Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Výbor pre sociálne veci a bývanie a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady prerokovali materiál alebo zmenu zákona v tlači 598 a predkladajú vám v tlači 598a spoločnú správu výborov.
Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 305 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 186 odporúčajú Národnej rade schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ako máte uvedené v časti IV správy bod 1 - 5 s tým, že dnes sme počuli od predkladateľa určitý návrh, zdôvodnenie, prečo by sme mali hlasovať, povedal by som, iným spôsobom, ako navrhuje výbor pre sociálne veci a bývanie ako výbor gestorský. Môžem len potvrdiť ako spoločný spravodajca, že v tom čase, keď sme rokovali, dohoda nebola, a preto sme prijali takéto rozhodnutie. Výbor pre sociálne veci a bývanie odporúča v takomto prípade hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne, samozrejme, po rozprave a posúdení ďalších návrhov, ktoré vzídu z rozpravy.
Iné návrhy od ostatných členov alebo poslancov výbor nedostal, preto je možné otvoriť k týmto dvom bodom rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Teraz by sme si mali vypočuť spoločnú správu k tretiemu návrhu skupiny poslancov, a to je návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 597), kde spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Halušková.
Navrhujem, aby sme tu zbytočne nestáli, opýtam sa pána navrhovateľa, či súhlasí s tým, aby sme hovorili o týchto dvoch, teda otvorili rozpravu k tým dvom zákonom, to je 274 - Sociálna poisťovňa a 387 - zamestnanosť.
(Súhlasné stanovisko navrhovateľa.)
Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu k týmto dvom zákonom, teda návrhom, a pýtam sa vážených pánov poslancov a paní poslankýň, či chce niekto vystúpiť, lebo písomne som žiadnu žiadosť nedostal. Pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Môj pozmeňujúci návrh bol spracovaný, rozdaný do lavíc poslaneckej snemovne a teraz ho všetci máte pred sebou. Tak ako zástupca skupiny poslancov, ktorý zastupoval predkladateľov pri tejto novele zákona, vlastne uviedol, je to pozmeňujúci návrh, ktorý bol spracovaný v duchu dohody medzi skupinou poslancov a ministerstvom práce a sociálnych vecí.
Skupina poslancov pripravila návrh v predstave a vecnom zadefinovaní tak, aby to boli dimenzie, ktoré budú vyhovovať, tak ako to vlastne zástupca predkladateľa pán Prokopovič už povedal a ja len uvediem a prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý rieši vlastne z vecnej stránky, zo stránky finančnej približne podobné čísla a ktoré vlastne ako zdôvodnenie, teraz to uvádzam, ktoré dajú do súladu rozpor, čo nastal v tom, že na strane Sociálnej poisťovne by bol výpadok na strane príjmov, ktoré by boli prostriedky v prípade riešenia paušálnikov zo strany nezamestnaných.
Takže prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh má dve časti, pod písmenom A sa uvádza: Navrhované ustanovenia uvedené pod bodmi 1 - 3 sa nahrádzajú bodmi v tomto znení:
1. v § 16 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) V kalendárnom roku, v ktorom sa samostatne zárobkovo činná osoba rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie je
a) jedna šestina paušálnej dane,
b) 2 700 korún mesačne, ak tejto samostatne činnej osobe bola poskytnutá úľava na dani podľa osobitného predpisu."
Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 8 až 12.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20a a 20b znejú: 20a.
Je to § 15 zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona, ktorý dostane číslo po prípadnom schválení. Ďalej 20b. Je to § 16 zákona číslo 366/1999 Z. z. v znení zákona príslušné číslo.
Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu v časti A som vlastne v úvode uviedol.
V ďalšej časti je to skupina pozmeňujúcich návrhov, ktoré majú charakter legislatívnotechnický. Teda:
2. V § 16 ods. 9 sa slová "v odseku 1 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 6, odseku 7 písm. a) a odseku 8". Je to legislatívnotechnická úprava.
3. V § 16 ods. 10 sa odkaz 20a označí ako odkaz 20c a doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 20a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 20c. Rovnako legislatívnotechnická úprava.
