Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnený návrh zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 618 zo dňa 17. apríla 2000 pridelil návrh poslanca Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 249 o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti.
Výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 618. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu poslanca nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe.
Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu. Po druhé odporúča Národnej rade a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor, b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Prosím vás pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová sa hlási do rozpravy ústne. Nikto viac. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že predložený legislatívny návrh je dobrým legislatívnym návrhom. Nesúhlasím s názormi, ktoré boli vyjadrené v rôznych denníkoch, že treba zlepšiť nie dobrú právnu úpravu. Právna úprava prania špinavých peňazí bola ešte za vlády Vladimíra Mečiara uskutočnená a pri aproximačnom prerokúvaní v Európskej únii bolo konštatované, že slovenská úprava je veľmi dobrá a môže byť inšpiratívna aj pre niektoré západoeurópske krajiny. Opakujem. Doslova bolo povedané, že môže byť inšpiratívna pre niektoré západoeurópske krajiny.
Pokiaľ tu bolo v predkladacom vystúpení uvedené, aké sú problémy s praním špinavých peňazí, dovoľte mi, aby som k tomu pripojila jeden svoj názor. Tieto problémy by neboli v takom rozmere, ako sú, keby si polícia lepšie plnila svoje úlohy, ktoré jej na tomto úseku prináležia. Treba povedať, že polícia je veľakrát veľmi laxná a neplní si svoje úlohy na protidrogovom poli.
Aby toto moje konštatovanie neostalo úplne suché, dovolím si ilustrovať skutočnosťou, ktorá je vám známa, ktorú si vám dovolím osviežiť. To je akcia v Stupave, kde polícia bola dopredu upozorňovaná, že, ako to v tlači odznelo, že sa tam budú predávať drogy rôzneho druhu. Bola táto informácia daná polícii s tým, aby sa pripravila na túto akciu a táto akcia bola políciou odignorovaná. Až redaktori televízie, súkromnej televízie Markízy nabrali toľko odvahy, že vyrobili dokumentačný materiál, ktorý tieto informácie jasne potvrdil. Teda si myslím, že nie je problém v zákonoch, ale často je problém v realizačnej rovine.
Preto opakujem, že predložená novela, áno, skúsme to, ale aj tá úprava, ktorá je dnes, je na Európskom štandarde. Iná je otázka jej realizácie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za vystúpenie v rozprave.
Nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána poslanca Langoša, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán poslanec Palko ako spravodajca, nie.
Ďakujem pekne, páni poslanci, za prácu pri tomto prerokúvaní návrhu zákona zatiaľ.
Mali by sme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Oberhausera, ktorú máte ako tlač 647. Pán poslanec nie je prítomný v rokovacej sále, preto nebudeme teraz prerokúvať tento bod programu.
Pristúpime k opakovanému druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 554.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem pripomenúť, že na návrh tridsiatich poslancov Národná rada svojím uznesením zo 14. júna 2000 číslo 890 podľa § 85 ods. 4 písm. b) zákona o rokovacom poriadku rozhodla, že predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní prerokuje len gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Správu o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výbore pre financie, rozpočet a menu ste dostali ako tlač 554b.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, predsedu výboru, pardon, člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Petráka, aby zaujal určené miesto pre spravodajcov výborov, a prosím ho súčasne, aby podal správu o prerokovaní návrhu zákona vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec F. Petrák:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci,
skupina poslancov Národnej rady pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov (tlač 554) v treťom čítaní na schôdzi Národnej rady 14. júna 2000 predložila návrh na opakovanie druhého čítania o tomto návrhu zákona.
Zároveň v tejto súvislosti predložila aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Národná rada uznesením číslo 890 zo 14. júna 2000 podľa § 85 ods. 4 písm. b) zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov rozhodla, že uvedený vládny návrh zákona opakovane v druhom čítaní prerokuje len gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu.
Gestorský výbor nedostal do začatia opakovaného druhého čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov (tlač 554), stanoviská poslancov.
