Šiesty deň rokovania
32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. júna 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Andrassy, Hofbauer, Kotian, Volf, Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Marián Andel, poslanci Národnej rady pán poslanec Bauer a pani poslankyňa Angelovičová.
Pán poslanec Šepták, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán predseda, chcel by som vás požiadať, keby ste mi písomne oznámili, prečo sa rokuje jeden deň do 22.00 hodiny a na druhý deň tu potom poslanci nie sú, pretože uniká mi tá pointa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 587. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 613.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Brňák.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec P. Brňák:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
téma novely zákona o politických stranách už viac ako dva mesiace živí politický a mediálny priestor na Slovensku. Náš návrh zákona alebo novely zákona o politických stranách si kladie do vienka nenásilným a pokojným spôsobom riešiť dnes deformovanú a komplikovanú situáciu predovšetkým v druhej víťaznej politickej strane po voľbách, ktorou je Strana demokratickej koalície, takým spôsobom, že navrhujeme v jednom ustanovení zákona o politických stranách pridať vetu v tomto znení: "Občan nemôže byť súčasne členom viacerých politických strán." Pod slovom občan máme na mysli nie všeobecnú charakteristiku a definíciu občana, ale definíciu občana podľa zákona o politických stranách, t. j. občanom podľa zákona o politických stranách môže byť osoba s právom voliť a byť volená, čiže s aktívnym a pasívnym volebným právom. Nehovoríme nič o ďalších kategóriách subjektov, ktoré môžu byť alebo participovať na činnosti politických strán.
Dnes máme v parlamente dva obsahove podobné návrhy zákonov a ďalší bol pôvodne avizovaný z dielne kresťanskodemokratickej frakcie v rámci klubu poslancov SDK a na jeseň bol avizovaný aj akýsi komplexný návrh v rámci celej vládnej koalície. Základný ústavný rámec predloženej novely, novely zákona o politických stranách je daný článkom 29 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 30 a 31 Ústavy Slovenskej republiky.
Na účely predkladanej novely je potrebné zohľadniť tiež ustanovenie článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, a tiež ustanovenia článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol inkorporovaný do nášho platného právneho poriadku v rámci vyhlášky číslo 209/1992 Zb.
V tomto kontexte je potrebné pre tento návrh poznať aj relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj príslušnú judikatúru nášho Ústavného súdu. Na základe poznania týchto prameňov, o ktorých som teraz hovoril, trvám na tom, že predovšetkým politické a mediálne vajatanie o neústavnosti tohto návrhu je právne nepodstatné. A to už nehovorím o morálnej stránke problému dvojitého členstva v politických stranách, ktorý morálny princíp napríklad v zmysle už spomínaného článku 11 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o ľudských a občianskych právach je povýšený na pozíciu právnej formulácie.
Necítim teraz potrebu hovoriť doslova o niektorých saltách mortale predovšetkým niektorých politikov vládnej koalície, ktorí napríklad v priebehu jedného mesiaca najskôr hovorili o ústavnosti nášho návrhu, o tom, že takýto zákon je potrebný, ba dokonca že je mäkký a treba ho nahradiť oveľa tvrdším zákonom, aby nakoniec napríklad tí istí politici pred dvomi-tromi dňami doslova povedali, že nemôžu podporiť takýto návrh, lebo je protiústavný. Aj keď si dnešná politika vyžaduje väčšmi akcentovať pragmatizmus a politicky konformné názory, predsa len vývrtky podobného typu by nemali ujsť pozornosti najmä mediálnej obce, ktorá by sa mala vrátiť k svojmu pôvodnému určeniu a poslaniu.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
pretože podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky má byť Slovenská republika demokratický a právny štát, prosím ctené kolegyne a ctených kolegov, aby vyhoveli tejto ústavnej požiadavke a podporili náš návrh novely zákona o politických stranách, ktorý pokojným a nenásilným spôsobom hovorí nie subjektívnym politickým hrám druhej najsilnejšej politickej strane v minulých voľbách.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Robertovi Ficovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady ako spravodajca.
