Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem hovoriť skôr o poslednej téme a predposlednej, o ktorej hovoril môj predrečník. Najprv treba povedať, že tie výsledky, ktoré dosiahla hospodárska politika vlády za ostatné dva roky, sú predsa len celkom iné, ako sme počuli pred chvíľkou, a tie otázky vyžadujú, samozrejme, iba negatívnu odpoveď a taká v realite aj nastane. Ale teraz k téme. Chcem sa krátko zmieniť nie o menovej úlohe Národnej banky, ale o úlohe regulátora na bankovom trhu. O bankovom dohľade, pretože sme o tom hovorili opakovane aj v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.
V ústave je definovaná emisná banka, nie je však definovaná ako nezávislá, napriek tomu v menovej oblasti sa tak stále správala, a v tejto oblasti naozaj stačí povedať, aby pokračovala v takomto správaní. V oblasti regulátora na bankovom trhu tým, že Národná banka nie je už aj z ústavy zásadne nezávislá, a tým, aká je u nás tradícia na tomto trhu, dnes žneme takisto ako v ostatných ekonomických sektoroch isté zlé postupy, ktoré sa tu hromadili dlhé roky. A ja som osobne hovoril viackrát, že by bolo dobré, aby sa sprísnila, zmenila politika bankového dohľadu až po personálne zmeny v tejto oblasti, pretože to súvisí. Súvisí to tak, že napríklad nestačí len ozdraviť alebo očistiť banky finančne, tak ako to robíme teraz. To sa stane minimálne po privatizácii, ale ešte lepšie by to bolo pred privatizáciou, aby tie banky boli privatizovateľnejšie. Bude treba aj niektoré personálne očistenie od tých ľudí, ktorí spôsobovali nedostatky, ktorých výsledky dnes vedú k neúspechu bánk.
To nie sú len podnikateľské riziká, ktoré viedli k neúspechu viacerých slovenských bánk v poslednom období, ale práve spôsob hospodárenia, prepájania ekonomických subjektov, spôsob poskytovania úverov, spôsob nadobúdania, vkladania, presunu kapitálu. Samozrejme, že je tu aj presah nielen na pole bankového dohľadu, ale aj na fungovanie kontroly nad kapitálovým trhom. Špeciálne sme diskutovali o tom, a je to téma, ktorá je aktuálna, aká je situácia v Devín banke, v ktorej najnovšie z verejných peňazí vláda poskytla dosť veľkú sumu. Ja osobne som stále presvedčený, že okrem toho, že bolo nesprávne rozhodnutie o kapitálovom posilnení tejto banky. Tieto verejné peniaze mali byť ešte pod väčšou kontrolou a mala byť zároveň zavedená aspoň nútená správa.
Informácia o tom, že Národná banka cestou svojich orgánov denne sleduje situáciu v Devín banke, nedáva takú záruku, aká by bola pri nútenej správe. Na toto by som rád upozornil.
Čo sa týka ekonomických prvkov na ozdravenie bánk, tie sú také, aké majú byť alebo aké môžu byť. Ale opakujem, bude treba urobiť aj personálne kroky. Bankový trh to urobí sám a tých bankárov, ktorí sa spreneverili správnemu hospodáreniu, to nakoniec dostane nabok, či už pôjdu do penzie, vekom alebo tým, že ich nikto nebude zamestnávať. Zatiaľ ešte máme banky, kde je hlavným akcionárom štát alebo kde má svoj kapitál. Keď sa neurobí včas nejaký zoznam tých bankárov, ktorí sa neosvedčili, a ja by som to odporúčal, tak potom, ak bude prijatý zákon o praní špinavých peňazí, tak sa takýto zoznam vytvorí spontánne. Tým, že potom, čo prípady budú dotiahnuté, čo bude v novinách napísané, kto bol za čo odsúdený. Dúfam, že sa to bude viacej týkať kriminálnikov s drogami, a nie bankárov, ale potom, čo budú tieto mená zverejnené, tak sa ten zoznam vytvorí sám. O týchto veciach sme hovorili vo výbore. Rád by som na to upozornil aj v pléne Národnej rady.
