Poslanec V. Sopko:

Ďakujem.

Vážená Národná rada,

kolegyne, kolegovia poslanci,

mandátový a imunitný výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dve správy, ktoré ste dostali ako tlač číslo 628 a tlač číslo 629.

Najprv správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Ing. Ivana Lexu.

Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 4. apríla 2000. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 617 zo 14. apríla 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady sa na svojej 27. schôdzi 11. mája 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu a konštatuje, že v tejto žiadosti je uvedený popis skutku, dôkazy a jeho právne posúdenie takto:

Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby v Bratislave v období od 27. septembra 1995 do 7. októbra 1997 v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 zákona číslo 410/91 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i v rozpore s § 21 a § 22 zákona Národnej rady číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe rozhodol rozkazmi číslo 371 zo dňa 27. septembra 1995, číslo 396 z 20. októbra 1995, číslo 446 z 27. novembra 1995, číslo 398 z 20. októbra 1995, číslo 374 z 27. septembra 1995, číslo 369 z 27. septembra 1995, číslo 445 z 27. novembra 1995, číslo 397 z 20. októbra 1995, číslo 254 z 18. júna 1996, číslo 255 zo dňa 18. 6. 1996, číslo 472 z 31. októbra 1996, číslo 597 zo 7. októbra 1997 o personálnych veciach o prijatí do služobného pomeru 12 príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí boli následne rozkazmi riaditeľov odborov JUDr. Jaroslavom Svěchotom a JUDr. Ľubomírom Kurajdom ustanovení do funkcií bez uvedenia osobných údajov prijímaných príslušníkov a ďalších náležitostí potrebných na prijímacie konanie, ako i náležitostí stanovených nariadením riaditeľa Slovenskej informačnej služby číslo 2/1995 o vedení personálnej evidencie, pričom lustráciou v evidencii obyvateľstva podľa osobných údajov bolo zistené, že ide o neexistujúce osoby.

Na uvedené osoby neboli otvorené hlavné spravodajské spisy a nebol zistený nijaký písomný dokument o plnení konkrétnych spravodajských úloh, ale mesačne boli v období od mesiaca december 1995 do mesiaca október 1998 vyplácané pracovníkom ekonomického oddelenia, ktorí boli uvedení do omylu na základe vydania personálnych rozkazov riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a riaditeľov útvaru JUDr. Svěchotu a JUDr. Kurajdu, uvedeným osobám služobné príjmy a odmeny, ktoré preberali JUDr. Jaroslav Svěchota, JUDr. Ľubomír Kurajda a Mgr. Michal Hrbáček, čím prišlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií a ustanovenia § 10 ods. 7 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách neoprávneným vyberaním finančných prostriedkov pre neexistujúce osoby, ktorých činnosť nesúvisela s úlohami a poslaním Slovenskej informačnej služby, čím spôsobili škodu vo výške 3 692 793 Sk.

Právna kvalifikácia skutku je uvedená ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Ako dôkazy sa uvádzajú výpovede obvineného, výpovede svedkov, listinné dôkazy zo Slovenskej informačnej služby, správy o kontrolách v Slovenskej informačnej službe, rozkazy vydané bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby o prijatí pracovníkov do služobného pomeru, rozkazy riaditeľov útvaru o ustanovení do funkcie, lustrácie z evidencie obyvateľov.

Na schôdzu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady bola pozvaná vyšetrovateľka Policajného zboru, ktorá predložila žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu. Dve hodiny pred začatím schôdze bol predseda výboru informovaný zodpovedným pracovníkom Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že príslušná vyšetrovateľka je od tohto dňa práceneschopná a jej zastúpenie vzhľadom na charakter vyšetrovanej veci nie je možné. Predseda výboru o tejto skutočnosti informoval Mandátový a imunitný výbor Národnej rady. Výbor po krátkej rozprave dospel k tomuto záveru:

Vzhľadom na uvedené listinné dôkazy, predovšetkým vydaným personálnym rozkazom a výsledkom lustrácie z evidencie obyvateľov, netrvá na prítomnosti vyšetrovateľky. Nevyhnutnosť účasti vyšetrovateľa na rokovaní výboru nevyplýva ani z príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Predseda výboru pozval poslanca Ing. Ivana Lexu na schôdzu výboru prostredníctvom klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko a tiež telegramom, ktorý bol doručený na domácu adresu do schránky s upozornením vo dverách bytu. Napriek tomu sa poslanec Ing. Ivan Lexa nezúčastnil na schôdzi výboru.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu a ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

Mandátový a imunitný výbor na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a uvedených listinných dôkazov, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vydala súhlas na jeho trestné stíhanie.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nasledovný návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prečítam.

