Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi, za podanie informácie. Prosím ho, aby si sadol na miesto navrhovateľa.

Pýtam sa pánov poslancov, či majú nejaké otázky. Pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Baco a pán poslanec Prokeš. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Pán podpredseda, keď dovolíte, tu sú otázky nie na mieste. Predovšetkým chcem vysloviť vysokú nespokojnosť s tým, nie síce vy, ale predchádzajúci predsedajúci že vôbec dovolil, aby za takéhoto dehonestovania celého odvetvia poľnohospodárstva, ktoré sa nachádza hádam za niekoľko desaťročí v najhoršej situácii, sa prerokúvalo to, čím sa zaoberala vláda, ako chce pomôcť poľnohospodárstvu v najbližšom období. Myslím si, pán predsedajúci, že by bolo namieste a chcel by som podať procedurálny návrh, aby sa táto informácia premenila na správu, ktorú budeme prerokúvať zajtra, a aby k nej bola otvorená rozprava.

Viem, že teraz sa o tom hlasovať nemá, ale vidíte, vážení poslanci, ako to dopadne, keď sa v podstate súťažilo o to, či to má byť informácia alebo správa v Národnej rade, a keď nakoniec zvíťazilo v hlasovaní podanie koaličného poslanca. A ani samotní tí, ktorí takéto podanie predniesli, nemajú záujem o to, aby sa dozvedeli, čo vlastne vláda dnes rozhodla na svojom zasadnutí v prospech poľnohospodárstva, povedal som, tí, ktorí podali takýto návrh. Myslím si, pán predsedajúci, toto by sa už skutočne nemalo opakovať, pretože je to skutočne výsmech a mali by zachytiť aj naše masmédiá a veľmi jasnou rečou podať našej celej verejnosti a všetkému obyvateľstvu tohto štátu, na akej úrovni dnes je vlastne záujem v tomto parlamente o riešenie problémov nášho štátu, ktorý je postihnutý týmito podmienkami, jednak klímy, ale aj celým vládnutím a celým politickým systémom.

K tomu, čo predniesol pán minister, a tomu, čo vlastne prijala vláda ako začiatok riešenia problémov, snáď je možné vysloviť určité, povedal by som, veľmi skromné zadosťučinenie. Ale predtým treba povedať aj to, že táto istá vláda a tento parlament asi pred polrokom boli pre poľnohospodárstvo veľmi macošské, keď vlastne návrhy, ktoré smerovali do kapitoly rezortu aspoň na vyrovnanie úrovne dotácií a celého príjmu kapitoly ministerstva rezortu na tento rok, že by sa vyrovnal na úroveň roku 1998, neschválili. To znamená, že aj z tých 5,9 mld., treba povedať, že 1 300 mil. Sk je to, čo vlastne vláda dlhovala poľnohospodárom na vyrovnanie dotačných prúdov zo štátnej pokladnice, ktoré predtým poľnohospodári mali.

Ďalej chcem povedať, že to, s čím sa v súčasnosti kalkuluje, teda so schodkom v úrodách obilnín, to nie je konečné číslo. Ide o číslo, keď sme pred žatvou a môžeme očakávať, že ešte môže prísť k ďalšiemu zahoreniu obilnín a vlastne dovozy sa môžu zvýšiť aspoň podľa môjho skromného odhadu na 1 mil. ton. Preto si myslím, že na vyrovnanie cenových nožníc, ktoré budú z hľadiska dovozov a vnútorných nákladov alebo cien ešte širšie roztvorené, nebude postačovať ani 1 miliarda, ktorú čítal pán minister, ktorá by mala ísť do Štátneho fondu trhovej regulácie na vyrovnanie cenových rozdielov.

Ďalej chcem povedať, prečo vláda vlastne v tomto momente neriešila aj systémové opatrenia v pohonných hmotách, najmä ktoré sú v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva, a tak upravila koeficienty, ktoré sú zakotvené na jednotlivé druhy prác, ktoré vlastne spôsobujú nápočty na vratke časti spotrebnej dane pri nafte, pretože v poľnohospodárstve sa musí predpokladať, že najmä pri príprave pôdy z titulu ťažkých klimatických podmienok skutočne pôjde o vyššie náklady a o vyššie čerpanie pohonných hmôt, ktoré ani v súčasnosti nevyrovnáva v tejto vratke to, že pohonné hmoty zdraželi viac ako o 20 % oproti predpokladom, keď sa pripravoval návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.

Chcel by som zároveň upozorniť pána ministra na to, že, dnes je situácia veľmi priaznivá napríklad v zásobách cukru, ale to, že s repou je veľmi zle a že pokiaľ poznám pána ministra, rád uvoľní a liberalizuje vývozy, aby sa nestalo to, čo sa stalo v obilí, že sa vyvezie aj cukor, tak ako sa vyviezlo obilie, a znova v budúcom polroku, teda v roku 2001 bude vláda riešiť deficit v zásobách cukru na zásobovanie obyvateľstva. Čiže vyzývam ho na to, aby boli pojaté aj tieto opatrenia do regulácie trhu v rámci súčasného deficitu, katastrofických podmienok a aby sa uvažovalo nielen o obilí, ale aj o ďalšom zásobovaní trhu, ktoré je potrebné z hľadiska rezortu zabezpečiť.