Čo sa týka môjho stanoviska k tomuto návrhu, konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na uvedené odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Vážený pán predseda, pokiaľ ide o môj postoj ako spravodajcu, skončil som, ale rád by som navrhol, pretože budeme prerokúvať dva návrhy zákona, ktoré sú obsahovo veľmi blízke, aby sme spojili rozpravu o obidvoch bodoch programu, aby sme nemuseli za každým návrhom otvárať rozpravu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Pán spravodajca dal návrh, aby sa rozprava o podobných zákonoch spojila. Dám o tom hlasovať. Je súhlas? V poriadku.
Teraz by sme uviedli druhý návrh,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 650. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady je v mojom rozhodnutí číslo 669.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Jozef Tuchyňa.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
fenoménom politického života na Slovensku je veľké množstvo politických strán, dokonca až 102. Sme svedkami snáh o zjednocovanie politickej scény, či už napravo alebo i naľavo od politického spektra. Výsledky sú však mizivé, opak je pravdou. Najhoršie je, keď vznikajú strany v lone parlamentných a vládnych politických subjektov. V každom volebnom období od roku 1990 je to tak. Menovať všetky strany, ktoré tak vznikli, nebudem, sami ste toho svedkami.
Základným zmyslom združovania sa v strane, v hnutiach je pomáhať občanovi v účasti na politickom živote spoločnosti, najmä na vytváraní zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy. Občan sa slobodne rozhoduje o účasti vo voľbách výberom volebných programov a odovzdaním svojho hlasu príslušnej politickej strane. Politická strana nominovala na svoju kandidátku svojich zástupcov. Uzavrela s občanom určitú zmluvu, kde svoje sľuby dokáže zrealizovať, a tak dôveru, ktorú jej občan dal, naplní v jeho prospech.
V priebehu každého volebného obdobia Slovenskej republiky jednotlivci alebo určité skupiny z rôznych dôvodov odstupujú od svojich programov, prípadne formálne dokazujú, že plnia tento program, ale v skutočnosti vytvárajú a realizujú nové programy a vedome podvádzajú voliča. Tým zbavujú alebo sťažujú občanovi jeho právo podľa článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Stranám, ktoré i naďalej zotrvávajú na svojich volebných sľuboch, sťažujú slobodnú politickú súťaž podľa článku 31 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri vypracovaní návrhu novely platného zákona sme vychádzali zo skutočnosti, že ústava v článku 29 ods. 1 rozlišuje niekoľko typov združení. Ide jednak o jednoduchšie združenia, ktoré môže vytvárať každý bez povinnosti registrácie, ale v záujme organizovanej súčinnosti určitého počtu jednotlivcov, na účasť na politickom živote spoločnosti, najmä na vytváranie zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy. Takéto združenia však už podľa zákona podliehajú registrácii, čo im zase na druhej strane priznáva právnu subjektivitu. Priznanie právnej subjektivity zaväzuje nielen politické združenia, ale každý subjekt, ktorý ju vlastní, zachovať určité všeobecne platné zásady, ale aj konkrétne normy správania sa ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Keďže sloboda združovania si v našich podmienkach vyžaduje nielen dobrovoľnosť, ale aj spoločný záujem, vynára sa otázka, ako zosúladiť tieto základné hľadiská pri praktickej realizácii práva na združovanie. Podľa článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý občan právo na slobodu združovať sa s inými. Na výkon týchto práv sa nemôžu valiť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.
Náš návrh sa orientuje na legislatívne sprísnenie formálnych podmienok pre vznik a existenciu politickej strany, politického hnutia formou zákonného vylúčenia možnosti viacnásobného súčasného členstva v politickej strane alebo hnutí. Toto viacnásobné súčasné členstvo možno považovať za rozporné s princípom morálky uvedeným v článku 11 dohovoru.
