Predseda NR SR J. Migaš:

Bolo to na hodine otázok, pani poslankyňa, no nevadí.

Tak nech sa páči, pani poslankyňa Záborská.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

Chcem oceniť, že pani poslankyňa Aibeková vyzdvihla korektnosť materiálu v tom, že ministerstvo si priznáva, že nie všetky problémy sa mu darí riešiť rýchlo a tak, ako by chcelo. Viacerí páni poslanci z opozície hovoria o odvolávaní bývalých riaditeľov. Ja keby som bola mohla poradiť pánu ministrovi, tak keď začala svoje obdobie táto vláda, mal nariadiť urobiť audity, nezávislé audity vo všetkých nemocniciach. Vtedy by sme boli zistili, ako bývalí riaditelia porušovali hospodárenie s finančnými prostriedkami a výberové konania. A myslím si, že pri niektorých výmenách by bol býval krytý aj pán minister. Všetky akciové spoločnosti a eseročky, ktoré hospodária s podstatne nižšími finančnými prostriedkami, ako sú zdravotnícke zariadenia alebo zdravotné poisťovne, musia povinne robiť audity.

A chcem len pripomenúť, že v roku 1998 priemerná mzda, priemerná hodinová mzda, v zdravotníctve 52 Sk bola na 44. mieste. A priemerná mzda nad 19 000 Sk za mesiac, čiže kde by spadali tí lekári, ktorí to zarobia na službách, bola na 33. mieste. Čiže nie je to problém ani z tohto roku, ani z minulého roku.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne.

Chcel by som v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov v zdravotníctve poukázať na tri čísla. Je priam zarážajúce, že vlastne vzhľadom na danú súčasnú ekonomickú krízu v zdravotníctve bolo ukončených a odovzdaných do užívania v roku 1999 len 23 stavieb príspevkových organizácií a 10 stavieb rozpočtových organizácií spolu s celkovými obstarávacími nákladmi 3 142 mil. Sk. Natíska sa otázka, či všetky sú potrebné a či sú nutné aj tie ďalšie, ktoré sú rozostavané, a vynaloží sa maximálne úsilie na to, aby sa dostavali.

Obrovský nedostatok finančných zdrojov v súčasnom období a ich nie správne rozdeľovanie dokumentuje aj skutočnosť, že len výdavky na zdravotníctvo občanov Slovenskej republiky v tomto roku, vážené dámy a páni, vzrástli o neuveriteľných 24 %.

Na druhej strane napriek obrovskému kvantu finančných prostriedkov, ktoré sú v zdravotníctve, za posledné dva roky priemerné platy, pani kolegyňa, lebo v zdravotníctve sú platy, nie mzdy, klesli o 13,7 %.

Takže je tu obrovská nevyváženosť týchto jednotlivých ukazovateľov, ktoré sú v zdravotníctve a ktoré majú veľkú súvislosť s finančnými tokmi tohto rezortu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Bude reagovať pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ďakujem za všetky doplnenia. Pán poslanec Zelník, áno, ja som pred dvomi dňami presne uvádzala tie čísla, že je dnes zaťaženosť tých mimofondových platieb o 10,1 % a pre budúci rok, ak by sa zrealizoval ten nápad, ktorý bol daný v materiáli, tak by to bolo až 13,3 %, čo je o 3 % nad úrovňou krajín Európskej únie.

Pani poslankyňa Záborská, ja s vami absolútne súhlasím, že by som tiež, ak chcem dať takých riaditeľov, ktorí budú ekonomicky hospodáriť, a teda hospodárne vynakladať prostriedky, ktoré dostávajú, že by som tiež urobila audit. S tým by som absolútne súhlasila, ale nie po politickej línii, keď 4 dni po nástupe pán minister už tak zhodnotil prácu riaditeľa, že ho vymenil, a ten istý človek potom vyhral konkurz a je riaditeľom v inej nemocnici, takže nenakradol. Takže ja s vami súhlasím. Ak by sa to dialo tak, tak vám dám za pravdu.

A čo sa týka vašich údajov o mzdách v zdravotníctve, viete veľmi dobre, že v rokoch 1996 a 1997 sa realizovali dve etapy zvýšenia, vždy v rozpätí do 30 až 35 %, ale, bohužiaľ, keďže v roku 1999 sa nerealizovalo ani percento, došlo v rozpočtovej sfére k poklesu o 8,5 % a v príspevkovej, kam patria aj zdravotnícke zariadenia, o 10,5 %. To mám zo Štatistického úradu, takže ak bola vtedy tá mzda na 33. alebo ktorom mieste, tak v roku 1999 a 2000 to je ešte zrejme oveľa hlbšie. Takže za nás aspoň dochádzalo k úprave platov, aj keď, áno, došlo aj k zadlženiu, lebo tie zdroje neboli dostatočne vysoké, ale keby sme...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

dámy, páni,

som unavená, to poviem hneď na začiatku a považujem rokovanie v týchto neskorých nočných hodinách za dehonestujúce s tým, že tí, ktorí tu sedeli od rána, tak ako sme dnes mali predpísané, majú právo byť unavení. A skutočne sa nedivím, že na adresu parlamentu idú všetky vyjadrenia občanov, ako idú. Človek, ktorý rokuje toľko hodín a snaží sa počúvať všetkých rečníkov a neodbieha sa vyspať ako niektorí z koaličných pánov poslancov a berie tu svoje postavenie poslanca veľmi vážne, tak má právo byť unavený.

