzať v nasledujúcom kalendárnom roku majetková ujma pre Investičnú a rozvojovú banku. A to skutočne bol - a znovu to len opakujem - ten posledný klinček do rakvy, ktorý spustil ten mechanizmus na Investičnú a rozvojovú banku, výsledkom čoho bola nútená správa v tejto banke. Myslím si, že si všetci veľmi dobre pamätáme to predvianočné obdobie, tie rady, ktoré stáli pred Investičnou a rozvojovou bankou.
Takže chcela by som rozšíriť to, že ak budete schvaľovať uznesenie pána poslanca Oberhausera, ktorý žiada, aby boli braní na zodpovednosť tí, ktorí spôsobili zlú situáciu v AG banke, Slovenskej kreditnej banke, Dopravnej banke, a neviem, či ešte uviedol aj niečo iné, že predovšetkým a na prvom mieste treba uviesť, aby boli braní na zodpovednosť tí, ktorí spôsobili katastrofálnu situáciu v Investičnej a rozvojovej banke, vo Všeobecnej úverovej banke, v Slovenskej sporiteľni a ktorí iste prispeli k tomu, že slovenskí daňoví poplatníci budú musieť platiť 108 mld. Sk istiny plus všetky úroky.
Dokonca by som chcela povedať, že posledný prezident Slovenskej sporiteľne je, pokiaľ som dobre informovaná, dnes tieňovým ministrom tieňového kabinetu Hnutia za demokratické Slovensko. Boh ochraňuj slovenských daňových poplatníkov, keby sa tento tieňový minister stal aj skutočným ministrom financií.
Opakovane, a to už bude moja posledná reakcia, pretože si myslím, že som už odpovedala na všetko, reakcia, ktorá sa týka snahy, že to, čo ste robili vy, aby ste z toho obviňovali aj nás, môžem vás uistiť, že nenesiem zodpovednosť za iné rezorty, ale nesiem zodpovednosť za rezort ministerstva financií.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, opakovane vás vyzývam, že ak máte konkrétny dôvod podozrenia, že sa porušujú zákony v mojom rezorte, ste povinný to oznámiť. Ste povinný to oznámiť ako občan Slovenskej republiky, ste povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím vás, nepokrikujte na pani ministerku.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Mne nie je známe, že by sa v rezorte porušovali zákony. A uisťujem vás, že hneď ako by som mala takúto informáciu, nebudem v žiadnom prípade váhať a týchto ľudí budem brať na zodpovednosť.
(Neustále výkriky v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás pekne. Čo vykrikujete? Správajte sa slušne, prosím vás.
Pani ministerka, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka vám odpovedá na otázky.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Takže, vrátila by som sa k tomu, ako boli vyberaní poradcovia, ktorí nám radia pri privatizácii Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Boli vyberaní tendrom podľa najprísnejších pravidiel Európskej únie, práve preto, že ich neplatíme my, ale sú platení z prostriedkov PHARE. Myslím si, že by sme mali byť radi, že sa nám podarilo dosiahnuť to, že tentokrát ich skutočne máme. Je to jeden z tých prvých príspevkov Európskej únie k nášmu integračnému procesu, pretože skutočne takéto renomované investičné banky, ktoré to robia ako svoju jedinú náplň, sú drahé a my sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať na to zdroje. Takže poradcovia, ktorí nám radia pri privatizácii týchto troch inštitúcií, nebudú stáť daňových poplatníkov ani jednu korunu. A boli by sme veľmi radi, keby sme rovnako mohli získať takéto zdroje aj na financovanie poradcu pri Slovenskej poisťovni. Táto činnosť je skutočne vysokokvalifikovaná, odborná. Bola by som veľmi rada, keby boli na Slovensku odborníci. Žiaľbohu, zatiaľ ich nemáme. Som presvedčená, že raz aj my budeme mať investičné domy, ktoré budú schopné toto robiť.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec, raz som vám to už vysvetľovala, že nejde o žiaden stret záujmov, že J. P. Morgan robí poradcu aj v prípade Všeobecnej úverovej banky, aj v prípade Slovenskej sporiteľne. Tretí poradca na Investičnú a rozvojovú banku je úplne iná investičná banka, úplne iný investičný dom, takže neviem, prečo ste ešte aj toto otvorili. V obidvoch prípadoch je iný tím z J. P. Morgan - investičného domu, ktorý robí na Všeobecnej úverovej banke a ktorý robí na Slovenskej sporiteľni. Má to však aj jednu výhodu, že sú z jedného investičného domu, pretože sme museli vzhľadom na to, že v tom istom čase sa predáva väčší počet bánk, robiť aj určitý timing, teda určité časovanie, kedy s ktorou bankou a v akom čase ísť.
