Čtvrtek 5. října 2000

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Drobnému za jeho vystúpenie v rozprave.

S jednou faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Drobný citoval z materiálu kritiku na tzv. otvorený koniec financovania v zdravotníctve, ktorý bol do roku 1998. Vieme však veľmi dobre a nakoniec čísla z materiálu svedčia, že sa ani prospektívny rozpočet neosvedčil, pretože aj počas prospektívneho rozpočtu narastali dlhy. A navyše, na čo sme poukazovali, zhoršovala sa kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov vo viacerých prípadoch. Preto bol od 1. júna zavedený nový systém financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ale vieme - ešte prešli vlastne necelé tri mesiace -, že aj s týmto sú veľké problémy a že mnohé zdravotné strediská nemajú podpísané nové zmluvy.

Tak to len takú doplňujúcu otázku, pán minister, či si myslíte, že tento nový funkčný systém od 1. júna - ja viem, že to je ešte krátky čas, ale informácie predsa sú -, považujete za ten optimálny, alebo či budete hľadať nejaké iné spôsoby, pretože vy ste stanovili síce maximálnu výšku ohodnotenia výkonu, ale nestanovili ste najnižšiu. A tým vlastne sa môže stať, že túto maximálnu, aká je aj realita, málokto dosahuje. Takže aj tento systém vám povedie k zadlžovaniu. Takže čo s týmto a či máte pripravené niečo nové.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Áno, nech sa páči, pán poslanec Drobný má slovo.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Samozrejme, je tu otázka, ktorú otvorila kolegyňa Aibeková, ktorý systém financovania je lepší alebo dobrý, alebo na ktorý by sme sa mali dať. Ja som tu už kedysi diskutoval o tom, ako sa správajú niektoré iné vlády a iné štáty k cenotvorbe liekov, samozrejme, štáty, ktoré majú fungujúcu ekonomiku a ktoré nerozmýšľajú o tom, či dať, alebo nedať.

Belgická vláda v systéme financovania zaviedla napríklad systém kvalifikovania efektívnych molekúl odborníkmi. Efektívne molekuly sa dajú do zoznamu a tieto efektívne molekuly dotuje tak, že napríklad antioxidant - infúzna fľaša - stojí 5 000 korún na Slovensku a u nich 800 korún. Taká je dotácia vlády a nepochybuje o tom, či je to správne alebo nie. Ale odborník jej musí naozaj povedať, že, páni, táto fľaša stojí za to, aby ste ju kúpili. A vláda mu na to peniaze dá. Tak neviem, aký je to systém financovania, to je systém dotácií, by som povedal, a funguje im to. A aj výrobcovia toho lieku boli šokovaní z toho, že je v Belgicku takáto lacná jedna infúzna fľaša antioxidantu, ale Belgičania sa nesťažovali, že majú veľký náklad na freedox. Mali ho toľko, koľko ho potrebujú. A dávajú ho naozaj dostatočné množstvo. Krízové situácie s mozgom sú bez tohto lieku ťažko riešiteľné. Ja mám s tým skúsenosti. A, páni, ja si myslím, že je to systém financovania, je to financovanie s dotáciami liekov, ktoré majú skutočne vysoké ceny.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Engliš. Pán poslanec Engliš nie je v sále, takže vystúpi pán poslanec Kalman a po ňom vystúpi pán poslanec Tarčák.

Prosím zapnúť mikrofón pánu poslancovi Kalmanovi na mieste.

Poslanec J. Kalman:

Pán podpredseda, vzhľadom na to, že vystúpenia mojich kolegýň pani Aibekovej a pani Belohorskej i pána prof. Drobného obsiahli všetky základné pripomienky a stanoviská Hnutia za demokratické Slovensko k súčasnému prerokúvanému bodu, zriekam sa môjho vystúpenia. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Tarčák nie je v sále. Pán poslanec Cuper, máš slovo v rozprave.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Zriekam sa vystúpenia. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Príjemné dobré ráno.

Ja sa nezriekam vystúpenia, ale sľubujem, že bude veľmi krátke. Nebudem sa vyjadrovať k tomuto materiálu, mňa skôr zaujíma istý postoj. Chcem sa teda vyjadriť aj ako občan Slovenskej republiky, ktorý chodí do špitála, číta noviny, vlastne žije so zdravotníctvom bez toho, aby mu profesionálne rozumel ako moji kolegovia predrečníci.

Ja by som sa chcel spýtať pána exministra Šagáta, ako on pociťuje to, že tu v tejto chvíli sedí ako spravodajca. Pán minister, pri všetkej úcte k vám, teda, pán exminister, pri všetkej úcte k vám, vy ste ako minister zdravotníctva skrachovali. Vy ste ako minister zdravotníctva, rozhodla o tom koalícia, nie opozícia, vy ste ako minister zdravotníctva jednoducho sklamali občanov. Prišlo to tak ďaleko, že ste museli odstúpiť.

Ako sa vy v tejto chvíli cítite ako spravodajca, ako človek, ktorý znovu hovorí do zdravotníctva. Vy ste dnes ctihodný pán poslanec tohto ctihodného parlamentu, podotýkam, že je to 150 ľudí v tejto republike. A vy sa vlastne v tejto chvíli musíte vyjadrovať k veciam, ktoré pália zdravotníctvo. Vy ste vlastne v oponencii k súčasnému ministrovi zdravotníctva. A v tejto chvíli je dôkazom toho, že tu sedíte ako spravodajca.

