Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 7 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Pekne prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa obzreli dozadu, koľko je tu vlastne dnes novinárov a tých ľudí, ktorí budú zodpovedať za to, že verejné informácie sa dostanú tam, kam sa majú. A teraz sa spýtam jedinú vec. Je vám jasné, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste zablokovali informácie z tohto parlamentu, či viete o tom, prečo ste zakázali priame prenosy alebo dokonca aj len záznamy z tohto parlamentu? Myslím si, že teraz je to jasné.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Môj predrečník vlastne povedal to, čo som chcela povedať ja, že je mi veľmi ľúto, že koalícia vyvinula tlak na tzv. verejnoprávnu Slovenskú televíziu a občania si nemôžu pozrieť tieto prenosy v televízii. Myslím si, že práve dnešná diskusia by im ukázala, kto sa erudovane vyzná v problematike, kto vie aj odpovedať na otázku, kde nájsť zdroje a kde sa stratili, a oddelili by niektoré vystúpenia, ktoré skutočne išli proti dôchodcom, od tých, ktoré majú reálny záujem pomôcť týmto skupinám občanov. Takže vás chcem naozaj požiadať, aby Slovenská televízia obnovila prenosy, aby občan mal objektívne informácie, nakoniec zákon...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, na predrečníka reagujte.
Ďakujem.
Poslankyňa M. Aibeková:
Na predrečníka reagujem, na predrečníka. Prečo svojich kolegov nenapomínate, pán podpredseda, keď hovoria od veci?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Napomínam každého, to viete. Pani poslankyňa, reagujte na predrečníka.
Poslankyňa M. Aibeková:
Reagujem na predrečníka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Áno, ďakujem pekne za slovo.
Je radosť počúvať koaličných poslancov, ktorí hovoria, že sme sa mali venovať práci predtým a mali sme mať lepšie sociálne cítenie. Stačí sa pozrieť na grafy, ktoré predniesol pán poslanec Maxon. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, o koľko by bolo potrebné navŕšiť dôchodky, aby sa udržal určitý štandard dôchodcov, nemá však zdroje. Potom nerozumiem takému vyhláseniu, či to má byť nejaký populizmus, alebo o čo vlastne ide, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny netvorí pracovné príležitosti, pýtam sa, prečo aspoň neprotestovalo za dva roky tohto vládnutia proti tomu, aby nedochádzalo k rušeniu pracovných príležitostí, prečo sa nemo dívalo na to, keď sa likvidovalo 40 tisíc pracovných miest pri výstavbe diaľnic, kde sa obchodovalo a špekulovalo s pohľadávkami až za 20 %. Kvôli tomu boli zastavené diaľnice, 40 tisíc nezamestnaných. Aké zdroje mohli odtiaľto ísť do poisťovní?
Viete, otázka týchto provízií je veľmi pekne popísaná v správe Najvyššieho kontrolného úradu. U novinárov je, bohužiaľ, názor, že pán minister problémy, ktoré v tejto súvislosti vznikli na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, rozchodil. Som rád, že za mnou bude hovoriť aj pán poslanec Maňka, pretože jediný som protestoval proti tomu, keď dochádzalo k tendru na dodávky autobusov, že ho vyhrala na Slovensku česká Karosa a nemecký Mercedes a minister práce, sociálnych vecí a rodiny v Práci uviedol, že Slovensko je malá krajina na to, aby sa vyrábali autobusy. Bolo to potrebné ísť povedať tým 500 "liazákom", ktorí museli z roboty odísť. Keď pilier vlády zastavil lietanie slovenských lietadiel a škoda, ktorá vznikla, predstavovala 580 mil. korún, takisto nikto neprotestoval z vládnej koalície. A ja sa pýtam, čo budete robiť, pán minister, keď ministerstvo dopravy a vláda schváli projekt transformácie Železníc a z roboty bude musieť odísť 20 tisíc železničiarov. Máte na to pripravené prostriedky?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
Keď som dnes ráno šiel do parlamentu, tak na ulici neďaleko parlamentu ma zastavila pani, dôchodkyňa, ako na prvý pohľad bolo vidno, a oslovila ma s tým, že jej dôchodok je okolo 4 tisíc korún a náklady, ktoré dennodenne vzrastajú, že naozaj ona už nevie ako vyjsť z toho, aby to mohla jednoducho uhradiť. Prišla jej faktúra 5 tisíc korún len za dodávku plynu. Povedala, keby som nešetrila celý rok, neviem zaplatiť ten nedoplatok, čo prišiel z plynární, vzhľadom na to, že jednoducho sa zvýšili ceny dodávok plynu pre domácnosti.
