Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím zapnúť mikrofón pánu poslancovi Delingovi.

Poslanec NR SR P. Delinga:

Pani ministerka, ja som sa pýtal na základe vašich záverov v tejto správe, kde píšete, že sú rizikom plnenia rozpočtových príjmov hlavne z domácich daní na tovary a služby. Pýtal som sa, že aké opatrenia prijímate, aby sa toto riziko odstránilo. To bola moja otázka. Ale prosím vás, pani ministerka, k tým kapitálovým výdavkom. Ja som nepoukazoval na obce, ale na podnikateľskú sféru, kde je plnenie na 6,5 percenta.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Myslím, že som na to odpovedala, pán poslanec. Nehnevajte sa, idete nad rámec toho. Nehnevajte sa.

Dobre, takže k tej vašej záverečnej štvrtej otázke. Myslím si, že si treba uvedomiť, že v prvom štvrťroku a napokon aj čísla, ktoré už máme zo Štatistického úradu za I. štvrťrok, evidentne odrážali to, čo sme aj predpokladali. Tým, že sa k 1. februáru tohto roka zvýšili významne ceny, ceny, ktoré sa dotýkali elektrickej energie, plynu, to boli tie dve hlavné položky, došlo tu prirodzene aj k jednorazovému zvýšeniu inflácie. V nasledujúcich mesiacoch sa postupne inflácia stabilizovala, takže v mesiaci apríl medzimesačná inflácia bola nulová, v mesiaci máji medzimesačná inflácia bola 0,3. Prečo o tom hovorím. Hovorím o tom preto, že prirodzene za ten I. štvrťrok sa to odrazilo aj na kúpyschopnom dopyte obyvateľstva, konkrétne na maloobchodnom obrate, ale aj na konečnej spotrebe štátu. To boli tie dve položky, ktoré výrazne potom aj ovplyvnili výšku HDP za I. štvrťrok a, samozrejme, sa to nemohlo neodraziť aj pri nepriamych daniach, či už pri DPH alebo pri spotrebných daniach. Takže z tohto hľadiska my predpokladáme, že účinky toho jednorazového zvyšovania sa postupne vyčerpávajú, napokon sme to už aj videli na číslach, ktoré som uviedla, a postupne by sa to malo odraziť aj na stabilizácii kúpyschopného dopytu, a tým aj potom na výbere týchto daní. Ak by som mala odpovedať, čo ďalej chceme robiť, v žiadnom prípade nemienime pripravovať nejaké zmeny daňových zákonov, ale mienime sa ďalej sústreďovať na zlepšovanie správy daní. Ja chcem len informovať poslaneckú snemovňu, že pripravujeme reformu daňovej správy. Pokiaľ bude záujem v poslaneckej snemovni, veľmi rada vás o nej budem informovať, pretože do konca mesiaca tohto roka by mala byť prerokovaná na porade vedenia ministerstva financií. A to budú nepochybne opatrenia, ktoré iste nie naraz okamžite, ale postupne budú zlepšovať výber daní, a to sú tie, s ktorými budeme teraz, pardon, v najbližšom období aj pracovať.

K otázkam pána poslanca Kozlíka. Pre objektívnosť musím povedať, pán poslanec, ak naozaj chcete robiť takéto ďalekosiahle závery, aké ste robili z I. štvrťroka, zrejme by ste mali asi byť informovaný o tom, aký je ten vývoj v II. štvrťroku, pretože ten II. štvrťrok sa už vlastne o niekoľko dní bude končiť. Môžem teda v tejto chvíli hodnotiť vývoj v štátnom rozpočte za prvý polrok ako vývoj priaznivý a musím povedať, že aj v porovnaní s minulým rokom je to vývoj oveľa priaznivejší. Ale za tým budem, samozrejme, hovoriť aj o tom, aké riziká nás čakajú v nasledujúcich mesiacoch. Myslím si, že je niekoľko faktorov, ktoré hovoria o tom, prečo ten vývoj je priaznivý. Popritom, že sme zhruba na úrovni predpokladu dosiahli výber pri spotrebných daniach, pri dani z pridanej hodnoty, musím povedať, že je trochu nižší, ako sme predpokladali výber pri dani z príjmov fyzických osôb, čo nepochybne je odrazom nižšej miery zamestnanosti, respektívne vyššej miery nezamestnanosti, ako sme pôvodne predpokladali. Na druhej strane je lepší výber pri dani z príjmov právnických osôb. Aj keď tie čísla neviem stopercentne, lebo nemám tu podklady, takže hovorím len z hlavy, v roku 1999 sme na vratkách za preddavky dane z príjmov právnických a fyzických osôb uhrádzali spolu 6,4 miliardy korún. V tomto roku sme vypočítali nutnosť vrátiť na preddavkoch 4,7 miliardy korún, z toho približne 800 miliónov bolo určených pre fyzické osoby. Takže je to nepochybne aj určitý odraz toho, že nielenže boli možno lepšie a inak stanovené preddavky, ale že sa niečo začína konečne hýbať aj v tej podnikovej sfére. Tak ako som povedala, do tejto chvíle nám zostáva uhradiť ešte, možno, že dnes to už nebude pravda, ale minulý týždeň informácia bola, že ešte 400 miliónov bolo treba uhradiť na preddavkoch právnickým osobám. Veľkú časť sme nemuseli uhrádzať tým, že sme vracali, ale tým, že sme si započítali nedoplatky na iných druhoch daní a že sme to zároveň vyrovnávali s preddavkami na aktuálne mesiace roka 2000.