Zaujímalo by ma čisto ako občana Slovenskej republiky, ako sa vy cítite v tejto úlohe, či vôbec pociťujete, že máte morálne právo tuná sedieť, či vôbec pociťujete nejakú zodpovednosť za ten marazmus v tom zdravotníctve, lebo v tejto chvíli o tom ešte nikto nehovoril. Ale vy ste priamo zodpovedný a v tejto chvíli to vyzerá tak, že vlastne nič sa nedeje, zmenili ste stoličku, znovu ste spoločensky činný, znovu hovoríte do problémov zdravotníctva, znovu zaujímate kritické názory k tomu, ako to v tom zdravotníctve beží, resp. nebeží, a tvárite sa, že je vlastne všetko v poriadku. Bol by som rád, keby ste mi vysvetlili, ako to vy pociťujte, aby som ďalej nezdržoval.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky - pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Chcem reagovať na pána poslanca Jarjabka. Áno, súhlasím s ním, že väčšina z poslancov a politikov vládnej koalície sa tvári, ako keby o nič nešlo. Možno si stále naivne myslia, že občania tohto štátu podľahli už absolútne ich demagógii, ich klamstvám, ich predvolebným sľubom, ktoré boli nehoráznymi ohlupovacími procesmi voči občanom tohto štátu. Ale ja ich ubezpečujem, že nie, oni vedia, my im to občas niekde prízvukujeme, pán Šagát, že máte tú kliniku a že vám ju váš kamarát pán Vetrák na riaditeľstve Detskej fakultnej nemocnice zariadil, lebo ste ho vymenovali za riaditeľa. Pán Vetrák sa s tým nikdy ani netajil, že ste spolu študovali v Moskve, takže odtade je vaše kamarátstvo. S pánom Kováčom ste to zdravotníctvo naozaj doriadili do takých nehoráznych dimenzií, že občania Slovenskej republiky sa jednoducho bez peňazí alebo bez toho, že by nezaplatili za lieky, nemôžu nejakým spôsobom domôcť nejakej pomoci, ak ich nejaká choroba tlačí.

A pokiaľ ide o tie úsmevy, to hovorím na tú ľavicovú časť spektra, ktorá sa tak usmieva a ktorá tak zdarne vždy sekunduje tomuto stredu v tejto vládnej koalícii, uvedomte si, že vaše preferencie sú už len 4,8 %. A keď odíde Peťo Weiss aj s pani Schmögnerovou, môže sa stať, že budete mať už len 3,6 % a vy doplatíte na túto politiku.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem.

Vážený pán poslanec, nepochybujem, že vám pán poslanec Šagát odpovie, pretože on náramne rád odpovedá, ale môžeme sa staviť, že vám odpovie, že za všetko zlé môže tá predchádzajúca vláda a jeho predchodca a on je ako anjel čistý, on všetko robil dobre, on bol úspešný, on sem dával vynikajúce zákony, on zriadil kategorizačnú komisiu, kde nastrkal svojich kamarátov a aj svojho pána riaditeľa, ktorý pôsobí v rozpore so zákonom.

A napriek tomu, že by nemal podnikať, pretože je vysokým štátnym úradníkom na ministerstve, tak tento pán vlastní dve lekárne. Mám tu výpis z júla z Obchodného registra. Takže takéto veci pán minister podporoval a podporuje. Minule som čítala ako ním dosadený a spomínaný pán riaditeľ porušoval zákon o výbere prístroja pre zdravotníctvo, kde vyhral ten neúspešnejší kandidát. A nakoniec sa to muselo riešiť inou zákonnou cestou a dokázala sa pravda tej firmy, ktorá dávala také podmienky, aby boli prijateľné aj pre zdravotníctvo. A tie výhovorky, že on nič, on muzikant, tak tie nakoniec ukázala aj koalícia, pretože som presvedčená, že keby ste boli spokojní s prácou pána exministra, tak ho podržíte. Nakoniec, svedčili o tom aj vyjadrenia pána prezidenta a vyjadrenia pána premiéra. Takže budem očakávať, čo odpovie, ale môžem sa s vami staviť, že jeho odpoveď bude asi takáto, že on bol ten najlepší minister a všetci tí pred ním boli tí zlí.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Myslím si, že slová, ktoré povedal pán poslanec Jarjabek, sú aj trochu odpoveďou na predchádzajúci príspevok pani poslankyne Záborskej, ktorá hovorila o tom, že treba robiť audity na riaditeľských miestach a vlastne zistiť, či človek, ktorý sedí na príslušnej stoličke, splnil všetky adekvátne podmienky. Neviem, pani kolegyňa, ako si vy pamätáte, ale ja si veľmi dobre pamätám, že nám keď chýbal mesiac napríklad do atestácie, tak nás na ňu nepustili. Úplne pokojne sme museli čakať ďalší rok alebo polrok, lebo sme na ňu nemohli ísť. A tu sa udialo príliš veľa náhod na to, aby som tomu verila. A ja som to nakoniec pánu ministrovi povedala. A vy viete veľmi dobre, že náš minister - minister Javorský - v roku 1994, keď obsadzoval miesto šéfa kliniky, tak si vôbec nerobil problémy, že keď tam boli traja uchádzači, že to nevyhral nikto "z našich", lebo v medicíne by to nemalo platiť. Ale vyhral to bývalý minister a úplne pokojne si to odôvodnil, lebo bol známy a dobrý odborník na svojej stoličke, ale nie na tej, na ktorej dnes sedí.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková podľa poradia.