Čiže jednoducho, vážení, dnes tu rozprávame o navŕšení dôchodkov a hľadáme peniaze, ktoré ste "prešustrovali", lebo inak sa to nedá označiť. Keby ste neboli zastavili to, čo stavebníctvo robilo, keby nebolo zostalo tých niekoľko desiatok tisíc stavbárov na ulici a ďalší, tak by sa boli tvorili fondy sociálnych poisťovní a boli by dnes peniaze na dôchodky. Čiže jednoducho ste svojimi ekonomickými rozhodnutiami spôsobili takú katastrofu, že dnes to musíme takto hľadať a riešiť.
Viete, pán poslanec Maxon povedal vyčerpávajúco, kde všade boli chyby vášho vládnutia. Nemôžem počúvať ani o tej privatizácii, lebo pod velením pána Mikloša sa zo štátneho majetku privatizuje na Slovensku 500 mld. z celého 600-miliardového majetku, čiže nie niekto iný, ale pod vaším vedením vlastne sa aj v privatizácii nevyužijú možnosti na vytvorenie penzijných fondov. A preto keď dnes hovoríme, že treba zvýšiť dôchodky minimálne o 19,4 % a v tom Slovenská národná strana je totožná s názorom HZDS, tak to hovoríme preto, aby nedošlo k zníženiu dôchodkov, ku ktorému sa už nikto nevráti. Od toho sa budú odvíjať všetky ďalšie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som sa poďakovať hlavne pánu poslancovi Maxonovi za hlboko analytický pohľad na problematiku. Myslím si, že vysvetlil mnohým poslancom, ktorí sa nevenujú tejto problematike, o čo vlastne ide. Ale hlavne potvrdil, že došlo k porušeniu zákona, keď už v januári sa mali dôchodky valorizovať o 19,4 %. Čiže v januári vznikol nárok. Znamená to, že ak sa schváli vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov (tlač 654), ide o porušenie zákona a dôchodcovia môžu žalovať štát v zastúpení, samozrejme, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že nebolo naplnené ich právo. Je to zaujímavé. Čo vy na to, pán minister Magvaši? V každom prípade si myslím, že dôchodcovia môžu žalovať štát a podávať žaloby, že štát porušil ich právo tým, že im už v januári vznikol nárok na valorizáciu dôchodkov a ani teraz im ich štát nechce upraviť tak, ako ukladá zákon. Samozrejme, zodpovedná je za to vláda Mikuláša Dzurindu a v konečnom dôsledku minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som povedal pánu poslancovi Maxonovi, že tak ako on hovorí, tak hovoríme aj my - Slovenská národná strana. Nechceme a nenavrhujeme nič viac než to, čo vyšlo z návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tých 19,4 %. Naozaj je to preto, aby sa zachovala hladina životnej úrovne dôchodcov. Treba však povedať, že to, čo dnes navrhuje vláda, a všetky kroky, ktoré robí vláda, smerujú jednoducho k deštrukcii štátnosti. Nie je to náhodou aj tento útok vlastne na životné potreby a životnú úroveň dôchodcov? Jednoducho treba ľuďom znechutiť našu vlastnú slovenskú štátnosť, aby sa potom ľahšie dal demontovať celý štát. Treba si uvedomiť, že vedúce osobnosti dnešnej vlády nemali záujem na vzniku tejto republiky. Byť ja dnes na mieste pána ministra Magvašiho práve preto, že poznáme jeho názory a vieme, že v tom čase SDĽ sa jasne postavila na stranu vzniku štátu, dávno by som podal demisiu, pretože v tejto vláde, ktorá skutočne vedie celú našu ekonomiku do totálneho krachu, by som v živote nesedel.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec, povedali ste, že nebol žiadny populizmus pred voľbami. Keby bývalá vláda išla podľa svojho vlastného programu, nemohli by ste sa dnes chváliť ani tým, že dôchodky rástli rýchlejšie ako inflácia. Bolo to za cenu deformácie. Určite viete, že hospodársky zázrak nesľubovala súčasná vláda, ale tá minulá. Súčasná vláda dosiahla priaznivé výsledky systémovými krokmi. Pozrite si, aká bola štruktúra HDP počas vášho vládnutia a aká je štruktúra HDP počas súčasnej vlády, aká bola obchodná bilancia a aká je dnes obchodná bilancia, pozrite sa, aké sú devízové rezervy a aké boli počas vášho vládnutia, aký rating a jeho smerovanie je teraz a aký bol počas vášho vládnutia, aká bola riziková prirážka počas vášho vládnutia a aká je dnes, aký bol vývoj úrokových sadzieb a aký je vývoj úrokových sadzieb dnes, či daňové nedoplatky za rok 1999 nevzrástli aj preto, že daňoví úradníci odhaľovali dôslednejšie porušovanie zákona ako predtým. Samozrejme, nie sme so všetkým spokojní, ani s vývojom zamestnanosti, ani s vývojom dôchodkov. Chápem návrh opozície, ale hodnotím ho hlavne z pohľadu - opozícia a volič, nie opozícia a dôchodca.