Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady.
Vážený pán premiér,
vážení členovia vlády,
považujem za diplomatickú odpoveď, ktorá tu odznela, ale považujem za nediplomatické a aj neseriózne voči Slovenskej republike konanie, ktoré ste urobili a s ktorým ste realizovali ten postup, o ktorom hovoríte, pán premiér, a ktorý realizoval predovšetkým pán minister zahraničných vecí Kukan. Myslím si, že by bolo dobré a vhodné, aby Slovenská republika mala a bola to aj vaša povinnosť ponúknuť takéto riešenia v zastúpení na takomto významnom poste v európskom hospodárskom a politickom živote. Preto sa ešte raz pýtam, pán premiér, či to aj z vašej strany bolo etické a morálne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Na priamu otázku priama odpoveď.
Áno, som hlboko presvedčený, že bolo etické a morálne, tak ako som sa zachoval, že som sa rozhodol absolútne nereagovať. Naozaj som ničím nedisponoval, nikto ma o nič nepožiadal. Nepôjdem za svojou ministerkou, jednou zo svojich kľúčových ministrov, aby som ho nabádal, aby sa o čosi uchádzal. Aj toto je postoj o to viac, ak by takáto otázka prichádzala do úvahy, ja by som s tým súhlas nedal, to mi je absolútne jasné. Aj toto sú dôvody, pre ktoré som si povedal, že nebudem ani za, ani proti. Keď budeme robiť z kuloárových diskusií oficiálnu politiku, nikam sa nedostaneme. Ak to pán Berthelot aspoň trošku vážne myslel, disponuje telefónom, disponuje mailom, faxom. Jednoducho veľmi dobre vie, ako sa správa. Minister sa na krátkej ploche pokúsil vysvetliť, že skôr sondoval jeho osobný názor, ako asi by sa táto téma na Slovensku vyvíjala, ak by ju pán Berthelot považoval za reálnu. Naozaj by sme nemali na základe, nechcem rovno povedať, klebiet alebo kuolárových diskusií robiť oficiálnu politiku.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Magvašiho. Bude zaňho odpovedať pán podpredseda vlády Fogaš. Otázka znie: "Kedy chcete odpolitizovať štátnu správu a zvýšiť jej efektivitu a profesionalitu?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
ctené poslankyne,
vážení poslanci,
otázka, ktorú som dostal, má trošku širšie kontúry, pretože na ňu nadväzujú aj ďalšie otázky, dovolím si, skôr ako na ňu odpoviem, povedať niekoľko všeobecných poznámok.
Po prvé, história snáh odpolitizovať štátnu správu a zvýšiť jej efektivitu a profesionalitu je datovaná už z roku 1994, keď prvýkrát vláda rokovala aspoň tak, že sme sa aj my poslanci o tom dozvedeli, o možnosti prijať rekodifikáciu alebo veľký projekt zmien v pracovnom zákonodarstve. Od tohto obdobia sa sústavne diskutuje a diskutovalo až doteraz o tom, aký rozsah majú mať tieto veľké reformy, pretože kľúčovými slovami zásadných zmien v pracovnom zákonodarstve majú byť odbornosť, efektívnosť, kvalita a stabilita. Aj preto sa možno hovorí o definitíve, aj preto sa možno hovorí o veciach, ktoré súvisia so širšími zmenami. V súčasnom období sa žiada povedať, že rekodifikácia pracovného práva vyústila do návrhu predlohy nového Zákonníka práce a do novej právnej úpravy právnych vzťahov vo verejnej službe vrátane úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.
Potreba rekodifikácie pracovného práva je určená aj medzinárodnými hľadiskami spojenými s procesom začleňovania Slovenskej republiky do medzinárodných hospodárskych a sociálnych štruktúr. Stručne povedané, ide o prvý veľký projekt, ktorý je harmonizačný a ktorý nadväzuje na doteraz vykonané práce, čomu sa dá povedať i rozumná kontinuita. Podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je dosiahnutie takých právnych štandardov, ktoré budú zaručovať harmonizáciu nášho právneho poriadku so smernicami Európskej únie, ktoré sú obsiahnuté v IV. kapitole Bielej knihy.
