Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci, pokoj.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
... že váš tieňový minister financií bol posledným prezidentom Slovenskej sporiteľne pred prevzatím moci novou vládou, a to, čo zanechal v tej Slovenskej sporiteľni, hovorí za seba. Takže dúfam, veľmi dúfam, že váš tieňový minister financií nikdy nebude aj skutočným ministrom financií, lebo nepochybne by to malo veľmi negatívne dosahy.
(Ruch v sále.)
No a ak dovolíte, páni poslanci, ja som sedela ticho, ja som vás počúvala, aspoň minimálnu, aspoň minimálnu úroveň by som aj od vás čakala, ale zdá sa, že moje očakávania sú nadmerné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, chvíľku ešte počkajme, trpezlivosť.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Viete, niekedy si hovorím, že škoda, že sme vyhrali voľby. Mali ste tu zostať a mali ste si vyťahovať tie horúce uhlíky z ohňa, a nie, aby som ich vyťahovala ja za vás.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani ministerka, skúste.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Dovoľte mi, aby som na záver už len zareagovala na návrhy, ktoré tu zazneli. Prvý zaznel zo strany pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ja si myslím, že veľmi jednoznačne to podporujem, pretože napokon pripravujeme opatrenia, budú aj v novom zákone o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týkajú požiadaviek ďalšieho upevnenia rozpočtovej disciplíny a rovnako aj existencie štátnych fondov. Chcem však povedať, že štátne fondy už podľa existujúcej platnej zákonnej úpravy by mali viesť účty len v Národnej banke Slovenska, a nerobia to tak, takže netreba asi nový zákon v tomto smere, ale treba dôslednejšie vymáhať dodržiavanie tohto zákona. Ale myslím si, že cestou včlenenia štátnych fondov do rozpočtových kapitol sa aj toto vyrieši.
Samozrejme, hovoriť o tom, že upevnenie rozpočtovej disciplíny by malo byť predovšetkým spojené so znižovaním korupcie pri verejnom obstarávaní, tak zrejme asi vychádzate zo skúseností, ktoré tu boli v minulosti. Ja chcem len v tomto smere povedať, že predsa táto poslanecká snemovňa prijala aj zákon, podľa ktorého vznikol nový Úrad o verejnom obstarávaní, takže dnes sú už aj inštitucionálne podmienky na to, aby v tomto smere skutočne nedochádzalo k nedodržiavaniu zákona, a nevidím dôvod, aby sme niečo ešte navyše, ako zákon o tom hovorí, doplňovali do uznesenia, ktorým budete zaväzovať vládu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyni, vážení páni poslanci, hlasovať o záverečnom účte budeme až po správe SIS.
Do 14.00 hodiny je prestávka. Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, začneme hodinu otázok.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, členov vlády, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.
Otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto pánov podpredsedov Mikloša a Csákyho bude odpovedať pán minister Miklós, namiesto pani ministerky Machovej a pána ministra Harnu bude odpovedať pán minister Macejko, namiesto ministra Pittnera minister Čarnogurský a namiesto ministra Kukana minister Kňažko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Viliama Sopka. Otázka znie: "Aké sú dôvody, že vláda Slovenskej republiky nedala stanovisko k návrhu poslanca pána Langoša na novelu zákona číslo 249/1994 Z. z.?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
v odpovedi na vašu otázku chcem uviesť, že Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona rovnakého znenia prerokovala 16. novembra 1999, keď návrh zákona predkladal minister vnútra. Po všeobecnej rozprave vzhľadom aj na pretrvávajúci rozpor s ministerstvom financií bol prijatý záver, s ktorým súhlasil aj predkladateľ, a to, že návrh bude dopracovaný a opätovne predložený na rokovanie Legislatívnej rady s tým, že v ňom bude komplexne upravená problematika boja proti organizovanému zločinu, najmä téma prania špinavých peňazí. Keďže návrh sa dotýkal noviel ďalších 13 zákonov, Legislatívna rada predkladateľovi odporučila, aby z hľadiska systematiky otázky, ktoré sa navrhovali riešiť predloženým návrhom, boli zapracované do noviel predmetných zákonov, ktoré už boli prerokované, predložené na ústavné prerokovanie Národnej rade, prípadne ich uplatnil v rámci legislatívnej prípravy návrhov noviel dotknutých zákonov príslušnými rezortmi.