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, chcete reagovať?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Dúfam, pán poslanec Maňka, že nie všetko, čo ste povedali, myslíte vážne. Vývoj devízových rezerv je takýto. O tom, aké sú úroky na medzibankovom trhu a aké sú komerčné úroky, o tom už vám vysvetlenie dali na britskom veľvyslanectve. Je mi veľmi ľúto, keď si mýlite úrokovú sadzbu na medzibankovom trhu a keď si mýlite komerčné úroky. Ale, dámy a páni, bez ohľadu na to, kto tu čo spôsobil, my sme zodpovední za to, aby sme zabezpečili dôstojné prežitie poberateľom starobných dôchodkov. My môžeme nekonečne dlho viesť spory o tom, aká je ekonomická situácia, ale aby dnes starobní dôchodcovia dôstojne prežili, potrebujú valorizovať dôchodky o 19,4 %. A my všetci musíme spraviť všetko pre to, aby sa zdroje našli.
Dámy a páni, je naozaj veľmi zaujímavé, ten čas je veľmi krátky, reagovať na kolegov, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Ale dovoľte mi povedať jeden údaj. Dámy a páni, klasifikované aktíva Slovenskej sporiteľne z malej privatizácie predstavovali balík 25 mld. Sk. Vie v tejto snemovni niekto povedať meno autora a realizátora procesu malej privatizácie? Ak náhodou nie, tak mi dovoľte povedať, že je to pán Mikloš a presne ten istý Mikloš, ktorý tvrdí, že klasifikované aktíva v Slovenskej sporiteľni má na tričku HZDS.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja poslanci, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Švec, a o 18.00 hodine... Pardon, vy ste stratili poradie, boli ste písomne prihlásený, stratili ste poradie. Ďakujem za upozornenie. To znamená, že sú ešte prihlásení traja poslanci a o 18.00 hodine začneme 33. schôdzu Národnej rady. Navrhujem teraz prerušiť rokovanie 32. schôdze a pokračovať o 18.00 hodine 33. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Takže máme necelých 7 minút na prestávku, niektorí na cigaretu, niektorí sa môžu občerstviť.
(Po prerušení rokovania 32. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 33. schôdze NR SR. Po prerušení rokovania 33. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 32. schôdze NR SR.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Teraz odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rokovaním o návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sme prerušili rozpravou o tomto bode programu. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Tkáč, Švec a pán poslanec Kalman.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám odporučiť návrh na ďalšie prerokúvanie jednotlivých bodov programu 32. schôdze. Odporúčam, aby sme rokovali teraz o návrhu zákona o dôchodkoch, hlasovali o tomto návrhu zákona zajtra ráno o 9.00 hodine ako o prvom návrhu. Je potrebné ešte vytvoriť na žiadosť poslaneckých klubov priestor na rokovanie poslaneckých klubov a po prerokovaní tohto návrhu zákona dnes, teda po skončení rozpravy by sme pokračovali až do 22.00 hodiny v rokovaní o jednotlivých bodoch programu tak, ako sú zaradené v poradí programu schôdze, ktorý máte rozdaný v laviciach.
(Hlasy v sále.)
Správa Slovenskej informačnej služby je predložená na rokovanie v piatok. Pokiaľ nevyčerpáme skôr program schôdze, tak by sa potom najskôr zajtra hlasovalo o tomto bode programu, rozhodne nie, v žiadnom prípade dnes. Páni poslanci, je s takýmto postupom všeobecný súhlas? Nie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Páni poslanci, hlasujeme o tom, že rokovanie o návrhu zákona o dôchodkoch prerušíme po tom, ako skončíme rozpravu o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní o ňom hlasovaním zajtra ráno o 9.00 hodine s tým, že po prerušení budeme pokračovať v rokovaní o jednotlivých bodoch programu tak, ako sú uvedené v poradí programu 32. schôdze, až do 22.00 hodiny.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosil by som teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa dostavil do rokovacej sály. Tu je, vitajte, pán minister.