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady vo veci žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998."

Teraz, vážená Národná rada, prednesiem správu, ktorú ste dostali ako tlač číslo 629.

Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-4/OVOZTČ-2000.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 645 z 20. apríla 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor na svojej 27. schôdzi 11. mája 2000 sa oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 20. apríla 2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu a konštatuje, že v predmetnej žiadosti je uvedený popis skutku, právna kvalifikácia skutku a dôkazy takto:

Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby v presne nezistený deň v polovici mesiaca máj 1995 vydal ústny pokyn riaditeľovi informačno-analytického odboru na spracovanie spravodajskej informácie so zameraním na rozpracovanie, analyzovanie spôsobu, ktorý by riešil odvolanie prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča z funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Spracovanú spravodajskú informáciu z 22. mája 1995 Ing. Ivan Lexa neprijal a neschválil z dôvodu prílišnej liberálnosti a hodnotil ju ako málo radikálnu. Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby vydal ďalší ústny pokyn riaditeľovi informačno-analytického odboru v smere spracovania novej spravodajskej informácie s úlohou analyzovať len slabiny prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča s konečným cieľom jeho odvolania z funkcie prezidenta Slovenskej republiky.

Spravodajská informácia z 26. mája 1995, predložená riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Ing. Ivanovi Lexovi, obsahuje dve alternatívy spôsobu personálnej zmeny vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky. Obe alternatívy zahrňujúce okrem iného zvýšenie napätia rozvinutím silnej informačnej kampane a zdiskreditovaním Michala Kováča ako osoby i ako prezidenta Slovenskej republiky, vyhľadávaním skutočností doma i v zahraničí, odvolávanie parlamentnou cestou s cieľom získania poslancov, spôsoby ich kompromitácií, nastavovaním a iniciovaním korupčných pascí okrem iného a pripustenie alternatívy zotrvania Michala Kováča vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky s ďalším neobmedzením jeho právomocí.

Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby vydal pokyn v smere spracovania uvedených spravodajských informácií, pričom sa na koncipovaní aktívne podieľal minimálne s jedným pracovníkom informačno-analytického odboru. Konal v úmysle poškodiť ústavné zriadenie Slovenskej republiky v rozpore s ústavným princípom delenia moci a demokratickým a právnym charakterom Slovenskej republiky, v rozpore so strategickým zameraním Slovenskej informačnej služby schváleným Radou obrany štátu dňa 30. novembra 1994, v rozpore s úlohami Slovenskej informačnej služby uvedenými v § 2 ods. 1 a 4 zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, čím zneužil svoje postavenie a funkciu. Konal tak preto, aby sťažil plnenie dôležitých úloh prezidentovi Slovenskej republiky a súčasne sťažil plnenie dôležitej úlohy Slovenskej informačnej služby vo veci ochrany ústavného zriadenia.

Právna kvalifikácia skutku je v žiadosti uvedená ako trestný čin sabotáže podľa § 97 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Ako dôkazy sú uvedené výpovede svedkov, vykonané konfrontácie spravodajskej informácie, listinné dôkazy zo Slovenskej informačnej služby.

Na schôdzi mandátového a imunitného výboru so súhlasom výboru sa podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zúčastnil vyšetrovateľ, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu. Vyšetrovateľ v rámci úvodného slova uviedol, že celý spisový materiál je vedený ako prísne tajný materiál. Ďalej poznamenal, že nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti, a zdôraznil, že existenciu všetkých dôkazov uviedol v žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie pod následkom svojho trestného stíhania pre prípad, že by takéto neexistovali.