Pán minister, držím pred sebou predkladaciu správu, v ktorej čítam: "Z obsahu správy vyplýva, ako sa plnili a plnia úlohy, ktoré pre rezort zdravotníctva vyplývajú z programového vyhlásenia vlády."

Tak sa pozrime na časť programového vyhlásenia vlády.

"Vláda bude garantovať všeobecne dostupnú a kvalitnú základnú ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Predpokladom toho je rýchla a dobre pripravená komplexná reforma zdravotníctva." Už sú dva roky vlády a keďže vymenení ministri sú stále z koalície, myslím si, že by bolo načase, keby tá reforma zdravotníctva alebo línia transformácie bola jasná a vedelo sa, čo sa ide transformovať, a nie reagovalo sa len situáciami ad hoc.

"Vláda bude presadzovať orientáciu zdravotníctva na prevenciu a včasnú diagnostiku." Ako chceme robiť prevenciu a včasnú diagnostiku, ak dnes alebo, lepšie povedané, už včera ma v tomto parlamente pristavila kolegyňa, ktorá sa pýtala, ako je možné, že ju oslovila vedúca predajne, kde chodí nakupovať, nešťastná s tým, že keďže ju odporučil lekár na mamografiu prsníka, išla tam a termín dostala na máj budúceho roku. Čiže rozhodne nemôžem povedať, že by ste splnili tp, čo ste sľúbili. Toto je vo štvrtom riadku programového vyhlásenia vlády pre zdravotníctvo.

V ďalšej časti v oblasti zdravotníckych zariadení: "Vláda pripustí iba takú privatizáciu, ktorá bude prostriedkom na zlepšenie zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Vláda pri privatizácii zohľadní záujem zamestnancov zdravotníckych zariadení a záujem obcí." Vôbec nie. Zdravotnícke zariadenia sa dostávajú do privatizácie, znovu sa dostávajú zoznamy úplne niekde mimo. Všetko je to pod rúškom kamarátskych vzťahov. A tam, kde nebude mať nikto o zdravotnícke zariadenie záujem a pripadne náhodou obci, je mi veľmi ľúto, ako sa obec bude schopná vysporiadať s dlhmi, keď sa s nimi doteraz nevedelo vysporiadať štátne zdravotníctvo. Hlavne teraz, keď bude platiť a platí už zákon o konkurze a platí, že ak nebudú vyplatené dve faktúry v období dlhšom ako tri mesiace, sám podnik sa musí dať do konkurzu. Takže budem veľmi zvedavá, ako potom tieto zdravotnícke zariadenia budú môcť plniť svoju funkciu.

"V systéme povinného základného zdravotného poistenia zaručí každému občanovi rovnako dostupnú a rovnako kvalitnú základnú zdravotnú starostlivosť." Nechám na vaše uváženie, páni poslanci, či v prípade, ktorý sa stal pánu prezidentovi, bude to isté právo aj u všetkých alebo u každého občana, ako je tu spomenuté.

"Vláda bude podporovať rozvoj ľudských zdrojov a zasadí sa za zmenu ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov a za diferencovaný prístup k odmeňovaniu podľa schopností a výkonnosti, vytvorí podmienky na lepšie profesionálne a ekonomické ohodnotenie pracovne a odborne kvalitných pracovníkov zdravotníctva." Ja som už minule na to upozorňovala, že treba čítať Zdravotnícke noviny. A môžete si prečítať, že šéf kardiochirurgického oddelenia s tromi atestáciami a 28-ročnou praxou má mesačný príjem 17 800 Sk, kde sú započítané aj všetky príplatky za riadenie, za rizikové prostredie a pod.

Okrem tohto programového vyhlásenia vlády ma upútala aj vzhľadom na úctu k predsedovi tejto snemovne, ktorej poslancom sa cítim, aj zdravotná politika, ktorá je v akčnom programe SDĽ, kde sa hovorí:

"Budeme striktne dbať na ochranu zdravia vyplývajúcu z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, presadzovať funkčnosť, dostupnosť a kvalitu nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti bezplatne na princípe zdravotného poistenia, dostupnosti a rovnosti pre všetky sociálne skupiny vrátane dostupnosti liečenia v Slovenských liečebných kúpeľoch aj po ich odštátnení." Tak bude asi výhodnejšie zmeniť ústavu, ako dopriať sľubom toho, čím sme oslovovali voličov, alebo čím ste oslovovali voličov. A musím povedať, že od toho, že sa zmenil platobný režim Slovenských liečebných kúpeľov, zachránilo pacientov toho času len blížiace sa referendum, a tak bol tento materiál zatiaľ stiahnutý.

"Vytvoriť regulačné mechanizmy na obmedzenie priameho dosahu trhových mechanizmov v zdravotnom poistení a v zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu narušiť princíp dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých." Vieme dávno, že to nie je pravda.

