Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Milé dámy,

vážení páni,

rokujeme o zákone, ktorý nepotrebujeme. Skúste sa prejsť po Slovensku a nájsť človeka, ktorý si bude vážne myslieť, že takýto zákon bude pre neho a pre jeho rodinu v niečom užitočný. Pokiaľ nie je straníckym funkcionárom a je normálny, tak takého nenájdete.

Je to návrh, ktorý nevyrieši ani jediný reálne jestvujúci problém tejto krajiny, návrh, ktorý, ak bude prijatý, nezmení nič z toho, čo nás ťaží. Napokon je to návrh, ktorý podľa každého čo len trochu nezaujatého právnika je absolútne jasne v rozpore so základným zákonom nášho štátu. Ústava totiž v článku 29 hovorí, že občania majú právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať si politické strany a združovať sa v nich. Toto právo možno občanom zákonom obmedziť len v prípadoch, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných, a bodka. To by sme potom mohli rovnako od občanov, ktorí sa stanú členmi napríklad Spolku na ochranu zvierat, zákonom žiadať, že sa nesmú stať členmi napríklad Štefánikovej spoločnosti. Je to absurdné, ale rovnako absurdný je aj návrh, o ktorom dnes rokujeme.

Priatelia, ak neviete ovládať svoje konanie, máme tu na to doktora. Samozrejme, každý z nás chápe politický zmysel tohto návrhu. Ak s ním pred časom prišlo opozičné Hnutie za demokratické Slovensko, tak to, samozrejme, bolo celkom pochopiteľné. Veď všetko, čo smeruje proti usporiadaniu, ktoré vzniklo voľbami v roku 1998, je tomuto opozičnému subjektu na prospech. Je to vcelku zrozumiteľné a vlastne by to ani nestálo za reč, keby túto návnadu nezhltli i ľudia, na pleciach ktorých dnes spočíva zodpovednosť za vládnu politiku. A nielen zhltli, dokonca tu máme na stoloch priamo návrh z dielne koaličnej strany. V tej chvíli sa však politická zábavka mení zo straníckej kratochvíle na vážnu vec. Nie preto, že by svojou podstatou niečo spôsobila, naopak, zákon aj ak sa prijme, nebude znamenať vôbec nič. My dáme návrh na Ústavný súd a právne zostane všetko tak, ako bolo.

Čo to však spôsobí v jednej politickej konštrukcii štyroch koaličných strán, to dnes asi nedokáže predpovedať nikto. Najväčšia z nich Slovenská demokratická koalícia bola od svojho zrodu vnútorne štruktúrovaná. Stáli za ňou viaceré tradičné slovenské politické strany. Utvorila však aj novú vlastnú kvalitu. Už pred voľbami sa HZDS pokúsilo odstaviť ju od politickej súťaže administratívne návrhom na Najvyšší súd. Nepochodilo. Oveľa dôležitejšie pre budúce zostavenie koaličnej vlády však bolo, že naši dnešní partneri vtedy túto straníckopolitickú hru pochopili a odmietli. Nie je dobré, ak sa ten, kto nesie zodpovednosť za krajinu, oddáva zdanlivo nezáväzným hrám.

Vo voľnom pokračovaní známeho románu Hlava XXII jeho autor Joseph Heller píše o prezidentovi veľmoci, ktorý sa stal náruživým hráčom na hracích automatoch. Mal ich aj vo svojej pracovni a v románe sa píše, ako raz v zápale hry odrazu začul rinčanie poplachu a videl, ako sa divoko rozblikali farebné žiarovky mechanizmu, až pocítil uspokojenie nad tým, že sa mu opäť raz podarilo dať niečo do pohybu. Spokojne sa rozvalil v kresle, ale po chvíli mu došlo, že zariadenie, ktoré spustil, nedokáže už zastaviť. Odpálil totiž všetky riadené jadrové strely. Márne potom žiadal, aby jeho generáli zavolali rakety späť. Už to nešlo. Z hry sa stala tragédia.

Všade tam, kde sa politický vývoj uberá cestou koncentrácie demokratických síl, v nejakej forme sa stretávame s viacnásobným členstvom v politických subjektoch. Môžem spomenúť Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Chorvátsko, ale napríklad aj Francúzsko. Francúzsko má pomerne vyspelú demokraciu. Aspoň ja ju za takú považujem, možno vy nie. Je to, samozrejme, zložité. Treba veľa rokovať, neraz sa ťažko prijímajú rozhodnutia. Dochádza k stretu záujmov, ale je to vývojová etapa pre posttotalitné krajiny úplne prirodzená.

