Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov pán minister.
Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánu poslancovi Ladislavovi Ambróšovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a, samozrejme, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 604) informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedenej ako tlač číslo 604a. Máte ju pred sebou.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru číslom 116 zo dňa 16. júna 2000.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 823 z 10. mája 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2, § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čílo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 604) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh zákona bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 79 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom pozmeňujúcom návrhu. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v zmysle odporúčania výboru návrhu odporúčam hlasovať nasledovne: Spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 25, 26, 27, 30, 31, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 67, 68, 69, 71, 73, 74, 75, 76, 77, 78, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločne o bodoch 3, 12, 24, 28, 29, 32, 33, 34, 35, 58, 66, 70, 72, 79, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, a jednotlivo o bode 47.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 604) uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 604) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, schváliť.
Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 107 zo dňa 27. apríla 2000 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.
Na záver by som vás chcel upozorniť, že na strane 29 spoločnej správy sa stala prepisová chyba. V bode 78 pozmeňujúci návrh dal len Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, preto si vyčiarknite Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie výsledkov prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj v gestorskom výbore.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Zlocha a pán poslanec Hóka. Pán poslanec Zlocha za HZDS.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážená Národná rada,
napriek významným zmenám, ku ktorým na Slovensku došlo po politických zmenách v roku 1989 a po novom štátoprávnom usporiadaní v roku 1993, je základom platnej právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku zákon číslo 50/1976 Zb. a príslušné vykonávacie predpisy. Tento zákon so svojimi vyhláškami vyhovoval spoločenským pomerom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Po novembri 1989 k zákonu bolo vypracovaných a schválených viacero noviel, v roku 1990, 1992, 1995 a 1997. Tieto novely riešili najmä očividný nesúlad zákona s novými ústavnými a spoločenskými pomermi. Novelou zákona číslo 103/1990 Zb. bola zo zákona vypustená inžinierska činnosť, ďalšia novela číslo 262/1992 Zb. už zásadným spôsobom upravovala úlohy a činnosti územného plánovania, pričom orientovala jeho regulačnú funkciu v podmienkach trhových hospodárskych vzťahov. Ďalej sa zrušila nadväznosť územného plánovania na národohospodárske plánovanie a centrálne odvetvové plánovanie a na druhej strane sa stanovil zásadný cieľ územného plánovania na zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt na území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a o ochranu jeho hlavných zložiek - pôdy, vody a ovzdušia.
Upravené boli aj ustanovenia týkajúce sa vlastníckych práv, možností vyvlastnenia pozemkov a stavieb sa obmedzili len na účely verejného záujmu a zvýraznila sa miera záväznosti a významu územnoplánovacej dokumentácie. Zákonom číslo 136/1995 Z. z. bola riešená odborná spôsobilosť na vybrané činnosti vo výstavbe. Ďalšou novelou, bola to novela číslo 199/1995 Z. z., sa zjednodušilo konanie pre líniové stavby vo verejnom záujme. Vyhláška ministerstva životného prostredia z roku 1994 riešila všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Chcel by som zdôrazniť, že už v týchto rokoch sa intenzívne pracovalo aj na vypracúvaní nového kompletného zákona o územnom plánovaní, stavebnom poriadku a o vyvlastnení, pretože bolo zrejmé, že zrušenie niektorých vyhlášok či opakované novely nemôžu zabezpečiť takú právnu úpravu územného plánovania a stavebného poriadku, ktorá by zodpovedala existujúcim ústavným a politickým pomerom v Slovenskej republike a ktorá by aj odborne zodpovedala poznatkom z oblasti územného plánovania, stavebného poriadku a vyvlastnenia. Vďaka veľkému úsiliu pracovníkov ministerstva životného prostredia a širokej spolupráce s odbornými inštitúciami a väčšieho počtu vedecko-technických a ekologických projektov, ministerstvo už koncom septembra v roku 1998 predložilo kompletný návrh zákona na Úrad vlády.