Posledný bod: "Adekvátne oceniť prácu zdravotníkov na základe odbornej a etickej povahy ich práce. Každoročne valorizovať hodnoty bodovníka, zdravotníckych výkonov a jednorazovo upraviť základné platy zdravotníckych pracovníkov." Veľmi ma mrzí, že aj tento program sa dá vysvetliť koaličnou zmluvou, na základe ktorej nie ste povinní splniť tieto sľuby a dostáť týmto sľubom. Za celé obdobie, za celé dva roky sa lekárom plat nezvyšoval. Ja tú poslednú platovú úpravu nepovažujem za zvýšenie, pretože vlastne keď sa im odobral ich príplatok, ktorý mali ako funkčné ohodnotenie, tak vlastne sa im plat znížil.

V správe o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000 zo správy, ktorá bola daná do tohto parlamentu premiérom Dzurindom ešte pred touto správou, ktorú dodal už nový pán minister Kováč, sa hovorí: "Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva pri nástupe do funkcie prevzalo rezort v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu zákona o Liečebnom poriadku a hradenej zo zdravotného poistenia v mimoriadne napätej a zložitej situácii, ktorá bola charakteristická dramatickým napätím medzi zákonom garantovaným rozsahom zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia a objemom verejných zdrojov na jej úhradu a rastom nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorého jednou z príčin bol aj otvorený spôsob financovania." Ja si myslím, že nielen tento otvorený spôsob financovania, ale aj náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rástli súčasne s rastom cien všetkého, počnúc od energie cez všetky služby a, samozrejme, potraviny, lieky a podobne.

To je už materiál od pána ministra: "Hlavné úlohy, ktoré si vedenie rezortu v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti vo väzbe na programové vyhlásenie vlády postavilo ako svoje priority, boli zamerané na zastavenie nekontrolovateľného narastania rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia hlavne na úrovni jej extenzívnych ukazovateľov." To stojí nielen za otáznik, ale aj za výkričník, pretože možno uprieť všetko v tomto zdravotníctve, ale určite sa nedá povedať, že by narastal nekontrolovateľne rozsah zdravotnej starostlivosti, keď vieme, že sa práve naopak, zužoval. Nemocnice nemali peniaze na poskytovanie starostlivosti, ktorej boli schopní lekári. A zoberiem si to od kardiochirurgie cez ktorékoľvek iné výkony, a to už vôbec nebudeme hovoriť o prevencii. Takže úplne darmo sa Liga proti rakovine bude angažovať v prednáškach o tom, že ženy by mali absolvovať také a onaké preventívne vyšetrenia. Áno, samozrejme, aj napríklad mamografické vyšetrenie prsníka sa určite dá urobiť zo dňa na deň, ak si to pacientka v hotovosti v súkromnom zariadení zaplatí.

Ako pozitívum sa tu hodnotí, že došlo k významnému znižovaniu nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť pri miernom znížení rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Skutočne to nie je pravda. A stačilo by len napríklad, keby sa na tom podieľali hygienici, ktorí by mohli vyšetriť zdravotný stav alebo posúdiť úroveň zdravotnej starostlivosti poskytovanej napríklad stomatológmi alebo pri iných ochoreniach.

Dostali sme sa pri hodnotení svetovej zdravotníckej organizácie na 62. miesto až za Albánsko. Samozrejme, nechcem, aby mi odpoveďou bolo to, čo už som počula, že nikto z nás by sa nešiel dať operovať do Albánska. Takže všetci predpokladáme, že u nás je situácia lepšia. Ale mal by to byť pre nás do istej miery varovný signál, lebo to, že na Slovensku sa ročne vydáva 65 eur na lieky pre jedného pacienta za rok, to je najnižší údaj zo všetkých aj asociovaných krajín a o niečom hovorí.

Z hľadiska ministerstva zdravotníctva sa medzi splnené úlohy zásadného významu zaraďuje vypracovanie návrhu Programu ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorý vláda prijala uznesením číslo 894/1999 a následne vzala na vedomie aj Národná rada Slovenskej republiky. Na zlepšenie nezdravej štruktúry výživy obyvateľstva, v ktorej u väčšiny populácie prevláda energetická presýtenosť hlavne tukmi živočíšneho pôvodu a deficit minerálov a vitamínov významných pre zdravie, program ukladá dotknutým odvetviam a rezortom vlády Slovenskej republiky zabezpečiť rad úloh sledujúcich zníženie spotreby tukov, kuchynskej soli, zvýšenie spotreby nutrične dôležitých potravín a zníženie spotreby alkoholu u našej populácie. Toto považujem skutočne, ak mi dovolíte, pán minister, skôr by som povedala, za výsmech. A nemali by sme tento materiál, ktorý tu bol prijatý, radšej ani spomínať, pretože som o tom presvedčená, že zdravá výživa pre obyvateľstvo závisí hlavne od ekonomickej situácie obyvateľstva, jeho životnej úrovne, závisí totiž nielen od osvety, od predloženého pripraveného materiálu vládou.

Myslím si, že občania by sa vedeli zdravo stravovať, keby mali na to disponibilné zdroje, ktoré by mohli dopriať takisto aj svojim deťom. Nechcem spomenúť teraz ani prípad pani ministerky financií, ale viete, že Poliaci veľmi kritizovali svojho ministra financií, ktorý bol takisto odmenený ako veľmi úspešný minister. A v poľskej vláde alebo poľským obyvateľstvom je atakovaný tým, že sa ešte nestalo od druhej svetovej vojny, aby v detskom jedálnom lístku každý deň chýbalo mlieko, ktoré už dnes pre veľa ľudí začína byť drahým artiklom aj na Slovensku.

