Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Áno, zvyšovanie dôchodkov veľmi úzko súvisí so zdravotným stavom. Budete sa diviť, pani poslankyňa Sárközy, pretože starí ľudia sú väčšinou tí, čo trpia na rôzne ochorenia chronického charakteru. Tak vám ich vypočítam, potrebujú si zo svojho príjmu, z dôchodku zabezpečovať napríklad diétnu stravu pri cukrovke, pri žlčníkových ochoreniach, pri pečeňových ochoreniach, pri žalúdočných ochoreniach a podobne. Potrebujú si, keďže najväčší výskyt onkologických ochorení je vo vyššom veku, potrebujú si ešte k liečbe, ktorú si musia priplácať alebo ktorú si musia úplne platiť, prikupovať a prilepšovať na strave, aby organizmus nechátral, ale bol pripravený na boj so zákernou chorobou, a nie s politickým protivníkom, ktorý im sľuboval, ako sa budú mať dobre, ako budú dvojnásobné platy.

Chcela by som pripomenúť, že nielen niektorí páni poslanci sa vyjadrujú dehonestujúco na stranu možno svojich otcov a starých materí, ale sám pán minister zdravotníctva povedal, že starí Eskimáci to mali tak zaužívané, že keď už bol starý, tak sa odobral a išiel niekde zmrznúť. Takže ak pripravujete takýto osud pre dôchodcov, to ste im mali povedať na začiatku volebného obdobia, a nie im vraziť takýto nôž do chrbta počas vášho vládnutia. Chcela by som povedať, že v apríli 1999 som otvárala konferenciu ministrov zdravotníctva v mene prezidenta Rady Európy. A musím vám odporučiť, prečítajte si vystúpenie ministra Šagáta. Ak si ho prečítate, tak zistíte, že klamete a podvádzate všetkých nielen tu doma, ale aj v zahraničí.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Aibeková, chcete reagovať?

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Sárközy, divím sa, že teraz hovoríte, aký bol prerokúvaný návrh zákona. Dopoludnia, keď váš kolega pán poslanec Nagy vystupoval širšie k problematike, vôbec vám to neprekážalo, vtedy ste súhlasne pokyvovali. Vy ste si asi nepozreli, že tento návrh zákona sa týka aj invalidných dôchodcov a čiastočne invalidných dôchodcov a dohromady tvorí túto skupinu okolo 300 tisíc ľudí. Čiže nie je to zanedbateľné číslo. Veď preto som hovorila o súvislosti s touto problematikou aj so zdravotníctvom. Takže hovorila som k veci, pretože čísla a údaje boli uvádzané.

Ja som vám nevytýkala, že obhajujete vládny návrh zákona, ale hovorila som vám, že idete proti programovému vyhláseniu vlády, keď podporujete takéto nízke percento. Pozrite si znenie programového vyhlásenia vlády a uvidíte, čo je tam sľúbené, to už ani nehovorím o sľuboch premiéra o 200-percentnom zvýšení dôchodkov a podobne. Takže buďte taká láskavá a neprekrúcajte moje slová. Hovorila som o programovom vyhlásení vlády, ktoré naozaj neplníte, a idete proti nemu.

Čo sa týka slušného správania, pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, že som kričala, ale vy nemáte právo hovoriť, aby sme sa naučili slušne sa správať, keď vy ste pred časom na jednu našu kolegyňu reagovali sprostým slovom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, pripraví sa pán poslanec Mesiarik.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán minister,

vážený predsedajúci,

v českej reči sa hovorí, že "Dalibora naučila bída housti". A mňa naučila bieda merať biedu našich dôchodcov. Dnes, keď som potreboval Voltaren, triviálny liek, ktorý mnohí dôchodcovia denne používajú, lebo je to protireumatický, protizápalový a bolesť utišujúci prostriedok, je to liek, tu je, prosím, výpis jeho ceny, ktorý stál a stojí 151 Sk a ešte včera bol doplácaný 9,50 Sk a dnes je už 81 Sk, vybral som dve balenia, lebo ich potrebujem podľa lekára, ktorý mi ho indikoval, a za mnou stáli starkí, ktorí brali Voltaren, iné lieky, ktoré náhodou boli doplácané menej, zobrali a Voltaren nechali tak a nezobrali si ho.

Tak to je istým spôsobom genocída dôchodcov, na ktorej sa podieľame všetci. Voltaren mierni bolesť a istým spôsobom robí životný komfort. A taký človek potom dostane depresiu a nechce žiť na tomto svete. A čo sa s ním stane potom, neviem. Ale, priatelia, to je tvrdá realita, lieková politika k tomuto doviedla, k tomuto vedie. Údajne už to robia lekárne, pretože nechcú zálohovať nedostatkový zdravotnícky rozpočet rezortu zdravotníctva. Tak sa mi potom zdá, že to, čo napísala Jednota dôchodcov na Slovensku, nie je také tvrdé. Spočiatku som to považoval za tvrdé, prečítam vám len dva odseky. Máte to pred sebou, ale pripomeňte si to:

"Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

Konfederácia odborových zväzov a Jednota dôchodcov na Slovensku, obraciame sa na Vás vo veľmi kritickej a dosiaľ najhoršej situácii života dôchodcov ako zo stránky sociálnej, zdravotnej, tak aj z hľadiska nepredstaviteľnej hmotnej biedy a úrovne nášho duchovného života. Privádza nás do takejto situácie reálny život väčšiny dôchodcov, keď naša životná úroveň každým dňom klesá a dostáva sa do polohy prakticky neriešiteľnej. Príčina tohto stavu je neplnenie zákona o valorizácii dôchodkov a v poslednom období skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky medializovala svoje rozhodnutie o valorizácii dôchodkov v roku 2000 v priemere 7 %."

Priatelia, tento list sa zdal naozaj spočiatku tvrdý, ale keď si zoberiete len túto situáciu s triviálnym liekom Voltarenom, tak dôchodca je naozaj zúfalý. A, pani kolegyňa Sárközyová, maďarskí dôchodcovia takisto trpia. Vy musíte aj na toto reagovať. Musím vám povedať, že naozaj to nemienime pejoratívne. My to myslíme, že naozaj je núdza a tú núdzu treba riešiť. 19,4-percentné zvýšenie dôchodkov, valorizácie dôchodkov je potrebné, lebo tým viac budú v zúfalom stave. Všetci. A keď sa tam dostaneme my, tak budeme aj my veľmi zúfalí dôchodcovia Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa K. Sárközy:

Ospravedlňujem sa cteným kolegom, budem reagovať poslednýkrát s faktickou poznámkou. Buďte takí dobrí, poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, a nechajte tú maďarskú kartu, teraz zvyšujeme dôchodky. O našich dôchodcov sa postaráme my pomocou našej vlády, to nie je vaša záležitosť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, pripraví sa pán poslanec Maxon.