Vyšetrovateľ v rámci uvedeného obmedzenia zodpovedal na všetky otázky členov výboru, ktoré vyplynuli z rozpravy k predloženej žiadosti. Uviedol, že išlo o vierohodný ústny pokyn, ktorého existenciu dokazujú viaceré svedecké výpovede. Používanie ústnych pokynov v informačnej službe a podobných službách je bežné, nie sú ani v tomto prípade o nič mimoriadne. V tejto veci už bolo vznesené obvinenie proti jednej osobe, ktorá podala sťažnosti dozorujúcemu prokurátorovi a tento ju zamietol. Vznesenie obvinenia bolo vykonané po viacmesačnom vyšetrovaní a po získaní dostatku dôkazov. V tejto súvislosti bol na vyšetrovanie pozvaný aj poslanec Ing. Ivan Lexa, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že pre pretrvávajúce zdravotné problémy sa vyšetrovacieho úkonu nezúčastní. Ako svedkovia v tomto prípade vystupujú bývalí aj súčasní príslušníci informačnej služby.

Z hľadiska časových súvislostí svedkovia uvádzali, že po nástupe Ing. Ivana Lexu do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby to bola ich prvá spravodajská akcia, ktorou sa chceli prezentovať. Analytický materiál, ktorý bol v tejto súvislosti spracovaný, je tiež súčasťou listinných dôkazov a niet pochybností o jeho pravosti.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa o žiadosti. Predseda výboru pozval poslanca Ing. Ivana Lexu na schôdzu výboru prostredníctvom klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko a tiež telegramom, ktorý bol doručený na adresu do schránky s upozornením vo dverách bytu. Napriek tomu sa poslanec Ing. Ivan Lexa nezúčastnil na schôdzi výboru.

Mandátový a imunitný výbor pri prerokovaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu a ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takéto kompetencie patria podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľov na vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrenia vyšetrovateľa, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydala súhlas na jeho trestné stíhanie.

Mandátový a imunitný výbor uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu k tlači číslo 629. Z uznesenia prečítam len tú hlavnú časť:

"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe vyšetrovateľa z 19. apríla 2000."

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste k týmto dvom bodom rokovania otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Andrejčák, Krajči, Húska, Engliš, Tkáč, Cuper, Gašparovič, Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

je mi ľúto, že musím verejne poľutovať pána predsedu Sopka, že doteraz vždy sa nám snažil vysvetliť, akého kriminálnika medzi sebou máme, a navrhol nám, aby sme ho zbavili imunity, a tým ho mohli odovzdať na spravodlivosť. Ja som nad tým rozmýšľal dnes, keď tu bol riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Keď to, za čo, okrem iného ako ďalší pokus máme odovzdať na trestné stíhanie Lexu, sám riaditeľ Slovenskej informačnej služby hovorí, že nevie, kde je pravda, ako to vlastne je. Ale, pán predseda, vy nám tu tvrdíte na strane 3 piaty riadok odspodu, že ste zistili a vyjadrili to aj svojím uznesením s vašimi inkvizičnými kolegami, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a preto navrhujete, aby Národná rada vydala súhlas na jeho trestné stíhanie.

Vám je to všetko jasné. Je mi ľúto, že vám prajem, aby sme vás s takou ľahkosťou v budúcnosti tiež tak hodnotili. Vlastne prečo sa tak ľahko vyrábajú v našej Národnej rade dokumenty, ktoré z nášho kolegu robia kriminálnika? Za čo sa to robí, ak sám riaditeľ Slovenskej informačnej služby o tom pochybuje? Asi treba položiť inak tú otázku. V mene čoho to robíme? Ale na to už sme často odpovedali. A preto si položme tú otázku inak. Prečo to robíme? No asi preto, že je to jeden z tých postupných krokov boja proti nám poslancom opozície. Snažíte sa vytvoriť v mysli Slovákov obraz poslanca z opozície ako kriminálnika, a tým, aby ste odpútali pozornosť a dali na chvíľu zase našim médiám možnosť písať o niečom inom než o tom, čo sa na Slovensku deje. O tom, ako naša vláda svojou neschopnosťou a svojou nečinnosťou v niektorých oblastiach dostáva národ na kolená a možno v niektorých prípadoch až do hrobu.