Spomeniem, pán minister, ešte rozklad dlhov. A tam by ma zaujímalo aj niekoľko otázok. Momentálne dlh voči dodávateľom energie - Slovenským elektrárňam - je 1,2 mld. Sk alebo až 1,3 mld. Sk, ale veľmi vysoká suma sú tam penále. Mám vedomosť o tom, že ste sa uchádzali v ešte stále štátnom podniku o odpustenie týchto penálov. Chcela som sa opýtať, či sa vám to podarilo a ako sa bude táto situácia riešiť, ak Slovenské elektrárne predáme. Ak sa Slovenské elektrárne, tak ako sa počíta, predajú zahraničnému vlastníkovi, čo bude potom, keď sa znovu nemocnica zadlží?

Ja si totiž spomínam zo svojho veľmi krátkeho obdobia ministrovania, a vtedy, pán minister, v tom období ste boli podpredsedom vlády práve pre sociálne otázky, tak si pamätáte, že tesne pred odvolaním alebo odstúpením vlády pána premiéra Mečiara sme boli konfrontovaní s jednou advokátskou kanceláriou, ktorá vyhlásila konkurz na naše dve nemocnice. Tak by som chcela vedieť, čo sa stane, lebo ten predpoklad, tá možnosť je tu vždy. Hlavne by ma zaujímali veľké nemocnice, lebo aj vtedy išlo o veľké nemocnice. Čo by sa stalo na Kramároch a v Banskej Bystrici? Vtedy konkrétne to bolo aj v Žiline. Takisto, ako sa bude postupovať teraz, keďže už je platný zákon o konkurze, pretože tú sumu 500 mil. Sk, ktorá je sľúbená, ja pri súčasných dlhoch považujem skutočne za minimálnu, ktorou sa tieto veci vôbec nedajú vyriešiť. Ako sa bude postupovať, ako budú postupovať distribútori a lekárne, keď prakticky okolo 75 % lekární by podľa nového platného zákona malo vyhlásiť konkurz?

Potom by ma z tých prostriedkov, o ktorých, nakoniec, teraz píšete aj Lekárskemu odborovému združeniu, zaujímalo 540 mil. Sk, ktoré sa venujú na kardiovaskulárny a onkologický program. Okrem iného by som chcela vedieť, koľko finančných prostriedkov bude uvoľnených z tejto prvej sumy na nákup prístrojovej techniky. Dostali sa mi do uší informácie a veľmi by som vás prosila, keby ste mohli tiež odpovedať na to, akým spôsobom sa tento nákup bude uskutočňovať a či v konkurznej komisii okrem už sem-tam aj skompromitovaných úradníkov nebude miesto aj pre predsedu alebo podpredsedov zdravotníckeho výboru Národnej rady. Aby ste tam predsa len do istej miery mali aj zastúpenie opozície, možno aj kontrolnú funkciu opozície, pretože sú informácie, že konkurz súhlasil s pridelením výberu ultrazvukových prístrojov firme, ktorá nemá žiadne skúsenosti s týmto typom prístrojov. Pýtam sa to takto a pýtam sa to verejne, pretože predpokladám, že ešte nie sú peniaze a už vzniká ochybnosť o tom, ako budú oužité. Vy viete veľmi dobre, že mňa táto situácia, by som povedala, netlačí, ja nie som o výbore pre zdravotníctvo. Ale by som vás už dopredu poprosila, aby sa v budúcnosti vyhlo akýmkoľvek špekuláciám okolo nákupu prístrojovej techniky. Myslím si, že si to nezaslúžia ani pacienti, ani vaši kolegovia lekári.

Ďalšia vec, ktorú som chcela spomenúť možno ako poznatok alebo svoju skúsenosť - už záleží na vás, pán minister, či prijmete túto radu -, že veľakrát to nie je prístrojová technika, ktorá nám chýba, ale je to práve to, čoho sa chcel pán minister Šagát zbaviť. Sú to práve lekári, ktorí na týchto pracoviskách chýbajú, pretože prístroj by vlastne mohol robiť aj na dve prevádzky. A garantujem vám jedno, že pacientka, ktorá je konfrontovaná s tým, že na základe nie preventívnej prehliadky, ale na základe nejakého nálezu musí čakať do budúceho roka na mamografiu, tak veľmi ochotne príde aj vo večerných hodinách. Ja si ešte pamätám a určite si aj vy spomeniete na prevádzku CT-prístroja na Kramároch, kde sme aj večer o deviatej chodili s pacientkami. Takže veľakrát to nie je otázka nedostatku prístroja, ale práve prevádzkového personálu.