Pán poslanec, chcete ešte reagovať?

(Hlasy v sále.)

Pani poslankyňa, nekričte, nič nie je zakázané, čo je v rokovacom poriadku. V rokovacom poriadku je, že keď predrečník chce reagovať, tak môže.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Pani kolegyňa Sárközy, neviem, akú ste mysleli vládu, či v Budapešti či našu bratislavskú, pretože to sú naši dôchodcovia, aj vaši maďarskí. Všetkých ľutujem, pretože keď si musia takýmto spôsobom brať od úst a dávať na lieky, tak to je skutočne vrcholná bieda. A keď ich to prinútilo napísať také tvrdé slová, keď som čítal, sú v tom aj maďarskí dôchodcovia, tak preto si myslím, že žiadna iná vláda sa nepostará ani o maďarských dôchodcov, len naša slovenská vláda. Ste teraz aj vy, maďarskí kolegovia, v nej. Priatelia, snažte sa. Preto si myslím, že to percento, o ktorom hovorila kolegyňa Keltošová, 19,4 % je reálne percento zvýšenia, a myslím si, že nemôžete len držať chrbát vláde, ale musíte sa aj istým spôsobom riadiť podľa svojho svedomia, pretože do svedomia nám jasne ukazuje, že bieda dôchodcov je strašná. Tak sa riaďme pri hlasovaní o 19,4 % svojím svedomím a ja si myslím, že budete aj vy spokojná. A nemusíte držať vláde chrbát, pretože vláda si ho udrží sama. A myslím si, že percento, ktoré navrhla kolegyňa Keltošová, je reálne percento zvýšenia valorizácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

poslankyne, poslanci,

vážení hostia,

valorizácia dôchodkov je, ako ukazuje rozprava, a vôbec aj prax od roku 1990, skutočne citlivý problém, pretože za tým stoja ľudia, dôchodcovia, občania, ktorí sú skutočne zraniteľnou skupinou a sú odkázaní na to, ako budú žiť, aký budú mať dôchodok. Okrem toho pripomínam, že je za tým viac ako milión našich občanov. Samozrejme, to vyvoláva aj zvláštnu atmosféru, ktorá sa prejavuje aj dnes v parlamente.

Chcem len pripomenúť, ako som v prvom čítaní vo faktickej pripomienke pripomínal, že takáto atmosféra nie je ojedinelá. Od roku 1990 boli vždy pri valorizácii dôchodkov počas každej vlády problémy, problémy finančné, od roku 1996, ale i, samozrejme, problémy opozície a koalície. A preto si myslím, že návrh, o ktorom som aj ja hovoril vo výbore a o ktorom tu dnes hovoril pán poslanec Faič - o potrebe zmeniť systém valorizácie -, je skutočne aktuálny. A vyzývam aj pána ministra, aby sme nečakali do nového systému, pretože on môže byť o rok, o rok aj pol, a pri tejto skupine dôchodcov sa možno ani nový systém neprejaví, aby sme skutočne našli taký systém, aby sme sa tu nedôstojne nehádali, pretože nevidím ani morálne právo, aby sme v parlamente niektorými invektívami vlastne narábali s touto skupinou ľudí. Sú to ľudia, ktorí si celý život platili poistenie, niekto tvrdí, že nie, že platili dane, ale to bol systém poistenia. A niet dôvodu teraz spochybňovať to, či majú alebo nemajú nárok na primeraný dôchodok, tak ako to hovorí zákon číslo 41 v súvislosti s valorizáciou.

Čo ma mrzí ešte viac a niektorí z vás to tu aj jasne povedali, uvedomte si, že sú to voliči. Skutočne je to nešťastné spájanie, ak spájame valorizáciu dôchodkov s voľbami, s voličmi, s politikou. Ja som sa napríklad pred tromi dňami stretol s názorom, keď ma jeden vysokopostavený činiteľ oslovil a hovorí mi: Pán poslanec, si si vedomý, že obhajuješ skupinu ľudí, ktorí volia niekoho iného? Čo to pomôže tej alebo onej strane? Ja inak nemôžem nazvať takéto názory ako hlúposť a takýto človek by si prinajmenšom zaslúžil poriadne po papuli. Ale dajte po papuli verejnému činiteľovi. To nejde.

Takže, chcem len dokumentovať, že nájdime spoločne nový systém, taký, ako dnes bolo hovorené, aby nie z parlamentu ani vlády, ale aby zo zákona automaticky patrila valorizácia, ako sme to dokázali v iných prípadoch od roku 1990.

Kde vidím chyby? Desať rokov funguje, ako tak funguje trhový systém. Ale desať rokov funguje stále starý systém dôchodkového zabezpečenia. Prečo teda ani jedna vláda od roku 1990 nepristúpila k reforme? Prečo ani jedna vláda nepočítala s tým, že ide privatizácia? A my sme to navrhovali v roku 1990 za odbory, aby sa z privatizácie tak ako na reštitučný fond odkladali peniažky aj do sociálneho fondu na takéto prípady. Dnes nemusel byť problém. Samozrejme, už plakať nad rozliatym mliekom sa neoplatí.

Pokiaľ ide o naše a moje stanovisko k vládnemu návrhu zákona, len potvrdzujem to, čo dnes zrekapituloval pán Šepták, čo všetko počul, že 7 % - som toho názoru - skutočne nepokrýva ani z jednej tretiny rast životných nákladov pre túto skupinu občanov a že pre mňa je 7 % neprijateľných.

Samozrejme, že treba chápať aj problémy, a to všetci chápeme, aj finančné problémy v Sociálnej poisťovni, aj finančné problémy v štátnom rozpočte. Ale položme si otázku: Môže za to dôchodca? On nezapríčinil problém insolventnosti alebo finančný problém v Sociálnej poisťovni. Nakoniec, po zvažovaní aj z mojej strany, pretože viackrát som vyslovil svoj názor, že by bolo treba minimálne o 14 % valorizovať dôchodky, nakoniec som zistil i po včerajšku, že nemá zmysel predkladať tomuto parlamentu ďalšie variácie. Dnes sú tu tri a po určitom kompromisnom zvažovaní aj z mojej strany chcem len podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Rusnák na minimálnu valorizáciu 10 %, ale s tým, a už to, myslím, povedala pani Aibeková, že musíme a mali by sme dôchodcov ochrániť aj v tej druhej oblasti, pretože už je v parlamente zákon, o ktorom sme hovorili v súvislosti s liečebnou starostlivosťou, ktorých by mohol postihnúť, a sú sústavné návrhy a námety, ako dôchodcom to alebo ono zobrať. Takže ochráňme ich a verím, že pokiaľ aspoň 10 % bude schválených, jednoducho dôchodcovia ako tak budú môcť s biedou prežiť.