Prestaňme už s tým. Ani potom nemáme mieru v tom porušovaní zákona, veď my vlastne právo znásilňujeme stále. Dnes nám to bravúrne predviedol podpredseda parlamentu pán Bugár, keď v rozpore s platným rokovacím poriadkom menil program, robil to, čo chcel, prerušil diskusiu, resp. prerušil rozpravu. Neumožnil ani riaditeľovi Slovenskej informačnej služby odpovedať na otázky poslancov a jednoznačne trval na tom, že predsa skončil rozpravu. Ale skončil ju v rozpore s rokovacím poriadkom, len ako svojvôľu. Prostý človek by povedal, áno, zatvárajú vám "hubu". No, viete, ono tú "hubu" zatvárať môžete, ale svedomie národa ani vlastné svedomie nezavriete. A keď vám to svedomie dáva spať teraz, rozhodne až také isté praktiky budú použité po voľbách proti vám, tak sa vám bude ťažko usínať. A nám sa usína teraz ťažko, keď vidíme tú svojvôľu, verejné porušovanie platných noriem, ktoré by mali byť ozdobou tohto parlamentu. Vlastne sa nám všetkým vysmievate, nám poslancom, nám Slovákom a celému nášmu právnemu systému.

Preto už ani nevyzývam poslancov koalície, aby zvážili, či zase na základe síce sugestívnych rečí pána Sopka, ale na základe prázdnych argumentov ideme zbavovať poslanca imunity. Ja sám sa na tom odmietam podieľať, aby som tak krivil cit k právu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči.

Pán poslanec, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále. Pán poslanec Jožko Kvarda.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

rokovanie, ktoré sa dnes v tejto snemovni vedie, nie je tohto druhu prvé a myslím si, že ani nie posledné, pretože v každom prípade tieto perzekúcie ešte končiť nebudú.

Treba si len uvedomiť jedno, že míňajú sa účinku, pre ktorý to robíte. A keď dnes rekapitulujeme, čo sa vám podarilo vytvoriť od príchodu do vlády vo vzťahu k opozícii, ktorú ste chceli likvidovať, tak musíme povedať, že zo všetkých káuz, ktoré prebehli v mandátovom a imunitnom výbore, ani jedna dodnes nie je došetrená, ani v jednej z týchto káuz nie je preukázané, či sa niekto dopustil trestného činu, alebo nedopustil.

Vytypovali ste si pár ľudí, ktorých treba jednoznačne zo špičky HZDS odstrániť, a snažíte sa to za každú cenu. Čo sa týka riaditeľa Slovenskej informačne služby Ivana Lexu, je tu ďalšia kauza, myslím, že v poradí už šiesta, alebo siedma, pričom chcem upozorniť, že ani jedna z týchto predchádzajúcich dodnes nie je skončená, že dokonca ani v jednej z týchto káuz nie je skončený vyšetrovací spis, a teda ako sa hovorí, že najlepšie sa loví v mútnych vodách, tak v tejto politike aj pokračujete.

Najlepšie sa hovorí o tom, čo sa dokázať nedá, to znamená o činnosti spravodajských služieb. Pretože ktorý občan má prehľad o tom, čo to vlastne spravodajská služba je, ako funguje, ako pôsobí? Žiaden občan. Málo odborníkov a špecialistov si môže dovoliť povedať, že vie, ako tieto služby pracujú. A teda najlepšie je vyťahovať kauzy z tohto prostredia, pretože nikto nikdy nebude môcť dokázať, či sa ten skutok stal, alebo nestal.

Žiaľbohu, prenajali ste sa na takéto politické kauzy a spustili ste reťaz obvinení, ktoré nakoniec zaniknú tým, že nebudú vyšetrené, resp. nebude zistený páchateľ, ale splnilo vám to politický cieľ, pre ktorý ste to robili a v ktorom pokračujete. Chcem povedať, že takéto praktiky sa používali v období, ktoré sme nazývali totalitné, alebo ešte ináč, diktátorské. A, žiaľbohu, ich zavádzate znovu vy.