Veľmi by som vás na záver svojho vystúpenia prosila, aby ste teraz najväčší dôraz položili na skutočne finančné ocenenie zdravotníckych pracovníkov. Pri prerokúvaní toho posledného materiálu tu pán poslanec Šagát navrhol, že veď nič sa nedeje, tých doktorov možno uvoľniť a oni potom môžu ísť pracovať do terénu. Je vidieť, že aj napriek tomu, že ministroval, nepochopil, že keďže tieto výkony platí zdravotná poisťovňa, je úplne jedno, či toho lekára bude platiť v systéme nemocnice, alebo ho bude platiť tam. Ten finančný náklad, ten rozdiel nie je taký veľký. Platilo by to len v tom prípade, keby bol možno pán poslanec Šagát ochotný robiť zadarmo v teréne a keby našiel druhých takých lekárov. Vtedy má to uvoľnenie z nemocnice význam, ale ináč asi nie. Samozrejme, sú na to rôzne iné mechanizmy, ako sa dá znížiť počet pracovníkov v zdravotníctve bez toho, aby boli vlastne lekári, ktorí dnes majú 60 - 65 rokov a zo zdravotníctva odchádzajú, alebo by mali odísť, svojím spôsobom dehonestovaní a vyhodení pre nedostatok peňazí. A bola by to škoda. Ja som aj túto otázku predebatovala teraz v tejto situácii s mnohými lekármi, ktorí len potvrdili to, čo obidvaja vieme.

A nakoniec, pán minister, nedávno ste oslavovali šesťdesiatku. Dovoľte mi, aby som vám aj ja k tomuto jubileu zagratulovala. A súčasne ste sa vyjadrili, že ešte by ste sa rád vrátili k lôžku pacienta. To je dôkazom toho, že 60-ročný človek ešte nie je človek, ktorý by mal svoje pracovisko opustiť. A viete to veľmi dobre, že aj, nakoniec, naši blízki ešte aj vyše šesťdesiatky zachraňovali životy a boli pre mladších kolegov skutočne studnicou vedomostí. Takže si myslím, že by ste aj v tej odpovedi Lekárskemu odborovému združeniu radi zabezpečili aj 3- až 4-násobný príjem pre zdravotníckych pracovníkov. Ja by som nepotrebovala rúbať tak vysoko, ale bolo by veľmi dobre, keby k tomu oceneniu došlo.

Na záver mi dovoľte prečítať len niektoré, by som povedala, priority, ktoré si na tento polrok dali Francúzi pri Predsedníctve Európskej únie. Ako jeden zo strategických cieľov si dávajú posilnenie sociálnej súdržnosti a to je posilnenie európskeho sociálneho modelu - bude to odzrkadlené v prijatí európskej sociálnej agendy a ako podpora spoločných hodnôt a kultúry, ktorá tvorí základ Európskej únie, je to prijatie Charty základných práv - a ako druhý, postarať sa o záujmy európskych občanov, kde na prvom mieste je zdravie, životná úroveň a, samozrejme, ochrana spotrebiteľa.

Takže týmto by som chcela skončiť a požiadať vás, aby ste mi odpovedali na moje otázky a aby ste venovali niektorým tým bodom, ktoré som vypichla, pozornosť vo svojej budúcej práci. Môžem povedať len to, čo som povedala už v tejto snemovni. Doteraz lekári vždy, a vy to sám veľmi dobre viete, tu na pôde Národnej rady spolupracovali. Všetky zákony, ktoré sa týkali zdravotníctva, boli prijímané, by som povedala, skoro až na 95 %. Verím, že tá tradícia sa ani za vášho ministrovania nepokazí, zvlášť aj keď ste si vy svoje obdobie tu v lavici odšúchali. Len vás prosím o jedno, aby ste dobre mienenej pripomienke z radov opozície nevenovali posmešné úsmevy, ako nám venúval pán minister Šagát a aj teraz pán poslanec Šagát.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickými poznámkami sa hlásia: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Záborská ako posledná prihlásená. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani profesorka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predseda,

dovolím si reagovať na úvodné vety pani poslankyne Belohorskej, ktorá sa dotkla situácie nočného rokovania. Pán predsedajúci, ja okrem argumentov, ktoré ona uviedla, uvádzam ďalší. Vy nás vlastne diskriminujete. Problémy, ktoré my dostávame na rokovanie parlamentu týmto spôsobom, ktorý nám rokovací poriadok umožňuje, vlastne dávate do nočných hodín, keď tu nie sú zástupcovia tlače a keď nemožno proste naše myšlienky dostať do ich povedomia. Ja to považujem za určitý spôsob znevýhodňovania, ak nechcem použiť tvrdší termín diskriminácia.

Bola by som veľmi rada, keby toto zasadnutie bolo posledné v noci a keby ste boli taký láskavý ďalšie mimoriadne zasadnutia už konečne určiť na termín normálneho denného zasadania. Nielenže je to proti hygienickým zásadám, ale proste v týchto nočných hodinách je zvýšená zaťaženosť po celodennom rokovaní a vlastne v oveľa ťažších podmienkach môžeme tlmočiť svoje názory a požiadavky k problémom, ktoré chceme prerokovať a v zmysle zákona aj môžu byť prerokované a musia byť prerokované na mimoriadnom zasadnutí. Teda dúfam, že toto je posledné nočné rokovanie.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ja verím pani poslankyňa, že ste to adresovali svojmu klubu, ktorý zvoláva každý deň jednu mimoriadnu schôdzu.

(Poslankyňa Tóthová z pléna: Na to máme právo.)

Pán poslanec Kačic, nech sa páči.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

chcem doplniť pani poslankyňu Belohorskú. Určite ani ona si nemyslela, že v takýchto neskorých hodinách tu bude musieť vystupovať a hovoriť svoje názory, ale dovoľte aj mne.

