Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel povedať, pán poslanec, že súhlasím s tým, čo ste tu povedali, dá sa povedať, že skoro na sto percent. Rád by som sa vyjadril k prvej polovici tej správy. Myslím si, že Národná rada by si zaslúžila mať nejakú správu, že prečo liečenie prezidenta dopadlo tak, ako dopadlo, pretože tie správy o jeho liečení, si myslím, že neboli vždy korektné. Myslím si, že slovenskí lekári urobili, pokiaľ sa len tej lekárskej starostlivosti týka, asi všetko, čo bolo v ich silách. Pokiaľ sa týka tej druhej polovice toho uznesenia, tak som jednoznačne proti tomu, aby sme sa k takejto veci vyjadrili, a naozaj skrátka treba, aby sme si šetrili svoje sily a svoj, myslím si, rozum na niečo iné ako na to, čo je tu navrhované.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ešte pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Dámy a páni, myslím si, že treba povedať ešte jednu vec. Ja som skutočne presvedčený o tom, že slovenské zdravotníctvo touto kauzou, by som povedal, utrpelo a nemuselo to tak byť. Zákrok, ktorý sa uskutočnil, je bežným chirurgickým zákrokom, i keď je to vážny a ťažký zákrok, ale robí sa bežne na väčšine chirurgických pracovísk na Slovensku.
Problém nebol v samotnom zákroku, ale problém bol v komplikáciách, ktoré nastali. Podľa môjho názoru najdôležitejšie bolo vybrať pracovisko, ktoré mohlo zabezpečiť bezproblémový priebeh operácie aj pooperačnej starostlivosti. Teda moja výčitka smerom na tých, ktorí mali na starosti zdravie pána prezidenta, je vo výbere nemocnice. Keby operácia bola prebehla na ktoromkoľvek z našich ústavov, myslím tým onkologické pracoviská, kde sa tento zákrok robí každodenne, myslím si, že by priebeh bol úplne iný. Ale na druhej strane treba povedať aj to, že každá operácia je svojím spôsobom riziková. A je možné očakávať aj komplikácie. Žiaľ, stalo sa to v prípade pána prezidenta, je nám to všetkým ľúto, ale nie je možné zatracovať slovenskú medicínu tak, ako sa to deje v médiách.
Preto si myslím, že najbližší krok, ktorý bude treba urobiť, bude potreba definovať pracoviská, ktoré budú schopné minimálne na troch miestach na Slovensku zabezpečiť také ošetrenie pacientov, ktoré si vyžaduje povedzme taký komplikovaný stav, ako bol v prípade pána prezidenta. Teda resuscitačné pracoviská, ARO a podobne musia mať prístrojové vybavenie, ktoré je potrebné na riešenie takej závažnej situácie, ako je celkový kolaps pacienta. A to bude problém, ktorý bude musieť pán minister vyriešiť, nie to, že nám chýbajú prístroje, to je pravda, tie nám chýbajú rôzne, ale niekde máme tých prístrojov aj navyše. A to, že dnes nemáme oxygenátor na Slovensku, to je presne tak, akože nemáme trebárs gama nôž, ktorý potrebujeme na operácie nádorov mozgu. Tu sa musíme zamyslieť, či potrebujeme o 20 prístrojov jednej techniky viac, a chýbajú nám dva prístroje, ktoré sú životne dôležité. Hovorím opakovane, my budeme potrebovať vytypovať minimálne tri pracoviská na Slovensku, ktoré budú vedieť zabezpečiť liečbu aj v takých komplikovaných situáciách, v akých sa, bohužiaľ, ocitol náš pán prezident.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sú traja páni poslanci - posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Po tom, čo som si vypočul pána poslanca Osuského a teraz pána poslanca Šveca, dávam Strane občianskeho porozumenia na zváženie, či by nebolo dobré stiahnuť návrh tohto uznesenia z rokovania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ja by som rád podčiarkol niektoré myšlienky, ktoré pán poslanec Švec tu povedal. A naopak, vôbec si nemyslím, že takáto správa by bola bezpredmetná, práve naopak. Už len diskusia k tomuto návrhu svedčí o tom, že je tu mnoho vecí, o ktorých sa nehovorí, a mnoho vecí, ktoré v konečnom dôsledku budú musieť riešiť vrcholové orgány štátu. Chcem upozorniť na skutočnosti, ktoré ešte doteraz nikto nepovedal, a naznačil ich pán poslanec Švec. Predstavte si, že po takejto príhode, aká sa stala v Slovenskej republike, príde na návštevu Slovenskej republiky francúzsky prezident. Čo si myslíte, kde budú zabezpečovať tí ľudia, ktorí sa starajú o prezidenta Francúzskej republiky, jeho prípadnú zdravotnú starostlivosť? Pýtam sa, koľko to bude stáť korún Slovenskú republiku, koľko to bude stáť finančných prostriedkov navštevujúcu stranu. Nemyslíme si, že sú to veci, ktoré sú zanedbateľné.
