Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem doplniť pani poslankyňu Tóthovú v tom zmysle slova, že síce v politickej praxi máme možnosť viacnásobného členstva vo forme viacnásobného občianstva, ale vždy je to na princípe, že to nie je občianstvo v rámci jednej štátnej suverenity. Všetky ostatné prípady sú v podstate riešením, ktoré pripomína sobášneho podvodníka, ktorý chce odrazu vystupovať v dvoch polohách - aj ako legitímny manžel alebo člen v jednej strane, aj ako legitímny člen v druhej strane. Je to jednoducho postup, ktorý sa vonkoncom nedá ospravedlniť tým, že sa poukazuje na volebný zákon z obdobia Mečiarovej vlády, pretože tam vlastne v podstate išlo o legitímny pokus zabrániť, aby sa čierni pasažieri malých drobných strán dostávali cez kamióny iných strán do parlamentu, obchádzajúc legitímny prah 5 %. Takže tu išlo o čosi celkom iné a naozaj sa nedajú porovnávať takéto riešenia. Jednoznačne treba byť proti akejkoľvek kamufláži dvojitého alebo viacerého členstva naraz. Je možné sekvenčne, teda postupne prechádzať zo...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Langoš.

Poslanec J. Langoš:

Vážená pani profesorka Tóthová,

judaisticko-kresťanská mnohotisícročná tradícia pozná len desať zákonov o morálke, a to je desatoro Božích prikázaní. To prvé, najdôležitejšie hovorí: "Ja som tvoj Boh a nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal." To, že dnes v roku 2000 v slovenskom parlamente celkom vážne hovoríme o nejakej jedenástej "ušmudlanej" právnej norme, ktorá bude zasahovať do morálky, ktorá bude prikazovať morálku v politike, to je možné len preto, lebo my Slováci sme položili v roku 1989 hrubú čiaru za svojou minulosťou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bárdos.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Nemal som v pláne vystúpiť ani v rozprave, ani s faktickou poznámkou, ale slová pani Tóthovej ma vlastne prinútili, aby som sa stručne vyjadril k tomu, čo tu odznelo.

Pani profesorka, vy aj ďalší členovia HZDS máte plné ústa toho, že treba eticky a morálne tento problém riešiť. Pani profesorka, nemáte morálne právo navrhovať takýto návrh zákona, lebo boli ste to vy, čo ste niekoľko týždňov pred voľbami zmenili pravidlá hry a prijali ste taký návrh zákona o voľbách do Národnej rady, ktorý bol politicky účelový, a každému bolo jasné, prečo to robíte. Takže z vašej strany je farizejstvom dať takýto návrh a hovoriť stále o morálke.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric a Cuper sa hlásia.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ešte hovorím. Iba toľko som chcel povedať, že ani jeden člen HZDS, ktorý vlastne prijal taký návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, nemá morálne právo dať takýto návrh. A preto z našej strany to považujeme za farizejstvo a náš jednoznačný postoj k tejto veci tlmočil za náš poslanecký klub pán László Nagy. Myslím si, že my máme morálne právo o tom hovoriť, lebo nemáme žiaden problém s touto otázkou, ani s dvojitým členstvom nemáme žiaden problém, ani jeden poslanec Strany maďarskej koalície. Ale predsa budeme hlasovať proti vášmu návrhu aj proti druhému návrhu, lebo sa to nedá riešiť zákonom, ako to tlmočil pán poslanec Nagy. Takže ešte raz, táto otázka sa musí riešiť, ale musí sa riešiť iným spôsobom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení, vystúpili. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Nie ste na svetelnej tabuli. Pani poslankyňa, vy sa máte prihlásiť. Nie, ja sa vás nemám pýtať. Pán poslanec Moric, pán poslanec Cuper a pán poslanec Šimko sa hlásia ústne do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa Tóthová chce reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie poslancov, ktorí na ňu reagovali faktickými poznámkami.

(Hlasy z pléna.)

Ja jej neberiem právo, pán poslanec. Len nech sa prihlási pani poslankyňa. Pani poslankyňa, do rozpravy a s faktickými poznámkami sa hlásime na svetelnej tabuli tak, že stlačíme gombík a prihlásime sa.

(Hlasy z pléna.)

Pani poslankyňa, asi by bolo dobré, keby ste sedeli na svojom mieste, kde máte sedieť, možno z toho miesta by to fungovalo. Koľko máte hlasovacích kariet, ak sa smiem spýtať. Dve. Tak z tých dvoch vám môže fungovať len jedna, pani poslankyňa. Preto sa nemôžete prihlásiť na svetelnej tabuli.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážení páni poslanci,

vážené panie poslankyne,

chcem reagovať takto. Vonkoncom nesúhlasím s pánom poslancom Langošom, pretože by negoval morálne pravidlá, ktoré fungujú v našej spoločnosti, ktoré sú dodržiavané a nie sú sankcionované právom a nie sú súčasťou desatora Božích prikázaní.

