Poslankyňa E. Rusnáková:
Vzhľadom na to, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie, v ktorom súhlasí so zákonom z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998, s touto zmenou v článku I sa vypúšťa štvrtý bod, žiadam, aby sme o tomto návrhu, kde sa akceptuje pripomienka pána prezidenta, hlasovali.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa, hlasujeme o tom, že sa vypúšťa štvrtý bod?
Poslankyňa E. Rusnáková:
Áno.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh nebol prijatý.
(Reakcia z pléna.)
76 hlasov je potrebných. To je vrátený zákon, páni poslanci, takže nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie návrhy.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako o celku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec. (Potlesk.)
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z.
Pristúpime k hlasovaniu o zákone zo 17. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 676).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Langoš. Pýtam sa, pán spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, áno, včera bola skončená rozprava. V rozprave neodzneli žiadne návrhy k návrhu pána prezidenta. Prezident vrátil zákon s návrhom, ktorý má štyri body. Gestorský výbor odporúča o každom z týchto bodov hlasovať osobitne.
Môžeme pristúpiť, pán predsedajúci, k hlasovaniu o bode číslo 1 prezidentovho návrhu, ktorý je uvedený v tlači 676a. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Uvádzajte ďalšie, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
Budeme hlasovať o druhom bode prezidentovho návrhu. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, budeme hlasovať o treťom návrhu prezidenta republiky, ide o nový čas účinnosti. Gestorský výbor ho navrhuje schváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o treťom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tretí návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, budeme hlasovať o štvrtom návrhu prezidenta republiky, je to legislatívna technika. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento návrh sme prijali.
Pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, to boli všetky návrhy, o ktorých sme mali hlasovať. Odporúčam prejsť k tretiemu čítaniu o tomto zákone.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram rozpravu v treťom čítaní.
Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do tretieho čítania. Pán poslanec Cuper tu nie je, takže sa nehlási, pán poslanec Šepták, pán poslanec Maxon, pán poslanec Baco, nie k tomuto. Takže končím rozpravu v treťom čítaní.
Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.
Poslanec J. Langoš:
Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa, zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem Národnej rade za múdre rozhodnutie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
budeme ešte hlasovať o návrhu uznesenia k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality, z 21. februára 2000, evidovanej pod číslo ČVS: KUV-47/OVEK-1999, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 618).
Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Sopka, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec V. Sopko:
Vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 618.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality, z 21. februára 2000, evidovanej pod číslo ČVS: KUV-47/OVEK-1999, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka na základe žiadosti vyšetrovateľa z 21. februára 2000, evidovanej pod číslom ČVS: KUV-47/OVEK-1999.
Skončil som, pán predsedajúci, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka vo veci žiadosti vyšetrovateľa z 21. februára 2000.
V rokovaní budeme o chvíľočku pokračovať návrhom štátneho záverečného účtu, predtým sú však faktické poznámky.
Pán poslanec Cuper, mate ešte faktickú poznámku? Procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ja som mal už dávno procedurálny návrh, aj moji kolegovia, ale naozaj trvám na svojej požiadavke, aby pánovi predsedajúcemu alebo predsedovi parlamentu kúpili Hubblov teleskop, aby zo svojej stoličky dovidel na tú svetelnú tabuľu...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, nehnevajte sa.
Vypnite pána poslanca. Pán poslanec Baco.
Poslanec J. Cuper:
Pretože Veľký biely otec Washingtonu...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Baco, máte procedurálny návrh? Nie.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja by som chcel dať protest pánovi predsedovi Národnej rady, aby sa ďalej nedialo v tejto snemovni to, čo sa tu deje, že sa prerokúvajú zákony a potom sa na druhý deň o nich hlasuje len z toho dôvodu, že vládna koalícia tu nemá dostatok alebo väčšinu poslancov, preto, lebo vznikajú potom také nedorozumenia, ako vznikajú. A dosť veľa poslancov, dovolím si tvrdiť, ani nevie, o čom hlasuje, pán predseda. Prosím vás pekne, zachovajte dôstojnosť tejto Národnej rady a dávajte hlasovať vždy po skončení zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ale vás upozorňujem, že takisto tu neboli ďalší poslanci a z vašich radov dokonca pri prerokovaní niektorých bodov ani vy ste tu neboli.