Vysvetlila som vám aj vo svojom úvodnom slove, aká je postupnosť. Postupnosť je taká, že najskôr vstúpi strategický investor do Slovenskej sporiteľne a až potom vstúpi do Všeobecnej úverovej banky. V prvej fáze budú vstupovať multinacionálne inštitúcie EBRD a IFC. S najväčšou pravdepodobnosťou to asi takto dopadne.
Príjmy z privatizácie bánk, samozrejme, ani zďaleka nebudú pokrývať náklady. Je to celkom prirodzené, pretože by sme boli veľmi radi, ak by sa nám podarilo dosiahnuť cenu za akciu, ktorá bude vyššia, ako je nominál. Som presvedčená, že toto sa nám podarí dosiahnuť. Samozrejme, máme už dnes odhady, koľko za to asi získame. Tie čísla sa nezverejňujú, je to celkom prirodzené, je to otázka určitého obchodu.
Takže ak sa niekto nazdával, že môžeme získať za privatizáciu týchto bánk, ktorých základné imanie je dohromady asi 12 mld., možno aj nejakých 200 mld. Sk, no tak asi sa pohybuje niekde úplne v nenormálnom svete, ktorý vonkoncom nezodpovedá realite. Samozrejme, reštrukturalizácia bude podstatne nákladnejšia ako príjmy, ktoré budú z privatizácie. Takže váš príklad o aute, ktoré by ste po generálke chceli predať za stonásobnú cenu, jednoducho v danej chvíli neobstojí.
Vážená poslanecká snemovňa, bola by som veľmi rada, keby táto správa prispela k lepšej vzájomnej informovanosti o tom, ako vyzerá slovenský bankový sektor dnes, čo sme urobili pre to, aby sa tento bankový sektor zlepšil, a čo je potrebné ešte urobiť aj v ďalšom, aby sa situácia v bankovom sektore neopakovala.
Chcela by som len povedať, že, iste, niektoré z tých faktorov, ktoré vedú k tomu, že normálne vznikajú v každom bankovom sektore aj klasifikované úvery, sú jednoducho také, že možno len ich váhu znižovať, ale nikdy neodstránite ľudský faktor stopercentne. Samozrejme, vždy, keď sú kvalifikovanejší, lepšie kontrolovaní ľudia, vždy je to možné aspoň trošku zmierniť.
To, čo je však veľmi dôležité, je, aby sme mali skutočne výkonný bankový dohľad. Znovu by som chcela vážených poslancov odkázať na to, aby si pozreli programové vyhlásenie vlády, kde sme pripravili vznik novej inštitúcie, ktorá bude mať v budúcnosti zahrnutý v sebe aj bankový dohľad. Bankový dohľad vznikol v Národnej banke Slovenska. Ukazuje sa, že skutočne integrácia jednotlivých druhov finančných trhov postúpila tak ďaleko, že dnes je už vhodné uvažovať o tom, aby vznikol postupne úrad, ktorý bude mať na starosti dozor nad všetkými druhmi finančných trhov, to znamená nad kapitálovým trhom, nad poisťovníctvom a rovnako aj nad bankovým sektorom.
Nie je zatiaľ v zahraničí veľa príkladov, že takáto inštitúcia vznikla. Myslím si, že jej jediným modelom je zatiaľ FSA. Je to Financial Service Authority, je to britský dohľad nad finančnými trhmi, ktorý si postupne začínajú osvojovať aj iné štáty. Viem o tom, že podobným procesom prechádza poľský dohľad. My sme už toto zahrnuli aj do programového vyhlásenia vlády a po vzniku Úradu pre finančný trh v druhej fáze, to znamená, že do konca funkčného obdobia tejto vlády, chceme presunúť bankový dohľad z Národnej banky Slovenska na Úrad pre finančný trh. Takže vznikne tu naozaj inštitúcia, ktorá bude mať na starosti dozor nad všetkými časťami finančného trhu. Samozrejme, bude si to vyžadovať veľmi dôkladnú zmenu Úradu pre finančný trh, ktorý sme prednedávnom schválili, ale schválili sme ho na tú prvú fázu.