A ešte jedno porovnanie. Správa vecí verejných spočíva vo výkone mandátu poslanca. Poslanec je však volený na kandidátke jednej politickej strany ako jej člen alebo nezávislý. To potvrdzuje politická strana alebo vyhlásenie poslanca podľa § 17 ods. 2 a 9 zákona číslo 80/1990 Zb. Či chceme, aby poslanec prezentoval v parlamente dva alebo tri poslanecké kluby? Keď pripustíme členstvo občana v dvoch alebo viacerých politických stranách, potom by sme mu mali priznať právo voliť dve i viac politických strán. Ústava je vec morálky a cti občana, a teda takýto stav je amorálny.
Politické strany a hnutia v záujme dosiahnutia v stanovách obsiahnutých cieľov môžu ukladať svojim členom povinnosti. V prípade, ak strana alebo hnutie umožňuje občanovi byť súčasne členom viacerých strán a hnutí, ukladanie povinnosti mu môže byť protichodné a stráca zmysel členstva v politickej strane alebo hnutí. Občan nemôže v týchto prípadoch vyjadriť svoju podporu a plnoprávne sa zúčastňovať na činnosti príslušného politického subjektu. Aby sa viacnásobné členstvo v stranách a hnutiach vylúčilo, navrhujeme, aby stanovy strán a hnutí neobsahovali možnosť byť súčasne členom viacerých politických subjektov.
Sme presvedčení, že návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi a medzinárodnými zmluvami a nevyžiada si zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi Robertovi Ficovi.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
môj návrh pri tomto návrhu skupiny poslancov je rovnaký. Keďže návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti, odporúčam, aby sa Národná rada po skončení rozpravy uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Všetko z mojej strany, ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu o obidvoch návrhoch zákonov. Písomne sa prihlásil do rozpravy za klub SMK pán poslanec Nagy a ďalej sa písomne prihlásila pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
položme si otázku: Dosiahnutie akého právneho stavu sledujú autori tlače 587 a tlače 650, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov? V prípade tlače 587 ide o zakázanie dvojitého alebo viacnásobného členstva občanov v politických stranách a hnutiach.
Tlač 650 tiež chce zakázať dvojité a viacnásobné členstvo občanov v stranách a hnutiach, ale ide aj ďalej. Autori tejto tlače navyše chcú zakázať aj činnosť takýchto strán. O čo ide autorom z politického hľadiska? Autorom jedného i druhého návrhu ide o znemožnenie dvojitého členstva niektorým poslancom, najmä Slovenskej demokratickej koalície, a tým vyvolanie napätia a kolapsu poslaneckého klubu SDK a následne celej vládnej koalície.
V prípade autorov tlače 587 je takýto zámer pochopiteľný. Veď ide o autorov opozičných poslancov HZDS, ktorí majú záujem o rozkolísanie súčasnej vládnej koalície a následne aj položenie vlády. A navyše to neprekvapuje nikoho, lebo sú to tí istí poslanci, ktorí v roku 1998 tesne pred parlamentnými voľbami prijali takú novelu zákona o voľbách do parlamentu, ktorou chceli zabrániť svojej prehre vo voľbách a víťazstvu vtedajšej opozície. Ako vieme, napriek tomu, že použili neštandardné metódy politického boja, nepodarilo sa im zabrániť svojej prehre. Vyvstáva však jedna etická otázka, a to, nakoľko je etické rôznou manipuláciou raz zákona o voľbách a raz zákona o politických stranách meniť vnútorné pomery parlamentu tak, aby sa nenaplnila vôľa občanov vyjadrená v posledných parlamentných voľbách. Tú istú otázku treba položiť aj autorom tlače 650 - poslancom Strany demokratickej koalície. Treba sa ich opýtať...
(Hlasy v sále.)