Som presvedčený o tom, že je na škodu veci, že ministerstvo životného prostredia nepredložilo na prerokúvanie vypracovaný a prípadne spripomienkovaný návrh zákona, hoci aj doplnený a upravený podľa aktuálnych požiadaviek, ale predpokladá len ďalšie čiastkové riešenie dlho sa vlečúceho problému. Piatu či šiestu novelu. Vychádzam pritom z predpokladu, že za rok aj pol sa to všetko dalo urobiť. Hodnotenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie je totiž v obidvoch materiáloch približne rovnaké. Konštatuje sa, že návrh zákona aj predloženej a prerokúvanej novely je čiastočne kompatibilný a že územné plánovanie a stavebný poriadok patria iba čiastočne medzi prioritné oblasti aproximácie práva v Európskej únii.
Napriek tomu chcem poznamenať, že predložený vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podporím a podporia ho aj ďalší členovia klubu HZDS. Žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy nepredkladám, spoločný spravodajca sa vyjadril, že je 79 pripomienok. Je to dosť na jednu novelu zákona a nakoniec predpokladám, že ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy vyplynú z rozpravy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Preto vystúpi ďalší prihlásený poslanec, poslanec za SMK, pán poslanec Hóka.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Panie kolegyne, páni kolegovia,
ja už nebudem uvádzať niektoré veci, ktoré tu odzneli už v rozprave. Konštatujem akurát, že predložená novela zákona, tak ako to už bolo uvedené, rieši rozpor medzi zákonnou úpravou v platnom znení a Ústavou Slovenskej republiky. Niektoré ustanovenia zákona sú ozaj v rozpore so zákonom, pretože sú upravené vyhláškami, ktoré sú z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky nemožné. Niektoré ustanovenia môžu byť upravené len zákonom. Ide konkrétne o práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, kompetencie stavebných úradov a iných orgánov štátnej správy, ako aj obcí. Za veľmi dôležité považujem v novelizácii priblíženie sa k právu Európskej únie, a to najmä Európskej charty územného plánovania z roku 1983.
Z hľadiska územného plánovania a ochrany prírody je zákon kvalitatívne lepší a ucelenejší ako jeho predchádzajúce znenie. Považujem však za problematický a problematické môže byť aj uloženie povinností obciam s počtom nad 2 000 obyvateľov mať územný plán, pretože obstarávanie územného plánu nie je len otázka kompetencií, ale skôr finančná otázka.
Ale rád by som chcel upriamiť vašu pozornosť na druhú časť zákona, ktorá je skôr technického charakteru, ktorá rieši problematiku stavebného poriadku a v ktorej sú vymenované niektoré oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a na vybrané činnosti vo výstavbe. Nie je práve najšťastnejšie prevzatie ustanovení niektorých vykonávacích vyhlášok niekedy bezo zmien. Môžu byť sporné ustanovenia § 44 ods. 2 a § 45 ods. 6, ktoré už teraz vyvolávajú negatívne reakcie v odborných kruhoch.
Považujem tiež za problematické, že veľmi nejednoznačne sú stanovené technické požiadavky na výstavbu, a preto môžu byť problémy s aplikáciou tejto časti zákona. Práve z tohto pohľadu aj z týchto dôvodov už uvedených by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh. Predložil som to aj písomne, ale čo čert nechcel, nesprávne je tam uvedené číslo tlače. Prosil by som, pani kolegyne a páni kolegovia, aby ste si číslo 670a opravili na číslo 604a.
Pozmeňujúci návrh znie tak, je to k § 139b ods. 7. Navrhujem tam vypustiť slová "stavby garáží". Podľa stavebného poriadku, čiže predloženého návrhu, drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie a ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m. Je to citácia z predloženého návrhu. Predpokladám, že garáže tieto kritériá splnia, a preto nie je opodstatnené ich vyňatie na osobitné posúdenie.
Prosím vás vážené panie poslankyne, páni poslanci o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
Konštatujem, že nikto sa nehlási s faktickými poznámkami.
Nakoľko pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Köteles, pán poslanec Tatár, pán poslanec Benčat. Končín možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
pán minister,
pán predsedajúci,
dovoľte mi byť veľmi stručný a po konzultáciách s predkladateľom podať tri pozmeňujúce návrhy s cieľom zlepšiť a sfunkčniť predkladaný návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon.
Naším cieľom je zainteresovať dotknuté orgány pri vyberaní pokút, teda urýchliť tie procesy, zároveň vytvoriť predpoklady na zníženie, buďme úprimní, existujúcej korupcie vo verejnej správe.