4. Dopĺňa sa nový bod 4 v tomto znení - keby ste si to opravili, lebo je tam administratívny preklep -, ktoré hovorí: v § 16 ods. 12 v tlači, ktorú máte na stole, je uvedený odsek 12, skutočne to má byť odsek 11, prosím opraviť, sa slová "odsekov 1 až 7 a odseku 9" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 6 a odsekov 8 až 10". Prosil by som poslancov, keby tento pozmeňujúci návrh podporili v hlasovaní, tak ako to bolo uvedené.
Čiže by som prosil nepodporiť výstupy spoločnej správy, ale tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol vlastne dohodou v čase, keď už bolo po rokovaní príslušného výboru.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že tu vznikol určitý problém, prerušujem rozpravu o týchto dvoch návrhoch zákonov s tým, že prvý, kde je pani poslankyňa Halušková spravodajkyňou, sme zatiaľ nezačali. Takže o týchto bodoch budeme rokovať zajtra.
Ďalej budeme pokračovať
správou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality z 21. februára 2000, evidovanej pod číslom ČVS: KUV-47/OVEK-1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorú ste dostali ako tlač 618.
Správu uvedie predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán predseda Sopko.
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
Mandátový a imunitný výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, evidovanej pod číslom ČVS KUV-47/OVEK-1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka.
Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline dňa 21. februára 2000 pod uvedeným číslom, ktorá tvorí prílohu k tejto správe.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 574 zo 14. marca 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 26. schôdzi 21. marca 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Imricha Sládečka a konštatuje, že v prílohe tejto žiadosti je uvedený popis skutku, právna kvalifikácia skutku a dôkazy takto:
V priebehu vyšetrovania trestnej veci obvineného Ing. Jozefa Vražela a spolustíhaných pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol Imrichom Sládečkom spáchaný trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, že ako vtedajší spoločník a konateľ spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, hoci vedel, že dohoda číslo FZ-98/10/96 z 12. decembra 1996 uzavretá a podpísaná medzi spoločnosťou Centrogel, spol. s r. o., Martin v zastúpení konateľom Ing. Petrom Čatlošom a Národným úradom práce, Obvodným úradom práce Martin v zastúpení štatutárnym zástupcom riaditeľa Dr. Petrom Lysičanom je v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1997 Z. z. o zamestnanosti, lebo nebola podpísaná v roku 1996. Konal takto dňa 1. 12. 1997, vydal ústny pokyn administratívnym pracovníkom spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin, aby zamestnali najmenej 111 záujemcov o prácu z radov evidovaných nezamestnaných na Národnom úrade práce, Okresný úrad práce Martin v rámci výberového konania, hoci spoločnosť pre nich nemala vytvorené pracovné miesta.
V mesiaci december 1997 vydal ústny pokyn, aby 140 novoprijatých, administratívne zamestnaných pracovníkov riadne zaevidovali do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, pripravili pre nich dohody o rozviazaní pracovného pomeru, platové výmery a podklady na výplatu miezd, hoci im žiadnu prácu neposkytol. Dňa 15. januára 1998 uzavrel a podpísal dodatok číslo 1/98 k dohode číslo FZ-98/10/96 z 12. 12. 1996 o vytvorení 111 spoločensky účelných pracovných miest a poskytnutí finančného návratného príspevku vo výške 22,2 mil. Sk spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin s bývalým riaditeľom Okresného úradu práce Martin Ing. Přemyslom Chalupom, ktorým upravil podmienku o znovuobsadení uvoľnených miest z 30 dní na 6 mesiacov a znížil zmluvnú pokutu v prípade nedodržania podmienok poskytnutia finančného návratného príspevku z 5 % na 0,05 % z dlžnej sumy.
V mesiaci január 1998 vydal pokyn na spracovanie písomného predvolania pre 140 administratívne zamestnaných pracovníkov spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin v rámci SÚPM na deň 21. januára 1998 do krytu civilnej ochrany v Martine, kde s nimi podpísal dohody o rozviazaní pracovného pomeru a vyplatil im mzdu. V období od 15. januára 1998 do 10. februára 1998 dal pokyn na čerpanie a sčasti sám vyčerpal z bežného účtu číslo 588 144 362/0200 spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin celkových 22,2 mil. Sk poukázaných Okresnému úradu práce Martin na vytvorenie 111 spoločensky účelných pracovných miest a použil ich v rozpore s účelovosťou na úhradu platieb za záväzky spoločnosti vzniknuté do 15. 1. 1998.