... pardon, Strany demokratickej ľavice. Treba sa ich opýtať, akým politickým záujmom slúžia, a teraz nechajme bokom motívy autorov tlače 587 a 650.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súvislosti s navrhovanými zmenami zákona o združovaní v politických stranách a hnutiach vás oboznámil so stanoviskom Benátskej komisie o zákaze a rozpustení politických strán, ktoré boli vypracované na základe požiadavky generálneho tajomníka Rady Európy a boli prijaté 11. decembra 1999.
"Prvá zásada: Štáty musia uznávať právo každého slobodne sa združovať v politických stranách. Toto právo zahŕňa slobodu vyjadrovať politický názor, prijímať nestranné informácie bez zásahu verejných orgánov, bez ohľadu na štátne hranice. Požiadavka samotnej registrácie strán sa nepovažuje za porušenie tohto práva.
Zásada druhá: Akékoľvek obmedzenie výkonu spomenutých základných ľudských práv cez aktivitu politických strán musí byť v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách a inými medzinárodnými dohovormi v časoch normálnych, ako aj v časoch ohrozenia.
Zásada tretia: Zákaz alebo rozpustenie politických strán môže byť oprávnené jedine v prípade, ak strany podporujú alebo používajú násilie ako nástroje svojej politiky na zvrhnutie demokratického konštitučného zriadenia, a tým podkopávajú práva a slobody garantované ústavou. Požiadavky na zmenu ústavy presadzované mierovou cestou nie sú dôvodom na zákaz alebo rozpustenie.
Zásada štvrtá: Politická strana ako celok nemôže byť považovaná za zodpovednú za správanie sa jej individuálnych členov, pokiaľ toto správanie sa nie je schválené stranou.
Zásada piata: Zákaz alebo rozpustenie strán ako opatrenie s ďalekosiahlymi následkami musí byť využité mimoriadne uvážlivo. Pred obrátením sa na príslušný súdny orgán vláda a iné štátne úrady majú zvážiť, či s ohľadom na celkovú situáciu v krajine strana predstavuje hrozbu pre demokratický poriadok či pre práva jednotlivcov a či iné, menej radikálne opatrenia nie sú dostačujúce na prevencie ohrozenia.
Zásada šiesta: Právne nástroje zamerané na zákaz alebo rozpustenie politických strán musia byť dôsledkom súdneho rozhodnutia konštatujúceho protiústavnosť a musia byť použité ako mimoriadne opatrenia zohľadňujúce princíp proporcionality. Akýkoľvek takýto nástroj musí byť založený na jednoznačných dôkazoch, že nielen jednotliví členovia, ale aj strana ako celok pripravuje použitie alebo používa protiústavné metódy.
A napokon zásada siedma a posledná: O zákaze alebo rozpustení by mal rozhodovať Ústavný súd či iný vhodný súdny orgán tak, aby počas konania boli naplnené všetky garancie spravodlivého súdu."
Tieto zásady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Benátska komisia vypracovala vychádzajúc z článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý je záväzný aj pre Slovenskú republiku. A jeho dodržiavanie je vymáhateľné na Európskom súde pre ľudské práva. Ods. 2 článku 11 tohto dohovoru pojednávajúceho o slobode zhromažďovania a združovania stanovuje, že výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, na ochranu zdravia alebo morálky, alebo ochranu práv a slobôd iných. Aj keď citovaný článok vyslovene nehovorí o politických stranách, ale len o slobode združovania, Európsky súd pre ľudské práva už viackrát aplikoval toto ustanovenie v prípadoch týkajúcich sa politických strán.
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci.
Poslanec L. Nagy:
Návrhy zákonov predložené do Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovujú požiadavkám článku 11 Európskeho dohovoru. Európsky súd už nespočetnekrát konštatoval, že obmedzenie niektorého základného práva nie je dostačujúce, že je stanovené zákonom. Naplniť sa musia aj ostatné podmienky uvedené v citovanom článku, čiže zákaz alebo rozpustenie politickej strany bude v súlade s Európskym dohovorom iba vtedy, ak bude dokázané, že jej činnosť ohrozuje demokraciu a základné slobody.