Poviem to aj konkrétne. Bol som minister vnútra. Poznám niekoľko prípadov, keď už vtedy pôsobila tieňová služba pána Mitra priamo v teréne a neskôr sa stal aj riadnym riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niekoľkokrát spomínaný prípad Dušana Sopka, ktorý bol údajne vydieraný niektorými príslušníkmi podsvetia. Dnes tento Dušan Sopko sa nenachádza na území Slovenskej republiky, skrýva sa, je na neho trestné oznámenie, rozhodnutie, aby sa dostavil na súd. Časť jeho spolupracovníkov je už aj odsúdená. Ale vtedy Dušan Sopko ako hrdina, ktorý vystupoval na tlačovej besede KDH a ktorého zastupovala advokátska kancelária pána Mitra, bol ten agent, o ktorom sa dnes hovorí agent provokatér. Bol použitý, využitý, splnil politickú úlohu. Dnes zmizol. Takže takýmito spôsobmi sa snažíte masírovať verejnosť kauzami, ktoré sú absurdné, ktoré sú nezmyselné a ktoré v žiadnom prípade nevedú k tomu, aby vyriešili ten zlý stav, tú zlú situáciu, ktorá na Slovensku vládne.

Čo sa týka konkrétne prípadu podľa tlače 629, t. j. otázka tzv. analytickej správy a dokonca s obvinením prvohlavového trestného činu Trestné zákona, to znamená sabotáže, tak je to absurdita, ktorá nemá obdobu. Keby sme si vybrali analytické správy, ktoré vykonávala Slovenská informačná služba za pôsobenia pána Mitra od roku 1994, tak možnože pán Mitro oveľa horšie analytické správy dal vypracovať, trval na ich vypracovaní a neviem, či aj v súčasnosti nedal vypracovať analytickú správu, ktorá hovorí o tom, že z politickej scény a z ústavného systému by mal byť odstavený najväčší opozičný politický subjekt na čele s jeho predsedom. Ale to sa dozvieme zrejme po zmene politickej situácie.

Čiže je to absurdné, aby takéto veci sa vyťahovali a po tom, čo sme tu počuli, čo predniesol riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro vo svojej správe, mám vôbec pochybnosti o tom, či to pán Mitro riadi ešte Slovenskú informačnú službu, alebo ju riadi niektorý iný spravodajský dôstojník inej krajiny.

Čo sa týka tohto vznesenia obvinenia, absurdné na tom je to, že obvinený je Peter K., ktorý pôsobil v Slovenskej informačnej službe cca 20 dní. Tento človek je dnes obvinený, je trestne stíhaný a ten človek, ktorý vystupuje ako svedok Ervín B., je ten, ktorý bol šéfom analytického odboru a ktorý vypracoval tretiu časť tejto analytickej správy.

Tak Ervín B., ktorý tam pôsobil od začiatku, je svedok a ten, ktorý tam bol 20 dní, je obvinený. Sami vidíte tú absurditu toho, čo sa tu deje. A keď ideme ďalej, tak sa treba spýtať, kto je vlastne žalobca? Keď tu vystupujú svedkovia, bývalí pracovníci Slovenskej informačnej služby, súčasní pracovníci Slovenskej informačnej služby, tak kto je vlastne žalobca? Tak žalobcom je pán Mitro, zrejme asi Slovenská informačná služba, ktorá predkladá akési dôkazy, kde sa hovorí, že pokyny v Slovenskej informačnej službe sa dávajú ústne, a teda keď sa dávajú ústne, neexistujú žiadne dôkazy. Takže zamotávame sa do jedného kola absolútnych dezinformácií, ktoré vedú k tomu, že jednoducho sa tu znovu využíva politická situácia na to, že pán Lexa, ktorý je momentálne práceneschopný, nie je tu, nemôže sám sa obhajovať, nemôže povedať to, čo si konkrétne o tejto situácii myslí.