Rekodifikácia pracovného práva v Slovenskej republike vychádza, po prvé, zo základných sociálnych práv občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky, z práv zakotvených v Európskej sociálnej charte, v Charte základných sociálnych práv zamestnancov, prijatej na platforme Európskej únie v roku 1989, a ratifikovaných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a dohovorov, ktoré bude Slovenská republika v krátkom čase ratifikovať. Základným cieľom reformy pracovného práva bude zníženie kogentných, rozumej tomu tak, že donucujúcich ustanovení Zákonníka práce, prehĺbenie princípu zmluvnosti v pracovnoprávnych vzťahoch a liberalizácia či deregulácia pracovného práva.
Musím povedať, že tým, že vznikajú tri samostatné zákonné predlohy, dochádza aj k trošku širšiemu chápaniu obsahu pracovnoprávny vzťah a pracovné právo ako také. Návrh nového Zákonníka práce výrazne posilňuje zmluvnú slobodu účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a táto sa prejavuje nielen pri založení pracovného pomeru, ale aj pri jeho zmene. Priaznivejšia úprava pracovných a mzdových podmienok zamestnancov sa navrhuje upraviť v kolektívnych zmluvách, čím sa vytvára lepší priestor na také sebazabojovanie o svoje práva prostredníctvom buď odborových organizácií, alebo rád. Hranicou zmluvnej autonómie budú kogentné, donucujúce ustanovenia Zákonníka práce, ktorých rozsah, ako som už uviedol, znižuje.
V nadväznosti na prehĺbenie princípu zmluvnosti sa navrhuje upraviť minimálne pracovné podmienky napríklad určením minimálnej dĺžky nepretržitého odpočinku v týždni, minimálnej dĺžky odpočinku medzi dvoma zmenami, minimálnej dĺžky dovolenky, určením minimálnej prestávky v práci a stanovením minimálnej dĺžky pracovného času, maximálneho rozsahu pracovnej pohotovosti a práce nadčas.
Zákonom o štátnej službe sa vlastne nadväzuje na doteraz vykonané práce, a to predovšetkým v štruktúrach polície, colnej služby atď., ja sa k nim ešte vrátim, pričom sa zo Zákonníka práce vyčleňuje právna úprava štátnozamestnaneckého vzťahu pri výkone štátnej služby ako verejnoprávneho vzťahu. Týmto zákonom sa zabezpečí profesionálny, nestranný, politicky neutrálny výkon štátnej správy, pričom fyzická osoba, aby mohla byť prijatá do štátnej služby, bude musieť spĺňať zákonom stanovené predovšetkým kvalifikačné a odborné podmienky, z ktorých sa nemôže povoliť temer žiadna výnimka.
Štátnym zamestnancom sa ustanovuje celý rad povinností, medzi nimi základná povinnosť zachovať vernosť štátu, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy o obmedzení počas výkonu štátnej služby, ale aj v súkromní. Napríklad zdržať sa určitého konania, nevykonávať žiadnu vedľajšiu zárobkovú činnosť, pričom na vyrovnanie týchto obmedzení sa navrhujú zabezpečiť štátnemu zamestnancovi určité kompenzácie. O ich rozsahu, samozrejme, je možné diskutovať a budeme o nich diskutovať v súvislosti s predložením celého tohto veľkého projektu do Národnej rady.
Zákonom o verejnej službe sa upravia pracovné vzťahy zamestnancov založené na zmluvnom princípe pri vykonávaní vecí verejného záujmu a vykonávaní úkonov súvisiacich so samosprávou obce alebo kraja. Na rozdiel od štátnych zamestnancov verejným zamestnancom alebo zamestnancom vo verejnej službe sa nenavrhuje taký rozsah povinností a obmedzení. Z tohto dôvodu aj kompenzácie sú miernejšie oproti štátnym zamestnancom.
(Ruch v sále.)
Tak sa mi zdá, že toto stereo, ktoré počujem z dvoch strán, nie je veľmi príjemné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda, pokračujte.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
K samotnej otázke, kedy chcete odpolitizovať štátnu správu a zvýšiť jej efektivitu, odpovedám: V zákone o štátnej službe, kde navrhujeme zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadny výkon štátnej služby, kde sa minimalizuje závislosť štátnych zamestnancov od politickej moci a vytvára sa priestor na maximálne odborný výkon štátnej služby. Návrh zákona je pripravený a prerokovaný už v Legislatívnej rade vlády. Bol opätovne posúdený a som presvedčený, že je zrelý na predloženie do vlády a neskoršie sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že táto predloha bola široko diskutovaná nielen u nás, ale aj v kooperácii s expertmi zo zahraničia a dá sa povedať, že dnes ide o normu, ktorá spĺňa takéto kritériá.