Vážená poslanecká snemovňa, ďakujem vám, dúfam, že aspoň čiastočne, za skutočný záujem o vývoj bankového sektora. A budem veľmi rada, ak budeme môcť hovoriť o tom aj za normálnych okolností, aby sme boli vecne vzájomne informovaní, o tom, aká situácia v bankovom sektore je a kde sme sa asi dostali.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Áno.
Poslanec V. Maňka:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nebudem hodnotiť obsah diskusie, ale chcel by som oceniť vecnosť diskusie a chcel by som poprosiť, aby tá vecnosť ostala aj v ďalšom bode, ktorý budeme prerokúvať. A chcel by som sa poďakovať. Disciplínu takisto nebudem hodnotiť, je primeraná k času, kedy to prerokúvame.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka vystúpila v záverečnom slove po skončení rozpravy, takže žiadne faktické poznámky v zmysle rokovacieho poriadku na pani ministerku Schmögnerovú nemôžu byť.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli hlasovania k jednotlivým návrhom.
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
V rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh, návrh na uznesenie, ktorý predniesol pán poslanec Oberhauser. Mali by sme o ňom hlasovať ako o prvom.
Tento návrh na uznesenie má 5 bodov. Je to požiadavka, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, o dopracovanie správy a tak ďalej, nebudem to čítať, všetci sme to počuli. Po druhé, žiada vládu, aby doplnila členov bankovej rady aj dozorných orgánov, ostatné sme takisto počuli. Po tretie, žiada vládu o vyhodnotenie všetkých kontrol bankového dohľadu v skrachovaných bankách, nebudem pokračovať ďalej, počuli sme to všetci. Po štvrté, žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu, v ktorej predloží návrh nového konceptu činnosti bankového dohľadu z rôznych hľadísk. Po piate a posledné, žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh nového zákona o bankách, ktorý bude zohľadňovať nové podmienky, s termínom do 30. 6. 2001.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Evidentne nie je v rokovacej sále prítomný dostatočný počet poslancov, aj napriek tomu hlasujme.
V prípade, že nás nebude dostatočný počet, budeme pokračovať v rokovaní schôdze ďalším bodom programu.
Prezentovalo sa 39 poslancov.
Ďakujem pani ministerke a pánovi spravodajcovi.
Prosím, aby sa do rokovacej sály dostavil navrhovateľ ďalšieho bodu programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, vítam na rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pána premiéra.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Prosím pána premiéra, aby uviedol v poradí štvrtý bod programu 33. schôdze.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda Národnej rady, aj keď prišiel predseda vlády, ale zrejme on už vládu za sebou nemá, tak ako nemá za sebou poslanecký klub, chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť jednotlivých členov vlády, pretože ak máme hovoriť o programovom vyhlásení vlády, mali by sme s niekým o tom hovoriť. Takže ak nemajú byť prítomní, zbytočne ideme do tohto bodu programu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán premiér, nech sa páči, uveďte posledný bod programu tejto schôdze.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Dobré ránko, panie poslankyne, páni poslanci, všetkých vás srdečne pozdravujem a ďakujem za milé prijatie, ktorého sa mi výnimočne od opozície v túto rannú hodinu dostalo.
Vyžiadali ste si
správu vlády Slovenskej republiky o plnení programového vyhlásenia vlády.
(Neustály ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Môžem pokračovať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Táto správa, ktorú som vám predložil, je pomerne obsiahla, verím, že aj výstižná. Obsahuje 211 strán. Obsiahlosť tejto správy mi umožňuje byť pomerne stručný v tomto úvodnom slove pri jej prezentácii. Chcel by som toto úvodné slovo využiť len na to, že položím dôraz na tie pasáže, ktoré považujem za kľúčové, za prioritné.
V prvom rade chcem povedať, že v uplynulom období dvoch rokov sme na Slovensku upevnili demokratický právny štát. Zorganizovali sme voľby do orgánov samospráv. Prijali sme legislatívu, ktorá dala predchádzajúcu legislatívu do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Pripravili sme a realizovali priamu voľbu prezidenta republiky, čím sa zaplnili všetky ústavné inštitúty. Schválili sme koncepciu reformy verejnej správy, ktorá nepochybne bude posilňujúcim činiteľom demokratickosti nášho právneho štátu. Prijali sme celý rad zákonov smerujúcich na zvýšenie vymožiteľnosti práva. Prijali sme aj novely Trestného poriadku, Trestného zákona, novelu Obchodného zákonníka. Prijali sme balík zákonov, ktoré lemujú konkurzy a vyrovnania, a celý rad ďalšej legislatívy, dohromady asi 233 právnych noriem, ktoré posilňujú vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike.
V uplynulom období sa nám podarilo nastoliť makroekonomickú stabilitu. Dnes môžem povedať, že všetky makroekonomické ukazovatele na Slovensku sa začali zlepšovať. Zvládli sme proces stabilizácie hospodárstva pri zachovaní hospodárskeho rastu. Prvýkrát v histórii má Slovenská republika projekt strednodobej hospodárskej politiky. Vo februári tohto roku sme schválili s Európskou komisiou spoločné hodnotenie stavu slovenskej ekonomiky a výhľad na najbližšie roky. Zlepšil sa výhľad ratingu slovenskej ekonomiky. Vyvrcholením doterajších reforiem hospodárstva bolo prijatie Slovenska do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Veľké úsilie sme venovali aj mikroekonomike, podpore investícií a vytváraniu podmienok na vznik nových fabrík. Prijali sme celý rad opatrení, ktoré prinášajú výsledky v tom zmysle slova, že sa zvyšuje záujem o investovanie na Slovensku. Za dva roky vzniklo alebo vzniká na zelenej lúke 23 nových fabrík.
Schválili sme projekt privatizácie a reštrukturalizácie bankového sektora. Zozadu som počúval, pani ministerka o tom pomerne podrobne referovala. Projekt prináša prvé výsledky. Do konca roka je veľmi pravdepodobné, že dokážeme privatizovať reštrukturalizovanú Slovenskú sporiteľňu, na privatizáciu pripravíme ďalšie naše komerčné banky. Schválili sme novelu zákona o veľkej privatizácii a najmä sme prijali celý rad vážnych rozhodnutí o privatizácii celého radu významných podnikov. Privatizovali sme Slovenské telekomunikácie, myslím si, že úspešne. Na privatizáciu sa pripravuje Slovenský plynárenský priemysel a ďalšie podniky.
Schválili sme reálny projekt rozvoja diaľnic Slovenskej republiky, tzv. variant B a dnes môžem konštatovať, že tempo výstavby diaľnic sa na Slovensku zrýchľuje, že staviame diaľnice nielen rýchlejšie, ale podstatne lacnejšie, ako to bolo v období rokov 1995 - 1998.
Čo ma mimoriadne teší, darí sa držať dosiaľ harmonogram výstavby bytov, aj keď som si vedomý toho, že ten projekt je postavený zrýchľujúcou sa krivkou, to znamená, že počty odovzdávaných bytov každý rok narastajú od 10 500 až do 18 000. Práve budúci rok sa ukáže ako kľúčový, či dokážeme odovzdať už 15 500 bytov, ale myslím si, že na to vytvárame všetky predpoklady.
Porada ekonomických ministrov už prerokovala projekt reštrukturalizácie železníc, veľmi vážny projekt, ktorý prinesie vyššiu efektívnosť vo fungovaní tohto podniku, ktorý prinesie zdroje, ktoré nám umožnia pokračovať v rekonštrukcii našej železničnej siete tak, aby tá, ktorá je začlenená do európskych dopravných koridorov, mohla ponúkať rýchlosti 160 km/h.
V uplynulých dvoch rokoch sa nám podarilo stabilizovať podnikanie v pôdohospodárstve, aj keď toto leto bolo poznamenané extrémnym suchom a odčerpalo naše značné zdroje.
Veľmi významné zákony sme prijali v oblasti životného prostredia. Podarilo sa nám pomaly zastaviť pokles zdrojov, s ktorými tento rezort v minulých rokoch mohol počítať.