SDK sa stala takýmto subjektom politicky už pred voľbami a formálnoprávne po snemoch a kongresoch jej spriaznených strán, ktoré sa uskutočnili na prelome rokov 1998 a 1999, a nikomu to vtedy neprekážalo. Problém sa zrazu zjavil so vznikom SDKÚ a, povedzme si celkom otvorene, ani to by nebol v koalícii problém, keby prieskumy verejnej mienky neukazovali to, čo ukazujú, keby sa v nich Slovenská demokratická a kresťanská únia od počiatku nezačala objavovať ako relevantná politická sila.

Ktosi tu celkom rafinovane podsúva pohodlnú ideu, že SDKÚ stojí mimo zodpovednosti za vládnu politiku a treba preto tento subjekt vtiahnuť do parlamentu. A aby sa tak stalo, všetky prostriedky sú dobré. Ale, priatelia, to je fatálny omyl, a to vo všetkých smeroch. SDKÚ sa nemôže zbavovať zodpovednosti za vládnu politiku. Veď väčšina iniciátorov jej vzniku zaujíma zodpovedné pozície v tejto vláde vrátane ministerského predsedu. Ak však SDKÚ kvôli niečomu vznikla, tak práve kvôli tomu, aby sa oslobodila od nekonečných straníckych zápasov a umožnila jej protagonistom sústrediť sa na problémy krajiny. Priatelia, partneri z koalície, bolo by dobré pre vás i pre nás všetkých, keby sme sa toto usilovali robiť spoločne.

Na záver ešte jednu vec, ktorú asi treba povedať veľmi jasne. V slovenskom parlamentarizme ostatných 10 rokov sa stalo bežným javom, že vznikajúce strany vstupovali do neho akýmsi zadným vchodom. Poslanci, ktorých voliči zvolili za iné strany, sa stali zrazu predstaviteľmi nového parlamentného subjektu. Toto nechceme. Slovenská demokratická a kresťanská únia do Národnej rady Slovenskej republiky vstúpi hlavnou bránou a tou sú parlamentné voľby. Neviem, či je tu niekto z koalície, kto by si želal, aby sa tak stalo skôr ako na jeseň roku 2002. Dovtedy budeme v parlamente presadzovať volebný program toho subjektu, za ktorý sme boli do neho zvolení. A tým bola a je Slovenská demokratická koalícia.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa hlási jedenásť pánov poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem pekne.

Chcem pánu poslancovi Šimkovi povedať, že vie uhladene formulovať myšlienky, ale niekde jednoducho používa prostriedky, ktoré sú nenáležité. Porovnávať napríklad zdvojené alebo trojité členstvo v politických stranách s členstvom v Spolku na ochranu zvierat a v Štefánikovej spoločnosti je prinajmenšom nenáležité a nie celkom oprávnené. Treba počítať s tým, že, samozrejme, SDK tu je prítomná. Ale je prítomná ako fantóm, ako politický fantóm, ktorý vlastne neexistuje reálne, pretože skôr je strašidlom materských strán. V takomto prípade je veľmi ťažké očakávať, priatelia z malých strán, že vojdete hlavnou bránou do parlamentu v budúcich voľbách. A ak to bude brána, nebude to Víťazný oblúk, na to vás upozorňujem. Koniec koncov, vy sami ako realisti musíte sledovať napríklad skutočnosť, ako asi hodnotia občania pri opakovaných výskumoch verejnej mienky celkový postup. A nech robíte čokoľvek, ukazuje sa, že projekt SDKÚ je projekt tunelovania materských strán a že v takomto zmysle slova je, samozrejme, takto posudzovaný a vonkoncom nie je hodnotený ako najlepšie riešenie. Veď viete, že percentá...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcela by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka, na tú časť, kde spomínal rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré konštatovalo, že SDK je samostatný politický subjekt. Áno, konštatovalo to, pretože vtedy všetky materské strany jednoznačne tvrdili, že ide o nový, ďalší politický subjekt a že ide o politický subjekt so stálou prezentáciou na politickej scéne. A bol zapísaný aj v registri ministerstva vnútra. Najvyšší súd neuveril našim informáciám, že tu ide len o kamufláž. Že ide o kamufláž, prvý priznal pán Dostál, ktorý v tlači uviedol, že SDK spochybnil ako nový samostatný politický subjekt, a uviedol, že ho nemožno považovať za ďalší subjekt popri materských stranách.

Vážení páni poslanci, toto bol moment, a potom boli ďalšie takéto vyjadrenia, ktoré práve dávajú podklad na návrh na obnovu konania, pretože to boli nové skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania Najvyšší súd nemal a ktoré neboli uvádzané. Lenže vám dávam otázku, čo by to znamenalo pre stálosť politickej scény na Slovensku, keby bol podaný návrh na obnovu konania a v obnovenom konaní by sa bolo konštatovalo, že SDK skutočne nie je nový samostatný politický subjekt s trvanlivosťou. Takže na naše slová došlo aj bez rozhodnutia súdu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Muránsky.