Uzavriem to tým, že v tomto by mala byť Národná banka nezávislá. Budeme o tom diskutovať. V tejto etape pripravenej novely ústavy možno nie, ale dúfam, že v najbližšej áno a že aj ďalšie zákony či už o bankách, či o kapitálovom dohľade, či o Národnej banke prispejú k silnejšej pozícii Národnej banky aj v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán guvernér. Áno.
Ešte s faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcem len upozorniť na to, že nás je tu spolu 14 poslancov. Ide o takú nesmierne dôležitú ekonomickú vec, že sme v podstate zabrzdili diskusiu verejne známu a verejne oznamovateľnú pred všetkými občanmi tohto štátu. Dobre, je to možno, tak dobre, tak je nás 13. Len upozorňujem na to, že toto veľmi škodí nášmu politickému systému. Ak budeme takto ďalej rozvíjať náš demokratický parlamentarizmus, tak si dobre rozmyslime, kam prídeme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tatár, chcete reagovať k priebehu? Nie.
Takže rozprava je ukončená, slovo má pán guvernér Jusko.
Nech sa páči.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovolím si veľmi stručne reagovať na niektoré poznámky či už kritické, neutrálne alebo povzbudzujúce. My chápeme našu správu ako sviatok, že ju môžeme predložiť v parlamente, že sa môžeme prezentovať výsledkami, ktoré sme dosiahli. Táto správa je publikovaná vo výročnej správe NBS, ktorú zasielame našim obchodným partnerom a nikto od nás nemôže chcieť, aby sme písali len o problémoch, ktoré tu sú, aby sme nepovedali a nezvýraznili práve tie úspechy. My to chápeme, že aj tých 1 300 zamestnancov NBS prispelo k tomuto vývoju, ktorý my hodnotíme pozitívne za uplynulé obdobie a, prirodzene, na to môže byť rozličný názor, ale nie sú smerodajné názory iných inštitúcií, nech je to Medzinárodný menový fond, Európska banka pre obnovu a rozvoj alebo iných. Samozrejme, že problémy tu sú, nikto ich nezakrýva a chceme ich riešiť.
Celkove však v roku 1999 podľa môjho názoru prevažovali pozitívne tendencie s tým, že, žiaľbohu, vyskytujú sa aj negatíva. Jedno z najväčších je nezamestnanosť, a to si plne uvedomujeme a chceme prispieť k riešeniu. Budem teda len stručný k niektorým námetom, niekedy neutrálnym poznámkam pána poslanca Kozlíka.
Domnievame sa, že zvyšovať produktivitu práce je nutné, Slovensko veľmi zaostáva v schopnosti tvoriť produkt na jedného obyvateľa za tými krajinami, kam sa chceme integrovať a podľa nášho názoru to je podstata integrácie ekonomicky dohnať krajiny, ktoré sú pred nami a s ktorými chceme byť v jednom hospodárskom bloku. Čiže my vítame rast produktivity práce, rast produktu na obyvateľa, akékoľvek rýchle tempá, čím vyššie tempo, tým lepšie.
Čo sa týka niektorých technických poznámok, je pravdou, že došlo minulého roku k poklesu dovozu a vývozu vyjadreného v amerických dolároch, ja si dovolím upozorniť na prílohy, ktoré sú uvedené v tej správe, bez toho, aby som to bližšie vysvetľoval. Je to príloha číslo 914, kde je možné zistiť, ako sa vyvíjala koruna voči americkému doláru, ako sa vyvíjala voči marke alebo voči euru, ako sa vyvíjala voči košu. Panuje jeden zásadný omyl, ktorý dosť často je prezentovaný vo verejnosti, že koruna je naviazaná na dolár. V tej prílohe máte uvedený tzv. ideálny menový kôš dnes, z ktorého vyplýva, že 71,3 percenta platieb sa uskutočňuje dnes v euro a len 28,7 percenta v amerických dolároch, čiže my sme výrazne viazaní na euro, a vzhľadom na to, že naša ekonomika je malá a europriestor je obrovský v porovnaní s nami, je prirodzené, že musíme sledovať, viazať, prijímať opatrenia vzhľadom na vývoj eura ako dominujúcej meny v tomto priestore a až následne zohľadňovať vývoj amerického dolára.