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, na základe § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady dávam návrh na zaradenie nového bodu programu do schôdze Národnej rady, a to sú návrhy na zvolenie poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby sa o tomto bode rokovalo dnes ako o poslednom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme zaradili ďalší bod, ktorým je žiadosť poslaneckých klubov zvoliť dvoch poslancov do ústavnoprávneho výboru.
O tomto bode na základe návrhu budeme rokovať dnes ako o poslednom bode.
Pani poslankyňa Mušková, máte procedurálny návrh?
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Nemám procedurálny návrh, pán predsedajúci, len chcem povedať, že skutočne rozhoduje sa tu o osudoch ľudí a vy nemáte ani toľko zodpovednosti, aby ste si vypočuli obhajobu...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, môžete podať len procedurálny návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ja viem, včera tu pri prerokúvaní sedelo 19 poslancov, ktorí teraz rozhodli o osude človeka...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Pán podpredseda, prosím vás pekne, pred chvíľkou vystúpil môj kolega Rasťo Šepták. Keby ste boli taký láskavý a nekomentovali vystúpenia poslancov. Ak chcete komentovať, tak sa sám prihláste do rozpravy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ak dodržujete rokovací poriadok, tak musíte mať procedurálny návrh. Vy nemáte procedurálny.
Poslanec V. Moric:
Mám procedurálny návrh...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Tak ho povedzte. Podľa rokovacieho poriadku najprv musíte povedať procedurálny návrh, až potom zdôvodniť.
Poslanec V. Moric:
Nie. Prosím vás pekne, keď chcete komentovať poslanecké pripomienky, prihláste sa do diskusie, pán kolega.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Pán predsedajúci, som poverený výborom pre kultúru a médiá, aby som predniesol návrh, aby Národná rada žiadala ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií vykonali audit v závode Rádiokomunikácie, aby týmto auditom bola poverená nezávislá audítorská spoločnosť. Bol som poverený predniesť tento návrh a zaradiť tento bod programu podporujú aj tri poslanecké kluby: klub SMK, SDK a SOP.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dávam o tomto procedurálnom návrhu hlasovať. Nakedy to požadujete zaradiť?
Poslanec J. Budaj:
Optimálne by bolo, keďže to je krátky bod programu, aby sme to stihli dnes na dnešnom rokovaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dnes ako predposledný bod, ak to stihneme. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento váš návrh bol prijatý.
(Hlasy z pléna.)
Aha, pardon, ešte procedurálny návrh.
Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Chcem sa opýtať, na základe akého návrhu ste zaradili bod na rozšírenie ústavnoprávneho výboru?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
To nie je procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
Rozšírenie výboru sa môže uskutočniť len na žiadosť poslaneckých klubov a nie na žiadosť pána predsedu ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, aj som prečítal. Pán poslanec, pán predseda ústavnoprávneho výboru...