K predmetnému návrhu zákona Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zaujal toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní. Tak to vyplýva z uznesenia číslo 448 z 19. júna 2000.
Výbor nesúhlasil s predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi skupiny poslancov Národnej rady. Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť tak alebo v rozsahu, ako bol schválený v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní.
Gestorský výbor ma zároveň opakovane poveril podať správu o výsledku prerokovania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov skupiny poslancov Národnej rade vo výbore.
Ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási ústne pán poslanec Hudec. Pýtam sa ešte, kto ďalší sa chce prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlásení do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Hudec, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
hostia,
ak mi dovolíte, ja mám len veľmi krátku poznámku. Zdá sa mi, že tá pripomienka, ktorú vzniesol pán poslanec Kalman, bola vážnejšia, než sa ňou zaoberal aj gestorský výbor, aj než sa ňou zaoberali tí poslanci, ktorí rozhodovali o tom, či v takomto znení tento návrh pustiť alebo nie.
Upozorňujem na to, že jednoducho asi budeme o dva, tri mesiace novelizovať tento zákon, pretože bude v rozpore s tými záväzkami, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k ekonomickým vzťahom k Európskej únii, OECD aj ďalším štruktúram, ktoré nás viažu k integračným ambíciám Slovenskej republiky.
Mrzí ma, že sa takýmto spôsobom rieši tento problém. Pretože ako mám svoje informácie, tak gestorský výbor neprerokoval túto otázku z tejto pozície. Pýtam sa, či je účelné a dobré, aby sme takýmto spôsobom potvrdili nie dobré rozhodnutie, ktoré možno vzišlo z množstva práce a z mnohých iných naliehavých úloh a nezamysleli sme sa nad výhradami, ktoré boli vznesené z nášho klubu.
Navrhoval by som, aby sme prerušili toto rokovanie trebárs na päť minút, aby sa zišli experti na túto otázku a potom aby sme pokračovali v týchto veciach. Pokladajte to, prosím, za procedurálny návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky nie sú žiadne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave aj v rámci tohto čítania. Áno.
Nech sa páči, pani ministerka Schmögnerová.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Veľmi stručne. Zákon, ktorý prerokúvate, bol, samozrejme, zlaďovaný s našimi záväzkami, ktoré vyplývajú z prístupového procesu do OECD. Tak ako sme sa zaviazali na examinácii vo výboroch CIME/CMIT, premietli sme všetky ustanovenia aj do zákona. Záležitosti, o ktorých hovoril pán poslanec Hudec, vychádzajú z určitých užších záujmov niektorých audítorov, zahraničných autorov a idú nad rámec našich záväzkov, ktoré sme prijali v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do OECD. Takže chcela by som podporiť stanovisko gestorského výboru a požiadať vás, aby ste schválili zákon, tak ako je to v spoločnej plus aj s tými technickými zlepšeniami predloženého zákona, ktoré sú v predkladacej spoločnej správe pod číslo 554a.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pani ministerke.
Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť on k rozprave.
Poslanec F. Petrák:
Ja by som veľmi krátko povedal, že myslím si, že nie je to celkom presné, čo bolo povedané tu v rozprave. Výbor bral aj stanoviská, teda všeobecne aj z ministerstva financií, aj stanoviská o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch, teda OECD 27. apríla 2000 s kladným výsledkom, aj členenie na určité etapy, tak ako bude postupovať teda tento proces, takže myslím si, že zobrali sme do úvahy všetky aspekty, kým sme toto stanovisko pripravili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Pritom stále existuje možnosť stretnutia. Budeme hlasovať o tomto návrhu najskôr o 21.30 hodine. Takže nemyslím si, že by nebol priestor ešte na ďalšie rokovania.