Konštatujem, že pani poslankyňa nie je v rokovacej sále.

Vystúpi pán poslanec Cabaj podľa poradia.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci,

pán minister,

zvyšky poslaneckého zboru,

aj tí, ktorí popíjajú v ostatných výboroch,

dovoľte, aby som aj ja vystúpil pri prerokúvaní tohto dôležitého bodu, aj keď podľa toho štýlu, akým spôsobom sa to prerokúva, A keby sa to nedotýkalo občanov Slovenskej republiky, pre tento parlament by to bola zábava, lebo skutočne asi na tú úroveň sa parlament dostal, pretože ak by som trochu v zveličení veril tomu, že parlament sa zabáva na tej svojej biede, tak skutočne by sme mohli pokračovať v tom, čo už začal Dušan Jarjabek.

Svojho času, keď bol odídený neúspešný minister dopravy a keď sa na návrh opozície riešilo odvolanie jeho nástupcu - ministra hospodárstva -, tak spravodajcom bol práve ten pred ním skrachovaný jeho predchodca. Tu mi to trochu pripadá presne ako tá analogická situácia, keď by sa vlastne pri riešení dôležitých vecí v zdravotníctve a po mnohých odsúvaniach znova tento parlament by sa rád zahrával a robil si z toho zábavu, pretože toho ministra, ktorý musel odísť zo svojej funkcie a ktorý mal leví podiel na tom, že zdravotníctvo vyzerá tak, ako vyzerá, poveril funkciou spravodajcu práve pri prerokúvaní tohto bodu v parlamente. Takže ten, kto by sa tak zvonku na to pozeral, tak skutočne to berie ako žartovanie, ako robenie si nejakej zábavy samého zo seba. Ale to zrejme už patrí k tomuto slovenskému parlamentu, pretože ináč to asi nebude, ešte tých pár chvíľ, kým tento parlament bude existovať.

Ale o tom nechcem hovoriť, pretože pri riešení otázky financovania zdravotníctva nemá čo parlament k tejto veci povedať, pretože v tomto nerobí ani vláda. A čo už má parlament robiť? Ten to prijíma mlčky alebo nejakým spôsobom do stratena. Avšak napriek skúsenostiam, ktoré už mám za túto noc a ktoré mám aj z minulosti, nedá mi, napriek tejto skutočnosti, aby som nepredložil návrh na uznesenie, hoci, samozrejme, už to tak býva: Kto to predložil, nie, čo predložil, ale kto to predložil. Nerobím si ilúzie, ale možno aspoň v histórii bude zapísané, že bola snaha túto problematiku riešiť návrhom na uznesenie. A tí, ktorí sa takýmto spô- sobom za toto verejné hlasovanie podpíšu, nech sa potom nielen pred svojím svedomím, ale aj pred svojimi voličmi zodpovedajú, prečo sa takýmto spôsobom rozhodli.

Takže návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, zabezpečiť pre rezort zdravotníctva v roku 2001 vyrovnaný rozpočet, po druhé, hľadať zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu finančnému zaťažovaniu občanov Slovenskej republiky."

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som chcel len reagovať na pána predrečníka. A v tej súvislosti s ozdravením alebo oddlžením zdravotníctva by som sa chcel opýtať na tie privatizačné aktivity. Pán terajší minister a bývalý minister, v Bardejove dala Mečiarova vláda 80 mil. Sk na revitalizáciu budovy polikliniky. Povráva sa, že už je spracovaný privatizačný projekt a že by mala ísť do privatizácie. Nie sme spokojní s takýmto stavom veci.

Ďalej, pán Kováč, vás by som sa chcel opýtať, ako je to s tou privatizáciou na Bezručovej. Ja viem, že je to lukratívny objekt, ktorý bol postavený niekedy začiatkom storočia a dnes sa dá prestavať na veľmi lukratívnu budovu - administratívnu alebo slúžiacu na iné nájomné účely -, za čo môžu plynúť nesmierne zisky v strede mesta. Aj samotný pozemok je lukratívny.

No a posledná otázka by bola, ako je to s tou Imunou Šarišské Michaľany. Povrávalo sa tiež, že tam pani Schmögnerová zobrala záruku práve preto, že ste v tom boli zainteresovaní vy dvaja alebo vaše firmy alebo že firmy vašich príbuzných boli zainteresované na dovoze krvnej plazmy. Ja chodievam do okresu Sabinov, lebo to je môj patronátny okres. Tá budova je tam rozostavaná. Nestavia sa tam a zrejme sa tam už asi krvná plazma vyrábať nebude. Tak by som bol rád, keby ste, pán minister, na tieto otázky odpovedali, lebo ja musím tiež odpovedať voličom, keď prídem na míting, lebo sa ma na to pýtajú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nie? Boli ste napísaná. Takže nechcete vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Cabaj vás napísal aj bez toho, aby ste sa hlásili. Vystúpte, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, budete vystupovať v rozprave?

(Ruch v sále.)

Ale ja jej dávam možnosť vystúpiť.

(Hlasy v sále.)

Pani poslankyňa zrejme nebude vystupovať v rozprave. Nie, už sa nemôže hlásiť do tejto rozpravy, nie, nemôže, pretože sa musí prihlásiť prostredníctvom klubu, pani poslankyňa. Prečítajte si rokovací poriadok.