V každom prípade treba povedať, že táto analytická správa bola vytvorená z absolútne verejne prístupných zdrojov. Žiadne tajné informácie sa v nej nenachádzajú. To znamená, keď sa v tejto správe hovorí a robili sa výpisky z novín, z dennej tlače o tom, že prezident Slovenskej republiky je zamotaný do aféry Tatragate, že prezident Slovenskej republiky je zamotaný do aféry Technopol, že jeho manželka je síce vedená na Vysokej škole ekonomickej, ale že do roboty nechodí a berie mzdu, tak ja to nepovažujem za kompromitáciu.

Nehnevajte sa, to sú údaje verejne známe zo všetkých mediálnych prostriedkov a nič na týchto údajoch nie je protištátne a nie je také, aby sa o tom nedalo verejne hovoriť. Teda ja sa pýtam, či táto analytická správa nebola urobená práve preto, aby chránila prezidenta pred tými vecami, ktoré robil, a nie nato, aby ho odstránila ako ústavný prvok z tohto systému.

Chcem vás upozorniť aj na druhú vec, že za tento trestný čin tzv. sabotáže bol naposledy odsúdený človek v roku 1952. Bol to roľník, ktorý neodvádzal kontingent, neodviedol vajcia. A za to mu bol daný paragraf sabotáže. Tak teda neviem, či od roku 1952 je tu zvonu taká situácia, aby sme tento paragraf použili - prvohlavový trestný čin sabotáže -, a dokonca aby sme za to stíhali človeka, ktorý bol vo významnej funkcii riaditeľa slovenskej spravodajskej služby. Dnes už sa nedá o tom hovoriť, že je to slovenská spravodajská služba. To si, myslím, nebudeme vykladať.

Chcem aj povedať to, že v novele Trestného zákona sa uvažuje o tom, že by sa tieto prvohlavové trestné skutky vypustili, pretože dnes v demokratickej spoločnosti už nemajú opodstatnenie, a je preto paradoxné, že vy práve dnes využívate ešte túto možnosť, aby ste toto využili, aby ste takýmto spôsobom kompromitovali politických odporcov.

Potom si treba povedať, či aj odstránenie predsedu najsilnejšieho opozičného politického hnutia, ľudovej strany, HZDS v súčasnosti tým, že boli nasadené špecializované útvary, zvláštne policajné útvary, či to tiež nie je naštrbenie ústavného systému a či nejde o sabotáž. V tom prípade by bolo potrebné obviniť zo sabotáže aj tých, ktorí nariadili takýto skutok, takýto postup. A jednoznačne si myslím, že takýmito krokmi dochádzame do absolútneho marazmu, ktorý ste v tejto krajine spôsobili. Takže azda len k tomuto prípadu.

Čo sa týka otázok vyplácania finančných odmien a tzv. mŕtve duše, vážení, treba si uvedomiť, že nie riaditeľ Slovenskej informačnej služby, nie riaditeľ ústredného orgánu štátneho správy prijíma a prepúšťa pracovníkov. Spomínali ste mená ľudí, ktorí sú za to zodpovední. Pán Svěchota, pán Kurajda a ďalší, ktorí tu boli menovaní. Prosím, áno. Proti týmto nech sa vyvodzuje zodpovednosť. Dnes pán Svěchota je pre vás prijateľný, pretože možno s vami spolupracuje. Toho nestíhate. Toho ste nechali. Dokonca uznávate aj nález Ústavného súdu vo vzťahu k Svěchotovi, že to platí. Ale vo vzťahu k ostatným neplatí. To znamená, že tí, čo budú spolupracovať, pre tých to platí, tí, čo nebudú, tých budeme stíhať. Vážení, takýto meter je nespravodlivý a myslím si, že dlhodobo nepoužiteľný. Chcem teda povedať, že v tomto druhom prípade, kde sa hovorí o vyplácaní finančných odmien pre mŕtve duše, nie je priama zodpovednosť riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale tých pracovníkov, ktorí boli za tento úsek zodpovední.