Poslanec P. Muránsky:

Pán poslanec Šimko, nebudem sa vyjadrovať k tomu, akým spôsobom bola predložená novela, kto ju predložil a či je v súlade s ústavou alebo nie je v súlade s ústavou. Vyjadrím sa len k obsahu tejto novely, s ktorou sa plne, čo sa týka obsahu, stotožňujem. Nesnažte sa nás, prosím vás pekne, balamutiť tým, že toto nezaujíma občanov. Toto naozaj občanov nemusí zaujímať, malo by to zaujímať vás ako politika, ktorý vždy smeroval našu spoločnosť a náš štát k západným demokraciám a tam je členstvo v jednej politickej strane nepísaným zákonom. Tam každý človek súčasne môže byť členom len jednej politickej strany, a nie dvoch alebo troch, ako je to aj v tomto klube. Usporiadajte si svoje pomery tak, aby ste mohli byť členom iba jednej politickej strany, definujte sa, kto ste a za koho budete kandidovať, a nebude potrebná žiadna novela zákona.

Chcem sa opýtať ešte SDKÚ: Aj keď budete voleným funkcionárom SDKÚ, tak budete kričať, že ste členom mimoparlamentnej politickej strany?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Najviac ma zaujalo vo vystúpení pána poslanca Šimka, že povedal celkom suverénne ako niečo samozrejmé, že dáme to na Ústavný súd a ten rozhodne v náš prospech. To je samo osebe vlastne strašné vysvedčenie vás, tejto koalície, ktorú chystáte pod názvom SDKÚ, že sa cítite istí, ako sa ľudovo hovorí, "v kramflekoch". Tromfol by som vás. My sa obrátime na všetky medzinárodné inštitúcie a spýtame sa, či je normálne, keď je jeden človek členom viacerých politických strán. Myslím si, že takýto úzus je vylúčený v každom štáte a je to jednoducho vaše chápanie demokracie, ktoré sa prejavuje v celom komplexe vašej činnosti.

Vy ste odmietli, nemyslím vy osobne, ale váš predstaviteľ a spoločník, spolubojovník v SDKÚ, ste odmietli uznať amnestiu. Aj v tomto prehráte, to si môžete byť absolútne istí, že vo svete s týmto nepochodíte. Takisto nepochodíte s týmto viacnásobným členstvom. Jednoducho si treba priznať, že je to anomália, ktorej sa nemožno donekonečna držať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Osobne si pána poslanca Ivana Šimka veľmi vážim a rešpektujem jeho názor. Dúfam, že aj on bude rešpektovať iný. Hovoril o politických cieľoch zameraných proti SDK, ale myslím si, že realita hovorí o niečom inom. Aj v slovenskom parlamente je to práve v záujme SDK. Chcem tiež zdôrazniť, že vnútorné pomery v Národnej rade nemení návrh zákona, ale samotný stav napríklad Slovenskej demokratickej koalície. Potrebu riešiť viacnásobné členstvo deklaruje väčšina politických strán v tomto parlamente vrátane materských strán SDK. Existujú predsa jasné vyhlásenia Kresťanskodemokratického hnutia, ale i ďalších platforiem v rámci SDK a, samozrejme, i Strany občianskeho porozumenia.

V parlamente sú dnes poslanci, ktorí prešli cez štyri až sedem politických strán počas 10 rokov. Myslím si, že ich nemožno inak nazvať ako politickými chameleónmi. Tomu nemôžeme, samozrejme, zabrániť, je to vec ich morálky. Považujeme, a myslím si, že oprávnene, za potrebné, aby sme štandardizovali politickú scénu na Slovensku a z toho vyplýva aj naša snaha o novelu zákona o politických stranách. Preto poslanci SDĽ podporia tento zákon a odporučia ho do druhého čítania.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Mne sa veľmi páčil citát pána poslanca Šimka, že nie je dobré, ak sa ten, kto nesie zodpovednosť za osud krajiny, oddáva rôznym hrám. No myslím si, že to by mal počuť náš premiér, pretože on sa oddáva tým politickým hrám, ktoré búria politickú scénu na Slovensku a, samozrejme, v negatívnom zmysle slova. Ale nemôžem už súhlasiť s tým, keď povedal, že SDKÚ sa nemôže zbavovať zodpovednosti za vládnu politiku. To je totiž v úplnom protiklade s vyjadrovaním premiéra, ktorý sústavne zdôrazňuje, že SDK sa chystá iba na nové voľby a nie je tu na to, aby sa teraz dávala do popredia politickej scény. Takže ako potom táto strana má byť zodpovedná za vládny program?