Navrhujeme zmenu § 107 ods. 2 v bode 94. Nový text znie: "Pokuty sú príjmom Štátneho fondu životného prostredia a pokuty uložené obcou sú príjmom rozpočtu obce." Zdôvodnenie. Navrhované znenie vychádza z § 4 zákona číslo 69/1998 Z. z. o Štátnom fonde životného prostredia, podľa ktorého prostriedky fondu možno použiť na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, výsadbu a udržiavanie zelene v obciach a ďalšie aktivity nadväzujúce na ustanovenia zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Na financovanie týchto aktivít je potrebné, aby pokuty uložené orgánmi štátnej správy podľa tohto zákona tvorili zdroje fondu. Obdobne pokuty uložené obcami by sa mali stať príjmom rozpočtu obce.
Návrh na vloženie nového bodu 108, v ktorom by sme definovali právomoci a úlohy Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Za § 123 sa vkladá § 123a, ktorý znie:
"Slovenská inšpekcia životného prostredia
(1) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia") je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný dozor vo veciach územného plánovania a stavebného poriadku.
(2) Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcia stavebného úradu postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút. Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá pokuty."
Teda navrhujeme rozšíriť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ustanovenej § 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie. Táto inšpekcia už v súčasnosti vykonáva štátny dozor podľa osobitných zákonov, konkrétne o ochrane ovzdušia, ochrane vôd, odpadovom hospodárstve a ochrane pôdy a krajiny. V súvislosti s potrebou obmedzenia protiprávnej činnosti a dodržiavania ustanovení stavebného zákona je potrebné rozšíriť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia aj o kontrolu v územnom plánovaní v stavebnom poriadku.
Navrhujeme ešte zmeniť článok 5. Vložiť na koniec vety slová "okrem § 2a ods. 1 a § 123a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2001". Zdôvodnenie: Navrhovaná účinnosť ustanovenia § 2a, ktoré ustanovuje obciam zabezpečovať odstránenie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby až rok a pol po účinnosti celej novely, neúmerne predlžuje súčasný stav, hlavne osobitne v malých obciach.
V tomto prípade ide už o spoločný návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ustanovenia § 123a sa týkajú rozšírenia pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Účinnosť sa v tomto prípade posúva v súvislosti s vytvorením organizačných podmienok pre jej činnosť.
Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že body 2 a 3 súvisia, žiadam vás, aby sme hlasovali o týchto bodoch spoločne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca nechce nikto reagovať s faktickými poznámkami.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi v mojom krátkom vystúpení, kde nepodávam žiaden pozmeňujúci návrh na rokovaní pléna v druhom čítaní, predovšetkým podporiť tento vládny návrh zákona a vymedziť sa svojimi poznámkami k dvom okruhom problémov. Okrem podpory vládneho návrhu zákona podporujem aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré podal pán poslanec Hóka a pán poslanec Köteles, ale nakoniec sú medzi spoluautormi týchto pozmeňujúcich návrhov aj poslanci výboru pre životné prostredie, gestorského výboru a väčšiny poslaneckých klubov.
K tým dvom okruhom. Jeden je, a to ani netreba zdôrazňovať, spôsob alebo právomoci, ktoré tento zákon vymedzuje, aby sa lepšie chránilo životné prostredie. Proste veľká časť tohto zákona je o tom a myslím si, že to sa podarilo nakoniec aj pri prerokovaní v druhom čítaní dodržať. Preto podporujem aj závery gestorského výboru, ktoré hovoria o tom, že veľkú časť pozmeňujúcich návrhov treba spoločne prijať, ale iné pozmeňujúce návrhy zase spoločne zamietnuť. Pretože to naozaj smeruje k základnému zámeru zákona.
Druhý okruh je okruh, za ktorý sa chcem poďakovať ministerstvu. Od ministra počnúc cez všetkých ľudí, ktorí sa venovali tomuto zákonu, výboru pre životné prostredie aj občianskym organizáciám na zlepšenie zákona. Tam, kde to bolo možné v takejto dikcii zákona, sa viac dostala do popredia účasť verejnosti a účasť vlastníkov pozemkov na rozhodovaní o územnom pláne.