Vzhľadom na to, čo som povedal, myslím si, že je najvyšší čas, aby sme sa spamätali a aby sme zastavili tieto politické procesy. Preto ja osobne hovorím za seba, myslím si, že aj za svojich kolegov, že nebudeme hlasovať za zbavenie imunity poslanca Národnej rady. A prosil by som aj vás, aby ste už prestali takýmto spôsobom likvidovať politickú opozíciu. Je to nekorektné a myslím si, že aj pre vás samotných je to veľmi nepríjemné.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

Vojto Tkáč sa hlási s faktickou poznámkou.

Gusto, počkaj, o chvíľu.

Poslanec V. Tkáč:

Ja len veľmi stručne, pán predsedajúci. Skutočne zvážte, či to má opodstatnenie ešte dnes rokovať o týchto otázkach, pretože všimnite si najmä politikov vládnej koalície, že zbalili si kufre a odišli preč a táto diskusia skutočne nie je žiadnou diskusiou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

chcem prispieť k tomu, aby som doniesol nielen argumenty, ale aby som naozaj umiestnil aj príslušné apelovanie, ktoré, samozrejme, sa veľmi ťažko počúvajú v polarizovanom parlamente. Napriek tomu si myslím, že ich treba celkom výrazne povedať.

Predovšetkým, priatelia, všimnime si, akým spôsobom sa postupuje pri vynášaní trestných dôvodov. Najprv za trestný dôvod sa považuje vyraďovanie použitých áut, potom obchod s nefunkčnými zbraňami, teraz dokonca sabotáž proti hlave štátu. Priatelia, tam nič iné nebolo ani vykonané ani dokázané. Môžem povedať, že systémová analýza dokonca predpokladá, že ten, kto je povinný robiť hodnotiacu správu o možnom budúcom vývoji, má informovať o tzv. krajne optimistickom priebehu, o stredne prevažujúcom priebehu a o krajne pesimistickom priebehu. Každá dobrá komplexná informácia je vždy spracovaná takýmto spôsobom. To nie je návod na čin, ale vyrábanie možných eventualít vývoja. A teraz, čuduj sa, svete, takáto správa sa považuje za sabotáž.

Ak sa pamätáte, minulý rok, keď tu sedel pán riaditeľ Mitro, tak som sa ho pýtal, či naozaj uznáva za seriózne, že on ako hlava Slovenskej informačnej služby dal nariadenie na informačné sledovanie predsedu vlády, umiestnil vysokého dôstojníka do Úradu vlády a potom dokonca tento sa presťahoval aj na HZDS na sledovanie predsedu vlády, ústavného činiteľa významného rangu. A toto uskutočnil koniec koncov vedúci Slovenskej informačnej služby. Činy, ktoré sa považujú za trestné činy v terajšom prípade, buď neboli trestné činy, alebo sa nedokonali. Jednoducho nie je možné takto pracovať s informáciami.

Ja viem, že napríklad najmä v moderných bojoch, hlavne vojenských, že sa používa aj tzv. informačná vojna, ale toto predsa nemôžeme vniesť do vnútra jedného mladého štátu, to nie je predsa možné. Napríklad hovorca NATO pán Shep hovoril, že vojnová operácia v Kosove bola masmediálne vynikajúco krytá. A potom mu novinári dokazovali na príkladoch, že teraz vyšetrované dôsledky ukazujú, že došlo iba k stotine obetí, ktoré sa prisudzovali Srbom. A odpoveď hovorcu NATO bola veľmi zaujímavá. Povedal: Vy zabúdate, že toto bola informačná vojna.

Nuž, veľmoci možno musia geopoliticky takto dezinformačne konať, ale my nesmieme budiť v sebe takéto dezinformačné vlastnosti. My sme, samozrejme, všetci živočíchy, ale predsa nemôžeme v sebe budiť dravcov. Upozorňujem vás, že potom je veľmi ťažko regulovať všetky priebehy.