Opätovne bol zaradený na program rokovania Legislatívnej rady 30. mája, ale prerokovaný nebol, pretože neboli vyriešené otázky, o ktorých som sa stručne zmienil. Následne bol zaradený na rokovanie 20. júna tohto roku. Ten priestor, ktorý bol medzi 30. májom a 20. júnom, mal slúžiť a aj poslúžil na to, že predseda Legislatívnej rady podpredseda vlády Fogaš sa usiloval získať pre túto myšlienku predkladateľa a poslanecké kluby. Na moje požiadanie navštívil poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície, kde vysvetlil závery alebo zámery, alebo názory Legislatívnej rady a požiadal poslancov, aby zvážili, zohľadnili uvedené predbežné stanovisko Legislatívnej rady.
Rovnako som ho požiadal, aby vysvetlil tieto postoje na spoločnom rokovaní poslaneckých klubov vládnej koalície a členov vlády v deň, keď začala táto schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, čo sa aj stalo. Po týchto konzultáciách rozhodol predseda Legislatívnej rady zaradiť tento návrh zákona, teda na 20. júna, keď napokon aj prerokovaný bol so záverom, že Legislatívna rada odporúča vláde s návrhom vlády vysloviť nesúhlas.
Tento záver bol prijatý okrem iného aj preto, že navrhovateľ sa Legislatívnej rady nezúčastnil napriek pozvaniu a vlastne nemal kto reagovať na výhrady predovšetkým ministerstva financií. Keďže rokovanie Národnej rady bolo také pružné, ako bolo, vlastne hlasovanie predbehlo rokovanie Legislatívnej rady a to stanovisko, ktoré napokon by bola vláda Slovenskej republiky včera prijala.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sopko, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec V. Sopko:
Áno, využijem v zásade priestor. Ďakujem, pán predseda vlády, za odpoveď.
Pán poslanec Langoš z vlastnej iniciatívy predložil novelu zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších foriem trestnej činnosti. To treba na jednej strane oceniť. Novela bola schválená, ale poslanci Národnej rady pred hlasovaním alebo do hlasovania nepoznali stanovisko vlády Slovenskej republiky. Takže ja si vážim iniciatívu pána poslanca Langoša, ale som rozčarovaný, že v takej závažnej oblasti iniciatíva poslanca má nahrádzať prácu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré veľmi zdĺhavo pripravovalo úplne nový zákon pre túto oblasť. No a sklamaný som z toho, že poslanci sú vystavení, aby hlasovali bez toho, aby poznali stanovisko vlády, čo by sa v žiadnom prípade nemalo, pán predseda vlády, opakovať.
Doplňujúca otázka: Aký máte názor na to, čo Národná rada schválila bez stanoviska vlády, ak dnes vieme, že bolo záporné stanovisko ministerstva vnútra, záporné stanovisko ministerstva financií, o čom pán Langoš vedel, a myslím si, že situácia je k dnešnému dňu veľmi komplikovaná, aj bude, pokiaľ sa tento zákon uvedie do života.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ja by som chcel tiež vysloviť to, čo ste vyslovili vy, pán poslanec, v úvode svojej doplňujúcej otázky, že si vážim akúkoľvek individuálnu poslaneckú aktivitu, ktorá je robená v dobrom úmysle riešiť veci. Rovnako na jednej strane som si vedomý, že je možné rokovať poslanecké iniciatívy aj bez stanoviska vlády Slovenskej republiky. Nie je to zákonná povinnosť. Ale na druhej strane je úplne jasné, že máte pravdu a že je v záujme vlády predovšetkým, aby sa vyjadrovala a načas vyjadrovala k návrhom poslaneckých iniciatív. A je mi ľúto, že sme to nestihli v tomto prípade. Samozrejme, že z toho aj pre nás plynie isté ponaučenie, aby sa to nemuselo opakovať.