Na záver, pokiaľ ide o problémy, kde zohnať finančné prostriedky, len pripomínam, že z tohto miesta som kritizoval návrh, keď prišiel do parlamentu návrh na zrušenie možnosti predčasného odchodu do dôchodku. Bolo mi vtedy odpovedané, že ušetríme toľko a toľko miliónov alebo miliárd korún. Takže, je tu jeden zdroj, ušetrili sme, že nebude chodiť naďalej tých 30 tisíc ročne do predčasného dôchodku, to je jeden zdroj, len treba tie peniaze správne umiestniť.

Podotýkam, vráťme sa k privatizácii. Včera vo výbore sme sa dohodli aj s pánom riaditeľom Sociálnej poisťovne a v pondelok bude prvé rokovanie, aby sme pomohli Sociálnej poisťovni hľadať zdroje a také možnosti, ako dnes bolo spomínané, a to je vydobyť pohľadávky, umožniť Sociálnej poisťovni predávať pohľadávky tak, aby sme aspoň niečo mohli z tých 40 mld. korún pre Sociálnu poisťovňu vymôcť. Pevne verím, že keď všetci pomôžeme, vo výboroch, kluboch a, samozrejme, aj z odbornej úrovne, určite na tých 10 % nájdeme.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chce reagovať osem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Mesiarik má zatiaľ najväčší úspech.

Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Rád by som len povedal pánu poslancovi Mesiarikovi, že je hrubou ilúziou myslieť si, že zrušením možnosti odchodu do predčasného dôchodku sa niečo ušetrilo. Na to máme príliš veľkú armádu nezamestnaných, to znamená, že 30 tisíc nepôjde do predčasného dôchodku, ale budeme mať 30 tisíc mladých nezamestnaných, ktorí vyšli zo školy, pretože ich nebudeme mať kde zamestnať. A keď dva roky nezakopnú o prácu, v živote viac už o prácu nebudú mať záujem. Čiže budeme rozširovať dlhodobo nezamestnaných, zámerne nezamestnaných a bude nás to stáť mnohonásobne viac, než koľko by sa ušetrilo alebo čo sa zdanlivo ušetrí týmto zrušením. To je jedna vec.

Ale druhá vec je, pán poslanec Mesiarik, bohužiaľ, musím povedať, že patríte medzi tú skupinu politikov, ktorí pomáhali vytvárať systém, ktorý dnes je. Ak hľadáme nejaké peniaze aj pre dôchodcov, musíme riešiť predovšetkým otázku nezamestnanosti a, bohužiaľ, aj vaša politická strana sa podpísala pod to, že je dnes taká armáda nezamestnanosti. Takisto patríte medzi tých, ktorí sa smiali z toho, keď sme hlásali už od roku 1992, že kto kupuje zahraničné výrobky, berie prácu občanom Slovenskej republiky, že ste miesto toho, aby ste vychovávali, že tu totálne zlyhali odbory, aby vychovávali našich občanov k solidarite vlastnou spotrebou domácich výrobkov, a tým si zabezpečovali prácu, tak dnes sa bijeme do pŕs, ako chceme pomáhať a hľadať peniaze pre dôchodcov. Keby sme vzopli sily vtedy, a naozaj nie po funuse, keď horí celá strecha a vlastne celý dom, teraz už darmo hlásate, že treba kupovať domáce výrobky, už sa to objavuje aj v televízii. Ale tých 700 miliónov, ktoré by išli na zvýšenie dôchodkov, tak sa v tejto spotrebe otočí a vráti sa vo forme zvýšenej zamestnanosti. Tak tu hľadajme riešenie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem skutočne podporiť pána poslanca Mesiarika a dodať iba toľko, že táto debata mi naozaj niekedy pripadá potrhlo, resp. je to zvrhlá debata, akoby niektorí páni poslanci zabudli na to, že majú svojich rodičov, eventuálne starých rodičov. Snáď iba toľko.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Mesiarik povedal jedno z možných riešení, vytvoriť penzijné fondy a využiť privatizáciu na toto. Predtým hovoril niečo podobné, o návrhu iného charakteru, ale zase len v teoretickej polohe pán Bohunický. Mne nie je jasné jedno. Vy máte vládnych ministrov, ste poslanci vládnej koalície, máte všetky legislatívne nástroje v rukách. Na vás môžu robiť všetky výskumné inštitúcie, ktoré sú pri ministerstvách. Prečo nenavrhnete toto riešenie, ale v reálnej podobe, nie proklamatívnej? Veď sa ide privatizovať majetok za 400 miliárd. Len Slovenský plynárenský priemysel má hodnotu vyše 200 miliárd. Prečo nevytvoríte penzijné fondy a nezaložíte podmienky na trvalé financovanie dôchodcov? Len o tom rozprávate, ale nič neurobíte. Veď my to musíme robiť na kolene, vy máte všetky nástroje v rukách. A rozprávate, rozprávate a nekonáte a čudujete sa, že nás to už nebaví. 19,4 % je minimum, ktoré dôchodcovia majú na vyrovnanie toho, čo ste im zobrali z vreciek. O čom tu diskutujeme? Minimálne 19,4 % treba schváliť na zvýšenie dôchodkov a riešenia, sám si povedal, len ich pripravte do realizácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Občas si aj poslanec v opozícii spomenie na to, že keď robí svoj výkon poctivo, tak ako má, kontroluje exekutívu, že narobí ministrom aj nie dvakrát príjemné chvíle. Nám sa to podarilo, keď sme boli ako vládni poslanci, niekoľkokrát. A skutočne mi veľakrát bolo ľúto nášho ministra financií, terajšieho pána poslanca Kozlíka, nech vám povie, aké pocity mal, keď sme mu ponavršovali niektoré kapitoly alebo sme mu navrhli zvýšenie dôchodkov. Vysvetľoval, že sa to nedá. Ale vedeli sme, že jednoducho on ten problém zvládne.