Konkrétnejšie, ak súčasťou programu strany je obhajoba násilia vrátane takých špecifických podôb, ako je rasizmus, xenofóbia, intolerancia, a ak strana chce zvrhnúť demokratický ústavný poriadok pomocou ozbrojeného konfliktu, terorizmu, organizáciou subverzných aktivít.
A teraz ešte k návrhu HZDS navyše treba dodať, že údaje o politických názoroch jednotlivcov patria do osobitnej kategórie osobných údajov, ktoré sa smú zhromažďovať iba pre vnútornú potrebu politickej strany a nesmú sa zverejňovať bez súhlasu dotknutej osoby. To znamená, že ak by sa aj presadila predložená novela, jej výkon by bol možný len porušením iného zákona, zákona o ochrane osobných údajov. Na základe uvedeného, ctená snemovňa, oznamujem, že poslanci Strany maďarskej koalície sú proti prijatiu novely zákona číslo 424 z roku 1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v zmysle tlače 587 a tlače 650.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som na balkóne privítal predstaviteľov podvýboru pre strednú a východnú Európu, ktorí sú tu na zasadnutí podvýboru na čele s Wiersmom. (Potlesk.)
Teraz dovoľte, aby sme pristúpili k faktickým poznámkam na vystúpenie pána poslanca Nagya. Ako prvý s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Cuper, ako posledný pán poslanec Dzurák. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper ako prvý.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Nagy,
naša novela zákona nikomu nič nezakazuje ani nič neprikazuje, ani nikoho neobmedzuje. Dáva iba do súladu morálku s právom. Vy ste povedali, že aj Európsky dohovor o ľudských právach v článku 11 hovorí o tom, že isté obmedzenia na politické združovanie môžu byť aj z politických dôvodov. Myslím si, že dvojité členstvo je absolútnou amorálnosťou, a už tu nehovorím o trojitom a nehovorím o tom ani vtedy, keď ste vy podvádzali občanov Slovenskej republiky, že my sme vás našou novelou zákona o voľbách nútili, aby ste vstupovali do dvoch-troch politických strán. Nie, je to vaša metóda amorálnosti na slovenskej politickej scéne a vy patríte k jedným z politikov, ktorí tu vlastne, ak by bola riadna politická súťaž v súlade s morálkou a princípmi etiky a práva, dávno by ste tu nesedeli. Nezastupujete totiž skoro nikoho.
Zviezli ste sa vo vláčiku "Maďarskej demokratickej koalície", ktorá si obdobne ako Dzurindova Strana demokratickej koalície prívlastok demokratická vôbec nezaslúži, pretože dvojité členstvo od čias Byzancie, teda 1 500 rokov v nijakom štáte sa neuplatnilo, iba na Slovensku, a vy ste oklamali občanov Slovenskej republiky. Možnože to niektorí slaboduchí intelektuáli pochopili, ale už ani bežní slovenskí sedliaci vám absolútne neveria, pretože každý politik alebo každý v politickej strane môže zastupovať len niekoho, ale nie všetkých.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Mám len stručnú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Nagya. Myslím si, že mandátový a imunitný výbor by mal vypracovať návrh na jeho vydanie na trestné stíhanie za šírenie politickej prostitúcie na Slovensku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Veľmi si vážim pána Nagya, predsedu výboru, ktorý bojuje skutočne za ľudské práva a robí to často veľmi otvorene, veľmi jasne, ale zdá sa mi, že v tejto chvíli citoval niečo iné z Benátskeho dohovoru, čo upravuje inú vec, akú teraz predkladáme, pretože veľmi jasne citoval, kedy je možné zakázať alebo zrušiť politickú stranu a za akých podmienok je možné zrušiť túto politickú stranu. Žiaľ, my sme trpezlivo vysvetľovali aj našim voličom občanom Slovenskej republiky, že v súčasnom období je politická scéna urobená tak, že vlastne nereprezentuje ich politickú vôľu, ktorú vyjadrili vo voľbách. Preto chceme toto odstrániť a je len zhoda okolností, že sa dostali alebo prišli na pretras tejto vážnej témy do parlamentu dva návrhy v rovnakom čase. Zdá sa, že tá spoločenská objednávka je už taká, že treba istým spôsobom tento problém riešiť.