Ďakujem pekne pánu poslancovi Petrákovi zatiaľ za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu vlády.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu mala teraz nasledovať informácia vlády Slovenskej republiky o situácii v poľnohospodárstve v dôsledku dosahov sucha a návrhy východísk na riešenie zložitej situácie subjektov hospodáriacich na pôde. Vzhľadom na to, že o uvedenom materiáli bude vláda rokovať zajtra, túto informáciu prerokuje Národná rada v ďalších rokovacích dňoch.
Ďalšími bodmi programu sú vrátené zákony prezidentom na opätovné prerokovanie - tlače 673, 674, 675 a 676. K týmto zákonom ešte gestorské výbory nepredložili spoločné správy. K návrhu štátneho záverečného účtu (tlač 652) ešte nerokoval gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov, ktorým bol tento návrh pridelený.
Pristúpime teda k prerokovaniu
správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2000.
Správu vlády ste dostali ako tlač 653 a výsledky jej prerokúvania vo výboroch ako tlač 653a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za rok 2000 ku koncu marca tohto roka, ktoré sú charakterizované nasledovne.
Schodok za I. štvrťrok 2000 dosiahol výšku 0,8 mld. korún, čo predstavuje 4,7 percenta z rozpočtu na rok 2000. Celkové príjmy dosiahli 51,1 mld. Sk, čo je plnenie na úrovni 27,8 percenta, výdavky 51,9 mld. Sk, čo je plnenie na úrovni 25,7 percenta. Výsledky hospodárenia štátu z hľadiska dosiahnutých príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu môžeme považovať za I. štvrťrok za dobré. Príjmy štátneho rozpočtu z hľadiska časového plnenia boli vyššie o 5,2 mld., v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli vyššie o 10,2 mld. korún. Z toho granty a transfery presahovali 4,6 mld. korún.
Plnenie jednotlivých druhov príjmov k schválenému rozpočtu bolo diferencované. Nižšie plnenie daní v I. štvrťroku, ako sme očakávali, bolo pri dani z pridanej hodnoty na úrovni 21,8 percenta, pri spotrebných daniach na úrovni 20,9 a pri clách 17,5 percenta. Vyššie plnenie bolo pri dani z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej činnosti na úrovni 45,8 percenta. Podotýkam, že 31. marcom sa končí obdobie, keď treba prihlásiť daňové priznania, odovzdávanie daňového priznania tak právnických osôb, ako aj fyzických osôb, ďalej pri daniach z príjmov právnických osôb na úrovni 31,2 percenta, pri dani z príjmov vyberanej zrážkou 34,1 percenta, pri dovoznej prirážke 35,2 a iných nedaňových príjmov na úrovni 54,9.
Krátky komentár k týmto číslam. K dovoznej prirážke. Ako ste zrejme informovaní, v I. polroku 2000 je dovozná prirážka na úrovni 5 percent, k 1. 7. bude sa znižovať na 3 percentá. Preto je aj neúmerné alebo nie celkom rovnomerné plnenie príjmov. Pri clách si treba uvedomiť, že sme v priebehu minulého roka prijali niekoľko dodatočných opatrení, čím sa znížila úroveň cla na niektoré produkty, a tým, samozrejme, aj výber cla oproti schválenému rozpočtu sa znižuje.
Na ďalší vývoj príjmov štátneho rozpočtu bude mať vplyv rozhodujúca výška vratiek preddavkov dane z príjmov právnických osôb v II. štvrťroku a vývoj daňových nedoplatkov do konca roka. Môžem informovať, že v tejto chvíli sme už uhradili vratky na preddavky dane z príjmov za minulý rok takmer v celom rozsahu s výnimkou asi 400 mil. korún.
Výdavky štátneho rozpočtu boli v zásade čerpané v nadväznosti na vývoj príjmov. Časovo boli prekročené o 1,5 mld. korún a v porovnaní s minulým rokom boli vyše o 12,1 mld., čo bolo v dôsledku vyšších bežných výdavkov indexom 131,7 percenta a vyššej účasti na majetku a úveroch index 258 percent.