No a ten jeho akýsi útok na materské strany. Myslím si, že materské strany SDK asi vedia, čo robia. Predsa SDK už vzniká tým, že berie každej tejto strane členov. No môžu tie strany za to SDK tlieskať? Veď to by boli politickí samovrahovia a myslím si, že ani pán poslanec Šimko by to o týchto stranách nepovedal. Taktiež nepovažujem za prirodzené dvojité členstvo, tak ako to povedal on. Skutočne si nemyslím, že dvojité členstvo je niečo, čo tejto politickej scéne na Slovensku pomôže.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec,

nebola by som reagovala faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, keby ste v úvode neboli povedali, že tento návrh zákona nevyrieši žiaden reálny problém krajiny. Ale to je práve zmyslom zákona, že vy, čo ste vo vláde a vo vládnej koalícii, sa nezaoberáte reálnymi problémami občanov, ale práve iba svojimi politickými hrami. Vám je jedno, že reálne príjmy občanov poklesli od 6 do 9 % podľa kategórie, vám je jedno, že 10 % občanov žije pod hranicou životného minima a ďalšia veľká skupina na hranici medzi životným minimom a priemerným príjmom. Vy sa zaoberáte len a len vlastnými problémami a ste zahľadení do seba, či ako SDKÚ, či SDK vnútri sa navzájom štvete, nenávidíte, podrážate si nohy. Takže zmyslom toho zákona je, aby ste sa vrátili k problémom tejto krajiny a občanov, ktorí v nej žijú. Tento zákon a návrh zákona má práve tento zmysel.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Veľmi krátka faktická poznámka.

Vážený pán kolega Šimko,

nemal by som politickému protivníkovi lichotiť, ale vaše vystúpenie považujem za veľmi konštruktívne. Vy ste v ňom vlastne, neviem, či úmyselne, či neúmyselne, či chtiac, či nechtiac, podsunuli parlamentu aj verejnosti riešenie celého problému. A ja ho sformulujem. Premenujte SDKÚ na spolok pre ochranu veľkých zvierat a máte svätý pokoj od opozície aj koaličných partnerov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem.

Pán poslanec Šimko, vy ste mali pravdu v tom úvode, že možno tento zákon nezaujíma občanov, pokiaľ ide o ich životnú úroveň. Na riešenie životnej úrovne sú, samozrejme, iné zákony a toto je zákon politický a je to zákon o etike a morálke. A myslím si, že občan má právo vedieť, ako morálne a eticky sa správajú politici. A rovnako si myslím, že občan má právo vedieť, pre akú stranu a jasné deklarovanie strany sa môže rozhodnúť. Tak teda tento zákon je smerovaný nie proti SDKÚ alebo SDK, ale je smerovaný k občanom a, samozrejme, aj k politikom.

Mne to niekedy pripadá presne tak, že aké je ekonomické tunelovanie podnikov, také je aj politické tunelovanie. Keď podnikateľ založí subjekt, zoberie pôžičky, a potom prevedie aktíva na iný ekonomický subjekt a tento nechá štátu s dlžobami a bude hovoriť "viete, to robili tí, a nie ja", presne tak mi to pripadá aj v dnešnej situácii, keď jednoducho niekto ide do volieb s jednou stranou a v polovici povie "zakladám inú a toto nechám len pre občanov, aby si urobili svoj názor".

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Šimko začal svoje vystúpenie vetou, že rokujeme o zákone, ktorý je zbytočný. Neviem, pán poslanec, či ste to tak mali napísané alebo ste sa pomýlili, pretože my rokujeme o novelizácii, a nie o zákone ako o takom, lebo si myslím, že tento zákon je už na svete a vy nie ste proti nemu, pretože ide o zákon o združovaní politických strán. Ak by to tak bolo, potom načo by ste tie strany zakladali?

Po druhé chcem povedať, že práve občanov Slovenska to núti k tomu, aby neboli v žiadnych politických stranách, keď sa dejú takéto hybridy, keď môže vlastne človek byť v akýchkoľvek stranách a v koľkýchkoľvek stranách. Vždy to čisté semeno alebo to plemeno podáva oveľa lepší výkon a je kvalitnejšie ako nejaký hybrid a myslím si, že v tomto prípade by tiež bolo rozhodujúce, aby takéto hybridy na politickej scéne u nás na Slovensku neboli, pretože ani v iných krajinách nie sú. Predpokladám, že každý sa môže rozhodnúť. Aj my sme sa rozhodli na konci minulého volebného obdobia a urobili sme fúziu a nekonvenovali sme tak, že by sme zostali v Roľníckej strane a že by sme boli aj v Hnutí za demokratické Slovensko. Myslím si, že je lepšie, keď človek má jasne vyprofilovaný svoj politický postoj a svoje politické svedomie. V tomto prípade, pán poslanec Šimko, sa prihováram za to, aby ste tieto hybridy na politickej scéne likvidovali, nie ich zasievali.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán kolega Šimko, udivuje ma bohorovnosť, ktorou si zrovnoprávnil politické strany v politickom systéme alebo v spoločenskom systéme s ostatnými združeniami. Dovoľ mi, aby som ti odcitoval z knihy Politický systém Spolkovej republiky Nemecko, kde sa hovorí: "Ústavné zakotvenie stavia politické strany na vyššiu kvalitatívnu úroveň a sú niekedy dokonca nepresne označované za ústavné orgány. Voči ostatným združeniam majú strany privilegované postavenie, ktoré sa premieta najmä do spôsobu ich kreovania, zákazu, financovania a podobne." Takže ide tu o to, že treba napraviť anomáliu, ktorú ste spôsobili tým, že ste klamali občanov.