Upozorňujem na to, že naozaj, keďže sme v takej situácii, v akej sme, bohužiaľ - mnohé pracoviská, pán poslanec Osuský to zabudol povedať, v Českej republike nemali také starosti, aké majú všetky ostatné pracoviská v bývalej Česko-slovenskej republike a na Slovensku všetky, že majú také špičkové pracoviská -, že jednoducho budeme musieť zrejme niečo v tejto veci vykonať, pretože ide možno aj o niečo viac než len o reprezentáciu. Možno ide aj o to, aby niektoré pracoviská sa stali metodickými centrami preto, že treba zaviesť všetky rutinné medicínske systémy do chodu. Nozochomiálne infekcie sú bežným problémom všetkých pracovísk na svete, ale dajú sa riešiť. Je to veľmi zložité a náročné a jednoducho bez toho, že by sme my nemali vlastné pracoviská, ktoré sú to schopné metodicky vyriešiť, nie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vo vystúpení dvoch predrečníkov odzneli veľmi závažné konštatovania, s ktorými, si myslím, prevažná väčšina tu prítomných môže jedine súhlasiť. To, čo sa odohráva v slovenských médiách voči lekárom, ja považujem za nehoráznosť, pretože lekárske tímy sú na Slovensku perfektné a disponujú vynikajúcimi odborníkmi. Ale chcem upozorniť na niečo, čo neodznieva. Nemocnica a poliklinika ministerstva vnútra už dva roky je v štádiu sťahovania, sťahovania do iných objektov a budov, ktoré nie sú zadaptované. A v tomto štádiu jestvujúce objekty už ďalej sa nemodernizujú. Čiže to je nemocnica a poliklinika, ktorá je v prechodnom štádiu. Dieťa sa ešte nenarodilo, ale rodička už rodí. Odporúčam vojsť do vestibulu tohto inštitútu, tam sa nachádza celá séria ďakovných tabúľ, ktorými nemocnica s poliklinikou ministerstva vnútra ponížene ďakuje eseročkám a akciovým spoločnostiam, ktoré prispeli na vybavenie tejto inštitúcie, ktorej zakladateľom je však ministerstvo vnútra.
Pán minister Pittner má prešetrovať stav liečenia a optimalizácie postupov pána prezidenta na klinike, za stav ktorej zodpovedá on? Tento stav považujem za absurdný. Takže pes je zakopaný kdesi úplne inde. Poľuje sa na tých nepravých. Poľuje sa na lekárov, ktorí odviedli perfektný zákrok, ale nehovorí sa o tom ďalšom, z akého dôvodu sú problémy s technickým vybavením tejto polikliniky a nemocnice, poľuje sa na odborníkov a chirurgov, ktorých osobne poznám, pretože operačné zákroky robili aj na členoch mojej rodiny. Sú to perfektní odborníci.
Takže, dámy a páni, toto je veľmi vážna podstata, od ktorej sa tak minister Šagát, ako i minister Pittner hanblivo dištancujú. A tvária sa, že ich sa to netýka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že aj keď v rozprave zazneli rozdielne názory, ale to, čo tu odznelo, už niektoré návrhy, niektoré polemiky, poznámky, ma vlastne len ubezpečuje v tom, že takéto uznesenie by bolo treba prijať a že skutočne po - by som povedal vulgárne - vychladnutí hláv, po upokojení situácie a dúfam, že šťastnom vyriešení problému, v septembri by sme sa mali problémom ako takým zaoberať, pretože tu nikto nespochybňuje 40-ročný vývoj. Ale nič horšie sa nestane, a to sami ste tu mnohokrát stále zdôrazňovali, ak nebudeme riešiť a veľmi rýchlo riešiť problém. A ten nevyriešime tým, že budeme hádzať i tento problém do autu. Naopak, myslím si, že mali by sme ho využiť, chytiť sa toho problému a v prospech všetkých občanov, v prospech celého rezortu a hlavne teda občanov tento problém vyriešiť.