Prosím teraz pána poslanca Tkáča, ktorý je ako ďalší prihlásený do rozpravy ústne, aby vystúpil.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
keďže tu bolo 98 poslancov a chcel som asi 10 minút rečniť, venujem tejto Národnej rade 980 minút času a vzdávam sa svojho slova. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážené dámy a páni,
myslím, že sme všetci unavení, máme toho dnes dosť, vypočuli sme si veľa dobrých príspevkov k dôchodkovému zabezpečeniu a k valorizáciám dôchodkov. Dovolil by som si uviesť, dať iba veľmi krátky príhovor. Myslím si, že je potrebný. V prvom rade by som rád zdôraznil, že na valorizáciu dôchodkov sa nedívam iba ako poslanec, politik, ale aj ako občan, človek a najmä cítiaci človek. Chcel by som vám oznámiť, že pre mňa je najnižšou únosnou hranicou 10 % valorizácie. A po druhé by som vám chcel povedať, že by bolo veľkým gestom, keby sme pre našich otcov, starých otcov, matky a staré matky obetovali niečo z našich príjmov. Navrhujem, aby sme sa dohodli na zmrazení platov všetkých ústavných činiteľov do najbližšej valorizácie dôchodkov v roku 2001.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vážené dámy, vážení páni,
vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
podľa vzoru mojich dvoch predrečníkov aj ja sa vzdávam hlbšieho komentára k danej problematike. Mrzí ma, že táto strana nepodporila svojho ministra. Mrzí ma, že ste nepochopili všetky argumenty v prospech našej najslabšej sociálnej vrstvy, preto mi dovoľte, aby som predložil jeden doplňujúci návrh k uzneseniu k tomuto bodu.
Dámy a páni, predpokladám, že parlament neschváli zvýšenie dôchodkov, ako navrhuje vláda. Desaťpercentné zvýšenie dôchodkov nepovažuje Hnutie za demokratické Slovensko za adekvátne vývoju životných nákladov od posledného zvyšovania dôchodkov po súčasnosť a do budúcnosti. Stačí si prečítať dnešnú tlač, stačí si prečítať vyjadrenia pána ministra Magvašiho v tomto smere. Preto navrhujeme do uznesenia doplnok v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v novembri roku 2000 návrh zákona o zvýšení dôchodkov od 1. januára 2001."
To znamená, že pôjde o ďalšie zvýšenie dôchodkov oproti tomu, čo sa má teraz zvýšiť k 1. augustu 2000. Prosím, aby sme o tomto návrhu potom hlasovali.
Zdôvodňujem to tým, čo som naznačil, tým, o čom sa tu hovorilo. Valorizácia nepokryje zvýšené náklady. Valorizácia nepokrýva požiadavky dôchodcov, títo dôchodcovia žijú skutočne dnes už na úrovni hladu, na úrovni biedy a navrhovanou valorizáciou ich posielame ešte do väčšej priepasti. Nemôžeme si to dovoliť. Štát sa musí postarať o týchto ľudí, v opačnom prípade nie je potrebný štát.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
pretože som sa vyjadroval k mnohým veciam, ktoré boli v diskusii povedané, v rozprave po prvom čítaní, resp. som sa vyjadroval pri schvaľovaní rozpočtu, výsledkov účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 a aktualizácie rozpočtu na rok 2000, tak sa vzdám vysvetľovania toho, čo som už vlastne hovoril. Ale pred hlasovaním by som chcel predsa len koncentrovane povedať niektoré čísla, aby ste si uvedomili možno niektoré veci, ktoré s tým budú súvisieť.
Pri zvýšení dôchodkov o 7 % bude treba tohto roku do rozpočtu Sociálnej poisťovne navýšiť príjmy o 1,92 mld. korún, pri 10 % o 2,75 mld. korún a pri 19,4 % o 5,33 mld. korún. Takže oproti tomu návrhu vlády pri tých dvoch návrhoch, ktoré sú tu, pri 10 % to znamená zvýšenie o ďalších 830 mil. korún a pri návrhu 19,4 % je to 3,21 mld. korún. Myslím si, že dramatickejšie je to potom v roku 2001, lebo to zakladá rok 2001. Tak pri zvýšení o 10 % oproti 7 % je to zvýšenie o 2 mld. korún a pri 19,4 % je to už 8,25 mld. korún. Čiže jadro problému je potom koncentrované do rozpočtu roku 2001.