Ale tvoje vystúpenia, pán kolega Šimko, zdá sa mi, že nenapĺňajú tie kritériá, ktoré si kedysi dal, že sú vystúpeniami treťoradého baptistického kazateľa. Mám taký dojem, že tvoje vystúpenia v tomto parlamente spĺňajú už iba kritériá nejakých prihlúplych goebbelsovských komentárov Aleša Krátkého v Novom Čase dlhým vedením, ktorý si myslí, že aj stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Nie, takto ďalej sa jednoducho v presviedčaní občanov, vážený pán kolega Šimko, nedá ísť. Občanom treba naliať pravdu, že ste ich oklamali, že v nijakom štáte nie je možné byť v dvoch-troch politických stranách a že to bolo výlučne politicky účelové zoskupenie, aby ste dosiahli jediný cieľ, teda dostať sa do vlády, ktorú jednoducho nezvládate. A ak tá vláda nezodpovedá národu za nič, treba jednoducho postaviť vládu, ktorá bude viesť k prosperite človeka, nie k jeho ochudobňovaniu a ožobračovaniu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som doplniť môjho predrečníka Šimka. Zaznelo v diskusii, že byť členom dvoch politických strán je farizejské, ale ja si myslím, že to nie je farizejské zo strany tých, ktorí sú členmi tých dvoch politických strán, pretože sú to strany príbuzné a je to iba dôsledok Mečiarovho volebného zákona.

Keď už tak hovoríme, za oveľa farizejskejšie by sme mohli považovať i to, no oveľa farizejskejšie by bolo to, keby sme uvažovali, ako je zostavená táto vládna koalícia, či je politickým prejavom zrelosti, že do vlády idú také strany, ktoré majú protichodné politické programy. Čiže tu je vec problémov tejto vládnej koalície, a nie je to dvojité členstvo niektorých politikov SDK. Problémom tejto vládnej koalície, ktorú nám tu podsúva aj HZDS, a teší sa, ako sa táto vládna koalícia rozsýpa, je to, že využíva dočasné problémy v hospodárstve tohto štátu a snahu má v tom, aby rozložilo vládnu koalíciu a doviedlo Slovensko k predčasným voľbám. Preto osobne nepodporím tento zákon a myslím si, že ani poslanci SDĽ by túto hru nemali prijať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko chce reagovať.

Poslanec I. Šimko:

Milá kolegynka, vážení kolegovia,

ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami, dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za podnetné návrhy a aby som vyjadril svoje uspokojenie nad tým, že som vás svojím vystúpením zaujal.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, najskôr pán poslanec Brňák ako navrhovateľ prvého návrhu zákona.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcem niekoľkými poznámkami zareagovať na rozpravu, ktorá bola možno väčšmi politická, menej vecná. Ale aj o tomto je parlament, a preto považujem aj takú diskusiu za potrebnú a dôležitú.

Pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení uviedol, že hlavným dôvodom alebo zmyslom podania tohto návrhu je akési vytvorenie napätia vo vládnej koalícii. Myslím si, že to nie je hlavným dôvodom návrhu, kvôli ktorému sme podávali my návrh. Hlavným dôvodom, kvôli ktorému sme podávali tento návrh, bola skutočnosť, že dnes žijeme na Slovensku v politicky deformovanom stave a navyše, vytvára priam akúsi, povedal by som, karikatúru straníckopolitického systému. To bol hlavný dôvod, kvôli ktorému sme prikročili k podaniu tohto návrhu.

Myslím si, že neustále podsúvať argumenty o tom, čo bolo nejakým dôvodom alebo zmyslom, alebo príčinou, alebo zdrojom podávania návrhov zákonov, je niečo podobné, ako to bolo aj pred rokom 1989, keď veľakrát v snahe nejakej kritiky alebo poukazovania na nejaké nešváry sa reagovalo, že vlastne ide ani nie tak o odstraňovanie týchto nešvárov, ale o vnesenie nejakého chaosu alebo vytváranie napätia v samotnej spoločnosti.

