Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám návrh na voľbu JUDr. Ľudovíta Šoltýsa, sudcu Krajského súdu v Prešove, na znovuzvolenie do funkcie sudcu bez časového obmedzenia. JUDr. Šoltýs bol zvolený za sudcu na 4-ročné volebné obdobie 1. júla 1996. To znamená, 1. júla tohto roku mu uplynulo 4-ročné funkčné obdobie. JUDr. Šoltýs bol v skupine 18 sudcov, z ktorých 17 ste zvolili 15. júna tohto roku opätovne do funkcie sudcov už bez časového obmedzenia. Pri hodnotení JUDr. Šoltýsa pred predložením na prevolenie sa vyskytli problémy, ktoré sa netýkali jeho samotného rozhodovania doteraz v tých uplynulých 4 rokoch, ani podozrenia z nejakého nekalého konania. Boli v jeho osobnom, mal nejaké osobné problémy a z tohto dôvodu nebolo jednotné stanovisko tých príslušných inštitúcií, ktoré sa vyjadrovali k znovuzvoleniu sudcov na jeho znovuzvolenie.
Z toho dôvodu bol vyňatý z balíka takpovediac 18 sudcov a bol podrobený ešte podrobnejšiemu opätovnému preverovaniu už aj z pozície ministerstva spravodlivosti, myslím z toho hľadiska, že sme požiadali tie príslušné sudcovské inštitúcie, aby sa podrobnejšie k nemu vyjadrili a podrobnejšie zdôvodňovali jeho stanovisko. Vyjadril sa aj JUDr. Šoltýs, na základe takéhoto podrobnejšieho hodnotenia nakoniec ja ako minister spravodlivosti a vláda Slovenskej republiky predložila návrh na opätovné zvolenie JUDr. Ľudovíta Šoltýsa za sudcu bez časového obmedzenia. Z týchto dôvodov JUDr. Šoltýs je predložený vám na rozhodovanie osobitne, nie spolu s tými ostatnými jeho kolegami, o ktorých ste rozhodovali 15. júna 2000. Navrhujem, aby bol JUDr. Šoltýs zvolený za sudcu bez časového obmedzenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Prosím pána poslanca Ivana Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni,
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu JUDr. Ľubomíra Šoltýsa do funkcie sudcu bez časového obmedzenia dnes s tým, že súhlasí s návrhom vlády na voľbu JUDr. Šoltýsa do funkcie sudcu bez časového obmedzenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť JUDr. Ľudovíta Šoltýsa do tejto funkcie.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy z pánov poslancov hlási ústne. Keďže nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania.
Preto podávam návrh, aby Národná rada o tomto návrhu na voľbu sudcu Ľudovíta Šoltýsa hlasovala verejne.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na hlasovanie.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán podpredseda,
zostáva nám hlasovať o návrhu vlády. Odporúčam, aby sme pána JUDr. Šoltýsa zvolili za sudcu bez časového obmedzenia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča zvoliť pána JUDr. Ľudovíta Šoltýsa za sudcu bez časového obmedzenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada zvolila Ľudovíta Šoltýsa do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.
Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.
Teraz by som prosil pána poslanca Budaja, ktorý je predkladateľom
návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým žiada ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vykonať audit o odštepnom závode Rádiokomunikácie,
aby predmetný návrh uznesenia ako navrhovateľ odôvodnil.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, kolegyne,
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá rokoval o situácii v Slovenských telekomunikáciách v súvislosti s financovaním verejnoprávnych médií a opakovane dospel k tej istej problematike, ktorú potom zachytil špeciálny materiál, ktorý vypracovali vedenia obidvoch verejnoprávnych inštitúcií, v ktorom sa uvádzajú príčiny vysokého zadlženia verejnoprávnych médií.