Je pravdou to, že v minulom roku došlo k predaju ČSOB, podielu NBS iba 25-percentnému na ČSOB, že bol veľmi z toho slušný devízový príjem, je pravdou to, že to nie je priama zahraničná investícia, pretože je to zníženie našich investícií, ktoré sme mali v zahraničí, ale je to prílev kapitálu zvonka a v každom prípade to pomohlo zvýšiť devízové rezervy. Keby sme vylúčili vplyv ČSOB, je pravdou, že došlo k poklesu priamych zahraničných investícií, z tohto pohľadu musíme teda vítať opatrenia, ktoré majú prilákať ďalšie priame zahraničné investície, hlavne také úspešné, ako je Volkswagen a nechcem robiť reklamu iným firmám, ale tieto investície, ktoré dokážu vytvoriť pracovné miesta, dokážu zvýšiť export, sú veľmi vítané.
Čo sa týka rastu úverov, zase nechcem vravieť konkrétne čísla, je to príloha 916. Príloha 923 obsahuje vývoj úrokových mier či už reálnych, či už z čerpaných úverov alebo z vkladov, takže je možné tam verifikovať, potvrdiť to, čo bolo konštatované pánom poslancom Kozlíkom. Áno, pamätáme na to, že vytvárame ten, ako to nazval pán poslanec Kozlík, prepojovník v dôsledku toho, že došlo k transferu pohľadávok voči vybraným klientom na Slovenskú konsolidačnú agentúru, ktorá nie je bankovým subjektom, a tým by mohlo dôjsť k skresleniu štatistík. V našich štatistikách sa na to pamätá. Toľko hádam k vyjadreniu pána poslanca Kozlíka.
K vyjadreniu pána poslanca Tatára. Áno, pociťujeme dosť značný problém vo výkone bankového dohľadu, kde je problém spôsobený objektívnym vývojom hospodárstva, ale aj subjektívnymi chybami. Ja neskrývam, že áno, je tam problém, ale nesmieme k tomu mať jednostranný, jednofarebný pohľad a nepriznať si to, že objektívny vývoj hospodárstva v stredoeurópskom priestore transformujúcich sa krajín zapríčinil krachy bánk, že veľkou mierou sa na tom podieľa objektívny hospodársky vývoj. Teraz je živý v našich médiách prípad IPB Praha, to, že v Čechách padlo 18 bánk, to, že náklady na reštruktrualizáciu v Prahe alebo v Čechách dosiahnu sumu rádovo vyššiu než na Slovensku pri zohľadnení toho, že je to dvojnásobná ekonomika, sú známe reštrukturalizácie z iných stredoeurópskych krajín, a to musíme zohľadniť, že krach mnohých podnikov, odraz ich finančnej situácie je i záväzkom voči bankám, že tá veľká transformácia, že ten veľký trest, ktorý tu nastal systémovou zmenou, musel sa prejaviť aj v tom, že niektoré banky majú problémy. Keď to zoberiem z hľadiska medzinárodných porovnávaní, nie sme na tom z hľadiska predpokladaných nákladov na reštruktrualizáciu zle, ale ja som za diskusiu, ale nemyslím si, že až na takomto slávnostnom fóre, ale na nejakom pracovnom seminári je možné porovnať vývoj v iných krajinách a snažím sa špecifikovať, čo bolo zapríčinené objektívnym vývojom a čo bolo spôsobené subjektívnymi chybami. Je možný pohľad ten, že tie subjektívne chyby boli spôsobené nejakým závislým konaním bankového dohľadu, ja si to osobne nemyslím, že to bolo spôsobené nejako, že by niekto na ten dohľad tlačil, toto schváľte a toto neschváľte, možno to bolo zapríčinené menšou skúsenosťou, možno to bolo zapríčinené aj dierami v legislatíve, keď banky hlásili údaje, ktoré nezodpovedali pravde, ale to je vecou, by som povedal, širšej diskusie, určitých analytických materiálov a prirodzene, že je potrebné aj prijímať všetky kroky, ktoré povedú k zlepšeniu výkonu bankového dohľadu, povedú k tomu, že nebudeme mať tie problémy, ktoré zažívame za posledných ja neviem 18 mesiacov alebo posledný rok. Áno, je pravdou to, že zhruba pred rokom, rokom a pol mali sme 10 veľmi chorých bánk a už ten údaj bol zverejnený a ja ho môžem teda len potvrdiť, že dnes tie problémy sú v dvoch bankách. Nemá sa to vravieť, pretože automaticky sa napíše do médií, dve banky, myslí sa banka tá a tá a tie banky budú mať problémy. Ale je to už, žiaľbohu, verejne známy fakt, možno uverejnený neúmyselne, ale nie je to dobré, keď sa menuje, na tom malom inom fóre, že banka XY má nejaké väčšie problémy.