Chcel by som povedať, že pri zvýšení dôchodkov o 7 % sa v priemere zvýši priemerný dôchodok o 318 korún v globále, to znamená zo 4 550 korún na 4 868 korún. Pri 19,4 % to bude zvýšenie o 883 korún, to znamená na 5 433 korún a pri 10 % je to navýšenie o 505 korún, to znamená na úroveň priemerného dôchodku 5 500 korún.
Chcel by som ešte snáď upozorniť Národnú radu Slovenskej republiky, že vláda Slovenskej republiky po prerokovaní v tripartite prerokuje na najbližšom rokovaní nariadenie vlády ku zvýšeniu koeficientu a minimálnych výdavkov na príspevok na bývanie, čím sa zvýši počet možných poberateľov domácností príspevku na bývanie, čo môže kladne ovplyvniť predovšetkým sociálne najslabšiu skupinu obyvateľstva, to sú dôchodcovia, práve osamelé dôchodkyne, to znamená, že ešte druhou zložkou budeme riešiť sociálnu situáciu dôchodcov.
Takže, keď by som chcel spraviť aj nejaké resumé, myslím si, že zákon o Sociálnej poisťovni číslo 274 v § 2 ods. 4 jasne hovorí o tom, že platobnú schopnosť Sociálnej poisťovne na 100 % zabezpečuje vlastne štát a myslím si, že vláda Slovenskej republiky po schválení tohto zvýšenia rozpočtu výdavkov Sociálnej poisťovne zabezpečí a splní svoju zákonnú povinnosť či už riešením získania zdrojov z privatizácie, či prerobením deficitu štátneho rozpočtu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca pán poslanec Krumpolec? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe odsúhlaseného procedurálneho návrhu prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať o ňom budeme zajtra o 9.00 hodine ako prvým bodom, hlasovaním o návrhoch, ktoré sú uvedené ako pozmeňujúce návrhy jednotlivých poslancov, ktoré vzišli z rozpravy.
Ďakujem pánu ministrovi, pánu spravodajcovi.
Dávam teraz slovo pánu ministrovi pôdohospodárstva, ktorý za vládu ako poverený člen uvedie
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 659, spoločnú správu máte ako tlač 659a.
Pán minister, prosím, aby ste návrh uviedli.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, bol posúdený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vysloviť poďakovanie za kladný prístup pri prerokúvaní predloženého návrhu a za pochopenie, s ktorým sa predložený návrh stretol. Som si vedomý toho, že tento návrh je čiastkový a rieši len určitú časť problémov, ktoré sa v ostatnom čase okolo vlastníctva pozemkov začali riešiť. Nazdávam sa, že schválením predloženého návrhu diskusie ohľadne týchto otázok môžu pokračovať s tým, že touto diskusiou a najmä dôsledkami neutrpia vlastníci pozemkov žiadnu ujmu.
Verím, že novelu zákona číslo 180/1995 Z. z., tak ako bola predložená a prerokovaná vo výboroch, podporíte aj v druhom čítaní a v konečnom dôsledku aj schválite.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Prosím teraz povereného spravodajcu, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, pána poslanca Juriša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem za slovo.
Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 659) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 879 z 13. júna 2000 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch s termínom ihneď týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 43. schôdzi 21. júna 2000 a schválil ju uznesením číslo 150. Iné výbory vládny návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 879, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 347 zo 14. júna 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 446 z 19. júna 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 149 zo 14. júna 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 659), schváliť. Súčasne poveril svojím uznesením číslo 150 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a navrhnúť spôsob hlasovania, keďže pri skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Na tabuli je uvedené meno pani poslankyne Muškovej, ktorá nie je prítomná. Zrejme ide o nejaký omyl. Pán poslanec, vypnite pani poslankyňu Muškovú. Iní páni poslanci sa do rozpravy nehlásia, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode, tiež odporúčam, aby sme hlasovali o prerokúvanom návrhu zákona zajtra po 9.00 hodine po odhlasovaní návrhu zákona o dôchodkoch.
Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz prosím pána poslanca Oberhausera, ktorý už na tretí pokus, keď mal predkladať návrh zákona o pozemkových úpravách, nie je prítomný v rokovacej sále, aby sa dostavil a predložil ako jediný navrhovateľ tohto návrhu svoj poslanecký návrh. Keďže nie je prítomný v rokovacej sále, budeme pokračovať. Moment, potrebujem sa s pánom ministrom poradiť.
Panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať rokovaním o bode 67, ktorým je
informácia vlády Slovenskej republiky o situácii v poľnohospodárstve v dôsledku dopadov sucha a návrhy východísk na riešenie zložitej situácie subjektov hospodáriacich na pôde.
Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša, aby Národnú radu informoval o opatreniach a východiskách vlády z tejto situácie.
Pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
ctené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
priebeh počasia v jarných mesiacoch, najmä v apríli a máji je možné porovnať s rokom 1947, ktorý bol v histórii česko-slovenského poľnohospodárstva označovaný za katastrofický z pohľadu zrážok. Atmosférické zrážky sú v tomto roku síce v uvedených mesiacoch mierne vyššie ako v roku 1947, ale podstatne vyššie sú denné teploty. Napríklad v Želiezovciach zrážky nedosiahli ani 30 - 40 % normálu a priemerné denné teploty prevyšujú dlhodobý normál až o 6 stupňov Celzia. Podobný ráz pokračoval v máji a v júni a bol zvýraznený ešte vyššími teplotami. Enormný výpar spôsobil, že obsah vody poklesol hlboko pod úroveň dostupnej vody až k bodu vädnutia rastlín.
Obmedzené fyziologické procesy, znížená asimilačná plocha a fotosyntéza, sucho a vysoké teploty zasiahli Slovensko plošne. Čiastočné zmiernenie bolo lokálnymi búrkami, čo bolo, samozrejme, v regiónoch veľmi rozdielne. Všeobecne bol vývin rastlín urýchlený o 16 až 20 dní. Vývojové etapy, tvorba úrody boli skracované, a tým aj znížená úroda o 30 až 60 %. Pri obilninách nastala redukcia odnoží alebo sa ani netvorili. Na ľahkých pôdach lokálne odumreli celé rastliny. Následkom takéhoto priebehu počasia sa aj žatevné práce začnú o 10 až 14 dní skôr ako za normálnych podmienok. Poškodenie obilnín, repky a strukovín a viacročných krmovín je už nezvratné, osobitne na južnom a západnom Slovensku a na Východoslovenskej nížine.
Zlepšenie počasia by ešte mohlo zmierniť straty, hlavne pri okopaninách. Následkom sucha, vysokých teplôt sú poškodzované novozakladané výsadby vinohradov a ovocných sadov a, samozrejme, znížená úroda, očakávaná úroda aj pri týchto porastoch a znížená úroda zeleniny.
Určitým paradoxom je, že ešte 25. marca tohto roku sme v oblasti Kolárova spoločne s generálnym riaditeľom Vodohospodárskej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Ing. Čomajom a generálnym riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku Ing. Palkom uvažovali a riešili problém zamokrenia a zamokrovania či podmáčania plôch Žitného ostrova, ale napríklad aj na Východoslovenskej nížine. Rozoberali sme príčiny tohto javu, ktoré nesúviseli napríklad aj teraz na jar len s nadmernými zrážkami v priebehu marca.
Už 3. mája Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica prekontroloval pripravenosť závlahových zariadení na závlahovú sezónu. 5. mája som rozhodol o celoslovenskom sledovaní využitia závlah, teda o dispečingu. 15. mája zasadol po prvýkrát krízový štáb ministerstva pôdohospodárstva, ktorý zasadá denne a rieši problémy spôsobené dlhotrvajúcim suchom. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Banská Štiavnica ako správca hydromelioračných zariadení od začiatku rieši prioritné dodávky vody na závlahy a v tejto situácii ani doteraz až na malé výnimky ani nepožadoval úhrady faktúr za vodu. Závlahový dispečing funguje denne. Urobili sa osobitné kontroly, ktoré mali za cieľ odhaliť technické nedostatky na hydromelioračných zariadeniach a avizovala sa nutnosť ich odstránenia.
Rezort pôdohospodárstva rovnako podrobne fyzicky monitoruje situáciu na poliach a prostredníctvom 36 regionálnych odborov preveruje jednotlivých užívateľov závlah a zisťuje príčiny, prečo sa nevyužívajú. Do monitoringu sa zapojil aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktoré zostavujú prognózu s návrhom, ako by sa úroda dala ešte zachrániť.