Dominantným znakom tohto zákona a vzťahov z neho vyplývajúcich je, že fyzická osoba bude vykonávať činnosť pre štát a je povinná za všetkých okolností zachovať štátu ako svojmu zamestnávateľovi vernosť. Teda nepôjde o nejakú formálnu zmenu, ale, naopak, stane sa z toho riadny kvázi služobný pomer. Hovorím kvázi, keď porovnávam vojenský a policajný, čo sme doteraz chápali ako klasický služobný vzťah. Aby mohla byť fyzická osoba prijatá do štátnej služby, musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky, pričom obsah tohto štátnozamestnaneckého vzťahu budú tvoriť povinnosti štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec bude povinný dodržiavať služobnú disciplínu a tiež vo svojom súkromnom živote sa musí správať spôsobom, ktorý nebude dávať príčiny k zneváženiu postavenia fyzickej osoby ako štátneho zamestnanca. Preto musí byť štátny zamestnanec za porušenie svojich povinností i disciplinárne zodpovedný, aj keď si to bude vyžadovať situácia, zrejme i stíhaný. Účelom je teda zabezpečiť profesionálny, spoľahlivý, nestranný, politicky neutrálny výkon štátnej služby, pričom dá sa povedať, že ide pri vykonávaní štátnych záležitostí vlastne o to, aby sme vedeli povedať, či ten pracovník vykonáva riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí a odbornú prípravu návrhov a ostatných predpisov ako znaky, ktoré napĺňajú potom samotný vzťah.
Ako vidíte, pán poslanec, pokročili sme do značnej miery smerom k zefektívneniu a profesionalizácii štátnej správy a verím, že pri prerokúvaní návrhov zákonov ich spoločne všetci podporíte. Pani poslankyňa Keltošová, tiež kýva hlavou, že to tak bude.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec Š. Rusnák:
Chcem poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď pánovi podpredsedovi vlády. Vzhľadom na to, že moje ďalšie dve otázky boli vylosované v ďalšom poradí, a vzhľadom na krátkosť času by som prosil, keby bolo odpovedané na ďalšie moje otázky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil znova pán poslanec Rusnák. Bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš namiesto pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Dosiaľ boli v parlamente prijaté zákony, ktoré upravujú štátnu službu policajtov a colníkov, resp. obdobným spôsobom vojakov profesionálov. Tieto zákony upravujú aj poskytovanie služobného príjmu týchto skupín. V tejto súvislosti ma zaujíma, aké je harmonizované odmeňovanie zamestnancov v štátnom zamestnaneckom pomere s odmeňovaním týchto ozbrojených zložiek."
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
V nadväznosti na to, čo som už uviedol, chcem povedať, že v návrhu zákona o štátnej službe je problematika odmeňovania zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere riešená ucelene vo vzťahu k štátnym zamestnancom v jednotlivých druhoch štátnej služby, teda vo vzťahu k štátnym zamestnancom, ktorí budú vykonávať štátnu službu v prípravnej, stálej alebo dočasnej štátnej službe. Pri konštituovaní jednotlivých zložiek platu, teda jeho inštitútov, sa prihliadalo na porovnateľné podmienky výkonu štátnej služby ustanovených v zákone číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov a v zákone číslo 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, čiastočne v zákone číslo 380/1997 o peňažných náležitostiach vojakov. Je to trošku delikátna situácia, lebo tieto zákony o štátnej službe týchto kategórií už boli prijaté a tam neexistovali nejaké obmedzenia, ktoré by delili túto kategóriu zamestnancov na niekoľko skupín. Teda dá sa povedať, že aj pri prijímaní nových zákonov budeme musieť rešpektovať rovnosť.
Jedným z inštitútov, ktorý v plnej miere zohľadňuje vzájomnú porovnateľnosť podmienok výkonu štátnej služby u všetkých skupín štátnych zamestnancov, je základná pevná zložka platu, ktorú predstavuje tarifný plat s príplatkom za štátnu službu, resp. u ozbrojených zložiek policajtov a colníkov, väzenskej, justičnej stráže funkčný plat s prídavkom za výsluhu rokov. Ide o porovnateľnosť podmienok z hľadiska zložitosti zodpovednosti psychickej, fyzickej záťaže vykonávaných činností a zároveň aj o porovnateľnosť určených kvalifikačných predpokladov vzdelania. Súčet tarifného platu a príplatku za štátnu službu u štátneho zamestnanca vyjadrený v korunách bude v porovnateľnom zaradení do platobnej triedy a dosiahnutého počtu rokov započítateľnej praxe v podstate zhodný so súčtom funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov policajta alebo colníka.