Žiaľbohu, vraví sa verejne o Devín banke a vraví sa nie veľmi fundovane a ja potvrdím to, čo povedal pán podpredseda vlády Mikloš, že v Devín banke nebolo možné prijať dobré riešenie, ale bolo možné vybrať z množiny zlých riešení to najlepšie. Ja si myslím, že vláda neposkytla Devín banke zatiaľ žiadne prostriedky, vytvoril sa priestor pre to, aby Devín banka bola ozdravená. Ja držím všetky palce tým, ktorí chcú zachrániť alebo chcú pomôcť pri záchrane tejto banky, pretože prečo si zbytočne vyrábať problémy v banke, ktorú vieme, je možné s istou pravdepodobnosťou zachrániť. Kroky, ktoré boli podniknuté, dávajú záruku, ale nedávajú istú záruku a nedávajú 100-percentnú záruku, že sa daný program podarí. Záruka na 100 percent nie je, ale treba využiť každú možnosť, aby banka, ktorá má isté problémy spôsobené tým alebo oným, prežila, aby nespôsobovala nadväzné otrasy v podnikateľskej sfére, ale aj občanov, ktorí tam majú svoje úspory. Otázne je, či takýmto krokom môže byť nútená správa, keď nútená správa nie je sprevádzaná následným veľmi rýchlym a veľmi razantným krokom, ktorý umožnil ozdraviť banku. Ale ja poviem len na príklade pražskej IPB, jeden deň zavedená nútená správa, druhý deň podpísaná zmluva alebo dohodnuté základné podmienky predaja banky novému investorovi, za 24 hodín schopnosť rýchleho konania s tým, že automaticky rastie dôvera banky. Samozrejme, že to nie je pôda na nejaké veľké vysvetľovanie, ale aj pri tých zdôvodňovaniach, aj pri tých korečných operáciách, ktoré by boli prijaté NBS, bolo veľmi zvažované, ktorá korekcia, ktoré nápravné opatrenie je najlepšie, ktoré prinesie najmenšie straty a niekedy tie opatrenia sú jednoduché, niekedy sú zložitejšie, niekedy sa to podarí ľahšie ako v prípade Priemyselnej banky, niekedy sa to nepodarí ako v prípade SKB, pretože má to svoje bariéry a tak ďalej.
Keby bola záležitosť, že by sme len personálnymi zmenami dokázali vyriešiť všetky problémy bankového sektora, ja by som to urobil hneď, ale nie je to len, verte mi, v personálnych zmenách. Samozrejme, že sú ľudia opotrebovaní, možno je potreba čerstvá, všetko to treba zvažovať s chladnou hlavou a prijať tie zmeny tak, aby bol skvalitnený bankový dohľad a hlavne, aby sme nezažívali žiadne ďalšie otrasy na bankovom trhu.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovolil som si takto vo všeobecnosti, v niektorých prípadoch možno konkrétnejšie reagovať na vystúpenia pánov poslancov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán guvernér.