Pokiaľ teda nechce pani poslankyňa Mušková vystúpiť v rozprave, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister. Áno.

Nech sa páči, pán minister Kováč, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

ak dovolíte, odpovedal by som v tomto vystúpení na mnohé otázky, ktoré boli vznesené k spôsobu financovania. Ale myslím si, že to boli otázky, ktoré sa týkajú vlastne celej existencie zdravotníctva.

Zdá sa, že ak hodnotíme polohu štátu, ako sa správa k zdravotníctvu, asi najlepší ukazovateľ je taký, koľko prispieva štát na jedného poistenca, za ktorého platiť má.

Dovoľte teda historický exkurz. Historicky najnižšia suma na jedného pacienta bola schválená v období, keď sa pripravoval rozpočet na rok 1994 - myslím si, že vtedy bola ministerka pani Belohorská -, v sume 33 korún 56 halierov.

(Hlasy z pléna.)

Môžem to dokončiť?

V roku 1995 bol ministrom pán minister Javorský, štát platil 181 Sk. Je to razantný vzostup. A bolo to vtedy 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, zo sumy 2 450 Sk. V roku 1996 opäť za pána ministra Javorského bol vzostup na 269 Sk za jedného poistenca. V roku 1997 bol razantný vzostup o 0 korún 0 halierov na 269 Sk. V roku 1998 bol rozpočet ministra Javorského - razantný vzostup z 269 Sk na 270 Sk, to znamená vzostup o 1 Sk. A prichádza vláda, v ktorej je minister Šagát, rok 1999 - vzostup na 283 Sk. To je vzostup nie o 1 Sk, ale o 13 Sk. Nie je to veľa, ale je to vzostup. V roku 2000 síce zostáva suma na poistnom za poistencov štátu 283 Sk, ale vzhľadom na dodatočné zdroje, ktoré do zdravotníctva vstúpili, táto suma, ktorou štát posilnil poistné, ktorú dal so sumami, ktoré prišli ako dodatočné zdroje na jedného poistenca štátu, je suma 365 Sk v roku 2000.

(Neustále hlasy z pléna.)

No tak ale držali ste tri roky absolútne rovnaké číslo a inflácia bola, takže nemusíme si asi rozprávať.

Pre rok 2001 je plánovaná suma takmer v rovnakej výške. Chcem tým teda povedať jedno: Nemôžeme hovoriť o tom, že v období predchádzajúcej vlády venovala vláda obrovskú pozornosť zdravotníctvu, pretože opakujem, tri roky po sebe rozdiel medzi príspevkami za poistencov štátu bol v jednom prípade 0 Sk a v druhom prípade 1 Sk, kým v tejto situácii neustále narastá podiel financií, ktoré platí štát za svojich poistencov. Je to určite prejav politiky štátu voči poistencom.

(Neustále hlasy z pléna.)

Budem aj na to odpovedať.

A teraz, ak dovolíte, by som odpovedal na niektoré otázky.

Pán poslanec Zelník, ja súhlasím s vami. Prospektívny rozpočet je málo motivačný. Prospektívny rozpočet v období, keď vznikol, mal zastaviť alebo mal uzavrieť otvorený koniec financovania v nemocniciach. Túto úlohu splnil. Ale naozaj je málo motivačný a my musíme hľadať a úporne hľadáme mechanizmus, akým financovať nemocnice, pretože ani prospektívny rozpočet, ani maximálna cena, neviem, kto to tu spomenul, nie je dobrá metóda, pani poslankyňa, nie je to dobrá metóda.

A treba hľadať ďalšie metódy, ktoré by bolo možné použiť pri financovaní nemocníc. Je to problém, ktorý majú otvorený v Českej republike, nemajú ho vyriešený, je to problém, ktorý majú otvorený Maďari, prešli na modifikovaný DRG-systém, ktorý skúmame, či by sme ho mohli použiť na území Slovenskej republiky vo veľmi modifikovanej forme. Možno- že to sa ukazuje ako cesta, ktorá uzavrie koniec a na druhej strane bude motivovať výkonom. Opakujem znovu, súhlasím s vami, absolútne.

Pán poslanec Zelník spomínal chyby predchádzajúceho ministra v riešení Perspektívy. Nuž ja viem, že v tejto debate nemôže on odpovedať, ale mám jednu otázku: Koľkokrát zariadil ako ministerský úradník, aby si plnilo ministerstvo zdravotníctva svoju kontrolnú povinnosť voči Perspektíve? Koľkokrát tam bol štátny poisťovací dozor? Pokiaľ ja viem, ani raz. A to, že sa dopustil stav Perspektívy, je jednoznačne, jednoznačne chyba štátu, pretože štát, ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva si mali plniť svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o zdravotnom poistení vo funkcii štátneho zdravotného dozoru. Ten tam nebol. Žiaľ, keďže ste tam neboli, dopadla Perspektíva tak, ako dopadla.

Dotknem sa vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, lebo tu bolo množstvo otázok, na ktoré treba odpovedať. Pokiaľ sa týka príspevku z privatizácie, pani poslankyňa, tie peniaze už nemáme na našom účte. Už som to hovoril minule, už sú odoslané, to znamená - a ja som to aj opakoval, aj to chcem ešte raz zopakovať -, že naozaj je problém s tými poslednými splátkami za november, december. Ale na základe dohovoru s ostatnými ministrami už mám kryté tie finančné zdroje, takže aj zdroje vyplácané z privatizácie na november, december sú zaistené. Chcem tým povedať, že na prevádzku prídu 2 mld. Sk a na oddlženie príde 2,5 mld. Sk.