Podľa údajov Slovenskej lekárnickej komory platby pre lekárne od zdravotných poisťovní v Prešovskom kraji meškajú v priemere 151 dní, v Bratislavskom kraji 30 dní. Chcem sa opýtať pána ministra, či chce v tejto veci niečo urobiť, pretože Prešovský kraj, ako je známe, z hľadiska počtu obyvateľov Slovenskej republiky je najväčší v Slovenskej republike. Aj tam žijú ľudia, aj tam potrebujú lieky, aj tam potrebujú zdravotnícke veci.

Druhá vec, chcem vám poblahoželať, pán minister, že po dohode s riaditeľom stropkovskej nemocnice chcete urobiť z nej starobinec. A buďte si istí, že za to vám budú občania okresu Stropkov a z ďalšieho okolia veľmi pekne ďakovať. A potom sa nečudujte, že budete mať taký úspech aj v ďalších voľbách.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Záborská.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyňa, veľmi ma mrzí, keď práve lekári zneužívajú ochorenie pána prezidenta na vykreslenie obrazu slovenského zdravotníctva. Ja si myslím, že všetci ako tu sedíme, vieme, že obrazom slovenského zdravotníctva je aj vyliečenie známeho slovenského speváka Jozefa Ráža, ktorý utrpel ťažký úraz počas ministrovania pána ministra Šagáta.

Hovorili ste, že len referendum zachránilo dôchodcov od toho, aby sme prijali pre nich nepriaznivý zákon o platení kúpeľnej starostlivosti. Ja si myslím, že toto cítenie je falošné sociálne cítenie, pretože tým, že sme neprijali tento zákon v roku 2000, tak Sociálna poisťovňa nakúpi menej poukazov aj na 1. štvrťrok budúceho roku. Už teraz je to niekoľko tisícov poukazov, ktoré ležia v sociálnych poisťovniach. A tak ako tie ženy, ktoré platia cash za mamografiu, tak dôchodcovia platia cash v sociálnych poisťovniach, aby dostali poukaz, a platia cash v kúpeľoch, aby dostali izbu, kde budú sami, kde budú, ja už neviem ako, zvýhodnení. Je to tak a myslím si, že tie demagógie o 5- až 10-tisícových príplatkoch, alebo 7 tis. až 8 tis. Sk, sú...

(Hlasy z pléna.)

Moment, moment, v Trenčianskych Tepliciach je to 95 až 105 Sk za jednu noc, to znamená okolo 2 tis. Sk. A Trenčianske Teplice nie sú, myslím si, kúpele B kategórie.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ja by som rada pani poslankyni vysvetlila, že je vidieť, že aj ona je už trochu unavená a nesleduje, že som toto čítala z programového vyhlásenia ich koaličného partnera, že bude bezplatná kúpeľná starostlivosť. To som čítala z materiálov akčného programu SDĽ. A pán minister Magvaši predkladal tento zákon a vy viete veľmi dobre, že v návrhu ústavy sa predkladá, že sa bude meniť táto časť ústavy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Takže ja som len o tom hovorila.

A verte mi, že pre jednoduché ženy, ktoré spomínate, pre tie aj 8 tis. Sk je veľmi veľa za kúpele. Takže ja som hovorila len o tom, nemám žiadne demagogické reči.

Ale hovorili sme o realite súčasne poskytovanej zdravotnej starostlivosti, že sme síce znížili náklady, znížil sa aj čas ošetrovania, ale choďte si pozrieť tú realitu do nemocníc. Sú tam zoznamy až do konca budúceho roka, lebo v niektorých nemocniciach sa menej operuje, nemôže sa robiť množstvo výkonov. Mnohé nemocnice vlastne čím viacej operujú, tým viac sa zadlžujú. Sú to vyšetrenia napríklad na CT-prístrojoch. Čím viacej vyšetrení urobia, tým viacej nemocnicu zadlžujú tak, že vlastne obmedzujú svoje výkony aj z týchto dôvodov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný a po ňom pán poslanec Engliš.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážený pán exminister,

kolegyne, kolegovia,

hovoríme o materiáli, ktorý dáva mnohé nápady a zamyslenia. Predovšetkým ak dovolíte, ja budem komentovať veci, ale nebudem ani tak hovoriť o číslach, ktoré sú tu. Ale predovšetkým systémy poskytujúce zdravotnú starostlivosť sú zásadne odkázané na ekonomiku. Ak nie je dobrá ekonomika, tak, samozrejme, odvody do systému zdravotnej starostlivosti sú také, že lajtmotívom je šetrenie. Ak je v systéme zdravotnej starostlivosti lajtmotívom šetrenie, tak sa dostávame do naozaj veľmi veľkého rozporu s humanitou a veľkého rozporu so zásadami Hippokratovej medicíny a Hippokratovej etiky. Potom sa dostávajú lekári do situácie, keď naozaj nepostupujú lege artis a postupujú non lege artis, a teda postupujú proti svojmu profesionálnemu svedomiu.

HMOS, teda najväčšie poisťovacie systémy v Amerike sú v tej istej situácii. A ich spôsob riadenia a financovania a správania je založený vyslovene na ekonomike, na šetrení, na uťahovaní nákladov v starostlivosti o pacienta, a teda na tom, čo naozaj znižuje, ako tu bolo povedané kolegyňami pred mojím vystúpením, kvalitu starostlivosti, kvalitu ošetrenia, kvalitu liečby, diagnostiky. Teda všetko sa to vypomstí na pacientovi. Tak je to aj v našom prípade, pretože sa boríme s tým, že nemáme zdrojov.