V priebehu I. štvrťroka tohto roka bolo zabezpečené financovanie štátneho dlhu a priebežného schodku štátneho rozpočtu vlastnými a cudzími zdrojmi. Stav finančných prostriedkov na súhrnnom účte štátu ku koncu marca bol 17,7 mld. korún. Tieto prostriedky boli určené na splácanie dlhov vlády Slovenskej republiky podľa splátkových kalendárov.
(Šum v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, páni poslanci, pokoj.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Podrobné hodnotenie hospodárenia štátneho rozpočtu je uvedené v predloženom materiáli.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informovala o tom, že vývoj v príjmoch štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu je pomerne až k dnešnému dňu priaznivý a predpokladáme, že do konca tohto mesiaca, to znamená k polroku roku 2000 schodok štátneho rozpočtu s najväčšou pravdepodobnosťou neprekročí 4 mld. korún. Vzhľadom na to, že na tento rok sme rozpočtovali schodok 18 mld. korún, je to za I. polrok priaznivý vývoj, ktorý sa, samozrejme, odrazil aj na tom, že sme k dnešnému dňu nemuseli vlastne emitovať štátne pokladničné poukážky na krytie schodku štátneho rozpočtu, čím sme v tejto chvíli ušetrili zdroje v kapitole Štátny dlh, ktoré sa blížia už pomaly nad 1,5 mld. korún. Tieto zdroje sme využili na prefinancovanie istého časového nesúladu, ktorý vznikol z toho dôvodu, že zatiaľ nemáme ešte príjmy z privatizácie a bolo potrebné nájsť zdroje na prefinancovanie niektorých projektov, ktoré by sa mali realizovať v priebehu celého roka.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani ministerka, za vaše vystúpenie. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Prosím člena gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maňku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 687 z 5. júna 2000 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2000 na prerokovanie trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo s termínom do 13. júna 2000. Zároveň určil výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky tri výbory prerokovali v termíne tento návrh. Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 427 zo dňa 12. júna 2000, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 294 zo dňa 13. júna 2000 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 146 zo dňa 13. júna 2000. Všetky tri výbory prerokovali predloženú správu a zobrali ju na vedomie. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie.
Gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 444 zo dňa 13. júna 2000 spoločnú správu výborov, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy. Dostal som poverenie, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali vaše miesto v rokovacej sále.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa chcel prihlásiť ústne. Pán poslanec Delinga, pán poslanec Kozlík. Ešte niekto? Nie je to tak. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlásení do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam slovo poslancovi Pavlovi Delingovi.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovolím si k tomuto závažnému bodu programu, ako je plnenie štátneho rozpočtu v I. štvrťroku, povedať niekoľko svojich myšlienok a slov. Predovšetkým na báze toho, že mám v pamäti z minulého roku, keď tu pani ministerka financií predkladala hlavne návrhy na úpravu spotrebných daní a keď sme vlastne tu v Národnej rade aj tieto návrhy schvaľovali v tom domnení, že toto zvýšenie spotrebných daní prinesie aj skutočné priaznivé výsledky do plnenia štátneho rozpočtu.
Chcem teda z toho pohľadu, že to bol jeden reálny návrh od Zväzu pivovarníkov v tom zmysle, ktorí navrhovali upraviť spotrebnú daň z piva pri vyšších alkoholických pivách namiesto nízkoalkoholických pív, a tým zabezpečiť to, čo predpokladá štátny rozpočet, tento návrh neodobrili a neschválili. Teda pýtam sa, pani ministerka, na základe tabuľky, ktorá je uvedená na strane 8, kde v podstate spotrebná daň z piva je plnená na 17,4 percenta a oproti predpokladanému príjmu 261 miliónov sa dosiahlo len 217 miliónov, čiže zostáva tu v podstate otázka, prečo ste neprijali tento návrh, keď pivári vám ponúkali oveľa lepší návrh, aby sa vám štátny rozpočet naplnil, a teraz vidíme, že práve pri tejto položke spotrebná daň z piva asi štátny rozpočet bude restový. To je prvý môj postreh, ku ktorému sa chcem dopátrať pravdy.
