Poslanec J. Krumpolec:
Navrhujem, aby ste dali hlasovať, aby návrh na zvýšenie dôchodkov prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s termínom ihneď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanci, prezentujme sa a hlasujme o podanom návrhu, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom a gestorský výbor je výbor pre sociálne veci a bývanie, aby sme nemali pochybnosti o tom, z ktorých dvoch výborov, ktorý ste navrhovali na pridelenie, je gestorský. Takže výbor pre sociálne veci a bývanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Tým sme vyčerpali hlasovania k tomuto prerokovanému návrhu zákona.
Prosím pána poslanca Krumpolca, aby uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Krumpolec:
V rozprave k tomuto návrhu boli predložené dve zmeny. Prvú zmenu predložil pán poslanec Engliš, nepokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Engliš, ktorý neodporúča, aby sme pokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Engliša.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.
Druhý návrh.
Poslanec J. Krumpolec:
Druhý návrh predložila pani poslankyňa Aibeková s tým, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla v rozprave pani poslankyňa Aibeková, ktorá navrhuje, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Poslanec J. Krumpolec:
Aby bol vrátený na dopracovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pardon, aby bol vrátený na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a).
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.
Prosím, aby ste teraz uvádzali návrhy na prerokúvanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanec J. Krumpolec:
Navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Druhý návrh.
Poslanec J. Krumpolec:
Druhý návrh je, aby sme hlasovali o tom, že návrhy prerokujú Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s tým, že za gestorský výbor sa navrhuje podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 7. septembra 2000 a gestorský výbor v lehote do 8. septembra 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne. Hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prijať uznesenie, ktorým Národná rada pridelí návrh zákona výborom, určí gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Krumpolcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať hodinou otázok a interpeláciami.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, príďte do rokovacej miestnosti, zaujmite svoje miesta, aby sme mohli začať hodinu otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto neprítomného podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Machová, namiesto pána ministra Kukana budem odpovedať ja, namiesto neprítomného ministra Kanisa podpredseda vlády Hamžík, namiesto ministra Pittnera minister Čarnogurský, namiesto ministra Magvašiho podpredseda vlády Fogaš, namiesto ministra Šagáta minister Čarnogurský, namiesto ministra Kňažka minister Ftáčnik, namiesto ministra Haracha pani ministerka Machová, namiesto ministra Macejka minister Harna a namiesto ministra Miklósa minister Harna.
Väčšinou sú na pracovných cestách v zahraničí - Švédsko, Rumunsko, Poľsko, Taliansko.
(Hlas z pléna.)
Prichádzam rovno z letiska, z Bulharska, kvôli vám, pán poslanec Engliš, vyslovene kvôli vám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Delingu. Otázka znie: "Pán predseda, videli ste situáciu na slovenských poliach. Čo uprednostníte v riešení problémov: Vojenskú techniku a požiadavky jej najmä zahraničnej loby, alebo potravinovú bezpečnosť štátu?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vláda Slovenskej republiky má svoje priority. Tie priority sú všeobecne známe. Sme povinní reagovať aj na neočakávané udalosti, na prírodné pohromy, prírodné katastrofy. Sucho, ktoré nás trápi, už možno zaradiť do tejto kategórie.
Takže veľmi stručne by som na vašu otázku odpovedal asi tak, že sa pokúsime rozložiť prostriedky na všetky tieto nevyhnutné priority, aj na to, aby sme plnili podmienky členstva v Severoatlantickej aliancii, ale aj na to, aby sme zmiernili dosahy, nepriaznivé dosahy sucha, aby sme vládali zobrať tohoročnú úrodu, založiť úrodu na budúci rok, zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalšiemu poklesu hovädzieho a iného dobytka, zabezpečiť, aby bolo viac peňazí na výraznejšie zavlažovanie, aby sme vedeli aj predchádzať takýmto dosahom, aký budeme musieť zmierňovať tohto roku.
Bol som na niektorých poliach, tá situácia je naozaj veľmi nepríjemná. V utorok sa uskutočnilo vstupné rokovanie zodpovedných členov vlády, predstaviteľov poľnohospodárskej, potravinárskej samosprávy, predsedu Správy štátnych hmotných rezerv, je predpoklad, že zajtra bude materiál pripravený tak, aby sme ho mohli na budúci utorok prerokovať v užšom zložení. A vláda definitívne rozhodne v stredu na budúci týždeň.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Delinga chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem.