Boli to dobré rokovania a som veľmi rád, že som sa mohol na nich zúčastniť a prispieť k spoločnému veľmi dobrému výsledku. Je to vo viacerých paragrafoch. Boli to rokovania praktické a ukázali, že istá časť participácie verejnosti pri budovaní občianskej spoločnosti, pri účasti občanov na tom, ako má krajina vyzerať, aké bude ich prostredie, ako sa zladia priemyselné využitie, rekreačné využitie a obytné využitie územia. Ukázali, že tá účasť sa zvyšuje.
Rád verím tomu, ako to bolo jasne povedané pri prerokovaní v druhom čítaní, že keď sa bude pripravovať podstatná rekodifikácia tohto zákona - bude to o niečo dlhšie ako rok, čiže možno do dvoch rokov -, že sa ešte viac prehĺbi tento rozmer a trend, ktorý tu zaznamenávame v samotnom zákone a v mnohých pozmeňujúcich návrhoch teraz.
Chcel by som zdôrazniť len jeden príklad, ktorý tam zatiaľ nie je, ale ktorý očakávame, že tam neskôr bude. Súvisí aj s tým, že minulý týždeň sme začali prerokúvať rozsiahlu novelu ústavy a spomínal som pri tej príležitosti, že veľká časť vykonávacích zákonov, ktorých existenciu ústava predpokladá, ešte nie sú na svete. Jeden z nich je aj ten, že za vyvlastnené pozemky by mali byť vlastníci odškodnení. Ústavné právo to je, ale tento návrh zákona to ešte nerieši. Očakávame, že aj v tomto zmysle, pretože to je v súvislosti so stavebným zákonom, sa urobí náprava. To je ten druhý okruh. Maximálna účasť verejnosti, maximálna účasť občianskej spoločnosti na rozhodovaní o veciach, ktoré sa týkajú všetkých a v tomto zmysle by som veľmi rád podporil celý návrh aj dva pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli v rozprave.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi pár slov k predkladanému návrhu zákona číslo 50, teda stavebného zákona, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Predložený návrh novely bol stavbárskej obci už dlho sľubovaný a prakticky s poslednou novelou zákona číslo 50/1976 Zb. v znení zákona Národnej rady číslo 229/1997 Zb. platného od 1. 9. 1997 sa ukázala potreba ďalších úprav, nakoľko nedošlo k zosúladeniu s vykonávacími vyhláškami číslo 83, 84, 85, ako aj s ďalšími legislatívnymi normami. V súčasnosti predložené znenie je už v poradí štvrtým či piatym pokusom o spracovanie legislatívneho dokumentu, ktorý by bol priechodný v legislatívnej rade vlády, vláde a v samotnom parlamente. Predošlé pokusy sa skončili väčšinou ako nepriechodné už v medzirezortnom pripomienkovom konaní väčšinou pre neujasnenosť koncepcie, čo vlastne chceli novelizovať, ako aj v rozsahu a kvalite spracovania.
Posledná verzia, ktorá bola v mesiaci február roku 2000 predložená na rokovanie Legislatívnej rady vlády, je z pohľadu spracovania asi najkvalitnejšia, avšak spracovatelia napriek pripomienkam z prerokovania na nižších stupňoch neboli ochotní riešiť niektoré okruhy pripomienok, ktorých spracovaním alebo zapracovaním by sa bol dosiahol lepší cieľ.
V prvom rade je potrebné povedať, že predložená novela je veľmi obsiahla. Svojím rozsahom sa z nej stráca pôvodný zámer zákona číslo 50/1975 Zb. Novela je výrazne nad jeho rámec. Ak je potrebná v súčasnosti novela, tak by mala byť len menšieho rozsahu a riešiaca najnutnejšie nedostatky súčasne platného znenia zákona a neriešiť okruhy problémov, ako je zákon číslo 136/1995 Z. z., zákon číslo 138/1992 Zb. a podobne, ktoré majú relatívne krátky čas. Predkladaná novela by nemala rušiť niektoré postupy a inštitúty, ktoré sú zaužívané v stavebnej praxi a ich účelnosť je ocenená viacročnou aplikáciou.