Ďalej by som chcel, aby pani ministerka povedala, prečo je také nízke plnenie v kapitálových výdavkoch, najmä pokiaľ ide o podnikové organizácie, kde na rok 2000 sa plní to členenie a vo výdavkovej sfére len na 12,2 percenta, a ďalej pri transferoch podnikateľských subjektov na 6,4 percenta a pri ostatných kapitálových výdavkoch je plnenie oveľa vyššie na 20 percent, prípadne pri bežných výdavkoch niekde až povedzme na 65 percent. Vidíme, že tu tiež nie je akosi úmera s tým, čo sme sľubovali podnikateľskému stavu a podnikateľským subjektom, pomáhať im hneď od začiatku roku, najmä do kapitálovej zabezpečnosti pre nové technológie, ktoré, samozrejme, veľmi treba.
Ďalej na strane 21 v správe ministerstvo financií uvádza, že za I. štvrťrok sa získali na financovanie priebežného schodku štátneho rozpočtu, ako aj na financovanie štátneho dlhu celkové zdroje v objeme 39 100 700 tisíc korún, ktoré kryli celkové potreby v objeme 37 633 500 tisíc korún, a po zohľadnení zostatku voľných zdrojov financovania štátneho dlhu, ktoré prešli z roku 1999 vo výške 16 216,7 miliónov, sa prebytok zdrojov z financovania prejavil zostatkom súhrnného účtu k 31. 3. Ja sa pýtam, pani ministerka, pred chvíľou ste oznámili tiež veľmi dobré plnenie štátneho rozpočtu, či toto neovplyvňuje práve to dobré plnenie, že ste si nahromadili peniaze v štátnom rozpočte na vrub zabezpečenia plnenia štátneho dlhu a teraz vlastne tie peniaze neboli v štátnom rozpočte vyčerpané ani ku koncu roku a nie sú čerpané ku koncu štvrťroka. To znamená, že zostávajú ďalej v dobrom plnení. A či je to vlastne ten hlavný cieľ, ktorý sledujete v plnení štátnych výdavkov. Pretože v závere tejto správy za vážne riziko plnenia rozpočtových príjmov považujete predovšetkým dosiahnutie príjmov z domácich daní za tovary a služby, kde sa teda rozpočet zatiaľ plní len na 21,6 percenta. Pýtam sa, pani ministerka, aké opatrenia ste pripravili do ďalšieho štvrťroku, aby vlastne toto riziko bolo odstránené.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Delingovi za jeho vystúpenie.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sergej Kozlík.
Nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
myslím si, že hodnotenie štátneho rozpočtu podľa jednotlivých období treba robiť obozretnejšie, a myslím si, že je trošku v predstihu hovorené o tom, že ten vývoj je dobrý. O čo opieram toto tvrdenie? Tie výsledky za prvý kvartál by som povedal, že hovoria o úplne niečom inom ako dobrom vývoji štátneho rozpočtu. Materiál hovorí o tom, že schodok štátneho rozpočtu za prvé tri mesiace oproti tomu istému obdobiu minulého roka bol vyšší o 1,9 miliardy korún. To znamená za tri mesiace tohto roka v čase, keď v roku 1999 boli prijaté dva balíčky pomerne ťaživých opatrení v oblasti cien, v oblasti daní, keď bola prijatá v druhom polroku dovozná prirážka, to znamená opatrenia, ktoré vplývajú na príjmy štátneho rozpočtu vlastne v roku 2000 a nevplývali na príjmy štátneho rozpočtu v porovnateľnom období roka 1999, to by hovorilo o tom, že príjmy a aj výsledok štátneho rozpočtu by mali byť dramaticky lepšie než v roku 1999.