Dňa 18. januára 1998 uzavrel a podpísal dodatok číslo 2/98 k dohode číslo FZ-98/10/96 z 12. decembra 1996 o vytvorení 111 spoločensky účelných pracovných miest a poskytnutí finančného návratného príspevku vo výške 22,2 mil. Sk spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin s bývalou riaditeľkou Okresného úradu práce Martin Ing. Janou Bartkovou, ktorým upravil podmienku o znovuobsadzovaní uvoľnených spoločensky účelných pracovných miest na 18 mesiacov od spísania dodatku najneskôr do 17. novembra 1998. Oddialil splácanie splátok z 1 306 tisíc Sk na 50 tisíc Sk a oddialil povinnosť preukázania účelového použitia príspevku zo 6 mesiacov na 18 mesiacov od jeho poskytnutia, hoci vedel, že žiadne stavebné práce sa na výrobnom skladovacom komplexe ani nezačali.
Naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je dostatočne preukázané na vznesenie obvinenia podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku proti konkrétnej osobe, a to najmä vykonanými procesnými úkonmi v trestnej veci obvinených Ing. Jozefa Vražela a spol. vedenej pod číslom ČVS: KÚV-47/OVEK-1999.
Vzhľadom na to, že ide o jednu a tú istú kauzu spáchanú viacerými páchateľmi s diferencovaným podielom zavinenia jednotlivých páchateľov a ich trestnou zodpovednosťou, v ďalšom vyšetrovaní pôjde o spoločné konanie v zmysle § 20 ods. 1 Trestného poriadku.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady ďalej konštatuje, že k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Imricha Sládečka je priložené uznesenie zo dňa 25. 10. 1999 o vznesení obvinenia Ing. Jozefovi Vraželovi, Ing. Přemyslovi Chalupovi, Dr. Pavlovi Lysičanovi a Ing. Jane Bartkovej a uznesenie zo dňa 21. februára 2000 o začatí trestného stíhania Ing. Petra Čatloša.
Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku zúčastnil vyšetrovateľ, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Imricha Sládečka a riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline plk. Dr. Peter Šimko. Vyšetrovateľ v rámci rozpravy odpovedal na všetky otázky členov výboru a poslanca Imricha Sládečka, ktoré smerovali k objasneniu niektorých relevantných skutočností uvedených v žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie. Vyšetrovateľ predložil členom výboru na nahliadnutie lieto listinné dôkazy:
a) dohoda číslo 97/0999 zo dňa 3. 10. 1997 o vytvorení spoločensky účelných miest uzatvorená medzi Národným úradom práce a spoločnosťou Centrogel, spol. s r. o., ktorú ako konateľ podpísal Imrich Sládeček,
b) list Národného úradu práce zo dňa 9. mája 1997 adresovaný spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., ktorého obsahom je odpoveď na podnet o prešetrenie postupu pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie návratného finančného príspevku,
c) dohoda číslo FZ-98/10/96 zo dňa 12. decembra 1996 uzatvorená medzi spoločnosťou Centrogel, spol. s r. o., a Národným úradom práce, Okresný úrad práce Martin,
d) telegram adresovaný novoprijatým pracovníkom zo dňa 28. novembra 1997 o termíne ich nástupu do práce,
e) pracovná zmluva s novoprijatým pracovníkom zo dňa 28. novembra 1997 podpísaná Imrichom Sládečkom,
f) rozhodnutie o pridelení mzdy novoprijatému pracovníkovi z 1. 12. 1997,
g) zrušenie pracovného pomeru s novoprijatým pracovníkom v skúšobnej lehote zo dňa 20. januára 1998, podpísané Imrichom Sládečkom.
Vyšetrovateľ prečítal text ďalších listinných dôkazov a vyslovil súvislosti medzi podstatnými listinnými dôkazmi z hľadiska vecného aj časového.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady umožnil poslancovi Imrichovi Sládečkovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslanec Imrich Sládeček pred začatím rokovania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil prítomným členom výboru písomné stanovisko, ktoré obsahuje právne a vecné dôvody na objektívne posúdenie žiadosti o vyslovenie súhlasu na jeho trestné stíhanie.
Súčasťou stanoviska je prehľad o použití sumy 22,2 mil. Sk, chronológia príprav a realizácie podnikateľského zámeru Centrogel a záznam zo zasadnutia predstavenstva Národného úradu práce číslo 3/97. V predloženom stanovisku poslanec Imrich Sládeček uvádza, že počas celého obdobia výkonu funkcie konateľa spoločnosti Centrogel vedome neporušil priamo či nepriamo žiadne právne predpisy, a nie je zrejmé, aký omyl svojím konaním vykonal, resp. aký omyl využil, u koho omyl vyvolal a či konal s využitím omylu. K svojim tvrdeniam v stanovisku uvádza dôkazy.
Poslanec Imrich Sládeček predložil Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady žiadosť o účasť svojho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Mrázovského na schôdzi výboru.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 57 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady hlasoval o tejto žiadosti a nesúhlasil s navrhovanou účasťou právneho zástupcu na schôdzi výboru. Na protest proti rozhodnutiu výboru opustili členovia výboru poslanci Anna Malíková a Štefan Zelník rokovaciu miestnosť.
Poslancovi Imrichovi Sládečkovi bol na rokovaní výboru dňa 21. marca 2000 poskytnutý neobmedzený časový priestor na vyjadrenie sa k príslušnej žiadosti a na otázky vyšetrovateľov. Poslanec Imrich Sládeček vo svojom vyjadrení uviedol zhodne s predloženým písomným stanoviskom, že ako konateľ vo svojom konaní vychádzal z platne uzavretej zmluvy a v rozsahu platných predpisov, ktoré sa na jeho konanie vzťahovali. Nikoho neuviedol do omylu a nekonal s využitím omylu. Poslanec Imrich Sládeček podrobne odpovedal aj na otázky členov výboru.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady pri prerokovaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu, o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrenia vyšetrovateľa a predložených listinných dôkazov, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Imricha Sládečka.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nasledujúci návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré v plnom znení prečítam:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality z 21. februára 2000, evidovanej pod číslom ČVS: KÚV-47/OVEK-1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 618)
Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka na základe žiadosti vyšetrovateľa z 21. februára 2000."
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán navrhovateľ.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy písomne. Pardon. Tu mám pána poslanca Sládečka. Skoro som vás prehliadol.
Nech sa páči.
Poslanec I. Sládeček:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
dňa 30. marca uplynul rok od spustenia medializácie firmy Centrogel, spol. s r. o., Martin, kde som pôsobil ako konateľ a spolumajiteľ do 2. novembra 1998, keď som odpredal svoj obchodný podiel zamestnancom firmy a 3. novembra 1998 som skladal sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Zastávam názor, že je potrebné, aby ste vy, moji kolegovia, poznali skutočný stav vecí, pretože zatiaľ som nemal žiadnu príležitosť túto záležitosť objasniť, a tak situáciu vysvetľovali iní a, samozrejme, tak, aby to vyhovovalo ich zámerom, ktoré považujem už za čisto politické.
Firma Centrogel, spol. s r. o., Martin vznikla v roku 1992 a bola zameraná na priemyselnú výrobu mrazených krémov. Kto by nepoznal výrobky obchodných značiek Askot, Martino, Egretta ocenené niekoľkými medailami Slovak Gold a chránené patentmi na výrobnú technológiu? Postupom času si firma vybudovala dobré postavenie na trhu, a tak v rámci svojho rozvoja začala aj s distribučnou činnosťou. Postavila nové mraziarenské sklady a zakúpila niekoľko rozvozných mraziarenských automobilov. Uvažovali sme o ďalšom rozvoji a vypracovali sme projekt distribučnej siete, ktorá by pokrývala celé územie Slovenska. Chcem len spomenúť, že už v tom čase firma dosahovala ročný obrat 150 mil. Sk a záujem o výrobky tiež prejavili distribučné firmy i v Českej republike.
Na základe tohto projektu sme požiadali vtedajší Fond zamestnanosti o dotáciu na vytvorenie spoločensky účelných pracovných miest, a to vo výške 120 mil. Sk. Kvalitu projektu potvrdil aj fakt, že bol bez problémov schválený komisiou na okresnom a krajskom úrade práce, odporučený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a následne schválený v predstavenstve Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že celková výška príspevku bola schválená namiesto požadovaných 120 mil. Sk len v objeme 22,2 mil. Sk, museli sme riešiť otázku zvyšných 100 mil. Sk. Tieto nám po preštudovaní projektu a niekoľkonásobných konzultáciách prisľúbila záväzným dokumentom EFI Banka Rím, ktorého dokument z 23. decembra 1996 mám pri sebe.
Jedným z argumentov pri rokovaniach s bankou bola podpora projektu štátom práve vo forme spomínanej dotácie. Lenže štát svoju podporu neposkytol, pretože na základe anonymného podania začala sa celou záležitosťou zaoberať finančná polícia. Vzhľadom na tento fakt bolo zadržané vyplatenie dotácie v decembri 1996, hoci zmluva s úradom práce už bola podpísaná a peniaze boli k dispozícii na účte Okresného úradu práce v Martine. Samozrejme, tie finančné prostriedky boli pred Vianocami v roku 1996 vrátené späť na základe listu, ktorý mám tiež k dispozícii, ktorý smeroval z Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky z Bratislavy na riaditeľa vtedajšieho okresného úradu práce. Mám fotokópiu listu Fondu zamestnanosti pri sebe, mám fotokópiu listu smerovaného na finančnú políciu a je k nahliadnutiu.
Stanovisko finančnej polície po prešetrení zo dňa 10. 2. 1997 je krátke. Prečítam vám ho:
"Na základe Vášho listu, ktorý nám bol zaslaný faxom dňa 5. februára 1997, Vám oznamujem, že Úrad finančnej polície Policajného zboru nie je kompetentný a v zmysle zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore oprávnený posudzovať a schvaľovať poskytnutie podpôr a dotácií. Z tohto dôvodu Vám odporúčam naďalej uplatňovať žiadosť o podporu realizácie svojho podnikateľského zámeru v zmysle platných predpisov." Pečiatka a podpis riaditeľa Úradu finančnej polície podplukovníka JUDr. Jána Juchu je k dispozícii. Čiže to je všetko, čo po šetrení zistila finančná polícia.
Keď finančná polícia vo februári 1997 potvrdila čistotu celého prípadu, žiadali sme o konečné zrealizovanie dotácie. Vtedy sa začali komplikácie, pretože medzitým nadobudol platnosť nový zákon o zamestnanosti, ktorý neumožňoval poskytnúť dotáciu na investície tak, ako bola naša žiadosť odsúhlasená a zmluva riadne podpísaná, ale len oproti uzatvoreným pracovným zmluvám so zamestnancami. Začala sa niekoľkomesačná anabáza skúmania, podľa ktorého zákona má byť príspevok firme poskytnutý. Zatiaľ sme, samozrejme, projekt financovali z vlastných zdrojov. Keď konečne príslušné orgány odsúhlasovali financovanie projektu, podľa zákona platného v čase jeho podania a od schválenia uplynulo 11 mesiacov. Do vyplatenia prostriedkov uplynuli ďalšie 2 mesiace.
Situácia sa stala neriešiteľnou a jediným riešením bolo upraviť zmluvný vzťah s Úradom práce v Martine dodatkami k zmluve, čo sa aj stalo, pretože sme boli pod veľkým finančným tlakom, keďže sme všetky náklady spojené s realizáciou projektu hradili z vlastných zdrojov, čo firmu dostalo do veľkých finančných problémov. Všetky úkony, ktoré sa udiali a z ktorých ma teraz podozrieva polícia, sa udiali s vedomím a súhlasom štátu a s vedomím, že podmienky splácania a nábehu celého projektu sa musia zmeniť vzhľadom na omeškanie poskytnutia finančného prostriedku zo strany úradu práce. V tom čase sa spracúvala projektová dokumentácia výstavby nových skladov a výrobných priestorov domácimi a zahraničnými projektantmi. Robil sa geologický prieskum predmetných pozemkov, robili sa zemné práce, prípravné práce a podobne. Bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v Martine a my sme sa zaviazali, že stavba bude postavená a skončená i skolaudovaná do novembra 1999. To sa upravilo aj dodatkom číslo 3, kde termín opätovného zamestnania zamestnancov bol odsúhlasený obidvoma stranami v termíne do 18. novembra 1999. Podčiarkujem.