Z toho krátkeho vypočutia, ktoré predniesol pán minister, predpokladám, že najdôležitejšie bude to, aby Národná banka Slovenska, ktorá sa dostala teraz do najpriaznivejšej situácie - a vieme prečo, dnes to v snemovni bolo povedané -, skutočne dodržala to, že odvod vo výške 4 mld. pôjde do rezortu. A tento odvod asi bude podľa mňa malý a bude sa musieť zvyšovať. Mňa najmä, pán minister, zaujala tá vec, že z tých 5,9 mld. ide len 1,2 mld. priamo na eliminovanie škôd, čo je približne 10 % z doteraz vyčíslených škôd. To znamená, že na priame škody, ktoré sa vyčíslujú z titulu dosahu katastrofického sucha, o ktorých ste hovorili aj vy, dosiahnu nad 11 mld.

V tom, čo ste čítali, v uznesení ste deklarovali, že priamo z 5,9 mld. pôjde 1,2 mld. na pokrytie priamych škôd v poľnohospodárstve, ktoré vyčíslia poľnohospodárske podniky, lebo ďalšie prostriedky budú sanovať v podstate dovozy obilnín a budú aj na ďalšie opatrenia z hľadiska nákupu obilnín prostredníctvom skladov, ktoré bude potrebné zabezpečiť aj ďalšími prostriedkami.

Myslím si, že táto správa by mala obsahovať okrem toho aj vlastné zdroje v rezorte, ktoré je potrebné zabezpečiť na odkúpenie obilnín aj v tom malom množstve, o ktorom ste hovorili, že sa urodí približne vyše 1 milióna ton obilnín, aby sa nestalo to, že poľnohospodári vo vlastných kúpno-predajných zmluvách medzi výrobcami, teda medzi prvovýrobcami a spracovateľmi nebudú mať zabezpečené finančné zdroje.

A po ďalšie, chcel by som vás, pán minister, upozorniť na to, a o tom veľmi dobre viete, že pokiaľ sa využíval zmenkový systém v poľnohospodárstve, tak v podstate poľnohospodári boli veriteľmi týchto zmeniek za svoje tovary, aby sa nestalo znova to, že ak si spracovatelia, mlynári a podobne zoberú zmenky na zaplatenie obilia, aby potom veriteľmi týchto zmeniek na reeskont do Národnej banky znova neboli poľnohospodárski prvovýrobcovia. Čiže podľa mňa je tu potrebné uvažovať aj o zmene tohto systému.

Toľko na okraj toho, čo som v krátkosti mohol zachytiť a čo, myslím si, je potrebné z pohľadu riešenia tejto situácie ešte do rezortných opatrení premietnuť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia je pani poslankyňa Kadlečíková.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážení páni poslanci,

povedala by som, že ani v tých najhorších predstavách, keď sme vo výbore pre pôdohospodárstvo rozmýšľali nad tým, ako vlastne doviesť aj vládu a vôbec Národnú radu Slovenskej republiky k tomu, aby boli prijaté čo najzodpovednejšie opatrenia pri riešení vplyvu sucha, som si nepomyslela, že to bude za takejto účasti. Naozaj neviem, čo očakáva národ, ktorý má takých volených zástupcov, čo k jeho základnému právu, právu na výživu pristupujú takýmto spôsobom. Nie, nepatrí to tým, ktorí tu sedia, pretože tí vedia, o čom to je. Ale mám vážne obavy a sú opodstatnené, súhlasím so slovami pána ministra, že potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky je vážne narušená.

Aj keď oceňujem, že vláda sa spamätala, spamätala sa v neuralgickom bode, ale či to spamätanie nebude túto krajinu stáť príliš veľa, či to nebude príliš drahé a povedala by som, že oveľa menej nás to mohlo stáť, keby sme sa boli vlastne na všetko pripravili aj zodpovedným rozpočtom, tak ako boli návrhy na pôde Národnej rady. Ale z obavy, že snáď dôjde k rozbitiu celého rozpočtu, nebolo možné ani pri Fonde trhovej regulácie, ani pri ďalších, a pripomínam, že v tom boli aj závlahové súpravy, vodné hospodárstvo, nebolo možné o nič navyše zvýšiť. Takže zodpovednosť padá na nás všetkých, no a teraz presviedčame presvedčených.

Vážení páni poslanci, pretože naozaj nie je tu ani jedna žena okrem mňa, chcem povedať, že príčinou tohto stavu je skutočnosť, že je podnikateľská sféra agrárna vyčerpaná, sú to trvale klesajúce vstupy do pôdy, zlá výživa, ochrana rastlín, ale takisto aj nižšia kvalita osív, zanedbané závlahové súpravy, roztrieštené majetkové a kompetenčné vzťahy. Viem, napĺňa sa len druhý rok vládneho programu, ale v tom vládnom programe toto všetko predsa bolo. Čiže bolo treba razantnejšie k tomu pristúpiť. Nie, pán minister, nevytýkam to rezortu, lebo viem, že iniciatívy z rezortu boli, aj keď nie dosť razantné, nie dosť dynamické, ale o to razantnejšie boli navrátenia správ, ako napríklad aj pripravovanej koncepcie alebo zámerov z určitých budov, kde sa rokuje o úrovni, kde sa rokuje práve o rezorte pôdohospodárstva.

Pán minister, mám aj niektoré otázky, ale chcela by som vysloviť aj určité obavy. Predovšetkým pôdohospodári prvovýrobcovia telefonujú, že sa im hromadia faktúry za vodu. Ako to vlastne bude s vodou, pretože oni naozaj nemajú za čo platiť, no a čím platiť, pretože potravinári sa začínajú správať v tejto situácii, ako je to typické, že tiež im neplatia, neplnia svoje záväzky voči poľnohospodárom? Zrejme kríza je teraz v celom rezorte.