Ale podotýkam dve veci:
Po prvé, že, ak mám presnú informáciu, sme sa vyjadrovali k 30 návrhom alebo poslaneckým iniciatívam a iba k dvom sme nezaujali stanovisko. V 28 prípadoch sme konali načas a tak, ako, myslím, je v našom obojstrannom záujme. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka spočíva v tom, že na základe toho, že som uviedol, že sme mali naozaj dobrú vôľu tlmočiť naše videnie, podpredseda vlády prišiel na poslanecký klub, do ktorého pán Langoš patrí. Rovnako detailne informoval poslancov vládnej koalície o našom stanovisku ústne v deň, keď začínala Národná rada Slovenskej republiky.
Domnievam sa teda, že sme urobili to, čo urobiť bolo potrebné, aby poslanecký zbor mal informácie a poznal aspoň v tejto verbálnej polohe názory rozhodujúcich členov vlády Slovenskej republiky. Ale v závere by som chcel povedať, že prijímam to, čo ste povedali, a verím, že takéto prípady už budú ojedinelé alebo nijaké.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka pre predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka. Otázka znie: "Uvažuje vláda s výstavbou tunela pod Soroškou?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
v koncepčných zámeroch rezortu dopravy sa uvažuje s prestavbou cestného ťahu 1/50 v úseku Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice na rýchlostnú komunikáciu. To je vlastne úsek, do ktorého spadá aj Soroška. V tejto koncepcii bola už v uplynulých rokoch začatá predprojektová a projektová príprava niektorých dopravne nevyhovujúcich úsekov cesty, okrem toho, ktorý ste uviedli vy, spomeniem napríklad cestný obchvat Tornale alebo preložku ciest pri obciach Figa a Ožďany. V štádiu realizácie výstavby je cestný obchvat Brzotína.
Zamýšľaná nová výstavba cesty úseku Lipovník - Jablonov nad Turňou je v štádiu posudzovania z hľadiska vplyvov stavby na životné prostredie. Vypracovaná technická štúdia obsahuje dva varianty riešenia povrchovým vedením trasy novej cesty a jeden variant ako tunelové riešenie. To je variant, ktorý bezprostredne zaujíma vás. V podstate ide teda buď o preložku cesty v dĺžke 7 až 8 km a pri tunelovom variante ide vlastne o razbu tunela v dĺžke 5 kilometrov, čo je približne ten, ktorý už je razený pod Braniskom. Posudzovanie uvedených variantov z hľadiska vplyvov na životné prostredie je v kompetencii ministerstva životného prostredia a má byť skončené v najbližších mesiacoch. Ako je známe, predmetný úsek cesty sa nachádza v chránenom krajinnom území, čo istým spôsobom komplikuje prácu investora a zrejme zo strany ochrancov prírody bude zásadný tlak na výber tunelového riešenia cesty.
Predbežné rozpočtové náklady tunelového variantu predstavujú v súčasných cenách 4 mld. Sk, čo kilometer, to miliarda. Ide teda o finančne mimoriadne náročný variant riešenia. So zreteľom na zdrojové možnosti štátu nie je teda celkom možné v dohľadnom čase alebo v najbližších rokoch očakávať realizáciu tejto stavby. Je však úlohou rezortu hľadať možnosti financovania vybraných významných stavieb na cestnej sieti z niektorých fondov Európskej únie. Ide o začatý proces konzultácií a očakávame príslušné rozhodnutia. Ak v tomto procese tunel pod Soroškou bude spĺňať všetky požadované finančné a dopravné kritériá, potom spolufinancovanie s Európskou úniou bude mať reálny základ v strednodobom časovom horizonte, môžeme skončiť všetky práce potrebné na začatie stavby.