Pokiaľ vystúpil druhý poslanec, chcem povedať, že vôbec nie je pravda, že sa to nedá riešiť zákonom. Už zákaz byť v dvoch politických stranách som prezentovala § 17 ods. 9 volebného zákona, kde je zakázané byť na dvoch kandidačných listinách, resp. listinách dvoch politických strán. A Medzinárodný pakt občianskych a politických práv, buďte taký dobrý, prečítajte si, kde je povedané, že možno tieto veci obmedziť zákonom. A pokiaľ ste hovorili, že ja a HZDS nemáme morálne právo, ja za zákonom o voľbách plne stojím a chcem povedať, že bol v súlade a aproximovaný s právnym systémom západnej Európy. Dnešná novela, ktorá bola prijatá, je podľa mňa veľmi chybná a podrobujem ju právnej analýze. Určite dospejem k záverom, ktoré budem prezentovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric vystúpi ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.

Chcel by som povedať, že vývoj právnej úpravy politických strán má, samozrejme, svoju minulosť a vychádza z Uhorska pred prvou svetovou vojnou. Išlo predovšetkým o zákon číslo 33/1873 a nariadenie, ktoré okrem obdobia volieb umožňovalo pôsobiť mimo parlamentu iba politickým spolkom, ktorých stanovy schválil minister vnútra. V žalári národov, ako Uhorsko volali, sa uplatňoval kontrolný režim pôsobenia politických strán, ktorý navyše v záujme fikcie jediného uhorského národa diskriminoval, samozrejme, politické strany nemaďarských národov a zakazoval ich politické strany.

Vývoj v Česko-Slovensku potom nenadviazal na právnu úpravu politických organizácií v predvojnovom Uhorsku. Paradoxné je, že právna regulácia politických strán je vlastne samoreguláciou, lebo politické strany prostredníctvom parlamentu určujú obsah zákonov, ktoré ich sami regulujú. Tu ide v podstate o to isté, že sa majú určité strany samoregulovať tak, aby volič, jednoduchý človek vedel vlastne, o čo ide.

Podporím obidva zákony, ktoré sú predložené, jednak zo stajne, aby som to povedal dostihovými výrazmi, jednak zo stajne HZDS a jednak zo stajne Strany demokratickej ľavice, pretože si myslím, že pôsobiť v dvoch politických stranách, proti tomu sa stavia aj príroda. Tá má také pomenovanie, že hermafrodit. Nie je to ani muž, ani žena. Toto takisto, nie je to ani taká strana, ani taká strana.

Pokiaľ ide o morálku, tak najlepšie sa to asi dá vystihnúť Werichom. Keď už človek je niečím, tak má byť tým, čím je, a nie tým, čím nie je. Je tu môj priateľ Fero Mikloško. Považujem ho za morálneho človeka, a preto si ho neviem predstaviť, že by do dvanástej chodil s turbanom na hlave a po dvanástej by chodil s krížikom na krku. A už vôbec si ho neviem predstaviť, že by súčasne chodil s turbanom a s krížikom na krku. To si už neviem vôbec predstaviť práve preto, že je to morálny človek, že je to človek, ktorý má charakter a ktorého si vážim. (Potlesk.) Teda tí ľudia, ktorí chcú byť naraz v dvoch politických stranách, sú pre mňa obyčajní chrapúni, politickí chrapúni, samozrejme, politickí chrapúni, nič viac. Možno sa vám to zdá prituhé, ale zoberte si, ako sa správate k človeku, ktorý chce byť aj tým, aj tým v živote. Pýtam sa, čo to je za človeka, ktorý chce byť aj tým, aj tým v politickom živote.

To isté hovorím na Demokratickú stranu, hoci sú to naši oponenti, ale sú to ľudia, ktorí si zadržujú charakter a ktorí povedali "áno, chcem byť v tejto strane, som to, nie som ono". Nemôžem byť aj to, aj to, nemôžem byť ani muž aj žena, nemôžem byť zombi, nemôžem byť nemŕtvola a zároveň žiť. Myslím si, že to vychádza z toho, že od roku 1990 je na Slovensku taký jeden politický fenomén. Sú to vlastne dva fenomény a to je fenomén nenávisti a fenomén boja o majetok. A preto pre fenomén nenávisti a pre fenomén boja o majetok mnohí politici chcú byť naraz v dvoch politických stranách.