Vzhľadom na súčasnú situáciu v nedoriešení kompetencií v zmysle novely zákona číslo 347/1990 Zb. medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky plánované nové legislatívne normy pre regionálny rozvoj, ktoré sú plánované na druhý polrok 2000, ako aj pripravovanú decentralizáciu verejnej správy a presun právomocí na samosprávne orgány, nové územné členenie, som toho názoru, že takto navrhovaná novela v súčasnom období nerieši situáciu a vo veľmi krátkom období by bolo potrebné prijať ďalšiu novelu, čo by ešte viac zvýšilo nestabilitu v oblasti stavebného práva na Slovensku.
Navrhovaná novela sa prakticky dotýka polovice paragrafov z časti územného plánovania, kde je možné vzhľadom na pripravované zmeny v kompetenciách a decentralizácii čakať dôležité zásahy. Taktiež to môže značne skomplikovať pozíciu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, kde sa pripravuje zákon o regionálnom rozvoji, ktorý je veľmi dôležitý na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V predloženej novele je možné jednoznačne vidieť nevyváženosť, veľa uvádzaných skutočností by bolo vhodnejšie začleniť do vykonávacích vyhlášok, napríklad v § 49 až 53.
Napriek doterajším pripomienkam opierajúcim sa najmä o prax s cieľom zvýšiť kvalitu realizovaných stavieb, je v návrhu novely potláčaná kontrolná činnosť priamo počas realizácie stavieb, ako aj odborná spôsobilosť osôb vykonávajúcich kontrolnú činnosť. Toto konštatovanie sa týka najmä § 44 a § 46, ku ktorým som dal pozmeňujúce návrhy, kde jednoznačne treba doplniť bod d) činnosť stavebného dozoru ako vybranej činnosti vo výstavbe spolu s definovaním jeho spôsobilosti a právomocí. Tým, že predložená novela článku VI ruší článok I zákona Národnej rady číslo 146/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe, zakladá povinnosť definovanú v návrhu novely v § 42 bode 3 - komory vymenia pečiatky vydané podľa tohto zákona do 31. 3. 2002. Tu je potrebné pripomenúť, že k 10. 11. 1999 bolo celkovo preskúšaných a boli vydané preukazy odbornej spôsobilosti pre 19 548 osôb, ktorým bude treba meniť preukaz, ako aj pečiatku, čo iste neprinesie pokoj v stavbárskej obci.
Päťročná činnosť zákona číslo 136/1995 Z. z. jednoznačne preukázala prínos na zlepšenie kvality činnosti inžinierov a technikov v oblasti vybraných činností vo výstavbe. Ak má predložená novela ambíciu priblížiť sa k odbornej spôsobilosti a kriminológii bežnej praxe v krajinách Európskej únie, je potrebné ujasniť si význam pojmov "odborne spôsobilá osoba" a "autorizovaná osoba", nakoľko táto duplicita je zakotvená iba v slovenskom stavebnom práve, zahraničie jej nerozumie, nevie rozlíšiť okruh pôsobnosti. Tu by bola asi namieste jedna poznámka.
Je ťažko veriť úprimnosť tvrdenia, ktoré odznelo z úst zástupcov ministerstva životného prostredia na tlačovej konferencii venovanej novele a ktorá bola publikovaná aj v médiách. Citujem: "Cieľom novely je zabezpečiť v každej fáze prípravy, povoľovania, realizácie a užívania zvýšenie technickej kvality stavieb."
Doterajšia prax jednoznačne ukazuje, že stavba má predpoklad byť naozaj kvalitnou iba pri dobrej odbornej a partnerskej spolupráci v rovine investor - projektant - stavbyvedúci - stavebný dozor. Osobne som toho názoru, že tu si prihriali polievočku obe stavovské komory spolu s predkladateľom novely.
Som ďalej toho názoru, že novela zákona číslo 50/1976 Zb. by mala byť kódexom pre celú stavebnú prax. Mala by mať dlhú pôsobnosť a priniesť zjednodušenie, skvalitnenie a sprehľadnenie výstavby, po čom stále častejšie volajú najmä zahraničné investorské subjekty. Novela by mala jednoznačne korešpondovať s ostatnými pripravovanými normami, hlavne teritoriálny rozvoj, zdôrazňujem, s cieľom vytvoriť prehľadné a jednoznačné podmienky pre stavebné činnosti, územné plánovanie a podnikanie v stavebnom priemysle. Je na škodu, že nami predkladaný zákon v roku 1998, myslím si, že v septembri, nebol vtedy akceptovaný, bol pripravený a tieto veci mnohé už mohli byť zakomponované a mohol byť s tým pokoj.