V súvislosti s platmi: V momente, keď sme odoslali tie naše finančné prostriedky do jednotlivých nemocníc, išiel prípis ministra riaditeľom nemocníc, kde som ich vyzval, aby upravovali pohyblivú zložku mzdy. Ten rozsah vám neviem po- vedať, pretože pohyblivá zložka je veľmi zložitá vec. Musí si to upraviť každý riaditeľ podľa svojho, ale ja som im tam dával návod, na čo majú tieto finančné prostriedky použiť. Rozhodne sa nesmú použiť na platenie starých dlhov, pretože na to sú určené iné peniaze, ktoré dostávajú na splatenie starých dlhov, ale môžu ich použiť na dlhy, ktoré urobili tento rok, na prevádzku a na pohyblivú zložku mzdy. V tejto súvislosti ešte nebudem hovoriť o percentách, ale ak sa nám podarí schváliť rozpočet v tom rozsahu, ako ho máme navrhnutý, ten zaručuje ďalšiu valorizáciu miezd v zdravotníctve.

Len chcem pripomenúť jedno a tu by som bol rád, keby ma podporil aj parlament. Ja si naozaj myslím, že v zdravotníctve tiež musíme prestať s tým rovnostárskym ocenením každého rovnako, bez ohľadu na to, ako lekár robí kvalitnú prácu. Viete, poznám mnohých kolegov, ktorí robia vysoko odbornú a špičkovú robotu, na druhej strane sú ľudia, ktorí, budem to hovoriť veľmi slušne, si nezaslúžia, aby mali vôbec titul lekára, a napriek tomu pracujú. Myslím si, že tu treba diferencovane odmeňovať.

Pokiaľ sa týka nerovnomernosti v posteľovom fonde, ja s vami úplne súhlasím. My nemáme dobre rozprestrené nemocnice na území Slovenska. Máme nemocnice, ktoré sú plnohodnotné, to znamená, že majú minimálne tie štyri základné oddelenia a sú od seba vzdialené 12 km. Nuž jednoznačne hovorím, že nie je možné udržať takúto sieť. Tam nepríde dostatok pacientov. A potom, ľudia, ktorí tam pracujú, sú profesionálne menej zdatní, pretože nebudú mať k dispozícii dostatok skúseností a nemôžu toho pacienta dostatočne dobre ošetriť. Je to zlé. Hľadáme riešenie, niektorí riaditelia prichádzajú veľmi spontánne a myslím si, že s veľmi dobrými myšlienkami, že začnú špecializovať tie nemocnice: Ja za tvoj okres budem robiť neurológiu, ty za mňa rob interné. Myslím si, že toto sa ukazuje a je to spontánna aktivita riaditeľov, že pochopili, že takto sa tie nemocnice dokážu udržať.

Pani poslankyňa, spomínali ste sociálnozdravotné lôžka. Áno, je to prvýkrát po desiatich rokoch, že sa dokázali ministri dohodnúť, že takéto lôžko vznikne relatívne jednoduchým mechanizmom po schválení novely zákona o neziskových organizáciách vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť. Nič nebráni v ceste, aby takéto zariadenia mohli vzniknúť. Návrh tej novely je po legislatívnom pripomienkovaní na úrovni vlády. Bude teraz v Legislatívnej rade vlády a predpokladám, že sa do parlamentu dostane ešte v decembri. To znamená, že bude možné o ňom rozhodnúť a môžeme to hneď zrealizovať.

Spoluúčasť pacienta. Prosím, na môj návrh, aby pacient platil nie 13,7 %, ale 14 %, realita tohto návrhu je nasledovná. Pri priemernom plate 10 500 Sk to nepredstavuje ani jednu celú korunu na deň. My sme si robili prepočty a zistili sme, že z poistencov, ktorí platia zo svojho platu, 55 % je fajčiarov. Suma, ktorú od nich žiadame na zdravotníctvo za mesiac, nepredstavuje cenu jednej škatuľky cigariet. Chcem povedať, že nefajčiari platia korunu za deň. Hovorili ste, že niekto môže mať vyšší plat. Pani poslankyňa, ak má niekto plat 20 tis. Sk mesačne, musí oželieť na zdravotníctvo 2 Sk za deň, áno, pri 20-tisícovom plate. Ak nie je schopný dať 60 Sk mesačne, neviem, ja rozhodne si myslím, že sú ľudia, ktorí sú schopní to dať. A myslím si, že občan tomu možno skôr porozumie, že tá jedna koruna denne na zdravie nie je tak veľa, aby ju nebol ochotný zaplatiť. O zvyšovaní platov som hovoril.