Výsledky z dovoznej prirážky za I. polrok sú skutočne lepšie, ako sme predpokladali, takže napokon je evidentné, že tie príjmy v druhej polovici roka budú nižšie jednoducho preto, ako som už aj naznačila, že od 1. 7. sa znižuje dovozná prirážka z 5 na 3 percentá. Chcela by som využiť možno aj túto príležitosť, pretože častokrát sa medializujú otázky, ktoré nemajú tí príslušníci, ktorí ich medializujú, nemajú ich prediskutované s ministerstvom financií. Vzhľadom na to, že došlo k vyššiemu nárastu cien energií, ako sme pôvodne predpokladali, ministerstvo financií sa rozhodlo nerevidovať prílohy číslo 1, 2, 3 k vyhláške k nariadeniu o dovoznej prirážke, znamená to, že tie výnimky, ktoré boli doposiaľ v týchto prílohách tejto vyhlášky, budú platiť aj naďalej. Takže žiadny nejaký tvrdý prístup k podnikateľskej sfére neuplatňujeme. Ešte raz zdôrazňujem, že pôvodne sme skutočne chceli tieto výnimky vypustiť a ohlásili sme to vlastne začiatkom roka, aby sa podnikateľská sféra mohla na to pripraviť, ale vzhľadom na to, aký ten vývoj v cenovej sfére bol, čo sa odrazilo aj do cien priemyselných výrobcov, tak sme rozhodli prijať takéto riešenie.

Makroekonomické rámce po prvýkrát využívame aj na určitú aktualizáciu odhadu príjmov a výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. Takáto prax na ministerstve financií doposiaľ nebola. Pristúpili sme k tomu, aby sa to stalo súčasťou normálnej bežnej praxe každého rozpočtového roku. Takže štyrikrát do roka budeme na základe aktualizovaných makroekonomických rámcov aj aktualizovať príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Samozrejme štátny rozpočet je schvaľovaný zákonom, aby sme dodržali schodok, je potrebné potom prijať aj niektoré opatrenia v prípade, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami nezodpovedá predpokladanému schodku štátneho rozpočtu. Výsledky za I. štvrťrok nás zatiaľ nenútia k tomu, aby sme nejako zásadne menili predpoklady o vývoji štátneho rozpočtu. Snažila som sa už trošku vysvetliť, čo vplývalo na mieru rastu HDP v I. štvrťroku, ktorú sme možno predpokladali vyššiu ako 1,9. Aspoň možno niektorí analytici ju predpokladali, že prevýši 1,9 percenta. Aj keď v tejto chvíli ešte Štatistický úrad nevysvetlil, aký je dosah zmeny metodiky na výpočet HDP v I. štvrťroku. To vysvetlenie je veľmi jednoznačné. Raz za I. štvrťrok bol sto percent vedený iba exportom. Naopak, došlo k poklesu konečnej spotreby štátu a obyvateľstva, ale pozitívne je, že miernym spôsobom narástla dynamika fixných investícií.

K poznámke, ktorá sa týka verejnoprávnych fondov, myslím si, že je to, samozrejme, poznámka, ktorá je správna a upozorňovali sme na to pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2000. Skutočne gro tej zložitosti sa nebude ani tak sústreďovať, hoci o chvíľku poviem ešte niečo navyše, v štátnom rozpočte, ale v ďalších tzv. sociálnych fondoch, a to hlavne v Sociálnej poisťovni. Ale treba si položiť otázku, kedy vznikali a začali vznikať tieto komplikácie v Sociálnej poisťovni a stačí sa pozrieť do hospodárenia Sociálnej poisťovne na niekoľko rokov dozadu a nemôžete mi nedať za pravdu, že tie komplikácie sa začali od roku 1996, po prvýkrát sa to začalo ukazovať v roku 1997 - 1998, a treba si povedať, čo k tomu viedlo.

Viedlo k tomu po prvé to, že došlo k závažnému rozhodnutiu, že sa podstatne zvýšil počet dôchodcov, ktorí mohli pred dovŕšením dôchodkového veku odísť do dôchodku, čo, samozrejme, výrazne zaťažilo Sociálnu poisťovňu. A druhý faktor je faktor, ktorý ovplyvnil podstatným spôsobom výber poistného do Sociálnej poisťovne. Je to zákon o revitalizácii, ktorý okamžite, keď ešte vlastne predtým, ako bol prijatý, spôsobil zhoršenie finančnej disciplíny, kde veľmi rýchlo poklesol výber poistného asi tak z 96, 97, niekedy až 98 percent na 91 percent. To v prípade Sociálnej poisťovne predstavuje niekoľko miliárd korún a, samozrejme, že sa to odrazilo potom aj na hospodárení Sociálnej poisťovne. My sme v tomto roku riešili, na prelome minulého a tohto roka, sme riešili aj staré záväzky, ktoré ste ešte zanechali z predchádzajúcej vlády napríklad v Železniciach Slovenskej republiky, keď sme vlastne uhradili viac ako 3,4 mld. starých záväzkov Železníc Slovenskej republiky do Sociálnej poisťovne s tým, aby sme zlepšili hospodárenie Sociálnej poisťovne. Vláda bude rokovať aj o celkovej situácii v Sociálnej poisťovni a o opatreniach, ktoré treba prijať do konca roka, aby sa situácia v Sociálnej poisťovni začala zlepšovať, a to nielen v tomto roku, ale predovšetkým v nasledujúcich rokoch. Samozrejme, že treba rozlíšiť medzi krátkodobými opatreniami a medzi systémovými, ktoré sú absolútne nevyhnutné, pretože nie je možné, aby každým rokom nám ohrozovali, aby výsledky verejných financií boli ohrozované práve výsledkami v Sociálnej poisťovni.