K návrhu pána poslanca Mikloška len toľko: To nie je vec Strany občianskeho porozumenia. Tento návrh vznikol po porade predsedov štyroch poslaneckých klubov. Tu by som neodporúčal do toho pliesť straníckosť, pretože choroba, ochorenie nepozná stranícku knižku.
Preto vás len vyzývam, že skutočne zvážme svoje postoje a využime to, na čo aj tento parlament je povinný reagovať - pomôcť riešiť problém slovenského zdravotníctva v mesiaci september.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán navrhovateľ. Prosím, aby ste predniesli návrh na uznesenie.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážené poslankyne, poslanci, návrh uznesenia ste dostali v tlači 696. Sú to len 4 riadky, preto dovoľte, aby som ho zopakoval:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky komplexnú správu o priebehu choroby a liečenia prezidenta Slovenskej republiky a návrh komplexného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o ústavných činiteľov a občanov Slovenskej republiky."
Prosím, aby sme o uznesení hlasovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý navrhol gestorský výbor v znení, ako ho predniesol pán navrhovateľ.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať posledným bodom programu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 688, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 688a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
keďže som návrh zákona odôvodňoval dnes, myslím si, že stačí, keď zopakujem, že ide o návrh, ktorý aspoň čiastočne rieši jeden z pálčivých problémov v našej spoločnosti. Ide o návrh zákona, v ktorom sa menia aj ďalšie právne predpisy v nadväznosti naň. Okrem toho rieši problematiku, ktorá zostáva neriešená po prijatí zákona o paušálnej dani. Som presvedčený, že tak ako je návrh predložený vrátane vášho prerokovania v jednotlivých výboroch, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a naozaj je riešením, ktoré pomôže našim občanom, ktorí sa nachádzajú v ťaživej situácii.
Pokiaľ ide o spoločnú správu, konštatujem, že dva pozmeňujúce návrhy, k článku III je jeden a k článku I druhý, tak ako sú predložené, sú v súlade s filozofiou zákona a môžeme s nimi súhlasiť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, pána poslanca Rusnáka, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. júla 2000 číslo 974 o prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor dostal do 3. júla 2000 stanovisko poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec Š. Rusnák:
... Márie Kadlečíkovej. Gestorský výbor tento návrh neodporučil schváliť.
Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 3. júla 2000 číslo 217 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 3. júla 2000 číslo 457. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Tak ako to máte uvedené písomne v tlači, je to pozmeňujúci návrh jednak k článku I a pozmeňujúci návrh číslo 2 k článku III. V obidvoch prípadoch gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených aj v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.
Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu poveril predniesť tento návrh a odôvodniť aj návrh a stanovisko gestorského výboru. Samozrejme, mám odporúčanie to predniesť v druhom a treťom čítaní.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v prvom a v druhom bode spoločne a odporúča ich schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru z 3. júla 2000, číslom uznesenia 219.
Všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Kadlečíková a pán poslanec Prokopovič. Vyhlasujem možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy za skončenú.
Ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v poslednom čase, a to od roku 1996 obce a mestá Slovenskej republiky pravidelne trpia dôsledkami rôznych klimatických porúch. Raz máme veľa vody, až tak veľa, že ohrozuje životy ľudí, inokedy zas je vody tak málo, že je ohrozená potravinová bezpečnosť krajiny a zdravá výživa obyvateľstva. Pravdou však je, že je to aj v dôsledku absencie podporných technických a finančných nástrojov, ktoré by dokázali eliminovať rozsah škôd živelných pohrôm. Príčiny spočívajú v nedostatku finančných prostriedkov, ale aj v nedostatku pracovných síl, v poddimenzovanej výsadbe lesov, v údržbe a v čistení vodných tokov, ale aj v udržateľnom rozvoji životného prostredia. Dôsledkom je potom neudržiavaná krajina, ktorá je zraniteľná a reaguje nekontrolovateľným spôsobom pri klimatických poruchách hoci aj menšej intenzity. Výsadba lesov, údržba a čistenie vodných tokov sú aktivity, ktoré napĺňajú obsah verejnoprospešných prác, ochraňujú naše príbytky a, povedzme, aj životy a pomáhajú rozvíjať životné prostredie.