Pokiaľ ide o problém ADOS-iek, áno, my máme pre ADOS-ky pripravenú sieť a to je odpoveď - ešte niekto hovoril o ADOS-kách a to je odpoveď aj na túto otázku -, my máme pripravenú sieť ADOS-iek, ktorá ešte nie je úplne naplnená. Pripravili sme aj vyhlášku, pretože dnes zamestnávajú ADOS-ky ľudí, ktorí plne nezodpovedajú kvalifikáciou, ale vzhľadom na to, že naše vysoké školy nie sú pripravené vyškoliť sestry v ošetrovateľstve, tak sme tam dali pomerne dlhú čakaciu lehotu, kým sa vyškolia, to znamená, je tam asi 7 rokov, dokedy musia absolvovať vysokoškolské vzdelanie na úrovni bakalárskeho alebo magisterského titulu v odbore ošetrovateľstvo. Musia to urobiť do 7 rokov. Keďže to bakalárske štúdium je 3 roky a magisterské je 5 rokov, myslím si, že sa to dá stihnúť, takže zvýšime aj kvalitu. Myslím si, že to, čo hovoril pán poslanec Drobný, že tie ADOS-ky by mali mať vyššiu úroveň. Ony, samozrejme, nevedia niektoré tie špeciálne ochorenia zatiaľ ošetrovať, ale tam je veľký priestor práve na to, aby sa ten pacient dostal na sociálnozdravotné lôžko, ktoré budeme v budúcom roku zakladať nielen na tých dvoch pilotných pracoviskách, ale v celej sérii ďalších pracovísk. Pani poslankyňa, myslím si, že som odpovedal asi na všetko z toho prvého vystúpenia.

Pani poslankyňa Tóthová hovorila o tom, ako výrazne sa zhoršil zdravotný stav a chrup. Nuž pani poslankyňa, keby ste pracovali v medicíne, tak by ste vedeli, že sa nemôže znížiť zdravotný stav chrupu v populácii za dva roky. To nejde. Ten chrup sa totiž vyvíja isté obdobie a iste viete to, že základné pravidlo na ošetrenie chrupu je dostatočná hygiena ústnej dutiny. Takže asi táto vaša poznámka išla trošku mimo. To znamená, že ak naučíme deti dostatočne sa starať o svoje zuby, dostatočne si ich čistiť - to je zásadná vec, o ktorej vám každý stomatológ povie, že je to tak -, tak zdravotný stav chrupu bude vynikajúci. Myslím si, že tam máme ešte veľké medzery, ale to sú medzery v prevencii a v edukácii, ale nie vo financovaní zdravotnej starostlivosti.

Spomínali ste tu stavby, ktoré boli dokončené. Myslím si, že to spomínal pán poslanec Kalman. Pán poslanec, žiaľ, musím vám povedať, že to boli stavby, ktoré boli začaté za vašej vlády.

(Odpoveď poslanca z pléna.)

Len viete, musíte zvážiť, či je lepšie sistovať stavbu a nechať ju ničiť pod vplyvom počasia, alebo sa dá ukončiť. Ale boli začaté, my sme ich neprojektovali. Vy ste ich naprojektovali. Dosiahli sme ich dostavby do istej fázy. Tak sme tú stavbu ukončili, lebo je to lacnejšie.

Dotkol by som sa aj platov a, tak ako sa hovorilo, ich zvyšovania v tých prvých dvoch etapách. Chcem povedať, že tieto etapy nikdy neboli schválené, pretože boli síce súčasťou materiálu, ktorý predkladal pán minister Javorský, ale vláda mu neodsúhlasila túto časť uznesenia a vyškrtla uznesenie o etapovitom zvyšovaní platov. Je pravda, že došlo k rastu mzdy o 35 %. Je to tak, ja to nepopieram, že došlo k zvýšeniu o 35 %. Problém je taký, že na to neboli zdroje. Tie platy sa zvýšili na dlh. To znamená, že tam sa už vopred vedelo, že sa ústavné zariadenia budú zadlžovať, pretože nemali kde na to získať peniaze, len z prevádzky, a vedelo sa veľmi dopredu, že dôjde k zadlžovaniu tých nemocníc.

Pani poslankyňa Belohorská by rada vedela, kedy vznikne reforma a aké má reforma zásadné body. Ja nepochybne prinesiem celú koncepciu do výboru pre zdravotníctvo. Bude možnosť si ju pozrieť. Bude aj v materiáli v Národnej rade. Ja si myslím, aby som povedal len tie základné body, je to výrazné posilnenie samosprávneho prvku riadenia, či už prostredníctvom verejnoprospešnej neziskovej organizácie, nemocnice alebo Slovenskej lekárskej komory.

Zákon o Slovenskej lekárskej komore a o lekárskom povolaní je hotový. Po odstránení troch alternatívnych riešení ho predkladáme, to znamená, že na zjazd Slovenskej lekárskej komory je zákon pripravený v paragrafovom znení, a tak môže byť schválený. Po jeho schválení starostlivosť o sieť ambulantnej starostlivosti preberie Slovenská lekárska komora z rúk štátnej správy. Teda tam je opäť posilnenie samosprávy.

To, čo je druhé, je zavedenie hodnotenia podľa kvality práce lekára alebo oddelenia. V ambulantnej starostlivosti budeme hodnotiť lekára, máme pripravených 12 hodnotiacich kritérií. Ten lekár, ktorý pracuje dobre, s ktorým sú pacienti spokojní, bude mať vyššiu mzdu a vyšší príjem ako lekár, ktorý pracuje nekvalitne.

Tretí taký princíp, ktorý tam je, je princíp hierarchie nemocníc a ústavných zariadení, aby si nie každá nemocnica dovolila robiť všetky výkony, pretože nemá na to ani personál, ani prístroje, nemá na to skúsenosti. Každý nech robí to, na čo je pripravený, a potom je starostlivosť kvalitatívne na vyššej úrovni.