Možno vy máte skutočne problém, lebo máte ministerku, ktorá nevie zo svojho platu ušetriť dosť pre svoju rodinu, tak jednoducho nevie gazdovať s národnými financiami. Preto si urobte poriadok, aby ste to zvládli, lebo potom neobstojí, ak pani poslankyňa Aibeková hovorí o problémoch zdravotníctva v tejto súvislosti, ak ju druhá pani poslankyňa napomenie, to potom nesedí. Ja som to vysvetlila, ako to súvisí, a potom mi to pripadá divné, keď práve tá istá pani poslankyňa hovorí nie o zvyšovaní dôchodkov, ale hovorí o privatizácii počas Mečiara. A dokážem vám, že aj to spolu súvisí. Za Mečiara kúpele sa privatizovali prívržencom Mečiara. Teraz nešli Mečiarovým ľuďom, ale sa reprivatizovali vašim ľuďom. Tak ale povedzte mi, čo z toho má dôchodca, že sa zmenil majiteľ, ak ste súčasne prijali zákon, ktorým znemožníte dôchodcovi, aby sa z toho mizerného dôchodku dostal do kúpeľov. Takže vidíte, všetko so všetkým súvisí.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Pripadám si ako v nejakej absurdnej dráme, pretože my dnes hovoríme o tom, či treba dodržať zákon alebo nie. Netreba dodržať zákon. Pán minister, za to mu všetka česť, predložil návrh zákona, resp. predložil do parlamentu materiál, ktorý hovorí o tom, že treba dodržať zákon. Neviem, prečo vôbec tento parlament diskutuje o tom, či treba alebo netreba dodržať zákon. O čom to vlastne hovoríme? Pýtam sa, na čo prijímame zákony, keď sa nedodržiavajú, a diskutuje sa o tom, či treba dodržať alebo netreba dodržať zákon. Povedzme to inak. To je jedno, ad hoc si schváľme, čo chceme. Jednoducho tým dôchodcom patrí pätinové zhodnotenie ich úniku finančných prostriedkov vďaka nešťastným ekonomickým dôsledkom terajšieho vládnutia pána Dzurindu, jednoducho im treba dať. O čom tu hovoríme? O čom sa bavíme?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Neustále sa tu krútime okolo toho, že niet peňazí a kde ich zobrať. Dokonca aj pán poslanec Mesiarik zvážil a stiahol svoj pôvodný návrh, kde navrhoval 15-percentnú valorizáciu, už iba na 10-percentnú valorizáciu.

Domnievam sa, že vláda na tých 10 % má a my tu hráme len hlúpu hru. Veľmi dobre si totiž pripomínam vystupovanie pani ministerky Schmögnerovej v Site, kde ju redaktor tlačil k tomu, aby povedala, nakoľko je vláda schopná zvýšiť dôchodky. A keď nechcela povedať, tak on sám povedal určité sumy a keď povedal 10 %, tak pani ministerka povedala, áno, to by bolo pre vládu prijateľné. Čo je zrejmé, tých 10 % je. Tu sa podsunulo 7 %, nech sa tu poslanci požerú, že to zvýšime o 3 % a budeme sa my poslanci cítiť hrdinami. Myslím si, že treba naozaj - nechápem, prečo aj pán poslanec potom sťahuje svoje návrhy, a neurobil to po prvýkrát, ale viackrát -, trvať na pôvodných návrhoch a skutočne zo zákona dať dôchodcom, čo im patrí.

Práve dnes sa objavilo v médiách, že sa ide zvyšovať cena plynu o 30 %. Bola to overená správa. Čiže vzhľadom aj na to ideme im dať 7 %? Z čoho už potom naozaj tí ľudia budú žiť?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela som hovoriť v súvislosti s vystúpením pána poslanca Mesiarika o niektorých veciach, ktoré spomenuli vo svojich poznámkach už moji predrečníci, takže budem veľmi stručná.

Naozaj sa čudujem, pán poslanec, že ste tie návrhy, ktoré ste predniesli v rozprave, neuviedli do života už dávnejšie. Táto vládna koalícia je pri moci už takmer dva roky a keď hovoríte, že treba zmeniť systém, tak si myslím, že ste mali dosť príležitostí aspoň na to, aby ste začali na zmene tohto systému pracovať, lebo naozaj sa obávam, že aj tieto vaše dobré nápady zaniknú tak, ako je pre vás, prepáčte, pán poslanec, už typické, že vždy na verejnosti hovoríte, aké skvelé riešenia máte, čo všetko chcete v rámci pozmeňujúcich návrhov dať, a obyčajne vaše pozmeňujúce návrhy stihne taký osud, že ich stiahnete predtým, ako sa vôbec o nich hlasuje.

A ešte jedna drobná poznámka. Veľmi čudné počty ste nám predviedli, pán poslanec. Vyjadrili ste sa v rozprave, že 7 % vlastne nepredstavuje ani tretinu, ani tretinu toho, čo dôchodcovia potrebujú. Súhlasím s vami. Ale keby som mala brať tento argument vážne, potom celok, keď 7 % nie je ani tretina, celok by predstavoval pri akceptácii, že je to tretina, 21 % a zrazu je pre nás východiskom hlasovať za 10 %. Tu mi to nesedí. Znovu sú to len krásne reči. A ten konkrétny čin, to je jednoducho hanba.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Pán poslanec Mesiarik, ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo si povedal, že by si ten vysokopostavený zaslúžil po papuli. Čudujem sa, že ti niektorí poslanci z koalície v tom nepomôžu. Však máte medzi sebou aj pána Šebeja - karatistu. Predpokladám, že pred takou osobnosťou by si ten dotyčný dal bacha. A ty ako baník, by si sa nemal báť. Pokiaľ potrebuješ pomoc, som ochotný.

Ale chcem povedať ďalšiu vec, pán poslanec Mesiarik. Ja ako prezident konfederácie som sa, žiaľ, stretol aj s názorom, že aj sociálny systém, ktorý nechá dôchodcov zomrieť, je tiež sociálny systém. Bohužiaľ. Čiže nechá dôchodcov odkázaných na seba. A mám pocit, že vláda Mikuláša Dzuridnu predloženým návrhom zákona realizuje takýto sociálny systém, že chce nechať dôchodcov zomrieť.

Tomu dotyčnému pánovi som povedal, že nech to viac nezopakuje, lebo ho vyhodím von oknom. Teraz to odporúčam dôchodcom, aby to zrealizovali s touto vládou, veľmi rád im pomôžem, i keď budem riešený v imunitnom výbore.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mesiarik chce reagovať na vystúpenie.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo.

Ja by som len niekoľko poznámok. Pán Oberhauser hovorí a čuduje sa. Nie je mu jasné, prečo tie návrhy neriešime. Ono to nie je jasné ani mne. Len dúfam, že začneme pracovať spoločne tak, že budeme tieto veci riešiť skôr, ale aj v parlamente sa potrebuje viac tvorivej a pracovnej atmosféry, a nie hádok.

Pokiaľ ide o otázku alebo vystúpenie pána Hudeca a ďalších o stiahnutí návrhu, nič som nepodával, tak nič nesťahujem. Mal som len vyjadrenia pred rokovaním k tomuto bodu pred týždňom, že čo by som navrhol, ale nič nesťahujem. Je to kompromis aj vo mne, veľký kompromis, aby som sa mohol prikloniť v vyššiemu percentu a nešiel s iným návrhom.