Tu pán minister v analýze vývoja a hlavných problémov finančnej situácie v zdravotníctve uvádza úvodnú vetu, z ktorej budem citovať koniec: "hradené zo zdravotného poistenia v mimoriadne napätej a zložitej situácii, ktorá bola charakteristická" a zrejme asi "charakterizovaná". A uvádza tu 4 body. Má ich však v opačnom garde, lebo prvý bod by mal byť ten posledný: "poklesom reálnej hodnoty zdrojov, ktoré do systému plynuli zo zdravotného poistenia". A tým by zároveň aj povedal objektívne, že je naozaj postavený pred zlú úlohu, pretože poklesávajú reálne hodnoty zdrojov.

A druhý bod by som dal ten tretí: "vysokým a stále rastúcim zadlžovaním zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti". Tento motív zadlžovania poisťovní, to je neustále, na každej strane to vidíme. Uvádza sa to, proste zdravotné poisťovne sa zadlžujú, zadlžujú sa prevádzkovatelia zdravotnej starostlivosti. A teraz si dáme aj otázku, že keď sa zadlžujú poisťovne, tak prečo ich máme, prosím vás. Prečo sme vytvorili systém zdravotných poisťovní? Existujú krajiny, ktoré majú daňové odvody a majú perfektný štátny zdravotnícky systém. A my sme ho mali etablovaný, mali sme na to legislatívnu sieť. Ja neviem, či bola, či nebola dobrá, ale existujú daňové odvody a tie perfektne odvádzajú v dobrej ekonomike dostatočné množstvo peňazí na to, aby to fungovalo.

V dolnom, južnom Walese som dal otázku opozičnému poslancovi: Prosím vás, ako u vás funguje zdravotné poistenie? Odpoveď bola: "Čo, zdravotné poistenie, to je čo? U nás fungujú taxy." Opýtal som sa: A prečo nefunguje u vás zdravotné poistenie? Odpovedal: "Pretože to je hlúposť. Máme 15 % probatórne zdravotného poistenia len pre súkromný sektor. A to vôbec nefunguje dobre, to funguje zle." Opýtal som sa: A tak prečo ho držíte? Odpovedal: "Aby sme ukázali ľuďom, že tento systém nie je dobrý. Ak sa vypracuje na dobrý, tak bude u nás fungovať, ale u nás fungujú odvody taxami a tie dávajú finančné prostriedky pre štátny sektor a ten má perfektnú úroveň. A tam môžeme ošetrovať guvernéra aj posledného aboriginca. Všetci majú perfektnú úroveň ošetrenia." Bol som z toho šokovaný. Ja som tento materiál ešte nepoznal. Keby som ho bol poznal, tak mu poviem: "Pane u nás to funguje konkrétne takto." Ale na konci reči sa ma opýtal: "No a prečo to, prosím vás, nezrušíte?" Žiaľ, už sme tak hlboko v poisťovacom systéme, že už ho zrušiť nemôžeme, musíme ho zlepšovať. Ako sa to bude zlepšovať, neviem.

Ale tretí bod by bol, pán minister, to, čo ste tu uviedli: "rastom nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorého jednou z príčin bol i otvorený spôsob financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu zákona o Liečebnom poriadku".

A štvrtý bod by bol ten prvý: "dramatickým napätím medzi zákonom garantovaným rozsahom zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia a objemom verejných zdrojov na ich úhradu". Tak by som urobil zoradenie tých bodov, pretože naozaj ten prvý bod je rozhodujúci, že poklesávajú reálne hodnoty zdrojov, ktoré sa odvádzajú do zdravotného systému.

A teraz interpretácia tej prvej tabuľky, o ktorej tu hovoríte, ktorú uvádzate na 1. strane. Všetko zvádzate na to, že tu nastáva istý nepomer medzi fakturovanými nákladmi, a hlavne, že fakturované náklady stúpajú. A stúpli naozaj o 10 mld. Sk v roku 1997. Neviem, aká je štruktúra toho stúpnutia, ale pod tým je riadok: "objem zdrojov zo zdravotného poistenia v miliónoch Sk". A tam sme videli, že v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 narástli o 3,8 mld. Sk - to tu síce nie je uvedené, ale ja som si to zistil -, v roku 1997 narástli o 3,2 mld. Sk, ale v roku 1998 klesli o 95 mil. Sk, potom v roku 1999 narástli v porovnaní s rokom 1998 o 3,1 mld. Sk. Keby sme si boli udržali tempo rastu aj v roku 1998, tak v tomto roku máme zhruba v objemoch zdrojov zo zdravotného poistenia okolo 43 mld. Sk a nemáme taký veľký problém. Ale ten rok 1998, v ktorom ste už aj vy vládli, tam nastal skutočne prepad rastu objemu zdrojov.

A toto by som považoval za rozhodujúce, ten nárast fakturovaných nákladov v roku 1997. To by bolo treba zistiť, prečo to tak bolo. Je to iste nápadné číslo, ale keby sa bol udržal, ešte raz opakujem, objem zdrojov zo zdravotného poistenia, tak by sme boli v dobrej kalkulácii a bolo by to dobré. Prečo to tak nebolo, neviem.