My sme v situácii, keď privatizácia Slovenských telekomunikácií je predo dvermi, ale nie celkom uspokojuje vyriešenie ich doteraz veľmi vysokého dlhu voči Slovenským telekomunikáciám. Nie o tomto však je návrh uznesenia, pretože tam vidíme istú cestu prijímania rozvojového projektu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorý by preklenul tento problém.
Návrh uznesenia, ktorý predložil Národnej rade výbor pre kultúru a médiá, sa týka vykonania nezávislého auditu v Slovenských telekomunikáciách. Slovenské telekomunikácie v roku 1996 zvýšili cenu svojich služieb administratívnym spôsobom bez toho, že by to dodnes dokázali vedeniam verejnoprávnych inštitúcií vysvetliť. Zvýšenie bolo o 160 %, a tak nečudo, že od roku 1996 vzrástol dlh voči Slovenským telekomunikáciám priam astronomicky. Celkom jednoducho sa dá vyrátať, že keby k tomuto administratívnemu zvýšeniu nebolo prišlo, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas by k dnešnému dňu nemali dlhy voči Slovenským telekomunikáciám. Možno pred niekoľkými mesiacmi či rokmi to vyzeralo ako akademický problém, ale dnes pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií považujeme za strategicky dôležité vykonať nezávislý audit, ktorý preukáže buď oprávnenosť, alebo neoprávnenosť tvorby cien v odštepnom závode Rádiokomunikácie.
Preto navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom žiada Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, aby pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií, a. s., zabezpečila audit nezávislou audítorskou spoločnosťou v odštepnom závode Rádiokomunikácie zameraný na portfólio služieb vykonávaných Rádiokomunikáciami, vnútorné financovanie, odvody Rádiokomunikácií materskej firme a v tejto súvislosti aj opodstatnenosť cenotvorby voči prenajímateľom vysielacích sietí v zmysle zákona číslo 111/1990.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Palacka sa hlási ako jediný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto ďalšiu možnosť prihlásenia sa do rozpravy za skončenú.
Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k tomuto návrhu uznesenia, pretože si myslím, že jeho prijatím by Národná rada prijala dosť nekvalifikované rozhodnutie. Jednak z formálnych dôvodov nie som si istý, či toto uznesenie spĺňa náležitosti, ktoré má mať. Napríklad nemá pridelené číslo tlače a ďalšie, ale to zrejme nie je také podstatné. Podstatné je to, čo sa v tom uznesení navrhuje.
Ako pán predkladateľ uviedol, navrhuje sa, aby Národná rada požiadala ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií vykonať audit. Zdá sa mi táto formulácia nie celkom kvalifikovaná, pretože, tak ako je napísané, to v žiadnom prípade ministerstvo urobiť nemôže. Ministerstvo určite nemôže vykonať audit, môže možno požiadať akciovú spoločnosť, aby dala zabezpečiť audit zameraný na to, čo sa v uznesení ďalej píše. Ale iste je cteným poslancom známe, že Slovenské telekomunikácie sú akciovou spoločnosťou a ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy nemôže vykonávať audit. Môže len požiadať akciovú spoločnosť. Čiže to je prvé, čo si myslím, že ministerstvo nemôže takto uznesenie splniť.
A druhé, čo je ešte dôležitejšie, v uznesení sa hovorí, že pred privatizáciou. Opäť sa obraciam na snemovňu s tým, že určite dámy a páni poslanci si uvedomili alebo zachytili v médiách, že privatizácia Slovenských telekomunikácií nie je takpovediac predo dvermi, ale vlastne je vo svojej záverečnej fáze a zrejme zajtra, pozajtra, v najbližších dňoch bude vládou rozhodnuté o privatizácii Slovenských telekomunikácií a trúfam si povedať, že žiadna nezávislá audítorská spoločnosť nebude schopná za dva dni alebo za tri dni, ani za týždeň urobiť taký audit, aký sa v tomto uznesení predpokladá.