Preboha živého, ja sa z tohto miesta pýtam premiéra tohto štátu, ako je možné, že počas dvoch rokov premiérovania je v tretej politickej strane. Začínal v KDH, potom SDK a teraz je tá tretia, neviem, ako sa volá, má na konci U, SDKÚ alebo tak nejako sa volá. Ako je toto možné?

Ako poslanci tohto štátu sa na to dívame. Ako sa mám dívať na človeka, s ktorým som sedel ešte vo federálnom parlamente, tu na Ivana Šimka, ktorý takisto prestúpil do troch strán alebo je v tretej strane. Veď to je dosť aj na zdravý žalúdok. A ja mám vredy na dvanástorníku. Takže pre mňa je to veľmi vážna situácia a myslím si, že to, čo sa deje v tomto štáte, nemá, nadviazal by som na pani profesorku Tóthovú, asi obdobu nikde na svete.

Každý z nás by sa mal zamyslieť, že vlastne musí povedať, čím je a keď už tým je, tak tam by mal aj zostať. Potom sa aj občania a voliči budú na neho dívať iným spôsobom. Budú sa dívať na neho ako na charakterného človeka, a nie ako na politického šaša, prepáčte mi.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlásia páni poslanci Šepták, Benčat, Bárdos, Husár, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Moric sa pýtal, ako je možné, že za dva roky premiér tejto krajiny je v tretej strane. No je to skutočne možné, pán poslanec, lebo na Slovensku je to tak. A myslím si, že je to zrovna tvoj výrok, ktorý tu kedysi padol, a treba povedať, že sa to deje hlavne z toho dôvodu, že sľuby, ktoré boli dávané v roku 1998, skutočne prekročili hranicu, a preto jednoducho treba momentálne odísť, poprípade vybrať z iných materských strán ľudí, ktorí by sa mohli hodiť a založiť novú stranu, s ktorou by som potom mohol ísť do nových volieb, samozrejme, bez záväzkov, ktoré som predtým dával.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Len veľmi stručne. Treba doplniť pána kolegu asi takým príkladom, ktorý som počul nedávno na mítingu, že je to tak, ako keby sa Žid modlil v katolíckom kostole korán. Tak mi to pripadá a tento je možno trefnejší. Ale vážne. Teraz si povedzme, že je jasné, že politický zápas je zápas, ktorý je zrovnateľný možno s nejakým športovým zápasom. Predsa nie je možné, aby niekto hral súčasne za dve alebo tri družstvá na nejakom turnaji. Takže ťažko hovoriť o nejakej morálke a logike. To, čo sa tu deje, súvisí s nerovnou politickou hrou, s nerovným politickým zápasom.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bárdos.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem za slovo.

Veľmi stručne, pán kolega Moric. Mali by ste byť dôsledný. Prečo ste nehovorili o niektorých vašich členoch, ktorí boli takisto v niektorých stranách a teraz sú u vás? A o nich ste sa vlastne nezmienili. Taký pán Oberhauser bol v koľkých stranách, kým zakotvil u vás a neprekáža vám? Tak keď hovoríte o takýchto záležitostiach, potom hovorte aj o vašich kolegoch, ktorí sú takisto v parlamente a spĺňajú také isté podmienky, o ktorých ste hovorili vo svojom vystúpení.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Pán kolega Moric, s podstatou obsahu tvojho vystúpenia úplne súhlasím. Nie som si však celkom istý tým, či týchto ľudí možno nazvať politickými chrapúňmi. Život treba brať taký, aký je, a so všetkým, čo prináša. A ty vieš veľmi dobre tak ako aj ja, aj všetci ostatní, že sa okolo nás v živote pohybuje aj množstvo bisexuálov, ktorí nie sú chrapúňmi. Sú to ľudia svojím spôsobom často trpiaci a ľudia s poruchou. Takže len toto ti dávam na zváženie, či by skôr nebolo potrebné považovať ich za politických bisexuálov a v tom prípade im pomôcť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslaknyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcela som vystúpenie pána poslanca Morica doplniť o výrok, ktorý už povedal pán poslanec Benčat, a navyše chcem oponovať výrokom v tlači, kde sa uviedlo, že náš návrh je "politický cynizmus z dielne HZDS". Myslím si, že politický cynizmus viac sluší tým, ktorí sú vo viacerých politických stranách. Hnutie za demokratické Slovensko nemá, členov, ktorí by boli vo viacerých politických stranách a plne stojí za svojím politickým programom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric chce reagovať na rečníkov s faktickými poznámkami.