Chcem však informovať, že kým doposiaľ nebola poslanecká snemovňa komplexne informovaná o vývoji verejných financií, týmto rokom pripravujeme zmenu v zákone o rozpočtových pravidlách tak, aby vlastne poslanecká snemovňa rozhodovala nielen o štátnom rozpočte, ale o schodku celých verejných financií. To znamená, že najbližší štátny rozpočet, ktorý dostanete na prerokovanie, bude obsahovať časť, ktorá sa týka štátneho rozpočtu, druhú časť, ktorá sa bude dotýkať všetkých ostatných zložiek verejných financií a okrem toho tam budete mať aj strednodobý finančný výhľad. Myslím si, že je to veľmi výrazný krok dopredu, ktorý by nám mal pomôcť zmanažovať celé verejné financie v nasledujúcich rokoch.

K aktuálnej situácii a k odhadom do konca roka veľmi stručne. Bohužiaľ, budeme musieť riešiť situáciu, ktorá vznikla v dôsledku sucha. Ste informovaní, že predbežne vyčíslené náklady pre poľnohospodárov v dôsledku sucha dosiahli výšku 11,1 mld. korún. Nie je to konečné číslo, to číslo sa môže upravovať ešte možno aj smerom nahor, možno aj smerom nadol. Opakovane sme rokovali aj na ministerstve financií, aj na Úrade vlády, ako toto riešiť, je predložené riešenie na zajtrajšie rokovanie vlády, môžem azda len naznačiť, že v prvom kroku chceme vyriešiť to, čo sme schopní riešiť okamžite, to znamená s použitím prostriedkov, ktoré máme aj formou vo VPS, kde je určená položka na úhradu škôd zo živelných pohrôm. Samozrejme táto položka je veľmi nízka, preto pristupujeme k tomu, že keďže sme v tomto prvom polroku regulovali výdavky kapitoly, uvoľníme reguláciu v plnom rozsahu, nebudeme uplatňovať reguláciu v treťom štvrťroku tohto roka. Ďalej v ostatných kapitolách s výnimkou kapitol krajských úradov rozhodnutie vlády, pokiaľ sa také prijme, sa bude regulácia viazať, to znamená, že získame ďalších asi 1,5 mld. korún na riešenie dôsledkov sucha. Ďalšie riešenie, ďalšie zdroje, ktoré chceme použiť na riešenie dôsledkov sucha, sú zdroje, ktoré vzniknú po ratifikácii zmluvy o rozdelení majetku československej federácie, ktoré drží v tejto chvíli Národná banka Slovenska, predbežná kvantifikácia je okolo 4 mld. korún. To sú zatiaľ možnosti, zdroje na riešenie dôsledkov sucha, samozrejme, veľmi dôležité je použitie týchto prostriedkov. Bude veľmi dôležité, aby tak, ako sme sa predbežne dohodli, aj vláda zajtra schválila, aby sa časť týchto prostriedkov použila spôsobom, ktorý je absolútne nevyhnutný vzhľadom na to, že dochádza k trvalým klimatickým zmenám. To znamená na to, aby sa začali konečne znovu budovať a obnovovať závlahové systémy, ktoré po roku 1989 sa takmer v plnom rozsahu zničili. Dnes sa zavlažuje len asi menej ako jedna šestina pôdy v Slovenskej republike. Ďalšie zdroje sa použijú na založenie novej úrody na budúci rok.

Z hľadiska riešenia situácie v školstve už máme pripravené riešenie na zlepšenie situácie v tzv. malom školstve, to znamená základné, stredné školy a učilištia, ktoré sú financované z kapitoly krajských úradov. Myslím si, že riešenie, ku ktorému sme na základe porady s prednostami krajských úradov dospeli, je riešenie relatívne uspokojujúce. Samozrejme to neodpovedá na otázku, kedy sa rýchlejšie bude pristupovať znovu k určitým krokom, ktoré je nevyhnutné uskutočniť v školstve, ale je to, samozrejme, aj otázka redukcie siete škôl vzhľadom na to, že mnohé z tých škôl sú nedostatočne využívané, ale aj otázka znižovania bežných výdavkov v školách, ktoré sú spojené najmä s nadmerným používaním prostriedkov na energie v dôsledku toho, že tam vznikol deficit, možno 10-ročný, že sa nebudovali modernejšie typy vykurovania škôl, že školy zostali s plochými strechami, to sú tie riešenia, ktoré už tento rok sa budú realizovať, budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch a mali by principiálne pomôcť potom redukovať výdavky, ktoré sú neefektívne vynakladané.

Predpokladám, že som zodpovedala na všetky vaše otázky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani ministerke.

Pán spravodajca, chceš vystúpiť. Nie.

Ďakujem pekne pani ministerke aj pánu spravodajcovi.

Ďalším bodom programu je

správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1999.

Správu ste dostali ako tlač 630 a spoločnú správu výborov ako tlač 630a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol.

Nech sa páči.

Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dámy a páni,

Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike v roku 1999. Robí tak s vedomím zodpovednosti za menový vývoj a s vedomím svojho podielu na riešení aktuálnych problémov, ale aj výhľadových zámerov slovenskej ekonomiky.