Moja druhá otázka sa týka najmä toho, aby to neboli prvovýrobcovia, na konto ktorých si budú brať výhody tí, ktorí si ich vždy brali, aby to nemalo určité podoby roku 1996, lebo tak nejako mi to vychádza: Štátny fond trhovej regulácie - 1 miliarda -, no aj u tých, ktorí budú skladovať a tak ďalej - ďalšia miliarda. Pán minister, z čoho vychádzajú moje obavy? Vychádzajú z toho, že koncom mája, už keď bolo sucho v tejto krajine a keď bolo jasné, že pôdohospodári a najmä prvovýrobcovia sú v kríze a začína byť ohrozená potravinová bezpečnosť, Štátny fond trhovej regulácie zorganizoval dražby.

Nechcem to tu na 100 percent vyhlásiť, ale podľa mojich vedomostí a konzultácií s odborníkmi to predsa nie je verejná forma predaja, ktorá je v súlade s príslušným zákonom, a nie práve v situácii, ktorá je taká zložitá, aká je. Takže zrejme dražby sa uskutočnili. Samozrejme, nekupovala prvovýroba. Možno niečo sa ušlo aj prvovýrobe, ale fakt je ten, že to bolo za riadne veľké peniaze, oveľa prevyšujúce to, ako napríklad predtým poľnohospodári predávali Štátnemu fondu trhovej regulácie alebo aj Štátnym hmotným rezervám.

Prečo sa takýto postup uskutočnil? Veď to bolo veľmi jednoduché pomôcť v tejto etape práve prvovýrobe, resp. tým, ktorí majú hospodárske zvieratá. Práve na základe toho a prerokúvania aj prvej správy, ktorá bola o suchu, jeho vplyvoch a opatreniach, z ministerstva pôdohospodárstva predloženej do pôdohospodárskeho výboru, bolo prijaté opatrenie a rozhodnutie výboru uskutočniť poslanecký prieskum tak v Štátnych hmotných rezervách, ako aj v Štátnom fonde trhovej regulácie, predovšetkým z toho dôvodu, aby sa dala odpoveď, či je zabezpečená potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky, a po druhé, aby sa vlastne dala odpoveď, prečo dražby a hlavne kto na tom získal pri dražbách, lebo dnes po Slovensku chodia priekupníci, ktorí už priamo v poľnohospodárskej výrobe za 3 500 korún ponúkajú kŕmne obilie. A tohto obilia je v dostatočnom množstve. Takže hádam by sme mali byť citlivejší a tam, kde môžeme, tak by sme mali pomáhať predovšetkým my.

Správa z poslaneckého prieskumu, naše výstupy isteže budú konzultované najskôr s výstupmi zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa tento týždeň kompletizuje, ale už možno aj finančnej polície, pretože sa ukázalo, že na tej dražbe sa predávalo obilie, resp. presnejšie kupovali obilie aj takí, ktorí ho mali chrániť. Do enormne vysokých cien vyšla dražba tohto obilia a, ako sa ukazovalo, tí, ktorí mali chrániť štátne obilie, štátne rezervy, tak nakoniec vlastne nemali nič. Takže z tohto dôvodu niečo chceli zakryť.

Teda o čom to vlastne je? O ohrozenej potravinovej bezpečnosti a hlavne o tých, ktorí sa ešte snažia, o poľnohospodárskych prvovýrobcoch, povedala by som, aj potravinároch, pretože vlani to bola práve poľnohospodárska výroba, ktorá dosiahla najvyšší rast hrubého domáceho produktu. Priemyselná výroba za ňou značne zaostala. Tak si teda vážme, ak je tu ešte taká sila, aj keď je tá sila už hrozne, ale hrozne vyčerpaná. Preto vítam opatrenia.

Celkom určite aj my z poslaneckých lavíc sa budeme pokúšať pridať ďalšie opatrenia, pán minister, nezabúdame ani na to, že riešením by bolo aj zmrazenie úverov v tejto fáze aj s úrokovými sadzbami, a v podstate aj ďalšie opatrenia, ktoré by naozaj mohli pomôcť, pretože neraz keď sme sa snažili presadzovať na pôde Národnej rady zvýšenie rozpočtu pre pôdohospodárstvo v niektorých jeho podkapitolách, počuli sme aj to, a poviem to jemne, že radšej budem jesť - to slovo jesť bolo ináč povedané - cudzie, americké potraviny, ale tie sú lacnejšie - lacnejšie dovtedy, kým na Slovensku ešte aký-taký kus chleba bol, kŕmneho jačmeňa, pretože aj cez kŕmne obilie sa zabezpečuje výživa národa. Tak vlastne pripomínam, že budeme jesť možno cudzie potraviny.

Vidíte, pripravujeme miliardu na to, aby sme za miliardu doviezli cudzie potraviny. Keby sme boli valorizovali dotácie, keby sme boli pôdohospodárom pridali, tak v tom prípade vlastne sme to ani robiť nemuseli, lebo aj ten krehký rastlinný organizmus by bol býval lepšie pripravený na to, čo sa vlastne tohto roku stalo. Ale nie je všetkým dňom koniec. Netreba, aby sme boli pesimistickí. Opakujem, zákon 240 je pred nami. V ňom budeme mať možnosť a podporíme aj pôvodné návrhy rezortu na valorizáciu dotácií, a potom v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, povedala by som, aj určité opatrenia, aby sa naplnilo aj to základné motto, ktoré sme si povedali: "Základné potraviny za základné ceny."

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco, ďalší s pripomienkami, otázkami pán poslanec Baco, potom pán poslanec Prokeš.