Pán predseda vlády,
sucho, ktoré je v našom štáte, nebolo alebo nie je zamontované vo vládnom programe, ale to, čo ste teraz povedali, 80 % z tých vecí máte zamontované vo vládnom programe, len doteraz ste ich nenaplnili. Teda voči poľnohospodárom vláda pristupovala v doterajšom riešení veľmi zdĺhavo, a preto nemôžem byť spokojný s vašou odpoveďou, pán predseda vlády, pretože týždeň na našich poliach znamená v podstate za normálnych podmienok stratu hodnôt viac ako mesiac alebo aj štvrť roka. A vy ste videli naše polia minulý týždeň a tento týždeň, ale na budúci týždeň chcete prijímať opatrenia. Ja si myslím, že v takejto vážnej situácii by krízový štáb vlády mal zasadať permanentne a opatrenia by mali byť z hodiny na hodinu.
Preto, pán premiér, sa pýtam ešte raz: Koľko finančných zdrojov dostanú poľnohospodári priamo a aké úľavy dostanú na to, aby mohli pripraviť úrodu na budúci rok?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Čiastočne to už súvisí aj s druhou otázkou, pán poslanec, ale zatiaľ odpoviem asi len toľko, že vybral som sa na polia aj preto, aby mi priamo mohli producenti, pôdohospodári povedať do tváre, ako stojí situácia. Nezaznela jediná veta v priebehu dvoch dní, že vláda postupuje pomaly. Nie je to pravda, nemáte pravdu.
Dopĺňam svoju informáciu o to, že od 15. mája permanentne zasadá krízový štáb, ktorý zriadil minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Dennodenne sa situácia monitoruje, zasahujeme všade tam, kde sa zasiahnuť dá. Skôr by som možno povedal, že som očakával aj výraznejší záujem poslancov o túto tému, ktorá je veľmi zložitá a veľmi ťažká. Vláda rozhodne tak včas, aby sa tie priority, ktoré som zmienil, a to je zozbieranie tohoročnej úrody, založenie novej a prijatie ďalších opatrení na zdokonalenie technických prostriedkov zabezpečujúcich zavlažovanie, aby tieto opatrenia boli účinné.
(Reakcia poslancov z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok taktiež položil pán poslanec Delinga pre predsedu vlády. Otázka znie: "Koľko finančných zdrojov sa ujde na oddlženie poľnohospodárskych podnikov z balíka miliárd Sk, ktoré vláda Slovenskej republiky dala a ešte dá na zlepšenie portfólií komerčných bánk?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
na túto konkrétne formulovanú otázku vám odpoviem do konca júna. Do konca júna totiž prerokuje vláda Slovenskej republiky návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva a ktorý sa volá "Návrh na riešenie tzv. starého bloku úverov v poľnohospodárstve a v postúpených klasifikovaných úverov v rámci prvej etapy predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných bánk" a predložilo ho na rokovanie riadiacej skupiny pre reštrukturalizáciu a privatizáciu vybraných bánk a reštrukturalizáciu podnikového sektora. Túto riadiacu skupinu vedie štátny tajomník ministerstva financií pán Vaškovič. Po spracovaní pripomienok a po náležitom prerokovaní vláda rozhodne s najväčšou pravdepodobnosťou do konca júna, budem vás potom informovať, poskytnem vám konkrétne čísla.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
K tomu sa nedá nič dodať ani pýtať, pretože pán premiér hovorí, že do konca júna, takže počkáme ešte 15 dní a dúfam, že aj vo výbore pre pôdohospodárstvo budeme mať informácie o tom, či sú tieto prijaté informácie alebo tieto prijaté opatrenia dostačujúce, pretože zatiaľ v materiáloch, ktoré sme prerokovali o menovom vývoji Národnej banky a o štátnom záverečnom účte, jednoznačne sa odzrkadľuje, že vláda dostala veľmi slušný balík peňazí z Národnej banky, ale pre podnikateľskú sféru a najmä pre odvetvie pôdohospodárstva z toho zatiaľ publikované nič nebolo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér, chcete reagovať?