Preto by som odporúčal, aby sme toto uznesenie neschválili, prípadne nech sa k tomu aj výbor pre kultúru a médiá, prípadne aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vráti a prerokuje také uznesenie, ktoré by bolo realizovateľné, pretože toto uznesenie bude zrejme musieť vláda vrátiť ako nerealizovateľné.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško a pán poslanec Kužma chcú reagovať na vystúpenie pána poslanca Palacku faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Celý problém je v tom, že podľa názoru predstaviteľov rozhlasu a televízie Rádiokomunikácie určovali nereálne a maximálne ceny ako platby pre rozhlas a televíziu. Toto bolo ešte za predchádzajúcej vlády a toto pokračuje za tejto vlády. My sme sa veľmi pokúšali vo výbore, aby sa tento problém nejakým spôsobom vyriešil. Ani vláda, ani vedenie telekomunikácií - ja sám som sa angažoval - neboli schopní nájsť riešenie také, aby oddlžili Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia nie sú schopné splatiť tie dlžoby, ktoré majú voči Rádiokomunikáciám.
Ak Rádiokomunikácie a Slovenské telekomunikácie, s ktorými som ja aj sám, teda spolu s riaditeľom rozhlasu rokoval, neboli ochotné pristúpiť na žiadne riešenie, tak potom nech audit ukáže, či ceny, ktoré udržovali Rádiokomunikácie, boli reálne voči Slovenskému rozhlasu a televízii. A to vnesie potom svetlo a čistotu do riešenia celého toho problému. Opakujem, vláda, kolega Palacka hovoril...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec F. Mikloško:
... že privatizácia je na spadnutie, ale vláda nebola schopná podať riešenie oddlženia televízie a rozhlasu. Mala na to dosť času.
Tak čo má robiť výbor, ktorý je gesčný a ktorý musí nejakým spôsobom riešiť problémy rozhlasu a televízie?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ja by som ešte chcel doplniť kolegu Mikloška. Nám je úplne jasné to, čo hovorí pán kolega Palacka, že teraz je veľmi nebezpečné vôbec hýbať s touto sumou, lebo to môže jednak buď znížiť cenu telekomunikácií, prípadne oddialiť privatizáciu. Ale na základe šetrenia výboru bolo zistené, ak sa robila cenovú previerka a robilo ministerstvo financií cenovú kalkuláciu pre telekomunikácie, neboli preverované jednotlivé cenové položky. Čiže oni vlastne neskúmali pravdivosť predložených materiálov, skúmali len výpočet ceny. A tam je vlastne sťažnosť verejnoprávnych médií, že v náklade na vysielanie je započítaná aj napríklad cena rekonštrukcie Kaviarne Kamzík a podobné veci.
Čiže my sme boli nútení vlastne riešiť to z tohto dôvodu, že jednak je ten starý dlh, ktorý sa dá jednorazovo vyriešiť. Ale ak nedôjde k zmene vlastne sadzby za telekomunikácie, ktorú nový privatizér asi minimálne ponechá na starej hranici, budeme musieť inou formou dotovať vysielanie televízie a rozhlasu, čo zrejme bude veľmi nepopulárne. A nevieme dokázať, či tie výkony, ktoré sú poskytované, sú pravdivé a reálne, ale hlavne potrebné pre verejnoprávny rozhlas a televíziu, lebo aj verejnoprávny rozhlas tvrdí, že čas vysielačov, ktoré mu núkajú telekomunikácie, nepotrebuje pre svoje vysielanie a musí ich platiť ako paušál.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Palacka chce reagovať na faktické poznámky.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja v žiadnom prípade nechcem spochybniť názory mojich kolegov a väčšinou aj môžem s nimi súhlasiť, pretože chápem motiváciu, ktorá viedla výbor k takémuto uzneseniu. Nič to však nemení na tom, že to uznesenie, tak ako je formulované, sa nedá splniť. Jednoducho tak sa nedá splniť, preto by som neodporúčal ho schvaľovať.