Poslanec V. Moric:

Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

Najprv by som chcel povedať takto. Hovoril som o politických chrapúňoch v tom zmysle, že sú naraz v dvoch stranách. Áno, človeku Boh dal rozum a môže sa rozhodovať tak alebo onak. Je to úžasná vlastnosť, že sa človek môže rozhodnúť. Ale títo ľudia sa asi nevedia rozhodnúť. Preto nie sú to politickí bisexuáli, lebo to, čo si ty povedal, pán kolega Husár, jednoducho to bolo dané tak človeku, keď sa narodil. Ale byť v politickej strane sa človek môže rozhodnúť. A musí sa rozhodnúť. Preto hovorím, ste tu viacerí, ktorí ste prestúpili do politickej strany. Je mi to jedno, že ste prestúpili. Týka sa to aj môjho kolegu Oberhausera. Rozhodol sa. Usúdil, že tá strana po určitom čase lepšie vyhovuje jeho predstave.

A čo sa týka ešte kolegu Bárdosa, chcel by som povedať, pán kolega, hovoríte raz po maďarsky a raz po slovensky. Pasuje, sedí to. Predstavte si, že by ste každé druhé slovo hovorili po maďarsky a každé druhé po slovensky. Kto by vám rozumel? Nikto v živote by vám neporozumel. Nemôžete naraz hovoriť aj po slovensky, aj po maďarsky. Keď hovoríte so svojimi kolegami, tak hovoríte jednou rečou. Keď hovoríte s po slovensky hovoriacimi Slovákmi, hovoríte po slovensky, keď hovoríte s po maďarsky hovoriacimi Slovákmi, tak hovoríte po maďarsky. Je to jasné. Čiže nemôžete hovoriť zmiešane. O tomto bol môj príspevok. Nemôže byť človek to i ono. Musí sa rozhodnúť. A to nám dal Boh do vienka, že človek sa môže rozhodovať. A kto sa nevie rozhodovať, nech ide z politiky jednoducho preč.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán predsedajúci,

intenzita politických súbojov pri prerokúvaní tohto zákona ma vedie k tomu, aby som povedal jednu myšlienku na úvod, ktorú svojho času vyslovil ruský sociológ, neskôr americký sociológ, ktorý sa volá Pitirim Sorokin: "Pre členov politických strán sú politické strany božstvom. V mene nich sú schopní vzájomne sa vraždiť, ale prinášať i obete, nenávidieť sa aj milovať sa." Obdobne je to aj na slovenskej politickej scéne. Ale politické strany tu nie sú na to, aby sa ich členovia vzájomne osočovali, ovplyvňovali alebo aj milovali, ako to bolo v prípade Strany demokratickej koalície pred voľbami, ale sú tu na to, aby riadili štát.

Skúsenosti z Weimarskej republiky, ktorá sa často nazývala aj štátom politických strán, ukazujú, že politické strany môžu aj pri riadení štátu zlyhať. Je paradoxom slovenskej politiky, že to tvrdí politik, ktorého preferencie v súčasnosti tvoria 0,00 %, teda dve nuly. Teda sú nijaké, alebo ak chcete, pejoratívnejšie, mohlo by sa povedať aj inak. Ale názov článku alebo rozhovoru s týmito dvoma politickými nulami je "Sto malých strán zabije Slovensko", správnejšie by bolo "zabije slovenský štát".

Pri tej príležitosti by som sa však rád vrátil do histórie tohto sporu alebo k počiatkom nášho dnešného sporu. Hovorí sa, že historia magistra vitae est, teda história je učiteľkou alebo dobrou učiteľkou. Ako tento spor vlastne o to, že sa zrodili dve novely zákona o politických stranách, vznikol? Hnutie za demokratické Slovensko ako vtedy súčasť vládnej koalície si uvedomovalo nebezpečenstvo hašterenia politických strán, roztrieštenosti slovenskej politickej scény, a preto pri príprave nového volebného zákona vychádzalo zo zásady, že je potrebné, aby sa množstvo a veľkosť politických strán v slovenskom parlamente, ktoré sa zúčastňujú na riadení štátu, istým spôsobom eliminovalo, aby sa slovenská politická scéna istým spôsobom integrovala. Nie je mysliteľné, aby Slovensko, ktoré má asi 5,5 mil. občanov, malo vyše 100 politických strán. To môže viesť iba k tomu, že to zabije slovenský štát. Ak niekomu ide o to, tak, samozrejme, s veľkou láskou zakladá ďalšie s predstavou vizionára o záchrane Slovenska namiesto toho, aby ak sa chce politicky realizovať, či už ako politik, ktorý sa chce presadiť do parlamentu, alebo ako minister, vstúpil do inej politickej strany.