V roku 1999 nastal obrat v dovtedajšom makroekonomickom vývoji, ktorý sa prejavoval vo forme prehlbovania dvojitého deficitu, a to deficitu bežného účtu a verejných financií. V úvode roku ešte pretrvávali negatívne tendencie z predchádzajúceho obdobia, ktoré boli sprevádzané znehodnocovaním výmenného kurzu slovenskej koruny a zhoršujúcim sa medzinárodným hodnotením Slovenska.

Vládou prijatá stratégia urýchlenia reforiem v máji 1999 sa prejavila v zastavení ďalšieho zhoršovania ekonomického vývoja. Limitovanie domácej spotreby a zavedenie dovoznej prirážky ovplyvnilo vývoj obchodnej bilancie, ktorej koncoročné pasívne saldo sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne znížilo. Zníženie deficitu zahraničnoobchodnej bilancie determinovalo pokles podielu schodku bežného účtu platobnej bilancie na vytvorenom hrubom domácom produkte, ktorý po trojročnom 10-percentnom prekračujúcom podiele v roku 1999 dosiahol 5,8 percenta. Devízové rezervy Národnej banky Slovenska sa v roku 1999 zvýšili o 700 miliónov USD na 3,4 miliardy USD. Tento objem postačoval na krytie priemerného 3,1-mesačného dovozu Slovenskej republiky.

Celková hrubá zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky klesla v roku 1999 o 1,4 miliardy USD na 10,5 miliardy USD. Na uvedenom poklese sa podieľal predovšetkým pokles krátkodobej zadlženosti komerčných bánk v dôsledku zrušenia devízovej pozície obchodných bánk a pobočiek zahraničných bánk na menové účely. Po očistení o tento pokles zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky vzrástla približne o 1 miliardu USD.

Realizácia vládnych zámerov sa prejavila v znížení podielu deficitu verejných financií na hrubom domácom produkte zo 6,4 percenta v roku 1998 na 3,7 percenta v roku 1999. Ozdravovanie ekonomiky bolo sprevádzané poklesom domáceho dopytu v reálnom vyjadrení medziročne o 4,3 percenta. Napriek tomu sa však ekonomika nedostala do recesie, ale udržala si rastový potenciál a hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách o 1,9 percenta. Popri nevyhnutných stabilizačných krokoch vláda začala proces ozdravovania mikrosféry reštrukturalizáciou bankového sektora. Delimitáciou časti klasifikovaných úverov z troch štátom vlastnených bánk zo špecializovaného peňažného ústavu a zvýšením základného imania v týchto bankách sa uskutočnila prvá etapa ich predprivatizačných príprav. Tým sa vytvoril predpoklad na efektívnejšie fungovanie bankového sektora a zlepšenie funkcie sprostredkovania finančných tokov, ako aj na následnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry.

Súčasťou opatrení vlády Slovenskej republiky bolo aj zvýšenie štátom regulovaných cien, čo sa prejavilo aj v dočasnom náraste domácej cenovej hladiny na dvojcifernej úrovni po viac ako štvorročnom stabilnom cenovom vývoji. Najväčšou mierou sa na koncoročnom náraste spotrebiteľských cien o 14,2 percenta podieľal sektor s regulovanými cenami, ktorého príspevok k celkovému nárastu predstavoval 6,9-percentuálneho bodu. Čistá inflácia reprezentujúca cenový vývoj, ktorý je očistený od vplyvu administratívnych zásahov v sektore obchodovateľných tovarov a služieb, prispela k celkovému cenovému nárastu 6,1-percentuálnymi bodmi. Cenový vývoj tak bol v intenciách menového programu Národnej banky Slovenska.

Dôležitým faktorom úspešnosti makroekonomickej stabilizácie bolo začatie procesu koordinácie a harmonizácie menovej a fiškálnej politiky. Cieľom Národnej banky Slovenska bolo na jednej strane stabilizovať kurzový vývoj a zároveň eliminovať cenovú nákazu sektorov s neregulovanými cenami a postupné znižovanie vysokých úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Kulminácia napätia na devízovom a finančnom trhu v máji 1999 zapríčinila prerušenie uvedeného trendu, nakoľko NBS bola nútená intervenovať proti nadmernej volativite oslabovania kurzu slovenskej koruny aj za cenu dočasných vysokých úrokových sadzieb.

V druhom polroku nadobudol vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru zhodnocujúci trend a jeho úroveň koncom roka bola v porovnaní s východiskovou silnejšia. Úrokové sadzby na peňažnom trhu sa v júni stabilizovali a až do októbra si udržali klesajúcu tendenciu. V závere roka došlo v súvislosti s prechodom na rok 2000 k miernemu krátkodobému nárastu úrokových sadzieb, avšak všeobecný trend poklesu ostal zachovaný.

Naštartovanie ozdravného procesu slovenskej ekonomiky sa v závere roka prejavilo okrem dosiahnutých ukazovateľov aj prijatím Slovenska do prvej skupiny asociovaných krajín Európskej únie na Helsinskom summite a zlepšením hodnotenia výhľadu krajiny medzinárodnými ratingovými agentúrami. Vývoj v roku 2000 pokračuje nielen v trende z minulého roka, ale aj v napĺňaní strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska, z ktorých medzi nosné patrí pokračovanie v stabilizácii makroekonomického prostredia a napĺňanie cieľov v oblasti konvergencie s krajinami Európskej únie.

