Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Stahlovi.

Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Nech sa páči, pán spravodajca.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 650 z 28. apríla 2000 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 30. júna 2000 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 4. júla 2000.

Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady podajú správy o výsledkoch prerokovania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 a jeho kapitol. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vypracuje na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz vás poinformujem o výsledkoch rokovania výborov. Najprv k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 650 z 28. apríla 2000 o návrhu štátneho záverečného účtu rokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre kultúru a médiá okrem osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

S predloženým návrhom štátneho záverečného účtu vyjadrili súhlas alebo návrh zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1999, ktorý vykazuje rozpočtové príjmy, rozpočtové výdavky, ako aj schodok hospodárenia, bez ďalších doplňujúcich pripomienok a odporúčaní tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo a privatizáciu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a šport a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá odporučili Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte za rok 1999 emisiou štátnych dlhopisov Slovenskej republiky v sume 14 758 104 tis. Sk.

Ďalej vziať na vedomie záverečné účty štátnych fondov Slovenskej republiky za rok 1999, ďalej štátnych finančných aktív Slovenskej republiky k 31. decembru 1999, ďalej výsledky rozpočtového hospodárenia obcí v Slovenskej republike za rok 1999, ďalej rozpočtové hospodárenie verejnej správy za rok 1999, ktoré skončilo schodkom a tento schodok predstavuje zhruba 3,7 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Ďalej celkový dlh verejnej správy k 31. decembru 1999.

Okrem toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 450 z 21. júna 2000 zobral na vedomie aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999.

K návrhu kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 650 z 28. apríla 2000 boli v stanovenom termíne do 30. júna 2000 prerokované aj pridelené kapitoly štátneho záverečného účtu za rok 1999. Výbor pre ľudské práva a národnosti v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval príslušné kapitoly štátneho záverečného účtu z hľadiska výdavkov na riešenie problematiky ľudských práv a národností.

Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v súvislosti s prerokovaním návrhu štátneho záverečného účtu kapitoly Slovenská informačná služba za rok 1999 konštatoval, že Slovenská informačná služba v roku 1999 čerpala prostriedky v súlade so schváleným rozpočtom na rok 1999, ktorý však neumožnil pokrytie potrieb Slovenskej informačnej služby v plnom rozsahu aj napriek príslušným úsporným opatreniam v jej činnosti.

Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva svojím uznesením číslo 14 z 15. februára 2000 zobral na vedomie informáciu ministra obrany Slovenskej republiky o čerpaní rozpočtu Vojenského spravodajstva z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky za rok 1999.

Bez pripomienok a doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas, resp. bolo zobraných na vedomie 46 rozpočtových kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, prakticky všetky kapitoly štátneho záverečného účtu, nebudem ich tu teraz čítať.

S odporúčaním k ministerstvu bola odsúhlasená kapitola Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svojím uznesením číslo 157 z 9. júna 2000 požiadal ministerstvo školstva v termíne do 15. augusta 2000

1. podať správu o činnosti a výsledkoch horských služieb za rok 1999,

2. podať správu o presnom rozdelení mimorozpočtových zdrojov,

3. predložiť rozbor o získaní finančných prostriedkov ušetrených z 10 % nutného zníženia pracovníkov a výšky finančných prostriedkov daných do školstva 4-percentným zvýšením tarifných platov.

Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 451 zo dňa 21. júna 2000

1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,

2. navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, čo sa aj stalo, určil ma za spravodajcu, poveril ma predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade potom hlasovanie o podaných návrhoch.

Ešte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o tom, že včera na 51. schôdzi nášho výboru sme prerokovali návrh štátneho záverečného účtu spoločne so spravodajcami z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, napriek tomu, že pozvánka bola včas doručená výborom Národnej rady Slovenskej republiky, svojich zástupcov na toto rokovanie nezaslali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Dúfam, že v ďalšej spolupráci budeme aj v tejto otázke úspešnejší.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec Kozlík, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

vážená Národná rada,

v prvom rade by som zdôraznil, že štátny záverečný účet je vlastne odpočtom najvýznamnejšieho hospodárskeho aktu každého štátu v bežnom hospodárskom roku. V tomto zmysle pokladám celkové hodnotenie reálií, v ktorých sa vyvíjal štátny rozpočet, za povrchné a myslím, že ako jednotlivé údaje, ktoré sme si tu preberali trebárs včera v rámci hodnotenia menového vývoja, či tie reálie hospodárskeho a sociálneho vývoja za rok 1999, ktoré pokračujú v mnohých smeroch aj v roku 2000, presviedčajú, že možno účtovne v štátnom záverečnom účte všetko sedí, ale vecne v tom reálnom živote mnoho nesúhlasí.

A na začiatok by som zacitoval zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, že "je zrejmé, že reálny vývoj ekonomiky sa výrazne odchýlil od predpokladov zostavenia štátneho rozpočtu vo všetkých základných ukazovateľoch. Tieto zmeny vplývali na hospodárenie štátneho rozpočtu protirečivo, zníženie tempa rastu pôsobilo negatívne na veľkosť príjmov, zamestnanosť, zvýšenie miery inflácie spôsobilo protirečenia v príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť je všeobecne negatívnym javom zvyšujúcim nároky na výdavky štátneho rozpočtu. Zvýšil sa tlak na dávky sociálnej pomoci, sociálna sieť len s problémami a s pomocou štátneho rozpočtu zabezpečovala vyplývajúce nároky."

Takže treba v tomto kontexte asi vidieť hospodársky rok 1999. Rád by som pripomenul východiská štátneho rozpočtu na rok 1999. Rozpočtové provizórium bolo obrazom neschopnosti nastupujúcej vládnej koalície dohodnúť sa na zostavení kompaktného definitívneho štátneho rozpočtu na celý rok 1999. Myslím, že to nebol dobrý signál nastupujúcej vlády do sveta a tento negatívny pohľad prehĺbila aj neschopnosť vlády koncom roka 1998 dohodnúť sa na viacerých zásadnejších opatreniach, ktoré by rámcovali hospodársku a sociálnu politiku štátu v roku 1999.