Pán spravodajca, prosím vás, keby ste stručne reagovali.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pár poznámok si dovolím aj ja, jednu politickú, ostatné odborné. Pán poslanec Kozlík začal s tým, že priblíženie sa k Európskej únii nastalo preto, lebo Európska únia zmenila svoj prístup k Slovenskej republike. Ja hovorím, že to je dobre, že zmenila k nej prístup, a škoda, že to neurobila predtým pred dvoma, tromi rokmi. Rast produktivity práce na jednej strane, že bol rast produktivity práce, na druhej strane, že bol pokles reálnych miezd a túto disproporciu treba uviesť do súladu. Súhlasím s tým, v minulosti bol pokles produktivity práce a rast reálnych miezd, to bola väčšia disproporcia a treba sa na to pozrieť aj tými očami, že keď sa znižovali stavy zamestnancov v podnikoch, to je jeden smer rastu produktivity práce a tento smer bol dosť výrazný a vlastne keď prepúšťame a zvyšujeme tým produktivitu práce, nemôžeme zdvíhať reálne mzdy, čiže tu bola veľká disproporcia v roku 1999, myslím si, že najvyššia.
Pán poslanec Kozlík hovoril, že v rokoch 1997 - 1998 vzrástol export, že rástol aj v rokoch 1997 - 1998 export v stálych cenách. Znovu sa treba pozrieť, že vlastne čím to bolo spôsobené, či to nebolo aj tým, že aj podniky, ktoré prehlbovali svoj prepad, exportovali, lebo boli dotované aj takými zdrojmi, ktoré boli nezmyselné, v ktorých sa už v roku 1999 takáto dotácia neuskutočňovala, čiže znovu sa treba na to pozrieť komplexne.
Ako sa vyvíjal prírastok úverov. Chcem povedať, že jedna vec je poskytnúť úvery a druhá vec je, či nespôsobia zlé portfólio bánk. Znovu sa teda na to pozriem komplexne a treba tieto dva aspekty porovnávať. Pán poslanec hovoril, že narástli klasifikované pohľadávky, znovu sa opýtam, keď sa pozrie, aká bola východisková situácia, tak, bohužiaľ, aj to je prirodzený jav, že narástli klasifikované požiadavky.
Pán poslanec Tatár hovoril o Devín banke, ja sa teraz nevyjadrím o Devín banke, vyjadrím sa vo všeobecnosti o bankách. Pamätáme si, keď sme zaznamenali celú AG banku, keď sa dostalo do médií, v akom stave je tá banka, tá banka začala padať a ona sa proti tomu postavila, že takáto informácia v médiách bola. Len jedna vec je, keď sa banka nedá zachrániť, je takáto informácia v médiách, tak to pomôže veci, lebo zachráni ďalších vkladateľov a zachráni tých, čo tam majú vklady a pomôže im tú banku stopnúť skôr, ako je v tom najhoršom stave. Druhá vec je, keď sa banka zachrániť dá a takáto informácia sa objavila v médiách, to je horšie, a aj medializácia v tejto oblasti spôsobila, že aj miliardy, myslím si, že 2 miliardy alebo koľko to bolo, že vybrali vkladatelia vklady tejto banky, to znamená, je tu istým spôsobom aj poškodenie tejto banky.
To je všetko, čo som chcel povedať, vážený pán predsedajúci, môžem tu zrejme aj ostať a môžem navrhnúť návrh na uznesenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Teraz nie, dohodli sme sa, že o 21.30 hodine.
Takže ďakujem pánu guvernérovi aj vám pán spravodajca.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to k
návrhu účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999.
Návrh ste dostali ako tlač 623 a spoločnú správu výborov ako tlač 623a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh uvedie predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Martin Demeš.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne M. Demeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení za rok 1999, tak ako ju odporučila na schválenie správna rada tejto inštitúcie na svojom rokovaní 29. 3. 2000.