A pokiaľ ide o samotnú vecnú stránku, to znamená, či tie ceny sú, alebo nie sú opodstatnené, k tomu ako jednu vec chcem uviesť, že tie ceny priebežne bez nejakých omeškaní platia všetky súkromné rádiá a televízie a nemajú s tým problémy, len verejnoprávne médiá majú problémy. A ak treba niekde urobiť audit a pozrieť sa, či náklady sú oprávnené, alebo nie sú oprávnené, myslím si, že v prvom rade by ten audit mal byť práve v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, pretože tam, si myslím, je pes zakopaný. Tie náklady sú mnohonásobne vyššie, astronomicky vyššie ako vo všetkých súkromných médiách dokopy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa ešte chce k rozprave vyjadriť spoločný spravodajca pán poslanec Budaj.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo, a pán navrhovateľ v jednej osobe, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Chcel by som pána kolegu Palacku upozorniť, že návrh tlače číslo má. Je to číslo 684. Po druhé, chcem poznamenať, že telekomunikácie sú štátnou akciovou spoločnosťou so 100-percentnou účasťou štátu, a preto ministerstvo má možnosť rozhodovať o ich konaní. To je k ďalšej jeho výhrade, k ďalšej poznamenávam, že ministerstvo má možnosť splniť uznesenia Národnej rady, pretože môže neodkladne začať s konaním pri výbere nezávislého audítora, a tým budeme považovať jeho krok za naplnenie tohto uznesenia.
Znovu si dovolím povedať, že ak vláda za dva roky, takmer za dva roky nezaistila ani len audit služieb, je to chyba, ktorá sa teraz dá napraviť. Áno, je to na poslednú chvíľu, ale sú krajiny, v ktorých privatizácia telekomunikácií vyvoláva veľkú pozornosť a celospoločenskú polemiku, pretože je to oblasť, ktorá sa dotýka každého občana. Tu sa privatizujú Rádiokomunikácie bez dostatočných, jasných a prehľadných pravidiel na budúce prevádzkovanie médií, a to aj verejnoprávnych médií. Hlavným problémom je nejasná cenotvorba. Podotýkam, že je dvojnásobná než v susednej Českej republike, a to sme ešte relatívne nedávno mali rovnaké ceny v československých korunách. Dnes je v Slovenskej republike prakticky dvojnásobná cena. Myslím si, že krok Národnej rady uvítajú slovenské verejnoprávne médiá aj slovenskí občania, ktorí nechcú platiť nereálne koncesionárske poplatky a chcú mať jasné pravidlá pri privatizácii Slovenských telekomunikácií.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Prosím ešte pána navrhovateľa, pána poslanca Budaja, aby predniesol návrh na uznesenie.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
"Návrh na uznesenie Národnej rady z 3. júla k žiadosti o vykonanie auditu v odštepnom závode Rádiokomunikácie.
Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá žiada ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií vykonať audit nezávislou audítorskou spoločnosťou v odštepnom závode Rádiokomunikácie zameraný na portfólio služieb vykonávaných Rádiokomunikáciami, na vnútorné financovanie, odvody Rádiokomunikácií materskej firme (Slovenským telekomunikáciám, a. s.) a v tejto súvislosti opodstatnenosť cenotvorby voči prenajímateľom vysielacích sietí v zmysle zákona číslo 111/1990 Zb. a číslo 563/1991 Zb."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zaradenie a platové náležitosti riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Prosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby návrh výboru, ktorý prerokoval návrh uznesenia, Národnej rade predniesol a informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto bode programu.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 745 z 15. marca 2000 podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci zvolila Dr. Miroslava Hladíka za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc dňom 16. marca 2000.
Po dlhom diskutovaní o stanovení platu a zadelení tohto postu do tarifných tried v rámci jednotlivých orgánov štátnej správy sme dospeli k tomu, že v zmysle zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci nie sú riešené platové pomery a náležitosti riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc. Preto platové náležitosti riaditeľa sú navrhnuté v našom uznesení podľa zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch a nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov rozpočtových a niektorých ďalších organizácií a orgánov v znení neskorších predpisov.