Treba tiež pripomenúť, že súčasná vládna moc vyčistila stôl koncom roka 1998, keď bola vlastne zlomená regulácia výdavkov, neboli prijaté, tak ako každý rok sa prijímajú, určité viazania, regulácia výdavkov štátneho rozpočtu. Neboli prijaté viaceré opatrenia, to znamená, že bol dosiahnutý v roku 1998 podstatne vyšší deficit, než by za normálnych okolností dosiahnutý mal byť, čím sa zlepšil nástup do roka 1999. Aj toto určite história raz zhodnotí.

Takže z tohto pohľadu aj potom vykázaný deficit štátneho rozpočtu napriek tomu, že boli dodržané parametre, tak ako boli plánované v rámci konštrukcie už toho konečného štátneho rozpočtu na rok 1999, boli pomerne tieto údaje vysoké, pretože si treba uvedomiť, že štát vstupoval do roku 1999 s pomerne vyčisteným stolom.

Čo sa týka toho hospodársko-sociálneho rámca, rád by som pripomenul, že rok 1999 bol poznamenaný výrazným poklesom produkcietvornosti a najmä zdrojotvornosti ekonomiky, čo my sme definovali tu v parlamente zo strany opozície či 13 hriechmi vlády, či viacerými výhradami k priebehu fungovania tejto vlády. Ja len pripomeniem, že neschopnosť vládnej moci dohodnúť sa včas na viacerých opatreniach, ktoré by rámcovali hospodársko-sociálny vývoj, znamenali to, že v máji 1999 padla slovenská koruna s obrovskými finančnými dosahmi do hospodárenia podnikov. Znamenali tie neskoro prijímané opatrenia potrebu kumulácie a neúmerného zvyšovania potom opatrení v oblasti cien, v oblasti daňového zaťaženia, v zavedení dovoznej prirážky, čo všetko sa podpísalo potom pod pokles priemyselnej výroby, pod zníženie vnútorného dopytu s obmedzením priestoru pre podnikateľskú sféru. A, samozrejme, pokles tvorby zdrojov negatívne vplýval aj na vývoj rozpočtového hospodárenia. To znamená, bolo nútené lepiť ten rozpočtový vývoj, hospodársky vývoj na Slovensku dvoma balíkmi ekonomických opatrení, čo nenaznačuje, že ten priebeh rozpočtového roka bol pokojný alebo že by sa vyvíjal tak, aby hospodárska sféra mala vypočítateľné prostredie.

Pripomínam prieskum, ktorý v roku 1999 robila Slovenská obchodná priemyselná komora, keď 80 % podnikateľov hodnotilo kroky vlády ako nežičlivé voči podnikateľskej sfére, 80 % podnikateľov, a opakujem, že podobný výsledok sa objavil aj pri prieskume, ktorý robila Slovenská obchodná a priemyselná komora teraz v priebehu apríla - mája 2000. Takže situácia v hodnotení žičlivosti hospodárskeho prostredia pre podnikateľskú sféru zo strany podnikateľov sa nezlepšila.

Treba pripomenúť, že ten pokles schopnosti tvoriť zdroje sa prejavil aj v oblasti daňových, colných príjmov, keď daňové nedoplatky v roku 1999 vzrástli o 50 % a je zarážajúce, že takáto informácia sa neobjaví v návrhu štátneho záverečného účtu. A myslím si, že by sa bola mala táto informácia objaviť aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu. A rád by som pripomenul, že pokiaľ ide o sumu zaplatenej dane a ostatných príjmov, že ak v rokoch 1992 - 1998 medziročný prírastok sumy zaplatenej dane a ostatných príjmov sa pohyboval v rozmedzí 10 - 20 mld. Sk, tak v roku 1999 došlo k poklesu sumy zaplatenej dane a ostatných príjmov o 400 mil. Sk. A to sme mali za sebou 2 balíky opatrení, ktoré mali práve vplývať na zlepšenie v tejto oblasti, a opak sa stal pravdou. Takže to naznačuje, že podnikateľská sféra nebola v stave priebežne uhrádzať svoje záväzky a vlastne to plnenie bolo dosiahnuté vynútenými formami, vynucovacími metódami, ale nie schopnosťou tejto ekonomiky tvoriť zdroje.

Podobné signály sa však prejavovali aj v oblasti verejnoprávnych fondov, kde došlo k významnému prehĺbeniu trebárs deficitu Sociálnej poisťovne, ktorá napriek tomu, že spotrebovala 5 mld. korún z 11 mld. korún, ktoré tam zanechala v rezervách Mečiarova vláda, vykázala Sociálna poisťovňa deficit 5 mld. korún a jej vývoj v ďalšom období nemožno označiť inak ako za fatálny.

Treba povedať, že je tu falošná argumentácia - dosť často používaná, s počudovaním, v roku 2000 - o revitalizačnom zákone, ktorý nastupujúca vládna moc zrušila ešte v závere roka 1998, pretože ak by platila argumentácia, že negatívny vývoj v oblasti príjmov či štátneho rozpočtu, alebo verejnoprávnych fondov zakladal tento zákon, tak by v roku 1999, keď tento zákon už neplatil, musel ten vývoj za normálnych okolností vyzerať úplne inak. Takže opakujem, je tu dôvodom nekonzistentná politika vlády v roku 1999, až chaotická politika vlády s tým, že chaoticky boli prijímané jednotlivé opatrenia, ktoré sa kumulovali a vytvorili obrovský pretlak v hospodárskej sfére. Samozrejme, s dôsledkami v poklese ekonomického rastu a v obrovskom náraste nezamestnanosti, v obrovskom náraste nevyužitia domáceho ekonomického potenciálu.

Pokiaľ ide o nezamestnanosť, myslím, že je všeobecne známe, že miera nezamestnanosti v roku 1999 ku koncu roka predstavovala až 19,2 %, pričom až desať okresov na Slovensku vykázalo mieru nezamestnanosti vyššiu ako 30 %. Čo sa týka ďalších dôsledkov, pokles priemyselnej produkcie meranej indexom bol o 3,4 % než v roku 1998, stavebná výroba poklesla o 25 %. Podobne poklesové boli ďalšie štruktúry, ktoré sa významne podpisujú pod ekonomický vývoj štátu.

Čo sa týka sociálneho vývoja, rok 1999 znamenal pokles dokonca aj v oblasti nominálnych miezd, ale znamenal pokles reálnych miezd o vyše 3 %, pričom najnižší prírastok priemerných nominálnych miezd bol v oblastiach rozpočtovej príspevkovej sféry, v zdravotníctve len 0,1 % nominálnej mzdy, v školstve 2,6 %. Z toho si každý len trošku uvažujúci občan urobí predstavu, čo to znamená v poklese reálnych miezd, keď priemerná miera inflácie v roku 1999 prekročila 10 %. Tento vývoj sa, samozrejme, prejavil v postupnom poklese dopytu kúpyschopnosti obyvateľstva s odrazom v najnižších príjmových zložkách, ktoré sú primárne odkázané na produkciu domácich výrobcov, čo znamená, že sa obmedzil aj trhový priestor na produkciu domácich producentov.

Čo sa týka toho zlepšenia parametrov predovšetkým v oblasti čistého vývozu, to znamená rozdielu medzi exportom a dovozom, treba tiež si niektoré veci povedať na rovinu. Došlo v roku 1999 k významnému poklesu investícii, a najmä v tých odvetviach, ktoré v rokoch 1996 - 1998 investovali, to bola energetika, bola to oblasť spracovania ropných produktov, chemických výrobkov a tak ďalej, čo sa samozrejme, a predpokladali sme to, že sa to odrazí v oblasti dovozov a v oblasti obchodnej bilancie, ale zároveň v roku 1999 rast exportu v stálych cenách bol nižší ako rast exportu trebárs v roku 1998. V roku 1998 rast exportu v stálych cenách bol 10 %. V roku 1999 rast exportu v stálych cenách bol len 7 % napriek tomu, že došlo k výraznému poklesu kurzu slovenskej koruny. Takže vzniká otázka, za akú cenu mali byť dosiahnuté tzv. zlepšené ukazovatele slovenskej ekonomiky a tzv. zlepšenie rovnováhy slovenskej ekonomiky, pretože napriek tomu, že pozitívne hodnotím zlepšenie obchodnej platobnej bilancie, prehĺbila sa významne nerovnováha v ďalších sektoroch národného hospodárstva, a to je predovšetkým oblasť zamestnanosti a oblasť využitia domáceho potenciálu.

Treba tiež pripomenúť, že došlo k výraznému poklesu exportu v dolárovom vyjadrení. Je si možné tieto údaje potvrdiť v analýze Národnej banky o menovom vývoji, to znamená, že sa však zároveň aj zhoršila schopnosť tejto ekonomiky uhrádzať svoje záväzky v dolárovom vyjadrení, pretože mnohé investičné aktivity boli kryté dolárovými úvermi.

Správa o štátnom záverečnom účte pozitívne hodnotí zlepšenie finančných výsledkov Slovenskej republiky v roku 1999 oproti roku 1998. Očakával som toto hodnotenie a chcem ako včera aj dnes pripomenúť, že ide o hodnotenie, ktoré sa viaže na podvod storočia vykonaný v závere roka 1998, keď vo viacerých odvetviach, viacerých podnikoch verejného charakteru, bankách, poisťovniach boli jednorazovo vytvorené opravné a rezervné položky, ktoré zaťažili, samozrejme, bilanciu štátu rádovo 40 až 50 mld. účtovnej straty, ktorá sa podpísala pod výsledky štvrtého kvartálu hospodárenia Slovenskej republiky. A dnes teda, samozrejme, pri takomto účtovnom sformovaní výsledkov sa veľmi ľahko a veľmi takým pekným spôsobom preukazuje zlepšenie hospodárskych výsledkov v roku 1999. Opakujem znovu, nejde o zlepšenie výsledkov, ktoré odrážajú hospodársky vývoj, ale ide o papierové zlepšenie výsledkov vo vzťahu k účtovným operáciám vykonaným na konci roka 1998. A je jedno, či ide o finančný sektor alebo nefinančný sektor.

Čo sa týka vývoja slovenskej koruny, treba pripomenúť, že znovu vývoz, pokiaľ mám vyjadriť ten pokles vývozu, v dolárovom vyjadrení predstavuje 5 %, pokles dovozu 13,5 %. Signalizuje to, že k zníženiu salda zahraničného obchodu prispel predovšetkým pokles dynamiky dovozov.

Čo sa týka rastu deficitu bilancie výnosov, aj v tomto smere zmena kurzu slovenskej koruny znamenala negatívny dosah a spôsobilo to vyššie nároky na dlhovú službu v slovenských korunách s tým, že slovenská koruna sa medziročne znehodnotila proti doláru o 17,5 %, voči euru, pani ministerka, voči euru o 11,4 %.

Čo sa týka priamych zahraničných investícií, tie vykazovali v priebehu roka 1999 nízke hodnoty aj napriek proklamovanej politike vlády tieto investície stimulovať. Zvýšený prílev predovšetkým do automobilového priemyslu zmiernil ten deficit zahraničných investícií, ale napriek tomu všetkému vstup zahraničných investícií, ak abstrahujeme od falošného zahŕňania predaja podielu Československej obchodnej banky, znamenal len 82 % v roku 1998 a celkovo prílev kapitálu formou priamych investícií na Slovensko dosiahol len 62 % úrovne roku 1998.

Čo sa týka vplyvu kurzových dosahov na čerpanie dlhodobých finančných úverov a zvýšenie nákladovosti týchto úverov, tak rast nákladovosti úverov alebo zvýšenie v oblasti splácania finančných úverov predstavovalo nárast o 75,4 % oproti roku 1998.

Čo sa týka dlhovej zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky, aj tu si treba povedať pravdu, že pokiaľ sa porovnajú porovnateľné ukazovatele a eliminuje sa vplyv opatrenia Národnej banky o devízové pozície bánk, tak je každému súdnemu človeku zrejmé, že došlo k nárastu zahraničnej zadlženosti. A medzi marcom 1999 a marcom 2000, keď je už porovnateľná báza, došlo k nárastu zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky o 900 mil. korún, ale podobný vývoj je možné excerpovať aj z údajov roka 1999.

Je možné, a treba aj povedať, že pokiaľ vyjadríme tu zahraničnú zadlženosť v korunách, tak pokiaľ na konci septembra 1998 na jedného obyvateľa pripadal dlh 80 tis. korún, na konci januára 2000 to bolo 91 tis. korún. Alebo pokiaľ hovoríme v miliardách korún, v septembri 1998 to bolo 87 mld. korún a na konci januára hrubá zadlženosť bola 124 mld. korún.

Čo sa ešte týka výmenného kurzu slovenskej koruny, ja zacitujem z menovej správy Národnej banky: "Výrazný rast cenovej úrovne spolu s nominálnym zhodnotením výmenného kurzu voči euru pôsobili na pokles cenovej konkurencieschopnosti domácej produkcie v porovnaní so zahraničnou. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu je indikátor zmeny obchodných podmienok domácich výrobcov. Jeho zhodnocovanie poukazuje na znižovanie konkurencieschopnosti a znehodnocovanie konkurencieschopnosti domácich výrobkov v porovnaní so zahraničnými. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu vypočítaný na báze spotrebiteľských cien a zahrnujúci 9 najväčších obchodných partnerov Slovenska sa v roku 1999 znehodnotil o 11,8 percentuálneho bodu."

V závere by som ešte reagoval na vývoj toho priestoru v oblasti podnikateľského priestoru, prostredia. V podstate stagnovala úroveň úverov v Slovenskej republike a aj pri tom minimálnom prírastku úverov sektorová štruktúra korunových úverov v priebehu sledovaného obdobia sa zmenila v smere výraznejšieho rastu verejného sektora o 15,3 bodu, podotýkam, verejného sektora, narástla o 15,3 bodu, mierneho rastu sektora obyvateľstva o 2,5 bodu a poklesu súkromného sektora o 18,2 bodu. To je ukážka, ako sa vlastne hospodárska politika macošsky správala k súkromnému sektoru. A najnovšie údaje za prvý kvartál roku 2000 dávajú varovný signál, že prvýkrát možno po roku 1991, 1992 medziročne poklesol podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu o 5 %.

Čo sa týka užitia úverov, tak 57 % sa užilo na prevádzkové úvery, 15,3 % na kontokorentný úver a na rozvojové programy smerovalo len 2,4 % úverov. Takisto rok 1999 bol poznamenaný tým, že sa vykázali záporné úrokové sadzby z vkladov, to znamená, že v roku 1999 dochádzalo k znehodnocovaniu vkladov. Tento úverový vývoj bol napriek tomu, že bolo zrealizované kapitálové posilnenie bánk, že boli vykonané odsuny zlých úverov do Konsolidačnej banky a novozaloženej agentúry v rozsahu 62,7 mld. korún, to znamená, že rádovo skoro 90 - 100 mld. korún už bolo použitých, a pritom pani viceguvernérka Kohútiková minulý týždeň hodnotila úverový trh ako mŕtvy.

Takže to si myslím, že bolo potrebné a je potrebné dodať k celkovému hodnoteniu rozpočtového roka, rozpočtového hospodárenia. A týmto hodnotením hospodársko-sociálneho vývoja by som chcel dokresliť tú moju úvodnú definíciu, že účtovne všetko sedí, ako to tu potvrdil predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale vecne v tomto hospodárstve mnoho nesúhlasí.

Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlásite sa s faktickou poznámkou? Pán poslanec Slaný ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. Stotožňujem sa najmä s tým, že stav na úverovom trhu je veľmi zlý, pretože verejný sektor vytláča súkromný podnikateľský sektor a z toho dôvodu HDP nám nerastie žiaducim tempom. Podľa mňa prvý pozitívny krok, ktorý by to mohol zmeniť, už nastal, že sa prijala konkurzná legislatíva, ktorá zmení konzervatívne správanie bánk, to znamená, že banky by už mali vo väčšom rozsahu začať poskytovať úvery podnikateľským subjektom, pretože už budú mať nástroje na vymáhanie týchto úverov.

Ale druhý krok, ktorý by mala vláda urobiť, je ten, že mala by podstatným spôsobom znížiť verejné výdavky, pretože, ako vieme, verejný dlh je veľký a jeho financovanie je krátkodobé. To znamená, že odčerpáva z finančného trhu ročne radovo 150 mld. korún. To znamená, že vláda by mala v budúcom štátnom rozpočte sa nad tým zamyslieť a túto verejnú spotrebu znížiť.

A ďalší krok, ktorý by mohol oživiť ekonomiku i tie úvery podporiť, by bolo zníženie daní najmä u podnikateľských subjektov vo výrobnom sektore. To sú opatrenia, ktoré by sa mali prijať, aby sa ekonomika oživila, pretože podnikateľský sektor je veľmi podkapitalizovaný. Ak sa neprijmú tieto opatrenia, verejný sektor nám bude stále pohlcovať obrovské prostriedky a podnikateľský sektor bude chradnúť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že pán poslanec Maxon je posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy a má záujem vystúpiť ešte teraz, ale je 12.06 hodiny, ja sa pýtam, či je všeobecný súhlasu, aby pán poslanec Maxon mohol vystúpiť a potom by sme to mohli uzavrieť.

(Súhlasná reakcia pléna.)

Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete vystúpiť.

Máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vážená pani ministerka,

ďakujem pekne za pochopenie. Budem sa snažiť povedať niekoľko poznámok veľmi rýchlo. Ak dovolíte, dve poznámky k úvodnému slovu pani ministerky.

Vážená pani ministerka, predovšetkým ste konštatovali, že opravné položky, ktoré ste vo svojom úvodnom slove spomínali, ktoré boli v Národnej banke Slovenska, boli tvorené Slovenskou sporiteľňou a Investičnou a rozvojovou bankou. Chcel by som vás poopraviť. Najväčší objem opravných položiek bol vytvorený Konsolidačnou bankou, štátnym peňažným ústavom.

A druhá poznámka. Konštatovali ste, že prijaté úvery obce zahŕňajú do svojich príjmov v rozpore s platnou metodikou. Vzhľadom na to, že pôsobím aj v samospráve, chcel by som vás ubezpečiť, že zúčtovávajú to do príjmov v súlade s platnou metodikou, a nie v rozpore s platnou metodikou.

Dovoľte mi dve poznámky k samotnému štátnemu záverečnému účtu.

Dámy a páni, v § 10 ods. 2 citovaného zákona, ktorý je predmetom zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, bolo uvedené, že objem novoposkytnutých štátnych záruk za bankové úvery v roku 1999 nepresiahne 20 % rozpočtovaných príjmov. Dámy a páni, je to presne 35 980 mil. Sk. V roku 1999 bolo poskytnutých 10 záruk. Treba však konštatovať, že rozsah poskytnutých záruk predstavoval 37 091 797 tis. korún. Vážená pani ministerka, pýtam sa vás, ako je možné, že limit štátnych záruk bol prekročený o približne 1,1 mld. Sk v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte.

Poznámka číslo dva k samostatnému štátnemu záverečnému účtu. Okrem samotných štátnych záruk prevzalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj osobitné záruky vlády nad rámec zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 a ten objem je naozaj mimoriadne veľký. Tento objem má hodnotu 115 039 675 tis. Sk. Štátny záverečný účet o tejto záruke, ktorú prevzalo ministerstvo financií a ktorá sa týka reštrukturalizácie bánk, vôbec nič nehovorí. Takže, pani ministerka, bol by som veľmi rád, keby bol tomuto plénu vysvetlený aj postup ministerstva financií a v širšom kontexte aj postup vlády v súvislosti s poskytnutím osobitných záruk vo výške 115 mld. korún na reštrukturalizáciu bánk.

V súvislosti so štátnym záverečným účtom, a to je záver, navrhujem, aby navrhnuté uznesenie sa rozšírilo o bod D, ktorý by znel: "D. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súlade so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu v návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1999

a) prijala systémové opatrenia na upevnenie rozpočtovej disciplíny s cieľom zamedziť korupcii najmä pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní,

b) vyhodnotila ekonomický prínos a opodstatnenosť existencie niektorých štátnych fondov,

c) prijala opatrenia na zamedzenie nedostatkov v hospodárení štátnych fondov a vedení ich účtov."

Ďakujem pekne za pozornosť. To je všetko.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán poslanec, za vecnosť a krátkosť.

S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Končím rozpravu o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či ešte necháme vystúpiť pani ministerku a pána spoločného spravodajcu. Je všeobecný súhlas.

(Súhlasná reakcia pléna.)

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo, ak chcete reagovať na rozpravu.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

zvyšok poslaneckej snemovne,

stručne by som najskôr chcela zareagovať na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, poďakovať za niektoré poznámky, ktoré nám môžu nepochybne pomôcť aj v ďalšej príprave rozpočtových prác na rok 2001, pri príprave novely zákony o rozpočtových pravidlách, o ktorých som hovorila.

Takže veľmi stručne. Ak chýba prehľad poskytnutých štátnych záruk, myslím si, že najbližšie nie je komplikované, aby v najbližšom návrhu štátneho záverečného účtu sa to objavilo. Chcem však povedať, že poslanci, dokonca verejnosť je tentoraz podstatne lepšie informovaná ako kedykoľvek predtým, pretože sme publikovali osobitnú publikáciu o štátnom rozpočte na rok 2000, kde okrem iného nájdete aj veľmi podrobný prehľad o poskytnutých štátnych zárukách až do konca roka 1999, to znamená, že celkový prehľad štátnych záruk, ktoré podniky, ktorým sa poskytlo, na aké akcie sa poskytli štátne záruky. Tento prehľad je k dispozícii, ale napravíme to tak, aby sa to dostalo aj do oficiálneho návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý bude k dispozícii budúci rok.

Samozrejme, že otázka štátnych záruk je mimoriadne závažná práve preto, že štátne záruky sa poskytovali v predchádzajúcich rokoch veľmi benevolentne a výsledok toho je, že každým rokom sme nútení zo štátneho rozpočtu vo väčšom a väčšom rozsahu realizovať štátne záruky. Páni poslanci opozície zabudli dodať, že keď sme preberali koncom októbra moc, tak sme mali na stole 109 mld. štátnych záruk, ale nielen to číslo je ako také zarážajúce, zarážajúcejšia je štruktúra týchto štátnych záruk a narastajúca rizikovosť štátnych záruk. Stačí to len porovnať, koľko bolo potrebné realizovať zo štátneho rozpočtu štátnych záruk v rokoch predchádzajúcich a koľko sme už boli nútení realizovať v roku 1999 a koľko budeme nútení realizovať v roku 2000. To poukazuje na to, že štátne záruky sa poskytovali skutočne nezodpovedne a dôsledky toho dopadajú na daňovníkov nie v roku, keď sa tieto štátne záruky poskytli, ale v rokoch nasledujúcich.

Myslím si, že sme urobili určité kroky, aby takýto postup sa neuplatňoval aj naďalej. Ja narýchlo uvediem aspoň niektoré. Bol zriadený úverový a záručný výbor ako poradný orgán, ktorý je poradným orgánom vlády Slovenskej republiky a veľmi starostlivo poskytuje každý návrh na štátnu záruku. Bez odporúčania úverového a záručného výboru vláda nemôže ani rozhodovať, ani nerozhoduje, nikdy taká prax nenastala, o poskytnutí štátnej záruky. Novelizovali sme alebo pripravujeme ďalšiu novelu nariadenia o štátnych zárukách, kde sprísňujeme aj podmienky poskytovania štátnych záruk, ale predovšetkým zabezpečujeme aspoň akú-takú návratnosť štátnych záruk. Čo je najdôležitejšie, že sa pripravuje nový zákon o štátnom dlhu a zárukách, kde budeme oveľa lepším spôsobom ošetrovať poskytovanie štátnych záruk. Bola by som však najradšej, keby sa tento inštitút postupne čoraz menej a menej uplatňoval.