Výsledná bilancia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 hovorí o prehĺbení deficitu hospodárenia v tomto roku o 265,3 milióna Sk na celkový deficit k 31. 12. 1999 za obdobie od vzniku Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 2,362 miliardy Sk. Správa o hospodárení podrobne popisuje jednotlivé ukazovatele činnosti inštitúcie. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na tie skutočnosti, ktoré mali na výslednú bilanciu rozhodujúci vplyv. V počte poistencov si Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1999 výrazne posilnila svoje postavenie. Dosiahla vysoký nárast počtu poistencov o 372 tisíc, ktorý bol vyvolaný najmä zrušením Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva. Z tejto poisťovne sa prepoistilo do Všeobecnej zdravotnej poisťovne cca 200 tisíc poistencov, z toho 164 tisíc ešte v období pred rozhodnutím o zrušení poisťovne. Na konci roku 1999 už Všeobecná zdravotná poisťovňa poisťovala 3,667 milióna poistencov, t. j. 67,9 percenta obyvateľov Slovenskej republiky. Zdroje financovania v roku 1999 dosiahli výšku 30 397 miliónov Sk. Z nich významnú položku tvorili zdroje z návratných finančných výpomocí v celkovej sume 1,8 miliardy.
Poskytnutím návratných finančných výpomocí pre všetky zdravotné poisťovne v roku 1999 v celkovej sume 2,7 miliardy Sk riešila vláda Slovenskej republiky v priebehu roku dôsledky dlhodobého nedostatočného financovania rezortu zdravotníctva. Prostriedky z návratnej finančnej výpomoci boli uvoľnené aj na preklenutie výpadku vo výbere poistného z dôvodu celkovej nepriaznivej finančnej situácie podnikovej sféry, ktorý sa v podmienkach Všeobecnej zdravotnej poisťovne prejavila nenaplnením plánovaných príjmov z výberu poistného v sume cca 600 miliónov Sk. Z výberu poistného získala Všeobecná zdravotná poisťovňa príjmy v celkovej výške 15,4 miliardy a napriek nenaplneniu rozpočtu príjmov v absolútnej sume zlepšila v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi úspešnosť výberu poistného o 1,4 percenta na celkovú úroveň 96,4 percenta. Zlepšenie tohto ukazovateľa sa prejavilo aj v dôsledku uplatnenia mimoriadnych podmienok na odpúšťanie poplatkov z omeškania, v súvislosti s ktorým získala Všeobecná poisťovňa zdroje z dlžného poistného v celkovej sume 327,8 milióna Sk. Použitie zdrojov v roku 1999 vykázala Všeobecná zdravotná účtovne vo výške 32 759 miliónov Sk, čím vznikol schodok vo vzťahu k celkovým zdrojom vo výške 2,362 miliardy Sk.
V tejto oblasti hospodárenia Všeobecnej poisťovne sa prejavil účinok viacerých opatrení a legislatívnych zmien prijatý na reguláciu výdavkov zdravotnej starostlivosti. Rozsiahle zásahy do systému financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti cenovými opatreniami ministerstva financií k 1. 1. 1999 a k 1. 5. 1999, a to najmä v ústavnej zdravotnej starostlivosti, napríklad financovanie prospektívnym rozpočtom, alebo v primárnej starostlivosti stopercentná kapitácia, viedli k stabilizácii výdavkov za výkony v medziach rozpočtu, čím sa ustálila aj zadlženosť voči týmto poskytovateľom. Medziročné záväzky dokonca poklesli o 19 miliónov Sk, celková výška záväzkov za výkony k 31. 12. 1999 dosiahla 1,97 miliardy Sk. V nákladoch na lieky a zdravotnícke pomôcky sa podarilo dlhodobú tendenciu vývoja zabrzdiť na prijateľnej úrovni, t. j. 8 percent medziročného nárastu. Tento vývoj ovplyvnilo zavedenie tzv. krízovej kategorizácie, ale, žiaľ, v určitom období aj nedostupnosť liekov spôsobená nedostatočným financovaním lekární zo strany všetkých zdravotných poisťovní.