So skupinou 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 387 o zamestnanosti. A pozmeňujúci návrh sa týka § 91 ods. 1, kde za slová "Červený kríž" sa odporúča doplniť slová "alebo zamestnávateľ v odvetví lesného a vodného hospodárstva". Vychádzame zo zamerania politiky zamestnanosti v rezorte pôdohospodárstva, z rozpracovania stratégie vlády na riešenie problémov Rómov, kde sa predpokladá vytváranie verejnoprospešných pracovných miest pri ručných prácach s využitím príspevkov úradov práce (kosenie buriny, údržba vodných tokov, poľných a lesných ciest, znášanie a pálenie odstraňovanej haluziny po ťažbe dreva a podobne). Cieľovou skupinou by mohli byť dlhodobo nezamestnané osoby s nižšou kvalifikáciou, čím by sa naplnil zámer predkladanej novely zákona číslo 387/1996 Z. z.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Halmeš.
Pani poslankyňa Keltošová.
Pani poslankyňa nechajte na pokoji svoje hlasovacie zariadenie.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Prepáčte, moje hlasovacie zariadenie je v poriadku, len som nebola zapnutá.
Vážený pán predsedajúci,
chcem povedať, že ani vo výbore sa tento pozmeňujúci návrh nestretol s podporou. Mám zásadnú výhradu voči tomuto návrhu, pretože charakter verejnoprospešných prác je daný aj medzinárodnými dokumentmi, kde sa hovorí o neziskových organizáciách. To po prvé.
Po druhé, ak dáme výhodu poľnohospodárstvu, prídu stavebníci, ak dáte stavebníctvu - bol taký návrh v parlamente, v našom výbore, pani poslankyňa, neprešiel -, musíte dať potom tam aj ďalšie odvetvia, ktoré by mali byť preferované, ale potom nehovorme to, že ide o verejnoprospešné práce, pretože ide o ziskové organizácie. Čiže súhlasím s tým návrhom, tak ako prešiel vo výbore, vynechať všetky odvetvia, ktoré by mohli byť preferované, ktoré by vytvárali nerovnováhu v konkurenčnom trhovom prostredí tým, že jedno odvetvie by bolo preferované pred druhým odvetvím.
A do tretice si myslím, páni poslanci a panie poslankyne, že, tak ako je v § 91, v novom § 91 vymenované, pre ktoré organizácie, to znamená pre obce, občianske združenia, neziskové nadácie, neinvestičné fondy a tak ďalej, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, toto sú organizácie, ktoré prevádzajú typicky verejnoprospešné práce. Ja som proti tomu, aby sa aj hoci v tejto ťažkej ekonomickej situácii preferovalo jedno odvetvie pred druhým.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Otázka zmyslu či filozofie toho zákona, samozrejme, môže byť zvýraznená z dvoch pohľadov. Jeden je vytváranie hodnôt povedzme cez obecné úrady, cez neziskové organizácie ako pomoc obciam. A druhý, ktorý som zdôrazňoval aj vo výbore, pani poslankyňa, musím to pripomenúť aj tu, je dôvod, aby sme zachraňovali integritu dlhodobo nezamestnaných z hľadiska ich psychických, sociálnych a povedzme i manuálnych zručností, a to je cez formu práce, ktorá sa dá, samozrejme, uplatniť aj v iných organizáciách, ako sú neziskové.
Navrhoval som, aby sa rozšírila možnosť pôsobenia na organizácie, ktoré sú jednak vymenované v zákone, ale aj ďalšie, ktoré spĺňajú charakter verejnoprospešnosti. To vo výbore neprešlo. Chcem však, pani poslankyňa Kadlečíková, povedať, že aj napriek tomu, ak tento váš návrh nebude schválený, vidím riešenie v tom, že obecné úrady môžu organizovať aj činnosti, ktoré ste vymenovali, práve cez organizáciu, ktorú budú obecné úrady zabezpečovať či už v urbárskych lesoch alebo v teréne obce, a tým vlastne naplnia vašu myšlienku, ktorá sa síce nedá urobiť podľa tohto zákona cez organizácie, ktoré tvoria zisk, ale cez obecné úrady. Vami navrhované činnosti podľa mňa spĺňajú požiadavky verejnoprospešnej činnosti. A preto si myslím, že tá myšlienka nezapadne prachom a že nezamestnaní budú v rámci verejnoprospešných prác pôsobiť tak, ako navrhujete.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková sa chce vyjadriť.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem pekne.