Nie je možné reagovať faktickými poznámkami, lebo nie je rozprava. Len poslanci môžu dať otázky, prípadne môžu pripomienkovať to, čo pán minister v informácii uviedol.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán predsedajúci,

pán minister,

kolegyne, kolegovia,

budem sa snažiť v tomto duchu pripomienkovať približne v takých štyroch okruhoch.

Pravda je, že je veľké sucho a je veľmi teplo. Situácia sa vyhrotila tak počas súčasnej agrárnej politiky a týmito klimatickými podmienkami a treba pomôcť. My sme už pred mesiacom v pôdohospodárskom výbore sformulovali naše návrhy, ako by sa mali veci riešiť. Samozrejme, nenárokujeme si na to, že návrhy sú najchytrejšie. Nemám nič proti tomu, že sa prijali tieto návrhy. Myslím si, pán minister, bolo by potrebné zapojiť do riešenia aj cenový mechanizmus. Mám na mysli stanovenie minimálnych cien v takej kritickej situácii. V daniach takisto by bolo možné účinnejšie pomôcť v tejto kritickej situácii.

Totiž škody, ktoré sú vyčíslené, oceňujeme ich približne na dvojnásobné, pretože asi 50 % z týchto škôd v priamej rastlinnej výrobe sa premietne do živočíšnej výroby, do poklesu a následne bude celý reťazec narušený, obmedzený, nevyužité investície, pracovníci v spracovateľskom priemysle a v celom kolobehu. Z tohto hľadiska chcem povedať, že podporujeme a podporíme tieto opatrenia. Navyše, sme schopní a ochotní prispieť aj ďalšími krokmi, jednak našimi odbornými kapacitami, ale potom aj faktickou silou podporiť to na politickej scéne za Hnutie za demokratické Slovensko. To je jedna vec.

Druhá vec, obávam sa, že sľuby, ktoré dnes vláda prerokovala, sú pokračovaním sľubov, ktoré tu boli voči poľnohospodárom. Doteraz sa plní asi 10 % nepodstatných vecí, ktoré sa dohodli či už s pani ministerkou, či s pánom podpredsedom vlády. A tak ako sú naformulované veci, ako ich predniesol pán minister, nie sú to uznesenia vlády, ktoré by boli meritórne, ktoré by zaväzovali, čo má kedy urobiť ten-ktorý člen vlády, ale sú to vyslovene nejaké predstavy. Podľa mňa to nemôže mať váhu a nemôže to byť vierohodné. Pre mňa to teda nie je vierohodné v podobe, ako je to naformulované bez záväzných termínov a postupov, a navyše upozorňujem na to, že je to veľmi podobné doterajším sľubom, ktorými sa snažili odbiť naši špičkoví vládni politici poľnohospodárov v nádeji, že čas niečo vyrieši, že sa zabudne alebo že sa rozplynie ich energia.

Čiže na toto upozorňujem ministerstvo. Samozrejme, neupozorňujem preto, že chcem dvíhať prst pre nejaké budúce, však som hovoril, ale preto, aby si dali pozor na to, aby skutočne boli tieto kroky veľmi presne adresované osobne a časovo stanovené v tejto podobe. Poznám to. Je to presne úroveň, že sa dá z toho potom začať robiť debata, kto vlastne mal čo a kedy urobiť. To je jedna poznámka.

Druhá poznámka. Chcem povedať, že boli aj iné suché roky a teplé roky. Čítam z materiálu ministerstva, že napríklad mesiac máj bol teplotou 18,2 stupňov tretím najteplejším za ostatných 130 rokov. A budete možno všetci prekvapení, dámy a páni, že za posledných 130 rokov tie dva ešte teplejšie roky, ako je tento máj, boli roky tohto desaťročia, keď napríklad v Hurbanove v roku 1993 bolo 18,8 °C v máji, tohto roku 18,2 °C, v Lučenci bolo tento rok 16,6 °C, v roku 1993 17,5 °C, v Trebišove v tomto roku bolo 17,2 °C a v roku 1993 bola 18,2 °C nameraná priemerná teplota. A dovoľte mi ešte, aby som povedal, že v roku 1996 v máji bola teplota 17,2 °C tiež nameraná, to znamená, toľko isto ako v tomto roku, ktorý považujeme za katastrofálny. To je napríklad jeden parameter.

Druhým parametrom sú dažde. Napršalo v tomto roku v apríli 44 mm, v máji 18 mm - v roku 1993 13 mm a 15 mm -, čiže v tomto roku 62 mm, v roku 1993 teda 28 mm, ani polovica vody v roku 1993 čo v tomto roku, podobne v roku 1992 napršalo za tieto dva mesiace len 42 mm vody. Pritom chcem povedať, že tohtoročný marec bol zrážkovo nadpriemerný, vysoko nadpriemerný, a chcem povedať, že zima bola veľmi zrážkovo nadpriemerná, že boli silné zásoby vody zo zimy a z marca. Nechcem vôbec zľahčovať situáciu, len by som bol rád, keby sa tieto parametre dostali do objektívneho komplexu hodnotenia situácie.

A keď to hovorím a venujem čas tomuto porovnávaniu, tak len preto, aby som poukázal na to, čo už povedala aj pani kolegyňa Kadlečíková, že počasie nebolo hlavným dôvodom, nie je hlavným dôvodom tejto katastrofy. Také zlé počasie už v tomto desaťročí sme mali a mali sme ho dokonca viackrát a mali sme ho dokonca v situácii, keď bolo poľnohospodárstvo totálne zdeštruované v rokoch 1992 a 1993. Chcem povedať, že napriek tomu počasiu, ktoré bolo v tých rokoch, poľnohospodárska produkcia sa zvyšovala a zlepšovala a veľmi sa zlepšovali ekonomické výsledky v týchto rokoch. A hlavne by som chcel povedať, že nikto v tomto štáte nevedel o tom, že poľnohospodárstvo, hospodári boli v nejakých katastrofických klimatických podmienkach v týchto ročníkoch, o tom sa vôbec nehovorilo. Vie o tom niekto, pamätá si niekto na to, že by sme boli hovorili o tom, že je tu prírodná katastrofa a treba niečo za nás riešiť?