Teda zhrniem a podčiarknem. Jedna alternatíva je po povrchu urobiť vlastne zárez na Soroške, druhá alternatíva je razba tunela, tá stojí však velikánske peniaze a tieto peniaze sa pokúsime nájsť tak, aby sme financovali časť z našich verejných zdrojov a časť z prostriedkov Európskej únie, ak padne rozhodnutie definitívne, že vzhľadom na uvedené zvíťazí tento tunelový variant.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Zapnite pána poslanca.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Mňa by skutočne zaujímal v tom momente ten časový horizont, zhruba.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec,
touto témou sa zaoberám od roku 1991, keď som bol námestníkom ministra dopravy, dnes je už o 10 rokov trošku viac. Jednoducho stojí to strašne veľa peňazí a my musíme veľmi efektívne narábať s peniazmi, ktoré máme. Máme rozpracovaný tunel, ktorý je smerovaný cez Branisko, máme vlastne dvojnásobné tempo výstavby diaľnic, stojí to obrovské peniaze. Preto by som sa nerád uchýlil k osobným odhadom, hoci by som azda sám mohol viac-menej trafiť, ale radšej sa dohodnime tak, že o niekoľko mesiacov, ako som vám povedal, bude známe definitívne stanovisko predovšetkým rezortu životného prostredia a ďalších inštitúcií. Ak zvíťazí tunelový variant o niekoľko mesiacov, o niekoľko mesiacov budeme omnoho múdrejší, ako je reálne očakávať prispenie Európskej únie. Tak sa dohodnime, že povedzme do konca roka by som vám takýto časový horizont sa pokúsil povedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretia otázka pre predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Fehéra. Otázka znie: "Kedy bude podpísaná zmluva medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o malom pohraničnom styku, ktorá by medzi iným uľahčovala aj prechod hranice napríklad aj na občiansky preukaz?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
v roku 1999 bola zriadená zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti ministerstva vnútra. Na základe plánu práce zmiešanej komisie má predložiť maďarská strana v tomto roku návrh dohody o spoločnej kontrole na štátnej hranici, ktorá by mala vytvoriť podmienky na plynulé vybavovanie osôb a vozidiel na hraničných priechodoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Zároveň experti obidvoch strán, to znamená Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Maďarskej republiky, pripravujú dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o zabezpečení prístupu k hradu Šomoška pre občanov oboch krajín a štátov Európskej únie. Uvažuje sa aj o iných miestach, ktoré sú spojené s kultúrnymi a historickými hodnotami oboch krajín. Opäť príkladmo spomeniem aspoň jednu, a to jaskyňa Domica.
Uľahčenie bude spočívať v tom, že návštevníci týchto lokalít budú môcť prekračovať štátnu hranicu aj mimo hraničných priechodov v stanovenom čase.
9. júna 2000 sa konalo v Prahe stretnutie premiérov vlád krajín Vyšegradskej štvorky. Okrem iného bol na stretnutí deklarovaný záujem o spoluprácu v oblasti vytvárania podmienok na voľnejší pohyb osôb medzi krajinami V 4. Táto úloha má byť uložená aj uznesením vlády Slovenskej republiky s termínom splnenia 10. mája 2001. Po tomto samite sa pripravuje takýto komplexný materiál s konkrétnymi úlohami pre konkrétnych ministrov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude iniciovať doplnenie príloh bezvízových dohôd s Maďarskom a Poľskom, aby jedným z ďalších platných cestovných dokladov bol aj občiansky preukaz. Preto príprava klasickej dohody o malom pohraničnom styku s Maďarskou republikou sa javí momentálne bezpredmetnou. Prekračovanie štátnej hranice na platný občiansky preukaz existuje v súčasnosti s Českou republikou, čo je, samozrejme, charakteristickou črtou nadštandardných vzťahov a väzieb vyplývajúcich z bývalého federatívneho spolužitia.
Po vzniku a sukcesii Slovenskej republiky do medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika, zostáva platná a vykonáva sa Dohoda medzi vládami ČSSR a Maďarskej republiky o úprave pohraničného styku, ktorá bola podpísaná ešte v roku 1962. Táto dohoda umožňuje prekračovať spoločnú slovensko-maďarskú hranicu a vstupovať do pásma pohraničného styku širokého 15 km na území každého štátu na stálu pohraničnú priepustku najmä tým osobám, ktoré udržujú železničné trate, mosty, pozemné komunikácie. Ale to viete. A to je tak trošku aj mimo vašej otázky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Máte 7 sekúnd, pán poslanec, tak nech sa páči, 2 sekundy.