Novela volebného zákona bola teda aj o tom, že chcela vniesť istý poriadok vzťahov do politického spektra a aj účasti politických strán na volebnom zápase. Nemyslím si, že novela bola nedemokratická. Mal som tú česť presedieť dlhé hodiny s veľvyslancami niektorých západných krajín, ktorí ak vyčítali niečo našej novele volebného zákona, tak to bolo iba to, že chceli, aby sa na volebnej agitácii zúčastnila aj nám smutne známa Markíza alebo Angelika, ktorá vlastne urobila volebný výsledok pre pána Nagya a pána Bárdosa. Nie zákon o politických stranách porazil Hnutie za demokratické Slovensko. On ho vlastne neporazil, pretože hnutie voľby aj tak vyhralo. Bola to predovšetkým Markíza a jej smutne známe ťaženie na vymývanie mozgov občanov, teda voličov Slovenskej republiky, za čo sa ešte stále pán Rusko a redaktori Markízy, ale aj niektorí politici občanom Slovenskej republiky neospravedlnili.

V čom spočívala novela volebného zákona? Novela volebného zákona hovorila o tom, že aj v koalíciách politické strany sa dostanú do parlamentu len vtedy, ak splnia 5-percentnú hranicu. Myslím si, že toto ustanovenie bolo demokratické, pretože stanovovalo rovnaké kritérium pre všetkých. Ak si niekto trúfal byť v parlamente a mal za sebou takú voličskú základňu, ktorá predstavovala 5 %, mohol v parlamente sedieť. Ale tu išlo o niečo úplne iné tým, ktorí vytvorili SDK. Bolo to čisto volebné zoskupenie. V tomto by bolo legitímne, ak by boli občanom Slovenskej republiky hovorili, že sú tu len na to, lebo sa chcú zúčastniť na voľbách ako SDK. Ale problém nastal s ich legitimáciou. A preto bolo súdne konanie, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky, senát pána sudcu Pravdu jednoznačne konštatoval, že SDK je riadnou politickou stranou, nie volebnou.

Pán Šimko, je to pre vás, lebo ste tvrdili, že aj v iných krajinách sú politické strany s dvojitým členstvom. Nie sú. Boli iba volebné strany, nie politické strany riadne zaregistrované a fungujúce v politickom spektre. V tomto smere nemáte pravdu. Aj SDK mohla byť takou politickou stranou nebyť toho nešťastného alebo šťastného výroku Senátu Najvyššieho súdu. Na základe toho ste boli zaregistrovaní ako riadna politická strana, "riadna", pretože politická strana, ktorá má 150 členov, ktorí všetci sú na kandidátke politickej strany, ktorá kandiduje do volieb, je, myslím si, prinajlepšom volebný podvod na občanoch Slovenskej republiky.

Väčší problém je však to, že vy ste si po voľbách zmysleli, že namiesto toho, aby ste občanom Slovenskej republiky tento volebný podvod ozrejmili, trvali ste naďalej na tom, že SDK je riadnou politickou stranou, riadne zaregistrovanou a riadne fungujúcou. Vývoj však ukázal, že Pitirim Sorokin mal pravdu a že ste sa len sčasti objímali, pretože po nejakom čase začal bratovražedný politický boj aj v rámci SDK. Prvý, kto si zmyslel, že nechce byť v SDK a chce byť v KDH, bol pán Čarnogurský a začal oživovať politický subjekt, ktorý bol jedným z pilierov Slovenskej demokratickej koalície, teda KDH.

Samozrejme, odpoveď pána Dzurindu bola taká, že začal rozvíjať teóriu o tom, že sa vytvorí osobitný politický subjekt SDKÚ. Tým sa vlastne zahmlila situácia v Slovenskej demokratickej koalícii ešte viac a občan Slovenskej republiky vlastne nevie, komu sa vy politici SDK a najmä premiér, ktorý je kľúčovou postavou tohto celého cirkusu, ktorému sa hovorí SDK, komu sa vlastne tento človek zodpovedá, či zaregistruje politický subjekt SDKÚ dnes alebo zase až týždeň pred voľbami, aby oklamal občanov Slovenskej republiky, že on za nič nezodpovedá, že on nezodpovedá za tento politický, hospodársky a ekonomický i sociálny marazmus, ktorý pod jeho vládou v Slovenskej republike zavládol.

V tomto smere vedomé si svojej politickej zodpovednosti opozičné politické subjekty, lepšie povedané Hnutie za demokratické Slovensko a dnes po dohode, zrejme v rámci koalície aj Strana demokratickej ľavice - ktorá, pán Bárdos, jediná s Hnutím za demokratické Slovensko, Slovenskou národnou stranou, SOP má v tomto parlamente právo hovoriť o morálnom správaní sa, pretože sa nezúčastňuje na nijakom dvojitom členstve - navrhli svojím spôsobom historickú normu, v ktorej by sa napravila politická amorálnosť a povedala občanom Slovenskej republiky pravda. Náprava amorálnosti spočíva v tom, že sa v právnom dokumente, ktorý upravuje politické združovanie, musí povedať odveká pravda, že občan môže byť členom iba jednej politickej strany.