Ja by som len chcela povedať k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Keltošová, že návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov, vôbec nehovoril o poľnohospodárstve, ale hovoril o vodnom a lesnom hospodárstve. A ak pozorne sa prečíta celý návrh, tak ako bol predložený, myslím už teraz to pripravené znenie na schválenie § 91, sú tam aj iné organizácie, štátne rozpočtové, čiže nielen tie, ktoré pani poslankyňa Keltošová menovala.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
pokladám si za povinnosť niekoľkými slovami vystúpiť v tomto bode programu, keďže na úvod dnešného pokračovania schôdze som stiahol tri novely zákonov, ktoré riešia odvody do jednotlivých fondov v súvislosti s paušálnymi daňami, a keďže sú obsiahnuté v tejto novele zákona, ktorú pripravila vláda, teda je to vládny návrh, v prvom rade sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi vlády, že sme dokázali nájsť konsenzus, že sme dokázali nájsť spoločnú reč, nešli sme štorcom proti sebe a prakticky podarilo sa aj do tejto novely zákona dostať to, čo sme od začiatku - skupina poslancov - chceli.
Ja sa len pristavím pri troch momentoch, ktoré sú v tejto správe, a to sú vymeriavacie základy do jednotlivých fondov. Len pár slov na objasnenie, prečo je to takto riešené. Pri zákone o zamestnanosti, pri odvodoch do fondu zamestnanosti je vymeriavacím základom na určenie výšky tohto príspevku, je ňou určená suma tej samostatne zárobkovo činnej osoby najmenej podľa § 63, ktorá hovorí o výške minimálnej mzdy.
Ďalší bod, to chcem upozorniť, a ten bod je tam kvôli tomu, že sľubujeme si od toho motiváciu z radov nezamestnaných, a to je stanovenie vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré začínajú podnikať a boli predtým evidované na Národnom úrade práce, keď vymeriavací základ je polovica z najnižšieho vymeriavacieho základu. Pri Sociálnej poisťovni bola dohoda trošku ťažšia. Tam sa to rodilo trošku ťažšie, pretože, pochopiteľne, Fond zamestnanosti tým, že od neho odíde pracovník, automaticky tým získava, zatiaľ čo Sociálna poisťovňa si prepočítavala tie jednotlivé dávky, ktoré dostáva. A nakoniec sme pristúpili k takému kompromisu, že sme rozdelili vymeriavací základ do troch príjmových pásiem: do 500 tis. Sk, do 1 000 tis. Sk, do 1 500 tis. Sk. Môžem povedať, že nie je to žiadne veľké zvýšenie oproti pôvodnému návrhu, pretože pri najväčšom príjme podľa možnosti paušálnej dane pri 1 500 tis. Sk je vymeriavací základ 6 tis. Sk. Teda odvody spolu do všetkých fondov činia zhruba 3 tis. Sk.
Odvody do zdravotnej poisťovne sme zase riešili iným spôsobom, pretože zdravotná poisťovňa má inú formuláciu jednak v zákone o odvodoch do zdravotného fondu a podobne. Takže tam sa to trošku stanovovalo iným spôsobom. Stanovili sme to tam jednou šestinou zaplatenej paušálnej dane. Keď si to prepočítate, je to zhruba to isté, čo bolo v predchádzajúcich, len iným spôsobom výpočtu sa to získava.
A na záver mi dovoľte len jednu poznámku, možno trochu kritickú aj do našich vlastných radov, ale aj týmito novelami odvodov do fondov nadväzne na novelu zákona o dani z príjmu, ktorá upravuje paušálne dane, sme sa snažili riešiť určitým spôsobom - skupina poslancov - aj nezamestnanosť.
Avšak veľmi ťažko sa nám bude riešiť nezamestnanosť, keď záujmy jednotlivých, povedal by som, verejnoprávnych inštitúcií aj v rámci jedného rezortu nie sú jednotné. Darmo, keď sme rokovali s pánom kolegom Šimkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a poukazovali sme na reálnych výpočtoch, ktoré sme dostali jednak z Ústredného daňového riaditeľstva, jednak sme ich mali k dispozícii z jednotlivých poisťovní, poukazovali sme na to, koľko to prinesie úspor ročne trebárs Fondu zamestnanosti, a pritom nejaká strata v Sociálnej poisťovni bude len minimálna. Boli sme veľmi prekvapení tým, že zo strany sekcie sociálnej starostlivosti bolo stanovisko asi také, že nás Fond zamestnanosti nezaujíma, len my aby sme ani korunu nestratili.