Nezľahčujem, nechcem bagatelizovať, hovorím, situácia je skutočne katastrofálna, ale nie je to dôsledok sucha a zlého počasia, ale je to v prvom rade dôsledok katastrofálnej agrárnej politiky súčasnej vládnej koalície. Preto si myslím, že by sa materiál mal volať - návrh na riešenie vplyvov katastrofálnej agrárnej politiky súčasnej vlády a nepriazne počasia v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve v roku 2000. Taká by bola pravda. A pokiaľ nenazveme veci pravým menom, budeme chodiť okolo problémov ako pes okolo horúcej kaše a nepohneme sa dopredu.

Nemám vôbec na mysli žiadne moje politické špekulácie. Ak to tak cítite, tak sa pridáme, môžeme riešiť veci spolu. Ale ešte raz opakujem, napriek tomu, že počasie je zlé, a tvrdia to všetci odborníci, vplyvy z toho sucha a z nepriaznivého počasia by boli o 50 % menšie, keby sa bolo normálne hospodárilo, keby sa boli dali riadne osivá, keby sa neboli zametali sýpky, neboli by sa siali smeti v mnohých prípadoch, keby sa bolo dalo aspoň toľko hnojiva čo pred dvoma rokmi, agrochémie, keby boli stroje, keby sa neboli zadržali dotácie, keby sa neboli znížili dotácie tak, že vlastne nebolo na naftu, nebolo čím zasiať, keby bolo možné vstúpiť do poľa v prvých jarných dňoch a tak ďalej, a hromada tých iných opatrení, 19 krokov, ktoré sa urobili za rok a pol v parlamente len proti poľnohospodárom, počínajúc zrušením revitalizačného zákona cez zrušenie pomoci pri prírodných škodách, ktoré boli v roku 1998 počas rokov 1999, 2000 vrátane daňových opatrení, zvýšenie dane za potraviny, DPH za potraviny vrátane zhoršenia daní za naftu a tak ďalej.

Môžem vymenovať všetky kroky, ktoré sa urobili. Z 23 krokov, ktoré parlament riešil, ktoré sa dotýkali poľnohospodárstva, bolo 19 tvrdo proti poľnohospodárom. To je výsledok dnešnej situácie. Samozrejme, počasie tomu dopomohlo a obnažilo našu úbohosť, našu súčasnú agrárnu politiku alebo nepolitiku v plnej nahote. To je druhá poznámka.

Tretia poznámka. Peniaze, ktoré sa predurčujú, chcel by som povedať, sú neskoro a sú vlastne naozaj na to, aby sme tu nemali ďalšiu následnú katastrofu. Hovoril som pani ministerke financií pri rozpočte: Pani ministerka, poznám prípad Cigána Stojku z Trenčianskej Teplej, ktorý odúčal koňa žrať, nepodarilo sa mu to. Je to odskúšané, neskúšajme to na našich poľnohospodároch. Bohužiaľ, vláda sa takto správa kontinuálne. Koňa sme neodučili žrať, kôň nám zdochol a peniaze, pomoc, ktorá sa predznačuje, podľa mňa treba vyčerpať najskôr na to, aby sme toho koňa zakopali, aby nevznikol nejaký mor, a potom budeme hľadať asi nejakého nového koníka alebo pripustíme si novú kobylku a roky ju budeme chovať, dochovávať a piplať sa s tým, aby z toho niečo bolo.

Poviem vám, stav, aký je teraz, za tri-štyri roky sa nevyrieši, keď zoberiete, že v minulom roku bez protestov - a odborníci sa zhodli z jednej, z druhej strany politického spektra -, že len za minulý rok bolo 15 mld. investičných dlhov, v tomto rezorte sa neinvestovalo do traktorov, do nových strojov, staré stroje sa neopravovali. Som zvedavý, keby bola bývala dobrá úroda v tomto roku, čím by sme boli asi tak pokosili, keď sme vlani kúpili 8 kombajnov pre celé Slovensko a tento rok sa znova ukazuje, že ich nebude ani 10. Som zvedavý, keby sa naozaj bolo urodilo, ako to pokosíme.

Takže, vážení, tieto peniaze, o ktorých sa hovorí, naozaj budú môcť napomáhať tomu, aby sme ďalšej epidémii, ktorá hrozí, povedal som to obrazne cez toho zdochnutého koňa, ale myslím tú hospodársku, podnikateľskú epidémiu, aby sme jej zabránili, ale inak nič nevyriešime pre budúci rok a pre budúce roky. To, čo máme riešiť, nás ešte len čaká. To nás čaká a budeme si musieť riadne popľuvať do dlaní, aby sme niečo urobili, aby sme trošku tú káru potlačili dopredu.

Ceny sa zdvihnú, prudko sa zdvihnú ceny potravín. To považujem za poctivé. Aj keď ministerskí pracovníci na to poukazovali, že to tak bude, z hľadiska poľnotechniky, rokovania - teraz s finančníkmi sa o tom veľmi nehovorí, pretože asi špičkoví politici, premiér a vicepremiér, sú asi náklonnejší na to, aby boli trošku ústretoví k poľnohospodárom -, keď sa nebudú ceny potravín zvyšovať a nebude to mať inflačné a sociálne dosahy, ale pravda je taká, že inflačné a sociálne dosahy budú vysoké z poľnohospodárstva. Skončilo poľnohospodárstvo ako stabilizujúci inflačný a sociálny faktor. Nehovorím, že zajtra, ale v priebehu niekoľkých mesiacov v každom prípade sa to stane.