Pokiaľ ide o právnu dikciu, je potrebné povedať, že súčasný zákon o politických stranách vlastne v Slovenskej republike nie je ničím iným ako novelizovaným zákonom ešte z čias federácie, ktorý prevzal dikciu ešte zo Základnej listiny práv a slobôd občanov, ktorú schválilo Federálne zhromaždenie 9. januára 1991 a v ktorej sa opakuje všeobecná fráza dokumentov o ľudských právach, kde sa hovorí o tom, že právo občanov slobodne sa združovať je zaručené, každý má právo spolu s iným združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Obdobná dikcia je aj v slovenskej ústave alebo ústavnom článku 29, kde sa hovorí, že právo slobodne sa združovať sa zaručuje, každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, občania majú právo zakladať politické strany alebo politické hnutia a združovať sa v nich. Je potrebné upresniť, politologické knihy to jednoznačne aj upresňujú, že občan je tu chápaný, teda táto plurálna dikcia hovorí o tom, že každý jeden občan sa môže združiť v jednej politickej strane, nie v desiatich alebo dvadsiatich politických stranách.

Je to celkom prirodzené a bežné v každej civilizovanej spoločnosti. Ja som dokonca vypátral, ako som už hovoril, že to bolo celkom bežné aj počas vlády Anastázia roku 491 v Byzancii, kde je pôvod politických strán. Takže nejakých 1 600 rokov politického združovania sa je založených na tom, že jeden človek môže byť v jednej politickej strane tak, ako bolo už niekoľkokrát zdôraznené, že môže byť tiež len v jednej cirkvi. V inom prípade ide o amorálne správanie sa. V každom prípade - netráp sa, pán Moric, o chvíľu skončím -, ide teda o nápravu toho, čo je celkom bežné aj v iných politicky vyspelých štátoch, ktoré sú založené na princípe fungovania politických strán. Nejde o nejaké protiústavné dikcie.

Pokiaľ ide o argumentáciu pána Nagya, že naša dikcia, ktorá hovorí o tom, že každý občan má byť združený iba v jednej politickej strane, nikomu nič nezakazuje, iba upresňuje v súlade s morálnymi pravidlami, pretože ústavné pravidlá sú predovšetkým pravidlá o morálke a etike. Teda ide o normy etické, nesamovykonateľné, ktoré vykonáva individuálny zákon alebo takzvaný organický zákon, ktorým je v prípade združovacieho práva zákon o združovaní sa politických strán. Ide teda o čisto morálne pravidlo, ktoré sa upresňuje. Súhlasím aj s tým, čo tu bolo povedané druhým predkladateľom pánom Tuchyňom, že ide o to, aby sa upresnili pravidlá združovania sa v takzvanom štatutárnom práve, ktoré zvolila SDĽ ako spôsob obmedzenia alebo ako spôsob upresnenia morálnych pravidiel ústavy.

Myslím si, že nami navrhovaná novela je jednoduchšia, ľahšie vykonateľná. Novela, ktorú predkladá SDĽ, nie je protiústavná, ale do značnej miery sťažuje, mohla by byť chápaná retroaktívne, pretože nerieši problém toho, či politické subjekty, ktoré túto požiadavku v stanovách nemajú, by ju mali upraviť si dodatočne alebo nemali. Teda museli by požiadať o zmenu stanov. A nie je to preto, že som jedným z navrhovateľov, ale myslím si, že racionalita hovorí, že náš návrh je jednoduchšie realizovateľný.

Pokiaľ ide o ďalšie veci, myslím si, že Strana demokratickej ľavice tiež nekoná celkom správne, keď hrá túto politickú hru, že najprv "odpinkneme" zákon, ktorý predkladá Hnutie za demokratické Slovensko, a potom môžeme rokovať v rámci koalície aj o "odpinknutí" vlastného a zachovaní koalície, pretože schválením jedného z týchto návrhov by bolo jasné, že Slovenská demokratická koalícia by buď musela skončiť, alebo by museli skončiť materské strany. Pán Dzurinda by musel konečne povedať, či je členom SDKÚ alebo SDK, alebo KDH, alebo niektorej inej politickej strany. Znamenalo by to asi toľko, že by sa musel rozpadnúť aj poslanecký klub SDK v tomto parlamente. Teda bola by to všeobecná náprava pomerov, ktoré nie sú ani morálne, ani v súlade s právom, ani s etikou.