Platnosť opatrení prijatých v minulom roku, ako aj oživenie hospodárskeho rastu v krajinách našich obchodných partnerov sa odráža v neustále sa zlepšujúcom vývoji obchodnej bilancie Slovenskej republiky, ktorej deficit za prvé štyri mesiace roku 2000 predstavuje len 34 percent objemu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Národná banka Slovenska predpokladá pokračovanie v doterajšom pozitívnom vývoji, v dôsledku čoho malo dôjsť k ďalšiemu zníženiu podielu deficitu bežného účtu na hrubom domácom produkte. Privatizačné aktivity vlády, ako aj schválené opatrenia na podporu zahraničných investícií by sa mali pozitívne premietnuť do štruktúry a výšky kapitálového a finančného účtu. Očakávame, že celkový kapitálový a finančný účet podstatne prevýši saldo bežného účtu a rast devízových rezerv v NBS umožní koncom roka krytie 3,5-násobku priemerného mesačného dovozu.

Priaznivý vývoj v oblasti hospodárenia verejných financií za prvých päť mesiacov v roku 2000 dáva predpoklad naplnenia ročného zámeru aj vo fiškálnej oblasti, ktorým je neprekročenie 3,3-percentného podielu schodku verejných financií na hrubom domácom produkte. V januári tohto roka vláda zrealizovala ďalšiu rozsiahlu úpravu regulovaných cien, v dôsledku ktorej medziročná miera v celkovej inflácii vo februári prekročila 16 percent, v súčasnosti dosiahla inflácia podľa produkcii v Národnej banke Slovenska maximálne hodnoty a v ďalších mesiacoch by mala postupne klesať na jednocifernú úroveň.

Národná banka Slovenska pôsobí výkonom svojej menovej politiky predovšetkým na stabilizáciu menového prostredia, čím vytvára vhodné podmienky na realizáciu zámerov hospodárskej politiky vlády. Už v roku 2000 chce Národná banka Slovenska nadviazať na dezinflačný proces, ktorý bol v roku 1999 prerušený. Priaznivý vývoj inflácie, ako aj podstatných makroekonomických ukazovateľov umožňuje NBS znižovať úroveň úrokových sadzieb a v rámci jej možností podporovať ekonomický rast. Realizácia prvých krokov v oblasti deštrukturalizácie bankového sektora umožnila Národnej banke Slovenska zaviesť do inštrumentária menovej politiky štandardné nástroje porovnateľné s nástrojmi využívaných Európskou centrálnou bankou. V uskutočnení zmien vo výkone menovej politiky smerom ku kvalitatívnemu riadeniu a kontinuálnou adaptáciou na postupy využívané v rámci Európskej menovej únie Národná banka Slovenska chce výrazne prispieť k procesu vstupu do integračných štruktúr.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

urýchlené založenie začatých ekonomických reforiem predovšetkým v oblasti mikrosféry je nevyhnutným predpokladom priaznivého vývoja inflácie a makroekonomických veličín a následne bude možné plniť náročné ciele nielen v oblasti menovej, ale aj na každej úrovni ekonomiky. Na záver mi dovoľte, aby som vám poďakoval za vašu podporu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím člena Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Vladimíra Maňku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec V. Maňka:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážení pán guvernér,

správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 680 z 31. mája 2000 výboru pre financie, rozpočet a menu, ďalej výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo na prerokovanie s termínom do 13. júna 2000. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2000 číslo 680 určené výbory prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike s týmto výsledkom. Všetky tri výbory ju svojimi uzneseniami zhodne zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1999 vziať na vedomie. Zo strany výborov ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a ods. 5 schválil spoločnú správu uznesením číslo 442 zo dňa 13. júna 2000.

Bol som poverený, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, aby som navrhol postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto časti spoločnej správy.

Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pán poslanec, prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Kozlík, pán poslanec Tatár. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlášok ústne.

Dávam slovo poslancovi Sergejovi Kozlíkovi.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán guvernér,

vážený pán Jožko Zlocha a koaliční poslanci,

dovoľte mi pár poznámok k predkladanej správe o menovom vývoji Slovenskej republiky. Myslím si, že ide o štandardnú kvalitnú správu, ale je tu istý rozpor medzi všeobecne poňatými pozitivistickými závermi, voľne formulovanými, a faktmi, ktoré sú obsiahnuté v tejto správe, najmä pokiaľ sa týka pozitívneho alebo jednostranne pozitívneho hodnotenia dosiahnutých makroekonomických ukazovateľov, takže mi dovoľte, aby som voľne prešiel touto správou. Hneď v úvode správa naznačuje, že dochádza k zlepšovaniu makroekonomického vývoja, ale v úvode, kde sa všeobecne hodnotí vývoj ekonomiky, absolútne absentuje otázka prepadu nezamestnanosti, otázka výrazného prepadu produkcie, ktorá potom už v tej ďalšej časti správy je analyzovaná, myslím si, korektným spôsobom. Podobne, ak sa pozitívne hodnotia niektoré opatrenia vlády v oblasti daňovej, cenovej a tak ďalej, kumulatívnych opatrení, nehovorí sa nič o vývoji zaplatených daní, ja sa dotknen toho v tej ďalšej časti, alebo nehovorí sa o tom, ako sa vyvíjala schopnosť tejto ekonomiky tvoriť zdroje.

Podobne v úvodnej časti, ktorá je istým súhrnom materiálu, sa nehovorí o vývoji zadlženosti, myslím si, že nie správne sa hodnotí takzvaný pozitívny odraz obnovovania makroekonomickej rovnováhy v tom, že sa Slovensko dostalo do krajín, medzi krajiny, s ktorými bolo začaté rokovanie o vstupe do Európskej únie. Pán guvernér, to je predovšetkým odraz zmeny filozofie Európskej únie a v materiáli sa to korektne hovorí v tej analytickej časti, že to je zmena prístupu najmä pána Prodiho a ďalších, ktorí prestali rozlišovať medzi prvou a druhou skupinou.