Záverom považujem za potrebné zdôrazniť, že doterajšia právna úprava stanovila určité nivó, určitú úroveň, hladinu zabezpečovania platobných nárokov, ktoré vyplývali zo služobných pomerov, a účelom novej pracovnej úpravy nie je tieto nároky znížiť. Naopak, chceme rešpektovať to, čo sa prijalo v minulom období a súčasnou právnou úpravou vlastne dostať ostatnú štátnu službu na túto istú úroveň.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec Š. Rusnák:
Nechcem, ďakujem za odpoveď a čakám na odpoveď na tretiu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Aj ďalšiu otázku položil pán poslanec Štefan Rusnák pre podpredsedu vlády, ktorý odpovedá za ministra Magvašiho. Otázka znie: "V apríli protestovali v Martine zamestnanci mnohých podnikov aj proti nedodržiavaniu základných záväzkov voči zamestnancom. Predstavitelia odborov dokonca upozornili na správanie sa zamestnávateľov, ktoré hraničí až s nevoľníctvom. Ako reagovalo a bude reagovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky?"
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Budem veľmi stručný.
Pretože základné organizácie Odborového zväzu KOVO, podnikov sídliacich v Martine, a tiež OZ KOVO neuplatnili požiadavku na riešenie pracovnoprávnych otázok vyplývajúcich z podnikových kolektívnych zmlúv formou sprostredkovateľa alebo rozhodcu, odborové orgány túto otázku zamestnanosti postúpili na príslušné úrady práce. Ak sa základné odborové organizácie z jednotlivých podnikov v Martine rozhodnú riešiť svoje pracovné spory za účasti sprostredkovateľa alebo rozhodcu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky im ho určí zo zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcov, ktorý je na tomto ministerstve vedený za obdobie rokov 2000 a 2003.
Myslím si, že je to zrozumiteľná odpoveď ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je pripravený do toho procesu vstúpiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec.
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ošváth pre pána ministra Haracha. Bude odpovedať pani ministerka Machová. Otázka znie: "Aké kroky podniklo, podniká a mieni podniknúť váš rezort na zníženie alarmujúcej nezamestnanosti v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava či Trebišov?"
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem pekne za možnosť vyjadriť odpoveď pána ministra Haracha na otázku, ktorú položil pán poslanec.
Vo svojej odpovedi, ktorá je veľmi široká, je na siedmich stranách, ale ktorá skôr má taký charakter všeobecných rovín pôsobenia jednotlivých sektorov a jednotlivých ministerstiev na riešenie problému nezamestnanosti, si dovolím vybrať z tohto miesta len niektoré podstatné skutočnosti a eventuálne dať teda celý ten písomný materiál k dispozícii pánovi poslancovi, aby som nezaberala veľa času.
Je fakt, že riešenie problematiky nezamestnanosti nemôže byť a ani nie je v pôsobnosti jedného rezortu, ale je prienikom činností rezortov od rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny cez ministerstvo regionálneho rozvoja, ministerstvo hospodárstva, financií a všetkých ďalších zložiek, ktoré sú v tomto procese zainteresované.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky tým, že v súčasnosti v podstate priemyselné odvetvia z viac ako 85 % sú v rukách súkromného sektora, má v kompetencii predovšetkým tvorbu legislatívnych podmienok skvalitňujúcich podnikateľské prostredie. Podotýka, že rezort hospodárstva Slovenskej republiky nemá k dispozícii priame zdroje na riešenie nezamestnanosti v uvedených okresoch, ale podniká kroky predovšetkým v miere zvýšenia vstupu zahraničných investorov. Konkrétne v súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o priemyselných parkoch, ktorý by umožnil efektívnejšie pripravovať podmienky na vstup zahraničných investorov tým, že štát by napomáhal finančne budovať infraštruktúru obciam, najmä v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Čiže participácia štátu na jednej strane, ktoré vytvára predpoklady v infraštruktúrnych projektoch a následne takto pripravené územie poskytnúť na takúto formu podnikania.