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Len celkom stručne. Ide možno len o spresnenie, skôr ide o budúce peniaze ako o súčasné, ale v zásade, samozrejme, je to správne. Ide o riešenie starých úverov. Beriem to ako podnet bez ohľadu na to, či sa budete pýtať, alebo nebudete. Len čo vláda rozhodne, dám vám k dispozícii ten materiál a vy sa v ňom sami presvedčíte, v akom pomere budú riešené aj inštitúcie zo sektora pôdohospodárstva.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša. Otázka znie: "Ako pomôžete mestu Košice, ale hlavne obyvateľom štvrti Luník IX, kde ešte čaká 50 rodín na byty? Mesto finančne nemôže tento problém vyriešiť, pretože riešenie, ktoré malo, blokoval štát, napríklad Socrekrea, štát sa nevzdal v prospech riešenia bytovej otázky?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec,
možno na úvod len drobné spresnenie. Podľa mojich informácií ide nie o 50, ale o 40 rodín. V uznesení vlády číslo 416 z 9. júna 1998 bola budova Socrekrey na Popradskej ulici v Košiciach prevedená do vlastníctva Okresného úradu Košice II odplatným prevodom, určená na účely sociálneho bývania. Okresný úrad Košice II postupoval v zmysle zákona 278/1993 o správe majetku štátu a tento objekt ponúkol rozpočtovým organizáciám na odplatný prevod z dôvodu, že majetok neslúži ani v budúcnosti slúžiť nebude správcovi na plnenie úloh v rámci jeho povinností. Keďže o uvedený objekt neprejavila žiadna rozpočtová organizácia záujem, okresný úrad bude postupovať so správou zvereného majetku tak, že ponúkne zverený majetok v zmysle zákona 273/1993 na zámenu mestu Košice alebo vypíše ponukové konanie na predaj nehnuteľnosti.
O uvedený objekt mesto Košice prejavilo záujem s tým, že sa zúčastní ponukového konania. V prípade, že objekt bude odkúpený mestom, mesto požiada o finančnú dotáciu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na rekonštrukciu ubytovne s využitím na nájomné byty v zmysle smernice číslo 8/1999 príslušného ministerstva a na realizáciu a repasáciu inžinierskych sietí v zmysle smernice číslo 2/2000 rovnakého ministerstva výstavby a tak ďalej. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe predchádzajúcich rokovaní s mestom Košice, s Okresným úradom Košice II a Krajským úradom v Košiciach vyčlení finančné prostriedky na realizáciu nájomných bytov v objekte bývalej ubytovne Socrekrea.
Ďalej čo sa týka pomoci štátu obyvateľom žijúcim na Luníku IX, Krajský úrad v Košiciach zabezpečuje presťahovanie Okresného úradu Košice III na Adlerovej číslo 2 do objektu bývalej nevyužitej materskej škôlky s tým, že Okresný úrad Košice III uvoľní trinásť dvojizbových bytov pre mesto Košice. Mesto tieto byty prednostne poskytne pre obyvateľov žijúcich na Luníku IX. Také sú dohody.
A teraz ešte z takého širšieho pohľadu chcem vám oznámiť, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja nadväzne na prijatú koncepciu štátnej bytovej politiky, ako aj rozvoja bytovej výstavby vytvára podmienky na riešenie bytovej situácie na celom Slovensku. Za tým účelom novelizovalo zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, spolupracovalo na novele zákona o stavebnom sporení i hypotekárnom úverovaní a vydalo aj smernice číslo 8/1999 a číslo 2/2000, ktoré stanovujú podmienky poskytnutia príspevkov mestám a obciam na výstavbu nájomných bytov pre sociálne odkázaných občanov, ako i na podmieňujúcu technickú infraštruktúru. V spolupráci s príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy ministerstvo poskytuje v tomto roku príspevky na dokončenie 88 rozostavaných a vyše 250 novozačínaných stavieb, prirodzene, aj v Košiciach.
Ministerstvo poskytuje mestu Košice, resp. mestským častiam na rozostavané stavby nenávratný príspevok 31 167 tis. Sk, ktoré vytvárajú podmienky na dokončenie 120 bytových jednotiek. V roku 2000 žiadal magistrát mesta, resp. mestské časti o príspevok na 6 novozačínajúcich stavieb v celkovom objeme dotácie 12 563 tis. Sk, ktorými sa vytvárajú podmienky na dokončenie 256 bytových jednotiek. Listom číslo 667 zo dňa 18. mája tohto roku Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky potvrdilo, že mesto Košice dostane príspevok v požadovanej plnej výške. Tieto skutočnosti dostatočne potvrdzujú, že štát poskytuje mestu Košice príspevok na dokončenie 370 bytov.
Teda myslím, že vláda ani ministerstvo neblokujú riešenie mesta, ako je to uvedené v otázke, ale ako som už povedal skôr, napomáhame zvyšovať počty každoročne dokončovaných bytov tak, ako máme stanovené v našom programovom vyhlásení vlády.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec A. Engliš:
Áno.
Pán premiér, ďakujem. Ja by som vás len prosil, že by ste na to dohliadali, pretože tie informácie, ktoré sú tu, sú rozdielne. Vidíte, už rozdiel je medzi vašou a mojou informáciou o 50 rodinách. Možnože je o nejaký ten týždeň staršia. Nebudem dávať doplňujúcu otázku, pretože ste vyčerpávajúco odpovedali. Ale by som vás prosil, aby ste na to osobne dohliadli, pretože tento problém sa ťahá ešte z čias predošlého primátora a nerobí dobrú krv medzi týmito ľuďmi. Čiže nedávam doplňujúcu otázku.
Ďakujem za odpoveď, ale žiadam vás, aby ste na to osobne určitým spôsobom dohliadali.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V poriadku. Ďakujem pekne aj ja.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtá z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády je opäť od pána poslanca Engliša. Otázka znie: "Ako sa vlastne zvýšilo cestovné? Príklad: Zľavnený cestovný lístok pre dôchodcov stál 3 Sk, po zdražení 5 Sk, t. j. index 166. Celý lístok stojí 9 Sk. Je to 50 %? Aj keď už prešiel určitý čas, vysvetlíte to dôchodcom z okolia Košíc?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Máme len minútu a pol. Som pripravený ponúknuť celú pripravenú písomnú odpoveď. V podstate ide o to, pán poslanec, že vychádzate zrejme z predpokladu, že ide o zvýšenie cestovného na železnici a v druhom tarifnom pásme, ktoré predstavuje tarifnú vzdialenosť 6 - 10 km, a teda dosah na cestujúcich je na celom území Slovenska rovnaký. Zvýšenie cestovného je dôsledkom zvyšovania nákladov, ktoré sa prejavili vo všetkých oblastiach hospodárstva, a teda aj na železniciach. Zvýšenie cestovného zahŕňa aj zmenu DPH zo 6 na 10 %, na ktorú v cenách cestovného železnice okamžite nereagovali. Vzhľadom na napätosť štátneho rozpočtu štát nemôže zvýšiť svoj podiel na úhrade straty, ktorá vzniká v železničnej doprave za výkony vo verejnom záujme. Aj preprava dôchodcov je vo verejnom záujme.
Zároveň bolo snahou harmonizovať ceny cestovného na železniciach s cestnou dopravou. Bolo schválené zvýšenie cestovného vo výške, ktorú poznáte, tých 30 %. Hodnota je však relatívna a predstavuje aritmetický priemer všetkých zvýšení cestovného v jednotlivých kilometrických pásmach. Takto vypočítané cestovné predstavuje zvýšenie cestovného v osobnej doprave o 28 %. Nárast cestovného na kratších vzdialenostiach je vyšší ako na dlhších. Je to dôsledkom štruktúry nákladov súvisiacich s osobnou dopravou. Jednotkové náklady s rastúcou vzdialenosťou klesajú.
Aby ste aj vy mohli argumentovať, ponúkam vám, ak budete mať záujem, túto odpoveď. Vláda bude meritórne rokovať o železniciach najneskôr v auguste tohto roku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov a poslankýň uplynul. Teraz by sme prešli k odpovediam na otázky poslancov členom vlády.