Samozrejme, že ten vývoj v rámci ďalších mesiacov pokračuje a že samotný prvý kvartál ten výsledok nedáva určite ešte zásadný obraz o hospodárení celého roka, ale minimálne takéto konštatovanie v záveroch hodnotenia prvého kvartálu by som pri takom korektnom postupe ministerstva financií očakával. Nakoniec ale v záveroch materiálu, a to musím oceniť, korektne sa hovorí o vážnych rizikách plnenia rozpočtových príjmov, a to je predovšetkým otázka dosiahnutia príjmov z domácich daní na tovary a služby, ktorých celoročný rozpočet sa plnil za prvý kvartál len na 21,6 percenta, ďalej je to otázka ďalšieho vývoja daňových príjmov najmä vo vzťahu k vratkám preddavkov dane z príjmov právnických osôb, čo sa, samozrejme, v tom prvom kvartáli ešte neobjavilo. A ja by som, pani ministerka, poprosil, pokiaľ si uplatníte záverečné slovo, keby sme mohli vedieť, aký objem preddavkov, spomenuli ste 400 miliónov, ešte zostáva uhradiť, ale pokiaľ by bolo možné uviesť ten objem, koľko bolo uhradených, pokiaľ si máme urobiť určitý priebežný obraz o možnom vývoji štátneho rozpočtu. Kontext niektorých problémov, ktoré sú naznačené, myslím si veľmi správne v tom závere materiálu, treba vnímať vývoj v oblasti vnútornej spotreby, ktorý môže ten pokles najmä domácej spotreby sa odraziť v oblasti alebo v problémoch s plnením najmä domácich daní, daní viazaných na spotrebu či spotrebných daní alebo dane z pridanej hodnoty. To je určite potom výzva pre ministerstvo, ako riešiť prípadné výpadky v oblasti týchto daní.
Ďalšia záležitosť, ktorá bude určite veľmi zložitá, je výpadok dane z dovoznej prirážky, kde, samozrejme, od prvého júla bude dochádzať k postupnému znižovaniu, čo sa odrazí na príjmoch štátneho rozpočtu. Bolo by asi nešťastným riešením, keby v záujme kompenzácie príjmov z dovoznej prirážky ministerstvo uplatnilo nejaký relatívne tvrdý prístup k podnikateľskej sfére, ktorá, myslím si, že už dnes je značne zaťažená či daňovými, či cenovými dosahmi a pravdepodobne by to zhoršilo už dnes dosť ťaživú situáciu v oblasti podnikateľského prostredia.
Podobne v správe absentujú určité vízie, ako môže na štátny rozpočet dopadnúť predpoklad pomerne vysokej miery nezamestnanosti. Nemyslím si, že vládne programy dostatočne definovali rozvoj zamestnanosti. To znamená, nepredpokladám, že miera nezamestnanosti v roku 2000 sa dostane pod 19 percent. Žiadne také programy nie sú definované. To znamená, že vzniknú z toho dosahy v oblasti sociálnych výdavkov mimo rámec 16 percent nezamestnanosti, ktoré štátnym rozpočtom na rok 2000 boli predpokladané a podobne vývoj v oblasti hrubého domáceho produktu naznačuje, že tá miera ekonomického rastu nenapĺňa predstavy štátneho rozpočtu na rok 2000, čo opäť je istou výstrahou pre plnenie štátneho rozpočtu v tých ďalších kvartáloch.