Čo sa týka tej analytickej časti, na strane 16 by som rád zvýraznil to, že reálna mzda v súhrne za hospodárstvo Slovenskej republiky poklesla po prvýkrát od roku 1993 o 3,1 percenta a, samozrejme, je to vidieť aj v kontexte s tým, že dochádza k obmedzeniu domáceho dopytu, a tým aj k obmedzeniu domáceho trhu so znížením priestoru pre domácu podnikateľskú sféru, pretože ten dosah v oblasti reálnej životnej úrovne sa týka práve najslabších skupín obyvateľstva, ktoré sú viazané na odbyt domácej produkcie. Podobne, myslím si, korektne sa v analytickej časti hovorí o tom, že v štvrtom štvrťroku sa najviac vlastne prejavila diskrepancia medzi vývojom reálnej produktivity práce a reálnych miezd, keď rast produktivity práce bol 5,4 percenta a pokles reálnych miezd bol 5,9 percenta, čo je istá diskrepancia, ktorá nemôže dlhodobo v štáte existovať a nesporne vedie k ďalším makroekonomickým disproporciám, nereláciám, pokiaľ sa toto neuvedie v ďalšom období do súladu a rok 2000 nenaznačuje, že by tieto proporcie boli uvádzané do súladu.

Na strane 19 v oblasti domáceho dopytu sa pripomína prepad tvorby hrubého fixného kapitálu v stálych cenách o 18,2 percenta, to znamená, že medziročne sa znížila reálna miera fixných investícii o 8,1 percentuálnych bodov na 32,9 percenta. Treba povedať, že odvetvia, ktoré v roku 2000 ťahajú priemyselnú produkciu a export, sú práve odvetvia, ktoré investovali v rokoch 1996 až 1998 a s predĺžením tých investícií aj za rok 1998 je to predovšetkým výroba dopravných prostriedkov, je to spracovanie ropy a výroba chemických produktov, je to výroba elektrickej energie, kde už sa nedováža, ale naopak v prvom štvrťroku 2000 sa vyviezla elektrická energia a nájdete v odvetvovom členení presne prejav týchto odvetví na istom oživení produkcie indexu priemyselnej produkcie, ale aj exportu a tento efekt alebo tieto investície v tom roku 1999 výrazne poklesli.

Čo sa týka investičného dopytu po strojových stavebných investíciách, medziročný pokles bol 11 až 16 percent, ale pritom rástlo obstaranie dopravných prostriedkov, to znamená, že nebola tá štruktúra vyvážená a tam, kde by bol ten pokles žiaducejší, tam sa v tej oblasti investícií nejakým významným spôsobom neprejavil.

Čo sa týka finančného hospodárenia, finančného hospodárenia organizácií strana 22, správa hovorí a myslím si, že tu si mala dať Národná banka možno trošku väčší dôraz pri analýze, trošku zjednodušene sa hovorí o tom, že sa dosiahlo v podnikateľskej sfére, v podnikateľskej sfére sa dosiahli lepšie finančné výsledky ako v predchádzajúcom roku. Ja by som rád pripomenul podvod storočia, ktorý sa odohral v závere roka 1998, keď jednorazovo v mnohých organizáciách verejného charakteru, ako sú energetika, plynárenský priemysel, niektoré banky, poisťovne, Východoslovenské železiarne už pod novým manažmentom, jednorazovo boli vytvorené obrovské rádovo desaťmiliardové položky v oblasti rezervných položiek, rezerv a opravných položiek a jednorazovo vo štvrtom kvartáli 1998 bol vlastne zaťažený hospodársky výsledok aj Slovenskej republiky a namiesto 20 miliárd, 25 miliárd korún obvyklého zisku sa v štvrtom kvartáli vykázala strata rádovo 30 miliárd korún, 50-miliardová sekera oproti bežnému vykazovaniu hospodárskych výsledkov, bola to účtovne vykázaná strata a, samozrejme, sa bude každoročne oproti roku 1998 vykazovať enormné zlepšenie hospodárskych výsledkov. Takže si myslím, že v tomto smere aj pre budúcnosť bude treba kdesi pod čiarou uvádzať tento jednorazový účtovný zásah, ktorý sa odohral v závere roku 1998. Samozrejme, je to mimo priestoru Národnej banky, ale z hľadiska charakteristiky prostredia daného roku nemalo by sa pozabúdať na tento faktor.

Čo sa týka vývoja bežného účtu, vzhľadom na stranu 28 rád by som zvýraznil ten fakt dosahu prepadu z úrovne kurzu slovenskej koruny voči niektorým menám a Národná banka správne konštatuje, že vzhľadom na výrazné medziročné oslabenie koruny je potrebné pri hodnotení zahraničnoobchodnej výkonnosti Slovenskej republiky zohľadniť aj kurzový vplyv. Pokles vývozu v dolárovom vyjadrení o 5 percent a dovozu o 13,5 percenta signalizuje, že k zníženiu salda zahraničného obchodu prispel predovšetkým pokles dynamiky dovozu.