Na pomoc podpore investičných aktivít má tiež za cieľ materiál na zlepšenie právneho, regulačného a daňového rámca na podporu investícií, ktorý bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tým, že tento materiál bol už prerokovaný v poradnom orgáne vlády, na porade ekonomických ministrov, naozaj na základe vyjadrenia tohto orgánu obsahuje veľa dôležitých impulzov, ktoré by napomohli zlepšiť rámec podnikateľského prostredia na Slovensku, predovšetkým v jeho aktívnej investičnej fáze a, samozrejme, že za vyriešenia celého radu legislatívnych podmienok, ktoré by umožnili ten proces investovania a vytvárania pracovných miest zrýchliť, zefektívniť, zlacniť. Mal by prispieť k riešeniu jedného z najdôležitejších, najpálčivejších problémov na Slovensku, ktorou naozaj nezamestnanosť je.
Zároveň sa rezort hospodárstva zúčastňuje vypracovania Národného plánu regionálneho rozvoja tým, že pripravuje sektorové operačné programy pre priemysel a cestovný ruch. Uvedené operačné programy budú v súlade s regionálnymi operačnými programami zabezpečovať rozvoj týchto sektorov zo zdrojov predvstupových štrukturálnych fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu.
V neposlednom rade to, čo môže prispieť k riešeniu problematiky nezamestnanosti, sú zdroje finančných podporných programov pre rozvoj malého a stredného podnikania v oblasti priemyslu a cestovného ruchu. Intenzita využitia týchto zdrojov je predovšetkým v rukách podnikateľskej sféry dotknutých okresov. Ale určite nie je toto len jedna stránka celého problému, pretože na jednej strane každý takýto projekt, ktorý môže byť zahrnutý do podporného programu, musí zodpovedať určitým kritériám, kde veľmi často malá skúsenosť najmä začínajúcich podnikateľov a celá zložitosť toho administratívneho vybavovania často naozaj je určitou brzdou využívania týchto zdrojov.
V rámci prípravy štátneho rozpočtu na roky 2001 - 2002 a na ďalšie roky rezort navrhuje ďalšie programy financované z rozpočtových prostriedkov a prostriedkov Európskej únie so zabezpečovaní spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Ďalej by som mohla pokračovať v takýchto všeobecných úvahách na tému, ako v oblasti legislatívnej, ako v oblasti určitých operatívnych a operačných krokov je možné riešiť problém nezamestnanosti, ale aby som sa pokúsila teda určitým spôsobom uviesť aspoň jeden príklad konkrétne lokalizovaný do prostredia tých okresov, na ktoré sa pýtate, konkrétne okres Rimavská Sobota. Ministerstvo hospodárstva podľa vyjadrenia pána ministra veľmi intenzívne vyvíja snahu participovať na tvorbe programov v tých regiónoch a v tých okresoch, kde nezamestnanosť je nad 30 %, kde aj okres Rimavská Sobota, a tie ďalšie dva spomenuté, patrí.
V spolupráci s Regionálnou obchodnou a priemyselnou komorou v Lučenci sa pripravuje materiál o silikátovej hospodárskej zóne v oblasti Lučenec - Poltár, ktorý je založený na nadregionálnom rozvoji územia Juhoslovenskej kotliny, ktorá zasahuje okrajovými pásmami aj do okresov Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Revúca. Hlavnou ideou projektu je efektívne využívanie a zhodnocovanie nerastného bohatstva a na tento účel formuluje aj podmienky na spracovanie silikátových hornín. Projekt navrhuje riešenia aktuálneho problému výrobkovej a technologickej inovácie na báze domácich surovín s cieľom ich využívania v oblasti problémov ekologickej škodlivosti používaných technológií a zlepšenia pracovného prostredia v priemyselných podnikoch. Z hľadiska tvorby pracovných miest, čo je jeden z dôležitých ukazovateľov takého projektu, podľa optimistických predpokladov je možné pri všetkých krokoch realizácie tohto projektu vytvoriť v perspektíve v najbližších štyroch rokov päťtisíc nových pracovných príležitostí.
Z hľadiska rozvoja priemyslu stavebných látok je jeho realizácia jednou z hlavných priorít. A aby tento projekt mohol byť vlastne realizovaný, je potrebné uskutočniť to, čo som hovorila v úvode, vlastne vytvoriť aj legislatívne a právne prostredie na to, aby takéto priemyselné zóny a priemyselné parky mohli byť budované. Čiže skôr je to otázka budúcnosti tvorby takého masívnejšieho počtu pracovných miest a to, čo sa robí dnes v tejto oblasti, je skôr zamerané na riešenie otázok, ktoré súvisia s útlmom baníckych činností, určité programy, ktoré by aspoň čiastočne mohli zmierniť tento problém.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Ošváth:
Nebudem dávať doplňujúcu otázku. Len sa poďakujem pekne za odpoveď a chcel by som konštatovať, že táto veľmi pálčivá téma bude naďalej predmetom mojej pozornosti a budem v spolupráci s regionálnymi zástupcami štátnej správy pravidelne konzultovať s pánom ministrom aj s ostatnými členmi vlády, ako sa bude tento problém riešiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Máme ešte tri minúty. Čiže posledná otázka.