Poslanec J. Cuper:
To nie je legitímne a robí sa to vždy na začiatku parlamentu, na začiatku jeho zasadania. Len preto, že pán Fico už nie je vo vládnej koalícii, a preto, že sa pánovi Zajacovi nechce chodiť na ústavnoprávny výbor, ešte to nie je dôvod, aby sme rozšírili počet členov ústavnoprávneho výboru. Robíte si tu, pán predsedajúci, aj s pánom predsedom absolútnu svojvôľu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, keby ste aspoň chvíľku dávali pozor, tak by ste si všimli, že pán predseda výboru, pán Orosz, v mene troch klubov žiadal zaradiť tento bod a ten bod vznikol na základe požiadavky, na základe návrhu dvoch klubov. To znamená, kluby navrhujú tých poslancov, to je v poriadku.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, pokračujem v tom, čo už začal kolega Cuper. Dali ste hlasovať o niečom, čo nemá parlamentnú tlač. Jednoducho neviem o tom, že by to bolo dostalo parlamentnú tlač. A na základe tohto návrhu niečo máme na stole, dá sa zaradiť do programu schôdze. Ja viem, že máte silu hlasov na to, aby ste znásilnili parlament, ale nerobte to takto.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Ja by som len odporúčal pánovi poslancovi Cuperovi, aby si porovnal počet hlasovaní na ústavnoprávnom výbore svoj a môj a zistil by, že je K.O.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze
návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 652 a spoločnú správu výborov ako tlač 652a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 668.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka, môžete uviesť tento návrh.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás krátko oboznámila s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999. Rok 1999 bol z rozpočtového hľadiska rokom osobitným, pretože v I. štvrťroku sme hospodárili podľa provizória. Zámery rozpočtovej politiky vlády na rok 1999 boli konkretizované až 26. marca 1999 v štátnom rozpočte, ktorý Národná rada schválila zákonom číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999. V čom spočíval základný zámer štátneho rozpočtu na rok 1999? Naším zámerom predovšetkým bolo vytvoriť priestor na dosiahnutie lepších výsledkov v hospodárení štátu, ale aj v celom okruhu verejných financií a ďalej udržať chod štátu tak, aby sme plnili všetky základné záväzky štátu.
(Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, prosím, aby ste upozornili poslaneckú snemovňu, nemôžem ďalej pokračovať, pokiaľ tu nebude tichšie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste mali úctu k pani ministerke. Poslanci, ktorí chcú telefonovať, pán poslanec Šepták a ďalší páni poslanci, prosím, nech idú telefonovať mimo rokovacej sály. Ostatní páni poslanci, ak chcú rokovať, nech rokujú mimo rokovacej sály takisto.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Schodok štátneho rozpočtu na rok 1999 sa určil na 15 mld. Sk s cieľom, aby sa neprekročil dvojpercentný podiel k hrubému domácemu produktu. Som veľmi rada, že môžem oznámiť, že tento cieľ sa podarilo splniť, pretože schodok štátneho rozpočtu dosiahol len 14,8 mld. Sk, čo je 1,9 % z hrubého domáceho produktu v bežných cenách.
Skúsme sa vrátiť do roku 1999 a krátko si zrekapitulovať, čo musela vláda urobiť, aby zámery štátneho rozpočtu na rok 1999 a aj zámery, ktoré sa týkali celého schodku verejných financií, dodržala. Už k 1. 7. 1999 bolo potrebné prijať určité opatrenia, ktoré mali zlepšiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu a dotýkali sa čiastočne aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Chcem len pripomenúť, že sa prijali napríklad novela zákona o dani z pridanej hodnoty, novela zákona o spotrebných daniach, ďalej sme potom, nadväzujúc za to, prijali ďalšie novely zákona o DPH, o spotrebných daniach, ktoré boli však už predovšetkým zamerané na zlepšenie výberu týchto dvoch druhov daní. 31. mája 1999 vláda prijala ďalší súhrn opatrení na zlepšenie situácie príjmovej i výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Znovu tam boli opatrenia, ktoré sa dotýkali i príjmovej časti štátneho rozpočtu, dotýkali sa rozhodnutí, následne na to boli prijaté aj zákony o dani z pridanej hodnoty, keď sa znížená sadzba DPH zvýšila zo 6 % na 10 %.
Ďalej boli to opatrenia, ktoré sa týkali zavedenia dovoznej prirážky zhruba asi na 80 % dovážaného tovaru so 7-percentnou sadzbou na začiatku, ktorá postupne sa mala znižovať až do konca roku 2000. Opäť bolo potrebné zvýšiť sadzby daní z uhľovodíkových palív a mazív, ďalej upraviť zákon o správnych poplatkoch, ktorým sa zvyšovali niektoré druhy administratívnych a správnych poplatkov. A ďalej boli to aj opatrenia, ktoré sa dotýkali výdavkovej časti štátneho rozpočtu, z ktorých časť sa realizovala už v priebehu roka 2000. Chcem len pripomenúť, že bolo to opatrenie, ktoré hovorilo o znížení počtu administratívy, resp. počtu zamestnancov v štátnej správe o 1 %. Ďalej to boli opatrenia, ktoré sa dotýkali nezvyšovania výdavkov, programu hospodárnosti v jednotlivých kapitolách a tak ďalej a tak ďalej.
Zároveň sa prijímali aj iné opatrenia, ktoré, naopak, zvyšovali určité nároky na výdavky celého okruhu verejných financií. A chcem len upozorniť, že s účinnosťou od 1. júla 1999 sa zvýšili dôchodky o 4 % z mesačnej sumy dôchodku, čo, samozrejme, malo svoje dôsledky aj pre vývoj hospodárenia v Sociálnej poisťovni. V tom istom roku bolo potrebné prijať aj niektoré opatrenia, veľmi dôležité, v cenovej sfére vzhľadom na to, že predchádzajúca vláda nemala odvahu, aby uskutočnila niektoré mimoriadne dôležité korekcie v cenách, ktoré sú ešte cenami administratívne určovanými. Bolo potrebné uskutočniť určité cenové zmeny pri cene energií, dopravy, ďalej telekomunikačných služieb a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že tieto opatrenia mali negatívne dôsledky na kúpyschopný dopyt obyvateľstva, ale aj na spotrebu štátneho sektora, takže znamenalo to určite pritiahnutie opaskov aj pre štátny sektor, ktorému sme nezvyšovali v nadväznosti na zvyšovanie cien možnosti na bežných, resp. kapitálových výdavkoch.
V minulom roku sme začali veľmi dôležitý proces a bol to proces reštrukturalizácie finančného sektora a finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry. Prvé konkrétne kroky sme uskutočnili už v minulom roku, ktoré súviseli s kapitalizáciou vybraných bánk, dotýkalo sa to troch bánk, Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Nadväzujúc na to sa uskutočnil prvý transfer presunu klasifikovaných úverov z týchto troch finančných inštitúcií do Konsolidačnej banky a do novovytvorenej agentúry na spravovanie klasifikovaných úverov Slovenskej konsolidačnej. Samozrejme, predovšetkým zvyšovanie kapitálu týchto troch finančných inštitúcií malo svoj odraz aj na príjmové i výdavkové časti štátneho rozpočtu.
V tom prvom kroku sme využili prostriedky, ktoré sa vytvárali v Národnej banke Slovenska ako opravné prostriedky na úvery, ktoré sa kumulovali predovšetkým v Investičnej a rozvojovej banke a v Slovenskej sporiteľni. Ministerstvo financií bolo nútené v priebehu roka uskutočňovať aj určitú reguláciu výdavkov a vzhľadom na to, že v minulom roku výrazne vzrástli dávky sociálnej pomoci, bolo potrebné potom časť tejto regulácie premeniť aj na viazanie, z čoho sme potom uhrádzali zvýšené nároky na sociálne dávky. Zároveň sme museli riešiť aj niektoré zvýšené výdavky, ktoré sa týkali rastúcich dlžôb v školstve.
Môžem však povedať, že rok 1999 bol veľmi pozitívny aj v tom smere, že prvýkrát po celej sérii rokov sme nielenže skončili rozpočtové hospodárenie štátu s nižším schodkom, ako bolo v zákone o rozpočte, ale sme zároveň uhradili všetky splatné záväzky, všetky záväzky, na ktoré boli vytvorené limity, to znamená, že do nasledujúceho rozpočtového roka, do rozpočtového roka 2000 neprešli žiadne neuhradené faktúry, na ktoré boli vytvorené limity, čiže ktoré boli zaťažené záväzkami z predchádzajúceho roka. Keď to porovnávam s rokom 1999, bolo to výrazné zlepšenie a, samozrejme, aj s tými predchádzajúcimi rozpočtovými rokmi, keď pravidelne, aby sa dodržal schodok štátneho rozpočtu, sa napokon neuhrádzali ku koncu roka záväzky a tie prechádzali do roku nasledujúceho. Myslím si, že ešte si veľmi dobre pamätáme rozpočtový rok 1998.
Niektoré čísla veľmi stručne. Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 1999 boli rozpočtované v sume 179,9 mld. Sk, skutočné plnenie týchto príjmov dosiahlo 216,7 mld. Sk. Prekročenie o 36 mld. Sk bolo spôsobené predovšetkým vyšším odvodom z Národnej banky Slovenska. Tento odvod sa potom použil na rekapitalizáciu bánk tak, ako som o tom aj už vás informovala.
Z hľadiska štruktúry príjmov rozhodujúcu časť príjmov štátneho rozpočtu 1999 vytvárali daňové príjmy. Ich skutočný podiel predstavoval 74 % z celkových príjmov. Je to číslo, ktoré je obvykle vyššie, ale len z toho dôvodu, pretože som uviedla, že tam bol ten osobitný odvod Národnej banky Slovenska, ktorý trošku tú štruktúru príjmov, samozrejme, zmenil. Nebudem podrobnejšie hovoriť o štruktúre daňových príjmov, ale rada by som uviedla, že práve nedaňové príjmy presahovali v roku 1999 takmer 20-percentný podiel, čo bolo práve spôsobené zvýšením osobitného odvodu z Národnej banky Slovenska o viac ako 25 mld. Sk.
Zákon o štátnom rozpočte určil výdavky na úrovni 194,9 mld. Sk. Skutočné výdavky boli 231,5 mld., prekročenie bolo 36,6 mld. Sk. Z hľadiska štruktúry výdavkov opäť trošku atypická štruktúra, kde je vzhľadom na transfery, ktoré sme urobili v súvislosti s rekapitalizáciou bánk, podhodnotený podiel bežných výdavkov, ktorý presahoval zhruba 79 %. Ďalšie výdavky boli kapitálové výdavky asi na úrovni 9 %, 12 % výdavky súvisiace s poskytovaním úverov pôžičiek a vkladov do majetku.
Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila s ďalšími časťami návrhu, ktorý hovorí aj o stave štátnych finančných aktív a o výsledkoch hospodárenia ďalších zložiek verejných financií, predovšetkým štátnych fondov, rozpočtov obcí a miest a rovnako aj o súhrne výsledkov rozpočtového hospodárenia verejnej správy v Slovenskej republike za rok 1999.
V rámci štátnych aktív a pasív Slovenskej republiky, ktoré vyjadrujú majetkovú pozíciu vládneho sektora, je po prvýkrát v záverečnom účte zhodnotený celkový stav majetku a záväzkov štátu, rozpočtových a príspevkových organizácií. V roku 1999 štátne aktíva a štátne pasíva vzrástli o 11,4 %. V roku 1999 sme plnili úlohy aj za účasti 12 štátnych účelových fondov, ktoré celkovo hospodárili so zdrojmi 33 mld. Sk. Aspoň jednu poznámku by som v tomto smere chcela uviesť, že vzhľadom na to, že dosiaľ sa rozpočty štátnych fondov neschvaľujú v Národnej rade, poslanecká snemovňa nemala možnosť poznať podrobnejšie príjmovú a výdavkovú časť rozpočtov štátnych fondov. Pripravujeme, samozrejme, v tomto zmenu a ja som presvedčená, že budeme schopní vás presvedčiť, že budeme schopní získať vašu podporu. Celkové výdavky týchto fondov sa čerpali na úrovni 30,4 mld. Sk formou neinvestičných a investičných dotácií a aj poskytnutých pôžičiek v závislosti od typu jednotlivého druhu fondu.
Ďalej by som vás chcela informovať, že rozpočty obcí očakávali príjmy vo výške 27,8 mld., výdavky vo výške 28,6 mld. Sk. Skutočnosť sa mierne od toho odlišovala, príjmy boli 27,3 mld., výdavky 26,1 mld. po odpočítaní prijatých úverov a prostriedkov, pretože miestne rozpočty, obecné rozpočty zatiaľ do príjmov zahrnujú aj príjmy z úverov, čo je v rozpore s metodikou, ktorú by používať mali. Takže keď odpočítam prijaté úvery a prostriedky z peňažných fondov a obcí z minulých rokov z dosiahnutých celkových príjmov obecných samospráv a splatených úverov, celkových výdavkov, obce mali rozpočtové hospodárenie schodkové, čiže bolo to negatívne rozpočtové hospodárenie.
Rozpočtové hospodárenie verejnej správy ako celku skončilo v roku 1999 podľa platnej metodiky Medzinárodného menového fondu s konsolidovaným schodkom vo výške 29,2 mld. Sk, čo zodpovedá 3,7 % podielu na hrubom domácom produkte v bežných cenách. Chcem to len porovnať s rokom predchádzajúcim, čiže s rokom 1998, kde schodok verejných financií dosiahol takmer 5 %. To znamená, že v minulom roku sme skutočne urobili významný krok v konsolidácii verejných financií, ale zároveň aj v zabrzdení veľmi vysokého tempa narastania zadlženosti štátu a celého verejného hospodárenia. V porovnaní so stavom ku koncu 1998 vzrástol dlh verejnej správy o 27 mld. Sk. Odráža to ten fakt, že celkové verejné financie hospodárili so schodkom približne v rovnakej sume o voľačo vyššej, a tým sa podiel k HDP zvýšil z 31,8 % v roku 1998 na 32,8 %. Čiže dochádza k narastaniu, podstatné však je, že dynamika narastania je nižšia ako v rokoch predchádzajúcich.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som skončila toto vystúpenie. Na záver vás len chcem informovať, že tak ako poslanecká snemovňa odhlasovala, budete mať k dispozícii východiská o príprave štátneho rozpočtu a celého okruhu verejných financií na rok 2001 do 15. nasledujúceho mesiaca, a predpokladám, že v krátkom čase vás budeme môcť oboznámiť aj so zámermi novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá už bude novelou, ktorá bude smerovať k tomu, aby sme postupne mohli prejsť k rozhodovaniu o hospodárení štátneho rozpočtu, k rozhodovaniu o hospodárení celého okruhu verejných financií.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1999.
Pán predseda, máte slovo.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Stahl:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 z hľadiska dodržiavania zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999 v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 365/1999 Z. z., ďalej zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku hodnotí formálnoprávne náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999, rozpočtové hospodárenie celkom, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, štátne finančné aktíva a pasíva Slovenskej republiky a záverečné účty štátnych fondov. V stanovisku sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 1999 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch a v Národnej banke Slovenska, ako aj o výrok audítora k účtovnej závierke Národnej banky Slovenska k 31. decembru 1999.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 v súlade s § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za rozpočtový rok 1999. Prílohou štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky sú súhrnné výsledky rozpočtového hospodárenia a dlhu verejnej správy, správa o vývoji štátnych aktív a pasív Slovenskej republiky, návrh záverečných účtov štátnych fondov, výsledky rozpočtového hospodárenia miest a obcí, správa o hospodárení s rozpočtovými rezervami, správa o daňových a colných pohľadávkach k 31. decembru 1999.
V rozpore s § 50 ods. 8 písm. f) zákona o rozpočtových pravidlách štátny záverečný účet Slovenskej republiky však neobsahuje prehľad o poskytnutých štátnych zárukách podľa príjemcov.
Osobitosťou hospodárenia štátneho rozpočtu v rozpočtovanom roku 1999 bolo, že v I. štvrťroku sa hospodárilo v podmienkach rozpočtového provizória a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999 nadobudol účinnosť od 1. apríla 1999. Návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 projektoval postupnú stabilizáciu ekonomického prostredia. Základným faktorom vplývajúcim na priebeh a výsledky hospodárenia v roku 1999 bol reálny vývoj ekonomiky Slovenskej republiky, jeho odchýlky od predpokladov zostavenia štátneho rozpočtu. Reálny vývoj ekonomiky sa odchýlil od predpokladov zostavenia štátneho rozpočtu vo všetkých základných ukazovateľoch. Tieto zmeny vplývali na hospodárenie štátneho rozpočtu protirečivo.