Myslím si, že tá hra smeruje zo Strany demokratickej ľavice k tomu, aby sa "odpinkol" aj ďalší, teda ich návrh, a tým by sa na pol roka zablokovala možnosť úpravy tohto problému v parlamente a zachránilo by to, žiaľ, koalíciu na ďalšie dva roky, čo z hľadiska existencie slovenského národa nie je ten najlepší prípad. Pán Dzurinda by si mal v každom prípade prečítať článok Medzinárodného paktu o občianskych hospodárskych, sociálnych a politických právach, najmä článok 1 ods. 2, kde sa hovorí, že nikto nemá právo zbavovať národ najmä jeho ekonomickej existencie.

Pán Dzurinda vypredávaním slovenského ekonomického bohatstva, jediného, čo prináša ešte v tomto štáte aký-taký úžitok, zahraničným tútorom, ktorí ho do funkcie dosadili, porušuje hrubým spôsobom tento Medzinárodný pakt o občianskych, sociálnych, politických a kultúrnych právach, a preto musí počítať s tým, že za to ponesie nielen morálnu, politickú, ale zrejme aj štátnickú zodpovednosť. A občania Slovenskej republiky mu v najbližších voľbách povedia nie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlásia piati páni poslanci. Posledný je pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som ešte nadviazať na to, čo povedal pán kolega Cuper v tom zmysle, aby sme si predstavili situáciu, keď napríklad Strana zelených vystúpi z koalície. Dôjde vyložene k paradoxnému stavu, že poslanci, ktorí tu budú, tak za Stranu zelených budú v opozícii, ale ako poslanci za SDK budú v koalícii. Toto, myslím si, by bolo vhodné aj zapísať potom do Guinnessovej knihy rekordov, lebo by to bol absolútne nenormálny stav. A ešte aby som trošku pritvrdil také porovnávanie. Tak kolegovi Gyulovi Bárdosovi by som chcel povedať, či si on osobne vie predstaviť, že by bol súčasne v Strane maďarskej koalície aj v Slovenskej národnej strane, či si toto vie predstaviť. To je extrém, samozrejme.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Už sa tu dookola opakuje, že vlastne situácia, keď premiér republiky je v dvoch stranách, je úplne unikátna. Tak si myslím, že už je o tom zbytočné hovoriť. Náš premiér má aj iné unikáty, nielen toto. Ale ja som sa zamyslela aj pod vplyvom vystúpenia pána Cupera nad tým, čo nášho premiéra k niečomu takémuto vedie. No a, žiaľ, vyšlo mi z toho nie pre neho veľmi lichotivé to, že jeho jediný cieľ je byť v popredí. No a keďže sa mu to už nerysovalo v KDH, tak čo iné, ako založiť si vlastnú stranu, a vôbec ho netrápi, že v tejto strane spája idey kresťanstva a idey liberalizmu. Nemám nič proti liberálom ani proti kresťanom, ale premiér, ktorého určite volilo gro voličov za KDH, by nemal robiť takéto obraty, pretože ani jeho voliči tomu nemôžu vôbec rozumieť. Keď je niekto liberál, tak je liberál. Všetka česť. A keď je kresťan, tak je kresťan. Ak nemôžem premiérovi veriť ani v tom, k čomu sa prikláňa, či k liberalizmu alebo ku kresťanstvu, tak ako mu mám veriť v iných veciach ako napríklad, že dobre a zodpovedne riadi tento štát.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Mám jednu rečnícku otázku, ako je možné, že občan, ktorý sa zaujíma o politickú alebo štátnu funkciu, môže mať dve možnosti, a občan, ktorý volí, nemá nič iné len jednu možnosť. Nie je možné totiž, aby niekto bol voliteľný v dvoch politických stranách a ten, kto volí, mal možnosť iba jedného výberu. Je to absolútny nezmysel. To, čo teraz tu jestvuje, je prejavom chorého politického myslenia. To, čo teraz tu nastoľuje terajší politický systém, je jednoducho choré.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem.

Pán poslanec Cuper,

nemali by ste sa stavať do polohy nejakého politického jasnovidca. Myslím si, že keby SDĽ chcela "odpinknúť" ten návrh, ako ste to povedali, jednoducho by sme zahlasovali proti návrhu, a tým by bola vec vyriešená. A bol by "odpinknutý" aj váš návrh. Náš návrh je veľmi jasný, veľmi zrozumiteľný a dávame ho preto, lebo máme svoju vlastnú predstavu, a dávame ho aj na podnet, myslím si, že našej voličskej základne. Tak si myslím, že o nejaké "odpinknutie" vášho návrhu tu vôbec nejde. Ide o našu predstavu o tejto veci.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

s politickou dvojtvárnosťou máme zrejme na Slovensku dobré skúsenosti. Dozvedali sme sa v určitom období s prekvapením, že mnohí členovia, dokonca Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súčasne chodili do kostola, dávali sa sobášiť a krstiť svoje deti. Nakoniec ten Pán Boh im nepomohol a v roku 1989 došlo k určitým zmenám.