A konečne azda to posledné, otázka viaczdrojového financovania, to znamená zmeny zákona o zdravotnom poistení. Máme pripravené zásady tohto zákona. Zatiaľ sme neúspešní v presvedčovaní svojich kolegov vo vláde, pretože chceme zaviesť iné princípy zdravotného poistenia, zaviesť doplnkové zdravotné poistenie, zaviesť zdravotné pripoisťovacie systémy. Toľko k reforme, ale celú tú reformu, jej dokončenie, pretože to je proces, ktorý bol naštartovaný, vám majú doniesť na základe uznesenia.

Máte pravdu s mamografiou v tom zmysle, že my naozaj, podľa môjho názoru, máme dostatok mamografických aparatúr. Sú málo využívané z dvoch dôvodov: Po prvé, pretože máme málo röntgenológov, ale to nie je chyba ministerstva zdravotníctva, to je jednoducho vec, že sa kolegovia nerozhodli špecializovať sa v tomto odbore a my, ako viete, nemáme právo niekoho nútiť, aby sa špecializoval v tom odbore. Ja tu vidím veľký priestor pre kolegov, ktorí nemajú v tejto chvíli uplatnenie, aby sa zaujímali práve o tieto odbory, ktoré sú veľmi zaujímavé a atraktívne.

Azda ešte dodatok a ten je k tomu kardiovaskulárnemu a onkologickému programu, k tým 540 mil. Sk a nákupu techniky v tejto oblasti. Prosím vás, v tom kardioprograme sa nebude nakupovať žiadna technika, tá nie je súčasťou techniky, a v onkologickom programe sa nakupujú cytostatiká, ale nie len cytostatiká. Majú sa nakúpiť štyri mamografy, aby sa doplnila tá sieť, to je na doplnenie siete. A zvyšok tých peňazí bude použitý na materiál, ktorý treba práve na mamografický program, to znamená filmy, vývojky, aby sme doplnili mamografickú sieť. To je otázka riaditeľov, aby si zorganizovali svoj personál. A mamografy, ktoré boli kúpené v roku 1985, keď tu prvé začali pracovať, sa nahradzujú, sú to 4 kusy, takže to nejde nad normálny počet. To znamená, že obi- dva tieto programy sú mimo. Žiadny prístroj z toho nepôjde.

Pokiaľ ide o privatizáciu, hovorili ste tu o privatizácii a každý sa pýta na privatizáciu. Opakujem znovu, dnes prebieha privatizácia zdravotných stredísk polikliník, nie polikliník, ale zdravotných stredísk, ktoré patria do polikliniky. Táto privatizácia prebieha v súlade s tým, čo schválila vláda, to znamená prednostne obec, zamestnanci. Ak s tým nesúhlasí zamestnanec, nesúhlasí obec, až potom je tu na rade niekto iný. Je pravda, že ťažisko je v tejto chvíli v zamestnaneckých skupinách. Darí sa nám však aj ďalšia aktivita, že mestá a zamestnanci, ktorí pracujú v danej poliklinike, vytvárajú spoločenstvá, už nech ich nazveme akokoľvek, či je to eseročka, alebo je to obchodná, alebo je to iná spoločnosť, a tie sa uchádzajú o privatizáciu. To sa nám zdá najvýhodnejšie, pretože na rozvoji polikliniky má záujem tá obec a tiež zamestnanci, ktorí tam robia.

(Hlasy z pléna.)

Budem sa ponáhľať, teda rýchlejšie.

Pokiaľ ste sa pýtali na ďalšiu privatizáciu, hneď odpoviem. Ja som to tu povedal. Zdravotnícke zariadenia budú transformované na verejnoprospešné neziskové zariadenia, nie privatizované, ale transformované na verejnoprospešné neziskové zariadenia. Tým odpovedám na všetky otázky, ktoré sa týkajú privatizácie s výnimkou otázky pána poslanca Cupera na Bezručovu. Bezručova dnes patrí Nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Dérera. Pokiaľ mám informácie od pána riaditeľa, vzhľadom na nutnosť prístavby operačných sál v tejto nemocnici plánuje túto budovu predať. Kedy a komu, to neviem. Nebudem to ja ani nikto z mojich blízkych, ani natrčení.

(Hlasy v sále.)

Odo mňa nebudú natrčení, ak budú od teba, je to tvoj problém.

K otázke výživy, otázke pani poslankyne Belohorskej myslím si, že keby si pozrela presnejšie materiál, ktorý bol tento rok schválený už vládou, ministerstvo pôdohospodárstva začína cielene dotovať potraviny, ktoré my považujeme za zdravé potraviny. A nie je to otázka ceny, nie, nie je to otázka ceny. Asi veľmi dobre vieme, o čom hovoríme, že vlákniny nie sú tak drahé, aby človek musel mať veľké platy.

Je tu veľmi vážna otázka dlhov Slovenských elektrární, penálov a čo s tým. My máme tri skupiny dlhov alebo štyri také veľké skupiny dlhov. Prvá skupina 3 mld. Sk je voči Sociálnej poisťovni, tú vyrovnáme do januára. Slovenské elektrárne, to znamená elektrárne, plynárne, telekomunikácie a voda, to sú alebo štátne podniky, alebo bývalé štátne podniky, tam sa skutočne dohadujeme s týmito podnikmi platiť len istinu, nie penále. A nechceme to platiť vlastne vôbec, ale vstupujeme do systému vzájomných zápočtov nielen cez trojzápočet, ktorý dnes dovoľuje zákon, ale cez niekoľko zápočtov tak, že by sa vlastne tieto dlhy umorili. Dá sa to urobiť. Robí na tom ministerstvo financií, pripravuje ten projekt. Niekedy koncom novembra by mal byť naformulovaný. Bude k tomu treba nejaká malá zákonná úprava, ale mal by sa vlastne dotiahnuť niekedy okolo marca, asi do mája budúceho roku tie vzájomné zápočty, to znamená, tie zdravotné zariadenia budú čisté, bez dlhov voči týmto podnikom.