Pripomínam, že v čase, keď sa realizoval projekt a prebiehali finálne rokovania so zahraničnými bankami o jeho dofinancovaní, bola spustená mediálna kampaň, bol daný podnet na prešetrenie, a pritom do skončenia realizácie projektu ostávalo 6 mesiacov. A do splatnosti dotácie viac ako 2,5 roka, t. j. do 31. októbra 2002. Začatie medializácie bol už jasný signál pre dodávateľov, projektantov a banky a nemusím pripomínať, čo nasledovalo potom. Exekúcie, platby predom, problémy s odbytom a podobne. Som presvedčený, že majitelia firmy, ktorí boli mojimi spolupracovníkmi, mohli firmu ďalej úspešne rozvíjať a zrealizovať aj spomínaný projekt, keby nebola spustená kampaň, ktorú niekto potreboval na moju diskreditáciu, niekto ju využil na svoje zámery, ale čo je najhoršie, úplne skompromitovala firmu Centrogel a znemožnila jej realizáciu projektu a vytvorenie plánovaného počtu pracovných miest.
Keďže ide o moju imunitu, je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovanie intenzívne prebieha už viac ako polroka a nie je viazané na moju imunitu, pretože sa týka aj iných osôb. Počas celého obdobia nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by bola naplnená skutková podstata trestného činu, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorí.
Na základe uvedených faktov môžem zodpovedne vyhlásiť, že v tomto prípade nejde o žiadny podvod, ale o krach podnikateľského zámeru, ktorý bol zapríčinený ako pozdržaním vyplatenia dotácie o 13 mesiacov, a to podčiarkujem, tak aj predčasnou medializáciou a kriminalizáciou v čase, keď finišovali práce na jeho realizácii. Môžem tiež zodpovedne vyhlásiť a v 4 500-stranovom vyšetrovacom spise nenájdete žiadny dôkaz proti tvrdeniu, že všetky zdroje boli použité výlučne na realizáciu projektu, nikto sa neobohatil a nebola z nich takisto financovaná ani žiadna predvolebná kampaň.
Vážené dámy, vážení páni poslanci, myslím si, že som dostatočne objasnil skutkovú podstatu celej záležitosti a je jasné, že nejde o trestný čin, ale otázka stojí niekde inde. Hlasovanie o zbavení imunity nie je hlasovaním o vyšetrení možného trestného činu, pretože vyšetrovanie už polroka prebieha. Je to hlasovanie o tom, či je u nás možné kohokoľvek obviniť z čohokoľvek, ak sa to niekomu hodí, a či na to ostatní naletia. Ak sa prijme takýto precedens, je to otvorená cesta k politicky motivovaným procesom a ohrozený je každý z vás, kto sa z akéhokoľvek dôvodu stane niekomu nepohodlný. To je všetko, čo môžem a chcem k tomu povedať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Veľmi krátko. Chcela by som povedať pánu poslancovi, že nemal možnosť sa vyjadriť a hovorili stále iní. Myslím si, že mal dostatočný priestor tam, kde sa poslanec môže vyjadriť, v mandátovom a imunitnom výbore, a túto pripomienku neprijímam. Nárokoval si účasť svojho právneho zástupcu, myslím si, že by to bolo veľmi neobvyklé, aby sme vo výbore rokovali ako nejaký súdny tribunál.
Pán poslanec, všetky osoby, ktoré sú do kauzy zapletené, sú trestne stíhané. Čiže nič nebráni tomu, aby vyšetrovateľ mohol konať. Bráni mu len to, aby mohol vec dotiahnuť. A len jedna vecná pripomienka. Nevytvorili ste ani jedno pracovné miesto. V decembri ste zamestnali 111 ľudí, v januári ste ich prepustili, predlžovali ste niekoľkokrát zmluvy a myslím si, že postaviť podnikateľský zámer na nejakej dobrej viere, že vám niekto dá peniaze, myslím si, že tiež nie je nejaké vhodné a dobré podnikateľské myslenie.