Ale chcem ukázať, asi akú kredibilitu sme dosiahli, keď takmer po desiatich rokoch alebo teda nielen takmer, ale takmer po desiatich rokoch od prijatia scenára prechodu na trhové hospodárstvo sme ešte nútení poskytovať štátne záruky na súkromné podniky. Takže ako ste, prosím vás, privatizovali štátne podniky, do čích rúk sa dostávali štátne podniky, keď dnes súkromní podnikatelia nemajú ani takú dôveru ako často spochybňovaný štát a prichádzajú so žiadosťami na štát, aby štát im poskytoval štátnu záruku? Možnože by ste mohli aj na to, vážení poslanci opozície, odpovedať.

Rada by som reagovala na niektoré ďalšie časti, ku ktorým sa vyjadril ešte predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Skutočne ja sama môžem konštatovať, že počet rozpočtových opatrení, ktoré sa vlani prijali, ale aj v rokoch predchádzajúcich, je neúmerne vysoký. Zaťažuje to pracovníkov ministerstva financií, zaťažuje to, samozrejme, aj ministra ako takého. Vlani som podpísala asi 900 rozpočtových opatrení, čo je neuveriteľné, rok predtým ich bolo niečo medzi 700 - 800, takže nie je to zase vysoký nárast, ale treba, prirodzene, na to reagovať. Ja sa však nazdávam, že reagovať treba trošku iným spôsobom, možno ako je názor Najvyššieho kontrolného úradu, nazdávam sa, že treba, naopak, rozšíriť autonómnosť rozpočtových kapitol, aby samé si mohli rozhodovať o mnohých tých dnes ešte tzv. rozpočtových opatreniach, o ktorých rozhoduje ministerstvo financií. Samozrejme, rozšírenie právomocí znamená aj zvýšenie zodpovednosti a v tomto smere by sme chceli aj v nasledujúcom postupovať. Je to veľmi dôležité aj v nadväznosti na projekt štátnej pokladnice.

Je to skutočne pravda, že sú odchýlky od východísk štátneho rozpočtu, ktoré sa týkajú tých troch hlavných indikátorov, a od skutočnosti, ktorú sme dosiahli. Myslím, že netreba zvlášť vysvetľovať, prečo došlo k týmto odchýlkam. Chcem však na rozdiel od pána poslanca Kozlíka poukázať na to, že stabilizačná politika, ktorú sme boli nútení v roku 1999 uplatňovať, nie je politikou, ktorá má zároveň aj zvyšovať alebo ďalej zvyšovať tempo rastu HDP a v tej štruktúre, ako sme aj zdedili. Vy predsa dobre viete, že hlavné ťažkosti, na ktoré sme narazili, boli spôsobené vaším typom hospodárskej politiky. A keď sme sedeli my vtedy v laviciach opozičných poslancov a upozorňovali sme vás, že štruktúra hospodárskeho rastu, tempá hospodárskeho rastu sú neprimerané, vtedy ste vy, pán poslanec Kozlík, vtedajší minister financií, veľmi jednoznačne protestovali proti tomu, keď som vám povedala, že hospodárstvo sa prehrieva a má to vážne dôsledky na vývoj aj verejných financií, ale i na vývoj schodku bežného účtu. A že vy ste vlastne tri roky po sebe dosahovali schodok bežného účtu, ktorý bol nad 10 %, a skutočne bolo len asi nejakým šťastným riadením osudu, že nedošlo k finančnej kríze, tak ako to došlo v Rusku, ako došlo v juhoázijských štátoch. Toto dedičstvo bolo treba riešiť, a preto bolo nutné stabilizačnú politiku realizovať.

A samozrejme, že stabilizačná politika všade inde - a prečo by malo byť slovenské hospodárstvo azda nejakou výnimkou - prináša so sebou pokles rastu HDP, ba dokonca máme príklady z Českej republiky, pár kilometrov od nás, keď stabilizačná politika znamenala negatívny rast HDP. Takže ak sa dosiahol pozitívny rast 1,9 %, iste bolo to menej, ako sme predpokladali aj pri príprave východísk štátneho rozpočtu, ale tie výsledky nemožno hodnotiť inak ako výsledky pozitívne pri tej nutnosti nastaviť stabilizačnú politiku tak, aby sme dokázali podstatne redukovať schodok bežného účtu. A my sme ho dokázali, keď sa znížil na 5,6 % o 45 %, keď sme dokázali v jednom jedinom roku tak podstatne redukovať aj schodok verejných financií, myslím si, že v danom prípade sme asi včas nemohli skutočne očakávať, že by to mohlo mať iné dosahy na HDP, ako sa aj ukázalo.

Vrátim sa ešte k pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolmého úradu. Myslím si, že veľmi často hovoríme o kritike výnosu daní, samozrejme, že nie sme spokojní s tým, koľko sa nám darí vyberať daní. Na druhej strane musím povedať, že opäť ak niečo môžem povedať, že bolo skutočne v mimoriadne zlom stave, tak to bola daňová správa, ktorú sme zdedili. A to trvá, to trvá určitý čas, kým dokážeme urobiť tu nejaké podstatnejšie zlepšenia. Ja som presvedčená, že aj tie výsledky, ktoré sme vlani dosiahli, svedčia o tom, že sa urobili veľmi významné kroky dopredu, ak sa o jednu tretinu zlepšilo vymáhanie nedoplatkov v porovnaní s rokom 1998, tak je to významný krok dopredu. V tejto Národnej rade sme schvaľovali mnohé legislatívne návrhy, ktoré výrazne zlepšujú, vytvárajú predpoklady na zlepšovanie správy daní. Ja som už aj informovala, môžem zopakovať tú informáciu, že pripravujeme reformu daňovej správy, ktorá bude veľmi závažná. Budem veľmi rada, ak budem mať možnosť poslaneckú snemovňu o nej aj podrobnejšie informovať. Sú to všetko kroky, ktoré smerujeme k tomu, aby sme zlepšili efektívnosť výberu daní.

Chcela by som ešte reagovať na tri poznámky, veľmi stručne.