Schválili sme integrovaný projekt regionálneho rozvoja. Prvýkrát na Slovensku máme takýto projekt s celkom konkrétnymi plánmi, špecifikáciou regiónov, ktoré zaostávajú, na ktoré budeme sústreďovať svoju pozornosť.
V oblasti sociálneho zabezpečenia sme prijali celý rad zákonných úprav, ktoré smerujú k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Pripravili sme novely zákonov alebo zákony o štátnej službe, verejnej službe, novelu Zákonníka práce. Tieto zákony sú vo finálnom štádiu schvaľovania.
V oblasti školstva sme sa zamerali na oddlženie základných a stredných škôl prostredníctvom krajských úradov. V tomto trende budeme pokračovať aj v rozpočte na rok 2001. Schválili sme Koncepciu rozvoja vysokého školstva, veľmi významný dokument, ktorý nám umožňuje teraz finalizovať práce na významných zákonoch, na zákone o vysokých školách, na zákone o financovaní vysokých škôl a na zákone o vede a technike. Práve v tomto školskom roku, ktorý sa v týchto dňoch začína, sme prijali opatrenia, aby mohlo študovať o 10 % viacej mladých ľudí na univerzitách. Vytvorili sme na to aj finančné predpoklady.
Pre rezorty obrany, zdravotníctva, kultúry a spravodlivosti je charakteristické štartovanie reforiem. Svedčia o tom zákony vymenované v tejto správe, ale aj iné konkrétne opatrenia, ktoré smerujú k tomu, aby tieto rezorty odčerpávali menej zdrojov a aby boli tieto zdroje efektívnejšie využívané.
Čo ma mimoriadne teší, zvyšuje sa objasnenosť trestných činov. Zvyšuje sa početnosť odhalení trestných činov, aj tých, o ktorých v minulosti nebola reč. Denne sa aj vy môžete stretávať v médiách, že sa zvyšuje objasnenosť trestných činov výpalníctva, že sa darí narúšať organizované skupiny a organizované gangy trestných činov. Vlastne všetky parametre kriminality na Slovensku sa postupne zlepšujú a vykazujú pozitívne trendy.
Chcel by som pripomenúť, že vo vláde sme schválili Národný program boja proti korupcii, ktorý rozpracúvame do akčných projektov jednotlivých rezortov a potom do akčného programu celej vlády, aby sme aj pomocou týchto nástrojov napomáhali budovať právny štát a presadzovať zákonnosť na Slovensku.
Vláda Slovenskej republiky schválila významný dokument, a to je základná zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou.
Samostatnou veľmi významnou kapitolou a oblasťou našej práce je zahraničná politika. Spomeniem veľmi stručne, že sme začali rokovať o členstve Slovenska v Európskej únii. Už som spomenul, že sa stávame členským štátom OECD, že sme schválili Národný program začleňovania Slovenska do Severoatlantickej aliancie, vyčleňujeme stále viacej peňazí na programy PRENAME, že sme obnovili spoluprácu v zoskupení Visegrádskej štvorky, že sme zlepšili vzťahy s našimi susedmi, že sme ukončili problém majetkového delenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Veľmi ma teší, že sa podarilo schváliť zákon o používaní jazykov národnostných menšín, že sme obnovili vydávanie vysvedčení v bilingválnej podobe, že sme zriadili príslušné sekcie na ministerstve školstva a ministerstve kultúry, ktoré sa zaoberajú práve týmito záležitosťami národnostných menšín.
Chcel by som celkom na záver povedať, že správa, ktorá je pomerne podrobná, na priestore vyše 200 strán hovorí, že sa nám darí plniť programové vyhlásenie vlády v jeho zásadnej podobe.
Nechcem skrývať, že máme aj ťažkosti. Spomeniem aspoň tri oblasti, ktoré vidím ako problémové, ale nie neriešiteľné. Je to oblasť miery nezamestnanosti, je to oblasť reálnych miezd, je to oblasť podpory malého a stredného podnikania. Chcem však povedať, že v týchto troch oblastiach dochádza k pozitívnym zlomom. Od augusta sa ukazuje, že klesá miera nezamestnanosti. Je reálny predpoklad, že s poklesom inflácie práve posledný štvrťrok bude obdobím, keď otočíme vývoj v oblasti rastu miezd, keď od poklesu dôjde k ich rastu, no a napokon myslím si, že vďaka mnohým opatreniam aj zákonným iniciatívam vás, poslancov sa blýska na lepšie časy v oblasti podpory živnostníkov, malého a stredného stavu.