Za veľmi dôležitú považujem reakciu na argument, o ktorom hovoril pán poslanec Nagy, koniec koncov pán poslanec Bárdos, pán poslanec Slaný, ktorý možno v skratke vyjadriť akýmsi noblesným zdôvodnením, prečo je tento dnešný stav v politických stranách vládnej koalície, najmä v SDK, taký, aký je. Pán poslanec Slaný ho pomenoval veľmi krátko výstižne, hovoril o Mečiarovom volebnom zákone. Myslím si, že na túto tému sa už popísalo veľmi veľa a konečne by sme mali prestať mystifikovať realitu, ktorá bola pred voľbami, pred minulými voľbami.

Páni, nebolo to zásluhou Mečiarovho volebného zákona alebo volebného zákona z dielne HZDS, ale stav, do ktorého ste sa dostali, bol zásluhou rozporov vnútri Kresťanskodemokratického hnutia. Veď predsa aj po schválení novely volebného zákona, ktorý do istej miery logicky správnym racionálnym spôsobom povedal, že pre budúcu stabilitu krajiny je žiaduce, aby strana, ktorá sa chce dostať do parlamentu, sa tam nevozila výťahom, ale jednoducho, aby uspela vo voľbách. Takže bolo celkom normálne, logické, správne a racionálne, že sa povedalo, že ak sa v predvolebnej koalícii takáto strana má dostať do parlamentu, nech splní presne tie isté podmienky, ako splní iná politická strana. Tento princíp je demokratický, vyjadruje princíp právneho štátu a demokratický mám na mysli predovšetkým v tom smere, že obhajuje demokratickosť, čo možno najširšiu, spoločenskú alebo občiansku v tomto štáte.

Pripúšťam, že volebný zákon alebo novela volebného zákona bola možno nieže nedemokratická alebo neústavná, možno nespravodlivá pre Demokratickú stranu, pre Stranu zelených na Slovensku, ale tento princíp nespravodlivosti nič nemení na fakte, že bol na výsosť demokratický vo vzťahu k ostatným obyvateľom Slovenskej republiky, ktorých záujmom je stabilita v rámci samotnej spoločnosti.

Ak by sme mali posudzovať veci podľa toho, či je niečo spravodlivé alebo nie, mohli by sme sa napríklad dnes opýtať, či je spravodlivé, že predstavitelia 2-percentnej politickej strany, už som ju spomínal, Demokratickej strany nesú politickú a mocenskú zodpovednosť za transformáciu ekonomiky spoločnosti, za transformáciu verejnej správy, že majú na čele Fondu národného majetku svojho človeka, či toto je princíp súťaživosti politických strán a legitimity politických strán od jediného suveréna, ktorým je občan. Veď práve to je tá obrovská habaďúra, v ktorej sa dnes nachádzate, že za činy politicky nezodpovedné malej politickej strany, mám na mysli DS, bude niesť politickú zodpovednosť nie táto strana, pretože ona nie je schopná sama sa dostať do parlamentu, ale bude niesť politickú zodpovednosť napríklad Strana demokratickej ľavice, ktorá je súčasťou vládnej koalície. A v tom je tá nespravodlivosť, a ak chcete, v tom je aj tá, do istej miery nedemokratickosť samotného postupu.

Pokiaľ ide o spomínaný Mečiarov volebný zákon, povedal som, že hlavným problémom, pre ktorý sa nevedeli strany vládnej alebo terajšej vládnej koalície dohodnúť pred samotnými voľbami, nebol tento volebný zákon, ale boli vnútorné spory v Kresťanskodemokratickom hnutí, vnútorné personálne spory a veľké osobnostné animozity medzi jednotlivými predstaviteľmi, ktoré už vtedy boli zrejmé a z ktorých bolo absolútne jasné, že niektoré persóny nie sú schopné spolupracovať v rámci Kresťanskodemokratického hnutia. Ak by to totiž tak nebolo, nič nebránilo ani po schválení Mečiarovho volebného zákona, aby sa uzatvorila, povedzme, oficiálna predvolebná koalícia KDH a DÚ a aby navyše na svojich kandidátkach nazbierali tie menšie satelitné politické strany, ale už nie, povedzme, ako politické strany, no v inom postavení.