Začína sa objektivizovať viacero situácií, ktoré vznikajú aj z iných dôvodov a schovávajú sa za problém nepriaznivého počasia. Chcem povedať, že prípad s obilím, ktorý je, je škandalózny. Keď bol náš prípad škandalózny, keď ste ho škandalizovali, dokonca tak, že ste ma navrhovali odvolať z funkcie, chcem povedať, že táto situácia je niekoľkokrát škandalóznejšia, pretože v našom prípade išlo o nadmerný vývoz obilia, napriek tomu, že naše ministerstvo nabilancovalo a zakázalo vývoz, lebo pracovníci ministerstva hospodárstva dali navyše licencie.

Teraz však na čele tohto nadmerného vývozu stojí ministerstvo pôdohospodárstva, pretože ministerstvo vedelo, že po žatve obilie bude chýbať. Vyviezlo sa 185 tisíc ton obilia so súhlasom ministerstva a chýba okolo 150 tisíc ton. Teraz sa čísla môžu všelijako pohybovať, pretože tento rok bude žatva o dva, o tri týždne skôr a skutočne sa muselo siahnuť do kritických rezerv štátu a nakoniec sa zistilo, že kritické rezervy štátu vôbec nie sú a že sa tam kšeftuje, len tak hvízda, na oveľa inej úrovni a s oveľa inými osobnými profitmi, ako ste obviňovali nás.

Nie som revanšista, nehovorím to preto, že by som chcel vracať to, čo sa nasypalo na moju hlavu a dodnes niektoré médiá neustále pertraktujú. A pán minister sa takisto po chvíli pred médiami nechá počuť, že problém nie je skončený a ešte si treba posvietiť na nejakých ľudí. Prajem mu, aby mal veľa úspechov pri jeho statočnom boji za spravodlivosť, ale bolo by dobré, keby si pán minister usporiadal veci, pretože je návrh, ktorý dávate, aby vláda nedávala automaticky licencie, teda hovorím o licenciách, s ktorými sa stotožňujem v tejto situácii, a včera som počul verejne vyhlásiť vášho štátneho tajomníka, že žiadne obmedzenia vo vývoze obilia sa nebudú robiť.

Pán štátny tajomník bol ten, kto ma navrhoval odvolať, mal plamennú reč o tom, čo a ako. Bolo by dobré, ak má trošku slušnosti, že by si situáciu, ktorá je dnes, trošku privlastnil a snažil sa vyvodiť z toho osobné dôsledky a, možno by bolo dobré, aj autoritatívne z pozície ministra urobiť z tohto závery, pretože nadmerné vývozy obilia, obilia, ktoré teraz chýba - ešte nie je sucho, pretože vlani nebolo sucho pri žatve, to sucho mohlo dopadnúť aj na tohtoročnú žatvu, nehádžme nedostatok súčasného obilia na tohtoročné sucho -, je to škandalózna záležitosť, ktorú spôsobilo ministerstvo pôdohospodárstva tým, že povolilo vývozy napriek tomu, že vedelo, že obilie nie je a bude chýbať.

Dámy a páni, snažil som sa voliť taký tón vystúpenia, aby som naozaj nerozvíjal nejakú konfrontáciu. Opakujem na záver, sme ochotní spolupracovať či personálne, či politicky, svojou váhou, svojou silou na tom, aby sme v súčasnom období rozvinuté riešenia pomohli dotiahnuť do konca. Prispejeme našimi riešeniami a, samozrejme, vyzývame v prvom rade pána ministra, aby sa v tejto situácii prestalo hrať na fazuľky, aby sme veci nazvali pravým menom, lebo iba tak sa môžeme začať hýbať dopredu. Keď ich nazveme pravým menom, tak nám bude trvať dva roky, až urobíme nejaký krok dopredu. Ak ich nenazveme, budeme to tu kamuflovať, bude to mať možno také dosahy, že to nepohneme ani o štyri, o päť rokov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný vystúpi pán poslanec Prokeš.

Nech sa páči.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

obchádza ma smrteľná úzkosť, ba priam strach, keď sa dívam na totálnu ignoráciu či nezáujem poslancov vládnej koalície o taký vážny problém, pred ktorým stojíme. A musím povedať, že je to celkom očividná absencia pocitu zodpovednosti poslancov vládnej koalície. Páni poslanci, darmo ukazujete na opozíciu, pretože vy nesiete zodpovednosť. Vy máte väčšinu a vy ste schvaľovali rozpočet. To si asi doteraz neuvedomujete, že už nie ste v opozícii, že zodpovednosť je dnes na vás, tak ako bola v predchádzajúcom období na nás.

Chcem sa poďakovať pánu ministrovi za jeho heroický zápas, ktorý veľmi často pripomína zápas s veternými mlynmi. Mám na mysli jeho kolegov vo vláde, s ktorými musí zápasiť rezort, ktorý v každom štáte v podstate znamená alebo je základom možnej samostatnej existencie a ktorý je dnes u nás totálne ohrozený, pretože človek môže byť aj bez auta, človek dokonca prežije v chatrči, ale sotva prežije bez potravín.