Keďže rozpočet, ktorým sa riadila Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 1999, vyžadoval pre vyrovnané hospodárenie až 10-percentný pokles nákladov, možno konštatovať, že napriek pozitívnemu hodnoteniu vývoja nákladov na lieky sa tento rozhodujúcou mierou podieľal na raste deficitu Všeobecnej poisťovne. Prejavilo sa to aj na raste záväzkov voči lekárňam a výdajniam v porovnaní s predchádzajúcim rokom o cca 490 miliónov. Celková výška záväzkov za lieky a zdravotnícke pomôcky dosiahla ku koncu roku 2,76 miliardy Sk. Všetky ostatné položky použitia základného rezervného a účelového správneho fondu sa realizovali viac-menej v hraniciach rozpočtu a dosiahnutou úsporou v rezervnom fonde je 19,9 milióna, v účelovom fonde 78 miliónov a v správnom fonde 68,3 milióna, zlepšili celkovú bilanciu hospodárenia s fondmi na konci roku 1999. Pre úplnosť zhodnotenia hospodárenia poisťovne je potrebné dodať, že do bilancie hospodárenia s fondmi sa nezapočítavajú pohľadávky poisťovne na poistnom a sankciách, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa vykazuje k 31. 12. v celkovej výške 9,5 miliardy Sk, ktoré by mohli pri použití inej metodiky túto bilanciu zmeniť na vysoko plusovú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom rozpočtu, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky pre Všeobecnú poisťovňu na rok 1999, bolo neprehlbovať ďalej schodok v hospodárení a udržať ho na úrovni predchádzajúceho roku. Všeobecná zdravotná poisťovňa už pri jeho predkladaní poukazovala na to, že nie je v jej silách realizovať vyrovnaný rozpočet a že bude závisieť od krokov vlády a parlamentu na riešenie situácie v zdravotníctve. Z tohto pohľadu považuje správna rada výsledok hospodárenia za rok 1999, ktorým je nárast deficitu o 265 miliónov, za priaznivý, i keď pri maximálnej snahe výkonov samosprávnych orgánov bol dosiahnutý najmä vďaka návratným finančným výpomociam zo štátneho rozpočtu v priebehu roku. Na druhej strane sa týmto potvrdila existencia výrazného rozporu medzi finančnými zdrojmi získanými zo zdravotného poistenia a rozsahom zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia.
Dovolím si na záver konštatovať, že od vyriešenia tohto základného rozporu bude závisieť nielen hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj vývoj celého zdravotného poistenie v ďalších rokoch.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporúča Národnej rade predložený návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie.
Dávam slovo poverenému členovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Barnabásovi Ferkóovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu účtovnej uzávierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 (tlač 623).
Návrh účtovnej uzávierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 651 z 28. apríla 2000 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 30. júna 2000. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor predložil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch súčasne s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky do 4. júla 2000.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený materiál 1. júna 2000 a v uznesení číslo 406 s návrhom účtovnej uzávierky a so správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 v predloženej podobe schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený materiál 16. júna 2000. Výbor s predloženým návrhom účtovnej uzávierky a so správou o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 uznesením číslo 111 vyslovil súhlas. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť účtovnú uzávierku a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 s tým, že celkové zdroje dosiahli výšku 30 397 200 tisíc Sk, výdavky dosiahli výšku 32 758 900 tisíc Sk. V tom základný fond bol použitý vo výške 31 173 800 tisíc Sk, rezervný fond vo výške 204 400 tisíc Sk, účelový fond 469 800 tisíc Sk a správny fond 910 900 tisíc Sk. Schodok v hospodárení dosiahol výšku 2 361 700 tisíc Sk.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výboru dňa 16. júna 2000. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky a správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Martin Demeš, predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Výbor súčasne určil ako spravodajcu podpredsedu výboru Barnabása Ferkóa, ktorý prednesie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokúvania a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie, kde výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť účtovnú uzávierku a správu hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde sú uvedené sumy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za jeho vystúpenie a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne nebol nikto prihlásený, ústne sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Ďakujem pekne pán predseda aj pán poslanec za prácu, ktorú ste odviedli pri prerokovaní tohto materiálu.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to je
návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999.
Návrh ste dostali ako tlač 593 a spoločnú správu výborov ako tlač 593a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh uvedie predseda správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Stanislav Holý.