Pokiaľ ide o ponuku pána Engliša, samozrejme, pán kolega, to zoberiem, ale keďže nevieš, o koho ide, tak to sa dohodneme potom, aby to nebol aj tebe blízky človek.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

občas skutočne neviem, ako sa k niektorým veciam zachovať, akým spôsobom k niektorým veciam zaujať stanovisko, pretože v našej spoločnosti sme si zvykli mnohé vyhlásenia považovať za relevantné a pravdivé a z toho pohľadu sa potom naozaj niekedy človek čuduje, prečo musí byť takáto diskusia.

Dámy a páni, 26. mája tohto roku na tlačovej konferencii predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda jasne a zrozumiteľne chcel prezentovať slovenským občanom, nieže chcel, ale aj prezentoval slovenským občanom a svetu, ktorý sa o nás zaujíma, že ekonomika Slovenska sa stabilizovala a postupne dochádza k jej oživeniu, deficit štátneho rozpočtu predstavuje len 1,2 mld. Sk oproti deficitu za to isté obdobie, ktorý bol 7,8 mld. Sk, po prvýkrát od roku 1995 vykázalo Slovensko v apríli aktívne saldo obchodnej bilancie, po dlhšom čase miera inflácie, teda rast spotrebiteľských cien za ostatný mesiac bol nulový.

Vážené dámy a páni, ak parametre slovenskej ekonomiky sú také mimoriadne pozitívne, ak sa rozpočtové hospodárenie vyvíja v intenciách tak, ako ich prezentoval pán predseda vlády, tak potom naozaj nevidím dôvod, prečo o zákonnom nároku na zvyšovanie starobných dôchodkov musí byť táto diskusia a diskusia vedená tak, ako v tejto snemovni prebieha.

Dámy a páni, mám česť byť v tejto snemovni už druhé volebné obdobie, ale niečo také absurdné, ako povedala momentálne neprítomná pani poslankyňa Sárközy, podľa zákona -ová, tak to som tu skutočne ešte nepočul. Ak má takú politickú, morálnu a osobnú odvahu vydávať istú skupinu ľudí, o ktorých teraz rokujeme, za ľudí, ktorí sú ich a o ktorých sa ona postará, tak, vážené dámy a páni, predovšetkým, pani poslankyni Sárközy, ale aj vám, ktorí by ste istým spôsobom, mohli... Pardon, zisťujem, že pani poslankyňa je tu, tak mi dovoľte, aby som vám povedal, ako sa o tých poberateľov starobných dôchodkov staráte.

Vážená pani poslankyňa, vážená snemovňa, 38 % z 230 000 osamelo žijúcich dôchodcov sa dostalo vplyvom rastu regulovaných cien pod hranicu životného minima, 38 % z 230 000 poberateľov starobných dôchodkov, ktorí žijú osamelo. 16 % dôchodcovských párov je pod hranicou životného minima. Takže, vážená pani poslankyňa, takto sa staráte o starobných dôchodcov v tejto krajine.

Vážené dámy a páni, v stave hmotnej núdze je vyše 11 % populácie občanov Slovenskej republiky. To znamená, že takmer 600 000 osôb nedosahuje ani dávky životného minima. Ak by, prosím, bola diskusia na túto tému, tak mi dovoľte, aby som vám prezentoval relevantný údaj z roku 1998. Veľmi nás tento údaj mrzel, ale v stave hmotnej núdze v roku 1998 boli 4 % populácie Slovenskej republiky a považovali sme toto číslo za mimoriadne dramatické a veľmi kritické. Dnes, dámy a páni, je to 11 % populácie. Neviem, či sa s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny zhodneme, ale relevantný údaj, ktorý prognózuje odhad do konca roku, je, že ten objem zo 600 000 osôb, ktoré sú v stave hmotnej núdze, sa do konca roku pravdepodobne zvýši na 800 tisíc jedincov.

Dámy a páni, situácia v našej krajine je naozaj zložitá. V kontexte s tým, naozaj, mimoriadne prekvapujú tie pozitívne vyhlásenia predsedu vlády. Dámy a páni, ak ekonomický vývoj Slovenskej republiky je taký, ako prezentuje Mikuláš Dzurinda, tak moja otázka znie: Prečo sú kvalifikované odhady do konca roku 2000, že 60 % populácie Slovenskej republiky bude žiť na hranici alebo okolo hranice životného minima?

Dámy a páni, z pohľadu celkovej sociálnej situácie ešte jeden relevantný štatistický údaj. V roku 1993 sa počet poberateľov sociálnych dávok zvýšil o 33 %. Dámy a páni, ak si uvedomíte, čo sa udeje 1. júla 2000, keď zákonná sociálna dávka sa znižuje o 50 %, tak treba s touto skutočnosťou naozaj veľmi vážne kalkulovať a myslím si, že to bude jeden z prvých bodov, ktorým sa budeme venovať po parlamentných prázdninách.

Dámy a páni, veľmi veľa sa povedalo o tom, aký prístup bol k starobným dôchodkom v predchádzajúcom období. Dovoľte mi, aby som prezentoval graf medziročného vývoja cien a miery inflácie, ktorý nepochybne na zákonné dávky starobných dôchodcov má eminentný vplyv, ale chcel by som vám prezentovať predovšetkým graf vývoja starobných dôchodkov. Dámy a páni, takto vyzerá graf poberania starobných dôchodkov počas Mečiarovej vlády. Takto vyzerá graf počas Dzurindovej vlády. Pardon. To je miera nezamestnanosti. O tej chcem hovoriť. Graf vývoja starobných dôchodkov vyzerá takto. Od roku 1994: 6,1, 3,1, 6,9, 3,5, rok 1998 1,4, to znamená, že žiadny populizmus pred voľbami a rok 1999 6,6 % pokles reálnych príjmov poberateľov starobných dôchodkov. Takže opäť sa s dôverou obraciam na vás, pani poslankyňa Sárközy, ak to myslíte vážne, tak, prosím, začnite sa o tých poberateľov starobných dôchodkov starať, pretože tieto grafy svedčia naozaj o niečom celkom inom.

Dámy a páni, už tu bolo povedané, že táto sieň sa stala miestom licitácie výšky, ktorá sa navrhuje z hľadiska valorizácie starobných dôchodkov. Dámy a páni, o čom to hovoríte? Túto licitáciu ste si mali prediskutovať vo svojich politických centrálach. O akej licitácii z hľadiska Hnutia za demokratické Slovensko diskutujete? V januári, myslím, okolo 22. januára 2000 na základe relevantných údajov predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny kvalifikovaný odhad. Ak sa má udržať životná úroveň poberateľov starobných dôchodkov, tak je nevyhnutné, aby sa dôchodky valorizovali o 19,4 %. My o ničom inom nehovoríme, my nelicitujeme, dámy a páni. Vaše politické centrály sa stali miestom dražobných aukcií a vy licitujete o výške starobných dôchodkov. My sa držíme exaktných relevantných údajov, ktoré predložil v januári roku 2000 tu prítomný minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Magvaši.