Ešte raz akcentujem jednu vec, že teda v krátkom čase nás zrejme čaká decentralizácia v našom štáte a tá veľmi silne poznačí stavebnú činnosť a celé legislatívne konanie okolo stavieb. Myslím si, že treba urýchlene konať a robiť nový zákon, pripraviť ho tak kvalitne, aby nám vyhovoval nie na 2 - 3 roky, ale aby vyhovoval na mnohé roky dopredu. Viem, že pozastaviť konanie o tomto zákone by zrejme ani nebolo reálne, ako som to nakoniec tam uviedol, ale predsa len sa dotknem dvoch paragrafov, ktoré by si zaslúžili pozornosť.
A teda môj pozmeňujúci návrh formulujem nasledovne. Je to po prvé § 45 - vybrané činnosti vo výstavbe. Odsek 1 doplniť bod b) vedenie uskutočňovania stavieb rozdeliť na b1, činnosť stavbyvedúceho, a na b2, činnosť stavebného dozoru. Zdôvodnenie je uvedené v tom pozmeňujúcom návrhu, nejdem ho čítať. Vedenie uskutočňovania stavieb je popísané v § 44 ods. 2 pri jednotlivých stavbách, kde v prípade svojpomocnej výstavby musí byť stavebný dozor, ale v prípade dodávateľskej výstavby tento nemusí byť. Definícia v § 45 ods. 3 je sumár činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru, takže je potrebné presne definovať ich postavenie v stavebnom procese.
Po druhé v § 46b doplniť bod a) o novú vetu, ktorá znie: "Sleduje vedenie stavebného denníka a zápisom v ňom potvrdzuje preberanie prác a konštrukcií, ktoré sú trvalo zakryté a nedostupné." Zdôvodnenie: Najvážnejšou funkciou stavebného dozoru nie je sledovanie vedenia denníka, ale preberanie prác, ktoré zapisuje práve do stavebného denníka, ktorý je jedným z rozhodujúcich dokladov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Kužma:
Ja len chcem pripomenúť, že veľmi veľa podobných názorov bolo v odbornej verejnosti, či tento zákon netreba vrátiť, netreba počkať a pripraviť zákon, ktorý by bol v korešpondencii so zákonmi v Európskej únii. Nakoniec sme sa dohodli vo výbore, aj keď stavebný zákon, myslím si, že by mal platiť viac ako 20 rokov, že toto prechodné obdobie, keď treba zrušiť určité vyhlášky týmto zákonom, je garantované tým, že sa začína hneď robiť na novom stavebnom zákone. Čiže máte absolútne pravdu, že tento návrh nie je kompatibilný v plnom rozsahu so zákonmi v Európskej únii.
A ešte, keď sa vrátime k funkcii stavbyvedúceho, stavebného dozoru, možno sa nám teraz často stáva, že vypadli investorské organizácie, ktoré zastupovali investora a na stavbách nie všade sa deje stály autorský dozor. Čiže tá úloha, ktorá je tu taxatívne vymenovaná, že preberá vlastne konštrukcie, ktoré sú skryté do dokumentácie od dodávateľa, myslím si, že je správna, a tak sa to v stavebnej praxi robí už niekoľko desaťročí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána poslanca Benčata, či chce reagovať. Nie. Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za váš veľký záujem o túto novelu a predovšetkým za pozitívne a podporujúce pripomienky či z koaličných alebo opozičných klubov.
Ja si myslím, že v zásade všetky kluby podporujú tento návrh. Aspoň tie, ktoré vystúpili v rozprave. Ja som si vedomý, že táto novela je obsiahla. Ale filozofiu, prečo je táto novela obsiahla a prečo ju napriek tejto obsiahlosti dávame, viac-menej povedal aj pán poslanec Kužma. A to sme preberali niekoľkokrát na najrôznejších fórach vrátane výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže výsledkom týchto polemík a týchto rozpráv je, že zákon je v tomto momente tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcel by som povedať, že by sme už nemali ďalej čakať. Nemali by sme ďalej posúvať tento zákon. Tak ako povedal pán poslanec Zlocha, tento zákon bol už dávnejšie pripravený. A ja si myslím, že keby sme ho posúvali ďalej a ďalej, neverím, že by sme omnoho lepší zákon vedeli urobiť. To je druhá vec, že keď bude nové usporiadanie jednak regionálne, jednak prebehne racionalizácia a decentralizácia štátnej správy, to je už niečo iné, ale čo sa týka vecnej problematiky, zrejme by sme s otáľaním alebo posúvaním tohto bremena, alebo tohto zákona pred sebou by sme veľa nezískali. Ja si myslím, že by sme nič nezískali.