Apelovali sme na morálku koalície, robili sme to veľmi jasne, transparentne. Žiaľ, keď morálka zlyháva, treba niekedy využiť zákon. V žiadnom prípade ani ústava, ani zákon o politických stranách nehovorí o tom, že porušujeme ústavu alebo že nejakým iným spôsobom chceme manipulovať s politickými stranami. Myslím si, že v tomto smere sú oba návrhy zákonov legitímne, sme v prvom čítaní. Dá sa potom o týchto zákonoch potom v druhom čítaní diskutovať. Chcel by som požiadať, aby poslanci zvážili svoje rozhodnutie, aby pustili tento zákon do druhého čítania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predseda.
Pánu poslancovi Nagyovi by som povedal len jedno. Uvádzal sedem bodov, zásad, len škoda, že viac nehovoril o morálke a etike, lebo tento návrh zákona je smerovaný predovšetkým k morálke a etike a hlavne k našim voličom občanom Slovenska. Myslím si, že je už najvyšší čas, aby sme občanom Slovenska stanovili jasné pravidlá hry do ďalších rokov, aby jednoducho vedeli, komu a za akých podmienok dávajú hlas, aby sa tieto pravidlá nemenili alebo jednoducho si ľudia alebo politické strany, alebo politici nezmysleli v priebehu, v polovici obdobia, že nebudú v tej strane, ale zmenia značku strany. Myslím si, že k tomu to smeruje. A, pán poslanec, o tomto ste mali hovoriť, a nie o zásadách.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Nagy.
Nech sa páči.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem reagovať na názory pána poslanca Cupera a Gajdoša odmietavým spôsobom. Myslím si, že nedosahujú etickú úroveň tejto snemovne a odmietam v takomto štýle vôbec diskutovať.
Čo sa týka pána poslanca Bohunického, chcem poprosiť, resp. ponúknem pánu poslancovi Bohunickému a komukoľvek, kto bude mať záujem, citáty zo stanoviska Benátskej komisie. Veľmi jasne hovoria o tom, že stranu je možné zakázať nie zákonom, ale iba prostredníctvom súdneho rozhodnutia, a to Najvyššieho alebo Ústavného súdu. Takže by bolo potrebné zosúladiť našu pripravovanú novelu zákona s medzinárodným právom, resp. medzinárodnými rozhodnutiami orgánov Rady Európy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol pán podpredseda Hrušovský.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
važení páni predkladatelia,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa všeobecnejšie vyjadrila k prerokúvanej problematike.
Vstup do Európskej únie, o ktorý sa snažila vláda Vladimíra Mečiara a snaží sa aj súčasná vláda, ktorý je kritériom na posudzovanie viacerých otázok, vyžaduje, aby boli v tej krajine, ktorá chce vstúpiť, splnené aj politické kritériá. Medzi politické kritériá nesporne patrí požiadavka transparentnosti politického života a transparentnosť jasnej politickej zodpovednosti. Ak túto požiadavku Európskej únie si vezmeme ako zorný uhol posúdenia súčasnej situácie, musíme konštatovať, že na Slovensku pripustením viacnásobného členstva v politických stranách, najmä u ústavných činiteľov a činiteľov vlády došlo k negovaniu transparentnosti politického života, k negovaniu jasnej politickej zodpovednosti.