A treba povedať aj to, panie poslankyne a páni poslanci, že možno by sa malo odskúšať, tak ako sa odsúvajú dotácie na potrebné veci, na záchranu veci, ktoré, ak prídu dotácie neskoro, tak naozaj končia, ako hovoril pán poslanec Baco o prípade koňa - nuž, darmo budete dávať alebo ponúkať nový kabát mŕtvemu, už mu je nanič -, možno by bolo potrebné, aby rozhodujúci vládni činitelia, predovšetkým predseda vlády, ktorý je zase zodpovedný za činnosť vlády, nedostal výplatu takisto, pokiaľ nedôjdu dotácie. Možno si potom lepšie uvedomí, že presne tak nedostávajú výplaty pracovníci v poľnohospodárstve, že nie sú peniaze na to, aby sa zasialo, a že nebude čo žať, pravda, ak to nie je cielená deštrukcia, ak to vlastne nie je prvý krok k totálnemu rozkladu hospodárstva tohto štátu, pretože ak padne poľnohospodárstvo, tak, treba povedať, nielenže sa zvýši armáda nezamestnaných, ktorá už prestáva byť únosná, ale dotkne sa to aj ďalších odvetví, ktoré sú na to nadväzné. Ak padne prvovýroba, tak aj tá sekundárna potravinová výroba, ktorá u nás je, sa zrúti, pretože predpokladať, že sa bude dovážať niekam na východné Slovensko mlieko z Rakúska, je asi totálna hlúposť. Budú sa dovážať už hotové výrobky, a tým sa zrúti ďalšia časť rezortu našej ekonomiky.

Takže, pán minister, veľmi vám ďakujem a vážne vyzývam poslancov vládnej koalície, aby si začali uvedomovať aj svoju osobnú zodpovednosť a neignorovali situáciu, ktorá dnes v tomto štáte existuje. Z toho sa, páni a dámy "nevyviníte".

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán minister, pýtam sa vás, či chcete reagovať na otázky a pripomienky poslancov.

Nech sa páči, máte možnosť.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Ak mi dovolíte, páni poslanci, panie poslankyne, dve ste tu, tri, dokonca štyri, chcem zareagovať na niektoré pripomienky pána poslanca Delingu a pani poslankyne Kadlečíkovej a, samozrejme, aj pána poslanca Baca.

Samozrejme, návrhy na ďalšie riešenia môžu byť. Zdôraznil som, že toto riešenie je predbežné a konečné riešenie vláda prijme po konečnom zbilancovaní úrody a vplyvov sucha aj na živočíšnu výrobu. Nechcel by som teraz predbiehať, či prijímať alebo neprijímať neautomatické licencie na vývoz cukru. Myslím si, že treba prehodnotiť spolu s komorou a s jednotlivými zväzmi výrobcov zásoby všetkých skladovateľných potravín a podľa toho potom prijať aj opatrenia v obchodnej politike. Samozrejme, že sa využívajú aj vlastné zdroje ministerstva pôdohospodárstva, myslím, že som z uznesení a z uznesenia dosť jasne citoval, že do 15. 7. sa uvoľnia všetky dotácie do výšky 100 % z druhého polroka na príslušné paragrafy výnosu, ktorý upravuje poskytovanie dotácií, predovšetkým dotácie systémové a dotácie do programu prevádzka, teda priamo na podporu rastlinnej výroby. Samozrejme, využívajú sa aj ostatné vlastné zdroje ministerstva pôdohospodárstva, predovšetkým fondov, ktoré sa môžu využiť.

Veriteľstvo zmeniek podľa súčasne platného zákona sa nedá zmeniť inak, len osobitnou dohodou medzi spracovateľským podnikom, resp. podnikom služieb, ktorý by prípadne nakupoval, ale v prvom rade sú to spracovateľské podniky na zmenku, a poľnohospodárom. Je to založené na dobrovoľnosti, či si spracovateľ nájde iného veriteľa. Iná zmena, iný postup pri využívaní zmeniek sa dá upraviť iba zákonom. Pravdou je, že najmä komora navrhuje takéto riešenie.

Nechcem sa vracať k štátnemu rozpočtu a k tomu, či a prečo sa neschválili vyššie výdavky pre kapitolu pôdohospodárstva, nakoniec aj pani poslankyňa Kadlečíková bola pri prerokúvaní aj vo výbore, aj pri hlasovaní v Národnej rade. Neviem o tom, že by sa hromadili faktúry za vodu, niektoré závody prvé faktúry za vodu v máji fakturovali, potom s fakturáciou prestali. Ak Slovenský vodohospodársky podnik vymáha platby za vodu, sú to dlžné platby od poľnohospodárov z rokov 1998, 1999. Domnievam sa, že za tieto roky ich vymáha celkom oprávnene a nebudeme riešiť náhradu alebo úhradu týchto faktúr iným spôsobom.

Chcem zdôrazniť, pani predsedníčka výboru, že Štátny fond trhovej regulácie pri organizovaní verejných predajov obilia postupoval v zmysle zákona a neporušil zákon. Ďalej chcem zdôrazniť, že nakupovali predovšetkým poľnohospodári, v menšej miere poľnonákupy. Vyskytol sa prípad, že istý poľnonákup pravdepodobne, alebo radšej nebudem o tom bližšie hovoriť, ale jednoducho nakupoval sám zásoby, ktoré mal skladovať on. Či ich má, alebo nemá, ťažko povedať, ale práve tento poľnonákup vyhnal cenu na 4 200 korún. Celá organizácia verejných dražieb, verejných predajov obilia od prvej prípravy sa zverejňovala na internete, zverejňovala sa v tlači a aj výsledky dražieb, ceny, kto kupoval, kto predával, to všetko je prístupné pre verejnosť na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva.