Pán profesor Drobný mal dve alebo dokonca tri otázky. My nechceme v zdravotníctve ďalej šetriť, ale chceme dostať do vyváženého stavu zdroje a náklady. Myslím si, že to sa nedá nazvať šetrenie, ale je to zodpovedný prístup a predpokladáme a žiadame riaditeľov nemocníc, aby si už takto pripravili rozpočty na budúci rok. Teda to je aj odpoveď. My naozaj chceme, aby riaditelia pripravili pre budúci rok vyrovnané rozpočty. Vedia, resp. budú vedieť po prijatí zákona o štátnom rozpočte, koľko dostanú pre budúci rok. Takže je to v tejto polohe.

Bola tu požiadavka na iný typ financovania praktických lekárov. Žiaľ, naše skúsenosti sú také, že ak by sme použili ten funholdingový systém, pravdepodobne by sa to skončilo tak, že lekár by nikoho neposlal na žiadne vyšetrenie a peniaze by si nechal sám pre seba. Preto volíme inú metódu, ako sa dá dosiahnuť, aby lekár uvážlivo ordinoval, rozširovať zdroje pre odvody do zdravotných poisťovní.

Vidíte, že dávam návrh rozšíriť zdroj o jednu korunu na deň a už sa ozývajú vaše kolegyne, že s tým nesúhlasia. Je pravda, že zdroje z privatizácie raz vyschnú a nebudú môcť byť v zdravotníctve. Chcem povedať, že pre budúci rok zdravotníctvo dostane z privatizácie už len na oddlženie, ale nie na prevádzku. Už s tým nekalkulujeme, a preto došlo k rádovo vyššiemu navŕšeniu v rozpočte.

Pán poslanec Jarjabek mal otázky, ktoré boli nasmerované na pána poslanca Šagáta, ale myslím si, že trošku som mu odpovedal možno aj tým, aké boli tie platby štátu za ministra Šagáta a aké boli predtým, resp. ani nie priamo ceny, ale dynamika, pretože to je dôležité. Ja si myslím, že tam je asi základ toho, ako sa správal.

Pani poslankyni Belohorskej dám azda jednu odpoveď. Nie je možné, aby minister rozhodoval o obsadení kliniky. Ak to urobil pán minister Javorský, tak urobil hrubú chybu, lebo zákon nehovorí o tom, že minister rozhoduje o prednostovi kliniky.

(Hlasy z pléna.)

Je to ináč, je to výberová komisia. Takže ak to bolo cez výberovú komisiu, súhlasím, ale minister o tom rozhodovať nesmie.

A teraz na zaujímavé otázky od pána poslanca Cupera. Na Bardejov som odpovedal. Je to verejnoprospešná a nezisková organizácia. Myslím si, že stačí odpoveď. O Bezručke som hovoril. A Imuna Šarišské Michaľany je v situácii, že opäť tento rok, v závere roku nemá, tak ako každý rok, finančné zdroje na rozbeh výroby.

(Neustále hlasy z pléna.)

Áno, je tam vládna záruka na stavbu, áno, ale nie na výrobu, tú, ktorú robí.

My sme našli peniaze na to, aby mohli tento rok pokračovať vo výrobe, ale je tam zásadná úloha urýchlenej privatizácie Imuny, pričom podmienka je, aby ten, kto bude privatizovať, okrem toho, že vie zasýtiť domáci trh, mal k dispo- zícii aj zahraničný trh, aby krvné deriváty, ktoré po dokončení tejto stavby bude Imuna vyrábať v nadbytku, bolo kde umiestniť. A myslím si, že to je zásadné. My musíme mať nasýtený svoj trh. To je prvá podmienka pre privatizérov. Ale musí vedieť, kde ich umiestniť, lebo tie linky, ktoré tam oni pri tej prístavbe vyprojektovali, sú také výkonné, že oni spracujú celú našu plazmu, ale nevieme tie deriváty spotrebovať na Slovensku. Takže Imuna Šarišské Michaľany prejde privatizačným procesom, privatizér prevezme na seba záruky, ktoré mal štát, to znamená, že štát sa zbaví tých záruk, pretože on preberie na seba povinnosť dostavať túto linku, dostavať tie budovy, teda osadiť tam túto novú linku. Strategický podnik, je síce pravda, to je, ale dnes už nie je taký význam strategického podniku, ako sme si mysleli, pretože napríklad tie zahraničné infúzie, ktoré dnes kupujeme, sú lacnejšie ako tie, ktoré produkuje Imuna.

Myslím si, že som odpovedal asi na všetky otázky, ktoré som dostal. Ja pevne verím, že bude ďalšia príležitosť, pretože je ďalšia mimoriadna schôdza venovaná problematike zdravotníctva. A pevne verím, že, kolegovia, neostanete len pri nej. To nebola irónia, keď som vám hovoril na začiatku, že som pred dvoma dňami hovoril, ale to bolo proste len konštatovanie, že zrejme tá téma je taká, že sa k nej vraciame veľmi často a hovoríme vlastne o tom istom.

Ďakujem pekne za pozornosť, myslím si, že som vás dostatočne vyčerpal. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP