Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyni Szabóovej.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa O. Szabó:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 16. mája 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný vládny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážená Národná rada, cieľom novelizácie zákona je zosúladiť tento právny predpis upravujúci azyl a jeho implementáciu do praxe v súlade so štandardmi Európskej únie. Je to odraz politickej vôle Slovenskej republiky, jej predvstupovej stratégie na vstup do Európskej únie.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 70 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1995 o utečencoch, prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za klub SMK jeden poslanec - pán poslanec Duka-Zólyomi. Dávam mu slovo. Nikto viac sa písomne neprihlásil.
Nech sa páči.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
novela zákona o utečencoch, ktorá je na programe 32. schôdze parlamentu, upravuje azylovú legislatívu v troch zásadných bodoch. Ruší najmä 24-hodinové obmedzenie, kedy môže cudzinec po príchode na naše územie požiadať o azyl, čím sa zosúladí táto časť zákona s chartou, Európskou chartou ľudských práv a základných slobôd. Žiadosť o azyl bude teda môcť podať kedykoľvek a migračný úrad o nej rozhodne do 90 dní.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe k vládnemu návrhu tohto zákona, druhou významnou zmenou je spresnenie dôvodov, kedy môže cudzinec žiadať o skrátené konanie na získanie štatútu utečenca. A po tretie v súlade s Rezolúciou o minimálnych zárukách pri azylovom konaní má podľa návrhu novely utečenec právo na zlúčenie rodiny, čím sa zabráni rozbitiu rodiny tým, že štatút získajú len niektorí z jej členov. Teda všetky tri významné zmeny sa týkajú azylovej procedúry.
Dva najvýznamnejšie medzinárodné dokumenty Dohovor o postavení utečencov z 18. 7. 1951 a Protokol o postavení utečencov z 31. 1. 1967 však neobsahujú ustanovenia o azylových procedúrach. Napriek tejto skutočnosti medzi právnikmi a ani medzi politikmi neexistuje spor o tom, že z práva hľadať azyl, obsiahnuté už vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, vyplýva povinnosť štátov nejakým spôsobom preskúmať žiadosti o azyl, aby určili, ktoré osoby sú skutočne utečencami v zmysle dohovoru. V rámci Európy od začiatku osemdesiatych rokov sa intenzívne pracovalo na sformulovaní jednotlivých pravidiel azylových procedúr. Z mnohých dokumentov, ktoré v posledných rokoch na pôde Rady Európy, Európskej únie vznikli, je z hľadiska teraz prerokovanej novely zákona najdôležitejšia Rezolúcia o minimálnych garanciách azylových procedúr prijatá Európskou radou dňa 21. júna 1995 v Bruseli. V súvislosti s touto rezolúciou treba zdôrazniť, že jej ustanovenia je možné plne vzťahovať na Slovenskú republiku, i keď táto ešte nie je členom Európskej únie. Je ich možné vzťahovať na Slovenskú republiku preto, lebo rezolúcia v nijakom ohľade nejde nad rámec tých inštrumentov medzinárodného práva, ktorými je aj náš štát viazaný.
Okrem Dohovoru o postavení utečencov a protokolu, ide najmä o Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a o Dohovor o zákaze mučenia, ktoré tzv. princíp non refulementu, teda zákazu vyhostenia, koncipujú širšie než Ženevský dohovor. Predkladaná novela sa snaží v čo najširšej miere vyhovieť štandardom azylového práva najmä zrušením časového limitu na podávanie žiadostí o azyl.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že rôzne reštrikčné opatrenia prijímané v posledných rokoch v Európe sledujú vždy skrátenie či zjednodušenie procedúr, resp. zníženie úrovne sociálneho zabezpečenia azylantov. Ani UNHCR, ani Európska únia však nepripúšťajú vylúčenie meritórneho preskúmania individuálnych žiadostí, pretože v takom prípade nie je poskytnutá žiadateľovi garancia non refulementu. Súčasne platný slovenský zákon o utečencoch práve z tohto dôvodu bol v medzinárodnej odbornej literatúre považovaný za nekompatibilný s Dohovorom o postavení utečencov, ako aj s ostatnými ľudsko-právnymi dohovormi.
A na záver by som chcel konštatovať, že na základe uvedeného poslanci Strany maďarskej koalície podporujú prijatie tejto novely zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nikto viac nebol písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne z poslancov. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť. Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem vám obom za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu, vládneho návrhu zákona.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 631. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 670.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložený návrh zákona reaguje na potrebu riešiť situáciu, v ktorej si orgány obcí nesplnia úlohy vyplývajúce zo zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Podnetom na vypracovanie tohto iniciatívneho návrhu zákona bolo nevykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí v meste Humenné a v obci Lackovce. Napriek rozhodnutiu predsedu Národnej rady o vyhlásení nových volieb na 27. novembra 1999 a viacerým písomným upozorneniam zo strany ministerstva vnútra na povinnosť plniť zákonom stanovené úlohy mestské zastupiteľstvo v Humennom neurčilo pre mesto Humenné a obec Lackovce volebné obvody a počet poslancov, ktorý mal byť v nich zvolený, následkom čoho sa nové voľby v Humennom a v Lackovciach v určenom termíne nevykonali.
Predložený návrh novely zákona vychádza aj z poznatkov členov Výboru Národnej rady pre verejnú správu získaných v rámci poslaneckého prieskumu, podľa ktorých v meste Humenné nie sú reálne predpoklady rešpektovať vyhlásenie nových volieb do orgánov samosprávy obcí pred komunálnymi voľbami v roku 2002. V prípade, že by došlo k obdobnému postupu aj zo strany iných obecných, mestských zastupiteľstiev, mohlo by to spôsobiť nevykonanie volieb do orgánov samosprávy viacerých obcí, a to aj v rámci všeobecných komunálnych volieb. Vzhľadom na uvedené sa odporúča riešiť nečinnosť orgánov obcí pri plnení úloh ustanovených volebným zákonom tak, že túto povinnosť bude plniť štátny orgán, ktorý je najbližší obciam, teda okresný úrad. Toto riešenie je v súlade s článkom 67 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti a obmedzenia obcí možno ukladať len zákonom.
Návrh zákona ustanovuje povinnosť prednostu okresného úradu bezodkladne zabezpečiť splnenie úloh potrebných na prípravu a vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí. Návrh zákona ďalej ustanovuje právomoc predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť lehoty na nové voľby v prílohe rozhodnutia o vyhlásení nových volieb tak, aby nebol ohrozený výkon volebného práva občanov. Tým sa zabezpečí jednotný výkon volebného práva na území Slovenskej republiky.
Účinnosť predloženého návrhu zákona je navrhnutá dňom jeho vyhlásenia z dôvodu, že najbližšie nové voľby do orgánov samosprávy, vrátane volieb v meste Humenné a v obci Lackovce, sú už vyhlásené rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 102/2000 Z. z. a deň ich konania je určený na 25. novembra 2000. Prvú úlohu sú obce povinné splniť podľa prílohy číslo 2 rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 1. septembra 2000. Neskoršia účinnosť zákona by mohla viesť k nesplneniu účelu navrhovanej právnej úpravy. Prijatie zákona s navrhnutou účinnosťou umožní, aby úlohy orgánov obcí uložené volebným zákonom mohol v prípade potreby bezodkladne splniť prednosta okresného úradu.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
s predloženým iniciatívnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, odporúčam súhlasiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, poslancovi Vladimírovi Faičovi.
Nech sa páči.
Poslanec V. Faič:
Vážená Národná rada,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil na tomto rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 631, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu.
Úvodom si dovolím informovať, že uvedený vládny návrh zákona bol doručený nám poslancom v zákonnej lehote. Taktiež po preskúmaní, či spĺňa náležitosti, ho predseda Národnej rady zaradil na rokovanie tejto Národnej rady do prvého čítania.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce z rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Taktiež sa stotožňujem s predkladateľom ohľadne zdôvodnenia tejto novely, tohto návrhu, ako i o tom, čo má táto novela priniesť.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla a odporučila tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam v zmysle rokovacieho poriadku prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu s tým, aby gestorským výborom bol Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali túto predlohu do 7. septembra a gestorský výbor do 8. septembra.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, panie poslankyne, písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Končím rozpravu o tomto bode programu.
Zároveň ďakujem za prácu zatiaľ pri tomto zákone.
Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 595. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 595a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení okrem iného vyjadrila pripravenosť pripojiť sa k príslušným medzinárodným dokumentom o cezhraničnej spolupráci. Dnes už môžeme konštatovať, že Slovenská republika podpísala i ratifikovala Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a Doplnkový protokol k dohovoru, ktoré vstúpili do platnosti 2. mája tohto roku. Rámcový dohovor i Doplnkový protokol síce výslovne neobmedzuje cezhraničnú spoluprácu len na navzájom susediace celky alebo orgány, u nás sa takáto spolupráca označuje aj ako prihraničná spolupráca, ale expressis verbis ani neuvádza, že sa vzťahujú aj na prípady nesusediacich subjektov, čo niekedy môže viesť k chybnej interpretácii.
Keďže sa v Európe stále viac rozvíjala aj spolupráca nesusediacich územných celkov alebo orgánov, 5. mája 1998 bol otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy ďalší dokument Protokol číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúci sa interteritoriálnej spolupráce. Členský štát Rady Európy môže podpísať a ratifikovať Protokol číslo 2 len vtedy, ak súčasne alebo ešte pretým podpísala a ratifikovala rámcový dohovor. Do 1. marca 2000 ho podpísalo 11 štátov a ratifikovali ho alebo pristúpili k nemu zatiaľ 3 - Luxembursko, Holandsko a Švédsko. Tento protokol sa vzťahuje v celom rozsahu na spoluprácu územných celkov alebo orgánov všetkých úrovní vykonávajúcich miestne funkcie i regionálne funkcie. Čiže v Slovenskej republike na obce, mestá aj združenia, na budúce vyššie územné celky, ale aj na krajské úrady a okresné úrady.
Vzhľadom na to, že na cezhraničnej spolupráci sa už dlho a významne podieľajú aj také obce, mestá i združenia a iné územné a správe celky Slovenskej republiky, ktoré sú vzdialené od štátnych hraníc, podpisom a ratifikáciou tohto protokolu nedôjde k podstatnejšej zmene faktickej situácie. Výslovne sa však potvrdí oprávnenosť takejto spolupráce. Podľa článku 6 ods. 1 má štát aj pri podpise alebo ratifikácii Protokolu číslo 2 vyhlásiť, či bude podľa jeho článku 4 uplatňovať ustanovenia obidvoch článkov 4 a 5 Doplnkového protokolu, alebo len jedného z nich.
V nadväznosti na vyhlásenie, ktoré už Slovenská republika urobila pri podpise Doplnkového protokolu, a s cieľom, aby bol náš právny režim vo vzťahu k obidvom protokolom rovnaký, vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 1029/99 súhlasila, aby sme sa aj pri podpise Protokolu číslo 2 analogickým vyhlásením zaviazali uplatňovať len článok 4. Tým, že Slovenská republika nebude uplatňovať aj článok 5 Doplnkového protokolu, aj orgány cezhraničnej i interteritoriálnej spolupráce spoluvytvorené našimi územnými celkami alebo orgánmi budú môcť vo vlastnom mene konať, nadobúdať práva a majetok a hospodáriť s ním. Nebudú však môcť v mene alebo namiesto orgánov našej miestnej verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach fyzických a právnických osôb.