Poslanec M. Fehér:
No ďakujem pekne za odpoveď, pán predseda vlády.
(Smiech v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas, ktorý bol vymedzený na odpovede na otázky poslancov pre predsedu vlády, uplynul.
Teraz by sme prešli na otázky poslancov a odpovede členov vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Milan Benkovský pre pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ten nie je prítomný, bude odpovedať László Miklós. Otázka znie: "V týchto dňoch ste informovali o veľkých rezervách v centrálnych štátnych orgánoch. Potvrdili ste tým požiadavky SDĽ na redukciu ministerstiev a ich pracovníkov. Súhlasíte s tým? Prečo ste to neriešili v reforme verejnej správy?"
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené panie poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď na otázku pána poslanca Benkovského za môjho menovca Ivana Mikloša.
V odpovedi na vašu otázku, pán poslanec, by som chcel zdôrazniť tieto fakty:
- Audit súladu činnosti a financovanie ústredných orgánov a organizácií v ich pôsobnosti prebehol pod mojou gesciou v prvom polroku t. r. a v súčasnosti sú jeho výstupy na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po jeho vyhodnotení a zapracovaní pripomienok bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
- Môžem potvrdiť to, čo ste napísali v prvej časti svojej otázky, že audit odhalil veľké rezervy. Odhad možných úspor predstavuje 2,6 až 3,9 mld. Sk ročne. Treba však uviesť, že najväčšie rezervy možno nájsť v nakladaní s majetkom a vo fungovaní tzv. priamo riadených organizácií, teda rozpočtových a príspevkových organizácií, pod priamou kontrolou ústredných orgánov, nie v samotných ústredných orgánoch.
- Audit napriek tomu navrhuje aj viaceré zmeny na úrovni ústredných orgánov a redukciu počtu ich pracovníkov, ale len po zlúčení niektorých priamo riadených organizácií s ústrednými orgánmi a v súčinnosti s viacerými kľúčovými systémovými zmenami. Znižovanie počtu pracovníkov bez týchto zmien by znamenalo znefunkčnenie, nie lepšie fungovanie ústredných orgánov.
- Pokiaľ ide o redukciu počtu ministerstiev, audit vychádzal z obmedzení, ktoré určil riadiaci výbor auditu, že audit sa nemá zaoberať znižovaním počtu členov vlády. Na základe aj západoeurópskych skúseností sa dá povedať, že počet členov vlády je pre nákladnosť ústrednej štátnej správy irelevantný. Okrem toho znižovanie počtu členov vlády znamená zmenu koaličnej dohody.
- Audit však navrhol, na základe skúseností najmä škandinávskych krajín, možnosť spoločných ministerstiev. Ide o ministerstvá s dvoma, prípadne viacerými ministrami, z ktorých každý stojí na čele svojej vecne príslušnej časti ministerstva. Využívajú však spoločné útvary, napríklad legislatívy, informatiky, zahraničných vzťahov a podobne. Takáto reforma umožňuje vyššiu efektívnosť fungovania ústredných orgánov bez znižovania počtu členov vlády. Na Slovensku možno uvažovať o spoločných ministerstvách školstva, kultúry či dopravy a hospodárstva.
- Na záver by som chcel dodať, že reforma verejnej správy riešila túto otázku. V spolupráci s pracovnou skupinou zabezpečujúcou audit zapracoval splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský do koncepcie kľúčové a systémové prvky reforiem navrhovaných auditom.
Toľko odpoveď Ivana Mikloša.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za odpoveď.
Keďže sa pán Miklós osobitne touto oblasťou nezaoberá, nechcem mu dávať doplňujúcu otázku, chcem len konštatovať, že s takouto odpoveďou pána podpredsedu vlády som rátal. A je vidieť, že sa tomu nevenuje, že mu to pripravujú iní istí ľudia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister zostaňte, lebo budete zastupovať aj naďalej podpredsedu vlády.
Druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Aibeková. Otázka znie: "Pán podpredseda, ste na tom finančne tak, že musí byť vašim dvom deťom uhradené liečenie pri mori z prostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som prečítal odpoveď môjho menovca.
Je mi veľmi ľúto, že z dôvodu dlho plánovanej zahraničnej cesty sa nemôžem zúčastniť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, najmä ak mi bola vylosovaná taká osobná otázka, akú ste, pani poslankyňa, položili.
Moje deti boli schválené na ozdravný pobyt pri mori na základe toho, že spĺňajú všetky kritériá a na základe týchto kritérií boli vybraté. Kauzu z toho prípadu vyrobili svojimi nepravdivými tvrdeniami denník HZDS Nový deň, ktorý lživo tvrdil, že
1. som vykonával nátlak na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby moje deti boli schválené,
2. žiadosť nespĺňala potrebné kritériá a tieto že boli zmenené,
3. väčšina detí bola vybratá z Bratislavy.
Ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé a je mi ľúto, že aj vy, pani poslankyňa, sa pripájate k tejto lživej a nechutnej verejnej kampani, ktorá sa týka takej citlivej a osobnej veci, ako je zdravie mojich detí. Keď už je tak, neostáva mi nič iné, ako o zdraví mojich detí verejne hovoriť.
Môj syn trpí od 6 mesiacov veku bronchiálnou astmou a dcéra od narodenia oslabenou imunitou. Dcéra má 12 a syn 10 rokov a doteraz som o žiadne zahraničné liečebné pobyty pre svoje deti nežiadal. Doteraz sme ozdravné pobyty pri mori alebo na horách organizovali s manželkou súkromne, v súčasnosti mi však moje pracovné vyťaženie a zaneprázdnenosť neumožňujú, aby som s deťmi na horách alebo pri mori mohol stráviť dostatočne dlhý čas na to, aby to malo pozitívne zdravotné účinky. Aj preto som požiadal o schválenie trojtýždňového ozdravného pobytu pri mori organizovaného VZP. Urobil som tak po prvý a po mojich skúsenostiach aj poslednýkrát.
Priznám sa, že som sa nezaujímal o to, aká časť nákladov na pobyt je hradená poisťovňou a aká rodičom, pretože mi išlo predovšetkým o pozitívne liečebné účinky pobytu pri mori na zdravie mojich detí. Ak sa pýtate, či "ste na tom finančne tak, že musí byť vašim dvom deťom liečenie pri mori hradené z prostriedkov VZP", odpovedám, že nemusí, ale môže, a to vtedy, ak moje deti spĺňajú všetky zdravotné a iné kritériá a sú na základe nich vybraté. Moja finančná situácia, ak dovolíte, s tým nemá nič spoločné.
Prajem vám, vážená pani poslankyňa, pevné zdravie pre vás aj pre vaše deti.
Toľko pán Ivan Mikloš. K tomu poslednému želaniu sa pripájam aj ja.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete reagovať?
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Samozrejme, nie na vás, pán minister. Je mi ľúto, že práve vy ste museli odpovedať.
Nejde tu vôbec o kampaň a nerobil ju Nový deň. Pán podpredseda vlády asi nečíta iné denníky, konkrétne aj Nový Čas, Národnú obrodu a ďalšie, kde to písali. A ja považujem za amorálne, aby podpredseda vlády, keďže týchto poukazov je iba niekoľko kusov, aby podpredseda vlády pre deti čerpal tieto poukazy, keď tisíce detí, tisíce detí zo sociálne slabých rodín sa nedostanú a sú rovnako choré ako deti pána podpredsedu vlády.
Mne je ľúto, že má choré deti, ale myslím si, že naozaj si môže dovoliť zaplatiť týmto deťom pobyt pri mori. Aj ja som mala choré dieťa a v živote by som si nedovolila požiadať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá má mnohomiliónové dlhy. Je tu pán minister zdravotníctva, vie, ako na tom Všeobecná zdravotná poisťovňa je. Čiže ja doprajem deťom všetkým, aj vašim, aj deťom pána podpredsedu, aby boli zdravé.