Chcem, vážené poslankyne, poslanci, opäť zdôrazniť ten fakt, že Slovensko v dolárovom vyjadrení roku 1999 nevyrobilo viac. Nesporne sa dá polemizovať o tom, či to máme merať v dolároch, euro alebo v akých menách, ale Slovensko je bytostne viazané najmä v oblasti úverov na doláre vrátane v rámci splácania úverov na doláre a musí počítať ekonomické parametre aj v dolárovom vyjadrení. Chcem ale poukázať na ďalší faktor, pretože potom urobím istý záver v rámci správy o menovom vývoji, že v roku 1999 v stálych cenách export narástol o 7 percent. V roku 1998 v stálych cenách, a to je akože rok, keď boli hlboké makroekonomické disproporcie, vzrástol export v stálych cenách o 10 percent. To znamená nárast exportu v roku 1998 bol vyšší v stálych cenách ako v roku 1999. Pokiaľ sa stretávame s názormi, že opatrenia vlády a reformné kroky vlády prispeli k výraznej akcelerácii exportu. Rád by som to uviedol na pravú mieru a myslím si, že korektne toto Národná banka Slovenska v tej analytickej časti pripomína.

Čo sa týka vývoja deficitu bilancie výnosov, takisto správne správa hovorí, že zmena kurzu slovenskej koruny voči zahraničným menám spôsobila vyššie nároky na dlhovú službu v slovenských korunách, pričom priemerný kurz sa v roku 1999 oproti doláru medziročne znehodnotil o 17,5 percenta, voči euru o 11,4 percenta. Možno niekde ďalej je aj vyčíslený ten dosah rádovo viac ako 10 mld. korún, o ktorý sa zvýšili finančné dosahy, je to rádovo 20 mld. korún v slovenskej ekonomike, o 10 mld. prírastok dosahov práve z devalvácie slovenskej koruny alebo z poklesu kurzu slovenskej koruny, ale pokiaľ sa primeria tento kurz na celoštátne záväzky, to znamená záväzky, ktoré všeobecne tento štát má, tak tie dosahy sú rádovo podstatne vyššie, je to len dosah v rámci tých 10 mld., dosah v rámci jedného roka.

Ďalší varovný fakt, ktorý správa uvádza, je, že čistý prílev priamych zahraničných investícií dosiahol v roku 1999 výšku 28,9 mld. korún, čo ale hneď správa, myslím si, korektne v ďalšej časti upravuje, že to sú investície vrátane predaja podielu Československej obchodnej banky, a to znamená, že nedošlo k prírastku zahraničných investícií, pokiaľ očistíme tento fakt, ale naopak pokles na úroveň 78,2 percenta. To znamená, došlo k poklesu priamych zahraničných investícií v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998.

Na strane 33 si môžete verifikovať to, čo som hovoril o vývoji dlhovej služby, že kurzové riziká a pohyb slovenskej koruny voči zahraničným menám znamenali, že splácanie finančných úverov dosiahlo 20,8 miliardy korún, čo predstavovalo medziročný nárast 75,5 percenta, takže ten nárast bol rádovo nejakých 13, 14 miliardy korún vyplývajúci z prepadu kurzu slovenskej koruny. Treba podotknúť, že na tom oslabení kurzu slovenskej koruny sa nesporne podieľala, podpísala váhavosť súčasnej vlády, ktorá sa nevedela dohodnúť ešte na prelome roka 1998, 1999 na opatreniach, či zavedie dovoznú prirážku, v ktorých cenových, daňových oblastiach vykoná niektoré opatrenia, čo viedlo zároveň v priebehu roku, že sa museli kumulovať viaceré opatrenia, ale viedlo to aj k tomu, že zahraničie vyjadrilo de facto svoju nedôveru politike vlády tým, že sa odrazila v poklese. Určite aj tento faktor pôsobil na oslabenie kurzu slovenskej koruny.

Čo sa týka čistej zahraničnej zadlženosti, pán guvernér korektne dopovedal, že v prípade vývoja zahraničnej zadlženosti, pokiaľ eliminujeme vplyv devízovej pozície bánk, tak zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky narástla zhruba o 1 mld. dolárov a podobne, ale myslím si, že mala byť vykázaná na strane 35 aj hodnota čistého zahraničného dlhu a že v priebehu roka 1999 teda nedošlo k jeho nárastu iba o 0,2 mld. korún, ale domnievam sa, že by tam bola potrebná korekcia v prípade teda eliminovania vplyvu devízovej pozície bánk, že by tam mal byť uvedený údaj 1,2 mld. dolárov.

Pokiaľ sa hovorí o účinnosti prijatých opatrení, to znamená zmena čistého úveru vláde, Fondu národného majetku na hrubom domácom produkte, myslím si, že treba vždy pripomenúť aj predaj Československej obchodnej banky, pretože táto transakcia výrazne ovplyvňovala, zlepšovala niektoré údaje, ktoré som spomínal.

Čo sa týka vývoja peňažnej zásoby meranej agregátom M2, skutočne došlo k zrýchleniu dynamiky peňažnej zásoby. Ja by som nazval ale, pokiaľ hrubý domáci produkt celoročne dosiahol 1,9 percenta, priemerná miera inflácie 10,6 percenta, že došlo k zmierneniu reštrikcie, ale napriek tomu Národná banka Slovenska uplatňovala istú umiernenú reštrikciu v oblasti peňažnej zásoby iste asi so zreteľom na zabezpečenie parametra inflácie.