Čiže ťažko budeme v globále hľadať opatrenia na celkové znižovanie nezamestnanosti, keď sa nezmení trošku myslenie a nebudeme pozerať na to, ako globálne ušetriť, nie na to, aby sme si my ušetrili korunu za každú cenu aj napriek tomu, že keby my sme ju možno pustili, desaťnásobne viac sa ušetrí vo vedľajších dverách. Na toto by som chcel upozorniť, pretože tieto otázky riešenia nezamestnanosti nás pravdepodobne na najbližšom zasadaní čakajú. A pokiaľ sa takto nepostavíme k tomu, ťažko nejaké riešenia nájdeme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová sa hlási na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť ďalších faktických prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Keltošová:
Pán poslanec Prokopovič uviedol viacero problémov, ktoré vyvstali s touto novelou zákona o zamestnanosti. Z toho finančno-ekonomického pohľadu ja by som vás chcela upozorniť, pán poslanec, na ďalšie problémy, ktoré, ak schválite túto novelu, ešte len prídu. Jeden zo základných problémov, ktorý zostal nevyriešený, to je kontrola Najvyšším kontrolným úradom týchto zdrojov zo štátneho rozpočtu, ktoré sa ocitnú v rozpočte verejnoprávnej inštitúcie, na ktorý Najvyšší kontrolný úrad nemá dosah. Ja sa pýtam, ako budete kontrolovať vyše 2 mld. Sk, cez koho, lebo Najvyšší kontrolný úrad nemôže kontrolovať verejnoprávnu inštitúciu. Aj o tom bolo treba tu hovoriť. Toto je šité horúcou ihlou.
Moja druhá otázka je: Pokiaľ si ctíme zákon o rozpočtových pravidlách číslo 303/1995, tam sa hovorí v § 91 ods. 3, že najprv by bolo treba zmeniť zákon o rozpočtových pravidlách, aby ste mohli siahať na rozpočet alebo novelizovať rozpočet, potom účinnosť tejto novely by mala nastúpiť až 1. 1. 2001. To je druhý právny problém.
A tretí právny problém, ktorý ja tu vidím, to je znova nesúlad medzi rozpočtom Národného úradu práce, ktorý ste schválili, ktorý bol znížený o 75 mil. Sk a ktorý nebude stačiť na technickú realizáciu tejto novely zákona. Obávam sa, že úrady práce, tak ako vieme, ako to aj dnes bolo vo výbore prezentované, sú zavalené teraz požiadavkami cez garančný fond. Čiže znížili ste im o 75 mil. Sk správny fond, dali ste im zákon o garančnom fonde na výkon a teraz ešte im chcete pridať aj túto novelu zákona. Aby ste náhodou nešliapli vedľa a najmä upozorňujem na pravidlá Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole štátnych rozpočtových prostriedkov. Nebudete mať dosah na ich kontrolu v budúcom období.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa,
ja si nemyslím, že bude problém s kontrolovaním vymeriavacieho základu, pretože tak, ako funguje teraz pri dani z príjmu, takisto je ohlasovacia povinnosť aj pri paušálnej dani, takže tam netreba nijaké mimoriadne kontrolné mechanizmy a nijaký kontrolný orgán na to, aby kontroloval, pokiaľ myslíte kontrolovať výšku tých odvodov, pokiaľ hovorím priamo k veci, o ktorej som hovoril. Nehovorím v širších súvislostiach, ja hovorím čisto k tej konkrétnej veci, o ktorej som pred chvíľou hovoril.