Ešte k pánu poslancovi Delingovi a zároveň aj k pánu poslancovi Bacovi. To je už jeho problém, či uznesenie vlády pokladá len za sľuby, alebo je, alebo nie je pre neho vierohodné. Samozrejme, nečítal som komplexné uznesenie vlády, dostane ho Národná rada písomne, a teda aj poslanci a zrejme sa ešte o ňom bude diskutovať aj vo výbore pre pôdohospodárstvo. Ale pri každom uznesení je uvedený záväzný termín a aj zodpovednosť za plnenie tohto uznesenia. Uznesenie vlády nie je spracované babrácky, ale má svoje predpísané náležitosti, pán poslanec Baco.

Pánu poslancovi Delingovi chcem zdôrazniť, že 2 mld. korún sú vyčlenené pre Štátny fond trhovej regulácie, aj z toho je 1 mld. na podporu cenových rozdielov skladovacích nákladov a ostatné, cenových rozdielov pri nákupe kŕmneho obilia poľnohospodármi, ktorí budú nakupovať. Podľa normatívov vyčíslených podľa vplyvov sucha na konkrétneho podnikateľa v poľnohospodárstve, ktorý chová hospodárske zvieratá, teda priamo na podporu živočíšnej výroby, odvíjajúc sa od výšky sucha. Rovnako 2,1 mld. na založenie úrody. Sú to prostriedky na riešenie vplyvov sucha. Áno, budeme ich používať cielene do budúcna, ale pre tých, ktorým bola spôsobená škoda suchom. Takže ešte raz opakujem, vláda uvoľnila 5,9 mld. na riešenie vplyvov sucha.

No, pán poslanec Baco, boli aj iné suché roky a veľmi dobre si pamätám na rok 1993, keď som bol ešte predsedom družstva v Klenovci, a zrejme aj ty sa pamätáš na návštevu okresu Rimavská Sobota, aj na tvoje pre mňa vtedy veľmi zarážajúce konštatovanie, že však ja som predsedom družstva, je to môj problém, aké je sucho a ako sa s tým družstvo a poľnohospodári okresu Rimavská Sobota vysporiadajú. A iste si pamätáš aj to, že vláda, v ktorej si bol ministrom pôdohospodárstva, neuvoľnila na riešenie dôsledkov sucha v roku 1993 ani korunu. Tie dosahy boli iné, ak pán...

(Hlasy v sále.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, mali ste možnosť dať otázku, pripomienky.

Pán minister, nech sa páči.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Ak sme lepšie dopadli ako poľnohospodári vtedy...

(Hlasy v sále.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, nehnevajte sa, mali ste už možnosť, vystúpili ste, tak nechajte pána ministra odpovedať.

Nech sa páči.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

... dopadli sme lepšie len preto, že sme naozaj mali ešte rezervy, že sme ešte neboli takí vyčerpaní, že nebola ešte taká vyčerpaná pôda a tak ďalej.

(Reakcia poslancov z pléna.)

Vláda nastupovala v roku 1992.

Investície do odvetvia a peniaze, ktoré uvoľnila vláda, idú neskoro. No idú neskoro, pretože počas 10 rokov sa do závlah investovalo skutočne veľmi málo, veľmi málo a to je jedno, ktorá vláda bola, nakoniec aj v roku 1994.

Áno, aj to je rozdiel, že ak by sme neboli v roku 1999 rozpočtovým opatrením posilnili Fond trhovej regulácie, tento fond by bol hneď na začiatku v marci 1990 doslova skolaboval. Čiže v prvom rade sme museli sanovať problémy, ktoré zostali vo Fonde trhovej regulácie.

Prípad s predajom obilia spred pár rokov a s úrodou v roku 1999 je podstatne iný a podstatne odlišný. Totiž licencie boli teraz automatické, áno, dali sme automatické licencie veľmi cielene s tým, aby sa skutočne zdvihli ceny pre poľnohospodárov, nechali sme licencie len na potravinársku pšenicu a licencie na kŕmne obilie sa opätovne zaviedli len na jar tohto roka. Neviem, čo hovoril štátny tajomník, zrejme si mal na mysli štátneho tajomníka Rosivala, ale môžem povedať, že vláda - a je to čierne na bielom - poverila ministra hospodárstva, pravdaže v prvom rade ministerku financií a ministra pôdohospodárstva, aby na uvedené množstvá kŕmneho obilia, vrátane kŕmnej kukurice boli zavedené, alebo bola predložená platnosť neautomatických licencií do 31. 12. 2000. A budeme veľmi zvažovať, ako po 1. januári 2001, pretože by som bol veľmi nerád, ak práve z rôznych špekulatívnych dôvodov niektorí odberatelia tlačili ceny obilnín v tomto období niekde pod únosnú mieru.

Osobitne sa to bude dotýkať aj potravinárskej pšenice, ale, samozrejme, podľa úrody, aká sa ukazuje, bolo by nelogické uvoľňovať tieto licencie aj po 1. 1. 2001, nemalo by zmysel dovážať kŕmne obilie, možno to bude milión ton, možno 854 tisíc, možno menej. V prípade, ak ho na jednej strane budeme za drahšie peniaze vyvážať a na druhej dovážať, ale pochopiteľne dovoz za vyššie ceny za oveľa náročnejšie náklady. Toľko asi k tomuto.

Ďakujem inak všetkým, ktorí vystúpili aj s prísľubom návrhov na riešenia a aj s určitou podporou. Môžem ubezpečiť, že sme prístupní na diskusie o možnostiach a o riešeniach konečných vplyvov sucha na poľnohospodárstvo.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)