Takže ďalším mementom je to, že pokiaľ aj by podľa tých slov, ktoré tu predniesla pani ministerka, že vývoj štátneho rozpočtu v tých ďalších mesiacoch naznačuje istý stabilný vývoj, že tomu tak nie je v oblasti verejnoprávnych fondov, kde sa prejavuje nerovnováha, na ktorú som upozorňoval už minulý rok, že dochádza k oslabeniu pozície verejnoprávnych fondov, že ekonomika stále nemá dostatočnú výkonnosť na to, aby zabezpečovala dostatočné zdrojové krytie pre všetky oblasti verejného sektora, to znamená nielen pre štátny rozpočet, ale aj napríklad verejnoprávne fondy, kde trebárs zo strany Sociálnej poisťovne je avizované, že pokiaľ rozpočtový vývoj bude taký, aký bol v prvom kvartáli, tak Sociálna poisťovňa vykáže na konci roka deficit vyše 5 miliárd korún. Takže pokiaľ sa pozrieme na to možno z týchto širších hľadísk, tak aj tento predložený materiál dáva isté varovné signály o tom, či už rozpočtové hospodárenie štátneho rozpočtu, ale najmä hospodárenie verejných rozpočtov, pokiaľ sa nezmení hospodársko-sociálna klíma na Slovensku, môže byť veľmi vratké, labilné a že sebauspokojenie v tomto smere určite nie je namieste.
Posledná poznámka a otázka, pani ministerka, či je urobená určitá inventúra, predbežná, deficitov, ktoré valia pred sebou jednotlivé rezorty. V médiách prebiehajú správy, signály o tom, že školstvo či rozpočty krajských kapitol už teraz signalizujú významné stámiliónové, miliardové sekery, deficity v oblasti krytia svojich základných potrieb a podobne takýto problém avizuje Sociálna poisťovňa, ktorá naznačuje, či v novembri, možno už na konci októbra sa môže dostať na hranu s objemom svojich prostriedkov, a to znamená, že by v plnom rozsahu musel nastúpiť v plnení štátny rozpočet.
Takže prosím tie dve otázky, ktoré som položil. Otázku prípadnej inventúry alebo nakoľko ešte tretiu otázku, ako vyzerá otázka viazania rozpočtových výdavkov, možno som to nepostrehol v tej rýchlosti, a či sa robila určitá inventúra deficitov jednotlivých kapitol a ďalej, aký objem predstavovali úhrady preplatkov v oblasti daní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka Schmögnerová? Áno.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zaznelo tu niekoľko otázok zo strán pánov poslancov. Takže dovoľte mi, aby som sa pokúsila na ne odpovedať.
Pán poslanec Delinga, položili ste otázku, či percentuálne nižšie plnenie, ako by sme za prvý štvrťrok čakali pri spotrebnej dani z piva, nie je spôsobené tým, že sa neprijal návrh na zníženie alebo nižšie zvyšovanie sadzieb pri spotrebnej dani nízkoalkoholického piva.
My sme, samozrejme, veľmi starostlivo posudzovali tento návrh ako všetky návrhy, ktoré prídu načas, pokiaľ je čas ich posúdiť, tak to, samozrejme, robíme. Ukázalo sa však, že v produkcii piva na Slovensku nízkoalkoholické pivá predstavujú skutočne zanedbateľné percento. To znamená, že celkom prirodzene výrobcovia piva chceli získať podporu poslancov tým, že presadzovali, aby sa inak upravila sadzba dane nízkeho alkoholického piva a vyššieho alkoholického piva v porovnaní s vládnym návrhom. Keďže sme mali k dispozícii analýzy, tak sme to nepodporili a myslím si, že to bolo správne, a to napriek tomu, že oproti predpokladu, ktorý sme mali, je výber spotrebnej dane z piva nižší. Tu si vždy treba položiť otázku, kde je chyba. Či je nižší výber tejto dane alebo bol trošku nadhodnotený odhad príjmov zo spotrebnej dane z piva. Celkovo, aj keď nemám teraz pred sebou tie aktuálne čísla, zabudla som si ich na ministerstve financií, vývoj pri spotrebných daniach ako celok a rovnako aj ako pri DPH je takmer na úrovni toho, čo sme predpokladali. Hovorím už, samozrejme, k aktuálnemu dňu 15., 16. 6. tohto roka. Aj keď pri niektorých zložkách spotrebných daní v závislosti od druhu, na čo sa viaže, je ten vývoj iste diferencovaný.