Mám obavy, že Pán Boh alebo niektoré božstvá nebudú pomáhať viacerým politickým stranám zo súčasného politického zlepenca, pretože jednoznačne je vidieť, že volebné programy, ktoré jednotlivé politické strany mali a s ktorými išli do volieb, prípadne s ktorými sa spájali v tomto zaujímavom zlepenci, sa vo vládnej koalícii plniť nedajú. A teraz máme naozaj také paradoxy, že vo vládnej koalícii máme politické strany, myslím, že tri, ktoré sa v preferenciách pohybujú okolo jedného percenta. Určite nejaký boh, ktorý bude rozhodovať v predčasných voľbách alebo vo voľbách roku 2002, asi ťažko bude naklonený politickým stranám, ktoré svoje programy neplnia. A už teraz to nakoniec jednoznačne ukazuje, že sa začínate vyhovárať a hádať.

Nedávno som si so záujmom vypočul stanovisko predsedu SOP pána Hamžíka, kde sa už vyhovára alebo hovorí, že sa potrebuje oveľa viac presadzovať v súčasnej koalícii. A môžem povedať, že sa už teším na to, ako sa budete hádať a vyhovárať vo volebnej kampani, ako sa budete vyhovárať na tých druhých, ktorí vám vlastne neumožnili plniť svoje programy. Preto, páni, súčasná situácia by sa mala jednoznačne vyjadriť, aby ste to, čo ste sľubovali, mohli plniť alebo aby ste mohli povedať, prečo ste to neplnili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Galbavý.

Poslanec T. Galbavý:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

To, čo som tu za jednu hodinu počul pri rokovaní o zákone o združovaní sa v politických stranách, dovolím si nazvať festivalom hlúpostí, hodinou arogancie, netolerancie a urážok. Viem, že niektorí naši kolegovia z SDK, priznám sa, pod fúzy sa usmievajú a v duchu si myslia, no konečne im to niekto "nandal". Tiež si myslím, že nie je kóšer, keď som vo viacerých politických stranách. Prečo som vo viacerých politických stranách, už bolo povedané, som len v dvoch. Ale dovolím si na záver povedať jednu vetu a nechcem, aby som niekoho z nás urazil. Za vrchol odvahy a absenciu súdnosti a morálky považujem hovoriť o morálke a súčasne o politike na súčasnej slovenskej politickej scéne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Ja, samozrejme, so všetkým, čo pán poslanec Cuper hovoril, súhlasím. Len mám jednu otázku: Pitirin Sorokin, to je, prosím vás, tieňový predseda vlády za HZDS alebo kto to je? Keby ste mi to mohli vysvetliť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

V prvom rade ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem odpovedať pánu poslancovi Dzurákovi. Pán poslanec Dzurák, je pekné, že ste predložili návrh zákona, ale chcem povedať, škoda, že ste tú jasnozrivosť nemali oveľa skôr. Až po nás ste s tým prišli a znova trvám na tom, čo som povedal, že aj Legislatívna rada vlády povedala, že to nie je čisté riešenie, že je tam problém s tým, čo urobiť s tými politickými subjektmi, ktoré už sú zaregistrované, teda zákon neposkytuje rovnaké podmienky pre všetkých. Náš zákon je v tomto smere čistý.

To, čo tu tliachal Nagy o politických stranách, je v iných článkoch, kde sú zakázané politické strany z hľadiska rasových a iných problémov. Inak, politické strany môže zakazovať alebo ich povoľovať iba Najvyšší súd, takže je to tiež vyriešené v zákone, a preto sa prihováram - pardon, Ústavný súd -, preto sa prihováram za to, aby sa schválilo naše riešenie, čistejšie riešenie.

Pokiaľ ide, pán Galbavý, o festival hlúpostí, závisí len od toho, kto dnes hral hviezdu prvej veľkosti na tom festivale.

Pokiaľ ide o pána poslanca Mikloška, pán poslanec Mikloško, Pitirin Sorokin je významný americký sociológ. Chápem, že do matematiky možno neprenikol, i keď sa metodológiou vedy zaoberal a najmä rozvinul sociologické výskumy do dnešnej podoby, z ktorých ťažíte aj vy tým, že vymývate hlavy cez rôzne agentúry, ktoré zisťujú preferencie jednotlivých politických subjektov, a ich prifarbovaním alebo tak. V Markíze ste nimi dobre vymývali mozgy, takže doplň si toto vzdelanie. Ja ti ho donesiem, je to veľmi poučný autor.

Ďakujem.