Čo sa týka vývoja zadlženosti štátu, rád by som pripomenul opäť jeden veľmi závažný fakt obsiahnutý v analýze, že došlo v rámci sektorovej štruktúry korunových úverov, v priebehu sledovaného obdobia sa zmenila v smere výraznejšieho rastu verejného sektora o 15,3 percenta boda, pričom rast sektora obyvateľstva sa zvýšil o 2,5 percenta, ale poklesol súkromný sektor o 18,2 percenta. Myslím si, že toto je veľmi vážny faktor. Je otázka ešte, akým spôsobom sa vyvíjal prírastok úverov celkom. Tento údaj, pán guvernér, v tej analytickej časti absentuje. Možno je v tabuľkovej časti, ale v tej popisnej časti je vyjadrená len sektorová štruktúra korunových úverov. Je to škoda, ten obraz o celkových úveroch by dal také plastickejšie videnie toho celkového rozloženia úverov, nesporne v tabuľkách bude, ja si to pozriem, len pre krátkosť času som nestihol.

Čo sa týka zadlženosti štátu, už som to komentoval, že za rok 1999 skutočne došlo k prírastku rastu zadlženosti o 1 mld., pričom neboli ale realizované žiadne významnejšie rozvojové impulzy. Na rozvojové programy smerovalo len 2,4 percenta z celkového objemu čerpaných úverov.

Čo sa týka úrokovej miery skladov, treba skonštatovať, správa to naznačuje, ale možno z hľadiska najmä občana, ktorý sa nie celkom vyzná v parametroch, treba povedať, že v roku 1999 sa vykazovala vlastne záporná úroková sadzba z vkladov, keď celková priemerná úroková sadzba oscilovala okolo 10 až 11 percent, priemerná miera inflácie bola 10,6, ale tá oscilovala až po nejakých tých koncových 14 percent, a teda reálna úroková miera z ročných vkladov sa udržovala v roku 1999 na úrovni -2,37 až 5,8 percenta, ale v druhom polroku reálna úroková miera sa pohybovala v rozmedzí -1,18 do -2,37 percenta, to znamená že dochádzalo k znehodnocovaniu vkladov obyvateľstva.

Čo sa týka obozretného podnikania bánk, boli v roku 1999 zrealizované kapitálové posilnenia Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne, Investičnej a rozvojovej banky a ďalej boli presunuté zlé úvery do Konsolidačnej banky s tým, že rádovo tie presuny dosiahnu 100 mld. korún, pričom pani viceguvernérka Kohútiková minulý týždeň definovala stav úverového trhu ako mŕtvy. To znamená nedošlo k oživeniu, konštatuje to, samozrejme, za rok 1999 aj správa o menovom vývoji, že nedošlo k oživeniu úverového trhu a ja podotýkam, že podobne k tomuto oživeniu nedošlo ani v prvých mesiacoch roka 2000. To znamená banky sa zamerali najmä na menej rizikové obchody a je tu takisto jeden ukazovateľ, ktorý je veľmi vážny, že klasifikované pohľadávky bánk v roku 1999 a určite v značnej miere aj pod vplyvom klesajúcej ekonomiky a pod vplyvom tvrdých dosahov skumulovaných opatrení v oblasti cien, daní, dovoznej prirážky a poklesu toho vnútorného dopytu, že narástli za prvé tri štrvrťroky roka 1999, pokiaľ je známy údaj klasifikované pohľadávky o 30 mld. korún, čo je oproti základni, základňa bola 120, 130 mld. korún, takže každý si urobí nápočet percentuálne, čo to znamenalo, rádovo odhadujem okolo 20 a 25 percent prírastku klasifikovaných pohľadávok v priebehu prvých troch kvartálov. Sám som zvedavý, či dôjde k dodefinovaniu týchto parametrov, pán guvernér, pretože, samozrejme, v závere roka 1999 došlo k odsunu problémových úverov, takže bolo by dobré, ak sa má urobiť čiara za týmto ukazovateľom, keby sa urobila určitá rozdvojka. Stav pohľadávok bez odsunu a potom stav pohľadávok s odsunom, ak sa má historicky vytvoriť nejaký prepojovník medzi ukazovateľmi pred rokom 2000 a po roku 2000.

Čo teda povedať na záver z hľadiska poznámok alebo istých akýchsi citácií zo správy o menovom vývoji. V prvom rade nemyslím si, že je namieste jednostranne robiť zovšeobecňujúce pozitívne závery k makroekonomickým výsledkom a k vývoju a k parametrom, ktoré boli dosiahnuté v roku 1999. Ja dávam otázku tomuto ctenému parlamentu, čomu vlastne mala reforma realizovaná v roku 1999 slúžiť? Mala slúžiť zvýšeniu nezamestnanosti? Mala slúžiť poklesu výkonnosti ekonomiky? Mala slúžiť poklesu dolárového exportu? Mala slúžiť zvýšeniu zahraničnej zadlženosti, pokiaľ excerpujeme devízovú pozíciu bánk? Mala slúžiť poklesu investícií a v tom aj zahraničných? Mala slúžiť prepadu slovenskej koruny? Mala slúžiť zníženiu príjmov a životnej úrovne občanov? Mala slúžiť tomu, že výrazne problémové bude zostavenie rozpočtu roku 2001 a vo výrazne zložitej situácii už v tomto roku aj v budúcom roku budú verejnoprávne fondy ako odraz zníženej tvorby zdrojov? A mala slúžiť tomu, že daňové nedoplatky ako odraz zníženej schopnosti tvoriť zdroje narástli v roku 1999 o 50 percent? Takže to sú veci, na ktoré asi táto správa nemala dávať odpoveď, ale na ktoré si tento parlament a súčasná vláda tú odpoveď bude musieť dať.

Ďakujem pekne za pozornosť.