Preto by som vám chcela povedať len to isté čo vo výbore, že musíte niesť zodpovednosť ako majiteľ firmy v čase, keď sa veci konali, a tu nejde o žiadne politické procesy, ale ide o vecnú zodpovednosť všetkých, ktorí začnú podnikať, a možno z naivnosti, možno z nepochopenia, možno zo známosti a z nejakých zámerov v tom čase, bohužiaľ, vec nevyšla. Čiže musíme niesť osobnú zodpovednosť, a nie politické procesy a politickú zodpovednosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči, hlasite sa do rozpravy? Áno, ďakujem.
Pán poslanec Sládeček, môžete reagovať, nech sa páči.
Poslanec I. Sládeček:
Vážená pani poslankyňa Sabolová,
už v mandátovom výbore ste sa preukázali, že ste zaujatá voči mne. A na váš návrh nebol vpustený môj právny zástupca do miestnosti, kde zasadal mandátový a imunitný výbor, tak ako to prečítal pán predseda Sopko. Myslím si, že ste porušili moje ústavné práva. Ja som 2 roky z firmy preč, nemôžem si všetko pamätať a na to je právny zástupca firmy, ktorý si pamätá všetky skutočnosti a celú vec rieši. To je po prvé.
Tí ľudia boli zamestnaní, a pretože prostriedky na účet neprišli, my sme im dali výplaty, boli riadne odvedené odvody za nich a dodatkom sa upravilo, že do 18. 11. 1999, keď bude stavba skolaudovaná, sa tí ľudia znovu zamestnajú. Nezavádzajte, prosím vás, poslancov a nedezorientujte sa, prosím vás. Zoberte si fakty, ja som ochotný vám celú dokumentáciu ukázať, mám ju so sebou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vzhľadom na to, že pán poslanec Sládeček bol jediný písomne prihlásený, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vidím, že nikto sa nemá do rozpravy v kauzách zbavovania imunity. Po tom prvom, čo prebehlo, keď vlastne každý mal záujem sa vyjadriť, dnes už každý zistil, že v podstate to ani nemá význam, a keď začne fungovať určitá mašinéria, asi veľmi ťažko ju zastaviť.
Hneď v úvode chcem povedať, že zbavovanie imunity poslanca nie je takým ľahkovážnym činom, ako sa to tu snažia niektorí poslanci povedať a hovoria: "Nuž veď čo, súd rozhodne, vy sa môžete očistiť, veď nakoniec, čo súd povie, že ste nevinný a dokonca budete ešte hrdina." Ja som na vlastnej koži prežil túto peripetiu a môžem vám povedať, že to nie je nič príjemné. Môžem vám povedať, že nie je nič príjemné chodiť po vyšetrovačkách, stretať sa s ľuďmi, ktorí vás obviňujú, ktorí majú za sebou ďalších ľudí, ktorí na tom pracujú a nie je to nič príjemné hlavne z hľadiska medializácie, tak ako sa to deje v prípade poslancov HZDS, ale teraz aj v prípade koaličného poslanca, a nie je to ľahké ani pre rodinných príslušníkov, ktorí to všetko musia znášať.
Preto bol vymyslený inštitút imunity poslanca, aby bol poslanec ušetrený od takýchto vecí, a samozrejme, keď už je preukázané a existuje rukolapný dôkaz, v tomto prípade je takýto postup normálny. Ale uvedomme si jednu vec, že v tejto snemovni bolo zneužité právo, právo poslanca, ktoré mu bolo odobraté, a, žiaľbohu, vy ste sa na tom podieľali. Teraz sa tu chceme podieľať na ďalšom takomto skutku.