Návrh na podpis Protokolu číslo 2 vypracovalo ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí a predložili ho ostatným príslušným ústredným orgánom a záujmovým organizáciám samosprávy s požiadavkou o zaujatie stanoviska. Takmer všetky z nich oznámili, že k návrhu nemajú pripomienky alebo výslovne vyjadrujú súhlas s predložením návrhu. Žiadnu z vyjadrených pripomienok neoznačili ako zásadnú.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 1029/99 schválila návrh na uzavretie Protokolu číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce, ako aj návrh na ďalšie opatrenia. Poverila predsedu vlády predložil dokument Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu a odporučila prezidentovi republiky protokol ratifikovať. 1. februára 2000 v sídle Rady Európy v Štrasburgu podpísali Protokol číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúcimi sa interteritoriálnej spolupráce, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Stálej misie Slovenskej republiky pri rade Európy a generálny tajomník Rady Európy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z podpísania a ratifikácie protokolu nevyplynú nároky na štátny rozpočet.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Zároveň prosím spoločného spravodajcu výboru, člena výboru pre verejnú správu pána poslanca Faiča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným protokolom.
Poslanec V. Faič:
Vážená Národná rada,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 661 z 23. mája 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského výboru do 13. júna 2000.
Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas. Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 7. júna 2000 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci. Zároveň podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedeným vyhlásením, tak ako je uvedené v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali príslušné miesto v rokovacej sále.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci, panie poslankyne. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem vám, páni, pán spravodajca.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 641. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 675.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený materiál sleduje komplexné vytvorenie podmienok potrebných na reálne uplatňovanie ústavného práva, na nezávislé a nestranné súdnictvo a ďalej dotvorenie právneho postavenia sudcov a prísediacich.
Súčasná právna úprava postavenia sudcu je nesystematicky roztrieštená vo viacerých zákonoch. Napríklad zákon číslo 120/93 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon číslo 335/91 Zb. o súdoch a sudcoch, zákon číslo 80/92 Zb. o štátnej správe súdov, zákon číslo 412/91 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, zákon číslo 420/91 o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, čím sa sťažuje orientácia v platných úpravách. Na odstránenie tohto nežiaducého stavu sa navrhuje vytvoriť kódexový typ úpravy postavenia sudcov a prísediacich a organizáciu, štátnu správu a samosprávu súdov začleniť do samostatného komplexného zákona.
Základnou myšlienkou, z ktorej vychádzame pri tvorbe návrhu, je postavenie sudcu ako ústavného činiteľa a vyvážený systém štátnej moci, v ktorom súdnictvo zohráva nenahraditeľnú úlohu.
Ďalším výrazným prvkom návrhu zákona je posilnenie sudcovskej nezávislosti tak, ako je to požadované v mnohých medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona preto implementoval kritériá kladené predovšetkým Európskou chartou o zákone pre sudcov, prijatou v Štrasburgu 8. - 10. júla 1998, Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy číslo R 9412 a Základnými zásadami OSN o sudcovskej nezávislosti, schválenými na Valnom zhromaždení OSN v novembri 1995.
Z uvedených dôvodov sa navrhujú ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie zásady zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi a prehĺbiť záruky sudcovskej nezávislosti, najmä ustanovením zákonných podmienok na výber kandidátov do funkcie sudcu vrátane zvýšenia vekovej hranice potrebnej na vznik sudcovskej funkcie. Sudcovská nezávislosť sa zabezpečuje tiež vytvorením dostatočnej ochrany zo strany štátu pred nátlakom na sudcov a ich rodinných príslušníkov na strane jednej a primeraným sociálnym zabezpečením sudcov na strane druhej.
V záujme oddelenia výkonu súdnictva od štátnej správy sa do návrhu zapracovali nové formy sudcovskej samosprávy s rozšírením ich rozhodovacích právomocí, ale tiež aj zodpovednosti. Zrušenie voľby sudcov na štvorročné volebné obdobie je viazané na zmenu Ústavy Slovenskej republiky.
Preto predložený návrh zákona najmä vymedzuje a upravuje predpoklady
- na funkciu sudcu a prísediaceho,
- voľbu sudcov na štvorročné obdobie a obdobie bez časového obmedzenia a sľub sudcov,
- vymenúvanie sudcovských funkcionárov,
- prideľovanie sudcov na výkon funkcie k určitému súdu,
- prekladanie sudcov a dočasné prideľovanie na výkon funkcie sudcu,
- zánik funkcie sudcu, odvolanie, vzdanie sa, prerušenie funkcie,
- postavenie sudcu a prísediacich, ich základné práva a povinnosti,
- platové otázky sudcov, sociálne zabezpečenie sudcov, nemocenské a materské príplatky, zabezpečenie sudcov v dôchodku, príplatky k dôchodku,
- podmienky na výkon sudcovskej funkcie, pracovný čas, dovolenka,
- náhradu škody,
- disciplinárnu zodpovednosť sudcov,
- postavenie, základné povinnosti a práva prísediacich.