Pán poslanec Rusnák položil otázku pánu ministrovi Magvašimu. Bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš. Otázka znie: "Ako návrh zákona o verejnej službe rieši osobitné postavenie pedagogických zamestnancov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Máte na to dve a pol minúty, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán predseda, ďakujem za slovo. Pokúsim sa byť stručný.
Platy sú vraj intímnou otázkou, ale vlastne u nás otázky nie sú intímne, len odpovede sú intímne. Pretože návrh zákona o verejnej službe už bol rokovaný a túto vec sme riešili tak, že v druhej alternatíve § 17 sa navrhuje osobitná stupnica platových taríf, podľa ktorej by sa tarifný plat určoval pedagogickým zamestnancom, t. j. zamestnancom, ktorí vykonávajú výchovné a vzdelávacie činnosti na všetkých stupňoch školskej sústavy, od predškolských zariadení cez základné, stredné školy až po vysoké. Navrhuje sa, aby tarifný plat bol určený podľa tohto ustanovenia vedeckovýskumným zamestnancom.
V podstate ide o to, že osobitná stupnica platových taríf pre pedagogických zamestnancov vychádza zo stupnice platových taríf, ktorú predložila Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky v rámci prerokúvania návrhov zákonov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Jednoducho Legislatívna rada, aj keď netradične, ale považuje túto otázku za veľmi dôležitú, preto ponechala obidve alternatívy s tým, že vláda Slovenskej republiky by mala v tejto veci rozhodnúť. Ja môžem len vysloviť nádej, že to bude tak, že sa schváli alternatíva, ktorá počíta s tým, že pedagogickí a a vedecko-pedagogickí pracovníci na školách budú platení podľa týchto osobitných taríf, čím sa im podstatne môže zlepšiť situácia.
Všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, pol minúty.
Zapnite pána poslanca Rusnáka.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem veľmi za odpoveď.
Ja chcem len tiež dúfať, že to, čo bolo sľubované, že sa nakoniec splní na rozdiel od toho, čo bolo predtým.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Končím bod hodina otázok.
Ďalej budeme pokračovať interpeláciami.
Prosil by som podpredsedu Národnej rady Igora Presperína, aby viedol ďalšie rokovanie.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k rokovaniu o bode
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. mája 2000,
ktoré ste dostali ako tlač 664.
Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou sa súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti vás tiež prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 664 nachádza.
Otváram teda rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či pani poslankyňa Aibeková a Belohorská sa prihlásili k písomným odpovediam. Nie. Takže konštatujem, že nemám písomne prihlásených žiadnych poslancov k tomuto bodu programu, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Návrh uznesenia máte tiež predložený ako súčasť tlače 664. Týmto uznesením bude brať Národná rada Slovenskej republiky odpovede na vedomie. Odporúčam, aby sme o ňom hlasovali neskôr.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Písomne sa do bodu interpelácií prihlásila pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Belohorská.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Aibekovej, aby vystúpila v bode interpelácie. Po nej vystúpi pani poslankyňa Belohorská.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesla dve interpelácie. Jedna bude veľmi stručná, bude na pani ministerku Schmögnerovú. Druhá bude trochu rozsiahlejšia, bude pozostávať zo 4 okruhov a bude sa týkať pána ministra Šagáta. Je mi ľúto, že ako tradične tu znovu pán minister Šagát nie je, tak zrejme jeho optimizmus, akým riadi svoj rezort a ako si myslí, že je všetko v absolútnom poriadku, o čom svedčí aj odpoveď, ktorú musel prečítať pán minister Čarnogurský, ktorá sa nezakladá na pravde. Takže dúfam, že ešte do konca volebného obdobia sa dočkám, že pán minister Šagát bude pri interpeláciách prítomný.