Ale je amorálne, ak vláda dáva návrh, podľa ktorého si od 1. októbra budú musieť občania platiť sami cestu do kúpeľov aj pobyt v kúpeľoch, čo sa týka ubytovania. Takže už deti si to nebudú môcť dovoliť, deti choré alebo deti matiek, ktoré sú zo sociálne slabej situácie. Takže ja to považujem za amorálne, aby človek, ktorý má dobrý príjem, využíval fondy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a tým vlastne vzal miesto pre dve deti zo sociálne slabých rodín.
Čiže nie žiadna kampaň. A ako poslankyňa mám právo klásť túto otázku. A kládli si ju viaceré denníky. Takže pán podpredseda by sa mal predovšetkým zamyslieť nad svojím správaním.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Zrejme, pani poslankyňa, nechcete, aby som reagoval, ale to posledné želanie zopakujem, lebo to je aj v mojom mene, pevné zdravie pre vás aj pre vaše deti.
(Ruch v sále a potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, ešte počkajte, lebo aj tretia otázka je na podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Otázka je od pána poslanca Slobodníka pre podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ale bude odpovedať László Miklós. Otázka znie, pardon, pre pána Csákyho, ale bude odpovedať pán minister. Otázka znie: "Spochybnili ste existenciu slovenského národa v 9. a 10. storočí, o dnešnom slovenskom národe tvrdíte, že trpí silným komplexom menejcennosti. Sú to dôvody, prečo SMK žiada zmenu či odstránenie preambuly ústavy?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som prečítal odpoveď pána Csákyho.
Dovoľte mi, aby som tlmočil v mene pána... Pardon. To bolo pre mňa písané. Ale aj on tak vždycky začína.
Takže teraz začína jeho písaná odpoveď.
Vážený pán Slobodník,
dovoľte, aby som upriamil vašu ctenú pozornosť na skutočnosť, že Strana maďarskej koalície nepresadzuje zmenu či odstránenie preambuly ústavy z akejsi roztopaše alebo preto, aby sťažila dohodu koalície, či ešte väčšieho počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na novelu ústavy, ale výlučne v snahe posilnenia jej občianskeho princípu. Aj týmto chceme prispieť k vytvoreniu demokratickejšieho, a tým i stabilnejšieho politického prostredia na Slovensku.
V dnešnej podobe preambuly našej ústavy, napriek spomenutiu aj iných národností a etnických skupín, je totiž prakticky zakotvená iba priorita slovenského národa ako skutočného zdroja štátnosti i samotnej konštitúcie. Je teda logické, že takáto zužujúca formulácia základného zákona štátu je pre SMK, ktorá sa zúčastňuje na výkone moci vo vláde, ale aj ako politického reprezentanta maďarskej menšiny, prinajmenšom neprirodzená. Preto SMK, presadzujúc zrušenie národného princípu, má aj snahu meniť veci, a to vo vzájomnej dôvere s každým demokratom ochotným uprednostňovať občiansky princíp.
Vážený pán poslanec, k prvej časti vašej dnešnej otázky uvediem iba toľko, že vaše tam formulované tvrdenia sa nezakladajú na pravde. O čom sme práve tu v rokovacej sále parlamentu viedli už nie raz, zdá sa, neplodný dialóg. Obávam sa, že vaším prispením, žiaľ, v tomto dueli budeme ešte pokračovať, no keďže toho času som na zahraničnej pracovnej ceste, iste pochopíte, že nemôžem priamo reagovať na ďalšiu epizódu vašich osobných invektív voči mojej osobe.
Toľko odpoveď pána Pála Csákyho.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
No nebudem, samozrejme, vám vyčítať to, čo by bolo treba vyčítať pánu Csákymu. Ale keďže sú tu aj poslanci maďarskej koalície, ktorí sa všetci hlásia k národnosti za Maďarov, tak by som rád odcitoval vládny program, vládny program vlády pána Viktora Orbána, vydaný v roku 1998, ktorý je orgiou, orgiou, to sú orgie nacionalizmu.