Ďalšia otázka sa dotýkala kapitálových výdavkov. Treba, samozrejme, sa pozrieť na jednotlivé zložky týchto kapitálových výdavkov, pretože odpoveď v každom prípade bude závisieť od toho, o aký druh kapitálových výdavkov ide. Pokiaľ ste si pozorne prečítali túto správu na strane osemnásť s prechodom na stranu devätnásť sa hovorí o tom, že kapitálové výdavky vo forme transferov obciam zaznamenali podiel z celoročného predpokladu vo výške 27,1 percenta. Takže ide o transfery, ktorým sa financovali kapitálové potreby mestskej verejnej dopravy, ale aj niektoré stavby technickej vybavenosti. Tu je teda nadproporcionálne plnenie tohto typu kapitálových výdavkov. Z hľadiska rozsahu predstavujú 735 miliónov korún. Nižšie plnenie sa zaznamenalo v kapitálových výdavkoch, ktoré súvisia s transfermi rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, kde tie investičné potreby v I. štvrťroku zvyčajne sú podproporcionálne. Súvisí to s tým, že ide aj o určité sezónne práce, ktoré sa obvykle v I. štvrťroku v takom rozsahu nerealizujú vzhľadom na to, že sú to zimné mesiace, aspoň prvé dva mesiace sú zvyčajne zimné mesiace. Analogicky by som mohla argumentovať aj v prípade kapitálových transferov do rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde tiež bolo podproporcionálne plnenie a myslím si, že z najväčšej miery sa to dá práve vysvetliť ročným obdobím. Čiže ide aj o určitú sezónnu disproporciu.
Ďalšia otázka sa týka manažovania štátneho dlhu a chcela by som rozlíšiť medzi uhrádzaním istiny a uhrádzaním úrokov. Samozrejme cez kapitolu Štátny dlh prechádza uhrádzanie úrokov a ministerstvo financií, štát vždy plnil svoj splátkový kalendár, čiže v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k tomu, že sme niektorý rok - napríklad rok 1999 neplnili svoje záväzky a prešli potom nepoužité zdroje na plnenie týchto záväzkov do roku 2000. K takému niečomu nedošlo. Iná vec je, že emitujeme vždy podľa tých konkrétnych potrieb, ale aj okolností na trhu štátne cenné papiere, v danom prípade štátne dlhopisy a, samozrejme, že sme využívali aj určité výhodnejšie podmienky na trhu napriek tomu, že sme vedeli, že v prvej polovici roka budeme emitovať aj na zahraničných finančných trhoch a získame väčšie zdroje, ako budeme v priebehu toho prvého polroka používať. Využili sme teda výhodné emisné podmienky, ktoré boli v tomto prvom polroku. Ja by som chcela povedať, že v histórii po prvýkrát sme emitovali štátne dlhopisy na domácom trhu s dobou splatnosti päť rokov a vo výške 10 miliárd korún a dosiahli sme veľmi dobrú úrokovú sadzbu, ktorá bola pod deväť percent a bol to zároveň aj veľmi významný signál pre iné emisie, neštátne emisie, napríklad emisie obligácií, prípadne emisie dlhopisov v podnikovej sfére.
Zároveň chcem povedať, že na prelome roka bolo aj výhodnejšie úročenie na súhrnnom účte Národnej banky Slovenska, takže aj prechod zdrojov z jedného roka na druhý, myslím si, že za daných podmienok bol veľmi výhodný. Ja som aj naznačila, že práve tým, že sa nám darí trochu lepšie manažovať nielen zdĺhavú likviditu štátu, sa nám podarilo ušetriť aj v minulom roku viac ako 1,1 miliardy korún. Dnes je situácia taká, že za I. polrok sme ušetrili viac ako vlani za celý rok.
Ospravedlňujem sa, nezachytila som vašu poslednú otázku, takže nemôžem na ňu odpovedať. Pokiaľ na nej trváte, buďte taký dobrý, zopakujte mi ju.