Po prvé, skutočne je to tak, že aj sme zdedili veľký neporiadok v správe majetku štátu. Prvý krok, ktorý sa urobil, že sa urobila rozsiahlejšia novela zákona o správe majetku štátu, ktorú sme schválili začiatkom minulého roka, ale druhý krok musí byť aj evidencia majetku štátu. Je neuveriteľné, že idete z rezortu na rezort, z jednej rozpočtovej organizácie k druhej ako k podriadenej organizácii a v zásade sa neeviduje majetok, nevytvárajú sa odpisy a tak ďalej a tak ďalej. Preto ja veľmi vítam aj vašu podporu zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Napokon je to už dnes schválený projekt tej štátnej pokladnice vládou Slovenskej republiky, kde okrem iného štátna pokladnica bude aj evidovať celý štátny majetok, bude aj evidovať, keď sa začnú vytvárať odpisy, výšku vytvorenia odpisov a tak ďalej a tak ďalej.

Veľmi uvítam podporu aj zo strany Najvyššieho kontrolného úradu v pripravovanom ďalšom kroku, ktorý sa bude dotýkať štátnych fondov. Myslím, že tí poslanci, ktorí prijali naše pozvanie na seminár, ktorý sme v tomto smere pripravili, sú už informovaní o tom, aké zámery ministerstvo financií má v tomto smere. Dúfam, že dokážeme presvedčiť aj vládu a vláda prijme rozhodnutie, ktoré bude znamenať podstatne iné riešenie štátnych fondov. V žiadnom prípade, a chcem to podčiarknuť, nejde to, že by funkcie, ktoré štátne fondy plnili, zdroje, s ktorými nakladajú, by sa nepoužili na to isté, ale použili by sa iným spôsobom. Budú integrované do kapitol, ktoré dnes obhospodarujú štátne fondy a s výnimkou skutočne veľmi obmedzenou v okruhu štátnych fondov, z ktorých jeden sa napríklad premení na agentúru, druhý tu bude musieť zostať ako tzv. nukleárny fond. Pravdepodobne, ak sa na tom dohodneme, štátne fondy ako také zaniknú. Ešte raz zopakujem, je to súčasť aj našej iniciatívy zmeniť prístup k rozpočtu s prechodom na programové rozpočtovanie, keď teda jednotlivé programy budú vtiahnuté do rozpočtu, bude tá možnosť prechodu prostriedkov z jedného roka na druhý a tak ďalej. To je všetko to, čo bude aj obsahom pripravovaného novelizovaného zákona, teda pripravovanej novely zákona o rozpočtových pravidlách.

K vystúpeniam poslancov, opozičných poslancov. Pán poslanec Kozlík motto k svojmu vystúpeniu urobil asi také, účtovne všetko sedí, ale vecne nie. Snažila som sa vysvetliť, že zrejme asi nepochopil celkom, o čo vláde v roku 1999 išlo. Ja som to v úvodnom slove aj podčiarkla, že nám išlo skutočne v rozpočtovej politike o to, aby sme dosiahli určité podstatné pokroky v stabilizácii aj verejných financií, a zároveň nám išlo o to, aby sme zabezpečili záväzky štátu. Myslím si, že obidva tieto zámery, na ktorých bol postavený štátny rozpočet na rok 1999, sme aj splnili. Myslím, že podstatné je iné, podstatné je to, že sme v minulom roku už vytvorili predpoklady na to, aby nastali zásadné zmeny aj v podnikateľskom prostredí. A zdá sa, že pán poslanec ani nie celkom dobre chápal, že v tom prvom roku, a my sme to veľmi otvorene deklarovali a pri každej príležitosti som to i ja hovorila, že rok 1999 nemôže byť jednoducho pre podnikateľské prostredie stabilné z toho hľadiska, že by bola stabilná legislatíva a tak ďalej a tak ďalej. Veď bolo treba prijať, len ministerstvo financií predložilo 40 zákonov a každý z nich sa viac alebo menej dotýkal podnikateľskej sféry. Podstatné je to, že sme v minulom roku nastavili to podnikateľské prostredie inak, ako bolo dosiaľ. A tie hlavné zložky boli dve, jedna súvisela s finančnou reštrukturalizáciou, o ktorej sa ešte zmienim, pretože boli aj otázky v tomto smere položené, a druhá súvisela s tým, že sme urobili podstatné kroky k zníženiu daňového zaťaženia.

Napokon niečo sme ešte i tento rok doschvaľovali, takže chcem len zopakovať. Po prvé to bolo vážne rozhodnutie o znížení dane z príjmu právnických osôb zo 40 na 29 %, ďalej bolo zavedené paušálne zdaňovanie. Po tretie zrušili sme tzv. parafiškály, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, ktoré mimoriadne, možno ani nie tak svojou absolútnou výškou, ale administráciou komplikovali život podnikateľom. Zrušili sme odvody, ktoré boli do Eximbanky, a zrušili sme odvody do fondu na podporu zahraničného obchodu. Myslím, že podnikatelia, ktorí naozaj rozmýšľajú a ktorí vidia aj ten vývoj na peňažnom trhu, ktorý sa postupne bude odrážať aj na komerčných úrokových sadzbách, nemôžu rozprávať takým spôsobom, ako ste to vy naznačili. Pravdaže, kto nechce hodnotiť plusy aj mínusy, ale pozerá sa na všetko len z jedného zorného uhla, tak zrejme asi hodnotí veci odlišne, tak ako ste to hodnotili aj vy.

Veľmi stručne by som sa dotkla roku 1998. Ja by som sa asi hanbila vystúpiť takým spôsobom, akým ste vystúpili, pretože vy veľmi dobre viete, že pred voľbami v septembri bol schodok štátneho rozpočtu na úrovni celoročného schodku, a pritom nás čakal ešte september, október, november, december, čiže 4 mesiace, a bolo jednoznačne treba riešiť veci, ktoré ste vy nechali, neriešili ste ich, či už to boli sociálne dávky, dotácie na teplo, či to boli dlhy školstvu. Ani jedna koruna sa nevyužila na iné ako na riešenie týchto dlžôb. A to sa, samozrejme, odrazilo aj v schodku štátneho rozpočtu. Ako k tomu došlo? Jednoducho tak, že ste zhruba asi o 10,2 mld. nadhodnotili príjmy štátneho rozpočtu. A, samozrejme, v tom prípade nebolo možné pokryť všetky tieto požiadavky, ktoré chod štátu si jednoducho vynútil.