V kontexte s tým potom veľmi čudne vyznievajú konštatovania v januári roku 2000. Keď tento návrh bol predmetom diskusie v médiách, tak podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš sa veľmi čudoval, že on o žiadnom takomto návrhu nevie. Súčasne sa ministerka financií vyjadrila, že tento návrh je nerealizovateľný, a nakoniec, dámy a páni, nielen politické centrály, ale vláda Slovenskej republiky bola miestom licitácie výšky starobných dôchodkov. Takže naozaj sme nešli cestou licitácie, držíme sa relevantného údaja, s ktorým vyšlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dámy a páni, v kontexte s tým, čo bolo povedané, nemyslel som si, že moje vystúpenie rozšírim aj o tento rozmer. Ale v kontexte s tým, čo bolo povedané, aj vo vzťahu k tomu, že ste Hnutie za demokratické Slovensko ako opozičný subjekt pasovali do pozície licitátora, tak mi predsa len dovoľte spomenúť jeden politický dokument, ktorý nedávno významným spôsobom rozvíril diskusiu na politickej scéne, a dnes akoby sa o ňom už nediskutovalo.

Vážené dámy a vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne predseda Strany demokratickej ľavice pán Jozef Migaš v koaličnej rade predložil hodnotenie vládnutia tejto vlády. Dámy a páni, v časti 4, čo sa nedarí plniť z programového vyhlásenia, sa doslova píše: "Nedarí sa uskutočňovať reformné kroky tak, aby sa ich náklady rovnomerne rozložili na všetky vrstvy a aby čo najmenej zaťažili príjmovo najslabšie skupiny obyvateľstva." Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny vie, že z hľadiska štatistík, čo je istým spôsobom paradoxné, poberatelia starobných dôchodkov nepatria do tej príjmovo najslabšej skupiny, že je to trošku iná kategória, ale nepochybne do tejto skupiny patria aj ako druhí poberatelia starobných dôchodkov.

Dámy a páni, v tomto dokumente sa ďalej píše, a to by som chcel zdôrazniť v kontexte s tým pozitívnym makroekonomickým vývojom, ktorý prezentuje predseda vlády: "Mikroekonomika zaostáva dokonca ešte viac ako za predchádzajúcej vlády. Vyrovnávanie deficitu štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prevažne na úkor občana, prebieha zníženie reálnych príjmov obyvateľstva, zaznamenávame enormný nárast nezamestnanosti, je ohrozená prevádzka vysokých škôl, zhoršuje sa zdravotná starostlivosť o občana."

Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko údajov z hľadiska vývoja zamestnanosti. Túto skutočnosť chcem pripomenúť predovšetkým preto, že má významný vplyv na výber poistného do Sociálnej poisťovne. A nakoniec budem veľmi rád, pán minister, keď budeme trošku zreteľnejšie poznať, čo to znamená kritický pokles, lebo vy sám ste povedali, že sa zaznamenal kritický pokles výberu poistného do Sociálnej poisťovne.

Dámy a páni, ak hovoríme o nezamestnanosti, prirodzene, netýka sa poberateľov starobných dôchodkov, ale týka sa príjmov Sociálnej poisťovne. A už dnes vieme, že akékoľvek zvýšenie starobných dôchodkov Sociálna poisťovňa nebude schopná znášať. Ale predsa len v kontexte s týmto bodom rokovania mi dovoľte niekoľko relevantných údajov v oblasti zamestnanosti paradoxne, aj keď hovoríme o poberateľoch starobných dôchodkov.

Vážené dámy a páni, 250 000 mladých ľudí do veku 29 rokov je bez práce. Podiel nezamestnaných mladých ľudí bez práce je viac ako 44 %. 50 000 mladých absolventov z celkového počtu 103 000 kvalifikovaných mladých ľudí zostane pravdepodobne bez práce. Na jedno voľné pracovné miesto je 33 nezamestnaných. Dámy a páni, naozaj je to veľmi zjednodušený model, ktorý vám teraz chcem prezentovať, ale na 100 000 nezamestnaných táto spoločnosť len prostredníctvom podpory v nezamestnanosti bez ďalších odvodov vynakladá približne 3,6 mld. Sk. Dámy a páni, ak týchto 3,6 mld. Sk by predstavovala zahraničná pôžička, tak koľko pracovných miest by sme vytvorili v oblasti infraštruktúry a, celkom jasne a zreteľne poviem, koľko pracovných príležitostí by našli ľudia za 3,6 mld. Sk verejných investícií v práci napríklad na výstavbe diaľnic? Dnes táto spoločnosť dáva 3,6 mld. Sk bez toho, aby sa vyprodukovala čo i len koruna hrubého domáceho produktu.

Dámy a páni, v súvislosti s touto skutočnosťou mi dovoľte povedať ešte jednu vec, pretože celá diskusia je o ekonomike a o ekonomických možnostiach tejto krajiny.

Dámy a páni, nekonečne dlho sa predchádzajúcej vláde vytýka, ako zadlžila túto krajinu predovšetkým vo vzťahu k vonkajšej zadlženosti. Takže, dámy a páni, dovoľte mi povedať, že celková zadlženosť Slovenskej republiky v roku 1998 na jedného obyvateľa Slovenskej republiky bola 79 000 Sk. V roku 2000 aktuálne k máju tohto roku je zahraničná zadlženosť na jedného občana Slovenskej republiky 91 000 Sk. Dámy a páni, ale v čom je principiálny rozdiel? V tých 79 000 Sk zadlženia na jedného obyvateľa sú vybudované infraštrukturálne projekty na Slovensku, diaľnice a nakoniec aj nekonečne dlho kritizované vodné diela. V tomto navŕšení zo 79 000 Sk na 91 000 Sk sú bohapusto prejedené prostriedky v tejto krajine, ani jedna koruna nebola efektívne smerovaná do rozvojových projektov a investícií. Nič sa v tomto období neinvestovalo. Dámy a páni, tieto peniaze sa investovali do zvýšenia miery nezamestnanosti z 12 %, ktorú sme považovali za naozaj veľmi kritickú, na 20 - 21 %.

Dámy a páni, tlačovka, ktorá bola 26. mája tohto roku na Úrade vlády, mala ešte jednu dimenziu. Predseda vlády veľmi pozitívne hodnotil vývoj v oblasti miery nezamestnanosti. Z 20,3 % poklesla miera nezamestnanosti na 19,7 %. Tak mi dovoľte, vážený pán neprítomný predseda vlády, aby som vám k tomuto obrovskému úspechu veľmi srdečne zagratuloval, nehovoriac o tom, že to bolo v období, keď sa začínali sezónne práce, dynamika poklesu miery nezamestnanosti v tom období obyčajne býva podstatne vyššia.