Predkladaný materiál bude mať dosah na štátny rozpočet. Rozpočtové dôsledky návrhu zákona boli prerokované na stretnutiach ministerstva spravodlivosti s ministerstvom financií v rokoch 1999 a 2000 počas tvorby návrhu zákona. Účinnosť niektorých ustanovení s finančným dosahom na štátny rozpočet bola presunutá k 1. 1. 2003.
Ďakujem a prosím o odsúhlasenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní a posunutie do ďalších čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi tohto výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o parlamentnú tlač číslo 641.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku, a takisto aj náležitosti v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona je jeden z najočakávanejších návrhov zákona, ktorý mal byť predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, a očakávania nie sú len zo strany sudcovského stavu. S jeho predložením sa už počítalo v minulom volebnom období, žiaľ, nestalo sa tak. Aj súčasná vláda určitým spôsobom sa omeškala s predložením toho návrhu zákona, ale dnes ho tu máme a to chcem veľmi pozitívne oceniť.
Ambíciou predloženého návrhu je komplexne riešiť postavenie sudcov ako ústavných činiteľov. To znamená všetky otázky súvisiace s ustanovovaním sudcov, ich kariérnym postupom, ustanovovaním do sudcovských funkcií a, samozrejme, vrátane odvolávania z týchto funkcií. Návrh sa zaoberá aj pracovnoprávnymi otázkami sudcov, otázkami ich sociálneho a dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Podrobne je v tomto návrhu upravená aj problematika disciplinárneho konania vo veciach sudcov. Oceniť chcem najmä to, že sa rozširuje aj priestor na pôsobenie sudcovskej samosprávy. V rámci tohto návrhu je upravená aj nová povinnosť sudcov predkladať každoročne majetkové priznania, spôsob ich posudzovania a hodnotenia. Táto časť návrhu, myslím si, pôsobí inšpiratívne aj vo vzťahu k právnym úpravám obdobného typu vo vzťahu k iným ústavným činiteľom, prípadne verejným činiteľom.
Predložený návrh zákona vychádza, prirodzene, z doteraz platného ústavného textu. To znamená okrem iného z existencie inštitútu tzv. štvorročných sudcov, ako aj ustanovovania a odvolávania sudcov z funkcie prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky. Ako viete, dnes sme skončili rokovanie o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v rámci prvého čítania a viete aj o tom, že tento návrh zásadným spôsobom mení spôsob ustanovovania a odvolávania sudcov z funkcie. Takisto vytvára nový ústavný orgán Súdnu radu Slovenskej republiky, ktorá preberá niektoré právomoci, ktoré v súčasnosti patria iným ústavným orgánom. Inými slovami, v prípade, ak bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, text predloženého návrhu zákona by sa dostal do rozporu s aktuálnym ústavným textom. Tento fakt môže spôsobiť určité komplikácie pri legislatívnom procese. Ak by sa tak stalo, bolo by zrejme potrebné vrátiť v rámci druhého čítania návrh tohto zákona navrhovateľovi na dopracovanie, prípadne sa pokúsiť urobiť patričné zmeny na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky.
Myslím si však, že z tohto hľadiska predchádzam určitým skutočnostiam. Zatiaľ nevidím dôvod, aby sa legislatívny proces riadil podľa zažitých pravidiel. Vychádzajúc z toho, odporúčam ako spravodajca výborov, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 675 z 29. mája 2000 prideliť vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ďalej Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a takisto Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. septembra 2000 a aby ho gestorský ústavnoprávny výbor prerokoval v lehote do 8. septembra 2000.
Vážený pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol nikto prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pekne.