Prvá otázka. Novelou zákona o zdravotnej starostlivosti 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov sa riadenie polikliník od 1. 5. 2000 dostalo späť pod ministerstvo zdravotníctva. Napriek tomu, že médiá a na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo aj pán poslanec Zelník upozornili na nekalé praktiky pri vymenovaní riaditeľky v Poliklinike Turzovka, odmietli ste túto situáciu riešiť. Urýchlene ste však odvolali riaditeľku polikliniky pre dorast. Najskôr ste ako dôvod odvolania uviedli jej vek, hoci ak ide o vašich priateľov, vek vám nie je na prekážku. Potom ste zrealizovali jej odvolanie bez uvedenia dôvodu takým tempom, že ste na odvolací dekrét dali nedeľný termín. Ide o polikliniku, ktorá ako jediná poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť pre vysokoškolských študentov, a o polikliniku, ktorá nemá dlhý vek, čo je naozaj doslova zázrakom v tejto situácii, aká v zdravotníctve je. Nachádza sa však v lukratívnych priestoroch v okrese Bratislava III a v roku 1996 poslanci tejto mestskej časti, teraz už okresu, odhlasovali odňatie jednej z budov, v ktorých sa poliklinika nachádzala, a premenili ju na byty. Iba nadmerným úsilím riaditeľky vtedajšieho vedenia ministerstva zdravotníctva a Krajského úradu v Bratislave sa podarilo situáciu vyriešiť tak, aby pacienti neboli ukrátení.
Preto sa vás pýtam, pán minister, je dôvodom odvolania riaditeľky tlak a lobovanie istej časti pediatrov, ktorí žiadali zrušenie dorastových lekárov ako lekárov prvého kontaktu, alebo za tým stoja lobistické skupiny, ktoré majú záujem o privatizáciu lukratívnej budovy. Alebo ste sa potrebovali zavďačiť týmto miestom niekomu zo svojich verných? Budete pokračovať v odvolávaní riaditeľov polikliník tak, ako ste to robili pri nemocniciach a ďalších zdravotníckych zariadeniach?
Druhá otázka. Opakovane som vás, pán minister, upozornila na to, že neplníte vlastné programového vyhlásenie vlády. Citujem z neho: "Vláda vytvorí podmienky na lepšie profesionálne a ekonomické ohodnotenie pracovne a odborne kvalifikovaných pracovníkov zdravotníctva." Aká je však realita? Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná nominálna mzda v rezorte zdravotníctva za rok 1999 predstavuje na jedného zamestnanca 9 727 Sk, čo predstavuje o 1 001 Sk, to je o 9,3 % menej, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Z priemernej mesačnej mzdy tvorí základný tarifný plat iba 6 190 Sk a príplatky spolu vrátane odmien 3 537 Sk, čo je 36,4 % z celkovej mesačnej mzdy. Lekári majú priemerný mesačný plat 17 497 Sk. Tarifný plat je však iba 10 542 Sk, ostatné si musia nadrobiť neúmerným počtom nočných a služieb počas sviatkov. Strední zdravotnícki pracovníci majú v priemere 9 347 Sk. Tarifný plat je iba 6 380 Sk. Reálna hodnota mzdy zdravotníckych pracovníkov poklesla od ostatného zvýšenia o 9 %.
Za vášho vedenia ministerstva vznikla situácia, keď sa zástupcovia Lekárskeho odborového zväzu museli obrátiť na pána Romana Prodiho, predsedu Európskej komisie, pretože z vašich sľubov a zo sľubov predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu zostala iba veľká nula. Za vášho vedenia rezortu sa 31. 5. 2000 zišli zástupcovia 17 významných stavovských, profesijných a odborných organizácií pôsobiacich v rezorte zdravotníctva a zdravotných poisťovní, aby občanov Slovenskej republiky otvoreným listom upozornili na stav v rezorte, ktorý riadite. Podpísaní zástupcovia upozorňujú na mlčanie kompetentných, teda aj vás, ktorí hýrite optimizmom napriek katastrofe, ktorá postihuje pacientov, ale aj tých, ktorí zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, vrátane distributérov, dovozcov liekov, zdravotníckych pomôcok a materiálu.
Preto sa vás pýtam, pán minister, kedy začnete plniť svoje predvolebné sľuby a sľuby dané v programovom vyhlásení vlády? A neodpovedajte mi, prosím, tým, že vláda odsúhlasila 4-percentné zvýšenie platov zamestnancov v rozpočtových a iných organizáciách, lebo toto zvýšenie pokladám za výsmech týmto ľuďom.