Nech sa páči, pán predseda správnej rady, máte slovo.
Predseda správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne S. Hollý:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Spoločná zdravotná poisťovňa predkladá podľa zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999. Základným východiskom hospodárenia poisťovne v roku 1999 bol poistný rozpočet, ktorý bol ako bilančne vyrovnaný, schválený Národnou radou Slovenskej republiky v marci roku 1999. Snahou poisťovne bolo uplatňovať schválený rozpočet tak, aby sa dosiahnutými použiteľnými zdrojmi, účelnými a efektívnymi metódami ich prerozdelenia pokryli oprávnené nároky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri ich minimálnej reštrikcii vo vzťahu k poistencom Spoločnej zdravotnej poisťovne. Výsledky hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 poukázali na skutočnosť, že pokračuje prepad medzi reálnymi disponibilnými zdrojmi a požiadavkami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Napriek realizácii legislatívnych aj operatívnych krokov nebolo možné a reálne prijať také opatrenia, ktorých účinnosť by bolo možné jednoznačne premietnuť do štruktúry výdavkov a na základe toho zabezpečiť vyrovnanú bilanciu poisťovne alebo aspoň zastaviť nepriaznivý prepad medzi zdrojovou a výdavkovou časťou. Samosprávne a výkonné orgány Spoločnej zdravotnej poisťovne priebežne analyzovali dosiahnuté skutočnosti v hospodárení poisťovne a konštatovali, že opatrenia prijaté orgánmi štátnej správy na úseku financovania zdravotnej starostlivosti do určitej miery zastabilizovali nepriaznivý trend rastu nákladov v rozhodujúcich oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, akými sú primárna ambulantná starostlivosť a ústavná zdravotná starostlivosť.
Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala a schválila návrh účtovnej uzávierky Spoločnej poisťovne za rok 1999 a po prerokovaní v príslušných výboroch predkladá Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú uzávierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 na schválenie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán predseda, za vaše úvodné slová a uvedenie správy.
Dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rade Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslankyni Anne Záborskej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Prosím vás pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu k prerokovanému návrhu účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 651 zo dňa 28. apríla 2000 o Spoločnej zdravotnej poisťovni pridelil návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 1999 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo na prerokovanie do 30. júna 2000. Zároveň určil ako gestorský Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že predloží na rokovanie Národnej rady spoločnú správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu zákona do 4. júla 2000.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 400 vyjadril súhlas s predloženým návrhom účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 a odporučil ho schváliť.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 16. júna 2000. Výbor svojím uznesením číslo 112 vyjadril súhlas s predloženou účtovnou uzávierkou Spoločnej zdravotnej poisťovne s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 6 311 294 tisíc Sk, použitie fondov, výdavky dosiahli výšku 7 137 969 tisíc Sk. V tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 6 479 141 tisíc Sk, rezervný fond 25 896 tisíc Sk, účelový fond 182 018 tisíc Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 450 914 tisíc Sk. Schodok hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 dosiahol výšku 826 675 tisíc Sk. Výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 1999 schváliť.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov 16. júna 2000 a odporučil Národnej rade predloženú účtovnú uzávierku za rok 1999 schváliť a prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy. Zároveň odporučil Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pánu Stanislavovi Holému. Zároveň výbor poveril poslankyňu Annu Záborskú ako spravodajkyňu gestorského výboru predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledkoch prerokovania a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie, kde výbor schvaľuje účtovnú uzávierku, a priložené sú presné rozpisy a tvorba fondov a výdavkov.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je nikto prihlásený. Hlási sa niekto ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem, pani poslankyňa.
Prejdeme ďalej k prerokovaniu
výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1999.
Túto ste dostali ako tlač 669 a spoločnú správu výborov ako tlač 669a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Jozefa Kojdu, aby uviedol výročnú správu o činnosti fondu.
Žiadam pána prezidenta prezídia fondu, aby sa dostavil do rokovacej sály a predniesol výročnú správu.
Takže nech sa páči, prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Jozef Kojda prednesie výročnú správu o činnosti fondu.
Nech sa páči, pán prezident.