Vezmime si prípad, ako sa cynicky postupuje u nás v parlamente. Tu pán Mikloško povedal, že vystupuje nielen v mene troch klubov, ale aj v mene celého národa a národností. Môžeme to prijať ako žartom, ale si uvedomme, že sú určité hranice, za ktoré nemôžeme v oficiálnom správaní ísť. Isteže, v priateľskom rozhovore môžeme si dovoliť aj čierny humor, ale to si nemôžeme dovoliť vtedy, keď dávame oficiálny návrh, o ktorom už okamžite vieme, že nie je pravdivý. Jednoducho tieto postupy sú neprípustné, nesmieme si ich dovoliť.

Ak môžem urobiť historický exkurz, tak by som vám chcel pripomínať, že kedysi Lenin definoval morálku takto: "Triedny boj pokračuje a my tomuto triednemu boju musíme podriadiť všetko a tomu podriaďujeme aj svoju morálku. Hovoríme, mravné je všetko to, čo slúži víťazstvu komunizmu." A potom už všetko bolo mravné, všetko bolo možné. Ale viete, že samotný Lenin na konci nemohol zastaviť mašinériu tvrdého vzájomného atakovania, pretože prišli do popredia dravci. Vari nechceme spraviť z tejto republiky takúto krajinu, v ktorej budú pracovať mafie, nechceme vari spraviť zo Slovenska druhé Albánsko? Veď to je jednoducho nie možné! Preto pochopte, že argumenty, ktoré sa hovoria proti poslancovi Lexovi, sú len umelo pozliepané. Predstavte si, že vlastne hlavný svedok únosu je teraz umiestnený na Generálnom konzuláte v Mníchove. Keď sme to povedali, tak po trápnom tichu zasa sa nič nedeje. Čiže vieme, že aj ten tzv. únos bol spravodajsky organizovaný, ale kýmsi cudzím, kdesi inde.

Takže tieto postupy jednoducho nesmieme prijať. V tomto zmysle slova hovoríme so všetkou vehemenciou, ktorú máme oprávnene. Sme najväčšia parlamentná strana, staviame sa proti prenasledovaniu Ing. Lexu a, samozrejme, aj ďalších poslancov. S veľkou vehemenciou vám hovoríme, že roztáčate koleso, ktoré je potom naozaj ťažko zastaviť, ono má vnútornú logiku násilia. Nerobme to, nedovoľme si to. Vzájomne sa môžeme prekárať alebo môžeme vzájomne aj využívať argumentačný zápas, ale sú určité mravné hranice, za ktoré nemôžeme ísť, lebo v danom prípade naozaj nebudeme vedieť, čo sa deje. Ja som presvedčený, že aj teraz aj v policajnom aparáte, aj v spravodajských službách, aj v štátnych orgánoch sú ľudia, ktorí nie sú ochotní všetko toto robiť. Pretože, priatelia, nič nikdy neunikne. Ale my nechceme, aby sme vytvorili taký postup, že po každej zmene vlády dva roky bude nová vláda najprv prenasledovať svojich predchodcov a bude stále hovoriť, ako všetko zavinili. Ako ironicky vhodne povedal sám pán Mečiar: "Viem, že som zavinil aj tohtoročné sucho."

Jednoducho tento dezinformačný postup nie je možný. To je postup škandalizácie, kde vytvárame marazmus, do ktorého upadáme sami. Z týchto dôvodov, znova apelujem na záver na vás, vážené kolegyne a kolegovia, nedajte sa touto cestou. Neprijmite zbavenie imunity pána poslanca Lexu. On vykonával svoje povinnosti ako šéf spravodajskej služby. A ubezpečujem vás, že každé správy, ktoré táto služba robí, ak je trocha seriózna, ako som hovoril na začiatku, tak musia obsahovať všetky eventuality možného vývoja. Toto je povinná spravodajsky "predžúvať", pre jednotlivých politikov, ale to neznamená, že z toho potom vyplýva, že keď je mimo moci takáto štruktúra, tak že ju vydáme politickému revanšu. Vydáme ju prenasledovaniu. Bránime sa tomu, budeme sa brániť a ubezpečujem vás, že efekt tejto dvojročnej poľovačky na svojich politických protivníkov sa vám nedostaví, alebo sa dostaví v obrátenom spôsobe. Ak sami si vnútorne nepoviete, tak už dosť!

Ďakujem.