Prvú otázku položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Macejka, ktorý nie je prítomný. Bude odpovedať pán minister Harna. Otázka znie: "Prospektívny rozpočet nemocníc je prakticky reštrikciou nemocničnej siete. Prispeje to k rastu percenta nezamestnaných?"
(Ruch v sále.)
O chvíľu príde pán minister a bude odpovedať na vašu otázku.
(Reakcia z pléna.)
Prv pán Jasovský položil otázku a bude odpovedať pán minister Harna. Potom bude vaša otázka...
(Reakcia z pléna.)
Pardon, potom bude vaša otázka. Bude odpovedať pán minister Čarnogurský.
Otázka pána Jasovského znie: "Na ktorých miestach v zahraničí si môžu slovenskí turisti zakúpiť aktuálnu slovenskú dennú tlač?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Ďakujem pekne za slovo.
Čiže otázka, na ktorých miestach v zahraničí si môžu slovenskí turisti zakúpiť aktuálnu slovenskú dennú tlač. Slovenská pošta, š. p., od svojho vzniku v roku 1993 nezabezpečuje túto činnosť. Nemá tento predmet podnikania zapísaný v Obchodnom registri a ani pred rokom 1993 táto činnosť nebola zabezpečovaná prostredníctvom pošty. Ani žiadna iná zahraničná poštová správa takúto činnosť nezabezpečuje.
Predaj slovenskej tlače v zahraničí je uskutočňovaný na základe zmluvných vzťahov Prvej novinovej spoločnosti, a. s. Táto spoločnosť bola za predchádzajúcej vlády sprivatizovaná tak, že to vyústilo do súčasných problémov predaja slovenskej tlače nielen v zahraničí, ale, čo je nepríjemnejšie, i na Slovensku. Slovenská pošta, š. p., ako budúci vlastník Prvej novinovej spoločnosti, a. s., ktorú získala kúpou vo verejnej súťaži za cca 150 mil. Sk, počíta s rozširovaním predaja slovenskej tlače i v zahraničí. Podľa informácií Prvej novinovej spoločnosti, a. s., vo voľnom predaji nie je možné slovenskú tlač v zahraničí kúpiť. Formou predplatného je rozširovaná do 132 krajín sveta na základe objednávok zahraničných záujemcov o slovenskú tlač. Tlač im je dodávaná ako novinová zásielka prostredníctvom výmennej pošty Bratislava 090. Predplatné je možné uhradiť na ktoromkoľvek obchodnom stredisku v Slovenskej republike, resp. zaplatiť zo zahraničia. Dodacie lehoty v rámci Európy sú 2, 3, resp. 4 dni.
Na záver dodávam, že v súčasnosti už nie je problém získať veľké množstvo informácií vrátane informácií z aktuálnej dennej tlače prostredníctvom internetu, ktorý sa stáva čoraz dostupnejší aj v známych a vyhľadávaných rekreačných oblastiach. Internetové adresy jednotlivých denníkov si môže záujemca veľmi rýchlo a jednoducho zistiť v tiráži vybraných denníkov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jasovský, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne.
Ďakujem aj za odpoveď. Ja veľmi dobre viem, prečo som položil túto otázku. Veľmi dobre viem, že Slovenská pošta nemá v predmete činnosti otázku distribúcie tlače. Ale po nástupe pána ministra Macejka som publikoval aj v Práci napríklad veľký článok, v ktorom som vysvetľoval, že situácia s distribúciou tlače na Slovensku je veľmi kritická, a dával som návrh, aby novinovú spoločnosť prevzala Slovenská pošta, ktorá má svoje prepravné trasy, ktorá má svoje predajné miesta.
Viete, pán minister, chápem, že existuje internet, ale pokiaľ som na dovolenke, hoci len v Chorvátsku, kde chodievam, je mi ľúto, že si musím kupovať českú tlač alebo tlač iných krajín, aby som sa dozvedel niečo o Slovensku, a pritom je to relatívne jednoduché. Internet totiž na pláži neexistuje.