Dámy a páni, starobné dôchodky, samozrejme, patria do kategórie celkových disponibilných príjmov občanov Slovenskej republiky. Ak sa ekonomika Slovenska vyvíja naozaj tak fantasticky, tak mi opäť dovoľte prezentovať niekoľko čísel. Vážené dámy a páni, rok 1999 bol prognózovaný z hľadiska priemernej mzdy v optimálnom variante na 11 800 Sk. Pesimistický variant uvažoval, že priemerná mzda len mierne prekročí čiastku 10 800 Sk. Vážené dámy a páni, v tom kardinálnom ekonomickom úspechu bola skutočnosť 10 728 Sk, to znamená, že pod pesimistický variant. Ale čo je z hľadiska vývoja celkových príjmov naozaj mimoriadne komplikované a zložité, je skutočnosť, že od roku 1993 sme dosiahli absolútne najpomalšie tempo rastu.

Vážené dámy a páni, čisté mesačné výdavky podľa relevantných štatistických údajov boli vyššie, ako sú príjmy. Priemerná rodina s 2 deťmi mala príjem 4 876 Sk, kým výdavky boli 4 886 Sk. Dámy a páni, celkový rast životných nákladov sa priblížil k 20 %. V prvom polroku alebo k štatistickému relevantnému obdobiu, ktoré mám k dispozícii, tak reálne príjmy poklesli o 3 %. Odhady, s ktorými pracuje Štatistický úrad, hovoria, že v 1. polroku bude pokles reálnych miezd o ďalších 8 %, to znamená, že kumulovane za 1. polrok by mali reálne mzdy poklesnúť o 11 %. Vážené dámy a páni, kde je ten ekonomický zázrak Slovenskej republiky? Kde sú dobré správy pre Slovensko?

Dámy a páni, v súvislosti s tým, ak očakávame dobré správy, tak keď bol schválený štátny rozpočet na rok 2000, práve už niekoľkokrát menovaný predseda vlády povedal, že je to dobrá správa pre Slovensko. Dámy a páni, ja nie ako politik, ale ako ekonomický analytik pohybujúci sa v ekonomickom prostredí celkom zodpovedne vám môžem povedať, že to bola naozaj veľmi zlá správa, a nakoniec ten vývoj to potvrdzuje.

Ale, vážené dámy a páni, zabudol som dokončiť ten dokument, s ktorým pracovala Strana demokratickej ľavice. Nepoužívam ten dokument preto, lebo predkladateľom vládneho návrhu je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pracujem s tým dokumentom preto, lebo ho považujem za veľmi dôležitý politický fakt, ktorý sa nedávno v našej spoločnosti udial. V tomto dokumente sa ďalej hovorí: "Preceňujú sa a nekriticky sa hodnotia makroekonomické ukazovatele a zámery vládnej politiky (ako za Mečiara). Pád troch bánk sa rovná nestabilite bankového sektora."

Dámy a páni, dúfam, že budem mať príležitosť ešte hovoriť o páde troch bánk. Veľmi rád by som vám niekedy prezentoval v tomto pléne genézu Priemyselnej banky, ešte radšej genézu AG banky a možno ako o takej šľahačke na torte sa môžeme porozprávať o vývoji v Slovenskej kreditnej banke.

Možno len jednu perličku. Aktíva Priemyselnej banky, ktorá - to poradie bolo tak, ako som ich vymenoval -, aktíva Priemyselnej banky predstavovali v čase, keď tam pôsobil nútený správca, asi 15 mld. Sk, nie som si teraz istý, či poviem relevantný údaj, ale pasíva asi 8 mld. Problémom Priemyselnej banky bola skutočnosť, že najvyššími politickými predstaviteľmi bola vyvolaná hystéria. Skutočnosť bola taká, že ministerka financií dala príkaz, aby stiahli z depozitu tejto banky podniky s účasťou štátu, a v priebehu niekoľkých dní z privátnych vkladov z tejto banky odišlo 700 mil. korún a v priebehu ďalších niekoľkých dní 3,6 mld. korún. Ale čo je pikantériou toho celého procesu, Národná banka Slovenska nakoniec už rozhodla o skončení nútenej správy. Naďalej v obchodnom registri je zapísaný nútený správca a tento nútený správca, ktorý nemá v žiadnom prípade zo zákona takéto kompetencie, tak majetok Priemyselnej banky, ktorého súčasťou je alebo ktorý sa podieľal na tých 15 miliardách aktív, majetok Priemyselnej banky kúpno-predajnou zmluvou previedol za jednu korunu slovenskú na Slovenskú sporiteľňu.

Len tak mimochodom, v tých aktívach bolo aj 10,7 % akcií Východoslovenských železiarní. Takže, vážené dámy a páni, som presvedčený, že v prípade Priemyselnej banky sa bohapusto porušili zákony, a chcem vysloviť presvedčenie, že sa bude postupovať i v týchto veciach tak, ako sa v právnom štáte postupovať má.

A v súvislosti s tým mi dovoľte pokračovať v tomto dokumente. Dámy a páni, prehlbuje sa morálny úpadok spoločnosti. Narastá počet trestných činov. Rozširuje sa drogová závislosť. Korupcia a klientelizmus sa stáva súčasťou vládnutia. Úplatkárstvo a takzvané sponzorstvo sa stáva súčasťou riešenia systémov (napríklad zdravotníctva). Výkonná moc preukazuje bezmocnosť, osobitne pokiaľ ide o súdy a políciu. Dnes nám výkonná moc preukazuje bezmocnosť, aj čo sa týka starostlivosti o poberateľov starobných dôchodkov. Idú do stratena nové kauzy: predaj Globtelu - Palacka -, Nafta Gbely - Černák -, Slovenská správa ciest - Macejko -, predaj akcií VSŽ - Harach -, Štátne hmotné rezervy a podobne.

Dámy a páni, prečo som ešte citoval z tohto dokumentu? No predovšetkým preto, že by som vám chcel možno aj naznačiť, kde sa dajú nájsť prostriedky.

Opätovne chcem pri tomto vystúpení zdôrazniť, že si nerobíme patent na to, že my sme robili všetky veci dobre. Ale, vážené dámy a páni, správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hovorí, že v roku 1999 došlo k vážnym porušeniam zákona v orgánoch štátnej správy alebo v štátnych inštitúciách, kde má ingerenciu Najvyšší kontrolný úrad v 10 744 prípadoch.