To isté, čo sa týka zmeny štátneho rozpočtu v súvislosti so zavedením odvodov na základe zaplatenia paušálnej dane, takisto nie je potrebné, pretože prepočítavali sme skutočne do detailov a priznali teraz aj pracovníci, že ak, tak to bude len kladný prínos pre tieto fondy, pretože podľa pôvodného návrhu sa to zvýšilo v prospech jednotlivých poistných fondov, v ich prospech, nie v neprospech. To som nepovedal, ale keďže ste ma priamo vyzvali, tak hovorím, že je to jednoznačne v prospech zdravotných fondov. Ostatné, čo sa toho týka, ste hovorili zo širšieho hľadiska, to nebudem komentovať, pretože ja som komentoval len konkrétne systém vymeriavacích základov pre odvody pri paušálnych daniach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
samozrejme, že zákon tohto druhu by si vyžadoval oveľa hlbšiu analýzu, než sa mne môže poskytnúť v záverečnom slove. Ale fakt je, že ten návrh zákona v predlohe obsahuje základné riešenia a niektoré problémy sú ponechané na zmluvnú voľnosť, ktorú budú môcť realizovať príslušné subjekty, ktoré, ako sa predpokladá, budú uzatvárať zmluvy v súvislosti s realizáciou samotného zákona.
Áno, je pravda, že Najvyšší kontrolný úrad nebude môcť kontrolovať verejnoprávne inštitúcie, ale na druhej strane chcem povedať, že existujú aj iné formy kontroly verejnoprávnych inštitúcií, a to tak vnútorné, ako aj vonkajšie.
Vzniká, samozrejme, alebo vznikajú väčšie nároky na pracovníkov príslušných úradov a aj na pracovníkov obcí, ktorí budú musieť pri uzatváraní zmlúv brať do úvahy určité špecifiká tohto návrhu zákona. Pri uzatváraní zmlúv bude asi potrebné, aby si jednotlivé subjekty uvedomili, že je potrebné transparentne s týmito peniazmi nakladať, pretože ide o veľkú sumu. Ony môžu byť zdrojom aj polemík a diskusií z hľadiska použitia, ale je možné, aby sa jednak dohodol mechanizmus, ktorý bude znamenať refundáciu už poskytnutých miezd, a potom nemôže vzniknúť žiadna špekulácia, a tam, v malých obciach, kde sa predpokladá, že vyplatiť mzdy nebude možné, bude možné hľadať cestu i v tom, že sa vytvorí osobitný účet na základe takejto zmluvy a na tento účet sa postúpia peniaze, čiže bude presne kontrolovateľné, koľko súm a peňazí prišlo.
Navyše pripomínam, že zákon predpokladá, že Národný úrad práce, NÚP, tak sa to tuším v skratke hovorí, bude poskytovať tieto zdroje až na základe písomne uzatvorených zmlúv. A ja k tomu dodávam, že nielen medzi obcou a príslušným úradom, ale aj medzi obcou a príslušnými občanmi, ktorí sa zúčastnia tých verejnoprospešných prác. To znamená, keďže sa mzdy vyplácajú mesiac dozadu, je možné jednoducho túto kontrolu plnohodnotne uskutočniť.
Beriem do úvahy tie pripomienky, ktoré tu odzneli, lebo upozorňujú na náročnosť realizácie zákona v praxi. Ale keď sa zamyslíme nad tým, koľko zdrojov bolo poskytovaných v minulosti na aktívnu politiku zamestnanosti, kde išli miliardy korún, a vedelo sa s tým naložiť vcelku transparentne, myslím si, že aj tieto dve a čosi miliardy budú zužitkované na prospech občana. Samozrejme, že je možné zvažovať obsah ustanovenia § 91a ods. 1, ale treba si uvedomiť, že účasť zákona naozaj sleduje uskutočňovanie verejnoprospešných prác...
(Ruch v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ja som ešte neskončil, len ma to tam rušilo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Tak rozprávajte, nech sa páči.
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
... Keď by sme uvažovali nad tým, že by sme § 91a ďalej rozširovali, tak naozaj vznikne vo vzťahu k už namietaným pripomienkam ku kontrole jednak neprehľadná situácia a po druhé, museli by sme potom rešpektovať akúsi rovnosť, ktorá by nebola opretá už len o pojem verejnoprospešné práce, ale museli by sme potom ísť na rovnosť subjektov, ktorým môžu byť takéto sumy poskytované, a potom by to nemohol byť zákon, ktorý sa predkladá, ale musel by to byť iný zákon. Z tohto pohľadu je potrebné, aby ste hlasovali aj o doplnení návrhov, ktoré predkladala pani poslankyňa Kadlečíková.
Ak chceme sledovať účel, ktorý si zákon kladie, a myslím si, že je to náš spoločný záujem, tak potom nie je možné prekročiť rubikon obsahu pojmu...
(Ruch v rokovacej sále.)