Slovenská pošta naozaj tú novinovú spoločnosť mohla prevziať veľmi rýchlo a veľmi dávno a nemusela čakať na pokyn Úradu vlády, aby sa pozrela na novinovú spoločnosť, aby ju prevzala do svojej činnosti. Je to skutočne relatívne jednoduché. Viete, takisto si myslím, že možno by bolo dobré, keby ministri čítali aj články opozičných politikov. Aspoň teda tie články, ktoré sú odborného charakteru. Ja som na tento problém upozorňoval ešte v októbri minulého roku a myslím si, že vhodnou spoluprácou, napríklad s rakúskou poštou, pretože cez rakúske letisko Schwechat odchádzajú všetky zásielky Slovenskej pošty do zahraničia, by bolo relatívne jednoduché. A takisto možno aj s maďarskou poštou cez letisko v Budapešti by bolo relatívne jednoduché naozaj túto tlač dodávať. Aspoň do tých prímorských stredísk.
Iste, dajú sa noviny čítať aj na internete, ale pocit držať v rukách noviny je trošku krajší. Na dovolenke by to bolo celkom rozumné. Čiže ja som dával svoju otázku nie pre moje vysvetlenie, ale ako popud pre pána ministra Macejka, že túto otázku treba riešiť pre jej význam pre Slovenskú poštu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, budete reagovať?
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Budem tlmočiť názory pána poslanca pánu ministrovi Macejkovi. Ja len môžem k tomu opakovať toľko, čo mi poskytli z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, že po získaní Prvej novinovej spoločnosti, a. s., táto spoločnosť bude rozširovať tlač, samozrejme, aj v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Drobný pre pána ministra Šagáta, ktorý je neprítomný. Odpovedať bude pán minister Čarnogurský. Otázka znie: "Prospektívny rozpočet nemocníc je prakticky reštrikciou nemocničnej siete. Prispeje to k rastu percenta nezamestnaných?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
financovanie zdravotnej starostlivosti v lôžkových zdravotníckych zariadeniach formou prospektívnych rozpočtov sa zaviedlo v roku 1999 ako nástroj regulujúci náklady v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prax a analýzy vývoja potvrdili správnosť tohto dôležitého rozhodnutia, keď napríklad v roku 1998 náklady lôžkových zdravotníckych zariadení predstavovali mesačne 2,2 mld. korún, v roku 1999 to bolo takmer o 250 mil. korún mesačne menej.
Ak niekto hovorí o reštriktívnom nástroji namiesto o nástroji regulatívnom, je to len účelové skresľovanie. Každá regulácia je z určitého pohľadu aj reštrikcia. Súčasné i minulé problémy uplatňovania prospektívneho rozpočtu nevyplývajú z jeho formy, ale z výšky disponibilných zdrojov. A zdroje na zdravotnú starostlivosť boli schvaľované v tomto parlamente. Nebola vypočutá moja odôvodnená argumentácia o nedostatku pridelených finančných zdrojov. Táto skutočnosť sa prejavila tým, že za rok 1999 vzrástol deficit o cca 5 mld., a to aj napriek uplatnenej regulácii.
Tento rok sa situácia výraznejšie nezmenila. Ak na vyrovnané hospodárenie lôžkových zdravotníckych zariadení potrebujeme podľa našich prepočtov mesačne 1,973 mil. Sk, podľa prepočtov asociácie až 2,2 mld. Sk, k dispozícii máme len približne 1,5 mld., a tak sa deficit prehlbuje. Že za tejto situácie dochádza aj k znižovaniu počtu pracovníkov v ústavných zariadeniach, je len logický dôsledok situácie. Proces však prebieha relatívne citlivo. Využívajú sa predovšetkým prirodzené úbytky personálu a rozhodne to nemá negatívny dosah na pacientsku verejnosť. Nech by už ktokoľvek a akokoľvek chcel súčasnú etapu transformácie zdravotníctva spochybniť, musí priznať, že dochádza k výraznému zhospodárneniu prevádzky lôžkových zdravotníckych zariadení. A to bol jeden z dôležitých cieľov rezortu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Pán minister, počkajte ešte.
Poslanec M. Drobný:
Ja môžem dať doplňujúcu otázku, ale pán minister asi bude v úzkych, pretože musím povedať len dve veci. Je to reštriktívne opatrenie, ktoré možno usporilo, ale strašne poškodilo zdravie pacientov, pretože pacienti čakajú a nedočkajú sa včas svojej požadovanej starostlivosti. Takže to je jedna vec, jeden aspekt.