Ja vám budem citovať: "Sme spätí vyše 1000 rokmi maďarských dejín." Z kontextu vyplýva, že sa to vzťahuje aj na občanov maďarskej národnosti na Slovensku a v Rumunsku. "Od maďarskej vlády sa oprávnene očakáva, že bude konzistentne a pevne reprezentovať národné záujmy. Vláda má v úmysle posilňovať národné záujmy," citujem stále, "zahraničná politika bude takisto odzrkadľovať fakt, že hranice maďarského štátu a maďarského národa nie sú totožné a bude sa usilovať obhajovať záujmy národa a štátu." K tomuto dokumentu sa hlási celá maďarská koalícia, lebo sa v ňom ďalej píše, že "každá maďarská vláda musí podporovať autonómne úsilia". Sú to orgie nacionalizmu.
Akým právom potom vy, neberte to osobne, vy, ktorí sa hlásite k maďarskému národu a takto sa priznávate k tomuto dokumentu, si dovoľujete zazlievať slovenskému národu, že má v preambule ústavy slovenský národ, keď navyše je tam formulácia spolu s etnickými menšinami, čiže tam, "s etnickými a národnostnými menšinami", vôbec tam nie sú vynechané z hry. Pokladám za bezočivosť, keď si pán Bugár a spol. dovoľujú vôbec vyslovovať takúto požiadavku na zmenu preambuly a keď sa Budapešť s týmito orgiami nacionalizmu, čo sú uverejnené vo vládnom programe, opovažuje priamo či nepriamo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, pán minister.
(Ruch v sále.)
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
(Reakcia z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Keď nechce, nemusí pán minister reagovať.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
No v žiadnom prípade som nebol poverený odpovedať...
(Ruch v sále.)
Nebol som poverený odpovedať za pána Orbána, bol som poverený len za pána Csákyho. A ako viete, ja sa ani nepúšťam do týchto súbojov, ale v každom prípade ja za svoju osobu môžem povedať, že som za občiansky princíp takisto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšia z vyžrebovaných otázok je od pani poslankyne Slavkovskej pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Koľko zmlúv o pridelených finančných prostriedkov na rekonštrukciu alebo výstavbu športových objektov uzavretých v rokoch 1997 - 1998 Fond telesnej kultúry ešte nenaplnil?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
s mimoriadnou radosťou odpovedám na vašu otázku, lebo mi umožňuje odpovedať a ukázať na vaše postupy, kedy ste uzatvárali zmluvy, ktoré my potom musíme plniť, pretože vy ste ich v čase tých uzavretí nie všetky splnili.
Koľko zmlúv o pridelených finančných prostriedkov uzavretých v rokoch 1997 - 1998 Fond telesnej kultúry ešte nenaplnil? Mohol by som vám prečítať zoznam siedmich objektov týkajúcich sa Kanoe Tatra Liptovský Mikuláš z roku 1997, TJ Družstevník Slovenský Grob, TJ Partizán Ľubeľa, Hokejový klub ŠKP Žilina, SAMŠ - rekonštrukcia autokrosového areálu Žitavany, MF KV TJ Topoľčany a Telovýchovná jednota Ludanice o dostavbe futbalového areálu. Tie ďalšie z roku 1998, ktoré mali pridelené finančné prostriedky i s vaším podpisom a rozhodnutím i zo strany štátneho fondu, ale neboli vyfinancované v plnom rozsahu.
Zrejme to, čo vás bude zaujímať, je to, ako to budeme riešiť. Na základe uznesenia rady Štátneho fondu telesnej kultúry číslo 10 zo dňa 14. marca 2000 rada vyčlenila finančné prostriedky vo výške 12,35 mil. Sk na dofinancovanie akcií z rokov 1997 až 1999. Sú tam aj niektoré veci z roku 1999, ktoré sa nám zatiaľ nepodarilo vyfinancovať. Finančné prostriedky budú poskytnuté priebežne v 2. polroku roku 2000 na základe disponibilných prostriedkov Štátneho fondu telesnej kultúry.
Toľko, pani poslankyňa, odpoveď na vašu otázku.