Ďakujem za vašu láskavú pozornosť v túto nočnú hodinu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi premiérovi za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto materiálu v gestorskom výbore.
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojím rozhodnutím číslo 736 z 18. júla 2000 správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (tlač 702) všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetnú správu vlády Slovenskej republiky o plnení programového vyhlásenia vlády.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o správe vlády Slovenskej republiky stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K uvedenej správe zaujali výbory tieto stanoviská:
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre životné prostredie, výbor pre verejnú správu. Čísla uznesení sú uvedené v spoločnej správe.
Ďalej, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo dňa 4. mája 2000 prerokoval konkretizáciu hlavných zámerov rozpracovania programového vyhlásenia vlády na rok 2000 a zobral ju na vedomie a uznesením číslo 172 zo dňa 4. mája 2000 prerokoval plnenie programového vyhlásenia vlády za rok 1999 v podmienkach rezortu ministerstva vnútra a zobral ho na vedomie.
Ďalej ju na vedomie zobral aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor zároveň odporučil Národnej rade s odporúčaním vláde Slovenskej republiky:
a) zlepšiť koordináciu rezortov v oblasti regionálneho rozvoja prostredníctvom Rady vlády pre regionálnu politiku,
b) posilniť postavenie regionálnej politiky ako jedného z nástrojov rastu hospodárstva Slovenskej republiky a riešenia zamestnanosti,
c) urýchliť plnenie úloh na úseku podpory malého a stredného podnikania, a tým dôsledne plniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti, využiť na to časový priestor prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2001,
d) prepracovať Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike takto: urýchliť časový harmonogram navrhovaných opatrení, zvýšiť podporu cestovného ruchu cez okamžitú zmenu legislatívy upravujúcej viaczdrojové financovania cestovného ruchu a zvýšiť účasť štátu na dofinancovaní podpory cestovného ruchu ako zdroja rozvoja zamestnanosti.
Ďalej túto správu zobral na vedomie výbor pre sociálne veci a bývanie a zároveň požiadal ministra výstavby a regionálneho rozvoja predložiť výboru informáciu o plnení opatrení vlády Slovenskej republiky zameraných na bytovú výstavbu s termínom február 2001.
Ďalej túto správu zobral na vedomie výbor pre zdravotníctvo a zároveň požiadal ministra zdravotníctva:
1. predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky legislatívne normy tak, aby decentralizácia riadenia rezortu zdravotníctva a privatizácia zdravotníckych zariadení bola ukončená do konca roku 2001,
2. predložiť výboru odpočet realizácie transformačných krokov s konkrétnymi termínmi ich plnenia doteraz s výhľadom ich plnenia do roku 2002 s termínom 15. október 2000.
Ďalej ju zobrali na vedomie výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Tieto tri výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s odporúčaním vláde Slovenskej republiky venovať plneniu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v ostávajúcej časti funkčného obdobia naďalej sústredenú pozornosť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe vlády Slovenskej republiky o predmetnom bode vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení (tlač 702) zobrať na vedomie.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 490 z 3. októbra
Som poverený, aby som vám po prvé, predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi, po druhé, navrhol spôsob pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci. Konštatujem, že písomne som do rozpravy dostal prihlášky týchto pánov poslancov: za poslanecké kluby pán poslanec Kozlík za HZDS, za SNS pán poslanec Zelník, ďalej v poradí ďalších pánov poslancov - Jasovský, Cagala, Kačic, Zlocha, Krajči, Húska, Delinga, Benčat, Aibeková, Brňák, Mušková, Brhel, Engliš, Jarjabek, Kalman, Paška a Maxon.