Zníženie tempa rastu hrubého domáceho produktu pôsobilo negatívne na veľkosť príjmov a zamestnanosť. Zvýšenie miery inflácie spôsobilo protirečenia v príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť je všeobecne negatívnym javom zvyšujúcim nároky na výdavky štátneho rozpočtu. Zvýšil sa tlak na dávky sociálnej pomoci. Sociálna sieť len s problémami a s pomocou štátneho rozpočtu zabezpečovala zo zákona vyplývajúce nároky.
V predloženom stanovisku konštatujeme vysoký objem rozpočtových opatrení. Príčina veľkých rozdielov v objeme a štruktúre schváleného a upraveného rozpočtu je vo vysokej miere autonómnosti rozhodovania vlády Slovenskej republiky o realizácii rozpočtových opatrení. Tento stav vznikol postupne ako dôsledok legislatívnych zmien zákona o rozpočtových pravidlách. Veľký objem rozpočtových opatrení súčasne dokumentuje mieru rozpočtom nezabezpečených finančných tokov a nepriamo aj zložitosť tvorby štátneho rozpočtu.
V oblasti príjmov štátneho rozpočtu konštatujeme, že v roku 1999 boli dosiahnuté v sume 216 719 800 tis. Sk a oproti roku 1998 boli vyššie o 38 884 400 tis. Sk. Vyššie príjmy boli dosiahnuté najmä pri nedaňových príjmoch. Na zabezpečenie príjmov štátneho rozpočtu prijala vláda Slovenskej republiky opatrenia novelizovaním daňových zákonov, v dôsledku čoho sa príjmy zvýšili, ale nebol dosiahnutý očakávaný výnos. Z kontrolných poznatkov vyplynuli i niektoré rezervy pri správe a kontrole daní. Nedostatočne sa využívali oprávnenia pri zabezpečovaní a vymáhaní daňových pohľadávok. Vplyv na vymáhanie daňových nedoplatkov majú aj medzery, resp. nedostatky v legislatívnom prostredí, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje v tomto stanovisku v časti príjmov štátneho rozpočtu. Daňové nedoplatky v roku 1999 oproti predchádzajúcemu obdobiu vzrástli zo sumy 34 546 mil. Sk o 17 483 mil. Sk a dosiahli v sledovanom období sumu 52 029 mil. Sk.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatreniami zvýšilo oprávnenia územných finančných orgánov pri poskytovaní úľav. Tento stav nemal podstatný vplyv na výšku poskytnutých úľav územnými finančnými orgánmi, ale prejavilo sa to na poklese počtu a sumy úľav poskytnutých Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V roku 1999 Ministerstvo financií Slovenskej republiky prvýkrát neposkytlo úľavy z úrokov a daňových sankcií.
Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 1999 u niektorých správcov rozpočtových kapitol pri rozpočtovaní príjmov naďalej pretrvávala tendencia ich podhodnocovania. Najvýraznejšie sa to prejavilo vo vlastných príjmoch kapitol v kategórii 290, t. j. iné nedaňové príjmy, kde prekročenie rozpočtovaných príjmov vykazuje takmer 85 % rozpočtových kapitol. Postup rozpočtových kapitol vytvárať si rezervu na čerpanie výdavkov vo výške preukázaného prekročenia rozpočtových príjmov už pri zostavovaní rozpočtu príjmov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kriticky hodnotil aj vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vypracovaných k štátnym záverečným účtom Slovenskej republiky, resp. k návrhom štátneho rozpočtu.
Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu tiež vyplýva, že stále existujú značné rezervy pri hospodárnom nakladaní s majetkom štátu. Správcovia majetku štátu nie vždy dôsledne dodržiavali a uplatňovali oprávnenia a povinnosti, ktoré im stanovujú príslušné právne normy, čo má dosah na nevyužitie možnosti získania ďalších zdrojov do príjmovej časti štátneho rozpočtu.