Veľmi stručne by som sa vrátila k štátnemu dlhu. Myslím, že náš zámer, ktorý sme si povedali, aby sa spomalila dynamika nárastu štátneho dlhu, napriek číslam, ktoré ste tu podrobne čítali, sa podarilo dosiahnuť. O ničom inom som nehovorila len o tomto. Samozrejme, dochádza aj k zmene štruktúry štátneho dlhu a je to zmena, ktorú ja môžem hodnotiť pozitívne, pretože výrazne sa nám podarilo zmeniť štruktúru v neprospech krátkodobých a v prospech dlhodobejších úverov a to sa nám iste podarilo dosiahnuť v minulom roku najmä tým, že sa zmenil podiel medzi domácim a zahraničným dlhom. A v tomto roku, chvalabohu, už sa nám to darí aj tým, že aj na domácom trhu sme schopní emitovať štátne dlhopisy, ktoré majú dlhší čas splatnosť ako jeden rok. Len pripomeniem päťročnú emisiu, ktorá nepochybne je zatiaľ historickou, pretože bola prvá a veľmi významná, a ktorá tiež v rozsahu 10 mld. už nám začína meniť trošičku ďalej štruktúru štátneho dlhu aj v prospech domáceho krytia.

Podstatné však je, že zákonné úrokové sadzby, o ktorých ste tu hovorili, samozrejme, že je to anomáliou, ktorá vyplýva, a veľmi jednoducho sa dá vysvetliť, vyplýva na jednej strane z toho, že sme veľmi jednoznačne dosiahli pokrok v stabilizácii verejných financií, čo sa odrazilo potom aj na poklese úrokových sadzieb. To bolo po prvé. A po druhé, že sme dali do bánk prostriedky, ktoré rovnako pomohli banky dať do poriadku, takže celkom prirodzene následok toho je, že klesajú úrokové sadzby. Na druhej strane keď sme naprávali chyby po vás, ktoré sa týkali administratívne riadených cien, tak, prirodzene, vyskočila miera inflácie jednorazovo vyššie. A to vysvetľuje tú anomáliu, že skutočne po určité obdobie tu zrejme ešte budú záporné úrokové sadzby.

Myslím si, že najdôležitejšie je skutočne to, že tie rozhodujúce kroky, ktoré smerujú k zlepšeniu ponuky úverov aj z hľadiska dostupnosti úverov, ale i z hľadiska úrokových sadzieb, sme už urobili po prijatí zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol posledný z nutných krokov, ktoré bolo treba urobiť. Iste bude ten bankový sektor reagovať inak, aj keď ja by som chcela trošku upozorniť, že nečakajme, že tá reakcia bude okamžitá, pretože tie kľúčové finančné inštitúcie stoja pred privatizáciou a samozrejme, že kým do nej nevstúpi strategický investor, budú ďalej pokračovať v príliš opatrnej úverovej politike, ktorej i ja som kritikom, tak ako mnohí z vás.

Chcela by som však poukázať, že kroky, ktoré sme robili, nám pomohli výrazne znížiť financovanie štátneho dlhu, či už financovania aj likvidity, ale aj štátneho dlhu. Tento rok sme zatiaľ ešte neemitovali ani jednu korunu štátnych pokladničných poukážok. Vlani sa nám podarilo znížiť ceny úrokov k dosahovaniu štátnych pokladničných poukážok okolo 13 %. Keď to porovnáte s rokom 1998, buďte takí láskaví, pomôžte mi, aké čísla ste dosahovali vtedy. Ja si pamätám štátne dlhopisy, kde priemerná úroková sadzba v roku 1999 bola okolo 19 %, v roku 1998 okolo 26 % a tento rok je okolo 10 %, pričom sme za posledných niekoľko mesiacov neemitovali štátne dlhopisy. Ale zrejme sa k tomu budeme musieť vrátiť.

Otázky, ktoré sa týkali ešte aj záruk, osobitne treba sa zmieniť o osobitných zárukách, tie sa dotýkali transferu klasifikovaných úverov z troch finančných inštitúcií do Konsolidačnej banky, do Slovenskej konsolidačnej banky a iste aj osobitných záruk, na ktoré boli vytvárané, ako správe povedal pán poslanec, oprávky v Národnej banke Slovenska v súvislosti s Konsolidačnou bankou. Tieto osobitné záruky budú v priebehu veľmi krátkeho obdobia, určite v priebehu tohto roka nahradené štátnymi cennými papiermi, ktorých emisiu pripravujeme. Je to veľmi zložitá unikátna operácia, takže nie sme, resp. - poviem to pozitívne - bolo potrebné sa skutočne veľmi starostlivo na ňu pripraviť a osloviť odborníkov, aby táto operácia dopadla dobre, pretože je to operácia, ktorá vlastne bude pokrývať prevažnú časť, takmer celé náklady, ktoré sú spojené s reštrukturálizáciou finančného sektora.

Ak by som parafrázovala to, čo povedal pán poslanec Kozlík, naozaj nie je dôležitá ani tá účtovná stránka, dôležitá je vecná stránka. A myslím si, že veľmi málo zaznieva, že náklady, ktoré sú spojené s reštrukturalizáciou finančného sektora, majú aj svoje príčiny, svoje jasné jednoznačné faktory, ktoré za tým sú. A stačí len zopakovať, že je to istá časť úverov, ktoré sú ešte spred roka 1989, o ktorých asi dnes už nemá zmysel veľmi hovoriť, kto za ne nesie zodpovednosť. Ale je tam veľká časť úverov a v Slovenskej sporiteľni sú to všetko nové úvery, ktoré vznikli už za vášho vládnutia, až 7-ročného, pretože sú to úvery, ktoré súvisia s poskytovaním privatizačných úverov malej a hlavne veľkej privatizácie, s poskytovaním politických úverov...

(Reakcia z pléna.)

... a, samozrejme, aj s chybami manažmentu. A len tak musím povedať,...

(Ruch v sále.)