S reakciou na správu, ktorú predniesol pán poslanec Orosz, vystúpi pán minister.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som sa vyjadriť k jednej časti vyjadrenia pána spravodajcu, a to vzťah tohto návrhu zákona a návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zákona sa rodí dlho. Prísne vzaté, úvodné diskusie o tomto zákone začali v roku 1994, to znamená, že 6 rokov sa tvorí. Veľmi konkrétna fáza, vlastne záverečná fáza vypracovania paragrafového znenia tohto návrhu zákona začala niekedy v polovici minulého roku.
My sme, samozrejme, pri vypracovaní tohto návrhu zákona museli rešpektovať existujúci ústavný a právny stav, ten je taký, že existuje inštitúcia tzv. štvorročných sudcov. Z toho dôvodu sme museli do tohto návrhu zákona zapracovať aj ustanovenia, ktoré rešpektujú existenciu štvorročných sudcov, a to, čo nasleduje, tzv. predvoľba a podobne. Ale my sme si vedomí teda obsahu novely ústavy a sme pripravení či v rámci druhého čítania tohto zákona, alebo nejako v modifikovanej inej podobe legislatívneho procesu prispôsobiť tento návrh zákona zneniu novely Ústavy Slovenskej republiky, tak ako bude schválená v tejto snemovni. A zase tie zmeny nie sú príliš komplikované a náročné, takže sme ich schopní zvládnuť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Chce ešte reagovať pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Orosz.
Pokračovať budeme ďalším bodom programu, ktorým je
návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.
Návrh ste dostali ako tlač 621.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu cez časového obmedzenia Mgr. Igora Schweighofera, sudcu Okresného súdu Bratislava 2.
Do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie bol Národnou radou Slovenskej republiky zvolený 1. februára 1996. Čiže 1. februára tohto roku mu uplynulo štvorročné obdobie. Pri realizácii návrhu na jeho voľbu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia vyšli na základe vykonanej previerky najavo skutočnosti, podľa ktorých rozhodoval ako nezákonný sudca. Podanie návrhu na začatie kárneho konania a dočasné zbavenie výkonu funkcie sudcu boli opatreniami, ktoré som ako minister spravodlivosti po dôslednom zvážení konania menovaného uskutočnil. Následná postupnosť krokov vlády a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady v súvislosti s jeho návrhom na voľbu s ohľadom na prebiehajúce kárne konanie je podrobne uvedená v samotnom materiáli. Porušenie princípu zákonného sudcu považujem v práci sudcu za neprijateľné, preto argumentáciu kárneho senátu krajského súdu, ktorý rozhodol o zastavení konania z dôvodu zániku funkcie sudcu uplynutím štvorročného volebného obdobia, nemôžem akceptovať. Z uvedeného dôvodu som podal proti takto formulovanému odôvodneniu rozhodnutia odvolanie.
Aj negatívne stanoviská zainteresovaných - predsedníčky krajského súdu, sudcovskej rady, Združenia sudcov Slovenska - sú dôkazom, že v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým je potrebné takéto konanie jednotlivca sudcu prísne, ale objektívne posúdiť, pretože môže negatívne ovplyvniť názor verejnosti na sudcovský stav ako celok. Preto som bral na zreteľ nielen povinnosť každého sudcu rešpektovať Ústavou Slovenskej republiky garantovaný princíp zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi, ale aj dôsledok konania Mgr. Schweighofera z morálneho hľadiska. Od nezávislého a nestranného sudcu totiž spoločnosť oprávnene vyžaduje takú aplikáciu písaných noriem aj etických postulátov, aby ochrana práv a oprávnených záujmov bola zaručená v zmysle príslušných ustanovení základného zákona štátu.
Musím však konštatovať, že menovaný tieto základné atribúty rozhodovania sudcu porušil, a preto jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii sudcu neodporúčam. Vláda Slovenskej republiky schválila predložený materiál na zasadnutí 27. apríla.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
verím, že podporíte návrh, ktorý má za cieľ zabezpečiť ochranu ústavného poriadku pred takým konaním, ktoré ohrozuje dôveru vo výkon súdnej moci.
Ďakujem.