Práve preto sme predložili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom:
a) konštatujeme súčasný stav,
b) poverujeme Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť návrh pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie zaradenia platových náležitostí riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, ďalej, v prípade valorizácie stupnice platových taríf pripraviť návrh pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na úpravu príslušných zložiek platu a ďalej, prerokovať návrh štatútu Úradu pre štátnu pomoc, to všetko v rámci Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Ďalej navrhujeme uložiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 43 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
1. rozhodovať podľa návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o zaradení a platových náležitostiach riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc Dr. Miroslava Hladíka,
2. schváliť svojím rozhodnutím po prerokovaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu štatút Úradu pre štátnu pomoc.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, že sa rozhoduje o naliehavej a vážnej veci, žiadam vás o podporu tohto návrhu uznesenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie návrhu uznesenia, ktorým odporúča výboru pre financie, rozpočet a menu upraviť platové náležitosti predsedu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pani poslankyňa Keltošová chce z miesta vyjadriť svoje stanovisko k návrhu uznesenia.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mám jednu otázku na predkladateľov. Je to chvályhodné, že výbor pre financie, rozpočet a menu sa ujal tejto veci, ale podľa kompetenčného zákona všetky platové náležitosti má v gescii ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto si myslím, že výbor pre sociálne veci by mal minimálne spolupracovať s výborom pre financie, rozpočet a menu kvôli zosúladeniu právnych predpisov.
Pokiaľ ide o štatút, k tomu sa nebudeme vyjadrovať, alebo navrhujem, aby sme sa v našom výbore nevyjadrovali, ale pokiaľ ide o platové náležitosti, mal by to dostať aj náš výbor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, odporúčate doplniť návrh uznesenia, ktorý je predložený?
Zapnite ešte pani poslankyňu Keltošovú.
Poslankyňa O. Keltošová:
Navrhujem uznesenie, pokiaľ ide o tú prvú časť, "určiť platové náležitosti podľa 143 a nariadenia vlády" doplniť "na prerokovanie aj výboru pre sociálne veci". Štatút nech prerokuje samostatne výbor pre financie, rozpočet a menu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán spoločný spravodajca navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k predloženému návrhu pani poslankyne Keltošovej.
Poslanec P. Farkas:
Áno. Vychádzajúc z toho, že výbor pre financie, rozpočet a menu bol určený ako gestorský výbor k tejto otázke, tak v rámci toho sme sa ujali tejto iniciatívy. A práve preto, aby bol už konečne stanovený plat vedúcemu tohto úradu, sme otvorili celú škálu dopisovaní s ústrednými orgánmi štátnej správy, a aby sme dostali bodku na koniec tejto iniciatívy, sme predložili tento návrh uznesenia nášho výboru.
Samozrejme, nevylučujem možnosť, že aj výbor pre sociálne veci by sa mohol vyjadriť k tejto záležitosti. Ale vychádzajúc z toho, že vedúci tohto úradu je už od 16. marca ustanovený do svojej funkcie a do dnešného dňa nemá pevne stanovený plat, tak neviem, všetko sme prešetrili a my sme navrhli riešenie v zmysle súčasného platného právneho stavu, neviem, čo by vedel dodať k tomu výbor pre sociálne veci a bývanie. Keď rozpor je v niečom, tak vieme s tým súhlasiť, ale napriek všetkému súhlasím s tým, aby sa vyjadril k tejto otázke aj výbor pre sociálne veci a bývanie. Beriem to ako iniciatívny návrh, ktorý podporujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za zaujatie stanoviska.
Prosím, aby uviedol hlasovanie.