Na urýchlení opráv a údržby hydromelioračných zariadení, teda aj závlahových systémov, boli zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu poskytnuté finančné prostriedky pre Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., vo výške 170 mil. Sk. Tieto finančné prostriedky sa okamžite používajú na odstránenie chýb a porúch na závlahových čerpacích staniciach a na podzemnej rozvodnej závlahovej rúrovej sieti. Na urýchlenie dodávania závlahovej vody poľnohospodárskym plodinám požiadal rezort pôdohospodárstva ministerstvo hospodárstva o riešenie výnimky z pásma špičkového odberu elektrickej energie na zavlažovanie.
Celkové odhadované náklady pri neudelení výnimky pri permanentnom zavlažovaní predstavujú zvýšenie poplatku za elektrickú energiu 8 až 10 mil Sk. mesačne. Nakoniec Západoslovenské rozvodné energetické závody túto výnimku neudelili. Udeľujú ju Stredoslovenské a Východoslovenské rozvodné závody. Po zvážení sme upustili od trvaní na výnimke a tieto výluky v dodávkach elektrickej energie sa využívajú na prekládky zavlažovacích zariadení.
Požiadavku rezortu pôdohospodárstva na zaradenie prác pri zavlažovaní plodín medzi verejnoprospešné schválilo predstavenstvo Národného úradu práce približne v polovici mája. Prijali sa aj niektoré ďalšie opatrenia. Najmä zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa uvoľňujú prednostne prostriedky na nákup zavlažovacích zariadení. Riešili sa úhrady aj na dodávky elektrickej energie. Okrem spomínaných 170 mil. Sk Slovenský vodohospodársky podnik v roku 1999 a do 30. 5. 2000 vynaložil z vlastných zdrojov na opravy, údržbu, prevádzku a rekonštrukciu a modernizáciu 135 mil. Sk.
Často sa nám vytýka, že sa neprijímajú systémové opatrenia na zmiernenie následkov sucha a prípadne systémové opatrenia na zlepšenie využívania závlah a vôbec na zlepšenie technického stavu zavlažovacích či hydromelioračných zariadení. Chcem informovať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že vedenie ministerstva pôdohospodárstva po prvýkrát niekedy v polovici roka 1999 na porade vedenia ministerstva prerokovalo návrh na pilotný projekt Integrovaný rozvoj vodného hospodárstva a poľnohospodárstva vo Východoslovenskej nížine, ktorý po doplnení o pripomienky odzneté vo vedení osobitným uznesením porada vedenia aj schválila, myslím, v decembri 1999 alebo v januári 2000.
Na základe tohto pilotného projektu sa predpokladá na hydromelioračných zariadeniach a, samozrejme, i čerpacích staniciach, ktoré s prevádzkou hydromelioračných zariadení vo Východoslovenskej nížine veľmi úzko súvisia, prestavať takmer 2,5 mld. Sk, z toho 1,2 mld. Sk na samotné závlahy či zavlažovacie zariadenia. Prednostne sa na Východoslovenskú nížinu práve v záujme využitia možností, ktoré dávajú závlahy, uvoľňujú aj dotačné prostriedky na investičnú výstavbu i zakladanie nových sadov do plnej výšky, teda do výšky 40 % možných dotácií.
Vláda Slovenskej republiky sa osobitne zaoberala touto problematikou najmä po návšteve predsedu vlády na východnom Slovensku, v Košickej kotline a potom v okrese Veľký Krtíš v a. s. Vinica. Ešte azda dodám, že celková výška škôd spôsobená vplyvom sucha je predbežne vyčíslená na 11,3 mld. Sk. Hlavný vplyv tohto katastrofálneho počasia bude na úrodu hustosiatych obilnín, kde sa predpokladá zníženie úrody o 50 až 60 %. Z historického prehľadu vyplýva, že pôjde o jednu z najnižších úrod vôbec.
Na zabezpečenie potrieb potravinárskeho priemyslu Slovenská republika potrebuje obilnín 1 045 tis., na kŕmne účely je to 1 600 tis. ton. Z bilancie obilnín vyplýva, že je ohrozená potravinová bezpečnosť obyvateľstva a výživa hospodárskych zvierat. Uvedené potreby bude preto potrebné pokryť dovozom obilnín, ktorý je pre hospodársky rok 2000 a 2001 odhadovaný na 835 tis. ton.