Pýtam sa vás: Ste s tým spokojní alebo sedí niekto v tejto snemovni, kto ma bude presviedčať o tom, že vytvorenie členstva vo viacerých politických subjekoch prispelo k transparentnosti politického života a k jasnejšej politickej zodpovednosti? Nepredpokladám, že tu sedí niekto taký, kto by vedel túto požiadavku na vstup do Európskej únie z dnešnej situácie na Slovensku obhájiť, pretože jednoznačne, dovolím si konštatovať, vytvorením členstva vo viacerých politických subjektoch zmazala sa ako transparentnosť politického života, tak aj jasná politická zodpovednosť.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k problematike morálky, úpravy práva a aj k vyjadreniu môjho kolegu z hnutia, pánu poslancovi Cuperovi. Pripájam sa k jeho názoru, že tu ide o nemorálny stav. Toto vyjadriť bolo mojím úmyslom, a preto sa otvorene k jeho stanovisku pripájam. Pokiaľ pán poslanec Nagy povedal, že táto otázka nedosahuje úroveň tejto snemovne, chcem uviesť, že otázky vzájomného vzťahu morálky a práva sú vysokokvalifikované právne problémy, ktorými sa musia zaoberať aj poslucháči právnickej fakulty. Totiž vzťah týchto dvoch kategórií je veľmi blízky a podmieňuje aj právnu reglementáciu toho-ktorého problému v právnom predpise. Do právnych predpisov nezahŕňame úpravu tých otázok, kde fungujú kritériá morálky, kde fungujú sankcie morálky. Sankcia morálky je celospoločenské odsúdenie, ktoré minimalizuje konanie, ktoré považuje spoločnosť za nemorálne. V prípade, ak konanie, ktoré sa považuje za nemorálne, nie je "zahaltované" spoločenským odsúdením, prechádza otázka, ktorá bola v oblasti morálky, do právnej úpravy a jej dodržanie sa stáva sankcionované donucovacou mocou štátu. A práve dnes mám pocit, že členstvo vo viacerých politických stranách v našej spoločnosti sa donedávna považovalo za amorálne, tak ako sa považuje v rozvinutých západných demokraciách.
Preto západoeurópske štáty ani iné právne systémy vo svete vo svojich právnych úpravách sa nemusia zaoberať zákazom členstva vo viacerých politických stranách, lebo morálne sankcie, miestna morálka je taká silná v tejto otázke, že každý to považuje, resp. každý dodržanie tejto zásady považuje za samozrejmé a členstvo vo viacerých politických stranách sa považuje za amorálne, za niečo, čo by diskvalifikovalo politika, ktorý by sa touto cestou vybral. Chcem jednoznačne povedať, že názory, ktoré boli v minulosti tlmočené v rôznych diskusiách a pri okrúhlych stoloch - konkrétne myslím na diskusiu O päť minút dvanásť, že toto je otázka morálky, a preto nemôže byť predmetom práva -, sú absolútne scestné a potrebovali si prečítať učebnicu Teória štátu a práva pre poslucháčov právnických fakúlt, ktoré sú základnou literatúrou zvládnutia právneho videnia. Čiže chcem povedať len toľko, je úplne prirodzené, že táto otázka dnes prechádza do právnej regulácie.
Ďalej sa chceme vyjadriť k tomu, čo bolo viackrát vo verejnosti predložené aj mojimi predrečníkmi, a to, že čo vedie - budem hovoriť teraz za Hnutie za demokratické Slovensko - tento politický subjekt k predloženiu takéhoto zákona. No, vážení páni poslanci a vážení páni politici, vaše špekulácie, že chceme zlikvidovať SDK, že chceme mať úspech v nasledujúcich voľbách, čo si zabezpečujeme týmto legislatívnym návrhom, sú absolútne scestné. Naším cieľom je sprehľadniť politický život, sprehľadniť politickú zodpovednosť. Osobne sa domnievam, že vytvorenie SDKÚ je únik od politickej zodpovednosti politického subjektu, ktorý vstupoval do volieb s veľkými politickými sľubmi a s minimálnou realizáciou v praxi. Dovolím si povedať, že dnes je už v mnohých oblastiach a u mnohých občanov taká situácia, že zastávajú stanovisko, že len dvojnásobný hlupák bude voliť politický subjekt, ktorý sľuboval dvojnásobné platy. A tu vidím osobne snahu vytvoriť rýchlo pred voľbami, resp. pred predčasnými voľbami nový politický subjekt.