Pani poslankyňa Keltošová navrhla, aby v písmene d) v ods. 1 bolo doplnené, aby prípravou návrhu platových náležitostí pre riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc sa vyjadril aj výbor pre sociálne veci a bývanie. Tak som rozumel tomuto návrhu.
Pán predseda výboru, prosím, budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Keltošovej, tak ako som uviedol.
Poslanec P. Farkas:
Áno, teraz hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Keltošovej, aby sa vyjadril aj výbor pre sociálne veci a bývanie k návrhu na zaradenie pána Dr. Hladíka do tarifných tried.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Poslanec P. Farkas:
Teraz budeme hlasovať o návrhu číslo 695 ako celku spolu, samozrejme, s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho máte v písomnej podobe vyhotovený a predložený výborom pre financie, rozpočet a menu s doplnením schváleného pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, ktorý Národná rada svojím hlasovaním odsúhlasila.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorým stanovuje návrh na zaradenie a platové náležitosti riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, schválila.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu bodu 36 schôdze Národnej rady, ktorým je
návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o predloženie správy na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 696.
Prosím teraz pána podpredsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Mesiarika, aby návrh výboru uviedol.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
výsledkom niekoľko rokov trvajúceho podfinancovania slovenského zdravotníctva a spomalenia postupu transformačných krokov je súčasný stav, keď sa na Slovensku prestáva poskytovať zdravotná starostlivosť takej kvality a dostupnosti, na akú má občan nárok a právo.
(Ruch v sále.)
Problémy okolo liečby prezidenta Slovenskej republiky poukazujú na závažný stav slovenského zdravotníctva, ktoré potrebuje razantný postup, aby sa zabránilo jeho úplnému kolapsu. To, čo sa udialo pri akútnom ochorení prezidenta Slovenskej republiky, vyvoláva u občanov opodstatnené obavy a nedôveru voči slovenskému zdravotníctvu. Často zaznievajú otázky, akú úroveň zdravotnej starostlivosti dostane radový občan, keď sa zlyháva i u takých osobností, ako je ústavný činiteľ, akým pán prezident je.
Musím konštatovať, že slovenské zdravotníctvo je vážne choré a nie je možné ho liečiť na renomovanej zahraničnej klinike. V odbornej rovine na otázku správnosti postupu slovenských zdravotníckych zariadení dá odpoveď komisia, ktorá bola ustanovená. Národná rada by však mala tento problém prerokovať zo širšieho hľadiska, vypočuť si návrhy na riešenia a prijať také závery, aby sme spoločne prispeli k tomu, aby sa zdravotníctvo z tejto vážnej krízy dostalo. A to je aj zmysel a cieľ návrhu uznesenia, ktoré navrhujeme prijať v podobe, aby Národná rada požiadala ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby predložil na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky komplexnú správu o priebehu choroby a liečenia prezidenta Slovenskej republiky a návrh komplexného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o ústavných činiteľov a o občanov Slovenskej republiky.
O podporu schválenia tohto uznesenia vás žiadam.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán navrhovateľ a spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Osuský a pán poslanec Švec. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nechcem zdržovať, ale mám pocit, že je potrebné povedať zopár jasných slov o tom, že naše zdravotníctvo nie je nijako choré alebo že nie je nijako iné, ako môže byť. Musíme si uvedomiť, že ak situácia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1945 bola u nás iste lepšia ako v Innsbrucku a v roku 1955 bola taká istá, tak potom nastal 40-ročný prepad úrovne zdravotníctva, ktorý bol celkom logicky podmienený tým, že sme sa ocitli v tej časti sveta, ktorá fungovala menej úspešne a menej výkonne v akomkoľvek zmysle ako tá druhá.