Naozaj, k tomuto zákonu sme pristupovali veľmi seriózne, poctivo. Robilo na tom veľké množstvo ľudí. Pustili sme tento zákon na pripomienkovanie veľkej, obrovskej šírke pripomienkujúcich subjektov, verejnosti, komôr, záujmových skupín, mimovládnych organizácií. Proste výsledok je taký. To je, myslím si, aj príčinou toho veľkého množstva pripomienok, ktoré sme, samozrejme, vítali a prerokovali sme. A ako vyplýva zo záverečnej spoločnej správy, väčšinu tých pripomienok bolo možné akceptovať. Zlepšujú zákon.
Na druhej strane niektoré veci nie je možné prijať, pretože tým, že je tento zákon sám osebe veľký, aj novela je veľká, jedno slovo môže pozmeniť celú konštrukciu a môže narobiť problémy v najrôznejších paragrafoch. Preto niektoré z tých pripomienok, ktoré prišli buď od vás, alebo z verejnosti, ktoré ste si osvojili, nemohli byť, nemohli byť akceptované.
To k tým jednotlivým pripomienkujúcim. Najmä by som sa chcel vyjadriť k pánu poslancovi Benčatovi.
Pán poslanec, takéto návrhy, ktoré ste navrhli vy, prišli už niekoľkokrát. Prakticky o všetkých sme rokovali. Môžem povedať za seba, že mnohé z tých pripomienok môžu byť rôznym spôsobom posúdené. Aj tak, ako vy navrhujete. Ale nakoniec po tej širokej diskusii a po rozpravách v jednotlivých výboroch, kde bola aj verejnosť, boli profesijné skupiny, boli tam obce, sme nakoniec došli k tomuto záveru. Čiže to je vždy možné ešte mať iný názor. Každý jednotlivec, každý z nás môže mať ešte trošku zlepšujúci názor. Ale niekde sa to musí zastaviť a musíme to niekde povedať, že toto je súčasný stav a takto to prijmeme.
Teraz konkrétne k pozmeňujúcim návrhom. Samozrejme všetky sú vo vašich rukách. Myslím si, že z nášho hľadiska pozmeňujúci návrh pána Hóku je prijateľný. Nemáme s tým žiadne problémy. Takisto pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán Köteles, sú prijateľné. Nemáme voči nim žiadne námietky. Samozrejme aj keby sme mali, je to vo vašich rukách.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Benčata, musím povedať, že v tomto momente je veľmi ťažko reagovať, pretože, ako som povedal, keď niekde povieme alebo zmeníme nejakú vetu, tak by sme mali dosledovať aj to zmenené slovo v celom návrhu. Preto v tomto momente ja si myslím, že váš prvý návrh - vybrané činnosti vo výstavbe, rozdeliť činnosť stavbyvedúceho a činnosť stavebného dozoru by asi narušilo niekde ďalej, teraz vám presne neviem reagovať, ale asi by narušilo logiku v ďalších odsekoch a myslím si, že je to viac-menej riešené.
Ten druhý pozmeňujúci návrh, čo sa týka § 46b, tam sa mi zdá, že tam by nemuselo byť, že to je vlastne riešené, lebo vedenie stavieb nám dodá z denníka zápis v ňom o preberaní prác a konštrukcii. To vlastne ten odborník by kontroloval sám seba. No ale ešte raz hovorím, že je veľmi ťažko takto priamo od pultu odpovedať na tieto návrhy. A nakoniec je to ešte raz vo vašich rukách.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
ja ešte raz ďakujem za váš veľký záujem o tento zákon. A ja by som vás prosil o schválenie aj s tým, samozrejme, že budete hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.
Ďakujem pekne.