Vážené dámy a páni, ak sa pýtam, odkiaľ vziať zdroje na úpravu starobných dôchodkov, tak mi dovoľte položiť niekoľko otázok. Nemohol byť významný objem prostriedkov z predaja GSM 1 800? Myslím si, že už niekoľkokrát bolo v tejto snemovni prezentované, akú významnú stratu Slovenská republika týmto trestuhodným riešením utrpela.

Vážené dámy a páni, dnes sa diskutuje o predaji Slovenských telekomunikácií približne za 800 miliónov eur. Dámy a páni, relevantná cena, s ktorou sme nakoniec pracovali my, a očakávali sme, že s ňou budete pracovať aj vy, je 2,7 mld. USD. Tak, dámy a páni, vyrátajte si ten diferenciál a súčasne si môžeme prerátať, na koľko mesiacov by sme mali dôchodky za predpokladu, že by sa podarilo dosiahnuť aspoň stred týchto hraničných cien.

Vážené dámy a páni, čo všetko sa udialo okolo akcií Východoslovenských železiarní. Dnes všetci obviňujú predstaviteľov investičného bankovníctva alebo predstaviteľov, ktorí reprezentujú firmy, ktoré pôsobia na slovenskom kapitálovom trhu ako obchodníci s cennými papiermi. Vážené dámy a páni, ale vinníci sú predsa niekde celkom inde. Predsa ten, kto sa venuje investičnému bankovníctvu, a ten, kto pracuje na slovenskom kapitálovom trhu, pracuje a všetko robí pre to, aby jeho ziskový diferenciál bol čo najväčší. Ak mu to štátni úradníci umožňujú, ak mu štátni úradníci priamo vytvárajú na to podmienky a on pritom, samozrejme, neporuší zákon, tak bol by hlupák, keby to nerobil.

Dámy a páni, vie dnes niekto vysvetliť transakciu, prečo museli prejsť akcie z Poštovej banky, kde má majoritu štát, na Slovenskú sporiteľňu so ziskovým diferenciálom niekoľko sto miliónov korún? Hovorím o akciách Východoslovenských železiarní. Nemohli na valnom zhromaždení byť tieto akcie prezentované akcionárom Poštovej banky? Nie, nemohli, lebo v tom prípade by obchodník s cennými papiermi nezarobil 100 mil. korún. Ale ešte raz opakujem, dámy a páni, nie je na vine obchodník s cennými papiermi. Na vine je štátny úradník, ktorý túto transakciu umožnil. Dokonca si dovolím tvrdiť, že na vine je ten štátny úradník, ktorý si takúto transakciu doslova objednal. Takže aj tam máme ďalších 200 miliónov korún na starobné dôchodky.

Dámy a páni, už som spomínal Priemyselnú banku. A bývalý manažment Priemyselnej banky sa korektne k tomuto záväzku priznával. Len nedoplatok na dani mala Priemyselná banka 250 mil. korún. Tou transakciou, ktorá sa spravila, Priemyselná banka už nemá reálnu šancu, aby tento nedoplatok zaplatila.

Dámy a páni, keď hovorím o nedoplatkoch, dávam vám do pozornosti včerajšiu analytickú informáciu z Národnej obrody, kde sa píše, že tak mimoriadne kritizované daňové nedoplatky počas našej vlády, a ja som tu niekoľkokrát povedal, áno, je to zhubný nádor na tejto spoločnosti. Je to vážny problém a každému poprajem veľa úspechov, aby sa v tejto oblasti darilo. Mali sme všetky ubezpečenia, že sa v tejto oblasti darí, že sa všetko spraví pre to, aby bola situácia lepšia. V tom prípade sa pýtam, ako je možné, že daňové nedoplatky za rok 1999 oproti roku 1998 vzrástli o celých 50 %.

Vážené dámy a páni, zhrnuté a podčiarknuté, na jednej strane nám predseda vlády prezentuje ekonomický zázrak Slovenska, jeho definitívnu ekonomickú stabilizáciu. Na druhej strane musíme pracovať s takými relevantnými ekonomickými údajmi, aké nám dáva k dispozícii štatistika. Verím, že sú naozaj relevantné a objektívne. A na základe týchto skutočností sa musíme rozhodovať.

Dámy a páni, nie je to otázka populizmu zo strany Hnutia za demokratické Slovensko. Je to otázka rešpektovania relevantného návrhu vypracovaného ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny z januára roku 2000. Ak v januári v roku 2000 bola objektívna potreba valorizovať dôchodky o 19,4 %, nemôže to byť v júni toho istého roku o 4 %, 7 %, 10 % alebo 12 %. Samozrejme, tak ako moji kolegovia z klubu Hnutia za demokratické Slovensko v každom prípade budem podporovať 19,4-percentný nárast dôchodkov v roku 2000. Ale súčasne, dámy a páni, som chcel prezentovať aj tie problémy, ktoré v ekonomike Slovenska sú.

A celkom na záver mi dovoľte ešte jeden návrh, kde naozaj disponibilné prostriedky sú. Nespomínam privatizáciu, pretože principiálne som proti tomu, aby privatizačné prostriedky boli predmetom aktuálnej spotreby. Ale, vážené dámy a páni, rešpektujem objektívnu potrebu, aj keď je už dávno po funuse, keď vláda rozhodla, že sedliakom dá 4 mld. z dodatkového odvodu Národnej banky Slovenska a ďalších 1,9 mld., myslím, z iných zdrojov a tá pomoc prichádza neskoro a pomoc, ktorá prichádza neskoro, je najdrahšia pomoc.

Dámy a páni, ak si opäť, analytici ekonómovia, zoberiete trend vývoja slovenskej koruny, z toho plynúce zisky Národnej banky Slovenska, pretože len pre vaše upozornenie paradoxne - čím slabšia koruna, tak tým väčší ziskový diferenciál Národnej banky Slovenska -, ak si zoberiete analýzu, áno, je to ekonomická záležitosť, len by som povedal, že som trošku laicky chcel priblížiť, že ak sa slovenská koruna oslabuje, tak zisky Národnej banky Slovenska sú radikálne vyššie. Už teda z toho objemu ziskov majú poľnohospodári, ešte raz zdôrazňujem, neskoro sľúbených 4 mld. Sk. Naše prepočty hovoria, že takto získané dodatkové zdroje alebo takto vytvorený objem, ktorý môže byť získaný do štátneho rozpočtu, predstavuje čiastku 11 mld. Sk.

Takže, vážené dámy a páni, dodatkový odvod Národnej banky Slovenska je ďalším zdrojom, ktorý môže významným spôsobom podporiť mimoriadne zložitú situáciu v Sociálnej poisťovni.

Veľmi pekne ďakujem a dovoľte mi, aby som vás naozaj veľmi úprimne požiadal o podporu 19,4-percentného návrhu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý, ešte raz zopakujem možno už po desiatykrát, je identický s návrhom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Petra Magvašiho.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)