Musíme si uvedomiť, že prístroje, ktoré používajú naši kolegovia v Innsbrucku, stoja také isté peniaze, či ich kúpite do Innsbrucku alebo do Košíc. Musíme si uvedomiť, že sú krajiny - a Rakúsko je jedna z nich -, ktorých národný produkt na obyvateľa je neporovnateľný s národným produktom Slovenskej republiky. Je teda zrejmé, že všetko to, čo sa odvodzuje od národného produktu - a to je napríklad aj prístrojové vybavenie nemocníc -, nemôže byť po 40 rokoch úpadku také isté.
Stav, ktorý dnes vidíme, nie je nič, čo vzniklo včera ani predvčerom, ani pred 10 rokmi. Je to jednoducho logický dôsledok toho, v akom ekonomickom systéme sme žili. Považujem preto za bezpredmetné, aby sme tu prijímali uznesenia o tom, že si o tom niečo vypočujeme, pretože pravda je takáto. Akékoľvek iné výpovede sú len balenie reality do papiera hoc aj ružovej farby. Tvrdím ako lekár, že akokoľvek je naše zdravotníctvo dnes na pranieri, je lepšie, ako je naša ekonomická výkonnosť. Starostlivosť, ktorú slovenskí lekári poskytujú svojim pacientom, je lepšia, ako je výkonnosť ekonomiky tejto krajiny. Naše zdravotníctvo nie je toľkokrát horšie, koľkokrát horšie funguje a ostatných 40 rokov fungovala ekonomika tejto krajiny. Preto si nerobme ilúzie, že akékoľvek uznesenie vzkriesi chátrajúce zdravotníctvo.
Jediná cesta, ktorá povedie k lepšiemu zdravotníctvu - a znova podčiarkujem, že od antibiotík cez reanimačné prístroje až po akúkoľvek diagnostickú techniku, všetko stojí rovnako v Žiline i v Londýne -, je cesta ozdravenia ekonomiky. A ak si teda uvedomíme, že ak v jednej domácnosti majú mesačne k dispozícii 70 000 Sk a v inej 15 000 Sk, tak len hlupák sa môže domnievať, že uznesením zmení pomer jedenia kaviáru a zemiakov s kapustou v týchto dvoch domácnostiach. Je to proste nonsens. A preto si myslím, že jediná cesta k tomu, aby sme nemuseli v budúcnosti mať strach zo stavu zdravotníctva a rizikovej situácie nás všetkých ako občanov pacientov, je to, že táto krajina bude ekonomicky prosperovať. Žiadna iná cesta k zlepšeniu technického vybavenia nemocníc pri súčasných odvodoch a finančných tokoch v tejto krajine nemôže existovať.
Samozrejme, zdravotníctvo môže a musí byť efektívnejšie, môže šetriť, ľudia sa môžu a musia lepšie stavať k svojmu zdraviu i k liekom, ktoré dostávajú predpisované, ale zázraky sa pri hrubom národnom produkte, ktorý je tretinový a nižší ako v porovnávaných krajinách, nikdy nedocielia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského sa hlásia dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Moric.
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nezvyknem dávať faktické poznámky a už vôbec nie na vystúpenia odborníkov, ale pán poslanec, dnes výnimočne s vami súhlasím, podčiarkujem to slovo, pretože naozaj si myslím, že dávať správu v septembri - dúfam, že pán prezident sa dovtedy uzdraví - je strata času. Ministerstvo zdravotníctva má dosť restov, ktoré musí dohoniť a malo by dohoniť miesto toho, aby nám dávalo správy.
A druhá poznámka, považujem za dehonestujúce, ak sa vytvárajú rôzne komisie. My všetci veľmi dobre vieme a potichu to aj hovoríme, že ak nevieme riešiť prípad, vytvoríme komisiu. A v septembri prerokúvať správu takejto komisie je skutočne nehodné parlamentu. Z médií sa dozvedáme oveľa viac a priebežne aktuálne informácie, ako by sme mali na september čakať na túto správu. Ešte raz prajem uzdravenie pánovi prezidentovi, aj keď som ho nevolila, ale na druhej strane naozaj šetrime čas svoj aj ministerstva zdravotníctva.