Teraz sa dotknem niečoho, čo som si overil tiež v zahraničí, že to je veľmi smiešne. Kapitačné platby, ktoré máme u nás kalkulované na zhruba 35 Sk, prípadne 42 Sk u odborníkov, naozaj neobsahujú sumy, ktoré by motivovali. Ani v preskripcii, ale ani v správaní. Naopak, ony vedú k falošnému spôsobu správania v tom, že čím menej robím, tým viacej ušetrím, čo už tu bolo povedané. Ale ja si predstavujem tú sumu zhruba rádovo vyššiu: 350 Sk ako kapitácia pre praktického lekára. A čo by ten lekár s tým robil? Sú systémy, kde to tak je. V tejto sume však on dobre vie, že má zahrnutú platbu za SVALZ-ové vyšetrenia, že tam má zahrnutú platbu za hospitalizáciu, platbu za operácie. Ak by sme túto sumu dali lekárom prvého kontaktu, ako by sa správali? Neviem. Správali by sa rozumne? Správali by sa tak, že by naozaj behali od nemocnice k nemocnici, aby skracovali hospitalizáciu, alebo by sa správali tak, že by sa oni vzdelali na takú úroveň, aby urobili v primárnom kontakte veľmi rýchlu, veľmi presnú a správnu diagnózu? A na základe nej by potom nastavili veľmi dobrú ekonomicky relatívne málo náročnú liečbu? A zvládli by oni tú situáciu v prevažnej časti? Ale naozaj tie, by som povedal, komplikované a dynamické stavy by museli byť hospitalizované, by museli byť veľmi výdatne vyšetrované SVALZ-ovými vyšetrovacími metódami. A tam by potom museli z tej kapitačnej platby dávať svoje peniaze. No, samozrejme, vtedy by to bolo motivujúce. Ale ako by sme napríklad do tejto sumy zakomponovali motivačnosť v preskripcii? To si neviem predstaviť. Ako by sme obmedzili na základe kapitácie lekárov prebujnenú preskripciu, ktorá je? To už je problém.

Ale mám tu jeden príklad, ktorý je takýto: Statíny sa predpisujú, sú to veľmi drahé lieky, všetci vidíme, ako krásne znižujú cholesterol a triacylglycerol, ale nikto nevidí, koľko to robí strašných polyneuropatií. To už neviem. Túto okolnosť ani díleri, ani výrobcovia dajako nespomínajú. Len neurológovia vidia, že statíny, ktoré sú zázračné a drahé, a viem, že sme celú noc o nich rokovali, či ich máme, alebo nemáme dať. A ja teraz vidím pacientov, ktorí po nich chodia a sú takí istí ako po klofibráte. A naraz vidíme negatívum. Ale naši kardiológovia sa tu bili s exministrom, že musíme mať statíny pre 400 ľudí, či pre koľko to chceli. Ja som si už vtedy myslel, že táto molekula bude taká, že nestojí o ňu bojovať. Ale, prosím vás, to sú odborné veci. Ako by sme preskripciou zabránili tomu, aby lekár prvého kontaktu tieto lieky nepísal na odporučenie kardiológa, aby mal on možnosť povedať kardiológovi: "Vieš čo, ja mám lacnejšie lieky. Odporúčaš tieto, ale ja chcem iné, pretože mám isté štandardy, minimálne štandardy, ktoré mi hovoria, že aj iná liečba existuje, ktorá je lacnejšia." A to sú veci, ktoré mi napadajú pri čítaní tejto správy.

Ja si myslím, že predovšetkým, pán minister, v tom treťom bode - Perspektíva financovania rezortu v druhom polroku 2000 - máte uvedené, že v súčasnom období pred ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky stoja tri hlavné úlohy. A uviedli ste len dve. A tá tretia tam chýba. Tú tretiu by som myslel, aby bola - rozširovať zdroje pre odvody do zdravotného poistenia. To by bol, by som povedal, asi ten najrozumnejší bod, ktorý vám dajako vypadol. A tento bod by som tam zakomponoval. Neviem, prečo tam ten tretí bod nie je a či ste to tak mysleli, to by som dal ako otázku pre pána ministra aj pre navrhovateľa.

Ak sa mám ešte raz k tomu vrátiť, tak naozaj si myslím, že našou jedinou cestou zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva a riešenia jeho krízových zdravotných situácií je dostať do systému zdravotného poistenia, do systému zdravotnej starostlivosti čo najviac zdrojov a tých zdrojov, ktoré nie sú z privatizácie, lebo to sú tohtoročné zdroje a potom čo s nimi na budúci rok. Ony vám síce budú vylepšovať v tých posledných mesiacoch roka finančnú bilanciu, ale tie zdroje, ktoré sú aktívne, proste rozvojové programy a odvody z týchto rozvojových programov do systému zdravotnej starostlivosti, to je i cesta pre nielen vaše volebné obdobie, to je cesta pre nasledujúcu vládu, to je cesta pre ďalšie roky. A ja by som zdôraznil túto cestu. No iste, ste postavení pred úlohu, ako vyriešiť krízovú situáciu. Takže ja vás chválim za to, že ste niečo našli, ale musíme perspektívne rozmýšľať a uvažovať o tom, ako tie odvody zlepšiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)