Čiže na jednej strane by ste chceli, páni, aj postaviť jednotný široký front proti HZDS pred voľbami, aby vám neušiel ani jeden hlas, ale na druhej strane ste to nedokázali urobiť v rámci normálnych regulárnych právnych postupov, ktoré vám to umožňovali. Predvolebnú koalíciu KDH s DÚ za tichej podpory DS, Strany zelených na Slovensku a prípadne ešte Sociálnodemokratickej strany, toto ste mali možnosť urobiť, ale neurobili ste to nie pre Mečiarov volebný zákon, ale pre obrovské vnútorné personálne rozpory medzi pánom predsedom Čarnogurským, pánom poslancom Šimkom, Dzurindom, kde už boli reálne existujúce dve krídla. Toto bol zdroj vzniku Strany demokratickej koalície, a nie žiadny Mečiarov volebný zákon. Vaša neschopnosť vnútornej komunikácie spôsobila, že ste dnes v tom stave, v akom ste.

Ešte raz, nie volebný zákon alebo novela volebného zákona, ktorá bola demokratická, racionálna, rozumná a každý zodpovedne uvažujúci politik na Slovensku pre budúcnosť musí uvažovať, aby vytváral podmienky na vytvorenie stabilného politického prostredia, a nie pre takéto všelijaké hry, povedal by som, zložité situácie, v ktorých sa dnes nachádzame. Tento zákon bol dobrý a myslím si, že ešte príde čas na jeho oprášenie, ale nie preto, že hovoríme z pozície Hnutia za demokratické Slovensko ako opozičného politického subjektu, ale preto, lebo je to dobré a efektívne pre stabilitu samotnej krajiny, ktorou je Slovenská republika.

Pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení ďalej hovoril o tom, že predložené návrhy nezodpovedajú článku 11 Medzinárodného dohovoru o ľudských a občianskych právach. Tak chcem protirečiť v tom, že ak by sme si zobrali za svoje práve znenie článku 11 tohto medzinárodného dohovoru a jeho odsek 2, tak práve v spojitosti s týmto medzinárodným dohovorom máme plnú legitimitu aj legalitu pre tento postup, pretože, ako bolo povedané od viacerých rečníkov, práve v článku 11 ods. 2 sa hovorí, že jedným z dôvodov, pre ktoré je možné obmedziť združovacie právo alebo slobodu združovacieho práva, sú aj morálne princípy. Bohužiaľ, treba povedať, že toto nemáme obsiahnuté v samotnej Ústave Slovenskej republiky, a treba tiež povedať, že v danom prípade asi nie je možné použiť extenzívny výklad článku 11 ústavy v tom smere, že by sa vzťahovalo na túto situáciu aj znenie článku 11 ods. 2, pretože on nerozširuje okruh ľudských práv a slobôd, ale do istej miery zužuje. Čiže v tomto smere by skutočne musela byť táto úprava skôr zdôraznená v novele samotnej Ústavy Slovenskej republiky. Ale ak niekto argumentuje, že porušujeme článok 11, tak si musí byť vedomý toho, že práve uvedený článok 11 ten morálny princíp povyšuje na princíp právny.

Pán poslanec Nagy ďalej uviedol, že ak by bol prijatý tento zákon, muselo by dôjsť k takej situácii, že by sa museli zverejňovať zoznamy členov politických strán a vlastne by sa tým do istej miery nabúral princíp ochrany nejakých osobných a osobnostných údajov. Nie je to pravda. Veď ak by toto malo byť pravdou, tak už dnes by takéto zoznamy museli existovať. Napríklad už dnes podľa zákona o politických stranách je uvedené, že členom politickej strany môže byť osoba, ktorá dosahuje vek 18 rokov, čiže už je tu stanovená podmienka a cenzus. A ak by sme mali postupovať filozofiou pána poslanca Nagya, tak by sme museli povedať, že už dnes mali existovať reálne zoznamy členov všetkých politických strán a z nich by malo byť zrejmé, či všetci členovia majú alebo nemajú napríklad 18 rokov. Ale to je nezmysel. Princíp, ktorý platí v danom prípade, je princíp prezumpcie správnosti. To znamená, že dovtedy pokiaľ sa nepreukáže nejaký opak, tak sa predpokladá, že všetko je v poriadku. A v danom prípade práve tento princíp alebo táto prezumpcia bola porušená predovšetkým, povedal by som, akýmsi politickým establishmentom v podaní pána Dzurindu a siedmich ministrov vlády Slovenskej republiky, ktorí verejne fungujú v podstate v dvoch politických stranách. Takže nič netreba zverejňovať a to, čo má byť zverejnené alebo zverejniteľné, to sa na svetlo božie jednoducho dostane.