Prosím teraz v poradí, tak ako sú jednotliví páni poslanci prihlásení do rozpravy, aby vystúpili, prvý pán poslanec Kozlík. Nie je prítomný v rokovacej sále, takisto ani pán poslanec Zelník. Ďalší v poradí sú pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cagala, pán poslanec Kačic, pán poslanec Zlocha, páni poslanci Krajči, Húska, Delinga, Benčat, Aibeková, Brňák, Mušková, Brhel, Engliš, Jarjabek, Kalman, Paška. Pán poslanec Maxon je z prihlásených poslancov jediný prítomný v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Ešte predtým, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého klubu. Poslanecký klub nateraz čaká. Ak sa zúčastnia členovia vlády na prerokovaní tohto bodu programu, sme ochotní ďalej v tejto schôdzi pokračovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán predseda poslaneckého klubu, v rokovacej sále zjavne nie je prítomná väčšina poslancov, preto nemôžem dať hlasovať o tomto návrhu. A teda, jedine platným uznesením je možné požiadať vládu o prítomnosť na prerokúvaní tohto bodu programu. Chcem vás upozorniť, že ja osobne za dostatočnú účasť považujem účasť pána premiéra na tejto schôdzi a pán premiér je prítomný odpovedať na všetky otázky, ktoré budú vznesené v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu programu.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, možnože ste boli v jednej politickej strane a politicky vám to vyhovuje, že je tu jediný zástupca vlády, ale ak si predseda vlády nevie zabezpečiť pred parlament svojich členov vlády, tak o čom to hovoríme? Toto je ešte stále parlamentná demokracia. Vláda je odvodená od parlamentu. Myslím si, že predseda vlády nediriguje tento parlament. Myslím si, že by malo byť slušnosťou slovenskej vlády, že by sa o podporu a dôveru uchádzala v tomto parlamente, ale zatiaľ to nevyzerá, že by to bola slušná vláda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To je váš názor.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete vystúpiť.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
odpočet plnenia programového vyhlásenia nie je otázka vášho názoru, či tu členovia vlády majú byť, alebo nemajú byť. To je absolútne základná podmienka, aby sa takéto rokovanie mohlo uskutočniť. Ak akýmkoľvek spôsobom priebeh tohto programu prerušenej a teraz uskutočnenej schôdze ukončíte, tak je to prejav hlbokej arogancie súčasnej vlády voči legitímnym požiadavkám opozície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Z poslancov prihlásených do rozpravy je prítomný v rokovacej sále pán poslanec Engliš. Nech sa páči, pán poslanec Engliš. Nechcete vystúpiť.
Pán poslanec Brhel, Jarjabek, Kalman, Paška, Maxon, Kozlík, Zelník.
Pán poslanec Jasovský, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec, vás vyzývam druhýkrát. Nechcete vystúpiť? Nie.
Pani poslankyňa Mušková, ste prihlásená do rozpravy, nech sa páči, môžete vystúpiť. Nechcete? Pýtam sa vás, pani poslankyňa, či chcete vystúpiť v rozprave.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán predseda vlády,
dámy a páni,
bol tu úplne jasne povedaný názor pána poslanca Maxona. Ide nám o to, aby to, o čom budeme hovoriť, nebolo brané formálne, aby to, o čom budeme hovoriť, padlo na úrodnú pôdu. Pri všetkej úcte pán predseda vlády nie je pre nás relevantným partnerom v tejto chvíli.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa vás prítomných v rokovacej sále a prihlásených do rozpravy pýtam: Chcete vystúpiť v rozprave, alebo nie? Nech sa páči, máte možnosť. Máte možnosť vystúpiť, pán poslanec.
Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán podpredseda parlamentu,
pán predseda vlády,
mal som možnosť preštudovať viacero dokumentov, aj tých, ktoré prijímala naša vláda, samozrejme, aj ktoré prijíma súčasná vláda. Musím povedať, že programové vyhlásenie vlády bolo spracované dosť nešťastne a materiál, ktorý dnes hovorí o plnení programového vyhlásenia vlády, je veľmi slabý. Musím povedať, že je skutočne veľmi slabý. A chceli sme na túto odbornú tému skutočne debatovať v parlamente, pretože nám záleží na fungovaní tohto štátu, ale nemôžeme debatovať za prítomnosti jediného člena vlády - predsedu ministerského klubu.
Ja chcem hovoriť odborne na tému a chcem sa obrátiť na ministra dopravy, ktorý sa nevyjadril k protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, kde je mnoho problémov, ktoré spôsobil tomuto štátu. Chcel som sa obrátiť na exministra dopravy, ktorý spôsobil mnohomiliónové škody tomuto štátu. Ak vám na tom nezáleží, mne na tom záleží, ale potrebujem adekvátnu spätnú väzbu.
Ďakujem pekne.