V oblasti výdavkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v predloženom stanovisku konštatuje, tak ako som už na to poukázal vo svojom májovom vystúpení k správe o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1999, porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré dokumentujú nízku úroveň rozpočtovej disciplíny a vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu nehospodárne a v rozpore so stanoveným účelom. Plošné vynakladanie koruny zo štátnych prostriedkov treba zmeniť na adresné, konkrétne a hospodárne užitie, či už ide o dotácie do výrobných odvetví, alebo sociálne dávky.
Ďalšou problémovou oblasťou sú štátne záruky za bankové úvery. Tieto sa začali využívať od roku 1999 ako špecifický nástroj finančnej a rozpočtovej politiky štátu na podporu štrukturálnych zmien hospodárstva a realizáciu rozvojových zámerov štátu. Limit štátnych záruk podľa § 10 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 bol stanovený 35 980 mil. Sk. Vláda Slovenskej republiky v roku 1999 prekročila tento limit štátnych záruk o 1 111 779 tis. Sk. Okrem uvedených štátnych záruk poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 947 z 3. 11. 1999 a číslo 1133 z 22. 12. 1999 osobitné záruky vlády Slovenskej republiky nad rámec zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v celkovom objeme 115 039 675 tis. Sk. Poskytnutie uvedených osobitných záruk vlády Slovenskej republiky nie je obsiahnuté a nie je objasnené v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky. Štátne záruky predstavujú rizikový nástroj finančnej a rozpočtovej politiky štátu a ich realizácia vládou Slovenskej republiky stále viac zaťažuje štátny rozpočet. Návratnosť prostriedkov je diskutabilná s ohľadom na hospodársku situáciu podnikateľských subjektov, ktorým boli štátne záruky poskytnuté. Poskytovanie štátnych záruk je o to rizikovejšie, že ide v podstate o skrytú formu dotácií subjektom, ktorá sa nepremieta od prvopočiatku do údajov o čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu. Štátny záverečný účet Slovenskej republiky zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov. V roku 1999 plnilo v Slovenskej republike osobitné úlohy dvanásť účelových štátnych fondov. Podľa zákonov, ktorými boli jednotlivé štátne fondy založené, hlavným zdrojom ich príjmov by mali byť prostriedky vytvorené z vlastnej činnosti a prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu by mali mať len doplnkový charakter.
Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že finančné prostriedky poskytované štátnym fondom zo štátneho rozpočtu v roku 1999 opätovne nemali len doplnkový charakter, ale boli ich hlavným príjmom. V zmysle § 25 zákona číslo 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov príjmové a výdavkové účty štátnych fondov majú byť vedené Národnou bankou Slovenska. Opätovne bolo zistené, že tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 1999 niektoré štátne fondy nerešpektovali uvedené ustanovenie zákona a viedli svoje účty aj v komerčných bankách.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu sú v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 vykázané správne, a to príjmy v sume 216 719 836 tis. Sk, výdavky v sume 231 477 940 tis. Sk, schodok rozpočtového hospodárenia bol 14 758 104 tis. Sk.
Najvyšší kontrolný úrad ďalej konštatuje, že pri dodržiavaní maximálnej hospodárnosti by bolo možné pri dosiahnutých príjmoch efektívnejšie naplniť výdavkovú stránku rozpočtu, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zaviazať vládu Slovenskej republiky k tomu: Prijať systémové opatrenia na upevnenie rozpočtovej disciplíny, vyhodnotiť ekonomický prínos a opodstatnenosť existencie štátnych fondov, prijať právnu úpravu, ktorá štátnym fondom neumožní viesť účty v komerčných bankách a ktorá by nerešpektovanie tejto povinnosti sankcionovala.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky využiť toto stanovisko v procese schvaľovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999, ako aj v príprave štátneho rozpočtu na rok 2001 a v legislatívnom procese.
Ďakujem za pozornosť.