Myšlienky, že k tomu prinútil volebný zákon, môžem veľmi dobre obhájiť, ale niet na to teraz priestor, využijem inú príležitosť, pretože všetky informácie, že volebný zákon predložený Mečiarovou vládou zakázal koalície, sú scestné. Analýzu sto právnych systémov, ktoré boli na konferencii, ktorú organizovalo OKO, pozerám napríklad na pána Šimka, jasne počuli analýzu, ktorá bola vykonaná, že zo sto právnych systémov len tri, a to poľský, český a slovenský poznajú napríklad preferencie volebných koalícií.
Ďalej, vážení, chcem sa vyjadriť k myšlienke, že chceme upraviť právom niečo, čo si vopred vytýčime. Neviem, prečo to mnohí považujú za smrteľný hriech, dokonca si tu dovolím citovať vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti doktora Lipšica, ktorý povedal, že my si vytýčime cieľ a hľadáme cesty, ako sa tam dostať. Vážení, to je normálny spôsob tvorby legislatívy, pretože stransparentniť politickú situáciu u nás možno aj inými návrhmi, ako sú momentálne predložené do parlamentu. A myslím si, že snahu nájsť formuláciu, ktorá by neprekážala ani v Benátskej komisii a neprekážala ani silným hlasom o protiústavnosti, ktoré považujem proste za nadnesené, je možné nájsť.
Ďalej by som chcela uviesť, že myšlienka, s ktorou prichádzajú oba legislatívne návrhy, t. j. aby členstvo v politických stranách nebolo také voľné a možné vo viacerých subjektoch, nie je vôbec kacírska a nová v našom právnom poriadku. V platnom volebnom zákone v § 17 ods. 9 sa už jasne zakotvila, vážení, či sa vám to páči alebo nie, požiadavka zákazu byť v dvoch politických subjektoch. Kandidát, ktorý vstupuje do volieb totiž okrem súhlasu, že chce kandidovať, musí písomne osvedčiť, že nie je aj v ďalšom politickom subjekte. Pýtam sa vás, čo toto vlastne je. Čo je zmyslom § 17 ods. 9 platného volebného zákona? No jednoznačne obsahom a zmyslom je zákaz byť v dvoch politických stranách, zatiaľ zúžený len na tých, ktorí vstupujú do vysokej politiky.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, súhlasím s názorom pána poslanca Nagya, že tu ide aj o etický problém. Ale vôbec s ním nesúhlasím, že cieľom predložených návrhov je zabrániť pokojnému pôsobeniu tejto vládnej koalície. Vládna koalícia zo strany opozície dostala taký priestor na pokojné plnenie svojho volebného programu, aký Mečiarove vlády nikdy nemali. Základný zámer legislatívneho návrhu Hnutia za demokratické Slovensko je zabrániť politickým turbulenciám, zabrániť zneprehľadneniu zodpovednosti, zabrániť politickým hrám, ktoré zamestnávajú bezducho politikov tejto krajiny, krajiny, ktorá má mnohé v poslednom období aj ekonomické problémy, v ktorej sa neriešia, pretože základným problémom politikov sa stali ich politické radovánky. Osobne myšlienku o zákaze byť v dvoch politických stranách najmä u ústavných činiteľov, aby sa to prejavilo na ústavných činiteľoch, zakotvenie tejto myšlienky do právneho systému veľmi podporujem, považujem za odôvodnené, považujem za súladné s ústavou a rozumné i prínosné pre rozvoj tohto štátu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov. Pán poslanec Cuper je posledný.
Pán poslanec Húska.