Aby som poukázal na veľakrát schizofréniu argumentácie mnohých tých, ktorí hovoria, že tieto návrhy sú protiústavné, chcem povedať, že tí istí, ktorí hovoria, že ak by bol napríklad prijatý taký zákon, ktorý by bol protiústavný alebo bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak tí istí zároveň tvrdia a hovoria v tom smere, že nech si politické strany v rámci svojich stanov upravia, či budú žiadať jedno členstvo alebo dvojité členstvo. A v tom je tá vnútorná schizofrénia, pretože ak by si napríklad pripustili hypotézu, že tento návrh je protiústavný a na druhej strane existujú stanovy jednotlivých politických strán, z ktorých na 99 % všetky obsahujú iba podmienku výlučného členstva v jednej politickej strane, tak zároveň by sme museli povedať, že všetky tieto stanovy sú dnes taktiež protiústavné, pretože stanovy, to nie je nejaký zdrap papiera, ale je to súčasť tzv. štatutárneho práva, ktorá má tiež svoju záväznosť a dôležitosť, a v tomto smere by na základe tejto úvahy o protiústavnosti takéhoto zákona muselo byť dnes zrušených možno 99 politických strán na Slovensku, pretože jedným z teraz platných dôvodov na zrušenie politickej strany je aj skutočnosť, že ide v súvislosti so stanovami o nejakú protiústavnosť alebo protizákonnosť. Takže v tom je vnútorná schizofrénia tých, ktorí tvrdia, že ak zákon má byť protiústavný, tak zároveň musia povedať, že aj reálne existujúce politické strany, ktoré dnes hovoria o tom, že sú zástancami iba výlučne jedného členstva, tak aj tie sú protiústavné. Tak aj všetky tieto politické strany by jednoducho museli byť zrušené.

Ešte krátka replika na to, čo povedal pán poslanec Šimko. Uviedol, že aj schválením takéhoto zákona sa vlastne nič nezmení, pretože my dáme návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky a všetko ostane po starom. Nie je to pravda. Ak takýto zákon bude schválený a nadobudne platnosť a účinnosť, bude všeobecne záväzným právnym predpisom pre každého, teda bude všeobecne záväzný aj pre pána premiéra Dzurindu, aj pre ostatných členov vlády a prípadne ďalších, ktorí nespĺňajú alebo by nespĺňali podmienky tohto zákona. Takže nie je to pravda.

Pán poslanec Šimko taktiež vo svojom vystúpení poukázal na Hlavu XXII v súvislosti s týmito návrhmi zákonov. A práve tu chcem poukázať na to, že pán poslanec Šimko sa dopúšťa akejsi veľmi nadnesenej politickej hyperboly v tom smere, že práve princíp Hlavy XXII spočíva nie v návrhoch predložených zákonov, ale spočíva v neúnosnej situácii alebo nezmyselnej situácii v tom smere, že niekto, povedzme, predseda vlády, je súčasne členom dvoch politických strán. V tom je, pán poslanec Šimko, Hlava XXII, a nie v návrhoch, ktoré toto chcú ošetriť.

Pán poslanec Šimko hovoril o viacerých krajinách, v ktorých je údajne možný a prípustný princíp dvojitého členstva. Nie je to tak a verejne vyzývam pána poslanca Šimka na verejnú stávku o nejakú basu šampanského v tom smere, že ak dnes nájde jediný konkrétny príklad, reálne existujúci príklad niektorej demokratickej krajiny, ktorá by mala podobné postupy, v akých sme dnes, tak jednoducho, ak prijíma pán poslanec Šimko, môžeme tu verejne pred všetkými stvrdiť túto stávku. Totiž všetky príklady a medzinárodné súvislosti, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko, majú jednu chybu krásy. Tá chyba krásy spočíva v tom, že či už v prípade Bulharska, Francúzska, Poľska alebo iných krajín, ani v jednej z týchto krajín nedošlo k situácii, že by dvojité členstvo bolo viazané na nejaké unitárne politické strany. Všade to boli predvolebné koalície alebo tzv. predvolebné politické strany, ktoré my nepoznáme.

To znamená, ak Strana demokratickej koalície pred voľbami bola riadne stvrdená rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako, nazvime ju, unitárna politická strana, nie ako predvolebná koalícia, to znamená, že dnes nikde na svete, v žiadnej západnej demokracii nenájdete príklad toho, aby takáto unitárna politická strana po voľbách pripúšťala alebo bolo reálne nejaké dvojité, súčasne dvojité členstvo v politických stranách. Ak existuje, existuje z dôvodu práve uvedených predvolebných koalícií alebo predvolebných politických strán, ktoré, ešte raz hovorím, náš právny poriadok nepozná.

Celkom na záver prosím všetkých, ktorí si ctia princípy demokracie právneho štátu, spravodlivosti, stability v krajine, aby podporili, hovorím teraz za náš návrh, náš návrh a pustili ho do druhého čítania, pretože je demokratický a vyjadruje všetky atribúty právneho štátu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pýtam sa, či sa chce vyjadriť druhý z navrhovateľov, pán poslanec Tuchyňa, druhého návrhu zákona. Áno.