Druhý aspekt je to, čo povedal pán minister, vôbec sa podľa toho neriadi. Výkony poklesávajú a reštrikcia zamestnancov nie je primeraná. To je neekonomické správanie sa. Výkony nepodávame, ale zamestnancov máte toľko, koľko sme mali predým. Kde je tu ekonomická logika? Tá tu chýba.
Na druhej strane musíme povedať, že tento prospektívny rozpočet vôbec neberie do úvahy ambície tímov, ktoré robia zdravotnú starostlivosť. Tí majú svoje predstavy a ambície o tom, čo budú robiť. Na akej úrovni to budú poskytovať. To im úplne padlo. Vďaka tomu oni odchádzajú. Oni tu nebudú robiť, pretože majú iné podmienky inde. Napríklad odchádza zástupca vedúceho kliniky, pretože on dostal slušný plat v Nemecku, ale jemu to vyhovuje, lebo tam má akési možnosti rozvoja. A to je, prosím, paralýza trhu s pracovnou silou v zdravotníckom teréne, pretože oni si vytvoria podmienky inde. On dostane v Nemecku 5 000 mariek, čo je biedna mzda, a jemu je tam lepšie ako u mňa. Pretože u mňa je to bez perspektívy. Nemá možnosť robiť, nemá možnosť rozvíjať to, čo má v predstavách profesionálnych, a pritom vidí, že pacienti, ktorí sú chorí, nemajú včas adekvátnu, na špičkovej úrovni poskytnutú starostlivosť. A v tom je ten problém. Prospektívny rozpočet so známym koncom je skutočne drastický voči pacientovi a drastický voči lekárskym a sesterským tímom.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, budem tlmočiť vašu doplňujúcu otázku alebo pripomienky ministrovi Šagátovi.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benkovský pre ministra zahraničných vecí Kukana. Odpovedať bude predseda vlády. Otázka znie: "Vážený pán minister, považujete za profesionálny váš postup v prípade neinformovania ministerky financií o možnosti postupu do funkcie výkonnej riaditeľky do Európskej hospodárskej komisie OSN?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
ďakujem za vašu otázku a vítam možnosť verejne v Národnej rade vysvetliť pozadie i priebeh tejto udalosti, pretože sa opakovane aj v médiách vyskytlo viacero nepresných informácií alebo dezinformácií.
Počas samitu OBSE v Istanbule v novembri 1999 ma dnes už bývalý výkonný riaditeľ Európskej hospodárskej komisie pri OSN pán Berthelot v neformálnom, opakujem, v neformálnom rozhovore informoval o tom, že zakrátko skončí svoje pôsobenie v tejto funkcii a na miesto riaditeľa tejto inštitúcie bude konkurzom vybratý jeho nástupca. Opakujem, konkurzom bude vybratý jeho nástupca. Tiež ma informoval, že ak by sa o toto miesto uchádzala ministerka financií pani Brigita Schmögnerová, má šancu v konkurze uspieť.
Ako z rozhovoru zreteľne vyplynulo, zo strany Berthelota išlo len o informatívnu a predbežnú sondáž uvoľniteľnosti pani ministerky z postu člena vlády Slovenskej republiky. Po návrate zo samitu som o rozhovore s pánom Berthelotom informoval predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Keďže, ako som už spomenul, išlo iba o neformálnu sondáž, dalo sa predpokladať, že OSN v prípade reálneho záujmu sa rozhodne pani ministerku s touto ponukou osloviť priamo. Nikdy zo strany OSN oficiálna ponuka neprišla a predseda vlády ani ja sme nikdy neboli požiadaní vyjadriť sa a zaujať stanovisko k prípadnej kandidatúre pani ministerky Schmögnerovej na túto pozíciu.
A ešte niektoré možno technické detaily, keďže médiá uvádzali nesprávne informácie. Nešlo o oficiálnu ponuku priamo od generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. Rovnako nie je pravda, že post výkonného riaditeľa Európskej hospodárskej komisie pri OSN je druhým najvyšším v hierarchii OSN. Ale myslím si, že to sú len technické detaily.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský.
Boli ste zapnutý práve.