Po včerajšom rokovaní u predsedu vlády Slovenskej republiky za prítomnosti podpredsedu vlády pre ekonomiku, ministerky financií, ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku, zástupcu štátnych hmotných rezerv a ďalších zúčastnených, rovnako za prítomnosti predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vláda Slovenskej republiky na dnešnej schôdzi prijala na riešenie vplyvov sucha osobitné uznesenie. Na základe tohto uznesenia vláda rozhodla o poskytnutí osobitných finančných prostriedkov v prvej etape v sume 5,9 mld. Sk nad rámec rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2000 s tým, že druhá etapa riešenia bude nasledovať až po definitívnom vyčíslení škôd.
Tieto prostriedky budú použité takto. Na závlahové dotácie zo štátneho rozpočtu na založenie úrody na jeseň 2000 celkom v sume 2,1 mld. Sk, na opravu, údržbu, rekonštrukciu, modernizáciu a novú výstavbu hydromelioračných zariadení v sume 0,6 mld. Sk, na úhradu predbežne vyčíslených škôd pre poľnohospodárske podniky v sume 1,2 mld. Sk. Je to na krytie ostatných nákladov spojených so zabezpečovaním zberu a vôbec prevádzky najmä v rastlinnej výrobe, ale aj na náhradu škôd pri spomínanom poškodení novozakladaných výsadieb napríklad vinohradov, ovocných sadov, v zeleninárstve a podobne, na krytie cenových rozdielov pre Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve Slovenskej republiky medzi nákupnou a predajnou cenou obilia z domácej produkcie a z dovozu a úhradu nákladov na naskladnenie, skladovanie a vyskladnenie obilia v sume 1 mld. Sk, návratnú finančnú výpomoc na nákupy obilia, na poskytnutie návratných finančných pôžičiek poľnohospodárskym podnikom na zásoby obilia uskladnené vo verejných skladoch 1 mld. Sk.
Zároveň pri rozhodnutí o uvoľnení týchto prostriedkov sú uvedené aj dátumy, dokedy ministerka financií Slovenskej republiky zabezpečí uvoľnenie finančných zdrojov. Ďalej do 15. 7. 2000 sa v rámci čerpania dotácií pre podnikateľské subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve uvoľňujú vo výške ročného rozpočtu dotácie na § 3 výnosu a § 1, 2, 4 až 6, 11, 12, 14 až 22 a 25 až 30 výnosu a jeho noviel.
Vláda uložila ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s ministerkou financií Slovenskej republiky doplniť výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu číslo 928/1999: a) na založenie úrody v roku 2000 pre rok 2001 a b) na dotáciu na čiastočnú úhradu nákladov na nákup a prepravu krmív a c) upraviť výšku dotácie na úhradu nákladov za spotrebovanú závlahovú vodu a elektrickú energiu do výšky 100 %, d) upraviť podmienky poskytovania dotácií na zemiaky a cukrovú repu, e) nepodmieňovať poskytnutie dotácie v roku 2000 dosiahnutím stanovených minimálnych ročných príjmov z poľnohospodárskej činnosti.
Vláda uložila ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky novelizovať do 30. 6. 2000 vyhlášku ministerstva hospodárstva o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovarov a služieb s tým, že sa zavádzajú neautomatické licencie, resp. predlžuje platnosť neautomatických licencií takto: pri jačmeni do 31. 12. 2000, pri kukurici do 31. 12. 2000.
A konečne, vláda uložila ministerke financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrom hospodárstva Slovenskej republiky vydať do 20. 7. 2000 nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa colný sadzobník a vyhlásená dočasná colná kvóta na dovoz obilia, osív, sadív, hnojív, chemických ochranných prostriedkov a krmív pre zvieratá pri nulovej sadzbe dovozného cla s platnosťou do 31. 12. 2000. A ďalej, novelizovať do 20. 7. 2000 vyhlášku o dovoznej prirážke tak, že táto nebude uplatnená na dovoz obilia, osív, sadív, hnojív, chemických ochranných prostriedkov a krmív pre zvieratá s platnosťou do 31. 12. 2000.
Chcem zdôrazniť, že ministerstvo pôdohospodárstva spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou pracujú teraz na kritériách rozdeľovania uvoľnených zdrojov zo štátneho rozpočtu. Máme záujem na tom, aby tieto kritériá čo najlepšie vystihovali poškodenie úrody a vôbec poškodenie ekonomiky jednotlivých podnikateľských subjektov z titulu sucha a hlavne aby použité prostriedky, osobitné prostriedky štátneho rozpočtu boli nasmerované do budúcna, teda na založenie úrody a na udržanie stavov hospodárskych zvierat.
Ďakujem za pozornosť, vám, ktorí ste tu. (Potlesk.)