Pán Sopko ako predseda imunitného výboru znovu brilantne vystúpil. Prečítal všetko, čo mu napísal vyšetrovateľ, a, samozrejme, tak ako vždy, aj teraz je tam spor o to, či je dostatok dôkazových prostriedkov, alebo nie je dostatok dôkazových prostriedkov. Treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že keď je tam čo len najmenšia pochybnosť, tak je tu plénum ľudí, ktorí by mali podržať svojho kolegu, keď je pochybnosť. Keď je to bez pochybností, prosím. Vo všetkých prípadoch, o ktorých sme zatiaľ rozhodovali, existuje more pochybností, o čom svedčí aj to, že dodnes nebolo po roku a trištvrte vášho vládnutia ani v jednom prípade rozhodnuté. Ani jeden prípad nie je dodnes skončený. Ale to vám nestačí. Vy idete ďalej. Podľa toho, čo sa tu deje, je najlepší ten poslanec, ktorý nikdy nebol štátnym úradníkom, nebol v žiadnej funkcii, nepodnikal a sedí v lavici a dvíha ruky. To je najlepší poslanec. Pretože ten, ktorý bol vo funkcii, ktorý podnikal, na toho sa vždy niečo dá nájsť.
Takže vy, čo podnikáte, alebo ste podnikali, ako pán Sopko a ďalší, tešte sa na ďalšie kauzy, ktoré vyjdú na povrch. Verte, že už sa na nich pracuje. Tak, vypustili sme džina z fľaše a teraz sa budeme zabávať na tom, koľko ľudí budeme otravovať, koľko ľudí budeme politicky likvidovať a mediálne konfrontovať. Chcem povedať, že všetci sme kritizovali predchádzajúce obdobie. Volali sme ho obdobím totality. Tak áno, v tomto období totality kto sa vzpriečil danému systému, dostal kyjakom po hlave, kyjakom, ktorý sa volal úder päsťou robotníckej triedy, a musel počúvať.
Dnes si hovoríme, že sme v demokracii. Vymysleli sme novú údernú päsť, ktorá sa volá mediálna totalita. A o tom, kto sa znepáči, jednoducho prostredníctvom médií vytvoríme taký obraz, aby nám zapadol do tej alebo onej zásuvky, kde ho chceme mať. Žiaľbohu, veľmi dobre to funguje v tejto spoločnosti a najväčší problém je, že namiesto toho, aby si poslanci navzájom pomáhali, robia opačný krok, pomáhajú tomu, aby sa navzájom likvidovali.
Je mi ľúto, že táto snemovňa podporuje takýto postup a snaží sa likvidovať nepohodlných poslancov. Chcem len upozorniť na jednu vec, že každý trestný čin alebo skutková podstata trestného činu je naplnená vtedy, keď je preukázaná objektívna stránka trestného činu, ale aj subjektívna stránka trestného činu. Subjektívna stránka trestného činu znamená, že tento človek konal úmyselne, v úmysle poškodiť niekoho alebo poškodiť nejaký ústav takto konal. A keď sa to preukáže, tak vtedy je tento človek odsúdený. Ani v jednom z týchto prípadov, ktoré imunitný výbor riešil, nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, ani nebol predložený dostatok dôkazov na to, aby ste mohli vyrieknuť takéto vážne rozhodnutie, ako je zbavenie imunity poslanca.
Nehovorím to preto, že sa to dotýka aj mňa, ale hovorím to preto, aby sme zastavili tieto procesy, aby sme prestali hon na čarodejnice, aby sme sa prestali hrať na inkvizítorov a riešili tie problémy, ktoré sú naozaj potrebné, aby sme v tejto spoločnosti riešili. Sú to problémy sociálne, ekonomické, sú to problémy medzinárodného začleňovania Slovenskej republiky.
Keď sa nám toto podarí, tak sme splnili to, prečo sme do tejto snemovne poslaní. Keď nie, sme tu zbytočne a voliči nám to nakoniec spočítajú. Preto osobne budem hlasovať proti tomu, aby bol zbavený imunity poslanec tejto snemovne, ktorý aj keď padá na neho tieň podozrenia, bol už najviac potrestaný tým, že sa tento prípad medializoval verejne, že už nesie na svojich pleciach bremeno zodpovednosti voči vám, voči spoločnosti a voči svojej rodine. To je, myslím si, väčší trest ako ten, ktorý by dostal, aj keby bol odsúdený, lebo predpokladám, že by nebol odsúdený natvrdo nepodmienečne.
Teda na záver môjho vystúpenia, zvažujte veľmi dobre, čo robíte.
Ďakujem za pozornosť.