Tretia otázka. V predchádzajúcom volebnom období ste vy a poslanec Roman Kováč kritizovali vášho predchodcu za všetko, čo urobil, a siahli ste až k hrozbám a výzvam, aby lekári vyšli do ulíc a protestovali proti privatizácii zdravotníckych zariadení. Dnes realizujete privatizáciu zdravotníckych zariadení vy a ste spokojní, že si v nej prídete na svoje vy a vaši politickí priatelia. Schovávate sa za svojím ministerským stolom, aby vás tí, ktorých ste vyzývali k protestom, z neho nevyniesli. Ako opozičný poslanec ste boli razantný, ako minister ste nepriebojný a nedokážete zabezpečiť dostatočné zdroje pre rezort, ktorý riadite, hoci ste to v decembri 1998 v gestorskom výbore sľúbili. Neviete využiť ani prostriedky z PHARE a nevyčerpali ste z neho prostriedky vo výške 1,7 mil. euro v roku 1999. Dlhými prieťahmi a nekoncepčnou prácou ministerských úradníkov ste nepodali projekty v dostatočnej kvalite a ešte aj oneskorene, a to ani opakovane po predĺžení termínu na odovzdanie projektov zo strany Bruselu. Následne boli ministerstvu zdravotníctva tieto finančné prostriedky odňaté a realokované na výber právneho a finančného poradcu na privatizáciu bánk. Ak nechýbajú tieto prostriedky vášmu rezortu, chýbajú tým, ktorých sa výsledky vašej práce negatívne dotýkajú.
Čo plánujete, pán minister, podniknúť, aby sa situácia nezopakovala aj v tomto roku, a kedy konečne začnete plniť svoje sľuby v programovom vyhlásení vlády a rozpočet pre zdravotníctvo sa v percente HDP začne približovať krajinám Európskej únie? Alebo zotrváte v klamlivých informáciách, ktoré ste podali európskym inštitúciám, že percento hrubého domáceho produktu pre zdravotníctvo je viac ako 6 %? Hoci veľmi dobre viete, že realita je iba 4,9 %, čo je najnižšie percento od roku 1990. Akým právom klamete tieto inštitúcie a tvrdíte niečo, čo sa nezakladá na pravde?
Štvrtá otázka. Výnimka z dovoznej prirážky zavedenej do platnosti od 1. júna 1999 na lieky a suroviny pre domáci farmaceutický priemysel by mala byť podľa informácií Ministerstva financií Slovenskej republiky od 1. júla 2000 zrušená. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa sekcie farmácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pána Šipekyho ministerstvo apeluje, aby sa výnimka z dovoznej prirážky v oblasti zdravotníctva zachovala. Apel pokladám za nedostatočný, a preto vás vyzývam, pán minister, aby ste konečne konali razantne a zabezpečili zachovanie tejto výnimky, lebo aj plánovaná 3-percentná dovozná prirážka by viedla k nárastu cien liekov, a tým k ich nedostupnosti pre občanov s minimálnymi a priemernými príjmami. Preto sa vás pýtam: Aké kroky ste podnikli a podniknete na zachovanie tejto výnimky pre zdravotníctvo?
Aj moja interpelácia na pani ministerku Schmögnerovú je vlastne v súvislosti s touto štvrtou otázkou.
Pani ministerka, podľa informácií z vášho ministerstva a z médií by mala byť zrušená výnimka z dovoznej prirážky na lieky a suroviny pre domáci farmaceutický priemysel. Od 1. júla 2000 by mala byť zavedená 3-percentná dovozná prirážka na všetky tovary bez výnimky. Môžete mi túto informáciu potvrdiť? Dúfam, že ste informovaná o tom, že aj 3-percentná dovozná prirážka by viedla k nárastu cien liekov, a tým k ich nedostupnosti. Ako chcete riešiť situáciu v rezorte zdravotníctva, ktorý je finančne hlboko poddimenzovaný a sľúbené mimorozpočtové zdroje sú v nedohľadne? Súhlasíte s vyjadrením ministra zdravotníctva Tibora Šagáta, že nemôže uskutočňovať transformačné kroky, lebo na ne má nedostatok financií? Súhlasíte s tvrdením, že za oneskorené vydanie cenového výmeru výkonov zdravotnej starostlivosti zodpovedá váš rezort? Mal byť totiž vydaný k 1. februáru 2000 spolu s účinnosťou novely Liečebného poriadku zákona číslo 98/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, 31. 5. 2000 však ešte nebol k dispozícii pre tých, ktorí podľa neho majú postupovať.
Ďakujem za skoré odpovede.